STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 16. januára 2023

k návrhu smernice o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

(CON/2023/2)

(2023/C 89/01)

Úvod a právny základ

Európska komisia uverejnila 15. decembra 2021 návrh smernice o energetickej hospodárnosti budov (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“).

Európska centrálna banka (ECB) sa rozhodla vydať k navrhovanej smernici stanovisko z vlastnej iniciatívy. Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkom 25.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), keďže sa navrhovaná smernica týka a) základnej úlohy definovať a uskutočňovať menovú politiku podľa článku 127 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa má uskutočňovať prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB); b) úloh ECB týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami podľa článku 127 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a c) príspevku ECB, ak je to potrebné, k zbližovaniu pravidiel a postupov, ktorými sa riadi zber, zostavovanie a šírenie štatistických údajov v oblastiach jej pôsobnosti podľa článku 5.3 štatútu ESCB.. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Všeobecné pripomienky

1.1

ECB vo všeobecnosti podporuje navrhovanú smernicu, ktorej cieľom je zvýšiť mieru a hĺbku obnovy budov v Únii, zlepšiť informácie o energetickej hospodárnosti budov a zabezpečiť, aby všetky budovy boli v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy. Navrhovaná smernica nielen prispeje k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy, ale podporí aj úsilie Únie o zabezpečenie energetickej bezpečnosti. Riešením prekážok obnovy a stanovením cieľov zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti budov navrhovaná smernica prispeje k zníženiu závislosti Únie od fosílnych palív a zníženiu dopytu po zemnom plyne. Okrem toho zvýši odolnosť domácností a spoločností voči prudkým nárastom cien energií tým, že zníži energetickú spotrebu budov a v strednodobom až dlhodobom horizonte pomôže znížiť cenovú citlivosť na volatilitu cien fosílnych palív. Navrhovaná smernica okrem toho prináša väčšiu istotu, pokiaľ ide o tempo a harmonogram udržateľnej transformácie Únie, a to spôsobom, ktorý môžu úverové inštitúcie a finančné inštitúcie zohľadniť vo svojich rozhodnutiach o alokácii portfólií a o strednodobom financovaní.

1.2.

ECB víta cieľ navrhovanej smernice zlepšiť prístup k energetickým certifikátom v celej Únii. Navrhovanými opatreniami by sa zabezpečil úplný prístup finančných inštitúcií k energetickým certifikátom, čím by sa vyriešili významné výzvy týkajúce sa prístupu k týmto informáciám, ktorým v súčasnosti čelia najmä úverové inštitúcie a finančné inštitúcie vo všeobecnosti. Tieto opatrenia by úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám umožnili zlepšiť posudzovanie rizík prechodu na environmentálne udržateľné hospodárstvo v súvislosti s ich aktívami v nehnuteľnom majetku. Takéto zlepšenie je dôležité pre ECB, Eurosystém a ESCB z viacerých dôvodov. Po prvé, keďže úvery na nehnuteľnosti predstavujú významný podiel bankovej knihy úverových inštitúcií podliehajúcich dohľadu, sú tieto informácie veľmi dôležité pre ECB a jej funkcie bankového dohľadu. Po druhé, keďže významný podiel zábezpeky, ktorú zmluvné strany používajú pri operáciách menovej politiky, tvoria finančné aktíva zabezpečené hypotékami na nehnuteľnosti, zabezpečenie úplného prístupu úverových inštitúcií a finančných inštitúcií k informáciám uvedeným v energetických certifikátoch by posilnilo schopnosť Eurosystému – pri vykonávaní mandátu na udržiavanie cenovej stability – identifikovať, monitorovať a zmierňovať riziká, ktoré sa spájajú s jeho zmluvnými stranami, so zábezpekou, ktorú prijíma pri refinančných operáciách, a s držbou aktív z priamych obchodov. Po tretie, na podporu štatistických úloh ESCB vrátane vývoja štatistických ukazovateľov pre analýzu rizika spojeného so zmenou klímy je potrebný lepší prístup k podrobným informáciám uvedeným v energetických certifikátoch. To by potom ECB pomohlo pri jej prispievaní k zbližovaniu pravidiel a praktík, ktorými sa riadi zber, zostavovanie a šírenie štatistických údajov v oblasti jej pôsobnosti.

1.3.

ECB má však obavy v súvislosti s navrhovanou metodikou na vymedzenie nových tried energetických certifikátov a vyzýva na vyšší stupeň harmonizácie v celej Únii. V navrhovanej smernici sa vymedzujú len spoločné kritériá pre najlepšie a najhoršie energetické certifikáty pre každý členský štát bez toho, aby sa úplne harmonizovali základné vymedzenia pojmov a metodiky, ktoré sú stanovené na vnútroštátnej úrovni. Z hľadiska rizika sa tým zníži porovnateľnosť medzi členskými štátmi a zníži sa užitočnosť energetických certifikátov ako náhradných ukazovateľov rizikovosti konkrétneho aktíva v nehnuteľnom majetku. Harmonizovanejšia metodika by ECB v rámci prudenciálneho dohľadu pomohla posúdiť vplyv energetickej efektívnosti na expozície úverových inštitúcií v oblasti nehnuteľností na základe spoľahlivých a porovnateľných údajov, ako aj spoločných a štandardizovaných vymedzení pojmov na úrovni Únie. Zlepšila by sa aj schopnosť Eurosystému riadne monitorovať a posudzovať vplyv finančných rizík súvisiacich so zmenou klímy na aktíva, ktoré sú v jeho súvahe, a zabezpečovať primeranú ochranu súvahy Eurosystému pred rizikom.

1.4.

V navrhovanej smernici sa oprávnene uznáva záujem finančného odvetvia o prístup k informáciám o energetickej hospodárnosti budov. V navrhovanej smernici by sa malo upraviť, že do rozsahu jej pôsobnosti sú zahrnuté úverové inštitúcie, ktoré sú hlavným zdrojom hypotekárnych úverov.

1.5.

Ako sa podrobnejšie uvádza ďalej v texte, ECB podporuje najmä a) harmonizovanejšiu metodiku označovania energetických certifikátov v celej Únii; b) úplný a včasný prístup úverových inštitúcií a finančných inštitúcií k databázam energetických certifikátov, aby mohli riadiť ich riziká prechodu na environmentálne udržateľné hospodárstvo a c) transpozíciu navrhovanej smernice pred rokom 2025.

Konkrétne pripomienky

2.   Metodika vymedzenia nových tried energetických certifikátov

2.1.

Keďže niektoré členské štáty uplatňujú normy pre energetické certifikáty na regionálnej úrovni, ECB by uprednostnila, aby sa postup označovania energetickými certifikátmi a súvisiace prahové hodnoty harmonizovali v rámci členských štátov. Okrem toho by navrhovaná smernica mala obmedziť výnimky, ktoré patria do právomoci jednotlivých členských štátov (t. j. v niektorých členských štátoch na samostatné budovy s celkovou úžitkovou podlahovou plochou menšou ako 50 m2 nevzťahujú požiadavky na energetické certifikáty) s cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň dostupnosti energetických certifikátov na trhu a jednotný prístup na úrovni Únie.

2.2.

Pokiaľ ide o vymedzenie energetických certifikátov, hoci ECB oceňuje, že cieľom navrhovanej smernice je zvýšiť porovnateľnosť tried energetických certifikátov v rámci Únie v porovnaní so súčasným stavom, obáva sa, že navrhovaná metodika nedosahuje potrebný stupeň harmonizácie. Po prvé, ako vyplýva z klimatického záťažového testu, ktorý vykonala ECB v roku 2022, v súčasnosti platné heterogénne vnútroštátne úpravy energetických certifikátov a najmä rôzne metodiky, ktoré členské štáty používajú na výpočet energetickej efektívnosti budov, neumožňujú presnú agregáciu údajov na úrovni Únie (2). Po druhé, v navrhovanej smernici sa stanovujú len jednotné kritériá na vymedzenie najlepších a najhorších budov. Konkrétne budú budovy triedy G vymedzené ako najhorších 15 % budov v každom členskom štáte z hľadiska energetickej hospodárnosti v čase zavedenia nových energetických certifikátov. To znamená, že reálna energetická hospodárnosť najhorších 15 % budov by bola veľmi odlišná v jednotlivých členských štátoch, čo výrazne znižuje skutočnú porovnateľnosť v rámci Únie. Po tretie, navrhovanou smernicou sa nezavádzajú v celej Únii jednotné prahové hodnoty na harmonizáciu systému označovania, ale sa vymedzenie energetických certifikátov ponecháva na voľné uváženie členských štátov. Hoci by tento prístup mohol zvýšiť transparentnosť relatívnej energetickej hospodárnosti budov v rámci členského štátu a viesť k porovnateľnému úsiliu o obnovu v celej Únii, mohol by potenciálne viesť k neefektívnemu rozdeľovaniu kapitálu v rámci Únie (3). Okrem toho energetické certifikáty špecifické pre jednotlivé členské štáty a súvisiace ciele obnovy by mohli mať vplyv na ocenenie aktív v nehnuteľnom majetku, ak takéto ocenenie nie je priamo spojené s energetickou hospodárnosťou a súvisiacim vplyvom nákladov súvisiacich s energiami. To je nežiaduce z hľadiska dohľadu a riadenia rizík, pretože by sa tým sťažilo prepojenie oceňovania aktív v nehnuteľnom majetku s parametrami kreditného rizika a podmienkami poskytovania úverov. Po štvrté, vzhľadom na súčasné obmedzené pokrytie energetických certifikátov a nedostatok údajov o energetickej hospodárnosti fondu budov by prahové hodnoty pre jednotlivé krajiny založené na existujúcich informáciách uvedených v energetických certifikátoch mohli viesť aj k nesprávne kalibrovaným prahovým hodnotám, najmä v členských štátoch, v ktorých je pokrytie energetických certifikátov nedostatočné. Ak sú prahové hodnoty nesprávne kalibrované, údaje uvedené v energetických certifikátoch nemusia odrážať celkové rozloženie energetickej hospodárnosti medzi jednotlivými budovami a môžu zavádzať neodôvodnenú rôznorodosť medzi členskými štátmi.

2.3.

Z uvedených dôvodov sa ECB domnieva, že je vhodnejšia homogénnejšia metodika pre celú Úniu, a to najmä z dlhodobého hľadiska. ECB uznáva, že voľba medzi prahovými hodnotami na úrovni členských štátov a na úrovni Únie je v konečnom dôsledku politickým rozhodnutím, ktoré musí zohľadňovať aj celý rad ďalších aspektov, ako je porovnateľné úsilie o obnovu v každom členskom štáte bez ohľadu na počiatočný fond budov alebo použiteľnosť pre nájomcov a kupujúcich. Cieľom navrhovanej smernice by však malo byť postupné zbližovanie energetických certifikátov v jednotlivých členských štátoch. Takýto prístup by zabezpečil homogénnejšie vymedzenie v celej Únii, čím by sa posilnil informačný obsah energetických certifikátov ako základu pre diferenciáciu rizika aktív v nehnuteľnom majetku na základe energetickej hospodárnosti budov (4).

2.4.

Ak úprava metodiky harmonizácie energetických certifikátov v konečnom dôsledku nebude možná, štatistický výber vzoriek založený na iných atribútoch a údajoch týkajúcich sa budov zo všetkých členských štátov by mohol zlepšiť kalibráciu prahových hodnôt energetickej hospodárnosti. Kalibrácia by sa mala v ideálnom prípade vykonať na úrovni Únie, aby sa zabránilo fragmentácii metodík odhadu. Podrobnejšie údaje o veľkosti náhodných vzoriek, ktoré sa majú použiť (5), pokiaľ ide o podiel vnútroštátnych aktív v nehnuteľnom majetku, by posilnili najmä konzistentnosť metodík vo všetkých členských štátoch.

2.5.

Ak takéto zmeny nemožno uskutočniť, je prinajmenšom nevyhnutné, aby údaje použité na výpočet energetických certifikátov boli verejne dostupné, ako sa uvádza ďalej.

3.   Prístup zainteresovaných osôb k údajom o energetickej hospodárnosti

3.1.

ECB dôrazne podporuje cieľ navrhovanej smernice zabezpečiť úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám prístup k energetickým certifikátom. Prístup k údajom o energetickej hospodárnosti budov je základným predpokladom na posúdenie rizík prechodu na environmentálne udržateľné hospodárstvo, ako aj uhlíkovej stopy aktív v nehnuteľnom majetku, keďže ovplyvňujú úverové inštitúcie a finančné inštitúcie, najmä ich hypotekárne portfóliá. Takýto prístup by preto pomohol zabrániť potenciálnym nepriaznivým následkom pre finančný systém Únie. Orgány zodpovedné za dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami vrátane ECB by mali mať plný prístup k energetickým certifikátom, aby mohli posúdiť príslušné klimatické riziká.

3.2.

Okrem úverových inštitúcií, finančných inštitúcií a centrálnych bánk potrebujú ostatní účastníci finančného trhu, ktorí investujú do produktov zabezpečených nehnuteľnosťami, ako sú hypotekárne portfóliá, cenné papiere kryté aktívami alebo kryté dlhopisy, prístup k údajom o energetickej hospodárnosti dotknutých nehnuteľností na účely ich vlastného posúdenia klimatického rizika a ich zverejňovanie, najmä podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (6) (ďalej len „nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti“), ako aj na posúdenie zosúladenia hospodárskych činností v oblasti nehnuteľností s kritériami súvisiacimi so zmierňovaním zmeny klímy stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (7) (ďalej len „nariadenie o taxonómii“). Navrhovanou smernicou by sa preto malo zabezpečiť, aby investori, ktorí sú tretími osobami a ktorí priamo investujú do aktív, ktoré sú v konečnom dôsledku zabezpečené nehnuteľnosťami, alebo akceptujú takéto aktíva ako zábezpeku, mali prístup k informáciám uvedeným v energetických certifikátoch pre danú nehnuteľnosť.

3.3.

Údaje uvedené v energetických certifikátoch vrátane informácií o dopyte po primárnej energii by nemali mať k dispozícii len úverové inštitúcie a finančné inštitúcie v súvislosti s priamymi investíciami alebo hypotekárnymi úvermi na výstavbu alebo kúpu domu, ale aj v súvislosti s úvermi na hĺbkovú obnovu. To by úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám umožnilo posúdiť vplyv takýchto obnov na hodnotu zábezpeky a vykonať primeranú analýzu rizík. Bez takýchto ustanovení hrozí, že sa v navrhovanej smernici nevyrieši jeden z hlavných nedostatkov v údajoch, ktoré sa zistili v prípade úverových inštitúcií a finančných inštitúcií v súvislosti so zberom informácií požadovaných v nariadení o taxonómii (8).

3.4.

Vzhľadom na obmedzenia súčasnej metodiky výpočtu noriem pre energetické certifikáty (pozri odsek 2.2), najmä pri neexistencii harmonizovanejšej metodiky pre nové triedy energetických certifikátov, by navrhovaná smernica mala prinajmenšom zabezpečiť, aby všetky kľúčové atribúty a oblasti energetických certifikátov (napr. spotreba primárnej energie v kWh/(m2.r)) boli dostupné všetkým zainteresovaným osobám vrátane úverových inštitúcií a finančných inštitúcií. Prístup k dostatočne podrobným informáciám (napr. spotreba primárnej energie v kWh/(m2.r)), a nielen k agregovaným informáciám, je kľúčom k prekonaniu obmedzení vyplývajúcich z rozdielov v triedach energetických certifikátov v jednotlivých členských štátoch a k zabezpečeniu ich porovnateľnosti.

3.5.

Jedinečná identifikácia má zásadný význam pre prepojenie informácií medzi zdrojmi údajov, čím sa umožní interoperabilita a zabráni sa duplicite požiadaviek na podávanie správ. Navrhovanou smernicou by sa preto malo zabezpečiť, aby sa údaje uvedené v energetických certifikátoch mohli prepojiť s presnou polohou budovy, jej fyzickými vlastnosťami alebo príslušnými finančnými informáciami s použitím jedinečnej identifikácie budovy a podľa usmernení vypracovaných v rámci Infraštruktúry pre priestorové informácie v Európe (9) (INSPIRE), aby sa investorom, centrálnym bankám a regulačným orgánom poskytla možnosť čo najlepšie posúdiť riziká spojené s prechodom na environmentálne udržateľné hospodárstvo a fyzické riziká spojené s budovami.

3.6.

V navrhovanej smernici by sa malo upraviť, že prenos informácií z vnútroštátnych databáz do monitorovacieho strediska Únie pre budovy alebo inej špecializovanej platformy by sa mal chápať tak, že zahŕňa podrobné informácie bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10) (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“) a iné právne záruky. Okrem toho, aby sa zabezpečilo, že všetky zainteresované osoby budú mať aktuálne informácie, mali by sa verejne dostupné informácie z vnútroštátnych databáz, ako aj informácie zasielané monitorovaciemu stredisku pre budovy alebo inej špecializovanej platforme, aktualizovať častejšie ako raz alebo dvakrát ročne, ako sa v súčasnosti predpokladá v navrhovanej smernici (11).

4.   Harmonogram pre novú metodiku pre energetické certifikáty

4.1

ECB navrhuje, aby sa navrhovaná smernica transponovala skôr, a to do konca roka 2024 a nie do konca roka 2025, a to z nasledujúcich dôvodov. Po prvé, z dohľadových hodnotení, ktoré ECB vykonala v roku 2022, vyplynulo, že objem údajov uvedených v energetických certifikátoch poskytnutých úverovými inštitúciami je kľúčovým problémom. Úverové inštitúcie označili obmedzený prístup k registrom energetických certifikátov v niektorých členských štátoch (12) za jednu z hlavných príčin, neoznámili však ani zmysluplné náhradné ukazovatele. V tejto súvislosti by čo najskoršie poskytnutie prístupu úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám k podrobným údajom uvedeným v energetických certifikátoch zlepšilo ich existujúce postupy a stratégie riadenia rizík, pokiaľ ide o riziká prechodu na environmentálne udržateľné hospodárstvo, najmä pokiaľ ide o ich portfólio úverov na nehnuteľnosti. Po druhé, včasná dostupnosť údajov o energetickej hospodárnosti na úrovni Únie je nevyhnutná na riadne plnenie zvýšených požiadaviek v navrhovanej smernici. V navrhovanej smernici sa stanovuje, že budovy a jednotky budov vo vlastníctve verejných orgánov a nebytové budovy a jednotky budov by sa mali do roku 2027 zlepšiť aspoň na triedu energetickej hospodárnosti F, a to na základe nových noriem pre energetické certifikáty. Dosiahnutie týchto cieľov je náročné bez skoršieho prijatia nových noriem pre energetické certifikáty (13). Členské štáty sú povinné transponovať navrhovanú smernicu do roku 2025, pričom na dokončenie potrebných obnov zostávajú len dva roky.

4.2

Ak nie je možné posunúť transpozíciu na skorší termín, ECB navrhuje, aby sa vykonávanie určitých ustanovení navrhovanej smernice urýchlilo do konca roka 2024, a nie do konca roka 2025.

5.   Spôsoby harmonizácie energetických certifikátov

5.1

Keďže novo vydané energetické certifikáty budú mať platnosť až do 10 rokov, prijatie navrhovanej smernice bude znamenať, že po roku 2025 budú počas značného obdobia vedľa seba existovať dve generácie energetických certifikátov. Pri transpozícii navrhovanej smernice by sa preto malo upraviť, ako tieto staré a nové generácie energetických certifikátov navzájom korešpondujú, či by sa s nimi malo na regulačné účely zaobchádzať rovnako a ako budú vlastníci dostávať aktualizované energetické certifikáty na základe noriem Únie, keďže by to malo vplyv na hodnotu budov. Napríklad „budovy s nulovými emisiami“ sú podľa navrhovanej smernice spojené s triedou energetickej hospodárnosti A, ale nie je jasné, či sa budovy, ktoré získali triedu energetickej hospodárnosti A podľa existujúcej smernice, budú považovať za budovy s nulovými emisiami. Je obzvlášť dôležité zvážiť tento bod v spojení s inými právnymi predpismi Únie, ako je nariadenie o taxonómii a nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti, v ktorých sa odkazuje na energetické certifikáty a vymedzenie pojmov „budovy s novými emisiami“ a „budovy s takmer nulovou spotrebou energie“ (14).

5.2.

Okrem toho by členské štáty mali určiť najvhodnejšie riešenia na stimulovanie vlastníkov budov, aby včas aktualizovali ich energetické certifikáty, ako prostriedok na zvyšovanie informovanosti o odporúčaných nákladovo efektívnych obnovách s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť.

6.   Normy pre hypotekárne portfólio

6.1.

V navrhovanej smernici sa členské štáty poverujú, aby presadzovali zavedenie podporného financovania a finančných nástrojov, okrem iného prostredníctvom noriem pre hypotekárne portfólio, ktoré zahŕňajú mechanizmy, ktoré stimulujú hypotekárnych veriteľov, aby zlepšili energetickú hospodárnosť svojho portfólia (15). Navrhované vymedzenie pojmu „normy pre hypotekárne portfólio“ je však pomerne široké a obsahuje len málo usmernení o tom, ako by sa tieto normy mali vymedziť na vnútroštátnej úrovni (16). Po transpozícii by toto vymedzenie pojmu mohlo viesť k tomu, že v členských štátoch bude existovať heterogénne prostredie neharmonizovaných noriem pre hypotekárne portfólio. Navrhovaná smernica alebo nový delegovaný akt Komisie by mohli podrobnejšie špecifikovať minimálne požiadavky, ktorými by sa harmonizovali normy hypotekárneho portfólia v celej Únii. Je tiež mimoriadne dôležité navrhnúť normy pre hypotekárne portfólio tak, aby boli ľahko použiteľné pri emisii finančných a dlhových nástrojov. Takýto návrh by mohol uľahčiť cezhraničné investície do hypotekárnych úverov zvyšujúcich energetickú hospodárnosť, a to aj v kontexte únie kapitálových trhov, a maximalizovať príspevok finančných trhov, čím by sa znížila závislosť od bankových úverov a programov vládnej podpory.

6.2.

Normy pre hypotekárne portfólio by sa v ideálnom prípade mali časom čoraz viac sprísňovať tak, ako sa zvyšuje priemerná úroveň energetických certifikátov aktív v nehnuteľnom majetku. Normy pre hypotekárne portfólio by sa preto mali pravidelne preskúmavať, aby sa zohľadnilo zvýšenie energetickej efektívnosti fondu nehnuteľností s cieľom zachovať finančný stimul na ďalšie zvyšovanie energetickej hospodárnosti hypotekárnych portfólií.

7.   Štandardizácia databáz

7.1.

Navrhovanou smernicou sa zabezpečuje, aby sa do vnútroštátnych databáz začlenili prepojenia s inými súbormi údajov o budovách. Vyžaduje si to interoperabilitu a integráciu vnútroštátnych databáz energetickej hospodárnosti budov s inými administratívnymi databázami, ktoré obsahujú informácie o budovách, ako napríklad vnútroštátny kataster budov a digitálne denníky budov. S cieľom rozšíriť použiteľnosť zhromaždených informácií na účely rozhodovania ECB navrhuje, aby sa v navrhovanej smernici počítalo aj s revíziou technických vykonávacích noriem potrebných na takúto interoperabilitu a integráciu nad rámec vnútroštátnej úrovne. V prípade, ak ECB odporúča zmenu navrhovanej smernice, je navrhované znenie príslušných zmien uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webových stránkach EUR-Lex.

---

(1)  COM(2021) 802 final.

(2)  Pozri dokument 2022 climate risk stress test, júl 2022, dostupný na webovom sídle bankového dohľadu ECB na adrese www.bankingsupervision.europa.eu

(3)  Vlastníci v členských štátoch s relatívne vysokou úrovňou energetickej efektívnosti (so zreteľom na miestnu klímu) by boli povinní uskutočniť obnovu svojej budovy, aj keď je budova z hľadiska celej Únie relatívne energeticky efektívna. Je zrejmé, že dostupnosť (väčšinou miestnej) pracovnej sily by v niektorých členských štátoch mohla byť obmedzujúcim faktorom.

(4)  Presnejšou, ale jednoduchou metodikou harmonizácie energetických certifikátov by mohlo byť nájdenie spoločného ukazovateľa na úrovni Únie, ktorý by bol hlavným faktorom, a ktorým by mohla byť napríklad spotreba primárnej energie v kWh/(m2.r) alebo emisie CO2, v ideálnom prípade kombinácia oboch, potom jeho výpočet pre všetky budovy a rozdelenie výsledkov do siedmich tried. Na doplnenie informácií z energetických certifikátov o energetickej efektívnosti na základe spotreby primárnej energie v kWh/(m2.r) by sa mohlo zvážiť zavedenie hornej hranice prijateľných emisií skleníkových plynov (kgCO2eq/(m2.r) pre každú triedu energetických certifikátov s cieľom zabezpečiť rýchlejšiu dekarbonizáciu nehnuteľností.

(5)  Pozri odsek 2 prílohy IV k navrhovanej smernici.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(8)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Ú. v. EÚ L 442 9.12.2021, s. 1) stanovuje pre činnosť „Obnova existujúcich budov“ toto kritérium významného prínosu: obnova budov je v súlade s platnými požiadavkami na významnú obnovu. Prípadne vedie k zníženiu dopytu po primárnej energii aspoň o 30 %.

(9)  Pozri databázu poznatkov Infraštruktúry pre priestorové informácie v Európe, ktorá je dostupná na https://inspire.ec.europa.eu

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(11)  Pozri článok 19 ods. 3 a 4 navrhovanej smernice.

(12)  Pozri dokument 2022 climate risk stress test, júl 2022, dostupný na webovom sídle bankového dohľadu ECB na adrese www.bankingsupervision.europa.eu

(13)  Pozri článok 9 navrhovanej smernice.

(14)  Pozri oddiel 7.1 v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139; prílohu I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288 zo 6. apríla 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, upresnením podrobností obsahu a prezentácie informácií v súvislosti so zásadou výrazne nenarušiť, upresnením obsahu, metodík a prezentácie informácií v súvislosti s ukazovateľmi udržateľnosti a nepriaznivými vplyvmi na udržateľnosť, ako aj obsahu a prezentácie informácií v súvislosti s presadzovaním environmentálnych alebo sociálnych vlastností a udržateľnými investičnými cieľmi v predzmluvných dokumentoch, na webových sídlach a v pravidelných správach (Ú. v. EÚ L 196, 25.7.2022, s. 1).

(15)  Pozri článok 15 ods. 4 navrhovanej smernice.

(16)  Pozri článok 2 bod 36 navrhovanej smernice.