Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32016L2102

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Text s významom pre EHP )

Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, p. 1–15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2016/2102/oj

2.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/2102

z 26. októbra 2016

o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Vďaka vývoju smerujúcemu k vytvoreniu digitálnej spoločnosti majú používatelia k dispozícii nové možnosti prístupu k informáciám a službám. Poskytovatelia informácií a služieb, ako napríklad subjekty verejného sektora, v čoraz väčšej miere využívajú internet na vytváranie, zhromažďovanie a poskytovanie širokej škály informácií a služieb online, ktoré majú pre verejnosť zásadný význam.

(2)

V kontexte tejto smernice by sa prístupnosť mala chápať ako zásady a techniky, ktoré treba uplatňovať pri navrhovaní, tvorbe, spravovaní a aktualizácii webových sídel a mobilných aplikácií v záujme ich väčšieho sprístupnenia používateľom, najmä osobám so zdravotným postihnutím.

(3)

Rýchlo rastúci trh väčšieho sprístupňovania digitálnych produktov a služieb zahŕňa celú škálu hospodárskych subjektov, ku ktorým patria tvorcovia webových sídel alebo softvérových nástrojov na vytváranie, spravovanie a testovanie webových stránok alebo mobilných aplikácií, tvorcovia používateľských agentov, napríklad webových prehliadačov a súvisiacich podporných technológií, prevádzkovatelia certifikačných služieb a poskytovatelia odborného vzdelávania.

(4)

Ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie z 19. mája 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu, orgány verejnej moci by mali zohrávať úlohu pri podpore trhov s online obsahom. Vlády môžu stimulovať trhy s obsahom tak, že informácie verejného sektora dajú k dispozícii za transparentných, účinných a nediskriminačných podmienok. Ide o významný zdroj potenciálneho rastu inovatívnych online služieb.

(5)

Viaceré členské štáty prijali opatrenia založené na medzinárodne používaných usmerneniach k vytváraniu prístupných webových sídel, pričom uvedené opatrenia sa často vzťahujú na rôzne verzie alebo úrovne dodržiavania uvedených usmernení alebo tieto členské štáty zaviedli technické rozdiely v súvislosti s prístupnými webovými sídlami na vnútroštátnej úrovni.

(6)

K dodávateľom prístupných webových sídel, mobilných aplikácií a súvisiacich softvérov a technológií patrí veľký počet malých a stredných podnikov (MSP). Títo dodávatelia, a predovšetkým MSP strácajú záujem o podnikanie mimo národných trhov. Konkurencieschopnosti a rastu dodávateľov bránia dodatočné náklady, ktoré by im v dôsledku rozdielov medzi členskými štátmi v špecifikáciách a úpravách prístupnosti vznikli pri vývoji cezhraničných produktov a služieb súvisiacich s webovou prístupnosťou stránok a ich uvádzaním na trh.

(7)

V dôsledku obmedzenej konkurencie nadobúdatelia webových sídel, mobilných aplikácií a súvisiacich produktov a služieb čelia vysokým cenám v súvislosti s poskytovaním služieb alebo sú závislí od jedného dodávateľa. Dodávatelia často uprednostňujú varianty proprietárnych „štandardov“, čo následne obmedzuje možnosti interoperability používateľských agentov a bráni univerzálnemu prístupu k obsahu webových sídel a mobilných aplikácií v rámci Únie. V dôsledku nejednotných vnútroštátnych predpisov sa obmedzujú potenciálne prínosy výmeny skúseností s partnermi na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ktoré sa týkajú reakcie na vývoj v spoločnosti a v oblasti technológií.

(8)

Odvetvia navrhovania a vytvárania webových sídel a mobilných aplikácií by sa mali v harmonizovanom rámci stretávať s nižším počtom prekážok zabraňujúcich vo fungovaní na vnútornom trhu a zároveň by sa mali znížiť náklady subjektov verejného sektora a iných subjektov na obstaranie produktov a služieb súvisiacich s prístupnosťou webových sídel a mobilných aplikácií.

(9)

Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby webové sídla a mobilné aplikácie subjektov verejného sektora boli prístupnejšie na základe spoločných požiadaviek na prístupnosť. Pre skoncovanie s nejednotnosťou vnútorného trhu je potrebná aproximácia vnútroštátnych opatrení na úrovni Únie na základe dohodnutých požiadaviek na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora. Vďaka tomu by sa znížila neistota vývojárov a podporila interoperabilita. Uplatňovanie požiadaviek na prístupnosť, ktoré sú technologicky neutrálne, nebude brániť inovácii a mohlo by ju dokonca aj podnietiť.

(10)

Prostredníctvom aproximácie vnútroštátnych opatrení by subjekty verejného sektora a podniky v Únii mali mať takisto možnosť získať hospodárske a spoločenské výhody, ktoré prináša rozšírenie poskytovania online alebo mobilných služieb, tak aby boli k dispozícii väčšiemu počtu občanov a zákazníkov. Mali by sa tak zvýšiť možnosti vnútorného trhu s produktmi a službami súvisiacimi s prístupnosťou webových sídel a mobilných aplikácií. Výsledný rast trhu by mal podnikom umožniť prispieť k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest v Únii. Posilnenie vnútorného trhu by malo zvýšiť atraktívnosť investícií v Únii. Prínosom pre subjekty verejného sektora by bolo lacnejšie poskytovanie produktov a služieb súvisiacich s webovou prístupnosťou.

(11)

Prínosom pre občanov by bol širší prístup k službám verejného sektora prostredníctvom webových sídel a mobilných aplikácií a poskytovali by sa im služby a informácie uľahčujúce ich každodenný život a uplatňovanie ich práv na celom území Únie, najmä ich práva na voľný pohyb a pobyt na území Únie, slobody usadiť sa a ich slobody poskytovať služby.

(12)

Ratifikáciou a uzavretím Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatého 13. decembra 2006 (ďalej len „dohovor OSN“) sa väčšina členských štátov a Únia zaviazali prijať príslušné opatrenia na účely zabezpečenia rovnocenného prístupu osôb so zdravotným postihnutím okrem iného k informačným a komunikačným technológiám a systémom, vypracovania, schválenia a monitorovania nasadenia minimálnych noriem a usmernení vzťahujúcich sa na prístupnosť zariadení a služieb otvorených pre verejnosť alebo poskytovaných verejnosti a podporenia prístupu osôb so zdravotným postihnutím k novým informačným a komunikačným technológiám a systémom vrátane internetu, a tiež sa zaviazali nezúčastňovať sa na konaní alebo postupe, ktoré sú v rozpore s dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s ním. V dohovore OSN sa takisto stanovuje, že dizajn produktov, prostredia, programov a služieb by mal v čo najväčšom rozsahu umožňovať ich využívanie všetkými osobami bez nevyhnutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu. Takýto „univerzálny dizajn“ by nemal vylučovať asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné. Medzi osoby so zdravotným postihnutím patria podľa dohovoru OSN osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo vnemovými postihnutiami, ktoré spolu s ďalšími prekážkami môžu zabraňovať ich úplnej a účinnej rovnocennej účasti v spoločnosti.

(13)

Oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: Obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér vychádza z dohovoru OSN a jeho cieľom je odstrániť prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím v rovnocennej účasti v spoločnosti. Stanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať vo viacerých prioritných oblastiach, vrátane prístupnosti informačných a komunikačných technológií a systémov a jeho cieľom je zabezpečiť prístupnosť tovarov, služieb (vrátane verejných služieb) a asistenčných zariadení pre osoby so zdravotným postihnutím.

(14)

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) a (EÚ) č. 1304/2013 (4) obsahujú ustanovenia o prístupnosti informačných a komunikačných technológií (IKT). Ich predmetom však nie sú osobitné aspekty prístupnosti webových sídel alebo mobilných aplikácií.

(15)

Prostredníctvom Horizontu 2020 – rámcového programu pre výskum a inováciu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (5) sa podporuje výskum a vývoj v oblasti technologických riešení problémov s prístupnosťou.

(16)

Komisia vo svojom oznámení z 15. decembra 2010 s názvom Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 – Využitie IKT na podporu inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej správy požadovala prijatie opatrení na vytvorenie služieb elektronickej verejnej správy, ktorými sa zabezpečí inkluzívnosť a prístupnosť. Patria medzi ne opatrenia na zmenšenie rozdielov vo využívaní IKT a na podporu využívania IKT na odstránenie vylúčenia, čím sa zabezpečí, že všetci používatelia budú môcť v maximálnej miere využívať ponúkané príležitosti. Komisia vo svojom oznámení z 19. apríla 2016 s názvom Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 – Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy opätovne zdôraznila význam inkluzívnosti a prístupnosti.

(17)

Komisia v Digitálnej agende pre Európu uviedla, že webové sídla verejného sektora by mali byť do roku 2015 prístupné v celom rozsahu, nadväzujúc tak na vyhlásenie ministrov z Rigy z 11. júna 2006.

(18)

Komisia v Digitálnej agende pre Európu zdôraznila, že v záujme zvýšenia kvality života Európanov napríklad prostredníctvom ľahšieho prístupu k verejným službám a kultúrnemu obsahu sú potrebné koordinované opatrenia na zabezpečenie dostupnosti nového elektronického obsahu v plnom rozsahu pre osoby so zdravotným postihnutím. Vyzvala aj na uľahčenie prijatia memoranda o porozumení týkajúceho sa prístupu osôb so zdravotným postihnutím k digitálnemu obsahu.

(19)

Obsah webových sídel a mobilných aplikácií zahŕňa textové, ako aj netextové informácie, stiahnuteľné dokumenty a formuláre a dvojsmernú interakciu, ako napríklad spracovanie digitálnych formulárov a dokončenie procesov autentifikácie, identifikácie a platieb.

(20)

Požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici by sa nemali vzťahovať na obsah nachádzajúci sa výlučne na mobilných zariadeniach ani na používateľských agentov pre mobilné zariadenia, ktorí sú vyvinutí pre uzavreté skupiny používateľov alebo na osobitné použitie v určitých prostrediach a nie sú k dispozícii veľkým skupinám verejnosti ani nie sú nimi využívané.

(21)

Touto smernicou nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (6), a najmä jej článok 42, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (7), a najmä jej článok 60, na základe ktorých sa s výnimkou riadne odôvodnených prípadov musia technické špecifikácie pre všetky obstarávania určené na použitie fyzickými osobami, a to buď širokou verejnosťou, alebo zamestnancami verejného obstarávateľa, vypracovať tak, aby zohľadňovali kritériá prístupnosti vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím alebo aby boli riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

(22)

Vzhľadom na nedostatok automatizovaných alebo efektívnych a ľahko použiteľných prostriedkov na zabezpečenie prístupnosti niektorých typov uverejneného obsahu a v záujme obmedzenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice na obsah, webové sídla a mobilné aplikácie, ktoré sú prakticky pod kontrolou subjektov verejného sektora, táto smernica stanovuje, že niektoré typy obsahu, niektoré webové sídla alebo niektoré mobilné aplikácie sú dočasne alebo trvalo vyňaté z rozsahu jej pôsobnosti. Vzhľadom na budúci technologický pokrok by sa uvedené vyňatia mali znovu prehodnotiť v rámci revízie tejto smernice.

(23)

Právo osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb zúčastňovať sa na spoločenskom a kultúrnom živote Únie a stať sa jeho súčasťou je neoddeliteľne späté s poskytovaním prístupných audiovizuálnych mediálnych služieb. Uvedené právo sa však môže lepšie rozvíjať v kontexte špecifických právnych predpisov Únie pre jednotlivé sektory alebo právnych predpisov zameraných na prístupnosť, ktoré sa vzťahujú aj na súkromných vysielateľov, s cieľom zaručiť podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže bez toho, aby tým bola dotknutá úloha verejného záujmu, ktorú vykonávajú audiovizuálne mediálne služby. Táto smernica by sa preto nemala vzťahovať na webové sídla a mobilné aplikácie verejnoprávnych vysielateľov.

(24)

Žiadne z ustanovení tejto smernice nemá za cieľ obmedziť slobodu prejavu a slobodu a pluralitu médií, keďže Únia a členské štáty ich zaručujú najmä prostredníctvom článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(25)

Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mohli patriť niektoré mimovládne organizácie (MVO), ktoré sú dobrovoľníckymi samostatne riadenými subjektmi s hlavným poslaním plniť neziskové ciele a poskytujú služby, ktoré nie sú pre verejnosť základné, napr. služby, ktorými ich priamo nepoverili štátne, regionálne ani miestne orgány, alebo služby, ktoré nie sú osobitne určené na uspokojovanie potrieb najmä osôb so zdravotným postihnutím. S cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu takýchto mimovládnych organizácií by sa táto smernica nemala na ne vzťahovať.

(26)

Formáty kancelárskych súborov by sa mali chápať ako dokumenty, ktoré nie sú primárne určené na použitie na webe a ktoré sú súčasťou webových stránok, ako napríklad Adobe Portable Document Format (PDF), dokumenty softvéru Microsoft Office alebo ich ekvivalenty (s otvoreným zdrojovým kódom).

(27)

Živé médiá založené na čase, ktoré sa uchovávajú online alebo ktoré sa po živom vysielaní opätovne uverejňujú, by sa mali považovať za vopred zaznamenané médiá založené na čase bez zbytočného odkladu od dátumu pôvodného vysielania alebo opätovného uverejnenia médií založených na čase, pričom sa však nesmie prekročiť lehota, ktorá je nevyhnutne potrebná na zabezpečenie prístupnosti médií založených na čase s prioritou danou podstatným informáciám týkajúcim sa zdravia, sociálnej starostlivosti a verejnej bezpečnosti. Táto potrebná lehota by v zásade nemala byť dlhšia ako 14 dní. V odôvodnených prípadoch, ako napríklad keď nie je možné obstarať príslušné služby v potrebnom čase, sa uvedená lehota môže výnimočne predĺžiť na najkratšiu lehotu, ktorá je potrebná na zabezpečenie prístupnosti daného obsahu.

(28)

Hoci táto smernica podnecuje subjekty verejného sektora k tomu, aby spravili všetok svoj obsah prístupný, jej účelom nie je obmedziť obsah, ktorý subjekty verejného sektora umiestňujú na svojich webových sídlach alebo mobilných aplikáciách, iba na prístupný obsah. Vždy keď sa doplní neprístupný obsah, ak je to aspoň trochu možné, subjekty verejného sektora by pri doplnení neprístupného obsahu mali na svojich webových sídlach alebo vo svojich mobilných aplikáciách doplniť aj prístupné alternatívy.

(29)

V prípade, ak sú mapy určené na účely navigácie a nie na geografický opis, môžu byť potrebné prístupné informácie s cieľom pomôcť osobám, ktoré nemôžu riadne využívať vizuálne informácie alebo komplexné navigačné funkcie, napr. na lokalizáciu areálov alebo oblastí poskytovania služieb. Preto by mala byť poskytnutá prístupná alternatíva, napríklad poštová adresa a blízke zastávky verejnej dopravy alebo názvy miest alebo regiónov, ktoré už má subjekt verejného sektora k dispozícii v podobe, ktorá je jednoduchá a čitateľná pre väčšinu používateľov.

(30)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na vnorený obsah, akým sú napríklad vnorené obrázky alebo videá. Niekedy sa však vytvoria webové sídla a mobilné aplikácie, do ktorých sa môže neskôr vložiť dodatočný obsah, napríklad e-mailový program, blog, článok, do ktorého môžu používatelia dopĺňať komentáre, alebo aplikácie podporujúce obsah, ktorý je príspevkom používateľa. Iným príkladom je stránka, napr. portálové alebo spravodajské sídlo, ktorú tvorí obsah zhromaždený od viacerých prispievateľov, alebo sídla, do ktorých sa v priebehu času vkladá obsah z iných zdrojov automaticky, ako napríklad dynamicky vkladané reklamy. Takýto obsah tretích strán, pokiaľ ho nefinancuje ani nevytvára dotknutý subjekt verejného sektora a nie je ani pod jeho kontrolou, by mal byť vyňatý z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Takýto obsah by sa v zásade nemal používať, ak bráni fungovaniu verejnej služby ponúkanej na dotknutom webovom sídle alebo dotknutej mobilnej aplikácii alebo znižuje jej funkčnosť. Ak je účelom obsahu webových sídel alebo mobilných aplikácií subjektov verejného sektora viesť konzultácie alebo organizovať diskusné fóra, uvedený obsah nemožno považovať za obsah tretej strany, a preto by mal byť prístupný s výnimkou obsahu, ktorý je príspevkom používateľa a nie je pod kontrolou dotknutého subjektu verejného sektora.

(31)

Niektoré požiadavky na prístupnosť webových sídel alebo mobilných aplikácií by sa mali naďalej dodržiavať pri metaúdajoch súvisiacich s reprodukciou položiek zo zbierok, ktoré sú predmetom kultúrneho dedičstva.

(32)

Touto smernicou by sa od členských štátov nemalo vyžadovať, aby zabezpečili prístupnosť obsahu archivovaných webových sídel alebo mobilných aplikácií, ak sa tento obsah už ďalej neaktualizuje alebo neupravuje a ak nie je potrebný na vykonanie administratívnych postupov. Čisto technická údržba by sa na účely tejto smernice nemala považovať za aktualizáciu alebo úpravu webového sídla alebo mobilnej aplikácie.

(33)

Podstatné administratívne online funkcie škôl, materských škôl alebo jaslí by mali byť prístupné. Keď tento podstatný obsah poskytuje prístupným spôsobom iné webové sídlo, nemalo by byť potrebné zabezpečiť jeho prístupnosť aj na webovom sídle dotknutého zariadenia.

(34)

Členské štáty by mali byť schopné rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na ďalšie typy webových sídel a mobilných aplikácií, najmä na intranetové alebo extranetové webové sídla a mobilné aplikácie nepatriace do oblasti pôsobnosti tejto smernice, ktoré boli vytvorené pre obmedzený počet osôb na pracovisku alebo v rámci vzdelávania a tento obmedzený počet osôb ich aj využíva, a zachovať alebo zaviesť opatrenia v súlade s právom Únie, ktoré prekračujú minimálne požiadavky na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií. Členské štáty by takisto mali byť podporované v tom, aby rozšírili uplatňovanie tejto smernice na súkromné subjekty, ktoré ponúkajú zariadenia a služby otvorené alebo poskytované verejnosti, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o dieťa, sociálneho začlenenia a sociálneho zabezpečenia, ako aj v sektore dopravy, elektriny, plynu, tepla, vody, elektronických komunikácií a poštových služieb, s osobitným prihliadnutím na služby uvedené v článkoch 8 až 13 smernice 2014/25/EÚ.

(35)

Hoci sa táto smernica nevzťahuje na webové sídla a mobilné aplikácie inštitúcií Únie, tieto inštitúcie sú nabádané, aby plnili požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici.

(36)

Požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici sú koncipované tak, aby boli technologicky neutrálne. Opisujú to, čo sa musí dosiahnuť, aby bol používateľ schopný vnímať, ovládať, interpretovať a porozumieť webovému sídlu, mobilnej aplikácii a súvisiacemu obsahu. Nešpecifikuje sa v nich, aká technológia by sa mala zvoliť pre konkrétne webové sídla, online informácie či mobilné aplikácie. V takejto podobe nebránia inovácii.

(37)

Štyrmi zásadami prístupnosti sú: vnímateľnosť, ktorá znamená, že informácie a súčasti používateľského rozhrania sa musia dať prezentovať používateľovi v takej podobe, ktorú dokáže vnímať; ovládateľnosť, ktorá znamená, že súčasti používateľského rozhrania a navigácia sa musia dať ovládať; zrozumiteľnosť, ktorá znamená, že informácie a ovládanie používateľského rozhrania musia byť zrozumiteľné, a robustnosť, ktorá znamená, že obsah musí byť dostatočne robustný pre spoľahlivú interpretáciu širokým spektrom používateľských agentov vrátane podporných technológií. Uvedené zásady prístupnosti sa pretransformovali na testovateľné kritériá úspešnosti, ako napríklad tie, ktoré tvoria základ európskej normy EN 301 549 V1.1.2: Požiadavky na prístupnosť vhodné vo verejnom obstarávaní produktov a služieb IKT v Európe (2015-04) [európska norma EN 301 549 V1.1.2 (2015-04)], a to prostredníctvom harmonizovaných noriem a spoločnej metodiky testovania súladu obsahu webových sídel a mobilných aplikácií s uvedenými zásadami. Uvedená európska norma bola prijatá na základe mandátu M/376, ktorý Komisia udelila európskym normalizačným organizáciám. Kým nebudú odkazy na harmonizované normy alebo ich časti uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, za minimálny nástroj zavedenia uvedených zásad do praxe by sa mali považovať príslušné ustanovenia európskej normy EN 301 549 V1.1.2 (2015-04).

(38)

Ak sa neuplatňujú požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici, platia v súlade so smernicou Rady 2000/78/ES (8), dohovorom OSN a ďalšími príslušnými právnymi predpismi naďalej požiadavky na „primerané prispôsobenie“, ktorých dodržiavanie treba zabezpečiť tam, kde je to potrebné, najmä na pracovisku a v rámci vzdelávania.

(39)

Subjekty verejného sektora by mali uplatňovať požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici, tak aby pre ne nepredstavovali neprimerané zaťaženie. To znamená, že subjekt verejného sektora nemusí byť v odôvodnených prípadoch primerane schopný zabezpečiť úplnú prístupnosť určitého obsahu. Uvedený subjekt verejného sektora by sa však mal postarať o to, aby bol uvedený obsah prístupný čo najviac a aby bol iný obsah prístupný v celom rozsahu. Výnimky z plnenia požiadaviek na prístupnosť v dôsledku neprimeraného zaťaženia, ktoré spôsobujú, by nemali prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na zníženie uvedeného zaťaženia v súvislosti s dotknutým obsahom v každom konkrétnom prípade. Opatrenia spôsobujúce neprimerané zaťaženie by sa mali chápať ako opatrenia, ktoré by spôsobili nadmerné organizačné alebo finančné zaťaženie subjektu verejného sektora alebo by ohrozili jeho schopnosť plniť svoj účel alebo uverejňovať informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie jeho úloh alebo poskytovanie služieb alebo s nimi súvisia s prihliadnutím na pravdepodobný prínos alebo ujmu vyplývajúcu pre občanov, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím. Pri posudzovaní toho, do akej miery sa uvedené požiadavky na prístupnosť nemôžu splniť vzhľadom na možné spôsobovanie neprimeraného zaťaženia, by sa mali brať do úvahy iba oprávnené dôvody. Za oprávnené dôvody by sa nemala považovať nedostatočná priorita, nedostatok času alebo informácií. Podobne by nemali existovať žiadne oprávnené dôvody neobstarávania alebo nevyvíjania softvérových systémov na správu obsahu webových sídel a mobilných aplikácií prístupným spôsobom, keďže dostatočné a poradenské techniky umožňujúce, aby tieto systémy splnili požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici sú k dispozícii.

(40)

Interoperabilitou súvisiacou s prístupnosťou by sa mala maximalizovať kompatibilita obsahu so súčasnými a budúcimi používateľskými agentmi a podpornými technológiami. Obsah webových sídel a mobilných aplikácií by mal špecificky poskytovať používateľským agentom spoločné interné kódovanie prirodzeného jazyka, štruktúr, vzťahov a sekvencií, ako aj údajov všetkých vnorených súčastí používateľského rozhrania. Interoperabilita je teda prínosom pre používateľov, ktorým umožňuje využívať používateľských agentov univerzálnym spôsobom na prístup k webovým sídlam a mobilným aplikáciám, ako aj väčší výber a nižšie ceny na celom území Únie. Interoperabilita by bola prínosom aj pre dodávateľov a odberateľov produktov a služieb súvisiacich s prístupnosťou webových sídel a mobilných aplikácií.

(41)

Touto smernicou sa stanovujú požiadavky na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora. S cieľom uľahčiť súlad takýchto webových sídel a mobilných aplikácií s uvedenými požiadavkami je na účely vyjadrenia podrobných špecifikácií vo vzťahu k uvedeným požiadavkám potrebné prijať ustanovenie o predpoklade súladu s požiadavkami v prípade predmetných webových sídel a mobilných aplikácií, ktoré spĺňajú harmonizované normy alebo ich časti vypracované a uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (9). Podľa uvedeného nariadenia by členské štáty a Európsky parlament mali mať možnosť vzniesť námietky voči akejkoľvek harmonizovanej norme, ktorá podľa ich názoru nespĺňa úplne požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici.

(42)

Európske normalizačné organizácie prijali európsku normu EN 301 549 V1.1.2 (2015-04), v ktorej sú stanovené funkčné požiadavky na prístupnosť produktov a služieb IKT vrátane webového obsahu, ktoré by sa mohli použiť v rámci verejného obstarávania alebo na podporu iných politík a právnych predpisov. Predpoklad súladu s požiadavkami na prístupnosť stanovený v tejto smernici by mal vychádzať z ustanovení 9, 10 a 11 európskej normy EN 301 549 V1.1.2 (2015-04). Technické špecifikácie prijaté na základe tejto smernice by mali bližšie špecifikovať európsku normu EN 301 549 V1.1.2 (2015-04) vo vzťahu k mobilným aplikáciám.

(43)

Technické špecifikácie a normy vypracované vo vzťahu k požiadavkám na prístupnosť stanoveným v tejto smernici by navyše mali zohľadňovať koncepčné a technické osobitosti mobilných zariadení.

(44)

Subjekty verejného sektora by mali poskytnúť vyhlásenie o prístupnosti týkajúce sa súladu ich webových sídel a mobilných aplikácií s požiadavkami na prístupnosť stanovenými touto smernicou. Uvedené vyhlásenie o prístupnosti by malo primerane obsahovať poskytnuté prístupné alternatívy.

(45)

Mobilné aplikácie možno získať z rôznych zdrojov vrátane súkromných obchodov s aplikáciami. Informácie o prístupnosti mobilných aplikácií subjektov verejného sektora stiahnutých zo zdrojov tretích strán by sa mali poskytnúť spolu s opisom mobilnej aplikácie, ktorý sa používateľovi prezentuje pred jej stiahnutím. To nevyžaduje od veľkých poskytovateľov platforiem, aby zmenili mechanizmy distribúcie aplikácií, ale ukladá namiesto toho subjektu verejného sektora požiadavku dať vyhlásenie o prístupnosti k dispozícii prostredníctvom existujúcich alebo budúcich technológií.

(46)

Mal by sa vytvoriť mechanizmus spätnej väzby, ktorý by akejkoľvek osobe umožňoval upovedomenie subjektu verejného sektora o akýchkoľvek nedostatkoch webového sídla alebo mobilných aplikácií v súvislosti so súladom s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v tejto smernici a požadovanie vylúčenia takýchto informácií. Takéto žiadosti o informácie by sa mohli týkať obsahu, ktorý je vyňatý z rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo inak oslobodený od plnenia požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici, ako sú napríklad formáty kancelárskych súborov, vopred zaznamenané médiá založené na čase alebo obsah archivovaných webových sídel. Používatelia webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora by mali mať možnosť požiadať prostredníctvom mechanizmu spätnej väzby prepojeného na vynucovacie konanie o poskytnutie požadovaných informácií vrátane služieb a dokumentov. Dotknutý subjekt verejného sektora by mal na základe oprávnenej a náležitej žiadosti poskytnúť informácie adekvátnym a primeraným spôsobom v primeranej lehote.

(47)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zvýšenie informovanosti a podporu programov odborného vzdelávania príslušných zainteresovaných strán v oblasti prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií, a to predovšetkým zamestnancov zodpovedných za uvedenú oblasť. Počas prípravy obsahu odborného vzdelávania v oblasti prístupnosti a systémov zvyšovania informovanosti by mali prebiehať konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami alebo by sa do nej mali zapojiť.

(48)

Je dôležité, aby členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou podporovali využívanie pomocných nástrojov, ktoré umožnia lepšie uplatňovanie požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici. Takáto propagácia by mohla byť pasívna, napríklad uverejňovanie zoznamu kompatibilných pomocných nástrojov bez toho, aby sa museli používať, alebo aktívna, napríklad prostredníctvom požiadavky na používanie kompatibilných pomocných nástrojov alebo na financovanie ich vývoja.

(49)

V záujme zabezpečenia riadneho vykonávania tejto smernice, a najmä vykonávania pravidiel týkajúcich sa dosahovania súladu s požiadavkami na prístupnosť, je extrémne dôležité, aby Komisia a členské štáty viedli pravidelné konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami. Príslušnými zainteresovanými stranami by v zmysle tejto smernice okrem iného mali byť organizácie zastupujúce záujmy osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb, sociálni partneri, odvetvia, ktoré sa podieľajú na vytváraní softvéru zabezpečujúceho prístupnosť k webovým sídlam a mobilným aplikáciám, a občianska spoločnosť.

(50)

Plnenie požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici by sa malo pravidelne monitorovať. Harmonizovaná metodika monitorovania by stanovila opis spôsobu jednotného overovania miery súladu s požiadavkami na prístupnosť vo všetkých členských štátoch, zhromažďovanie reprezentatívnych vzoriek a periodicitu monitorovania. Členské štáty by mali periodicky podávať správu o výsledkoch monitorovania a aspoň raz by mali predložiť zoznam opatrení prijatých v rámci vykonávania tejto smernice.

(51)

Metodika monitorovania, ktorú má stanoviť Komisia, by mala byť transparentná, prenosná, porovnateľná a reprodukovateľná. Reprodukovateľnosť metodiky monitorovania by sa mala maximalizovať a prihliadať by sa pritom malo na to, že ľudské faktory, napr. testovanie používateľmi, by mohli mať vplyv na reprodukovateľnosť. V záujme lepšej porovnateľnosti údajov medzi členskými štátmi by metodika monitorovania mala opisovať spôsob, akým sa musia alebo môžu predložiť výsledky jednotlivých testov. Metodika monitorovania by mala byť ľahko uplatniteľná, aby sa zdroje vyčlenené na úlohu zvyšovania prístupnosti obsahu nevyužívali na iné účely.

(52)

S cieľom nebrániť inováciám v súvislosti so spôsobmi merania prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií, a pokiaľ to nebráni porovnateľnosti údajov v rámci Únie, by členské štáty mali mať možnosť využívať pokročilejšie technológie monitorovania založené na metodike monitorovania, ktorú má stanoviť Komisia.

(53)

V záujme zabránenia systematického využívania súdneho konania by sa malo stanoviť právo na primerané a účinné konania na zabezpečenie súladu s touto smernicou. Týmto nie je dotknuté právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 charty. Súčasťou uvedeného konania by malo byť právo podávať sťažnosti akémukoľvek existujúcemu vnútroštátnemu orgánu oprávnenému o nich rozhodovať.

(54)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie predpokladu súladu s požiadavkami na prístupnosť stanovené touto smernicou by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu tejto smernice aktualizovaním odkazov na európsku normu EN 301 549 V1.1.2 (2015-04). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(55)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania príslušných ustanovení tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Postup preskúmania by sa mal použiť na stanovenie technických špecifikácií požiadaviek na prístupnosť, metodiky, ktorú by členské štáty mali uplatňovať pri monitorovaní súladu predmetných webových sídel a mobilných aplikácií s uvedenými požiadavkami, a pokynov na podávanie správ členskými štátmi Komisii o výsledku monitorovania. Na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa stanovuje vzorové vyhlásenie o prístupnosti, ktoré nemá žiadny vplyv na povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice, ale slúži na uľahčenie uplatňovania pravidiel, ktoré sa ňou stanovujú, by sa mal uplatňovať konzultačný postup. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(56)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zriadenie harmonizovaného trhu s prístupnosťou webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu, že je na to potrebná harmonizácia rôznych pravidiel, ktoré v súčasnosti platia v právnych systémoch jednotlivých členských štátov, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Cieľom tejto smernice je aproximovať v záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov súvisiace s požiadavkami na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora, a tým umožniť zvýšenie prístupnosti uvedených webových sídel a mobilných aplikácií pre používateľov, najmä osoby so zdravotným postihnutím.

2.   Touto smernicou sa stanovujú pravidlá, ktoré požadujú od členských štátov zabezpečenie súladu webových sídel, nezávisle od zariadenia použitého na prístup na ne a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora s požiadavkami na prístupnosť podľa článku 4.

3.   Táto smernica sa nevzťahuje na tieto webové sídla a mobilné aplikácie:

a)

webové sídla a mobilné aplikácie verejnoprávnych vysielateľov a ich dcérskych spoločností a iných subjektov alebo ich dcérskych spoločností, ktoré plnia poslanie verejnoprávneho vysielania;

b)

webové sídla a mobilné aplikácie MVO neposkytujúce verejnosti základné služby alebo služby, ktoré sú osobitne zamerané na uspokojovanie potrieb osôb so zdravotným postihnutím alebo sú pre ne určené.

4.   Táto smernica sa nevzťahuje na tento obsah webových sídel a mobilných aplikácií:

a)

formáty kancelárskych súborov uverejnené pred 23. septembrom 2018, ak takýto obsah nie je potrebný na aktívne administratívne postupy súvisiace s úlohami, ktoré vykonáva dotknutý subjekt verejného sektora;

b)

vopred zaznamenané médiá založené na čase uverejnené pred 23. septembrom 2020;

c)

živé médiá založené na čase;

d)

online mapy a mapovacie služby, pokiaľ sa pre mapy určené na navigáciu poskytujú základné informácie prístupným digitálnym spôsobom;

e)

obsah tretích strán, ktorý nefinancoval ani nevytvoril subjekt verejného sektora a ani sa nenachádza pod jeho kontrolou;

f)

reprodukcie položiek zo zbierok, ktoré sú predmetom kultúrneho dedičstva a nemôžu byť sprístupnené v celom rozsahu v dôsledku:

i)

nekompatibility požiadaviek na prístupnosť s ochranou dotknutej položky alebo autentickosťou reprodukcie (napríklad kontrastom) alebo

ii)

nedostupnosti automatizovaných a nákladovo efektívnych riešení, ktorými by sa dal ľahko extrahovať text rukopisov alebo iných položiek zo zbierok, ktoré sú predmetom kultúrneho dedičstva, a vytvoriť z neho obsah vyhovujúci požiadavkám prístupnosti;

g)

obsah extranetov a intranetov, teda webových sídel, ktoré sú dostupné len uzavretej skupine osôb a nie širokej verejnosti ako takej, uverejnený pred 23. septembrom 2019, kým nedôjde k podstatnej úprave takýchto webových sídel;

h)

obsah webových sídel a mobilných aplikácií, ktoré sa považujú za archívy v tom zmysle, že sa na týchto webových sídlach nachádza iba obsah, ktorý nie je potrebný na aktívne administratívne postupy a nebol ani aktualizovaný či editovaný po 23. septembri 2019.

5.   Členské štáty môžu z uplatňovania tejto smernice vyňať webové sídla a mobilné aplikácie škôl, materských škôl alebo jaslí okrem ich obsahu súvisiaceho so základnými administratívnymi online funkciami.

Článok 2

Minimálna harmonizácia

Členské štáty môžu v súlade s právom Únie zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktoré prekračujú minimálne požiadavky na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií stanovené v tejto smernici.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„subjekt verejného sektora“ je štátny, regionálny alebo miestny orgán, verejnoprávna inštitúcia podľa článku 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2014/24/EÚ alebo združenie, ktoré tvorí jeden alebo viac takýchto orgánov alebo jedna alebo viac takýchto verejnoprávnych inštitúcií, ak toto združenie bolo založené na konkrétny účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme a nemá priemyselný ani obchodný charakter;

2.

„mobilné aplikácie“ je aplikačný softvér navrhnutý a vytvorený subjektmi verejného sektora alebo v ich mene na použitie širokou verejnosťou v mobilných zariadeniach, napríklad smartfónoch a tabletoch. Nepatrí sem softvér, ktorým sa ovládajú uvedené zariadenia (mobilné operačné systémy) alebo hardvér;

3.

„norma“ je norma, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

4.

„európska norma“ je európska norma, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

5.

„harmonizovaná norma“ je harmonizovaná norma, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

6.

„médiá založené na čase“ sú tieto typy médií: iba audio, iba video, audio aj video, audio a/alebo video v spojení s interakciou;

7.

„položky zbierok, ktoré sú predmetom kultúrneho dedičstva,“ sú predmety v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktoré predstavujú historický, umelecký, archeologický, estetický, vedecký alebo technický záujem a sú súčasťou zbierok kultúrnych inštitúcií, ako napríklad knižníc, archívov a múzeí;

8.

„údaje z merania“ sú kvantifikované výsledky monitorovacej činnosti, ktorej cieľom je overiť súlad webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora s požiadavkami na prístupnosť uvedenými v článku 4. Patria sem kvantitatívne informácie o vzorke testovaných webových sídel a mobilných aplikácií (počet webových sídel a aplikácií, prípadne s počtom návštevníkov alebo používateľov atď.) a kvantitatívne informácie o úrovni prístupnosti.

Článok 4

Požiadavky na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií

Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty verejného sektora prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie vyššej prístupnosti svojich webových sídel a mobilných aplikácií tým, že zabezpečia ich vnímateľnosť, ovládateľnosť, zrozumiteľnosť a robustnosť.

Článok 5

Neprimerané zaťaženie

1.   Členské štáty zabezpečujú také uplatňovanie požiadaviek na prístupnosť uvedených v článku 4 subjektmi verejného sektora, aby uvedené požiadavky nespôsobovali týmto subjektom neprimerané zaťaženie na účely uplatňovania uvedeného článku.

2.   Členské štáty v záujme posúdenia miery neprimeraného zaťaženia v dôsledku plnenia požiadaviek na prístupnosť stanovených v článku 4 zabezpečujú, aby dotknutý subjekt verejného sektora prihliadal na príslušné okolnosti vrátane:

a)

veľkosti, zdrojov a povahy dotknutého subjektu verejného sektora a

b)

odhadované náklady a prínosy pre dotknuté subjekty verejného sektora vo vzťahu k odhadovaným prínosom pre osoby so zdravotným postihnutím s prihliadnutím na frekvenciu a trvanie používania konkrétneho webového sídla alebo mobilnej aplikácie.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku, dotknutý subjekt verejného sektora vykonáva prvotné posúdenie miery neprimeraného zaťaženia v dôsledku plnenia požiadaviek na prístupnosť stanovených v článku 4.

4.   V prípade, že subjekt verejného sektora po vykonaní posúdenia, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, uplatnil na konkrétne webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu výnimku uvedenú v odseku 1 tohto článku, objasní vo vyhlásení podľa článku 7 časti požiadaviek na prístupnosť, ktoré sa nemohli splniť, a v prípade potreby poskytne prístupné alternatívy.

Článok 6

Predpoklad súladu s požiadavkami na prístupnosť

1.   V prípade obsahu webových sídel a mobilných aplikácií, ktorý spĺňa harmonizované normy alebo ich časti, na ktoré Komisia uverejnila odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, sa predpokladá, že je v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v článku 4, na ktoré sa vzťahujú uvedené normy alebo ich časti.

2.   Ak sa neuverejnili žiadne odkazy na harmonizované normy uvedené v odseku 1 tohto článku, v prípade obsahu mobilných aplikácií, ktorý vyhovuje technickým špecifikáciám alebo ich častiam, sa predpokladá, že je v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v článku 4, na ktoré sa vzťahujú uvedené technické špecifikácie alebo ich časti.

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia technické špecifikácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Uvedené technické špecifikácie spĺňajú požiadavky na prístupnosť stanovené v článku 4 a zabezpečujú minimálne rovnocennú úroveň prístupnosti ako v prípade európskej normy EN 301 549 V1.1.2 (2015-04).

Vykonávacie akty uvedené v druhom pododseku tohto odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3. V prípade, že sa neuverejnili žiadne odkazy na harmonizované normy uvedené v odseku 1 tohto článku, sa prvý takýto vykonávací akt prijme do 23. decembra 2018.

3.   V prípade, že sa neuverejnili žiadne odkazy na harmonizované normy uvedené v odseku 1 tohto článku, predpokladá sa, že obsah webových sídel, ktorý spĺňa príslušné požiadavky európskej normy EN 301 549 V1.1.2 (2015-04) alebo ich časti, je v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v článku 4, na ktoré sa vzťahujú uvedené príslušné požiadavky alebo ich časti.

V prípade, že sa neuverejnili žiadne odkazy na harmonizované normy uvedené v odseku 1 tohto článku a neexistujú technické špecifikácie uvedené v odseku 2 tohto článku, predpokladá sa, že obsah mobilných aplikácií, ktorý spĺňa príslušné požiadavky európskej normy EN 301 549 V1.1.2 (2015-04) alebo ich časti, je v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v článku 4, na ktoré sa vzťahujú uvedené príslušné požiadavky alebo ich časti.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10, ktorých cieľom je zmeniť odsek 3 tohto článku aktualizovaním odkazu na európsku normu EN 301 549 V1.1.2 (2015-04) tak, aby sa v ňom uvádzala novšia verzia uvedenej normy alebo európska norma, ktorá ju nahrádza, ak uvedená verzia alebo norma spĺňa požiadavky na prístupnosť stanovené v článku 4 a zabezpečuje sa ňou prinajmenšom rovnocenná miera prístupnosti ako v prípade európskej normy EN 301 549 V1.1.2 (2015-04).

Článok 7

Dodatočné opatrenia

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty verejného sektora poskytovali a pravidelne aktualizovali podrobné, komplexné a jasné vyhlásenie o prístupnosti v súvislosti so súladom ich webových sídel a mobilných aplikácií s touto smernicou.

Pokiaľ ide o webové sídla, vyhlásenie o prístupnosti sa poskytuje v prístupnom formáte prostredníctvom vzorového vyhlásenia o prístupnosti podľa odseku 2 a uverejňuje sa na príslušnom webovom sídle.

Pokiaľ ide o mobilné aplikácie, vyhlásenie o prístupnosti sa poskytuje v prístupnom formáte prostredníctvom vzorového vyhlásenia o prístupnosti podľa odseku 2 a je k dispozícii na webovom sídle subjektu verejného sektora, ktorý dotknutú mobilnú aplikáciu vyvinul, alebo spolu s inými informáciami, ktoré sa poskytujú pri sťahovaní uvedenej aplikácie.

Vyhlásenie obsahuje:

a)

objasnenie týkajúce sa častí obsahu, ktoré nie sú prístupné, dôvody tejto neprístupnosti a v prípade potreby poskytnuté prístupné alternatívy;

b)

opis mechanizmu spätnej väzby a odkaz naň, prostredníctvom ktorého môže každá osoba oznámiť dotknutému subjektu verejného sektora akékoľvek zlyhanie jeho webového sídla alebo mobilnej aplikácie, pokiaľ ide o plnenie požiadaviek na prístupnosť stanovených v článku 4, a požiadať o informáciu vyňatú podľa článku 1 ods. 4 a článku 5, a

c)

odkaz na vynucovacie konanie podľa článku 9, ktoré sa môže uplatniť v prípade neuspokojivej odpovede na oznámenie alebo žiadosť.

Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty verejného sektora reagovali na oznámenie alebo žiadosť v primeranej lehote a zodpovedajúcim spôsobom.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví vzorové vyhlásenie o prístupnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 2. Komisia prijme prvý takýto vykonávací akt do 23. decembra 2018.

3.   Členské štáty prijmú opatrenia na uľahčenie uplatňovania požiadaviek na prístupnosť stanovených v článku 4 na typy webových sídel alebo mobilných aplikácií, ktoré sa neuvádzajú v článku 1 ods. 2, a najmä na webové sídla alebo mobilné aplikácie, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy v oblasti prístupnosti.

4.   Členské štáty podporujú a uľahčujú programy odbornej prípravy zamerané na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií, ktoré sú určené príslušným zainteresovaným stranám a zamestnancom subjektov verejného sektora a sú navrhnuté tak, aby ich naučili vytvárať, spravovať a aktualizovať prístupný obsah webových sídel a mobilných aplikácií.

5.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zlepšenie informovanosti o požiadavkách na prístupnosť stanovených v článku 4, ich prínosoch pre používateľov a vlastníkov webových sídel a mobilných aplikácií a o možnosti poskytnúť spätnú väzbu v prípade nesúladu s požiadavkami tejto smernice, ako sa uvádza v tomto článku.

6.   Komisia s cieľom monitorovania a podávania správ podľa článku 8 uľahčuje spoluprácu členských štátov a členských štátov a príslušných zainteresovaných strán na úrovni Únie na účely výmeny najlepších postupov medzi nimi a preskúmania metodiky monitorovania uvedenej v článku 8 ods. 2, vývoja na trhu a technologického vývoja a pokroku dosiahnutého v oblasti prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií.

Článok 8

Monitorovanie a podávanie správ

1.   Členské štáty na základe metodiky monitorovania stanovenej v odseku 2 tohto článku periodicky monitorujú súlad webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora s požiadavkami na prístupnosť uvedenými v článku 4.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví metodika monitorovania súladu webových sídel a mobilných aplikácií s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v článku 4. Uvedená metodika je transparentná, prenositeľná, porovnateľná, reprodukovateľná a dá sa ľahko uplatňovať. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3. Komisia prijme prvý takýto vykonávací akt do 23. decembra 2018.

3.   Metodika monitorovania uvedená v odseku 2 môže zohľadňovať odbornú analýzu a zahŕňa:

a)

periodicitu monitorovania, ako aj výber vzoriek webových sídel a mobilných aplikácií, ktoré sa majú monitorovať;

b)

pokiaľ ide o webové sídlo, výber vzorky webových stránok a obsahu na týchto stránkach;

c)

pokiaľ ide o mobilnú aplikáciu, obsah, ktorý sa má testovať, s prihliadnutím na moment prvotného vydania aplikácie a následných aktualizácií funkcií;

d)

opis spôsobu, ktorým sa má dostatočne preukázať súlad alebo nesúlad s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v článku 4 a vo vhodných prípadoch s priamymi odkazmi na príslušné opisy obsiahnuté v harmonizovanej norme alebo v prípade, že taká norma neexistuje, v technických špecifikáciách uvedených v článku 6 ods. 2 alebo v európskej norme uvedenej v článku 6 ods. 3;

e)

v prípade zistenia nedostatkov: mechanizmus poskytovania údajov a informácií o plnení požiadaviek na prístupnosť stanovených v článku 4 vo formáte, ktorý môžu subjekty verejného sektora použiť na nápravu uvedených nedostatkov, a

f)

primerané pokyny vzťahujúce sa na automatické a manuálne testy a testy použiteľnosti vrátane prípadných príkladov a usmernení spolu s nastaveniami výberu vzorky spôsobom, ktorý je v súlade s periodicitou monitorovania a podávania správ.

4.   Členské štáty predkladajú Komisii správu o výsledku monitorovania vrátane nameraných údajov do 23. decembra 2021 a následne každé tri roky. Uvedená správa sa vypracuje na základe pokynov na podávanie správ podľa odseku 6 tohto článku. Správa sa vzťahuje aj na informácie o uplatňovaní vynucovacieho konania stanoveného v článku 9.

5.   V súvislosti s opatreniami prijatými podľa článku 7 sa prvá správa vzťahuje aj na:

a)

opis mechanizmov, ktoré zriadili členské štáty na účely konzultácie o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií s príslušnými zainteresovanými stranami;

b)

postupy zverejňovania akéhokoľvek vývoja politiky v oblasti prístupnosti týkajúcej sa webových sídel a mobilných aplikácií;

c)

skúsenosti a poznatky z uplatňovania pravidiel týkajúcich sa dosahovania súladu s požiadavkami na prístupnosť uvedenými v článku 4 a

d)

informovanie o činnostiach v oblasti odbornej prípravy a zvyšovania povedomia.

V prípade, že došlo k podstatným zmenám v súvislosti s aspektmi uvedenými v prvom pododseku, členské štáty zahrnú do svojich následných správ informácie o uvedených zmenách.

6.   Obsah všetkých správ, ktorý nemusí obsahovať zoznam preskúmaných webových sídel, mobilných aplikácií alebo subjektov verejného sektora, sa uverejňuje v prístupnom formáte. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pokyny na podávanie správ členských štátov Komisii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3. Komisia prijme prvý takýto vykonávací akt do 23. decembra 2018.

7.   Do 23. septembra 2018 členské štáty oznámia Komisii, ktorý subjekt je poverený vykonávaním monitorovania a podávaním správ.

Článok 9

Vynucovacie konanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby bolo k dispozícii primerané a účinné vynucovacie konanie, ktorým sa zaručí súlad s touto smernicou vo vzťahu k požiadavkám stanoveným v článkoch 4 a 5 a článku 7 ods. 1. Členské štáty zabezpečia najmä zavedenie vynucovacieho konania, napríklad možnosti obrátiť sa na ombudsmana, ktorým sa zaručí účinné spracovanie oznámení alebo žiadostí získaných podľa článku 7 ods. 1 písm. b) a preskúma posúdenie uvedené v článku 5.

2.   Do 23. septembra 2018 členské štáty oznámia Komisii, aký subjekt je poverený presadzovaním tejto smernice.

Článok 10

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 23. júna 2017.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 11

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 12

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 23. septembra 2018. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3.   Členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia takto:

a)

na webové sídla subjektov verejného sektora, ktoré neboli uverejnené pred 23. septembrom 2018: od 23. septembra 2019;

b)

na webové sídla subjektov verejného sektora, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a): od 23. septembra 2020;

c)

na mobilné aplikácie subjektov verejného sektora: od 23. júna 2021.

Článok 13

Preskúmanie

Komisia preskúma uplatňovanie tejto smernice do 23. júna 2022. V rámci uvedeného preskúmania sa prihliada na správy členských štátov o výsledku monitorovania podľa článku 8 a na využívanie vynucovacieho konania uvedeného v článku 9. Jeho súčasťou je aj preskúmanie technologických zlepšení, ktoré by mohli uľahčiť prístupnosť niektorých typov obsahu vyňatých z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Zistenia uvedeného preskúmania sa uverejňujú v prístupnom formáte.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 26. októbra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. LESAY


(1)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 116.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 26. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 18. júla 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(8)  Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(10)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


Top