Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti

(2023/C 79/03)

Spravodajkyňa: Aleksandra DULKIEWICZ (PL/EĽS), primátorka Gdanska Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany: rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti COM(2021) 777 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

1.

konštatuje, že pravidlá, na základe ktorých sa nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti považujú na úrovni EÚ za trestne stíhateľné, sú v súčasnosti stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady z roku 2008 o boji proti rasizmu a xenofóbii (rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV (1)). Trestné činy z nenávisti, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy platné v celej EÚ, zahŕňajú len trestné činy spáchané z dôvodov súvisiacich s rasou, farbou pleti, náboženstvom, národnosťou alebo etnickým pôvodom;

2.

konštatuje, že trestné stíhanie iných foriem nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti, najmä na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, veku a zdravotného postihnutia, sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líši. Keďže v súčasnosti neexistuje v zmluvách právny základ pre spoločnú trestnoprávnu reakciu, ktorý by umožnil bojovať proti všetkým formám nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti v celej Európe, VR vyzýva Radu, aby urýchlene rozšírila zoznam trestných činov, na ktoré sa vzťahuje článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), stanovením spoločných minimálnych noriem pre príslušné vnútroštátne trestnoprávne ustanovenia, pričom treba v plnej miere rešpektovať zásadu subsidiarity;

3.

v tejto súvislosti s potešením víta návrh rozhodnutia Rady o doplnení nenávistných prejavov a trestných činov páchaných z nenávisti do oblastí trestných činov ustanovených v článku 83 ods. 1 ZFEÚ, ktorý predložila Európska komisia ako prílohu k oznámeniu z decembra 2021 s názvom Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany: rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti;

4.

zdôrazňuje, že nenávistné prejavy, trestné činy z nenávisti, falošné správy, dezinformácie a konšpiračné teórie sú javy, v súvislosti s ktorými treba prijať rozhodné opatrenia. Treba tiež upozorniť, že boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti je zároveň bojom proti predsudkom, rasizmu, šovinizmu, homofóbii a antisemitizmu; Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti ovplyvňujú nielen jednotlivé obete, spôsobujú im utrpenie a vážne obmedzujú ich základné práva a slobody, ale aj spoločnosť ako celok;

5.

je znepokojený obrovskými rozmermi tohto javu a istou ľahostajnosťou voči nemu, pretože tak vzniká nebezpečenstvo, že sa nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti, a dokonca aj ich pretrvávajúca prítomnosť v našom každodennom živote, stanú normou;

Politické odporúčania

6.

odsudzuje situácie, keď sa nenávistné prejavy stávajú súčasťou jazyka politického konfliktu. Je znepokojený tým, že do hlavného politického prúdu prenikajú extrémne názory a vo verejných diskusiách počuť čoraz drsnejší jazyk. Hrozí nebezpečenstvo, že agresívny jazyk v politickom spore používaný populistami pomôže vytvoriť prostredie pre rozvoj radikalizmu, falošných správ a dezinformácií, čo môže viesť k páchaniu trestných činov z nenávisti;

7.

uvedomuje si, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti sa týkajú všetkých vekových skupín, pričom sa líši len prostredie, v ktorom sa s nimi oboznámia. Žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala mladým ľuďom, ktorí sú na jednej strane obzvlášť ľahko ovplyvniteľní virtuálnymi i reálnymi nenávistnými prejavmi a podnecovaním k páchaniu trestných činov z nenávisti, ale na druhej strane môžu byť aj silnými spojencami v boji proti tomuto javu; konštatuje, že najčastejším terčom nenávistných prejavov sú utečenci, osoby, ktoré sa vymykajú heteronormatívnej koncepcii, ako aj príslušníci národnostných a náboženských menšín, avšak v uplynulých rokoch sa výrazne zvýšilo percento ľudí, ktorí čelia nenávistným prejavom v médiách aj v každodennom živote;

8.

zdôrazňuje, že verbálne a fyzické násilie motivované nenávisťou nie je len problémom menšinových komunít. Obeťami nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti sa tak čoraz častejšie stávajú osoby, ktoré majú volebný mandát alebo majú verejné povinnosti a inštitucionálny aparát. Obzvlášť ťažko skúšaní v tomto smere sú regionálni a miestni politici, napríklad pri ochrane práv utečencov, migrantov alebo LGBTIQ+ osôb, ako aj najnovšie v súvislosti s bojom proti globálnym hrozbám, ako je ruská agresia na Ukrajine alebo pandémia COVID-19;

9.

zastáva názor, že politici a verejné orgány majú veľký vplyv na verejnú mienku a diskusiu, a preto vyzýva politických lídrov na všetkých úrovniach, aby nepoužívali jazyk, ktorý môže viesť k nenávistným prejavom alebo trestným činom z nenávisti namiereným na určité skupiny.

10.

so znepokojením konštatuje, že tretie krajiny úmyselne používajú nenávistné prejavy a neštítia sa páchať trestné činy z nenávisti v rámci organizovaných kampaní, ktoré vedú k polarizácii spoločnosti v EÚ a rozkolom v nej. Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti zohrávajú úlohu pri rozdúchavaní ozbrojených konfliktov. Prestávajú byť miestnym javom a stávajú sa hrozbou celosvetovej deštruktívnej sily. Príkladom takéhoto nenávistného prejavu sú argumenty, ktorými v súčasnosti vláda prezidenta Putina zdôvodňuje agresiu na Ukrajine, ako aj rozsah zločinov a trestných činov z nenávisti páchaných počas tejto vojny;

11.

upozorňuje, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti majú celosvetový rozmer, okrem iného aj preto, lebo tieto myšlienky sa ľahko šíria prostredníctvom rôznych digitálnych kanálov. Ich účinné trestné stíhanie musí mať teda cezhraničný rozmer. Výbor v tejto súvislosti plne súhlasí s hodnotením Európskej komisie, že, pokiaľ ide o závažnosť takýchto trestných činov a ich cezhraničný charakter, riešiť ich možno len prostredníctvom spoločných opatrení na úrovni EÚ, ktoré sa premietnu do spoločnej reakcie Únie v oblasti trestnej justície a posilnenej justičnej spolupráce medzi členskými štátmi. Takéto opatrenia by neboli v rozpore so zásadami subsidiarity a proporcionality;

12.

zdôrazňuje, že nenávistné prejavy šírené po internete môžu mať negatívne vedľajšie účinky na miestne komunity, spôsobovať rozpory medzi ľuďmi a narúšať sociálnu súdržnosť. Domnieva sa, že dôsledky trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov najviac pociťujú práve miestne komunity;

13.

so znepokojením konštatuje, že trestné činy založené na nenávisti spôsobujú strach a stigmatizáciu s ničivejšou silou, ktorá presahuje hranice konkrétneho mesta alebo obce, a môžu sa vystupňovať a prerásť do väčších konfliktov;

14.

vyzdvihuje veľkú zodpovednosť regionálnych a miestnych samospráv, ktoré musia aktívne bojovať proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom a predchádzať diskriminácii a vylúčeniu, ako aj politicky a ideologicky motivovanému násiliu. Upozorňuje, že ak sa voči tomuto javu nezakročí a nebude sa brať vážne, môže sa situácia ešte viac vystupňovať a zhoršiť;

15.

zdôrazňuje, že starostovia a ďalší regionálni a miestni lídri majú najlepšie možnosti a môžu zohrávať dôležitú úlohu pri odhaľovaní prvých náznakov takýchto incidentov vo svojich komunitách. Žiada, aby sa pre regionálne a miestne samosprávy vypracovali osobitné odporúčania, ako účinne predchádzať tomuto javu v rámci miestnych komunít. Okrem toho zastáva názor, že miestne a regionálne samosprávy by sa mali nabádať, aby zavádzali preventívne opatrenia vychádzajúce z miestnych špecifík. Vyzýva na harmonickú spoluprácu s orgánmi presadzovania práva, od ktorých očakáva, že budú dôsledne a účinne bojovať proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti;

16.

odporúča zaviesť právne predpisy na boj proti nenávistným prejavom v digitálnych službách, aby sociálne médiá neprispievali k šíreniu a posilňovaniu vplyvu nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti. Súčasné pravidlá nedokážu zabezpečiť, aby poskytovatelia internetových služieb pomáhali účinne bojovať proti nenávistným prejavom a predchádzať im v rámci služieb, ktoré poskytujú; Výskum (2) ukazuje, že poskytovatelia digitálnych služieb a platforiem často nepresadzujú alebo nemajú kapacitu na presadzovanie vlastných komunitných usmernení.

17.

konštatuje, že akt o digitálnych službách, ktorý je v súčasnosti v štádiu legislatívneho postupu, je príležitosťou na stanovenie minimálnych noriem, pokiaľ ide o transparentnosť zdrojov, ktoré musia platformy mobilizovať, aby sa zabezpečilo vykonávanie právnych rámcov týkajúcich sa dezinformácií, ako aj vlastných komunitných usmernení. Tento právny akt by mohol byť impulzom na zlepšenie vzťahov medzi poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, občanmi a štátom. Sociálno-ekonomický potenciál veľkých platforiem si vyžaduje koordinované úsilie na celoeurópskej úrovni, pričom treba ako argument využiť silu európskeho jednotného trhu;

18.

žiada, aby bol akt o digitálnych službách urýchlene prijatý na úrovni EÚ a začal sa uplatňovať v členských štátoch. Členské štáty by sa mali zapojiť do ďalšej práce a propagovať ho v EÚ. Akt o digitálnych službách by sa mal prezentovať ako právny predpis EÚ, ktorý nebude konkurovať samostatným a nezávislým predpisom o digitálnych službách a slobode prejavu na internete, ktoré by mohli prijať jednotlivé členské štáty;

19.

upozorňuje na úlohu, ktorú musia pri prevencii, odhaľovaní a napokon aj pri trestnom stíhaní zohrávať orgány presadzovania práva. Dúfa, že rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o trestné činy z nenávisti umožní, aby sa na ne dôsledne reagovalo a aby sa stíhanie nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti považovalo za dôležité v každej fáze prebiehajúceho konania (polícia, prokuratúra, súdy). Upozorňuje na to, akú úlohu v tomto procese zohrávajú nezávislé súdy, ktoré svojou judikatúrou stanovujú, čo je ešte prípustné a neprekračuje medze uplatňovania práva na slobodu prejavu a čo sa už stáva nenávistným prejavom. Odporúča, aby sa na tento jav reagovalo v celej Európskej únii rovnakými postupmi;

20.

žiada, aby sa zvážilo vytvorenie modelu, v rámci ktorého by sa nenávistné prejavy stíhali na základe verejnej žaloby, a nie na základe súkromných žalôb. Je vo verejnom záujme, aby sa tento jav obmedzil. Páchatelia by si zase mali uvedomovať, že ich neminie trest. Okrem toho treba prelomiť anonymitu páchateľov trestných činov z nenávisti, na čo sú potrebné opatrenia orgánov presadzovania práva a ochota poskytovateľov internetových služieb spolupracovať;

21.

zdôrazňuje, že pokrok v oblasti rovnosti a ľudských práv a účinnosť orgánov presadzovania práva v boji proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom do veľkej miery závisia od spolupráce zo strany regionálnych a miestnych samospráv;

22.

upozorňuje, že hlavnou prekážkou, ktorá bráni orgánom presadzovania práva v účinnej práci je skutočnosť, že sa trestné činy z nenávisti nenahlasujú. Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy a zamestnanci ich orgánov by mali využiť svoju blízkosť k občanom a podporovať politiky s cieľom zvyšovať informovanosť o tomto probléme (aj medzi zamestnancami verejnej správy) a povzbudzovať obete, aby nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti nahlasovali;

23.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy by mali pomáhať odstraňovať prekážky, ktoré bránia nahlasovaniu trestných činov z nenávisti, napríklad zvyšovaním informovanosti o právach obetí, poskytovaním informácií o zákonných spôsoboch nahlasovania, zabezpečením istoty migrantom, že môžu podať oznámenie bez ohľadu na svoje právne postavenie, podporou anonymného nahlasovania alebo nahlasovania treťou osobou. Miestne a regionálne samosprávy by mali podporovať aj osvedčené postupy a spoluprácu pri opatreniach na pomoc poškodeným so zapojením polície, miestnych orgánov zameraných na rovnosť a boj proti diskriminácii, mimovládnych organizácií pôsobiacich v sociálnej sfére a iných služieb na pomoc obetiam;

24.

zastáva názor, že ani najlepšie právne riešenia nepomôžu, ak ich orgány presadzovania práva nebudú presadzovať stíhaním páchateľov. Orgány presadzovania práva budú mať zase obmedzenú možnosť reagovať, ak poskytovatelia internetových služieb (poskytujúci služby elektronickými prostriedkami) nebudú sprístupňovať údaje o osobách, ktoré páchajú trestné činy z nenávisti, a tým zjavne porušujú právne predpisy;

25.

v súvislosti s prácou orgánov presadzovania práva zdôrazňuje, že nenávistné prejavy sú často prepletené s jazykom verejnej a politickej diskusie, a preto je ešte dôležitejšie, aby orgány presadzovania práva (a najmä prokuratúra) dodržiavali zásadu nezávislosti a nepodceňovali tento jav. Bez ohľadu na to, že medzi jednotlivými štátmi existujú rozdiely z hľadiska právnej regulácie, potláčania a prevencie nenávistných prejavov, ako aj z hľadiska špecifických dôvodov ochrany, je veľmi dôležité zabezpečiť stabilitu inštitúcií. Znamená to po prvé nezávislé súdy a po druhé prokuratúru, ktorá nie je vystavená tlaku a dokáže prijímať nezávislé rozhodnutia v záujme trestného stíhania za takéto trestné činy na základe verejnej žaloby;

26.

konštatuje, že vo viacerých členských štátoch EÚ sa mandát orgánov na podporu rovnosti vzťahuje aj na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti (3), a preto musia v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu. Výbor v tejto súvislosti podporuje odporúčania Európskej komisie členským štátom, aby im pomohli zlepšiť nezávislosť a efektívnosť orgánov na podporu rovnosti (4), a so záujmom očakáva ohlásený nadchádzajúci legislatívny návrh na ďalšie posilnenie ich úlohy a nezávislosti;

27.

zdôrazňuje, že je potrebná spolupráca s mimovládnymi organizáciami, ktoré podporujú zvyšovanie informovanosti a boj proti nenávistným prejavom a násilným činom z nenávisti. Skúsenosti, ktoré tieto kľúčové zainteresované strany a miestne samosprávy získali, sa musia využiť na predchádzanie nenávisti a boj proti nej;

28.

vo všetkých školách by sa mali zaviesť vzdelávacie programy zamerané na boj proti diskriminácii a na schopnosti umožňujúce zorientovať sa a žiť v multikultúrnej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje rasovou, ideologickou a náboženskou rozmanitosťou. Kľúčovým prvkom tohto vzdelávania by mali byť činnosti zamerané na boj proti nenávistným prejavom;

29.

navrhuje, aby sa problematika nenávistných prejavov začlenila do učebných plánov všeobecného vzdelávania a nabáda regióny, ktoré majú príslušné právomoci, aby podnikli potrebné kroky v tomto smere;

30.

zdôrazňuje, že európsky občan dneška musí mať potrebné vzdelanie a sociálne zručnosti, aby v internetovom ani vo verejnom priestore neprekračoval hranice slobody slova a prejavu;

31.

nabáda, aby sa organizovali rozsiahle verejné kampane, a to aj v celej EÚ, zamerané na podporu rovnosti a predchádzanie diskriminácii, napr. vo forme nadviazania na Konferenciu o budúcnosti Európy;

32.

vyzýva na podporu regionálnych a miestnych organizácií a sociálnych partnerov, ktorí pôsobia v tých istých oblastiach a zameriavajú sa na boj proti slovným a fyzickým prejavom nenávisti prostredníctvom multikultúrneho vzdelávania. Upozorňuje, že pozitívnym príkladom v tejto súvislosti je vytvorenie Ceny Pawła Adamowicza, ktorú financujú Výbor regiónov, Medzinárodná sieť miest poskytujúcich útočisko (ICORN) a mesto Gdansk;

Závery

33.

považuje Európsku úniu za garanta, pokiaľ ide o vytváranie a uplatňovanie právnych predpisov umožňujúcich bojovať proti verejným prejavom nenávisti;

34.

uvedomuje si, že účinky nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti majú cezhraničný rozmer, a preto je potrebné bojovať proti nim prostredníctvom spoločných opatrení na úrovni EÚ. Vyzýva preto, aby sa účinne riešili nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti z iných dôvodov, ako sú dôvody, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie 2008/913/SVV, ako napríklad dôvody súvisiace s rodovou identitou, sexuálnou orientáciou, vekom a zdravotným postihnutím tak, ako sa uvádza v návrhoch Európskej komisie týkajúcich sa Únie rovnosti. Je dôležité, aby Rada urýchlene rozšírila zoznam trestných činov o trestné činy z nenávisti (článok 83 ods. 1 ZFEÚ) v snahe zabezpečiť efektívnu prácu orgánov presadzovania práva na úrovni EÚ aj členských štátov;

35.

zdôrazňuje, že jedinou odpoveďou na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti je vytvorenie komplexnej právnej stratégie na boj proti nim, ako aj na ich nahlasovanie a trestné stíhanie;

36.

požaduje zavedenie minimálnych pravidiel na úrovni EÚ týkajúcich sa sankcií za nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti, ktoré by umožnili novelizáciu vnútroštátnych právnych predpisov, aby členstvo v organizáciách podporujúcich alebo podnecujúcich akokoľvek motivovanú nenávisť a účasť na takýchto činnostiach boli považované za trestné. Nikde na svete ani v Európe by sa nemali akceptovať protidemokratické názory a nenávistné a nepriateľské prejavy voči inému človeku;

37.

odporúča zlepšiť metódy zaznamenávania a zberu údajov o trestných činoch z nenávisti a navrhuje, aby sa pod záštitou Agentúry EÚ pre základné práva viedli odborné diskusie s členskými štátmi, ktoré môžu vnútroštátnym orgánom pomôcť riešiť problémy týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov v praxi a zabezpečiť účinné vyšetrovanie trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov a stíhanie a odsúdenie ich páchateľov. Dôležitú úlohu by tu mali zohrávať aj sociálne inštitúcie a organizácie, ktoré sa zaoberajú nenávistnými prejavmi a trestnými činmi z nenávisti.

38.

zastáva názor, že je potrebné vytvoriť organizačné a právne riešenia na ochranu osôb, ktoré sa stali obeťami nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti a ktorým musia poskytovať podporu a pomoc inštitúcie a organizácie EÚ, členské štáty, ako aj európske, regionálne a miestne samosprávy a občianska spoločnosť;

39.

upozorňuje, že medzi bojom proti nenávistným prejavom a cenzúrou je len tenká hranica. Pri príprave právnych riešení na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti by sa malo zaručiť právo na slobodu prejavu;

40.

konštatuje, že na medzinárodnej úrovni neexistuje jednotná definícia pojmu „trestný čin z nenávisti“. Preto žiada, aby sa v súlade s tým ďalej rozvíjala súdna judikatúra a vďaka tomu aj účinnosť stíhania nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti. Inšpiráciou môže byť odporúčanie CM/Rec(2022) 16 Výboru ministrov Rady Európy (5) alebo definícia, ktorá je uvedená v Rámcovom rozhodnutí 2008/913/SVV;

41.

uvedomuje si, že regulácia extrémnych politických vyjadrení nebude možná. Za vymedzenie slobody prejavu sú aj naďalej zodpovedné členské štáty. Domnieva sa však, že sa musia zaviesť normy EÚ na boj proti slovným a fyzickým prejavom nenávisti. Rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti má práve tento cieľ.

---

(1)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55).

(2)  Príslušná správa je dostupná na adrese 210831_Reset_Facebook_Bundestagswahl_EN.pdf (hateaid.org).

(3)  Napríklad Úrad ombudsmana v Poľsku.

(4)  Odporúčanie z 22. júna 2018 o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie (C(2018) 3850 final).

(5)  Odporúčanie CM/Rec(2022) 16 Výboru ministrov členským štátom o boji proti nenávistným prejavom: https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=0900001680a67955.