This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02019R0779-20200616
Commission Implementing Regulation (EU) 2019/779 of 16 May 2019 laying down detailed provisions on a system of certification of entities in charge of maintenance of vehicles pursuant to Directive (EU) 2016/798 of the European Parliament and of the Council and repealing Commission Regulation (EU) No 445/2011 (Text with EEA relevance)Text with EEA relevance
Consolidated text: Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/779 zo 16. mája 2019, ktorým sa stanovujú podrobné ustanovenia o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu vozidiel podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 445/2011 (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/779 zo 16. mája 2019, ktorým sa stanovujú podrobné ustanovenia o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu vozidiel podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 445/2011 (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
02019R0779 — SK — 16.06.2020 — 001.002
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/779 zo 16. mája 2019, ktorým sa stanovujú podrobné ustanovenia o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu vozidiel podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 445/2011 (Ú. v. ES L 139I 27.5.2019, s. 360) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
Č. |
Strana |
Dátum |
||
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/780 z 12. júna 2020, |
L 188 |
8 |
15.6.2020 |
Opravené a doplnené:
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/779
zo 16. mája 2019,
ktorým sa stanovujú podrobné ustanovenia o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu vozidiel podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 445/2011
(Text s významom pre EHP)
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„akreditácia“ je akreditácia podľa vymedzenia v článku 2 ods. 10 nariadenia (ES) č. 765/2008.
„certifikačný orgán“ je orgán zodpovedný za certifikáciu subjektov zodpovedných za údržbu alebo certifikáciu subjektu alebo organizácie, ktoré plnia funkcie údržby uvedené v článku 14 ods. 3 písm. b), c) alebo d) smernice (EÚ) 2016/798, alebo časť týchto funkcií;
„uvoľnenie do prevádzky“ je odôvodnené a zaznamenané ubezpečenie, ktoré subjekt vykonávajúci údržbu poskytne správcovi údržby vozového parku, že údržba bola vykonaná podľa objednávok na údržbu, ku ktorému je v prípade potreby priložená dokumentácia;
„návrat do prevádzky“ je oznámenie, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu poskytne používateľovi, ako je železničný podnik alebo držiteľ, vychádzajúce z uvoľnenia do prevádzky, v ktorom ho ubezpečuje. že všetky príslušné údržbárske práce boli dokončené a vozidlo, ktoré bolo predtým vyradené z prevádzky, je v stave umožňujúcom jeho bezpečné používanie, s prípadnými obmedzeniami používania.
Uplatňuje sa vymedzenie pojmu „komponent kľúčový z hľadiska bezpečnosti“ uvedené v oddiele 4.2.12.1 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1302/2014 ( 1 ).
Článok 3
Systém certifikácie
Certifikácia ECM, ktorou sa stanovuje súlad s požiadavkami prílohy II, je povinná pre každý subjekt zodpovedný za údržbu:
ktorý je zodpovedný za údržbu nákladných vozňov alebo
ktorý nie je železničným podnikom ani manažérom infraštruktúry vykonávajúcim údržbu vozidiel výlučne na účely svojej prevádzky.
Článok 4
Komponenty kľúčové z hľadiska bezpečnosti
Komponenty kľúčové z hľadiska bezpečnosti vrátane tých, ktoré sú uvedené v odseku 4 vyššie, sa musia zaznamenať a spravovať v príslušnej dokumentácii vozidla:
výrobcovia spravujú informácie o komponentoch kľúčových z hľadiska bezpečnosti a príslušné pokyny na údržbu súvisiace s nimi prostredníctvom odkazu v súbore technickej dokumentácie subsystémov uvedenom v článku 15 ods. 4 smernice (EÚ) 2016/797 a
subjekty zodpovedné za údržbu spravujú komponenty kľúčové z hľadiska bezpečnosti a príslušné pokyny na údržbu, ako aj relevantné činnosti údržby v dokumentácii údržby alebo dokumentácii uvedenej v článku 14 smernice (EÚ) 2016/798.
Článok 5
Povinnosti strán zapojených do procesu údržby
Ak dôjde k zmene subjektu zodpovedného za údržbu, držiteľ v súlade s článkom 47 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/797 bezodkladne informuje registračný subjekt uvedený v článku 4 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2007/756/ES ( 3 ) a požiada o aktualizáciu registra vozidiel. V tejto situácii:
bývalý subjekt zodpovedný za údržbu bezodkladne doručí držiteľovi dokumentáciu o údržbe;
bývalý subjekt zodpovedný za údržbu je po vymazaní z registra vozidiel zbavený svojich povinností;
ak neexistuje nový subjekt zodpovedný za údržbu, registrácia vozidla sa pozastaví.
Článok 6
Certifikačné orgány
Členské štáty poskytnú agentúre tieto informácie týkajúce sa certifikačných orgánov:
Článok 7
Certifikácia subjektov zodpovedných za údržbu
Článok 8
Plnenie požiadaviek subjektmi zodpovednými za údržbu
Ak certifikačný orgán zistí, že subjekt zodpovedný za údržbu už nespĺňa požiadavky, na základe ktorých udelil certifikáciu ECM, môže prijať jedno z týchto opatrení:
Článok 9
Externé zabezpečovanie funkcií údržby
Článok 10
Certifikácia externe zabezpečovaných funkcií údržby
Pri posudzovaní žiadostí o certifikáciu v súvislosti s externe zabezpečovanými funkciami údržby alebo ich časťami certifikačné orgány uplatňujú:
požiadavky a kritériá posudzovania stanovené v oddiele I prílohy II, prispôsobené druhu organizácie a rozsahu služieb;
požiadavky a kritériá posudzovania opisujúce konkrétnu funkciu alebo funkcie údržby.
Článok 11
Úloha vnútroštátnych bezpečnostných orgánov
Ak má vnútroštátny bezpečnostný orgán vedomosť o tom, že subjekt zodpovedný za údržbu nespĺňa požiadavky prílohy III k smernici (EÚ) 2016/798 alebo požiadavky na certifikáciu stanovené v tomto nariadení, podľa potreby o tom informuje vnútroštátne orgány zodpovedné za akreditáciu alebo uznávanie, agentúru, certifikačný orgán a iné zainteresované strany.
Článok 12
Spolupráca s certifikačnými orgánmi
Agentúra podporuje harmonizovaný systém certifikácie tým, že:
poskytuje pomoc vnútroštátnym akreditačným orgánom a príslušným vnútroštátnym orgánom uznávajúcim certifikačné orgány;
zabezpečuje spoluprácu v oblasti vhodných systémov akreditácie a certifikácie. V týchto systémoch sa stanovujú hodnotiace kritériá a postupy na posúdenie súladu certifikačných orgánov s požiadavkami uvedenými v prílohe I [prostredníctvom európskej akreditačnej infraštruktúry zriadenej podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 765/2008].
Článok 13
Poskytovanie informácií
Článok 14
Podávanie správ
Agentúra adresuje Komisii prvú správu o vykonávaní tohto nariadenia päť rokov po nadobudnutí jeho účinnosti. Po prvej správe predkladá agentúra ďalšie správy o vykonávaní tohto nariadenia každé tri roky.
Článok 15
Prechodné ustanovenia
Článok 16
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 445/2011 sa zrušuje s účinnosťou od 16. júna 2020.
Osvedčenia vydané certifikačným orgánom podľa nariadenia (EÚ) č. 445/2011 sa považujú za rovnocenné s osvedčeniami vydanými podľa tohto nariadenia počas obdobia svojej pôvodnej platnosti.
Článok 17
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 16. júna 2020. článok 4 sa však uplatňuje od 16. júna 2021 a článok 15 ods. 6 sa uplatňuje od 1. marca 2020.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
Kritériá akreditácie alebo uznávania certifikačných orgánov zapojených do posudzovania a udeľovania osvedčení ECM
1. ORGANIZÁCIA
Certifikačný orgán musí zdokumentovať svoju organizačnú štruktúru s uvedením úloh, zodpovednosti a právomocí riadiacich a iných certifikačných pracovníkov a akýchkoľvek prípadných výborov. Ak je certifikačný orgán určenou súčasťou právneho subjektu, táto štruktúra musí obsahovať organizačné členenie s vymedzením podriadenosti a vzťah k ostatným častiam tohto právneho subjektu.
2. NEZÁVISLOSŤ
Certifikačný orgán musí byť pri svojom rozhodovaní organizačne a funkčne nezávislý od železničných podnikov, manažérov infraštruktúry, držiteľov, výrobcov a subjektov zodpovedných za údržbu a nesmie poskytovať podobné služby.
Musí byť zaručená nezávislosť pracovníkov zodpovedných za certifikačné kontroly. Žiadny úradník nesmie byť odmeňovaný na základe počtu vykonaných kontrol ani výsledkov týchto kontrol.
3. SPÔSOBILOSŤ
Certifikačný orgán a aktívni pracovníci musia disponovať požadovanou odbornou spôsobilosťou, najmä pokiaľ ide o organizáciu údržby vozidiel a príslušného systému údržby. Osobitné požiadavky na pracovníkov, ktorí sa podieľajú na riadení a výkone posudzovania a na certifikácii, sú opísané v systéme akreditácie.
4. NESTRANNOSŤ
Rozhodnutia certifikačného orgánu sa musia opierať o objektívne dôkazy súladu alebo nesúladu získané certifikačným orgánom a tieto rozhodnutia nesmú byť ovplyvnené inými záujmami ani inými stranami.
5. ZODPOVEDNOSŤ
Certifikačný orgán nie je zodpovedný za zabezpečenie trvalého udržiavania súladu s požiadavkami na certifikáciu.
Certifikačný orgán je zodpovedný za posudzovanie dostatočných objektívnych dôkazov, na základe ktorých sa má prijať rozhodnutie o udelení certifikácie.
6. OTVORENOSŤ
Certifikačný orgán musí poskytnúť verejnosti prístup k príslušným a aktuálnym informáciám o svojom postupe auditu a procese certifikácie alebo tieto informácie zverejniť. Takisto musí poskytnúť informácie o stave certifikácie (vrátane udelenia, predĺženia, zachovania, obnovenia, pozastavenia, obmedzenia rozsahu alebo odňatia certifikácie) akejkoľvek organizácie s cieľom posilniť dôveru v integritu a spoľahlivosť certifikácie. Otvorenosť je zásada prístupu k príslušným informáciám alebo ich zverejnenia.
7. DÔVERNOSŤ
Certifikačný orgán musí zachovávať dôverný charakter všetkých obchodných informácií o klientovi, aby získal dôverný prístup k informáciám, ktorý je potrebný na adekvátne posúdenie súladu s požiadavkami na certifikáciu.
8. REAKCIA NA SŤAŽNOSTI
Certifikačný orgán musí ustanoviť postup spracovania sťažností na rozhodnutia a ďalšie činnosti súvisiace s certifikáciou.
9. ZODPOVEDNOSŤ A FINANCOVANIE
Certifikačný orgán musí byť schopný preukázať, že vyhodnotil riziká vyplývajúce z činností certifikácie a prijal príslušné opatrenia (vrátane poistenia alebo rezerv) na pokrytie zodpovednosti vyplývajúcej z jeho činnosti v každej oblasti aktivít a geografickej oblasti, v ktorej pôsobí.
PRÍLOHA II
Požiadavky a kritériá posudzovania pre organizácie žiadajúce o osvedčenie ECM alebo o osvedčenie týkajúce sa funkcií údržby, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu zadal externému dodávateľovi
I. Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie riadenia
1. Vodcovstvo – odhodlanie vytvoriť a vykonávať systém údržby organizácie a priebežne zlepšovať jeho efektívnosť
Organizácia musí mať postupy, ktorými sa:
stanoví politika údržby vhodná pre daný typ organizácie a rozsah služieb a ktorá je schválená výkonným riaditeľom organizácie alebo jeho zástupcom;
zabezpečí stanovenie bezpečnostných cieľov v súlade s právnym rámcom a typom, rozsahom a príslušnými rizikami organizácie;
posúdi jej celková bezpečnostná situácia vo vzťahu k jej podnikovým bezpečnostným cieľom;
vypracúvajú plány a postupy na dosiahnutie jej bezpečnostných cieľov;
zabezpečí dostupnosť zdrojov potrebných na realizáciu všetkých postupov s cieľom plniť požiadavky tejto prílohy;
identifikuje a riadi vplyv ostatných riadiacich činností na systém údržby;
zabezpečí, aby vyšší manažment poznal výsledky monitorovania výkonnosti a auditov a aby prevzal celkovú zodpovednosť za realizáciu zmien systému údržby;
zabezpečí, aby pracovníci a zástupcovia pracovníkov boli primerane zastúpení a aby sa s nimi konzultovalo pri určovaní, tvorbe, monitorovaní a preskúmavaní bezpečnostných aspektov všetkých súvisiacich postupov, ktoré sa môžu týkať pracovníkov.
2. Riadenie rizika – štruktúrovaný prístup k posudzovaniu rizík spojených s údržbou vozidiel vrátane rizík, ktoré priamo vyplývajú z prevádzkových postupov a činností iných organizácií alebo osôb, a k vymedzeniu vhodných opatrení na riadenie rizík
2.1. |
Organizácia musí mať zavedené postupy a opatrenia s cieľom uznať potrebu a záväzok spolupracovať s držiteľmi, železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry, konštruktérmi a výrobcami vozidiel a komponentov alebo ostatnými zainteresovanými stranami. |
2.2. |
Organizácia musí mať postupy riadenia rizík na riadenie zmien v dokumentácii údržby vrátane plánov údržby, vybavenia, postupov, organizácie, personálu alebo rozhraní, a na uplatňovanie spoločných bezpečnostných metód súvisiacich s metódami hodnotenia a posudzovania rizík prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798. |
2.3. |
Pri posudzovaní rizika musí mať organizácia postupy s cieľom zohľadniť potrebu určiť, poskytnúť a udržať vhodné pracovné prostredie, ktoré je v súlade s právnymi predpismi Únie a členských štátov, najmä smernicou Rady 89/391/EHS ( 5 ). |
3. Monitorovanie – štruktúrovaný prístup s cieľom zabezpečiť, aby boli zavedené opatrenia na riadenie rizík a aby fungovali správne a dosahovali ciele organizácie
3.1. |
Organizácia musí mať postup na pravidelné zhromažďovanie, monitorovanie a analyzovanie príslušných bezpečnostných údajov vrátane:
a)
výkonu príslušných postupov;
b)
výsledkov postupov (vrátane všetkých zmluvných služieb a produktov);
c)
efektívnosti opatrení na riadenie rizika;
d)
informácií o skúsenostiach, poruchách, chybách a opravách vyplývajúcich z bežnej prevádzky a údržby. |
3.2. |
Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí nahlasovanie, zapisovanie, vyšetrovanie a analyzovanie nehôd, incidentov, situácií, keď takmer došlo k havárii, alebo iných nebezpečných udalostí. |
3.3. |
Na účely pravidelného preskúmania všetkých postupov musí mať organizácia systém interného auditu, ktorý je nezávislý, nestranný a ktorý funguje transparentne. V rámci tohto systému musia byť zavedené postupy na:
a)
vypracovanie plánu interných auditov, ktorý sa môže upraviť v závislosti od výsledkov predchádzajúcich auditov a monitorovania výkonu;
b)
analýzu a hodnotenie výsledkov auditov;
c)
navrhovanie a vykonávanie konkrétnych nápravných opatrení alebo konaní;
d)
overovanie efektívnosti predchádzajúcich opatrení alebo konaní. |
3.4. |
Postupy uvedené v bodoch 3.1, 3.2 a 3.3 tohto oddielu musia byť v súlade so spoločnými bezpečnostnými metódami súvisiacimi s metódami hodnotenia a posudzovania rizík prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798 a s metódami na posudzovanie úrovne bezpečnosti a výkonnosti železničných prevádzkovateľov v oblasti bezpečnosti na úrovni členských štátoch ako aj Únie prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice. |
4. Priebežné zlepšovanie – štruktúrovaný prístup s cieľom analyzovať informácie zhromaždené prostredníctvom pravidelného monitorovania, auditov alebo iných relevantných zdrojov a využívať tieto výsledky na ponaučenie a prijímanie preventívnych alebo nápravných opatrení, aby sa udržala alebo zlepšila úroveň bezpečnosti
Organizácia musí mať postupy, aby zabezpečila:
nápravu identifikovaných nedostatkov;
implementáciu nových trendov v oblasti bezpečnosti;
využívanie zistení z interných auditov na zlepšenie systému;
v prípade potreby vykonávanie preventívnych alebo nápravných opatrení s cieľom zabezpečiť súlad železničného systému s normami a ďalšími požiadavkami počas životnosti vybavenia a prevádzky;
využívanie relevantných informácií týkajúcich sa vyšetrovania a príčin nehôd, incidentov, situácií, keď takmer došlo k havárii, alebo iných nebezpečných udalostí na ponaučenie a v prípade potreby na prijatie opatrení na zlepšenie úrovne bezpečnosti;
vyhodnocovanie a v prípade potreby vykonávanie príslušných odporúčaní vnútroštátneho bezpečnostného orgánu, vnútroštátneho vyšetrovacieho orgánu a odporúčaní vyplývajúcich z odvetvových alebo vnútorných vyšetrovaní;
zváženie a zohľadňovanie príslušných správ alebo informácií od železničných podnikov/manažérov infraštruktúry, držiteľov alebo z iných relevantných zdrojov.
5. Štruktúra a zodpovednosť – štruktúrovaný prístup, ktorým sa určí zodpovednosť jednotlivcov a tímov s cieľom spoľahlivo realizovať bezpečnostné ciele organizácie
5.1. |
Organizácia musí mať postupy prideľovania zodpovednosti pre všetky príslušné postupy v rámci celej organizácie. |
5.2. |
Organizácia musí mať postupy, ktorými sa jednoznačne vymedzia oblasti zodpovednosti týkajúce sa bezpečnosti a rozdelenie zodpovednosti medzi konkrétne, s nimi súvisiace funkcie, ako aj ich rozhrania. Tieto postupy zahŕňajú postupy uvedené v bode 2.1 vyššie medzi organizáciou a držiteľmi a prípadne medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry. |
5.3. |
Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby pracovníci s delegovanými povinnosťami v rámci organizácie mali právomoc, spôsobilosť a primerané zdroje na vykonávanie svojich funkcií. Zodpovednosť a spôsobilosť by mali byť súdržné a zlučiteľné s danou úlohou a delegovanie musí mať písomnú podobu. |
5.4. |
Organizácia musí mať postupy na zabezpečenie koordinácie činností týkajúcich sa príslušných procesov v rámci organizácie. |
5.5. |
Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby osoby s úlohou v riadení bezpečnosti niesli zodpovednosť za plnenie svojich úloh. |
6. Riadenie spôsobilostí – štruktúrovaný prístup, ktorým sa zabezpečí, aby pracovníci mali potrebné spôsobilosti a mohli tak za každých okolností efektívne a účinne dosahovať bezpečnostné ciele organizácie
6.1. |
Organizácia musí zaviesť systém riadenia spôsobilostí, ktorým sa zabezpečí, aby sa:
a)
určili pracovné pozície so zodpovednosťou v rámci systému za vykonávanie všetkých postupov nevyhnutných na dosiahnutie súladu s požiadavkami tejto prílohy;
b)
určili pracovné pozície zahŕňajúce bezpečnostné úlohy;
c)
relevantné úlohy pridelili pracovníkom s príslušnými spôsobilosťami. |
6.2. |
V rámci systému riadenia spôsobilostí organizácie musia byť zavedené postupy riadenia spôsobilostí zamestnancov, ktoré zahŕňajú aspoň:
a)
identifikáciu znalostí, zručností a skúseností primeraných zodpovednosti, ktorá sa vyžaduje na vykonávanie bezpečnostných úloh;
b)
zásady výberu vrátane základnej vzdelanostnej úrovne, duševných a fyzických predpokladov;
c)
počiatočnú odbornú prípravu a kvalifikáciu alebo certifikáciu získanej spôsobilosti a zručností;
d)
zabezpečenie informovanosti všetkých pracovníkov o význame a dôležitosti ich činností a ich príspevku k dosahovaniu bezpečnostných cieľov;
e)
priebežnú odbornú prípravu a pravidelné zdokonaľovanie existujúcich znalostí a zručností;
f)
pravidelné previerky spôsobilosti a v prípade potreby duševných a fyzických predpokladov;
g)
podľa potreby osobitné opatrenia v prípade nehôd/incidentov alebo dlhodobej neprítomnosti v práci. |
7. Informovanie – štruktúrovaný prístup, ktorým sa zabezpečí, aby boli dôležité informácie dostupné osobám vydávajúcim stanoviská a rozhodnutia na všetkých organizačných úrovniach
7.1. |
Organizácia musí mať postupy na určenie nahlasovacích kanálov, ktorými sa zabezpečí, aby v rámci samotného subjektu i pri jeho stykoch s inými aktérmi vrátane manažérov infraštruktúry, železničných podnikov, držiteľov a konštruktérov alebo výrobcov vozidiel či komponentov alebo obidvoch (podľa potreby) dochádzalo k riadnej, rýchlej a jasnej výmene informácií o všetkých relevantných procesoch a k ich poskytovaniu osobám so zodpovedajúcou funkciou tak v rámci vlastnej organizácie, ako aj v iných organizáciách. |
7.2. |
Na zabezpečenie primeranej výmeny informácií musí mať organizácia postupy:
a)
prijímania a spracovania špecifických informácií;
b)
identifikácie, tvorby a šírenia špecifických informácií;
c)
zabezpečujúce poskytovanie spoľahlivých a aktuálnych informácií. |
7.3. |
Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby ich kľúčové prevádzkové informácie boli:
a)
relevantné a platné;
b)
presné;
c)
úplné;
d)
náležite aktualizované;
e)
overené;
f)
konzistentné a zrozumiteľné (vrátane použitého jazyka);
g)
pracovníkom (podľa ich zodpovednosti) známe pred ich uplatnením;
h)
ľahko dostupné pracovníkom, ktorým sa v prípade potreby poskytnú kópie. |
7.4. |
Požiadavky stanovené v bodoch 7.1, 7.2 a 7.3 sa vzťahujú najmä na tieto prevádzkové informácie:
a)
kontrola presnosti a úplnosti vnútroštátnych registrov vozidiel, pokiaľ ide o identifikáciu (vrátane prostriedkov) a registráciu vozidiel, ktorých údržbu vykonáva organizácia;
b)
dokumentácia o údržbe;
c)
informácie o podpore poskytnutej držiteľom a prípadne ďalším stranám vrátane železničných podnikov/manažérov infraštruktúry;
d)
informácie o kvalifikácii pracovníkov a následnom dohľade vykonávanom počas rozvoja údržby;
e)
informácie o prevádzke (vrátane prejdenej vzdialenosti, typu a rozsahu činností, incidentov alebo nehôd) a žiadostiach železničných podnikov, držiteľov a manažérov infraštruktúry;
f)
záznamy o vykonanej údržbe vrátane informácií o nedostatkoch zistených počas inšpekcií a o nápravných opatreniach uskutočnených železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry, ako sú inšpekcie a monitorovanie vykonávané pred odchodom vlaku alebo počas cesty;
g)
uvoľnenie do prevádzky a návrat do prevádzky;
h)
objednávky na údržbu;
i)
technické informácie, ktoré sa majú poskytnúť železničným podnikom/manažérom infraštruktúry a držiteľom na účely pokynov na údržbu;
j)
núdzové informácie týkajúce sa situácií, keď je narušený bezpečný prevádzkový stav, ktoré môžu zahŕňať:
i)
uloženie obmedzení používania alebo stanovenie osobitných prevádzkových podmienok pre vozidlá, ktorých údržbu vykonáva organizácia, alebo pre iné vozidlá toho istého radu aj v prípade, že ich údržbu vykonávajú iné subjekty zodpovedné za údržbu, pričom tieto informácie sa musia poskytnúť aj všetkým zainteresovaným stranám;
ii)
naliehavé informácie o bezpečnostných problémoch zistených počas údržby, ako sú napríklad nedostatky objavené v komponente spoločnom pre niekoľko kategórií alebo radov vozidiel;
k)
všetky relevantné informácie alebo údaje potrebné na účely predloženia ročnej správy o údržbe certifikačnému orgánu a príslušným zákazníkom (vrátane držiteľov), pričom táto správa musí byť sprístupnená aj vnútroštátnym bezpečnostným orgánom na ich žiadosť. |
8. Dokumentácia – štruktúrovaný prístup na zabezpečenie vysledovateľnosti všetkých relevantných informácií
8.1. |
Organizácia musí mať zavedené primerané postupy na zabezpečenie riadneho zdokumentovania všetkých príslušných postupov. |
8.2. |
Organizácia musí mať zavedené primerané postupy na:
a)
pravidelné monitorovanie a aktualizovanie všetkých príslušných dokumentov;
b)
usporadúvanie, vytváranie, šírenie a overovanie zmien všetkých príslušných dokumentov;
c)
prijímanie, zhromažďovanie a archiváciu všetkých príslušných dokumentov. |
9. Zmluvné činnosti – štruktúrovaný prístup na zabezpečenie primeraného riadenia subdodávateľských činností, aby sa dosiahli ciele organizácie
9.1. |
Organizácia musí mať zavedené postupy na zabezpečenie identifikácie produktov a služieb súvisiacich s bezpečnosťou. |
9.2. |
Pri využívaní zmluvných partnerov alebo dodávateľov (či obidvoch) v prípade produktov a služieb súvisiacich s bezpečnosťou musí mať organizácia zavedené postupy umožňujúce v čase výberu overiť, či:
a)
sú zmluvní partneri, subdodávatelia a dodávatelia spôsobilí;
b)
majú zmluvní partneri, subdodávatelia a dodávatelia adekvátny a zdokumentovaný systém údržby a riadenia. |
9.3. |
Organizácia musí mať postup na určenie požiadaviek, ktoré títo zmluvní partneri a poskytovatelia musia spĺňať. |
9.4. |
Organizácia musí mať postupy monitorovania informovanosti dodávateľov a/alebo zmluvných partnerov o rizikách, ktoré predstavujú pre prevádzku organizácie. |
9.5. |
Keď je systém údržby alebo riadenia zmluvného partnera alebo dodávateľa certifikovaný, postup monitorovania podľa bodu 3 sa môže obmedziť na výsledky zmluvných prevádzkových postupov uvedených v bode 3.1 písm. b). |
9.6. |
V zmluve medzi zmluvnými stranami musia byť jasne určené, známe a pridelené aspoň základné zásady pre tieto postupy:
a)
zodpovednosť a úlohy týkajúce sa bezpečnosti železníc;
b)
povinnosti súvisiace s prenosom príslušných informácií medzi obidvoma stranami;
c)
vysledovateľnosť dokumentov súvisiacich s bezpečnosťou. |
II. Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie rozvoja údržby
1. |
Organizácia musí mať postup na identifikáciu a riadenie:
a)
všetkých činností údržby ovplyvňujúcich bezpečnosť;
b)
všetkých komponentov dôležitých z hľadiska bezpečnosti. |
2. |
Organizácia musí mať postupy na zaručenie dodržiavania základných požiadaviek interoperability vrátane aktualizácií počas životnosti, a to prostredníctvom:
a)
zabezpečenia súladu so špecifikáciami týkajúcimi sa základných parametrov interoperability, ako sa stanovuje v príslušných technických špecifikáciách interoperability (TSI);
b)
overovania súladu dokumentácie údržby s povolením týkajúcim sa vozidla za každých okolností (vrátane všetkých vnútroštátnych bezpečnostných požiadaviek) vrátane zhody so súborom technickej dokumentácie a typom záznamov podľa európskeho registra povolených typov vozidiel (ERATV);
c)
riadenia akejkoľvek výmeny v rámci údržby;
d)
určenia potreby posúdenia rizika potenciálneho vplyvu príslušnej zmeny na bezpečnosť železničného systému prostredníctvom uplatňovania spoločných bezpečnostných metód súvisiacich s metódami hodnotenia a posudzovania rizík prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798;
e)
riadenia usporiadania všetkých technických zmien ovplyvňujúcich integritu systému vozidla. |
3. |
Organizácia musí mať postup, ktorým sa navrhne a podporí zavádzanie zariadení, vybavenia a nástrojov údržby, konkrétne vyvinutých a potrebných na poskytovanie údržby. Organizácia musí mať postup, ktorým sa skontroluje, že sa tieto zariadenia, vybavenie a nástroje používajú, uskladňujú a udržiavajú v súlade so svojím plánom údržby a svojimi požiadavkami na údržbu. |
4. |
Keď sa začne prevádzka vozidiel, organizácia musí mať postupy na:
a)
získanie prístupu k odporúčaniam na údržbu pôvodnej dokumentácie a zber dostatočného množstva informácií o plánovanej prevádzke;
b)
analyzovanie týchto odporúčaní na údržbu pôvodnej dokumentácie a na poskytnutie prvej dokumentácie údržby prostredníctvom uplatňovania spoločných bezpečnostných metód súvisiacich s metódami hodnotenia a posudzovania rizík prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798, pričom sa zohľadnia aj informácie obsiahnuté vo všetkých súvisiacich zárukách;
c)
zabezpečenie správnej realizácie prvej dokumentácie údržby. |
5. |
S cieľom zabezpečiť aktuálnosť dokumentácie údržby počas celej životnosti vozidla musí mať organizácia postupy na:
a)
zhromažďovanie aspoň relevantných informácií týkajúcich sa:
i)
typu a rozsahu účinne realizovanej prevádzky vrátane, ale nie výlučne, nehôd, vážnych nehôd a incidentov podľa vymedzenia v smernici (EÚ) 2016/798;
ii)
zistených porúch na komponentoch;
iii)
druhu a rozsahu plánovanej prevádzky;
iv)
účinne vykonanej údržby.
b)
vymedzenie potreby aktualizácií pri zohľadnení limitných hodnôt pre interoperabilitu;
c)
predkladanie návrhov a schvaľovanie zmien a ich vykonávanie s ohľadom na rozhodnutie založené na jasných kritériách s prihliadnutím na zistenia vyplývajúce z posúdenia rizika vykonaného uplatňovaním spoločných bezpečnostných metód súvisiacich s metódami hodnotenia a posudzovania rizík prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798;
d)
zabezpečovanie správnej realizácie zmien;
e)
monitorovanie účinnosti zmien prostredníctvom procesu v súlade s metódami na posudzovanie úrovne bezpečnosti a výkonnosti železničných prevádzkovateľov v oblasti bezpečnosti na úrovni členských štátov ako aj Únie prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. d) smernice (EÚ) 2016/798. |
6. |
Pri uplatňovaní postupu riadenia spôsobilostí na funkciu rozvoja údržby sa musia zohľadňovať minimálne tieto činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť:
a)
uplatňovanie spoločných bezpečnostných metód súvisiacich s metódami hodnotenia a posudzovania rizík prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798 s cieľom posúdiť zmeny dokumentácie údržby;
b)
technické disciplíny potrebné na riadenie vypracúvania a zmien dokumentácie údržby a prípravu, posudzovanie, overovanie a schvaľovanie výmen v rámci údržby;
c)
činnosti údržby týkajúce sa komponentov dôležitých z hľadiska bezpečnosti;
d)
technológie spájania (vrátane zvárania a tmelenia);
e)
nedeštruktívne testovanie; |
7. |
Pri uplatňovaní postupu dokumentácie na funkciu rozvoja údržby sa musí zaručiť vysledovateľnosť minimálne týchto prvkov:
a)
dokumentácie týkajúcej sa prípravy, posudzovania, overovania a schvaľovania výmeny v rámci údržby;
b)
konfigurácie vozidiel vrátane, ale nie výlučne, komponentov dôležitých z hľadiska bezpečnosti a úprav vozidlového softvéru;
c)
záznamov o vykonanej údržbe;
d)
výsledkov štúdií týkajúcich sa prínosu predchádzajúcich skúseností;
e)
všetkých následných verzií dokumentácie údržby vrátane posudzovania rizika;
f)
správ o spôsobilosti a dohľade nad poskytovaním údržby a o riadení údržby vozového parku;
g)
technických informácií, ktoré sa majú poskytovať s cieľom podporovať držiteľov, železničné podniky a manažérov infraštruktúry. |
III. Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie riadenia údržby vozového parku
1. |
Organizácia musí mať postup, ktorým sa kontroluje spôsobilosť, dostupnosť a schopnosť subjektu zodpovedného za údržbu pred zadaním objednávky na údržbu. To si vyžaduje, aby údržbárske dielne boli riadne kvalifikované na stanovovanie požiadaviek na technickú spôsobilosť vo funkcii poskytovania údržby. |
2. |
Organizácia musí mať postup na zostavenie balíka prác a na vydávanie a zadávanie objednávky na údržbu. |
3. |
Organizácia musí mať postup na včasné zasielanie vozidiel na údržbu. |
4. |
Organizácia musí mať postup na riadenie vyraďovania vozidiel z prevádzky na účely údržby, alebo pri narušenej bezpečnej prevádzke, alebo keď potreby údržby ovplyvňujú bežnú prevádzku. |
5. |
Organizácia musí mať postup na vymedzenie nevyhnutných overovacích opatrení uplatňovaných na poskytovanú údržbu a uvoľňovanie vozidiel do prevádzky. |
6. |
Organizácia musí mať postup na vydanie oznámenia o návrate do prevádzky vrátane definície obmedzení používania s cieľom zabezpečiť bezpečnú prevádzku zohľadnením dokumentácie o uvoľnení do prevádzky. |
7. |
Pri uplatňovaní postupu riadenia spôsobilostí na funkciu riadenia údržby vozového parku sa musí zohľadňovať minimálne návrat do prevádzky vrátane definície obmedzenia používania. |
8. |
Pri uplatňovaní postupu informovania na funkciu riadenia údržby vozového parku sa pre funkciu poskytnutia údržby musia zabezpečiť aspoň tieto prvky:
a)
platné pravidlá a technické špecifikácie;
b)
plán údržby každého vozidla;
c)
zoznam náhradných dielov vrátane dostatočne podrobného technického opisu každého dielu s cieľom umožniť výmenu dielov za podobné s tými istými zárukami;
d)
zoznam materiálov vrátane dostatočne podrobného opisu ich použitia a potrebných zdravotných a bezpečnostných informácií;
e)
dokumentáciu, ktorá vymedzuje špecifikácie pre činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť a obsahuje zásahy do komponentov a obmedzenia ich používania;
f)
zoznam komponentov alebo systémov, ktoré sú predmetom právnych požiadaviek, a zoznam týchto požiadaviek (vrátane vzduchových bŕzd a cisterien na prepravu nebezpečného tovaru);
g)
uplatňovanie spoločných bezpečnostných metód súvisiacich s metódami hodnotenia a posudzovania rizík prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798 s cieľom posúdiť zmeny, ktoré majú vplyv na funkciu riadenia údržby vozového parku. |
9. |
Pri uplatňovaní postupu informovania na funkciu riadenia údržby vozového parku sa zainteresovaným stranám musí oznámiť minimálne návrat do prevádzky vrátane obmedzení používania, ktoré sú relevantné pre používateľov (železničné podniky a manažéri infraštruktúry). |
10. |
Pri uplatňovaní postupu dokumentácie na funkciu riadenia údržby vozového parku sa musia zaznamenávať aspoň tieto prvky:
a)
objednávky na údržbu;
b)
návrat do prevádzky vrátane obmedzení používania, ktoré sú relevantné pre železničné podniky a manažérov infraštruktúry. |
IV. Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie poskytovania údržby
1. |
Organizácia musí mať postupy, ktorými sa:
a)
kontroluje úplnosť a vhodnosť informácií poskytnutých funkciou riadenia údržby vozového parku v súvislosti s objednanými činnosťami;
b)
overuje používanie požadovaných príslušných dokumentov o údržbe a ostatných noriem uplatniteľných na poskytovanie služieb údržby v súlade s objednávkami na údržbu;
c)
zabezpečuje, aby všetky príslušné špecifikácie údržby vymedzené v platných pravidlách a špecifikovaných normách, ktoré sú obsiahnuté v objednávkach na údržbu, boli dostupné všetkým zainteresovaným pracovníkom (napr. sú súčasťou interných pracovných pokynov). |
2. |
Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby:
a)
sa komponenty (vrátane náhradných dielov) a materiály používali tak, ako sa uvádza v objednávkach na údržbu a v dokumentácii poskytovateľa;
b)
sa komponenty a materiály uskladňovali, používali a prepravovali spôsobom, ktorý zamedzuje ich opotrebovaniu a poškodeniu, a tak, ako sa uvádza v objednávkach na údržbu a v dokumentácii poskytovateľa;
c)
všetky komponenty a materiály vrátane tých, ktoré poskytol zákazník, spĺňali príslušné vnútroštátne a medzinárodné pravidlá, ako aj požiadavky príslušných objednávok na údržbu. |
3. |
Organizácia musí mať postupy na určenie, identifikáciu, poskytovanie, zaznamenávanie a uchovávanie vhodných a primeraných zariadení, vybavenia a nástrojov, aby mohla poskytovať služby údržby v súlade s objednávkami na údržbu a ostatnými platnými špecifikáciami, pričom zaručí:
a)
bezpečné poskytovanie údržby vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov údržby;
b)
ergonómiu a ochranu zdravia, a to aj v rámci rozhraní medzi používateľmi a systémami informačných technológií alebo diagnostickým vybavením. |
4. |
V prípade, že je to potrebné na zabezpečenie platných výsledkov, musí mať organizácia postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa jej meracie zariadenie:
a)
kalibrovalo alebo overovalo v určených intervaloch alebo pred použitím, a to porovnaním s medzinárodnými, vnútroštátnymi alebo priemyselnými meracími normami – ak takéto normy neexistujú, základ použitý na kalibrovanie alebo overenie sa musí zaznamenať;
b)
v prípade potreby nastavilo alebo prestavilo;
c)
identifikovalo tak, aby bolo možné určiť stav kalibrácie;
d)
zabezpečilo pred úpravami, ktoré by zrušili platnosť výsledku merania;
e)
ochránilo pred poškodením a znehodnotením počas používania, údržby a uskladnenia. |
5. |
Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa všetky zariadenia, vybavenie a nástroje správne používali, kalibrovali, uchovávali a udržiavali v súlade so zdokumentovanými postupmi. |
6. |
Organizácia musí mať postupy na overenie, že vykonávané úlohy sú v súlade s objednávkami na údržbu, a na vydanie oznámenia o uvoľnení do prevádzky. Oznámenie o uvoľnení do prevádzky musí obsahovať všetky informácie, ktoré sú užitočné na definovanie obmedzení používania. |
7. |
Pri uplatňovaní postupu posudzovania rizika (najmä bodov 2.2 a 2.3 oddielu I) na funkciu poskytovania údržby musí pracovné prostredie zahŕňať nielen dielne, v ktorých sa vykonáva údržba, ale aj koľaje mimo budov dielne a všetky miesta, kde sa vykonávajú činnosti údržby. |
8. |
Pri uplatňovaní postupu riadenia spôsobilostí na funkciu poskytovania údržby sa musia zohľadňovať aspoň tieto činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť:
a)
technológie spájania (vrátane zvárania a tmelenia);
b)
nedeštruktívne testovanie;
c)
záverečná skúška vozidla a uvoľnenie do prevádzky;
d)
údržba brzdnej sústavy, dvojkolesia a ťahadlového ústrojenstva a údržba špecifických komponentov nákladných vozňov na prepravu nebezpečného tovaru, ako sú cisterny, ventily atď.;
e)
činnosti údržby týkajúce sa komponentov dôležitých z hľadiska bezpečnosti;
f)
činnosti údržby systémov riadenia-zabezpečenia a návestenia;
g)
činnosti údržby v systémoch na ovládanie dverí;
h)
ostatné identifikované špecializované oblasti, ktoré majú vplyv na bezpečnosť. |
9. |
Pri uplatňovaní postupu informovania na funkciu poskytovania údržby sa pre funkciu riadenia údržby vozového parku a funkciu rozvoja údržby musia zabezpečiť aspoň tieto prvky:
a)
práce vykonávané v súlade s objednávkami na údržbu;
b)
všetky možné chyby alebo poruchy týkajúce sa bezpečnosti, ktoré organizácia identifikuje;
c)
uvoľnenie do prevádzky. |
10. |
Pri uplatňovaní postupu dokumentácie na funkciu poskytovania údržby sa pre činnosti údržby ovplyvňujúce bezpečnosť podľa bodu 1 písm. a) oddielu II zaznamenajú aspoň tieto prvky:
a)
jasné určenie všetkých zariadení, vybavenia a nástrojov;
b)
všetky vykonané údržbárske práce vrátane zamestnancov, použitých nástrojov, prístrojov, náhradných dielov a materiálov a pri zohľadnení:
i)
príslušných vnútroštátnych predpisov krajiny, v ktorej má organizácia sídlo;
ii)
požiadaviek uvedených v objednávkach na údržbu vrátane požiadaviek týkajúcich sa záznamov;
iii)
záverečnej skúšky a rozhodnutia o uvoľnení do prevádzky;
c)
kontrolné opatrenia požadované v objednávkach na údržbu a uvoľnenie do prevádzky;
d)
výsledky kalibrácie a overovania, pričom ak sa pri monitorovaní a meraní špecifikovaných požiadaviek používa počítačový softvér, schopnosť daného softvéru vykonávať požadovanú úlohu sa musí potvrdiť pred prvým použitím a v prípade potreby potvrdiť znova;
e)
platnosť výsledkov predchádzajúceho merania v prípade, že meracie zariadenie nespĺňa požiadavky. |
PRÍLOHA III
Formuláre žiadostí
PRÍLOHA IV
Certifikačné formuláre
PRÍLOHA V
Správa subjektu zodpovedného za údržbu
1. |
Subjekt zodpovedný za údržbu vydá správu, ktorá sa vzťahuje na obdobie začínajúce sa 2 mesiace pred posledným dohľadom a končiace sa 2 mesiace pred ďalším plánovaným dohľadom. |
2. |
Správa musí obsahovať aspoň:
—
vysvetlenia a odôvodnenie toho, ako sa prípady nesúladu riešili alebo vyriešili, alebo oboje,
—
informácie o rozsahu údržby vykonanej počas vykazovaného obdobia,
—
spätnú väzbu, pokiaľ ide o skúsenosti pri uplatňovaní spoločných bezpečnostných metód súvisiacich s metódami hodnotenia a posudzovania rizík prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798 a s metódami na monitorovanie, ktoré majú vykonávať železničné podniky, manažéri infraštruktúry a subjekty zodpovedné za údržbu prijatými podľa článku 6 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice,
—
zmeny týkajúce sa:
—
právneho vlastníctva spoločnosti,
—
organizácie (zavedené postupy),
—
vozidiel, v prípade ktorých je subjekt zodpovedný za údržbu,
—
miest a zmluvných partnerov vrátane postupov a vybavenia,
—
rovnováhy medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami týkajúcimi sa troch funkcií údržby (rozvoj údržby, údržba vozového parku a poskytovanie údržby),
—
zmluvných dojednaní s používateľmi (vrátane držiteľov a výmeny údajov),
—
systému údržby,
—
chýb a porúch komponentov súvisiacich s bezpečnosťou, uvedených v oddiele II prílohy II a relevantných informácií o údržbe vymieňaných podľa článku 5 ods. 3,
—
správ o vnútornom audite,
—
agentúry, opatrení vnútroštátnych bezpečnostných orgánov a iných orgánov na presadzovanie práva alebo vyšetrovaní vrátane tvrdení v súlade s článkami 8 a 12 tohto právneho aktu,
—
riadenia spôsobilostí.
|
3. |
Subjekt zodpovedný za údržbu musí do správy doplniť všetky informácie, ktoré považuje za dôležité pre certifikačný orgán. |
4. |
Subjekt zodpovedný za údržbu predloží správu certifikačnému orgánu jeden mesiac pred ďalším plánovaným audítorským dohľadom. |
( 1 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1302/2014 z 18. novembra 2014 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „železničné koľajové vozidlá – rušne a osobné železničné koľajové vozidlá“ železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 356, 12.12.2014, s. 228).
( 2 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/762 z 8. marca 2018, ktorým sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy týkajúce sa požiadaviek na systémy riadenia bezpečnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 1158/2010 a (EÚ) č. 1169/2010 (Ú. v. EÚ L 129, 25.5.2018, s. 26).
( 3 ) Rozhodnutie Komisie 2007/756/ES z 9. novembra 2007, ktorým sa prijíma spoločná špecifikácia národného registra vozidiel uvedená v článku 14 ods. 4 a 5 smerníc 96/48/ES a 2001/16/ES (Ú. v. EÚ L 305, 23.11.2007, s. 30).
( 4 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1078/2012 zo 16. novembra 2012 o spoločnej bezpečnostnej metóde monitorovania vykonávaného železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry po vydaní bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia a subjektmi zodpovednými za údržbu (Ú. v. EÚ L 320, 17.11.2012, s. 8).
( 5 ) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).