EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32017D0713(01)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 12. júla 2017 o uverejnení jednotného dokumentu v zmysle článku 94 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a odkazu na uverejnenie špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v Úradnom vestníku Európskej únie [Skalický rubín (CHOP)]

C/2017/4728

OJ C 224, 13.7.2017, p. 9–13 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

13.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/9


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 12. júla 2017

o uverejnení jednotného dokumentu v zmysle článku 94 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a odkazu na uverejnenie špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v Úradnom vestníku Európskej únie [Skalický rubín (CHOP)]

(2017/C 224/04)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 97 ods. 3,

keďže:

(1)

Slovensko v súlade s časťou II hlavou II kapitolou I oddielom 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 zaslalo žiadosť o ochranu názvu „Skalický rubín“.

(2)

V súlade s článkom 97 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 Komisia túto žiadosť preskúmala a dospela k záveru, že podmienky stanovené v článkoch 93 až 96, článku 97 ods. 1 a článkoch 100, 101 a 102 daného nariadenia sú splnené.

(3)

S cieľom umožniť predkladanie námietok podľa článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by sa jednotný dokument v zmysle článku 94 ods. 1 písm. d) daného nariadenia a odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku uskutočnené počas predbežného vnútroštátneho postupu na preskúmanie žiadosti o ochranu názvu „Skalický rubín“ mali uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie,

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Jednotný dokument v zmysle článku 94 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom „Skalický rubín“ (CHOP) sa nachádzajú v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

V súlade s článkom 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 vzniká uverejnením tohto rozhodnutia právo podať do dvoch mesiacov odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie námietku proti ochrane názvu uvedeného v prvom odseku tohto článku.

V Bruseli 12. júla 2017

Za Komisiu

Phil HOGAN

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.


PRÍLOHA

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„SKALICKÝ RUBÍN“

PDO-SK-01899

Dátum predloženia: 17.12.2014

1.   Názov

Skalický rubín

2.   Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3.   Kategórie vinárskych výrobkov

1.

Víno

4.   Opis vína

Skalický rubín

Skalický rubín je červené víno, ktoré je získané výhradne úplným alebo čiastočným alkoholovým skvasením čerstvého hrozna výhradne z odrôd Frankovka modrá, Svätovavrinecké a Modrý Portugal. Toto víno musí byť vyrobené len z hrozna dopestovaného na presne ohraničenom území kopca Vintoperk, ktorý má charakteristické zloženie pôdy dávajúce tomuto vínu výsledný charakter. Víno je charakteristické svojou plnou chuťou, výrazným obsahom tanínov a svojou farbou, od ktorej sa odvíja aj historický názov tohto vína.

Organoleptické vlastnosti:

Čírosť– víno musí byť číre s iskrou, pripúšťajú sa ojedinelé vlákna filtračnej hmoty, jemné kryštáliky vínneho kameňa, slabo vyzrážané farbivo.

Farba– víno musí mať rubínovo červenú farbu vyššej intenzity, ktorá môže byť pri starších ročníkoch menej intenzívna a môže dosahovať odtieň až do hneda.

Vôňa– typická, ovocná, bez rušivých tónov, pri fľašovej zrelosti pripomína slivky až slivkový lekvár.

Chuť– čistá, plná, harmonická.

Všeobecné analytické vlastnosti

Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %):

15

Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %):

9,5

Minimálna celková kyslosť:

3,5 g/l

Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter):

20

Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter):

150

5.   Enologické postupy

a.   Základné enologické postupy

Skalický rubín

Osobitné enologické postupy Spoločné ustanovenia:

100 % hrozna použitého na výrobu tohto vína musí pochádzať z vymedzenej zemepisnej jednotky uvedenej v bode 5. jednotného dokumentu. Spracovanie sa musí uskutočniť vo vymedzenej oblasti z dôvodu kontroly použitej suroviny a technologického spracovania. Fľašovanie môže prebiehať aj mimo tohto územia, avšak len hotového vína, ktoré sa už nesmie po vyexpedovaní z prevádzky na danom území upravovať.

Spôsob výroby vína:

Víno je zmesou povolených odrôd, ktorej výroba je možná dvomi spôsobmi:

a)

Výroba vína pomocou zmiešania príslušných povolených odrodových vín vyrobených osobitne a zmiešaných po ich technologickom spracovaní v príslušnom pomere.

b)

Výroba vína spoločným alkoholovým skvasením príslušných povolených odrôd čerstvého hrozna.

Na výrobu vína musí hrozno pri zbere dosiahnuť cukornatosť najmenej 16 °NM. Hrozno alebo hroznový mušt možno obohatiť, a to najviac do 24 °NM, pričom mušt je možné obohatiť podľa osobitného predpisu – nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013.

b.   Maximálne výnosy

Skalický rubín

18 000 kg hrozna na hektár

Pre tradičný výraz „akostné víno

17 500 kg hrozna na hektár

Pre tradičný výraz „akostné víno s prívlastkom

12 000 kg hrozna na hektár

6.   Vymedzená oblasť

Zemepisná jednotka na výrobu vína Skalický rubín je ohraničená hranicami katastrálneho územia mesta Skalica a hranicami katastrálnych území obcí Mokrý Háj, Popudinské Močidlany, Prietržka, Radošovce a Vrádište. Rozloha zemepisnej jednotky je cca 50 km2.

7.   Hlavné muštové odrody

 

Svätovavrinecké

 

Frankovka modrá

 

Modrý Portugal

8.   Údaje potvrdzujúce spojitosť

Skalický rubín

Územie sa nachádza na úpätí Bielych Karpát s geologickou deformáciou zemskej kôry vytvorenej povodím rieky Morava. Pôda je prevažne černozem s obsahom piesku a ílu, s kamenistým podložím zabezpečujúcim vlahu. Územie má charakter zrážkovej oblasti, ktorá je najsilnejšia v jarnom období, letnými búrkami a suchou jeseňou. Priemerný úhrn zrážok za posledné roky je 565 mm/rok. Priemerná ročná dĺžka slnečného svitu 1 857 hodín/rok dáva možnosť dostatočnému vyzrievaniu modrých odrôd.

Archeologické nálezy na Kopečnici, ktorá je vedená ako súčasť Veľkomoravskej ríše, datované do 9. storočia, potvrdili nálezmi vinohradníckeho náradia, že obyvatelia tohto územia využívali tieto podmienky na pestovanie hrozna už v tomto období.

Dlhé slnečné jesene umožňujúce neskorý zber až koncom októbra umožňujú vysoké dozrievanie modrých odrôd, ktoré sú potom nasledovne spracovávané priamo v pivniciach, ktoré sú súčasťou vinohradu alebo v ich tesnej blízkosti, čím sa minimalizuje čas medzi zberom hrozna a jeho spracovaním, čo umožňuje veľmi citlivé spracovanie do muštov, ktoré nakvášajú na šupkách. Primeraná doba kvasenia je zabezpečená priamo klimatickými podmienkami v pivniciach alebo technologicky riadeným kvasením. Následná jablčno-mliečna fermentácia zabezpečuje znižovanie obsahu kyselín a ležanie vín počas 12 až 18 mesiacov dáva výslednému produktu jemnú ovocnú vôňu a zamatovú chuť.

V priaznivých rokoch sa hrozno oberá pri vysokých cukornatostiach umožňujúcich výrobu vín s prívlastkom výber z hrozna, pre ktoré je typická vysoká extraktívnosť a buketnosť. Nie je povolená žiadna úprava barriqueovaním, pridávaním chipsov ani výroba ľadových a slamových vín.

Ťažké ílovité podložie vinohradov zabezpečuje aj počas suchej jesene dostatok vlahy pre viničné kry, aby bobule nevädli. Pestovanie viniča v danej oblasti je umiestnené v najvýhodnejších polohách, najvhodnejších lokalitách, v malých celkoch, s rozdielnymi charakteristikami pôdy, sklonu a smerovaniu svahu, čo v konečnom dôsledku zmiešaním dáva stabilný charakter výslednému produktu. Vína sú uskladňované v pôvodných podzemných pivniciach s prirodzenou klímou a charakteristickou atmosférou.

Pivnice sú podzemné útvary vybudované do svahov s prístupom cez spracovňu tzv. prešovňu. Pivnice sú väčšinou klenbového typu, nachádzajú sa v hĺbke 1,5 m až 5 m, podľa sklonu svahu, v ktorom sú vybudované. Toto umiestnenie zabezpečuje tepelnú stabilitu v rozmedzí 8 až 15 °C, primeranú a stabilnú vlhkosť. Na celom území zemepisnej jednotky sa nachádza takýchto pivníc cca 2 000. Niektoré sú staršie ako 300 rokov, ale väčšina z nich pochádza z 20. storočia. Plocha týchto pivníc je od 15 m2 až do niekoľko sto metrov štvorcových.

Geografická poloha, hraničný charakter územia, majetkové a spoločenské postavenie vlastníkov vinohradov a pivníc boli základom vzniku značkového vína Skalický rubín v dvadsiatych rokoch minulého storočia.

Dozrievanie hrozna je v priemere na 19 °NM, pričom obsah kyselín v hrozne viac ako 6 g/l umožňuje výrobu kvalitných vín.

Tradičný charakter názvu preukazujú tieto skutočnosti:

Značkové víno Skalický rubín vzniklo v roku 1924, čoho dokladom je jeho publikovanie v knihe „Slovácko VII“ z roku 1965, v ktorej sa uvádza v časti týkajúcej sa vinohradníctva v Skalici.

Označenie Skalický rubín bolo od 22. novembra 1967 zapísané a chránené v registri označení pôvodu Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve, od roku 1974 v registri Federálneho úradu pre vynálezy a po rozdelení bývalého Československa v registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Označenie bolo predmetom ochrany aj v rámci bilaterálnych dohôd: Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o ochrane údajov o pôvode, označení pôvodu a iných označení poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov odkazujúcich na pôvod (1981), Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Portugalskej republiky o ochrane údajov o pôvode, označení pôvodu a iných zemepisných a podobných označení (1987).

Znenie označenia bolo aj súčasťou viacerých zapísaných ochranných známok (v súlade s národnou legislatívou platnou v tom čase).

Tradičný charakter názvu je dokladovaný aj historickou etiketou z roku 1974.

Všetky uvedené práva boli nadobudnuté vo vzťahu k vínu a označovaniu vína pochádzajúceho z vymedzenej zemepisnej oblasti.

Názov Skalický rubín je zložený názov, ktorý je tvorený zemepisným názvom „Skalický“ a dodatočným/doplňujúcim pojmom „rubín“ vzťahujúcim sa na farbu vína. Zemepisný názov je odvodený od názvu mesta Skalica a zároveň od názvu vinohradníckeho rajónu „Skalický vinohradnícky rajón“ patriaceho do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Rajonizácia vinohradníckych oblastí je historicky daná a zakotvená v príslušnej vnútroštátnej legislatíve.

Víno sa vyrába z hrozna s cukornatosťou najmenej 16 °NM. Obsah cukru možno upravovať v súlade s platnou legislatívou. Zaťaženie viniča sa necháva na takej úrovni, aby sa dosiahli úrody maximálne 18 t/ha. Väčšina vína, takmer až 100 % produkcie, pripadá na suché víno so zvyškovým cukrom do 2,0 g/l. Obsah alkoholu môže vďaka možnosti obohacovania cukrom dosiahnuť až 15 obj. %.

Pôdny substrát s hlinitými až ílovito-hlinitými pôdami dodáva vínam vyššiu mineralitu, priemerné hodnoty bezcukorného extraktu tak dosahujú až 19,0 g/l.

9.   Ďalšie základné podmienky

Skalický rubín

Právny rámec:

Vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

Ďalšie ustanovenia týkajúce sa označovania

Opis podmienky:

Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov

Chránené označenie pôvodu podľa tejto špecifikácie možno používať výhradne v jednom z týchto dvoch variantov:

Skalický rubín

SKALICKÝ RUBÍN

Veľkosť a typ použitého písma sa touto špecifikáciou neurčuje.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

http://www.upv.sk/swift_data/source/pdf/specifikacie_op_oz/Skalicky%20rubin.pdf


Top