EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02020H0912-20210204

Consolidated text: Odporúčanie Rady (EÚ) 2020/912 z 30. júna 2020 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia

ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2020/912/2021-02-04

02020H0912 — SK — 04.02.2021 — 005.001


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2020/912

z 30. júna 2020

o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia

(Ú. v. ES L 208I 1.7.2020, s. 1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

 M1

ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2020/1052 zo 16. júla 2020,

  L 230

26

17.7.2020

 M2

ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2020/1144 z 30. júla 2020,

  L 248

26

31.7.2020

 M3

ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2020/1186 zo 7. augusta 2020,

  L 261

83

11.8.2020

 M4

ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2020/1551 z 22. októbra 2020,

  L 354

19

26.10.2020

 M5

ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2020/2169 zo 17. decembra 2020,

  L 431

75

21.12.2020

►M6

ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2021/89 z 28. januára 2021,

  L 33

1

29.1.2021

►M7

ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2021/132 z 2. februára 2021,

  L 41

1

4.2.2021




▼B

ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2020/912

z 30. júna 2020

o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia



▼M6

1. Členské štáty by mali od 28. januára 2021 postupne koordinovaným spôsobom rušiť dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, vo vzťahu k osobám s pobytom v tretích krajinách uvedených v prílohe I.

▼M7

S cieľom určiť tretie krajiny, v prípade ktorých by sa malo zrušiť aktuálne obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, by sa mala zohľadňovať epidemiologická situácia v príslušných tretích krajinách a ďalšie kritériá stanovené v tomto odporúčaní.

▼B

2.  ►M7  Pokiaľ ide o epidemiologickú situáciu, mali by sa uplatňovať tieto kritériá:

— 
„14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19“, t. j. celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 na 100 000 obyvateľov za predchádzajúcich 14 dní,
— 
vývoj počtu nových prípadov za rovnaké obdobie v porovnaní s predchádzajúcimi 14 dňami je stabilný alebo sa znižuje,
— 
„miera testovania“, t. j. počet testov na infekciu COVID-19 na 100 000 obyvateľov vykonaných za predchádzajúcich sedem dní,
— 
„miera pozitivity testov“, t. j. percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na infekciu COVID-19 vykonaných za predchádzajúcich sedem dní,
— 
charakter vírusu prítomného v krajine, a najmä to, či boli zistené varianty vzbudzujúce obavy. Varianty vzbudzujúce obavy ako také posudzuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) na základe kľúčových vlastností vírusu, ako je prenos, závažnosť a spôsobilosť vyhnúť sa imunitnej reakcii.

Do prílohy I sa zaradia tieto prahové hodnoty, ktoré by mali spĺňať tretie krajiny: 14-dňová kumulatívna miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 nie vyššia než 25, miera testovania vyššia než 300 a miera pozitivity testov nie vyššia než 4 %. Okrem toho sa môže zohľadniť celková reakcia na pandémiu COVID-19, najmä dostupné informácie o aspektoch, ako je napríklad dohľad, sledovanie kontaktov, zamedzenie šírenia, liečba a vykazovanie, ako aj spoľahlivosť dostupných informácií a zdrojov údajov, a v prípade potreby aj celkové priemerné hodnotenie všetkých aspektov na účely medzinárodných zdravotných predpisov (MZP).

Údaje o miere testovania a miere pozitivity testov by malo poskytovať Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) na základe informácií, ktoré sa mu sprístupnili. Uvedené údaje by sa mali doplniť o informácie poskytnuté delegáciami EÚ, pokiaľ sú dostupné, ako aj na základe kontrolného zoznamu priloženého k oznámeniu z 11. júna 2020. ◄

3. Pri rozhodovaní o tom, či sa dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, vzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, by rozhodujúcim faktorom nemala byť štátna príslušnosť, ale to, či daná osoba má pobyt v tretej krajine, v prípade ktorej sa zrušilo obmedzenie ciest, ktoré nie sú nevyhnutné.

4. Rada by mala po dôkladnej konzultácii s Komisiou a príslušnými agentúrami a útvarmi EÚ, v nadväznosti na celkové posúdenie založené na metodike, kritériách a informáciách uvedených v odseku 2, zoznam tretích krajín uvedený v prílohe I každé dva týždne preskúmať a podľa potreby aktualizovať.

▼M7

Cestovné obmedzenia pre konkrétnu tretiu krajinu, ktorá už je uvedená v prílohe I, sa môžu úplne alebo čiastočne zrušiť alebo opätovne zaviesť na základe zmien niektorých z uvedených podmienok, a následne zmien v posúdení epidemiologickej situácie.

▼M7

Ak sa epidemiologická situácia rýchlo zhoršuje a najmä ak sa zistí vysoká incidencia variantov vírusu vzbudzujúcich obavy, pre tretie krajiny, ktoré už sú uvedené v prílohe I, sa môžu rýchlo obnoviť cestovné obmedzenia pre cesty, ktoré nie sú nevyhnutné.

Pri rušení dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, vo vzťahu k tretím krajinám uvedeným v prílohe I by členské štáty mali na individuálnom základe zohľadňovať aj reciprocitu udelenú regiónu EÚ+.

5. Členské štáty by mali dôrazne odrádzať od cestovania, ktoré nie je nevyhnutné, z regiónu EÚ+ do iných krajín, než sú krajiny uvedené v prílohe I.

▼B

►M7  6. ◄  Ak sa na tretiu krajinu naďalej uplatňujú dočasné cestovné obmedzenia, z týchto obmedzení by sa mali bez ohľadu na účel cesty vyňať tieto kategórie osôb:

a) 

občania Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ a štátni príslušníci tretích krajín, ktorí na základe dohôd medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na strane druhej požívajú práva na voľný pohyb rovnocenné s právami občanov Únie, ako aj ich rodinní príslušníci ( 1 );

b) 

štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom podľa smernice o dlhodobom pobyte ( 2 ), a osoby, ktoré odvodzujú svoje právo na pobyt z iných smerníc EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov, alebo ktoré sú držiteľmi vnútroštátnych dlhodobých víz, ako aj ich rodinní príslušníci.

▼M7 —————

▼M7

Ak sa epidemiologická situácia rýchlo zhoršuje a najmä ak sa zistí vysoká incidencia variantov vírusu vzbudzujúcich obavy, členské štáty môžu dočasne obmedziť kategórie cestujúcich uvedených v prílohe II. Cestovanie opodstatnené závažnými dôvodmi by malo byť naďalej možné.

▼B

Okrem toho by sa mali povoliť aj nevyhnutné cesty osobitných kategórií cestujúcich s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou uvedených v prílohe II ( 3 ). Členské štáty môžu pre týchto cestujúcich zaviesť dodatočné ochranné opatrenia, najmä ak cestujú z oblasti s vysokým rizikom.

▼M7

Zoznam osobitných kategórií cestujúcich s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou uvedený v prílohe II môže Rada na základe návrhu od Komisie preskúmať, a to na základe uvedenej metodiky, kritérií a informácií v závislosti od sociálnych a hospodárskych aspektov, ako aj celkového posúdenia vývoja epidemiologickej situácie.

▼B

►M7  7. ◄   ►M7  Členské štáty by mali vyžadovať, aby osoby cestujúce z akéhokoľvek nevyhnutného alebo nepodstatného dôvodu, funkcie alebo potreby, s výnimkou dopravy a cezhraničných pracovníkov, mali negatívne výsledky testu na ochorenie COVID-19 na základe testu polymerázovej reťazovej reakcie (PCR), ktorý sa vykonal najskôr 72 hodín pred odchodom, a aby predložili príslušný dôkaz o takomto výsledku testu vo forme určenej orgánmi.

Ak nie je možné vykonať test pri odchode, osoby uvedené v bode 6 písm. a) a b) by mali mať možnosť vykonať takýto test po príchode v súlade s vnútroštátnymi postupmi. Tým nie je dotknutá žiadna povinnosť podrobiť sa po príchode akýmkoľvek ďalším opatreniam vrátane karantény.

Členské štáty môžu navyše vyžadovať samoizoláciu, karanténu a vyhľadávanie kontaktov počas obdobia najviac 14 dní, ako aj prípadné ďalšie testovanie na ochorenie COVID-19 počas rovnakého obdobia za predpokladu, že pri cestovaní z tej istej tretej krajiny ukladajú rovnaké požiadavky svojim vlastným štátnym príslušníkom. Pri cestujúcich prichádzajúcich z tretej krajiny, v ktorej sa zistil variant vírusu vzbudzujúci obavy, by členské štáty mali stanoviť takéto požiadavky, a najmä karanténu po príchode a dodatočné testovanie pri alebo po príchode.

Pokiaľ ide o cesty uskutočnené v súvislosti s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou, ako sa uvádza v prílohe II:

— 
členské štáty sa môžu koordinovaným spôsobom rozhodnúť upustiť od niektorých alebo všetkých uvedených opatrení v prípadoch, keď by takéto opatrenie bránilo samotnému účelu cesty,
— 
pokiaľ ide o pracovníkov v oblasti dopravy, námorníkov a cezhraničných pracovníkov, členské štáty by nemali vyžadovať, aby vstup do regiónu EÚ+ bol podmienený iným než negatívnym výsledkom rýchleho antigénového testu pri príchode. V špecifickom prípade dopravného personálu prichádzajúceho z krajiny, v ktorej sa zistila vysoká incidencia variantov vírusu vzbudzujúcich obavy, môžu členské štáty pred odchodom požadovať negatívny výsledok rýchleho antigenového testu;
— 
posádky lietadiel by mali byť oslobodené od akéhokoľvek testovania, ak ich pobyt v tretej krajine bol kratší než 12 hodín, pokiaľ neprídu z tretej krajiny, v ktorej bol zistený variant vzbudzujúci obavy, pričom v takom prípade by mali podstúpiť primeraný test.

Tým nie sú dotknuté všeobecné požiadavky na verejné zdravie, ktoré môžu členské štáty uložiť, ako napríklad obmedzenie fyzického kontaktu a požiadavka nosiť rúško. ◄

▼M7

8. Členské štáty by mali vypracovať formulár na vyhľadanie cestujúceho a vyžadovať, aby ho osoby vstupujúce na územie EÚ predložili v súlade s uplatniteľnými požiadavkami na ochranu údajov. Vypracúva sa spoločný európsky formulár na vyhľadanie cestujúceho, ktorý by členské štáty mohli používať. Vždy, keď je to možné, by sa pre informácie na účely formulára na vyhľadanie cestujúceho mali využívať digitálne možnosti s cieľom zjednodušiť spracúvanie a urýchliť vyhľadávanie kontaktov, a zároveň zabezpečiť rovnaký prístup pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín.

▼B

►M7  9. ◄  Členský štát by nemal rozhodnúť o zrušení obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, vo vzťahu ku konkrétnej tretej krajine skôr, ako sa zrušenie daného obmedzenia skoordinuje v súlade s týmto odporúčaním.

►M7  10. ◄  Osoby s pobytom v Andorre, Monaku, San Maríne a Vatikáne/Svätej stolici by sa na účely tohto odporúčania mali považovať za osoby s pobytom v EÚ.

►M7  11. ◄  Toto odporúčanie by mali vykonávať všetky členské štáty na všetkých vonkajších hraniciach.

▼M6




PRÍLOHA I

Tretie krajiny a osobitné administratívne oblasti, v prípade ktorých platí, že na osoby s pobytom v nich by sa nemalo na vonkajších hraniciach uplatňovať dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné:

I.   ŠTÁTY

1. 

AUSTRÁLIA

2. 

NOVÝ ZÉLAND

3. 

RWANDA

4. 

SINGAPUR

5. 

JUŽNÁ KÓREA

6. 

THAJSKO

7. 

ČÍNA ( 4 )

II.   OSOBITNÉ ADMINISTRATÍVNE OBLASTI ČÍNSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY

OAO Hongkong (4) 
OAO Macao (4) 

▼B




PRÍLOHA II

Osobitné kategórie cestujúcich s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou:

i) 

zdravotnícki pracovníci, výskumníci v oblasti zdravia a pracovníci v oblasti starostlivosti o starších ľudí;

ii) 

cezhraniční pracovníci;

iii) 

sezónni pracovníci v poľnohospodárstve;

iv) 

osoby pracujúce v doprave;

v) 

diplomati, personál medzinárodných organizácií a osoby pozvané medzinárodnými organizáciami, ktorých fyzická prítomnosť je potrebná na riadne fungovanie týchto organizácií, vojenský personál a humanitárni pracovníci a pracovníci civilnej ochrany pri výkone ich funkcií;

vi) 

tranzitní cestujúci;

vii) 

cestujúci, ktorí cestujú z naliehavých rodinných dôvodov;

viii) 

námorníci;

ix) 

osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo cestujú z iných humanitárnych dôvodov;

x) 

štátni príslušníci tretích krajín, ktorí cestujú na účely štúdia;

xi) 

vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín, ak je ich zamestnanie nevyhnutné z hospodárskeho hľadiska a ak sa práca nemôže odkladať ani vykonávať v zahraničí.



( 1 ) V zmysle článkov 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

( 2 ) Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44).

( 3 ) Pozri tiež oznámenia Komisie zo 16. marca [COM(2020) 115], z 11. júna 2020 [COM(2020) 399], ako aj usmernenia z 30. marca 2020 [C(2020) 2050].

( 4 ) s výhradou potvrdenia reciprocity

Top