This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02006R0561-20240522
Regulation (EC) No 561/2006 of the European Parliament and of the Council of 15 March 2006 on the harmonisation of certain social legislation relating to road transport and amending Council Regulations (EEC) No 3821/85 and (EC) No 2135/98 and repealing Council Regulation (EEC) No 3820/85 (Text with EEA relevance)
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Text s významom pre EHP)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Text s významom pre EHP)
V tomto konsolidovanom znení nemusia byť zahrnuté tieto zmeny:
Meniace akty | Druh zmeny | Týka sa časti | Dátum nadobudnutia účinnosti |
---|---|---|---|
32020R1054 | Zmenil | článok 16 očíslovaný odsek 3 | 31/12/2024 |
02006R0561 — SK — 22.05.2024 — 004.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. ES L 102 11.4.2006, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
Č. |
Strana |
Dátum |
||
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 |
L 300 |
88 |
14.11.2009 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 |
L 60 |
1 |
28.2.2014 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, |
L 249 |
1 |
31.7.2020 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1258 z 24. apríla 2024, |
L 1258 |
1 |
2.5.2024 |
Opravené a doplnené:
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 561/2006
z 15. marca 2006
o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
ÚVODNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Toto nariadenie stanovuje pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku vodičov, pôsobiacich v cestnej nákladnej i osobnej doprave, s cieľom harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä vzhľadom na odvetvie cestnej dopravy, zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách. Cieľom tohto nariadenia je tiež podporovať lepšie monitorovanie a postup zabezpečenia dodržiavania predpisov členskými štátmi a vylepšené pracovné postupy v odvetví cestnej dopravy.
Článok 2
Toto nariadenie sa vzťahuje na cestnú dopravu:
tovaru, kde maximálna prípustná hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu alebo návesu je vyššia ako 3,5 tony, alebo
od 1. júla 2026 tovaru v rámci medzinárodnej dopravy alebo kabotážnej prepravy, kde maximálna prípustná hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu alebo návesu je vyššia ako 2,5 tony, alebo
osôb vozidlami skonštruovanými alebo trvalo prispôsobenými na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča, ktoré sú určené na tieto účely.
Toto nariadenie sa bez ohľadu na krajinu evidencie vozidla vzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú:
výhradne v rámci Spoločenstva alebo
medzi Spoločenstvom, Švajčiarskom a krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
AETR sa namiesto tohto nariadenia vzťahuje na medzinárodnú cestnú dopravu vykonávanú čiastočne mimo oblastí uvedených v odseku 2 pre:
vozidlá evidované v Spoločenstve alebo v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami AETR, na celý úsek cesty;
vozidlá evidované v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou AETR, len na časť cesty prebiehajúcu na území Spoločenstva alebo krajín, ktoré sú zmluvnými stranami AETR.
Ustanovenia AETR by sa mali zosúladiť s ustanoveniami tohto nariadenia tak, aby sa hlavné ustanovenia tohto nariadenia uplatňovali prostredníctvom AETR na takéto vozidlá na každú časť cesty, ktorá prebieha v rámci Spoločenstva.
Článok 3
Toto nariadenie sa nevzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú:
vozidlami používanými v pravidelnej osobnej doprave, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 kilometrov;
vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, ktoré sa používajú na:
prepravu materiálu, zariadení alebo strojov, ktoré vodič používa počas svojej práce, alebo
doručovanie tovaru vyrobeného v rámci remeselnej výroby,
a to iba v okruhu 100 km od základne podniku a pod podmienkou, že vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča a že sa doprava neuskutočňuje za poplatok alebo úhradu;
vozidlami s maximálnou povolenou rýchlosťou nepresahujúcou 40 kilometrov za hodinu;
vozidlami vlastnenými alebo prenajímanými bez vodiča ozbrojenými silami, civilnou ochranou, požiarnym zborom a silami, zodpovednými za zachovanie verejného poriadku, ak sa preprava realizuje v dôsledku úloh, ktorými sú tieto služby poverené, a je pod ich kontrolou;
vozidlami, používanými v núdzových situáciách alebo pri záchranných akciách vrátane vozidiel používaných pri nekomerčnej doprave humanitárnej pomoci;
špecializovanými vozidlami používanými na lekárske účely;
špecializovanými havarijnými vozidlami pracujúcimi v okruhu 100 kilometrov od svojej základne;
vozidlami, ktoré sa podrobujú cestným skúškam na účely technického rozvoja, opráv alebo údržby, a novými alebo prestavanými vozidlami, ktoré ešte neboli uvedené do prevádzky;
vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, používanými na nekomerčnú nákladnú dopravu;
vozidlami s maximálnou prípustnou hmotnosťou vrátane každého prívesu alebo návesu, ktorá presahuje 2,5 tony, ale nepresahuje 3,5 tony, ktoré sa používajú na prepravu tovaru, ak sa preprava neuskutočňuje za poplatok alebo úhradu, ale na vlastný účet spoločnosti alebo vodiča, a ak vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť osoby, ktorá toto vozidlo vedie;
úžitkovými vozidlami, ktoré majú status historických vozidiel podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa prevádzkujú, a ktoré sa používajú na nekomerčnú nákladnú alebo osobnú dopravu.
Článok 4
Na účely tohto nariadenia platia tieto vymedzenia pojmov:
„cestná doprava“ je akákoľvek cesta vykonávaná celkom alebo čiastočne po verejných cestách naloženým alebo nenaloženým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu osôb alebo tovaru;
„vozidlo“ je každé motorové vozidlo, ťahač, príves alebo náves alebo kombinácia týchto vozidiel, ktoré sú vymedzené takto:
„vodič“ je každá osoba, ktorá vedie vozidlo hoci aj krátky čas alebo ktorá sa prepravuje vo vozidle v rámci svojich povinností, aby bola v prípade potreby k dispozícii viesť vozidlo;
„prestávka“ je každý časový úsek, počas ktorého vodič nesmie viesť vozidlo ani vykonávať žiadnu inú prácu a ktorý sa využíva výlučne na regeneráciu;
„iná práca“ sú všetky činnosti vymedzené ako pracovný čas v článku 3 písm. a) smernice 2002/15/ES okrem „jazdy“, vrátane každej práce, vykonávanej pre rovnakého alebo iného zamestnávateľa v odvetví dopravy alebo mimo neho;
„odpočinok“ je akýkoľvek neprerušovaný časový úsek, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom;
„doba denného odpočinku“ je akákoľvek denná doba, počas ktorej môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa „dobu pravidelného denného odpočinku“ a „dobu skráteného denného odpočinku“:
„doba týždenného odpočinku“ je časový úsek jedného týždňa, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa „dobu pravidelného týždenného odpočinku“ a „dobu skráteného týždenného odpočinku“:
„týždeň“ je obdobie od 00.00 hodín v pondelok do 24.00 hodín v nedeľu;
„čas jazdy“ je trvanie vedenia vozidla zaznamenané:
„denný čas jazdy“ je celkový súhrnný čas jazdy medzi koncom jednej doby denného odpočinku a začiatkom nasledujúcej doby denného odpočinku alebo medzi dobou denného odpočinku a dobou týždenného odpočinku;
„týždenný čas jazdy“ je celkový súhrnný čas jazdy počas týždňa;
„maximálna prípustná hmotnosť“ je maximálna povolená pohotovostná hmotnosť plne naloženého vozidla;
„pravidelná osobná doprava“ je „pravidelná doprava“ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 a „osobitná pravidelná doprava“ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 ( 1 ), či už vnútroštátna alebo medzinárodná;
„príležitostná osobná doprava“ je „príležitostná doprava“ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 nariadenia (ES) č. 1073/2009, či už vnútroštátna alebo medzinárodná;
„vedenie viacerými osobami“ je situácia, keď sú počas každej doby jazdy medzi dvoma po sebe idúcimi dobami denného odpočinku alebo medzi dobou denného odpočinku a dobou týždenného odpočinku vo vozidle najmenej dvaja vodiči, ktorí budú vozidlo viesť. V prvej hodine vedenia vozidla viacerými osobami je prítomnosť druhého vodiča nepovinná, avšak pre zvyšok doby je povinná;
„dopravný podnik“ je akákoľvek fyzická osoba, akákoľvek právnická osoba, akékoľvek združenie alebo skupina osôb bez právnej subjektivity, zisková alebo nezisková, alebo akýkoľvek úradný orgán s vlastnou právnou subjektivitou alebo bez nej, alebo závislý od orgánu majúceho takúto subjektivitu, ktorý sa zaoberá cestnou dopravou v prenájme alebo za úhradu alebo na vlastný účet;
„doba jazdy“ je súhrnný čas jazdy, odkedy vodič začal viesť vozidlo po dobe odpočinku alebo prestávke, až kým nezačne čerpať dobu odpočinku alebo prestávku. Doba jazdy môže byť nepretržitá alebo rozdelená;
„nekomerčná doprava“ je akákoľvek cestná doprava okrem dopravy za poplatok alebo úhradu alebo na vlastný účet, za ktorú sa neposkytuje žiadna priama ani nepriama protihodnota a ktorá nevytvára žiadny priamy ani nepriamy príjem pre vodiča vozidla ani pre iné osoby, pričom nesúvisí s profesionálnou ani komerčnou činnosťou.
KAPITOLA II
POSÁDKA, ČASY JAZDY, PRESTÁVKY A DOBY ODPOČINKU
Článok 5
Minimálny vek spolujazdcov vodiča je 18 rokov. Členské štáty však môžu znížiť minimálny vek spolujazdcov vodiča na 16 rokov, ak:
sa cestná doprava vykonáva v rámci jedného členského štátu v okruhu 50 kilometrov od základne vozidla vrátane miestnych správnych oblastí, ktorých centrá ležia v rámci tohto okruhu;
zníženie slúži na účely odborného vzdelávania a
sú dodržiavané obmedzenia uložené vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu v pracovnoprávnych veciach.
Článok 6
Denný čas jazdy nesmie presiahnuť 9 hodín.
Denný čas jazdy sa však môže predĺžiť na najviac 10 hodín nie častejšie ako dvakrát za týždeň.
Článok 7
Po štyroch a pol hodinách jazdy má vodič neprerušovanú prestávku trvajúcu najmenej štyridsaťpäť minút, ak nezačína čerpať dobu odpočinku.
Táto prestávka sa môže nahradiť prestávkou trvajúcou najmenej 15 minút, po ktorej nasleduje prestávka trvajúca najmenej 30 minút, pričom každá je rozložená tak, aby boli splnené ustanovenia prvého odseku.
V prípade vodiča vykonávajúceho príležitostnú osobnú dopravu sa môže prestávka uvedená v prvom odseku tiež nahradiť dvomi prestávkami, z ktorých každá trvá najmenej 15 minút a ktoré sú rozložené počas doby jazdy uvedenej v prvom odseku tak, aby boli splnené ustanovenia prvého odseku.
Vodič podieľajúci sa na vedení vozidla viacerými osobami môže čerpať prestávku v trvaní 45 minút vo vozidle, ktoré vedie iný vodič, za predpokladu, že vodič čerpajúci prestávku nepomáha vodičovi, ktorý vedie vozidlo.
Článok 8
V priebehu každých 24 hodín po ukončení predchádzajúcej doby denného odpočinku alebo doby týždenného odpočinku vodič čerpá novú dobu denného odpočinku.
Ak časť doby denného odpočinku, zahrnutej v období 24 hodín, je aspoň 9 hodín, avšak menej ako 11 hodín, potom sa predmetná doba denného odpočinku považuje za dobu skráteného denného odpočinku.
V každých dvoch po sebe idúcich týždňoch vodič čerpá najmenej:
dve doby pravidelného týždenného odpočinku alebo
jednu dobu pravidelného týždenného odpočinku a jednu dobu skráteného týždenného odpočinku trvajúcu najmenej 24 hodín.
Týždenná doba odpočinku sa začne najneskôr na konci šiestich 24-hodinových období od ukončenia predchádzajúcej doby týždenného odpočinku.
Odchylne od prvého pododseku môže vodič vykonávajúci medzinárodnú prepravu tovaru čerpať mimo členský štát usadenia dve po sebe nasledujúce doby skráteného týždenného odpočinku za predpokladu, že vodič vo všetkých štyroch po sebe idúcich týždňoch čerpá aspoň štyri týždenné doby odpočinku, z ktorých aspoň dve sú doby pravidelného týždenného odpočinku.
Na účely tohto odseku sa vodič považuje za vodiča vykonávajúceho medzinárodnú prepravu, ak začne dve po sebe idúce doby skráteného týždenného odpočinku mimo členského štátu, v ktorom je zamestnávateľ usadený, a mimo krajiny miesta bydliska vodiča.
►M4 Odchylne od odseku 6 vodič vykonávajúci jednotlivú príležitostnú osobnú dopravu môže odložiť dobu týždenného odpočinku až o 12 po sebe idúcich 24-hodinových období nasledujúcich po predchádzajúcej dobe pravidelného týždenného odpočinku po splnení týchto podmienok: ◄
▼M4 —————
po uplatnení tejto výnimky vodič čerpá:
buď dva časy pravidelného týždenného odpočinku, alebo
jeden čas pravidelného týždenného odpočinku a jeden čas skráteného týždenného odpočinku trvajúci najmenej 24 hodín. Toto skrátenie sa však nahradí primeraným a nepretržitým časom odpočinku čerpaným vcelku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po skončení obdobia, na ktoré sa uplatnila výnimka;
po 1. januári 2014 musí byť vozidlo vybavené záznamovým zariadením v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I B k nariadeniu (EHS) č. 3821/85 a
po 1. januári 2014, ak vozidlo jazdí v čase od 22.00 do 6.00 hod., musí ho viesť viacero osôb alebo čas jazdy uvedený v článku 7 sa musí skrátiť na tri hodiny.
Komisia podrobne monitoruje využívanie tejto výnimky s cieľom zabezpečiť dodržiavanie veľmi prísnych podmienok pre bezpečnosť na cestách, a to najmä prostredníctvom overenia, či celkový čas riadenia v priebehu časového úseku, na ktorý sa vzťahuje výnimka, nie je neprimeraný. Do 4. decembra 2012 Komisia vypracuje správu, v ktorej zhodnotí dôsledky tejto výnimky v súvislosti s bezpečnosťou na cestách, ako aj so sociálnymi aspektmi. V prípade potreby Komisia navrhne zmeny a doplnenia tohto nariadenia.
Komisia preskúma možnosti digitalizácie jazdného listu uvedeného v článku 16 ods. 4 v kontexte širšieho úsilia o digitalizáciu v odvetví cestnej dopravy.
Ak sa po sebe čerpajú dve doby skráteného týždenného odpočinku v súlade s odsekom 6 tretím pododsekom, ďalšej dobe týždenného odpočinku musí predchádzať doba odpočinku čerpaná ako náhrada za uvedené dve doby skráteného týždenného odpočinku.
Všetky náklady na ubytovanie mimo vozidla hradí zamestnávateľ.
Ak však vodič čerpal dve po sebe idúce doby skráteného týždenného odpočinku v súlade s odsekom 6, dopravný podnik zorganizuje prácu vodiča tak, aby sa vodič mohol vrátiť pred začiatkom doby pravidelného týždenného odpočinku v trvaní viac ako 45 hodín, ktorá sa čerpá ako náhrada.
Podnik zdokumentuje, ako si plní uvedenú povinnosť, a príslušnú dokumentáciu uchováva vo svojich priestoroch, aby ju mohol predložiť na žiadosť kontrolných orgánov.
Článok 8a
Komisia zabezpečí, aby mali vodiči vykonávajúci cestnú nákladnú a osobnú dopravu ľahký prístup k informáciám o bezpečných a chránených parkovacích plochách. Komisia uverejní zoznam všetkých certifikovaných parkovacích plôch, kde sa poskytujú vodičom tieto primerané služby:
Zoznam takýchto parkovacích plôch sa sprístupní na jednotnom oficiálnom webovom sídle, ktoré sa pravidelne aktualizuje.
Členské štáty v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 ( 3 ) podporujú vytváranie parkovacích miest pre komerčných používateľov ciest.
Článok 9
Pokiaľ ide o doby pravidelného týždenného odpočinku, uvedená výnimka sa uplatňuje len na prepravu trajektom alebo vlakom, ak:
cesta je naplánovaná na 8 hodín alebo viac a
vodič má prístup k spacej kabíne na trajekte alebo vo vlaku.
Článok 9a
Komisia do 31. decembra 2025 vypracuje a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu hodnotiacu používanie systémov autonómnej jazdy v členských štátoch. Táto správa sa zameria najmä na potenciálny vplyv uvedených systémov na pravidlá o časoch jazdy a odpočinku. K tejto správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.
KAPITOLA III
ZODPOVEDNOSŤ DOPRAVNÝCH PODNIKOV
Článok 10
Dopravný podnik zodpovedá za porušenie predpisov, ktorého sa dopustia vodiči podniku, a to aj vtedy, ak k porušeniu došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny.
Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov brať dopravné podniky plne na zodpovednosť, členské štáty môžu túto zodpovednosť podmieniť porušením odsekov 1 a 2 zo strany podniku. Členské štáty môžu zvážiť dôkazy o tom, že dopravný podnik nemožno rozumne brať na zodpovednosť za porušenie, ku ktorému došlo.
Dopravný podnik, ktorý používa vozidlá vybavené záznamovým zariadením v súlade s prílohou IB nariadenia (EHS) č. 3821/85, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia:
zabezpečí, že z vozidlovej jednotky a z karty vodiča sa budú sťahovať všetky údaje tak pravidelne, ako je to ustanovené členským štátom, a že príslušné údaje sa budú sťahovať častejšie, aby sa zabezpečilo sťahovanie všetkých údajov týkajúcich sa činností vykonávaných týmto podnikom alebo pre tento podnik;
zabezpečí, aby sa všetky údaje stiahnuté z vozidlovej jednotky a z karty vodiča uchovávali po dobu najmenej dvanástich mesiacov po ich zaznamenaní a aby boli tieto údaje na žiadosť inšpekčného úradníka prístupné priamo alebo na diaľku z priestorov podniku;
na účely tohto odseku sa „sťahovanie“ vykladá v súlade s vymedzením pojmov stanoveným v prílohe IB kapitole I písm. s) nariadenia (EHS) č. 3821/85;
o maximálnom období, v ktorom sa príslušné údaje musia stiahnuť v zmysle písmena a) bodu i), rozhodne Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.
KAPITOLA IV
VÝNIMKY
Článok 11
Členský štát môže stanoviť dlhšie minimálne prestávky a doby odpočinku alebo kratšie maximálne časy jazdy, než je stanovené v článkoch 6 až 9 na cestnú dopravu vykonávanú úplne v rámci jeho územia. Členské štáty však pri tom musia vziať do úvahy príslušné kolektívne či iné zmluvy, uzatvorené medzi sociálnymi partnermi. Ustanovenia tohto nariadenia sa však aj naďalej vzťahujú na vodičov pôsobiacich v medzinárodnej doprave.
Článok 12
Ak tým vodič neohrozí bezpečnosť na ceste, môže sa odchýliť od článkov 6 až 9 do miery potrebnej na to, aby s vozidlom došiel na miesto vhodné na zastavenie a zaistil bezpečnosť osôb, vozidla alebo jeho nákladu. Vodič uvedie dôvod tejto odchýlky ručne v záznamovom liste záznamového zariadenia alebo vo výtlačku zo záznamového zariadenia alebo vo svojom rozpise služieb najneskôr pri príchode na miesto vhodné na zastavenie.
Ak tým vodič neohrozí bezpečnosť cestnej premávky, môže sa za výnimočných okolností tiež odchýliť od článku 6 ods. 1 a 2 a od článku 8 ods. 2 prekročením denného a týždenného času jazdy o maximálne jednu hodinu, aby sa dostal do operačného centra zamestnávateľa alebo do svojho miesta bydliska na účely čerpania doby týždenného odpočinku.
Za rovnakých podmienok môže vodič prekročiť denný a týždenný čas jazdy o maximálne dve hodiny, pokiaľ bola bezprostredne pred dodatočnou jazdou vyčerpaná neprerušovaná prestávka v trvaní 30 minút, a to aby sa dostal do operačného centra zamestnávateľa alebo do svojho miesta bydliska na účely čerpania doby pravidelného týždenného odpočinku.
Vodič uvedie dôvod tejto odchýlky ručne v záznamovom liste záznamového zariadenia alebo vo výtlačku zo záznamového zariadenia alebo vo svojom rozpise služieb najneskôr pri príchode na miesto určenia alebo na miesto vhodné na zastavenie.
Za každé predĺženie sa ako náhrada poskytne rovnako dlhá doba odpočinku čerpaná vcelku spolu s akoukoľvek dobou odpočinku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.
Článok 13
Ak tým nebudú dotknuté ciele stanovené v článku 1, môže každý členský štát na svojom vlastnom území alebo so súhlasom dotknutých štátov na území iného členského štátu udeliť výnimky a tieto výnimky individuálne podmieniť, z článkov 5 až 9, ktoré sa vzťahujú na dopravu:
vozidlami vo vlastníctve orgánov verejnej moci alebo nimi prenajímanými bez vodiča na účely cestnej dopravy, ktorá nekonkuruje súkromným dopravným podnikom;
vozidlami používanými alebo prenajímanými bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi, lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi na prepravu tovaru ako súčasť svojej podnikateľskej činnosti v okruhu do 100 kilometrov od miesta, kde má podnik základňu;
poľnohospodárskymi traktormi a lesnými traktormi používanými na poľnohospodárske alebo lesnícke činnosti v okruhu do 100 kilometrov od základne podniku, ktorý vozidlo vlastní, najíma alebo prenajíma;
vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, ktoré používajú poskytovatelia univerzálnych služieb v zmysle článku 2 ods. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb ( 4 ) na dodávku zásielok ako súčasť univerzálnej služby.
Tieto vozidlá sa používajú iba v okruhu ►M2 100 km ◄ od základne podniku a pod podmienkou, že vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;
vozidlami prevádzkovanými výlučne na ostrovoch alebo v regiónoch izolovaných od zvyšku štátneho územia s rozlohou nepresahujúcou 2 300 kilometrov štvorcových, ktoré nie sú so zvyškom štátneho územia spojené mostom, brodom alebo tunelom prístupným motorovým vozidlám, a ktoré nehraničia s iným členským štátom;
vozidlami používanými na prepravu tovaru v okruhu ►M2 100 km ◄ od základne podniku, a ktoré sú poháňané zemným alebo skvapalneným plynom alebo elektrinou, ktorých maximálna prípustná hmotnosť vrátane hmotnosti prívesu alebo návesu nepresahuje 7,5 tony;
vozidlami používanými pri výcviku a preskúšaní vodičov na účely získania vodičského preukazu alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti za predpokladu, že sa nepoužívajú na komerčnú nákladnú alebo osobnú dopravu;
vozidlami používanými v súvislosti s kanalizáciou, ochranou pred povodňami, vodárenskými, plynárenskými a elektrárenskými údržbárskymi službami, údržbou a kontrolou ciest, pri zbere a odvoze domového odpadu a v súvislosti so službami likvidácie odpadu, telegrafnými a telefónnymi službami, rozhlasovým a televíznym vysielaním alebo pri zisťovaní rozhlasových a televíznych vysielačov a prijímačov;
vozidlami s počtom miest na sedenie od 10 do 17, ktoré sa používajú výlučne na nekomerčnú osobnú dopravu;
špecializovanými vozidlami na prepravu zariadení cirkusov a lunaparkov;
špeciálne upravenými mobilnými projekčnými vozidlami, ktorých hlavným účelom pri státí je vzdelávanie;
vozidlami používanými na zber mlieka z fariem a/alebo na spätnú prepravu kontajnerov na mlieko alebo mliečnych produktov určených na kŕmenie zvierat;
špecializovanými vozidlami na prepravu peňazí a/alebo cenností;
vozidlami, ktoré sa používajú na prepravu živočíšneho odpadu alebo uhynutých zvierat, ktoré nie sú určené pre ľudskú spotrebu;
vozidlami, ktoré sa používajú výlučne v rámci zberných priestorov, ako sú prístavy, terminály intermodálnej dopravy a železničné terminály;
vozidlami používanými na prepravu živých zvierat z fariem na miestne trhy a naopak alebo z trhov na miestne bitúnky v okruhu do ►M2 100 km ◄ ;
vozidlami alebo jazdnými súpravami prepravujúcimi stavebné stroje stavebného podniku v okruhu do 100 km od základne podniku za predpokladu, že vedenie vozidiel nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;
vozidlami používanými na dodávku transportného betónu.
Ak tým nie sú dotknuté ciele stanovené v článku 1 a vodičom sa poskytuje primeraná ochrana, členský štát môže po schválení Komisiou udeliť na svojom vlastnom území menšie výnimky z tohto nariadenia pre vozidlá používané vo vopred určených oblastiach s hustotou obyvateľstva nižšou ako 5 osôb na kilometer štvorcový, a to v týchto prípadoch:
Cestná doprava v zmysle tejto výnimky môže zahŕňať cestu do oblasti s hustotou obyvateľstva najmenej 5 osôb na kilometer štvorcový výlučne na účely ukončenia alebo začatia tejto cesty. Každé takéto opatrenie musí byť primerané svojou povahou a rozsahom.
Článok 14
Článok 15
Členské štáty zabezpečia, aby sa na vodičov vozidiel uvedených v článku 3 písm. a) vzťahovali vnútroštátne predpisy, ktoré poskytujú primeranú ochranu vzhľadom na povolené časy jazdy a povinné prestávky a doby odpočinku. Členské štáty oznámia Komisii príslušné vnútroštátne predpisy, ktoré sa vzťahujú na takýchto vodičov.
KAPITOLA V
KONTROLNÉ POSTUPY A SANKCIE
Článok 16
Ak vozidlo nie je vybavené žiadnym záznamovým zariadením v súlade s nariadením (EHS) č. 3821/85, odseky 2 a 3 tohto článku sa vzťahujú na:
pravidelnú vnútroštátnu osobnú dopravu a
pravidelnú medzinárodnú osobnú dopravu, ktorej koncové stanice sú umiestnené vo vzdialenosti do 50 kilometrov vzdušnou čiarou od hranice medzi dvoma členskými štátmi a ktorej dĺžka trasy nepresahuje 100 kilometrov.
Cestovný poriadok a rozpis služieb vypracuje dopravný podnik a uvádza pri každom vodičovi jeho meno, miesto, kde má základňu, a vopred stanovený cestovný poriadok pre rôzne doby jazdy, inú prácu, prestávky a pohotovosť.
Každý vodič dopravy uvedenej v odseku 1 má výpis z rozpisu služieb a kópiu cestovného poriadku.
Rozpis služieb:
zahŕňa všetky údaje uvedené v odseku 2 na minimálne obdobie pokrývajúce predchádzajúcich 28 dní; tieto údaje sa musia aktualizovať v pravidelných intervaloch, ktorých dĺžka nepresahuje jeden mesiac;
podpisuje ho vedúci dopravného podniku alebo osoba, ktorá je oprávnená ho zastupovať;
sa uchováva v dopravnom podniku jeden rok po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahuje. Dopravný podnik poskytne výpis z rozpisu služieb dotknutým vodičom, ktorí o to požiadajú, a
predloží sa a odovzdá na žiadosť oprávneného inšpekčného úradníka.
Na účely cestných kontrol, kým nie je k dispozícii digitálny jazdný list, musí byť vodič schopný odôvodniť použitie výnimiek podľa článku 7 tretieho odseku a článku 8 ods. 2a a 6a tým, že:
má vo vozidle vyplnený jazdný list obsahujúci informácie požadované v súlade s nariadením (ES) č. 1073/2009, za ktorého poskytnutie vodičovi pred každou cestou zodpovedá dopravný podnik, a
má vo vozidle papierové alebo elektronické kópie takýchto jazdných listov, ktoré sa vzťahujú na predchádzajúcich 28 dní a od 31. decembra 2024 na predchádzajúcich 56 dní.
Povinnosť uvedená v písmene b) prvého pododseku sa prestáva uplatňovať najneskôr vtedy, keď vozidlo používa tachograf umožňujúci zaznamenávať druh osobnej dopravy podľa odseku 5.
V prípade vnútroštátnej dopravy sa môže použiť jazdný list pre medzinárodnú dopravu s uvedením jeho použitia pre vnútroštátnu dopravu. Komisia môže v prípade potreby prijať vykonávací akt, ktorým sa stanoví formát jazdného listu pre vnútroštátnu dopravu s cieľom zjednodušiť kontroly dodržiavania predpisov. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 24 ods. 2a.
Komisia najneskôr do 31. decembra 2026 posúdi možnosti digitalizácie jazdného listu pre vodičov vykonávajúcich príležitostnú osobnú dopravu z hľadiska uskutočniteľnosti, nákladovej efektívnosti a jej vplyvu na vykonateľnosť a pracovné podmienky vodičov a v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh týkajúci sa takej digitalizácie.
Uvedené posúdenie zahŕňa vytvorenie digitálneho jazdného listu obsahujúceho informácie požadované v súlade s nariadením (ES) č. 1073/2009, aby bolo možné také informácie pred začiatkom cesty elektronicky zaregistrovať vo viacjazyčnom rozhraní, ku ktorému majú prevádzkovatelia prístup. Na uvedený účel môže Komisia preskúmať aj možnosť vytvorenia jedného alebo viacerých nových modulov pre informačný systém o vnútornom trhu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 ( 5 ).
Článok 17
Článok 17a
Komisia do 31. decembra 2028 vypracuje správu, v ktorej posúdi dôsledky ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa odvetvia príležitostnej osobnej dopravy, pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky a sociálne aspekty, najmä pracovné podmienky vodičov. Komisia zašle uvedenú správu Európskemu parlamentu a Rade. Ak to Komisia považuje za vhodné, predloží príslušné legislatívne návrhy.
Článok 18
Členské štáty prijmú také opatrenia, aké môžu byť potrebné na vykonanie tohto nariadenia.
Článok 19
Členský štát umožní príslušným orgánom uložiť sankciu podniku a/alebo vodičovi za porušenie tohto nariadenia alebo nariadenia (EÚ) č. 165/2014 zisteného na svojom území, za ktoré ešte nebola sankcia uložená, a to aj vtedy, ak k danému porušeniu došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny.
Výnimočne pri zistení porušenia, ktoré:
môže do 1. januára 2009 členský štát namiesto uloženia sankcie oznámiť skutočnosti porušenia príslušnému orgánu v členskom štáte alebo tretej krajine, kde je podnik usadený alebo kde je miesto výkonu zamestnania vodiča.
Článok 20
Článok 21
Na účely riešenia prípadov, pri ktorých členský štát usúdi, že došlo k porušeniu tohto nariadenia takým spôsobom, že je zrejmé, že to môže ohroziť bezpečnosť na cestách, poverí tento členský štát príslušný orgán, aby zabezpečil znehybnenie dotknutého vozidla, až kým nedôjde k odstráneniu príčiny porušenia. Členský štát môže nariadiť vodičovi začať čerpať dobu denného odpočinku. Členské štáty môžu v prípade potreby taktiež odňať, pozastaviť platnosť alebo obmedziť licenciu podniku, ak je podnik usadený v danom členskom štáte, alebo odňať, pozastaviť platnosť alebo obmedziť vodičský preukaz vodiča. Komisia, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2, vypracuje usmernenia s cieľom podporovať harmonizované uplatňovanie tohto článku.
Článok 22
Príslušné orgány členských štátov si vzájomne vymieňajú všetky dostupné informácie, ktoré sa týkajú:
porušení pravidiel ustanovených v kapitole II, ktorých sa dopustili osoby, ktoré nemajú bydlisko v danom členskom štáte, a všetkých sankcií uložených za takéto porušenia;
sankcií uložených členským štátom za takéto porušenia, ktorých sa dopustili osoby s bydliskom v danom členskom štáte v iných členských štátoch;
iných konkrétnych informácií vrátane rizikovosti podniku, ktoré môžu mať následky pre dodržiavanie tohto nariadenia.
Článok 23
Spoločenstvo začne akékoľvek rokovania s tretími krajinami, ktoré sa ukážu ako potrebné pre vykonávanie tohto nariadenia.
Článok 23a
Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Článok 24
Článok 25
Komisia na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu:
preskúma prípady, kde vznikajú rozdiely v uplatňovaní a zabezpečovaní dodržiavania akýchkoľvek ustanovení tohto nariadenia, a to najmä ustanovení týkajúcich sa času jazdy, prestávok a dôb odpočinku;
ozrejmí ustanovenia tohto nariadenia s cieľom podporiť spoločný prístup.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 24 ods. 2a.
KAPITOLA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 26
Nariadenie (EHS) č. 3821/85 sa mení a dopĺňa takto:
Článok 2 sa nahrádza takto:
„Článok 2
Na účely tohto nariadenia sa použijú vymedzenia pojmov ustanovené v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 ( *1 ).
V článku 3 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:
Článok 14 ods. 2 sa nahrádza takto:
Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:
„Ak sa karta vodiča poškodila, bola nesprávne použitá alebo ju vodič nemá, vodič:
na začiatku svojej cesty vytlačí všetky údaje o vozidle, ktoré riadi, a do tohto výtlačku uvedie:
údaje, ktoré umožňujú identifikáciu vodiča (meno, číslo karty vodiča alebo vodičského preukazu vodiča) vrátane jeho podpisu;
doby uvedené v odseku 3 druhej zarážke písm. b), c) a d);
po ukončení svojej cesty vytlačí informácie týkajúce sa dôb zaznamenaných záznamovým zariadením, zaznamená všetky doby inej práce, pohotovosti a čerpaného odpočinku od doby vyhotovenia výtlačku na začiatku cesty, keď neboli zaznamenané tachografom, a na tomto dokumente vyznačí údaje, ktoré umožnia identifikáciu vodiča (meno, číslo karty vodiča alebo vodičského preukazu vodiča) vrátane podpisu vodiča.“,
„Keď sa vodič nachádza mimo vozidla a v dôsledku toho nemôže používať zariadenie namontované vo vozidle, časové úseky uvedené v odseku 3 druhej zarážke písm. b), c) a d):
v prípade vybavenia vozidla záznamovým zariadením podľa prílohy I sa zapíšu na záznamový list buď ručne, automatickým záznamom, alebo inými prostriedkami, čitateľne a bez znečistenia listu, alebo
v prípade vybavenia vozidla záznamovým zariadením podľa prílohy IB sa zapíšu na kartu vodiča pomocou ovládača na manuálne zapisovanie, nachádzajúceho sa na záznamovom zariadení.
Ak je vo vozidle vybavenom záznamovým zariadením podľa prílohy IB viac než jeden vodič, každý vodič zabezpečí, aby bola jeho karta vodiča vložená do správneho slotu tachografu.“,
‚iná práca‘ je akákoľvek iná činnosť ako vedenie vozidla, ako je vymedzená v článku 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave ( *2 ), ako aj každá práca vykonávaná pre rovnakého alebo iného zamestnávateľa v odvetví dopravy alebo mimo neho, a musí sa zaznamenávať pod symbolom ;
‚pohotovosť‘, vymedzená v článku 3 písm. b) smernice 2002/15/ES sa musí zaznamenávať pod symbolom .
Ak vodič vedie vozidlo vybavené záznamovým zariadením podľa prílohy I, musí, kedykoľvek o to inšpekčný úradník požiada, predložiť:
záznamové listy za bežný týždeň a listy použité vodičom v predchádzajúcich 15 dňoch;
kartu vodiča, pokiaľ ju má, a
každý ručný záznam a výtlačok vytvorený počas bežného týždňa a predchádzajúcich 15 dní, ako to vyžaduje toto nariadenie a nariadenie (ES) č. 561/2006.
Od 1. januára 2008 sa však budú doby uvedené v bodoch i) a iii) vzťahovať na bežný deň a predchádzajúcich 28 dní.
Ak vodič vedie vozidlo vybavené záznamovým zariadením podľa prílohy IB, musí, kedykoľvek o to inšpekčný úradník požiada, predložiť:
kartu vodiča, ktorej je držiteľom;
každý ručný záznam a výtlačok vytvorený počas bežného týždňa a predchádzajúcich 15 dní, ako to vyžaduje toto nariadenie a nariadenie (ES) č. 561/2006, a
záznamové listy zodpovedajúce rovnakému obdobiu, ako je uvedené v predchádzajúcom pododseku, počas ktorého viedol vozidlo vybavené záznamovým zariadením v súlade s prílohou I.
Od 1. januára 2008 sa však budú doby uvedené v bode ii) vzťahovať na bežný deň a predchádzajúcich 28 dní.
Oprávnený inšpekčný úradník môže skontrolovať dodržiavanie nariadenia (ES) č. 561/2006 analýzou záznamových listov, zobrazených alebo vytlačených údajov, ktoré zaznamenalo záznamové zariadenie alebo karta vodiča, alebo ak to nebude možné, tak analýzou akéhokoľvek podporného dokumentu, ktorý dokazuje nedodržanie ustanovení, ako sa stanovujú v článku 16 ods. 2 a 3.“
Článok 27
Nariadenie (ES) č. 2135/98 sa mení a dopĺňa takto:
Článok 2 ods. 1 písm. a) sa nahrádza takto:
Od dvadsiateho dňa nasledujúceho po dni uverejnenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 ( *3 ), musia byť vozidlá, uvádzané po prvýkrát do prevádzky, vybavené záznamovým zariadením v súlade s požiadavkami prílohy IB nariadenia (EHS) č. 3821/85.
Článok 2 ods. 2 sa nahrádza takto:
Článok 28
Nariadenie (EHS) č. 3820/85 sa týmto zrušuje a nahrádza sa týmto nariadením.
Bez ohľadu na to odseky 1, 2 a 4 článku 5 nariadenia (EHS) č. 3820/85 platia aj naďalej až do termínu stanoveného v článku 15 ods. 1 smernice 2003/59/ES.
Článok 29
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 11. apríla 2007 s výnimkou článku 10 ods. 5, článku 26 ods. 3 a ods. 4 a článku 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2006.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 88).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).
( 4 ) Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14.
( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).
( 6 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/799 z 18. marca 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014, ktorým sa ustanovujú požiadavky na konštrukciu, skúšanie, montáž, prevádzku a opravu tachografov a ich komponentov (Ú. v. EÚ L 139, 26.5.2016, s. 1).
( 7 ) Ú. v. ES L 72, 25.3.1993, s. 33.
( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014 a smernice 2002/15/ES, pokiaľ ide o právne predpisy v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú činností cestnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 35).
( 9 ) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
( 10 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
( *1 ) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1 “
( *2 ) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35.“,
( *3 ) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1 “