EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32020R0870

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/870 z 24. júna 2020, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné vyrovnávacie clo uložené na dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte a ktorým sa vyberá konečné vyrovnávacie clo z registrovaného dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte

C/2020/4060

OJ L 201, 25.6.2020, p. 10–63 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2020/870/oj

25.6.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/10


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/870

z 24. júna 2020,

ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné vyrovnávacie clo uložené na dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte a ktorým sa vyberá konečné vyrovnávacie clo z registrovaného dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 15 a článok 16 ods. 4,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Dňa 7. júna 2019 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna (ďalej len „GFR“) s pôvodom v Egypte do Európskej únie (ďalej len „Únia“) na základe článku 10 základného nariadenia.

(2)

Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(3)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 24. apríla 2019 podalo Európske združenie výrobcov sklenených vlákien (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „APFE“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavovala 71 % celkovej výroby v Únii.

(4)

Počas prešetrovania Komisia našla ďalšie dôkazy o príslušných subvenciách, ktoré neboli v plnej miere zahrnuté v oznámení o začatí konania. Preto sa Komisia v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia rozhodla zahrnúť tieto subvencie do rozsahu pôsobnosti súčasného prešetrovania a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť oznámenie o začatí konania.

(5)

Dňa 12. februára 2020 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (3) oznámenie, ktorým sa mení oznámenie o začatí konania. V tejto súvislosti bol doplnený záznam do spisu a vláda Egypta (ďalej len „egyptská vláda“) bola vyzvaná na konzultácie o týchto ďalších subvenciách.

1.2.   Predbežné opatrenia

(6)

Dňa 7. marca 2020 Komisia uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/379 (4) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné vyrovnávacie clá na dovoz GFR s pôvodom v Egypte do Únie.

(7)

Ako sa uvádza v odôvodnení 27 predbežného nariadenia, prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2018 do 31. marca 2019 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“) a preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.3.   Ďalší postup

(8)

Na základe uverejnenia oznámenia, ktorým sa mení oznámenie o začatí konania, v Úradnom vestníku Európskej únie (pozri odôvodnenie 4) Komisia poslala egyptskej vláde, vyvážajúcemu výrobcovi a vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) žiadosť o informácie.

(9)

Žiadosť o informácie bola egyptskej vláde zaslaná s cieľom dôkladne prešetriť spoluprácu medzi egyptskou vládou a čínskou vládou v prospech vyvážajúceho výrobcu. Vzhľadom na zapojenie čínskej vlády a jej úzku spoluprácu s egyptskou vládou, pokiaľ ide o subvencovanie poskytované na GFR s pôvodom v Egypte (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), Komisia označila čínsku vládu za zainteresovanú stranu v rámci prešetrovania a postúpila čínskej vláde žiadosť o informácie pôvodne zaslanú egyptskej vláde, s výzvou na spoluprácu pri prešetrovaní. Čínska vláda však vôbec neodpovedala na výzvu Komisie a nezaregistrovala sa ako zainteresovaná strana v rámci prešetrovania.

(10)

Po uverejnení oznámenia, ktorým sa mení oznámenie o začatí konania, a po doručení žiadosti o informácie egyptskej vláde, egyptská vláda najskôr konštatovala, že nemôžu od nej požadovať poskytnutie informácií ani koordinovanie odpovede subjektov, štátnych ani súkromných, ktoré nepatria do jej právomoci.

(11)

Po druhé, egyptská vláda poznamenala, že informácie požadované Komisiou nepatria do právomoci vlády. Podľa egyptskej vlády Komisia na ňu uvalila neprimeranú záťaž požiadavkou na poskytnutie informácií, ktoré nie sú pre prešetrovanie potrebné.

(12)

Po tretie, egyptská vláda tvrdila, že Komisia v skutočnosti zahrnula Čínsku ľudovú republiku (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) do rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania bez vyzvania na konzultáciu pred jeho začatím.

(13)

Po štvrté, egyptská vláda poznamenala, že podľa základného antisubvenčného nariadenia subvencia existuje, iba ak „vláda v krajine pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine poskytne finančnú pomoc“. Egyptská vláda poznamenala, že oznámenie, ktorým sa mení oznámenie o začatí konania, sa týkalo subvencií údajne poskytnutých vládou ČĽR (ďalej len „čínska vláda“). Komisia teda oznámením, ktorým sa mení oznámenie o začatí konania, porušila základné antisubvenčné nariadenie, keďže zahrnula do prešetrovania finančné príspevky, ktoré sa nemôžu považovať za subvencie podľa práva EÚ.

(14)

Napokon, egyptská vláda tvrdila, že žiadosť o informácie bola v skutočnosti úvodným dotazníkom, ktorý sa mal poslať čínskej vláde. Preto poskytnutím lehoty 15 dní namiesto 30 dní Komisia porušila ustanovenie článku 12.1.1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(15)

Komisia s názormi egyptskej vlády nesúhlasila. Pokiaľ ide o chýbajúcu právomoc egyptskej vlády a o de facto zahrnutie čínskej vlády do prešetrovania ako vlády vyvážajúcej krajiny, Komisia dospela k záveru, že subvencie, ktoré prešetrovala, sú poskytované v rámci spolupráce egyptskej vlády s čínskou vládou. Preto na základe skutočnosti, že Egypt uznal a prijal opatrenia čínskej vlády za svoje vlastné, je možné tieto subvencie pripísať Egyptu. Zistenia týkajúce sa tohto bodu sú podrobnejšie uvedené v oddiele 3.2.2.

(16)

Komisia okrem toho poznamenala, že egyptskú vládu požiadala o poskytnutie informácií týkajúcich sa všeobecného právneho rámca bankového sektora v Číne, ako aj informácií týkajúcich sa finančných inštitúcií v Číne, pretože toto prešetrovanie sa týka egyptskej vlády a uvedené subvencie je možné im pripísať, ako je vysvetlené v oddiele 3.2.2. Komisia preto potrebovala tieto požadované informácie na zistenie existencie subvencovania.

(17)

Komisia okrem toho ponúkla čínskej vláde priamu možnosť zaregistrovať sa ako zainteresovaná strana a priamo poskytnúť požadované informácie o daných záležitostiach. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 96 a 97, egyptská vláda spolu s čínskou vládou skutočne vytvorili riadiaci mechanizmus s tromi správnymi úrovňami, ako je stanovené v článku 8 Dohody o egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce z roku 2016 medzi ministerstvom obchodu ČĽR a Generálnym úradom hospodárskej zóny Suezského prieplavu. Tento mechanizmus je určený, okrem iného, na riešenie otázok, ktoré môžu ovplyvňovať fungovanie zóny spolupráce (preto zahŕňa uloženie vyrovnávacieho cla na vývoz z tejto zóny).

(18)

Komisia preto dospela k záveru, že aj keď egyptská vláda nemala k dispozícii požadované informácie, mala všetky potrebné prostriedky na získanie týchto informácií od čínskej vlády.

(19)

Komisia okrem toho nesúhlasila s egyptskou vládou, pokiaľ ide o oprávnenosť žiadosti o informácie. Táto žiadosť bola odoslaná niekoľko mesiacov po odoslaní úvodného dotazníka určeného egyptskej vláde. Žiadosť o informácie vyplynula zo snahy Komisie zhromaždiť doplňujúce údaje, ktoré potrebovala na základe dodatočných dôkazov získaných v priebehu prešetrovania. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že egyptská vláda v tom čase už dostala úvodný dotazník a mala 37 dní na odpoveď.

(20)

Komisia okrem toho poznamenala, že skutočný obsah žiadosti o informácie sa obmedzoval na ďalšie relevantné subvencie zistené v priebehu prešetrovania a úroveň a množstvo požadovaných informácií sa v žiadnom prípade nedá porovnávať s úvodným dotazníkom. Komisia na záver poznamenala, že celkový čas poskytnutý egyptskej vláde na odpoveď na dodatočnú žiadosť o informácie, po požiadaní o jeho predĺženie, dosiahol 22 dní, a to napriek veľmi pokročilému štádiu konania.

(21)

Takže pri porovnaní času, ktorý bol egyptskej vláde poskytnutý na odpoveď na najobsiahlejšiu žiadosť o informácie v úvodnom dotazníku, s časom poskytnutým na odpoveď na dodatočnú žiadosť o informácie Komisia dospela k záveru, že egyptskej vláde bol poskytnutý dostatočný čas.

(22)

Vzhľadom na uvedené okolnosti boli tvrdenia egyptskej vlády odmietnuté.

(23)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení predbežných vyrovnávacích ciel (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), egyptská vláda a egyptský vyvážajúci výrobca predložili písomné podania, v ktorých informovali o svojich stanoviskách k predbežným zisteniam.

(24)

Egyptskej vláde a egyptskému vyvážajúcemu výrobcovi bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(25)

Egyptská vláda tiež absolvovala vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(26)

Komisia posúdila pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a reagovala na ne, ako sa uvádza v tomto nariadení.

(27)

Vzhľadom na hrozbu prenosu vírusu COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na vypuknutie ochorenia (5) Komisia nemohla plne overiť údaje predložené vyvážajúcim výrobcom a egyptskou vládou. Vzhľadom na to, že táto situácia nastala vo veľmi pokročilom štádiu konania a že už nebolo možné žiadne iné riešenie (ako napríklad zorganizovať rokovanie na diaľku s cieľom vykonať krížovú kontrolu predložených informácií s inými overiteľnými zdrojmi v súlade s oznámením o ochorení COVID-19, ktoré vydala Komisia), Komisia na výpočet subvencie výnimočne použila informácie predložené týmito stranami, ktoré sa overili na základe dostupných informácií.

1.4.   Konečné poskytnutie informácií

(28)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné vyrovnávacie clo na dovoz GFR s pôvodom v Egypte do Únie (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“).

(29)

Po konečnom poskytnutí informácií egyptská vláda, skupina Jushi Group, navrhovatelia a skupina európskych používateľov a distribútorov GFR predložili písomné podania, v ktorých uvádzajú svoje názory na konečné zistenia.

(30)

Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté. Po konečnom poskytnutí informácií viedli útvary Komisie vypočutia s egyptskou vládou a skupinou Jushi Group.

(31)

Komisia posúdila pripomienky, ktoré zainteresované strany predložili po konečnom poskytnutí informácií, a zaoberala sa nimi v tomto nariadení.

1.5.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(32)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania a posudzovaného obdobia, potvrdilo sa odôvodnenie 27 predbežného nariadenia.

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(33)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 44 a 48 predbežného nariadenia.

3.   SUBVENCOVANIE

3.1.   Subvencie a programy subvencovania v rozsahu pôsobnosti súčasného prešetrovania

(34)

Na základe informácií uvedených v podnete, v oznámení o začatí konania, v oznámení, ktorým sa mení oznámenie o začatí konania, ako aj vo vyplnenom dotazníku Komisie a v odpovediach na dodatočnú žiadosť o informácie sa prešetrilo údajné subvencovanie prostredníctvom týchto subvencií od egyptskej vlády:

a)

úvery v rámci preferenčnej politiky, úverové linky, iné financovanie, poistenie a záruky;

b)

poskytovanie tovaru a služieb vládou za nižšiu než primeranú odplatu

poskytovanie energie vládou za nižšiu než primeranú odplatu,

poskytovanie pozemkov vládou za nižšiu než primeranú odplatu;

c)

ušlé príjmy z dôvodu existencie programov oslobodenia od priamych daní a zníženia priamych daní

zvýhodnená daň z príjmov podnikov pre podniky nachádzajúce sa v osobitnej hospodárskej zóne;

d)

ušlé príjmy z dôvodu existencie programov týkajúcich sa nepriamej dane a dovozného cla

oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a zníženie dovozných ciel v prípade použitia dovezených zariadení,

oslobodenie od DPH a oslobodenie od dovozných ciel na dovezené vstupné materiály použité vo vyvážaných hotových výrobkoch.

3.2.   Suezská zóna hospodárskej a obchodnej spolupráce (ďalej len „zóna SETC“)

(35)

Údajné subvencovanie v Egypte sa týka spoločnosti v Čínsko-egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce (ďalej len „zóna SETC“). Zóna sa rozprestiera na ploche 7,34 km2, ktorá sa delí na východiskovú oblasť s rozlohou 1,34 km2 a na rozšírenú oblasť s rozlohou 6 km2.

(36)

Túto osobitnú hospodársku zónu založili Čína a Egypt a jej história siaha až do 90. rokov 20. storočia. V tom čase vtedajší egyptský prezident navštívil čínske osobitné hospodárske zóny a vyjadril želanie čerpať zo skúseností Číny týkajúcich sa týchto zón s cieľom vytvoriť podobné usporiadanie v Egypte. Výsledkom bolo, že v roku 1997 podpísali predsedovia vlád Číny a Egypta memorandum o porozumení, v ktorom sa tieto dve krajiny „dohodli na spolupráci pri rozvoji slobodnej hospodárskej zóny na severe Suezského zálivu zdieľaním čínskych skúseností pri zriaďovaní osobitných hospodárskych zón, účasťou na modernizácii štúdií týkajúcich sa zóny a nabádaním príslušného podnikateľského sektora v Číne, aby poskytoval príspevky na projekty, ktoré sa majú zriadiť v rámci zóny“ (6).

(37)

V dôsledku tejto dohody Čína vymenovala spoločnosť Tianjin Teda Investment Holding Co., Ltd. (ďalej len „Tianjin TEDA“), štátom vlastnený podnik pod vedením mestskej samosprávy Tchien-ťinu, aby túto úlohu prevzala zo strany Číny. Spoločnosť Tianjin TEDA sa potom pripojila k egyptskej správe Suezského prieplavu, Egyptskej národnej banke a štyrom ďalším egyptským štátom vlastneným podnikom s cieľom vytvoriť spoločný čínsko-egyptský podnik (ďalej len „ECJV“) s cieľom rozvíjať a budovať hospodársku zónu. Čínska strana vlastnila 10 % akcií podniku ECJV a egyptská strana 90 %. V roku 1998 sa príslušné pozemky v zóne severozápadného Suezského zálivu previedli zo Suezského guvernorátu na ECJV. Potom však projekt viacero rokov veľmi nenapredoval (7).

(38)

V roku 2002 egyptská vláda oficiálne klasifikovala ako osobitnú hospodársku zónu širšiu oblasť s rozlohou 20 km2, v ktorej sa nachádza zóna SETC, pod názvom hospodárska zóna severozápadného Suezského zálivu (ďalej len „hospodárska zóna SEZone“) (8). V dôsledku toho sa ustanovenia egyptského zákona č. 83/2002 o hospodárskych zónach osobitnej povahy (ďalej len „zákon č. 83/2002“) teraz uplatňujú aj na zónu SETC.

(39)

K novému stimulu došlo v roku 2006, keď sa Čína rozhodla ďalej povzbudzovať politiku prechodu na globálnu úroveň („go global“), aby čínske spoločnosti investovali v zahraničí. Čínske ministerstvo obchodu v tejto súvislosti navrhlo zriadenie takzvaných „zahraničných zón obchodu a spolupráce“ a zóna SETC sa stala jednou z prvých 18 oficiálne schválených zón (9). Na pekinskom samite fóra o spolupráci medzi Čínou a Afrikou v roku 2006 čínsky prezident Chu Ťin-tchao oznámil, že „v afrických krajinách sa v nasledujúcich troch rokoch vytvorí tri až päť zahraničných zón hospodárskej a obchodnej spolupráce“ (10).

(40)

V roku 2007 ministerstvo obchodu usporiadalo výberové konanie na určenie developerov pre druhú skupinu úradne schválených zahraničných zón obchodnej a hospodárskej spolupráce. Spoločnosť Tianjin TEDA vyhrala zákazku pre zónu SETC. V októbri 2008 spoločnosť Tianjin TEDA založila spoločný podnik s Čínsko-africkým rozvojovým fondom s cieľom zriadiť čínsko-africkú spoločnosť China-Africa TEDA Investment Co., Ltd. (ďalej len „China-Africa TEDA“) ako hlavný čínsky investičný subjekt v zóne spolupráce. China-Africa TEDA sa spojila s ECJV s cieľom vytvoriť novú spoločnosť s názvom Egypt TEDA Investment Co. (ďalej len „Egypt TEDA“) s cieľom riadiť rozvoj zóny SETC v Egypte. V tomto prípade čínska strana vlastnila 80 % akcií a egyptská strana (zastúpená ECJV) 20 %. Po formálnom založení spoločnosti v roku 2008 práce v zóne rýchlo napredovali. Vtedajší predsedovia vlád obidvoch krajín otvorili 7. novembra 2009 východiskovú oblasť a uviedli zónu SETC ako dôležitý projekt spolupráce v oblasti hospodárstva a obchodu medzi obidvoma krajinami (11). Do konca roku 2011 bola dokončená všetka infraštruktúra vo východiskovej oblasti (12).

(41)

Po občianskych nepokojoch v Egypte v roku 2012 prezident Mursí uskutočnil štátnu návštevu Číny, počas ktorej označil zónu za kľúčový projekt dvojstrannej spolupráce medzi týmito dvoma krajinami a vyjadril nádej, že v Egypte bude investovať čoraz viac čínskych podnikov prostredníctvom tejto zóny a následných projektov, a tak sa zúčastňovať na egyptskom programe obnovy (13).

(42)

V roku 2013 Egypt TEDA a egyptské orgány podpísali zmluvu na pozemok oblasti rozšírenia s rozlohou 6 km2. Od roku 2013 sa zahraničné zóny obchodnej a hospodárskej spolupráce, ako napríklad zóna SETC, ďalej rozvíjajú aj pod záštitou iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta. Zahraničné parky sa tak stali dôležitým nosičom investícií čínskych spoločností v rámci tzv. politiky otvárania sa navonok („going out“). Výsledkom je, že najmä od roku 2013 sa zóna SETC začlenila do takmer všetkých dôležitých textov týkajúcich sa spolupráce medzi týmito dvoma vládami (14).

(43)

V roku 2014 Egypt spustil plán rozvoja koridoru Suezského prieplavu. V rámci tohto plánu bola hospodárska zóna Suezského zálivu v roku 2015 oficiálne začlenená do širšej hospodárskej zóny Suezského prieplavu (ďalej len „zóna Suezského prieplavu“), ktorá zahŕňa celú oblasť okolo Suezského prieplavu s rozlohou 461 km2. Celá oblasť sa teraz v súlade so zákonom č. 83/2002 a jeho zmenami považuje za „hospodársku zónu osobitnej povahy“ (15).

(44)

V decembri 2015 prezident Sísí navštívil Čínu, kde vyhlásil, že Egypt prijal ponuku prezidenta Si Ťin-pchinga spolupracovať na iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta a na ďalšom rozvoji projektov v Egypte. Títo dvaja prezidenti 21. januára 2016 oficiálne inaugurovali projekt rozšírenia zóny SETC pre oblasť rozšírenia s rozlohou 6 km2. Počas štátnej návštevy Si Ťin-pchinga v Egypte obidve vlády podpísali Dohodu medzi ministerstvom obchodu Čínskej ľudovej republiky a Generálnym úradom hospodárskej zóny Suezského prieplavu Egyptskej arabskej republiky o suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce z 21. januára 2016 (ďalej len „dohoda o spolupráci“). Táto dohoda o spolupráci ďalej objasnila význam a právne postavenie zóny SETC (16).

(45)

Hlavným účelom dohody o spolupráci bolo poskytnúť jasný písomný rámec pre túto spoluprácu a formalizovať ju v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta vrátane podpory čínskej vlády pre spoločnosti v zahraničí. O prípravných prácach dohody o spolupráci však neboli poskytnuté žiadne ďalšie podrobnosti, a to aj napriek výslovným požiadavkám Komisie.

(46)

Podľa dohody o spolupráci vlády spoločne rozvíjali zónu SETC. Robia tak v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi stratégiami (iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta pre Čínu na jednej strane a Plán rozvoja koridoru Suezského prieplavu pre Egypt na druhej strane). Na tento účel egyptská vláda poskytuje pozemky, pracovnú silu a určité daňové úľavy, zatiaľ čo čínske spoločnosti pôsobiace v tejto zóne prevádzkujú výrobný závod so svojimi aktívami a manažérmi. Čínska vláda v rámci kompenzácie nedostatku egyptských finančných prostriedkov podporuje tento projekt tým, že spoločnosti Egypt TEDA a čínskym firmám pôsobiacim v zóne SETC sprístupnila potrebné finančné prostriedky.

(47)

Výrobca GFR pôsobiaci v zóne SETC, spoločnosť Jushi Egypt, je zaregistrovaná podľa egyptského práva a bola založená čínskou materskou spoločnosťou Jushi Group. Materská spoločnosť výrobcu GFR je vo vlastníctve Komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“). Táto spoločnosť dostala povolenie od príslušných čínskych vládnych orgánov (17) na založenie dcérskej spoločnosti v Egypte. Dcérska spoločnosť je financovaná z prostriedkov prichádzajúcich z Číny, používa vstupné materiály a vybavenie dovážané z Číny, riadia ju čínski manažéri a využíva čínske know-how. Vyrába výrobky GFR v Egypte, ktoré sa zo zóny SETC vyvážajú do EÚ.

(48)

S cieľom zabezpečiť plynulé vykonávanie uvedenej dohody o spolupráci tieto dve vlády zriadili aj trojúrovňový konzultačný mechanizmus. V tejto súvislosti podpísali Generálny úrad hospodárskej zóny Suezského prieplavu Egyptskej arabskej republiky a Mestská komisia pre obchod v Tchien-ťine v Čínskej ľudovej republike Dohodu o spolupráci na zriadenie správnej komisie pre Čínsko-egyptskú suezskú zónu hospodárskej a obchodnej spolupráce na účely medzivládnych konzultácií prvej úrovne. Na druhej úrovni bol zriadený Riadiaci výbor pre suezskú hospodársku a obchodnú spoluprácu, aby sa zaistili diskusie na technickej úrovni medzi príslušnými administratívnymi oddeleniami vlády čínskej samosprávy Tchien-ťin a príslušnými oddeleniami egyptského orgánu pre hospodársku zónu Suezského prieplavu. Od roku 2017 sa konajú pravidelné stretnutia týchto výborov. Na tretej úrovni Egypt TEDA a príslušné egyptské zmluvné strany informujú o problémoch a ťažkostiach, ktoré vznikajú na uvedených vládnych úrovniach.

3.2.1.   Čiastočná nespolupráca a použitie dostupných skutočností v súvislosti so zónou SETC

3.2.1.1.   Uplatnenie ustanovení článku 28 ods. 1 základného nariadenia v súvislosti s egyptskou vládou

(49)

Komisia vo svojom dotazníku, v žiadosti o informácie a počas overovania na mieste požiadala egyptskú vládu, aby poskytla určité informácie týkajúce sa suezskej zóny hospodárskej a obchodnej spolupráce v Egypte. Tieto žiadosti o informácie zahŕňali okrem iného otázky týkajúce sa právneho a inštitucionálneho rámca a existencie medzivládnych dohôd medzi Čínou a Egyptom.

(50)

Predovšetkým, po zmene oznámenia o začatí konania Komisia požiadala egyptskú vládu o informácie týkajúce sa fungovania zóny SETC a právneho základu, z ktorého vychádza, s osobitným dôrazom na spoluprácu egyptskej vlády a čínskej vlády pri zakladaní a formovaní zóny SETC ako podnikateľského prostredia schopného pritiahnuť investorov z Číny. Komisia okrem toho požiadala o informácie týkajúce sa riadenia a správy zóny SETC spoločnosťou Egypt-TEDA Investment Company, holdingom TEDA a egyptsko-čínskou spoločnou pracovnou skupinou, ako aj úlohy Čínsko-afrického rozvojového fondu (ďalej len „CADF“) v kontexte čínskych zahraničných investícií. Napokon, Komisia sa opýtala egyptskej vlády na štatút zóny SETC ako zahraničnej hospodárskej zóny a zóny spolupráce schválenej ministerstvom obchodu.

(51)

V odpovedi na žiadosť o informácie egyptská vláda poskytla iba niektoré z požadovaných informácií, zatiaľ čo podstatnú časť žiadosti nechala bez odpovedí.

(52)

Egyptská vláda poskytla informácie týkajúce sa právnych podkladov zóny SETC uvedením medzinárodných dohôd, ktoré uzavrela egyptská vláda s čínskou vládou a ktoré tvoria právny základ ich spolupráce zameranej na podporu spoločností zriadených v zóne SETC, ako je napríklad vyvážajúci výrobca.

(53)

Komisii však stále chýbajú informácie týkajúce sa akýchkoľvek dohôd, memoránd o porozumení alebo iných dokumentov podpísaných medzi čínskou vládou a egyptskou vládou v súvislosti so zónou SETC. Komisia napríklad dostala verejne dostupné informácie o päťročných vykonávacích usmerneniach pre komplexné strategické partnerstvo medzi ČĽR a Egyptskou arabskou republikou z roku 2016.

(54)

V apríli 2017 sa formálne zriadil spoločný riadiaci výbor Čínsko-egyptskej suezskej zóny hospodárskej a obchodnej spolupráce TEDA. V júli 2017 bol zriadený medzivládny koordinačný výbor, ktorý usporiadal svoje prvé spoločné zasadnutie. Komisia nedostala písomnú dokumentáciu o stretnutiach, ktoré sa konali v rámci týchto rôznych konzultačných mechanizmov, s výnimkou jedného zasadnutia, ktoré sa konalo v rámci správnej komisie.

(55)

Keďže Komisia takéto informácie nemala k dispozícii, dospela k názoru, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

(56)

Komisia preto informovala egyptskú vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania spoločností nachádzajúcich sa v zóne SETC bude možno musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Egyptská vláda namietala a zdôraznila, že plne spolupracovala s Komisiou. Komisia však dospela k záveru, že informácie o presnej spolupráci medzi obidvoma vládami pri zriadení a správe zóny SETC boli rozhodujúce pre právne posúdenie prípadu, ako je vysvetlené v nasledujúcom oddiele 3.2.2. Po príslušnom overení, žiaľ, dostala iba niektoré relevantné dokumenty, v dôsledku čoho nemohla overiť ich pravosť. Okrem toho sa nemohla zapojiť do žiadnej následnej diskusie s egyptskou vládou o významných podrobnostiach, ktoré by mohli objasniť rozsah a stupeň spolupráce medzi oboma dvoma vládami v tejto zóne.

(57)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia uplatnila článok 28 základného nariadenia a v súvislosti s týmito bodmi vychádzala z dostupných skutočností.

3.2.2.   Právne posúdenie

(58)

Fungovanie zóny SETC predstavuje úzku spoluprácu medzi egyptskou vládou a čínskou vládou, čo je spolupráca, ktorá sa prejavuje najmä v spoločnom podniku Egypta a Číny na území vyvážajúcej krajiny. Vlády Egypta a Číny spojili svoje zdroje s cieľom vytvoriť výrobcovi GFR v zóne SETC priaznivé podmienky, ktoré mu poskytujú výhody. Toto spojenie zdrojov prostredníctvom takej úzkej spolupráce slúži spoločnému účelu a prospieva spoločnému príjemcovi, spoločnosti Jushi Egypt.

3.2.3.   Finančný príspevok vlády alebo verejného subjektu

(59)

Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia subvencia existuje, ak existuje finančná pomoc od vlády v krajine pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine. Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa podobne subvencia považuje za existujúcu, „ak sa vyskytuje finančný príspevok vlády alebo akejkoľvek verejnej právnej inštitúcie“.

(60)

Egyptská vláda poskytla spoločnosti Jushi Egypt pozemky a ponúkla viacero daňových úľav. Tieto subvencie teda prevádzkuje a udeľuje priamo vláda Egypta.

(61)

Od uzavretia memoranda o porozumení v roku 1997 sa však egyptská vláda aktívne usilovala o podporu zóny nielen priamo poskytovaním pozemkov a daňových úľav, ale aj nepriamo prostredníctvom dohodnutej pomoci čínskej vlády pri rozvoji zóny SETC na jej území. Podľa podmienok memoranda o porozumení egyptská vláda naozaj výslovne „povzbudzuje (povzbudzovala) príslušný podnikateľský sektor v Číne, aby poskytoval príspevky na projekty, ktoré sa majú zriadiť v rámci zóny“. Po návšteve prezidenta Mursího v Číne v auguste 2012 sa zóne SETC dostalo „nebývalej pozornosti a podpory zo strany egyptskej vlády“ (18). Podľa článku 1 dohody o spolupráci z roku 2016 sa obidve strany dohodli na rozvoji zóny „v súlade s […] existujúcimi zákonmi a inými právnymi predpismi obidvoch krajín“.

(62)

V článku 1 právnych predpisov, ktorými sa vykonáva dohoda o spolupráci, sa ďalej uvádza, že „riadiaci výbor [zodpovedný za koordináciu a organizovanie každodennej práce v zóne spolupráce] sa zriaďuje v súlade s mnohostrannými a dvojstrannými dohodami a existujúcimi zákonmi a inými právnymi predpismi podpísanými alebo zastúpenými Čínskou ľudovou republikou a Egyptskou arabskou republikou“. Podľa článku 4 dohody o spolupráci obidve strany sľubujú „podporu a napomáhanie pri budovaní, uľahčovaní obchodnej činnosti a prevádzke zóny spolupráce“. Na tento účel Egypt súhlasil s tým, aby Čína túto zónu označila za „zahraničnú zónu obchodu a spolupráce“.

(63)

Čína v článku 4 ods. 1 dohody o spolupráci potvrdila, že dotknutá zóna „má nárok na príslušnú politickú podporu a zjednodušenia, ktoré poskytuje čínska vláda pre zahraničné zóny hospodárskej a obchodnej spolupráce“. Čínska vláda sa okrem toho v článku 5 dohody o spolupráci výslovne zaviazala k tomu, že „podporí“ zónu, a to okrem iného tým, že „nabáda príslušné finančné inštitúcie, aby poskytli prostriedky na financovanie“ pre spoločnosti a investície v zóne.

(64)

Podľa článku 2 bodu IV dohody o spolupráci, týkajúceho sa zriadenia riadiaceho výboru pre Čínsko-egyptskú suezskú zónu hospodárskej a obchodnej spolupráce, je zodpovednosťou riadiaceho výboru „čo najviac sa usilovať o plynulé vykonávanie všetkých stimulačných politík podľa čínskych a egyptských zákonov a iných právnych predpisov“ a podľa článku 2 bodu V riadiaci výbor „koordinuje a napomáha relevantným finančným inštitúciám vrátane bankových inštitúcií, poisťovní a rôznych fondov, ktoré poskytujú úverovú podporu pre zónu spolupráce a rezidenčné podniky a pomáha zóne spolupráce a rezidenčným podnikom preskúmať viac kanálov financovania“. Napokon sa podľa článku 7 tej istej dohody egyptská aj čínska vláda zaviazali, že všetky existujúce alebo budúce zákony, ktoré poskytujú priaznivejšie zaobchádzanie ako dohoda o spolupráci, majú pred touto dohodou prednosť. Preferenčné financovanie čínskej vlády pre výrobcu GFR v zóne je výsledkom týchto záväzkov a malo by sa tak v tejto súvislosti vnímať.

(65)

Spojenie síl egyptskej a čínskej vlády slúžilo viacerým účelom.

(66)

Pokiaľ ide o egyptskú stranu, podľa vyjadrenia na najvyššej politickej úrovni (19), zámerom bolo prilákať čínske investície, know-how a kapitál s cieľom podporovať hospodársky rozvoj hospodárskej zóny Suezského prieplavu a vytvárať pracovné miesta. Podľa dlhodobého plánu Egypta do roku 2022, ktorý uverejnilo egyptské ministerstvo plánovania v novembri 2013, bude zóna SETC zohrávať veľkú úlohu pri modernizácii egyptského priemyslu, získavaní devíz prostredníctvom vývozu, vytváraní daní a riešení nezamestnanosti (20).

(67)

Pre čínsku stranu bola pohnútka iná. Z pohľadu samotných spoločností má Egypt určité výhody, pokiaľ ide o nižšie náklady práce a kratšie dodacie lehoty na hlavné trhy, ako je EÚ. Okrem toho, ako sa uvádza v dlhopisovom prospekte, ktorý v roku 2014 vydala skupina Jushi Group: „bariéry na ochranu obchodu v skrytosti zvýšili trhové ceny čínskeho vývozu sklenených vlákien, čo má negatívny vplyv na vývoz sklenených vlákien skupiny Jushi Group. … po založení spoločnosti Jushi Egyptian Glass Fiber Co., Ltd. v roku 2013 bude dopyt po tomto výrobku v uvedených troch regiónoch (21) uspokojovať spoločnosť Jushi Egypt. Tri uvedené regióny nebudú ukladať antidumpingové clá na egyptské výrobky spoločnosti Jushi a vplyv antidumpingových politík na skupinu Jushi Group sa výrazne zníži. Zásadou predbežného stanovovania cien egyptských výrobkov zo sklenených vlákien spoločnosti Jushi pre zákazníkov v uvedených troch regiónoch je zdieľať úspory na clách so zákazníkmi a využívať výhody antidumpingových ciel a prepravných nákladov v plnom rozsahu zo strany emitenta.“ Skutočne, od roku 2011 (22) a od konca roka 2014 (23) dovoz GFR s pôvodom v Číne podliehal antidumpingovým a vyrovnávacím clám v EÚ a EÚ je jedným z „troch regiónov‘, ktoré sú uvedené v dlhopisovom prospekte.

(68)

Z pohľadu čínskej vlády je podľa 13. päťročného plánu rozvoja zahraničného obchodu ministerstva obchodu jednou z hlavných úloh tohto plánu posilnenie obchodnej spolupráce s krajinami popri iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta s cieľom propagovať a rozšíriť vývoz najmä výrobkov s vyspelou technológiou, ako sú GFR. Plán obsahuje toto tvrdenie: „Stabilizovať vývoz výhodných výrobkov, ako sú výrobky náročné na pracovnú silu, do uvedených krajín, využiť príležitosti na vybudovanie infraštruktúry pre tieto krajiny a podporiť vývoz rozsiahlych kompletných súborov zariadení, technológií, noriem a služieb. Prispôsobiť sa trendu transformácie a modernizácie priemyselných odvetví v týchto krajinách a urýchliť vývoz elektromechanických výrobkov a výrobkov s vyspelou technológiou. […] Zintenzívniť rozširovanie novovznikajúcich trhov a po komplexnom zvážení hospodárskeho rozsahu, rýchlosti rastu, dostupnosti zdrojov, stupňa rizika a ďalších faktorov vybrať niekoľko novovznikajúcich trhov na primárne rozširovanie. Rozšíriť vývoz vyspelých technických zariadení a podporovať vývoz vysokokvalitných, vysokohodnotných a pomerne výhodných priemyselných odvetví a výrobkov.“ Medzi opatrenia, ktoré sa majú prijať na splnenie týchto úloh, patrí „rozvoj zón a rôznych parkov hospodárskeho a technologického rozvoja na úrovni štátu.

(69)

Ako sa uvádza v jednom článku: „Pod vedením vládnych útvarov v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a v prepojení so stratégiou hostiteľskej krajiny na najvyššej úrovni sa zahraničné zóny spolupráce stali nástrojom na vykonávanie iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a medzinárodnej spolupráce v oblasti výrobných kapacít.“ (24)

(70)

Zahraničné zóny tak slúžia Číne pri plnení niekoľkých strategických cieľov. Po prvé, mohli by pomôcť zvýšiť dopyt po čínskych strojoch a zariadeniach. Po druhé, výrobou v zahraničí a vývozom do Európy alebo Severnej Ameriky by sa čínske spoločnosti mohli vyhnúť problémom súvisiacim s obchodom a prekážkam pri vývoze z Číny. Po tretie, mohli by pomôcť čínskym snahám posilniť vlastnú domácu reštrukturalizáciu a postúpiť v hodnotovom reťazci v Číne (25).

(71)

Z toho vyplýva, že egyptská vláda očakávala a uvítala čínske financovanie úzkej spolupráce v rámci zóny SETC s cieľom podporiť rozvoj jedného z jej najchudobnejších regiónov. Čínska vláda dúfala, že čínske spoločnosti budú môcť pôsobiť mimo čínskych území a rozšíriť svoj vývoz v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta (zrejme s cieľom vyhnúť sa vplyvu opatrení na ochranu obchodu).

(72)

Za týchto okolností Komisia usúdila, že výraz „vláda“ v článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia by mal zahŕňať nielen opatrenia priamo vychádzajúce od egyptskej vlády, ale aj tie opatrenia čínskej vlády, ktoré sa môžu prisúdiť egyptskej vláde na základe dostupných dôkazov.

(73)

Ako Odvolací orgán (AB) rozhodol vo veci USA – čistota benzínu (26), právo WTO nemožno chápať klinicky oddelene od všeobecného medzinárodného práva. Všeobecné zásady medzinárodného práva sú teda predovšetkým súčasťou právneho poriadku WTO, ktorý nie je samostatným režimom (27). V súlade s článkom 3.2 Dohovoru o urovnávaní sporov a článkom 31 ods. 3 písm. c) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve sa musia pri posudzovaní kontextu podmienok zmluvy zohľadniť „všetky príslušné pravidlá medzinárodného práva uplatniteľné vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami“.

(74)

Tieto „pravidlá“ zahŕňajú medzinárodné obyčajové právo (28), ktoré je podľa vymedzenia záväzné pre všetkých členov WTO vrátane Egypta, Číny a Európskej únie. Dôležitou oblasťou medzinárodného obyčajového práva sú pravidlá o zodpovednosti štátu, ktoré boli kodifikované Komisiou pre medzinárodné právo (články ILC o zodpovednosti štátov za medzinárodne protiprávne konanie) (29) v súlade s jej mandátom podľa článku 13 ods. 1 písm. a) Charty OSN.

(75)

Pravidlá v článkoch ICL sú „relevantné“ aj v zmysle článku 31 ods. 3 písm. c) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, pretože poskytujú usmernenie pre výklad pojmu pripísania, t. j. keď možno určité činy alebo opomenutia pripísať jednému štátu, aj keď tieto činy alebo opomenutia nevychádzajú priamo z tohto štátu. V tejto súvislosti sa pojem pripísania stáva relevantným pri výklade výrazov „vláda“ v článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, a najmä pri určovaní správneho pripísania konania v situácii spolupráce medzi dvoma štátmi, pokiaľ ide o subvencie, ako je to v danom prípade (30).

(76)

Články ILC sa teda môžu použiť na výklad výrazu „vláda“ v článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach s cieľom pripísať správanie (poskytnutie subvencie) egyptskej vláde, a to dokonca aj v prípadoch, keď egyptská vláda neposkytla finančný príspevok priamo.

(77)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že v článku 11 článkov ILC sa najmä uvádza, že „konanie, ktoré nemožno pripísať štátu podľa predchádzajúcich článkov, sa napriek tomu považuje za konanie tohto štátu podľa medzinárodného práva, ak a v takom rozsahu, v akom štát uznáva a prijíma toto správanie ako svoj vlastné“. V komentári ILC k článku 11 sa vysvetľuje, že „príklady uplatňovania zásady [pripisovania konania určitému štátu prostredníctvom uznania a prijatia správania] možno nájsť v súdnych rozhodnutiach a štátnej praxi“ (31). Ako sa pripomína v odôvodnení 6 toho istého komentára, vyžaduje sa, aby štát „identifikoval dané správanie a urobil ho vlastným“.

(78)

Od začiatku projektu v roku 1997 egyptská vláda zaradila čínske financovanie spoločnosti Jushi Egypt do svojej vlastnej politiky pre túto zónu. Prezident Mursí počas svojej návštevy Číny v auguste 2012 verejne privítal čínske investície a kapitál a egyptské ministerstvo plánovania v novembri 2013 uznalo, že zóna SETC financovaná Čínou bude zohrávať významnú úlohu pri modernizácii egyptského priemyslu. Počas ďalšej návštevy Číny v decembri 2014 sa prezident Sísí „vyjadril, že návrh prezidenta Si Ťin-pchinga na spoločné zriadenie iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta poskytol značnú príležitosť na oživenie Egypta a egyptská strana bola pripravená na aktívnu účasť a poskytnutie podpory. Egyptská strana si želala spolupracovať s Čínou pri vývoji projektov koridoru Suezského prieplavu, suezskej zóny hospodárskej a obchodnej spolupráce atď. a prilákať čínske podniky, aby investovali v Egypte“ (32).

(79)

Charakteristiky čínskej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta sú verejne známe. V článkoch 30 až 36 usmernení Štátnej rady k podpore spolupráce v oblasti medzinárodnej výrobnej kapacity a výroby zariadení z 13. mája 2015 sa uvádzajú všetky formy politickej podpory, ktorú môžu spoločnosti „prenikajúce do zahraničia“ získať. Zahŕňajú fiškálne politiky a politiky daňovej podpory, zvýhodnené úvery, finančnú podporu prostredníctvom syndikovaných úverov, vývozné úvery a projektové financovanie, kapitálové investície a napokon poistenie vývozného úveru. Článok 31 usmernení sa týka „zvýhodnených úverov“, ktoré „podporujú podniky, aby sa mohli zúčastňovať na vývoze kompletných súprav zariadení veľkého rozsahu, na uzatváraní zmlúv na projekty a na veľkých investičných projektoch.“ V praxi táto politika viedla k početnému preferenčnému financovaniu zo strany bánk alebo osobitne založeného fondu „Silk Road Fund“ podľa článku 35 usmernení, ako to nedávno Komisia skonštatovala v inom prípade (33).

(80)

Keďže egyptskí prezidenti nepochybovali o tom, že čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta zahŕňa masívne štátne financovanie prostredníctvom preferenčného financovania a iných finančných nástrojov, došlo k jasnému aktu uznania a prijatia tohto financovania podpory na najvyššej politickej úrovni zo strany čínskej vlády, a to spoločným zriadením zóny SETC s Čínou.

(81)

Skutočnosť, že Egypt uznal a prijal preferenčné financovanie Číny, je ďalej podporovaná znením dohody o spolupráci z roku 2016. Ako sa stanovuje v článku 1 dohody o spolupráci, Egyptu výslovne akceptoval, že Čína môže uplatňovať svoje právne predpisy vo vzťahu k prevádzkovateľom v zóne SETC alebo v súvislosti s operáciami v zóne SETC. Na tento účel egyptská vláda takisto súhlasila s tým, že Čína podľa svojich zákonov označila zónu SETC za „zahraničnú investičnú oblasť“. Keďže „zahraničné investičné oblasti“ sú nástrojom iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, ako sa uvádza v odôvodnení 66, a keďže táto iniciatíva využíva preferenčné financovanie ako nástroj, takéto určenie v článku 4 dohody o spolupráci, kde Čína takisto potvrdila, že príslušná zóna „má nárok na príslušnú politickú podporu a uľahčenia, ktoré poskytla čínska vláda pre zahraničné zóny hospodárskej a obchodnej spolupráce“, malo za následok to, že sa spoločnosť Jushi Egypt stala oprávnenou žiadať o preferenčné úvery od čínskych politických bánk a o preferenčné podmienky poistenia vývozu. Egypt takisto odsúhlasil článok 5, podľa ktorého čínska vláda podporuje zónu spolupráce aj tým, že „nabáda príslušné finančné inštitúcie, aby poskytli prostriedky na financovanie... investičných projektov nachádzajúcich sa v zóne spolupráce za predpokladu, že sú splnené podmienky na poskytovanie úveru a požiadavky na využitie úveru“. Ako už bolo zistené v predchádzajúcom prešetrovaní, čínske preferenčné financovanie sa neriadi jasne stanovenými programami financovania s prísnymi kritériami oprávnenosti, ale skôr identifikovaním určitého počtu podporovaných odvetví na najvyššej úrovni (34). Oficiálne určenie zóny SETC v Egypte ako zahraničnej investičnej oblasti pre čínske spoločnosti v nadväznosti na spoločnú dohodu medzi dvoma prezidentmi a „povzbudenie“ v článku 5 dobre zapadá do obvyklého čínskeho modelu aktivácie preferenčného financovania prostredníctvom jej politických bánk.

(82)

Čínske preferenčné opatrenia v prospech čínskych subjektov so sídlom Egypte boli teda Egyptom „identifikované“ a „prevzaté za vlastné“.

(83)

Okrem toho egyptskí úradníci boli nepretržite prítomní v trojúrovňovom mechanizme vykonávania uvedenom v odôvodnení 45. Úlohou mechanizmu vykonávania je „koordinovať a pomáhať relevantným finančným inštitúciám vrátane bankových inštitúcií, poisťovní a rôznych fondov, ktoré poskytujú úverovú podporu pre zónu spolupráce a rezidenčné podniky a pomáhajú zóne spolupráce a rezidenčným podnikom preskúmať viac kanálov financovania“ podľa článku 2 bodu V dohody o vykonávaní. V článku 2 ods. 4 toho istého dokumentu sa úradníci poverujú tým, že sa budú „snažiť čo najviac o plynulé vykonávanie všetkých stimulačných politík podľa čínskych a egyptských zákonov a iných právnych predpisov“. Vyjadruje to spoločné chápanie Egypta a Číny, pokiaľ ide o to, že čínska strana neposkytuje peniaze za trhové sadzby, ktoré by mohla spoločnosť Jushi Egypt získať od investorov na medzinárodnom trhu, ale aktívne poskytuje štátne stimuly, čo je iné slovo pre výhody alebo preferencie.

(84)

Vykonaním tohto ustanovenia Egypt takisto vyjadril svoj plný súhlas s preferenčným financovaním Číny v prospech výrobcov GFR v zóne. Vzhľadom na čiastočnú nespoluprácu egyptskej vlády z hľadiska tohto závažného aspektu prešetrovania, Komisia nemohla v tomto ohľade zistiť viac podrobností; dostupné dôkazy však poukazujú na skutočnosť, že obidve vlády spolupracovali, ako je opísané vyššie, v prospech vyvážajúcich výrobcov GFR nachádzajúcich sa v zóne.

(85)

Z dôkazov vyplýva, že finančné príspevky čínskych verejných orgánov vo forme preferenčného financovania pre spoločnosti Jushi Egypt možno pripísať egyptskej vláde ako vláde krajiny pôvodu alebo vývozu podľa článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. Z dôkazov vyplynulo, že egyptská vláda schválila preferenčnú finančnú podporu výrobcovi GFR v zóne zo strany čínskej vlády v súlade s dohodnutými záväzkami rozvíjať a podporovať hospodárske činnosti v zóne.

(86)

V tejto súvislosti Komisia ďalej poznamenala, že možnosť vlád poskytnúť finančný príspevok nepriamo prostredníctvom súkromných orgánov nemožno vyvodiť ani zo základného nariadenia, ani z dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (35). V prípadoch, keď vlády poveria súkromné orgány alebo im nariadia konkrétne správanie, je kľúčovou otázkou to, že medzi konaním vlády a správaním súkromného orgánu musí existovať „preukázateľná súvislosť“ (36). Podobne v tomto prípade existuje jasná a výslovná súvislosť medzi kladnými opatreniami prijatými Čínou s cieľom poskytnúť dohodnutú finančnú podporu vyvážajúcim výrobcom GFR a egyptskou vládou.

(87)

Komisia preto usúdila, že preferenčné financovanie, ktoré poskytla čínska vláda vyvážajúcemu výrobcovi GFR v zóne, predstavuje finančné príspevky egyptskej vlády v zmysle článku 3 ods. 1 bodu i) základného nariadenia (37).

3.2.4.   Výhoda

(88)

Komisia potom zvážila, či by takéto finančné príspevky, ktoré možno pripísať egyptskej vláde, zvýhodnili spoločnosť Jushi Egypt podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Pripomenula, že táto spoločnosť pôsobí v Egypte a je založená podľa egyptského práva. Preto bolo v zásade vhodné zistiť, či tento príjemca finančných prostriedkov dostal lepšie podmienky, ako by dostal na egyptskom finančnom trhu. Komisia tento bod overila a utvrdila sa v tom, že tomu tak v danom prípade bolo, a to s veľkou maržou.

(89)

Komisia však zohľadnila aj výnimočné okolnosti tohto prípadu. Ako sa uvádza v odôvodnení 44, vyvážajúci výrobca je v konečnom dôsledku vo vlastníctve komisie SASAC. Čínske verejné orgány poskytli preferenčné financovanie po prerokovaní a podpísaní príslušných dokumentov v Číne a príjemcovia ich dostali priamo alebo nepriamo prostredníctvom svojej materskej spoločnosti v Číne (medzipodnikové úvery). Ako je okrem toho stanovené v článku 1 dohody o spolupráci, egyptská vláda akceptovala, že tieto subjekty získavajú preferenčnú podporu, a teda vrátane lacných úverov v súlade s čínskymi právnymi predpismi, t. j. za čínskych podmienok. Čínske verejné orgány poskytli takéto finančné prostriedky v súlade s článkom 5 dohody o spolupráci podľa politík preferenčného financovania vykonávaných v Číne. Ako je vysvetlené v odôvodnení 42, týmito ustanoveniami dohody o spolupráci sa kodifikovala predtým zavedená prax.

(90)

Komisia preto dospela k záveru, že to, že egyptská vláda prijala a uznala finančné príspevky od čínskych verejných orgánov spoločnosti Jushi Egypt, zahŕňa aj prvok výhod, ktoré tieto príspevky predstavujú. Stanovila preto trhové sadzby pre preferenčné financovanie a podľa toho vypočítala výhodu. Konštatovala, že tento primeraný prístup má za následok nižšie sumy subvencií, ako sú tie, ktoré vyplývajú z uplatnenia hypotetickej egyptskej referenčnej hodnoty.

3.2.5.   Špecifickosť

(91)

Pokiaľ ide o tretí bod týkajúci sa špecifickosti, Komisia preskúmala, či tieto subvencie boli špecifické, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 2 až 4 základného nariadenia.

(92)

Prostredníctvom uznania a prijatia bola egyptská vláda orgánom poskytujúcim subvenciu, pokiaľ ide o preferenčné financovanie. Egyptská vláda predovšetkým uznala a prijala rozhodnutie čínskej vlády určiť zónu SETC ako zahraničné investičné územie podľa článku 4 dohody o spolupráci a schválila jeho úplné vykonávanie, a to poskytovaním preferenčného financovania zo strany čínskej vlády.

(93)

Tieto subvencie sú dostupné iba pre spoločnosť Jushi Egypt, pretože táto spoločnosť pôsobí v hospodárskej zóne Suezského prieplavu (ktorej súčasťou je zóna SETC). V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že išlo o regionálne subvencie v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia a patria do právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu v súlade s článkom 4 ods. 2 až 4 základného nariadenia.

3.2.6.   Záver

(94)

Komisia teda zistila, že subvencie, ktoré spoločnostiam pôsobiacim v zóne SETC poskytol priamo Egypt (poskytnutie pozemkov, daňové úľavy), ako aj subvencie, ktoré prostredníctvom preferenčného financovania nepriamo poskytla čínska vláda, sú napadnuteľné podľa článkov 2 až 4 základného nariadenia. Subvencie, ktoré prostredníctvom preferenčného financovania nepriamo poskytla čínska vláda, možno pripísať Egyptu ako jeho vlastné napríklad prostredníctvom dohody o spolupráci, úzkej spolupráce a rôznych úrovní mechanizmov spolupráce. Finančné príspevky takisto poskytovali výhody a boli špecifické. Komisia podrobnejšie preskúmala všetky príslušné subvencie, ako je uvedené ďalej.

(95)

Po konečnom poskytnutí informácií (38) egyptská vláda a vyvážajúci výrobca napadli tieto zistenia s uvedením piatich bodov. V prvom rade podľa medzinárodného práva nebolo možné pripísať akty vykonané v rámci zvrchovanosti čínskej vlády egyptskej vláde. Po druhé, Komisia neprihliadala na svoje vlastné základné nariadenie, podľa ktorého musí byť orgán poskytujúci subvenciu subjektom na území krajiny pôvodu alebo vyvážajúcej krajiny, a nie mimo tohto územia. Po tretie, pripísaním čínskych aktov Egyptu sa ďalej porušilo právo WTO, ktoré nebolo možné vykladať na základe článku 11 článkov ILC o zodpovednosti štátov. Po štvrté, článok 11 článkov ILC sa dokonca na dané skutočnosti ani nevzťahoval. Po piate, finančné príspevky pre spoločnosť Jushi nespĺňali požiadavky na špecifickosť podľa článku 3 základného nariadenia.

(96)

Egyptská vláda a vyvážajúci výrobca vo svojom prvom bode zdôraznili zásadu zvrchovanosti v medzinárodnom práve. Z ich uhla pohľadu možno akt pripísať štátu, iba ak tento akt podlieha právomoci daného štátu. Akty subjektov, ktorým bola udelená čínska právomoc, sa preto dajú pripísať iba čínskemu štátu.

(97)

Komisia zamietla toto tvrdenie. Zásadou zvrchovanej rovnosti v medzinárodnom práve zakotvenou v článku 2 ods. 1 Charty OSN sa zakazuje, aby jeden štát vykonával svoje právomoci na území iného štátu proti vôli územného štátu. Štáty však môžu povoliť konanie iného štátu na svojom území. Konanie pozvaného štátu na území hostiteľského štátu sa potom môže pripísať hostiteľskému štátu. Toto pravidlo napríklad vyplýva priamo z rezolúcie č. 3314 (XXIX) Valného zhromaždenia OSN z roku 1974 o definícii agresie, ktorá sa všeobecne považuje za kodifikáciu medzinárodného obyčajového práva. Podľa článku 3 písm. f) danej rezolúcie sa agresia jedného štátu voči inému štátu vymedzuje nielen ako priame útoky prostredníctvom vlastných štátnych orgánov, ale aj ako „konanie štátu, ktorým umožňuje druhému štátu aby využíval územie, ktoré mu poskytol k dispozícii, na páchanie aktu agresie proti tretiemu štátu“. Ak by Kuba v roku 1962 dovolila Sovietskemu zväzu zaútočiť na Spojené štáty ruskými raketami z kubánskeho územia, vyvodila by sa z toho medzinárodná zodpovednosť Kuby za akt agresie proti Spojeným štátom. V súlade s tým sa v medzinárodnom práve uznáva možnosť pripísať konanie pozvaného štátu hostiteľskému štátu a dokonca za to hostiteľskému štátu uložiť sankcie, ak konanie pozvaného štátu poškodzuje tretí štát.

(98)

Po druhé, egyptská vláda a vyvážajúci výrobca tvrdili, že neexistuje priestor na to, aby sa správanie čínskej vlády pripísalo Egyptu podľa základného nariadenia EÚ. Vymedzenie pojmu „vláda“ podľa článku 2 písm. b) základného nariadenia bolo výslovne spojené s územím orgánu poskytujúceho subvenciu. Slová „na území“ sa v tomto ustanovení zameriavali na poskytnutie právnej istoty a nemohli sa vykladať z hľadiska práva WTO alebo medzinárodného práva.

(99)

Komisia v tejto súvislosti uviedla, že v článku 2 písm. b) základného nariadenia sa stanovuje: „,Vláda‘ je vláda alebo akýkoľvek verejný orgán na území krajiny pôvodu alebo vyvážajúcej krajiny“. Komisia súhlasila, že toto ustanovenie sa vzťahuje na konanie vlády, z územia ktorej sa subvencované výrobky vyvážajú do Európskej únie. V tomto prípade to tak je. Posudzovaný výrobok sa vyrába v Egypte a vyváža sa z Egypta do Európskej únie. Vláda Egypta ako orgán poskytujúci subvenciu sa nachádza na území Egypta.

(100)

V článku 2 písm. b) základného nariadenia sa však nehovorí o samostatnej otázke, aké konanie môže vláda povoliť na svojom území a uznať za svoje vlastné. Rovnako ako v prípade pojmu „verejný orgán“ je pojem „vláda“ otvorený výkladu, pričom sa zohľadňuje jeho kontext, predmet a účel. Konanie, ktoré možno pripísať vláde krajiny pôvodu alebo vývozu, teda nemôže byť iba konanie, ktoré priamo vychádza z takejto vlády, ale aj konanie pripísateľné tejto vláde. Potvrdzujú to aj podmienky v článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, kde sa odkazuje na finančný príspevok, ktorý poskytuje vláda. Z rovnakých dôvodov sú argumenty egyptskej vlády založené na niekoľkých ustanoveniach dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach [napr. článok 1 ods. 1 písm. a) bod 1, článok 13, článok 18 ods. 1 písm. a) a poznámka pod čiarou 63], irelevantné. Aj keď je pravda, že základné nariadenie sa musí „vykladať, v čo najväčšej miere so zreteľom na príslušné ustanovenia dohody o SVO“ (39), tieto ustanovenia nie sú v rozpore s tvrdením, že finančný príspevok môže poskytnúť iný štát, ktorý územná vláda uznáva a prijíma za svoj vlastný.

(101)

V dôsledku toho bolo druhé tvrdenie založené na údajnom prísnom ponímaní teritoriality podľa článku 2 písm. b) základného nariadenia a článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach zamietnuté.

(102)

Tretia námietka sa v tejto súvislosti týkala významu článkov ILC o zodpovednosti štátov. Podľa egyptskej vlády a vyvážajúceho výrobcu neexistuje právomoc odvolávať sa na článok 11 článkov ILC, pretože Odvolací orgán vo veci USA – antidumpingové a vyrovnávacie clá (Čína) (40) odkazoval iba na ich články 4, 5 a 8.

(103)

Komisia zamietla toto tvrdenie. Nič teda neumožňuje tvrdiť, že iba určité zásady medzinárodného obyčajového práva zakotvené v článkoch 4, 5 alebo 8 článkov ILC o zodpovednosti štátov sú relevantné pre výklad pravidiel WTO, ale iné nie. Odvolací orgán WTO vždy uplatňoval pojmy všeobecného obyčajového práva, ktoré boli dôležité na posúdenie sporných skutočností. Okrem pravidiel pripisovania je napríklad súčasťou právneho poriadku WTO aj zásada non concedit venire contra factum proprium či zásada konania v dobrej viere. V danej veci egyptská vláda nespochybnila faktické okolnosti toho, že pozvala, uznala a uľahčila vykonávanie preferenčného financovania Číny pre spoločnosti pôsobiace v Egypte. Za týchto okolností je možné čerpať usmernenie k výkladu z článku 11 článkov ILC, na ktoré sa odkazuje aj v medzinárodnej judikatúry v oblasti investícií (41). Článok 11 článkov ILC je teda relevantným pravidlom medzinárodného práva v zmysle článku 31 ods. 3 písm. c) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve na výklad pojmu „vláda“ v dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(104)

Podľa štvrtej námietky sa článok 11 článkov ILC dokonca na dané skutočnosti ani nevzťahoval. Podľa tohto článku môže štát prevziať zodpovednosť za konanie ako následnícky štát po nadobudnutí pozemku. Vláda môže ďalej uznať súkromné správanie svojich občanov za svoje vlastné. V článku sa však nestanovuje, že štát prijíma konanie cudzieho štátu za svoje vlastné.

(105)

Komisia túto námietku vyvrátila. Názov článku 11 článkov ILC je „konanie uznané a prijaté štátom za svoje vlastné“, bez spresnenia toho, kto je pôvodca pôvodného konania. Toto pravidlo vyplýva priamo z rezolúcie č. 3314 (XXIX) Valného zhromaždenia OSN z roku 1974 o definícii agresie, ktorá sa všeobecne považuje za kodifikáciu medzinárodného obyčajového práva. Podľa článku 3 písm. f) danej rezolúcie sa agresia jedného štátu voči inému štátu vymedzuje nielen ako priame útoky prostredníctvom vlastných štátnych orgánov, ale aj ako „konanie štátu, ktorým umožňuje druhému štátu aby využíval územie, ktoré mu poskytol k dispozícii, na páchanie aktu agresie proti tretiemu štátu“.

(106)

Okrem Valného zhromaždenia OSN v rezolúcii č. 3314 (XXIX) z roku 1974 (pozri odôvodnenie 97) aj Medzinárodný súdny dvor potvrdil slobodu štátov prijímať cudzie konanie ako svoje vlastné (42). Medzinárodná prax teda nepodporuje názor Egypta, že pripísanie podľa článku 11 článkov ILC sa obmedzuje na prípady územného následníctva alebo vlády, ktorá uznáva a prijíma súkromné​protiprávne konanie na vlastnom území štátu.

(107)

Vo svojej piatej námietke egyptská vláda a vyvážajúci výrobca tvrdili, že finančné príspevky čínskej vlády subjektom v Egypte neboli špecifické. Citovali článok 4 ods. 2 základného nariadenia, podľa ktorého príjemca finančného príspevku musí byť „v rámci právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu“. Podľa ich názoru formulácia „orgán poskytujúci subvenciu“ neznamená „uznávajúci a prijímajúci orgán“. Okrem toho bola v predchádzajúcich vyšetrovaniach orgánom poskytujúcim subvenciu vždy čínska vláda. Egyptská vláda dospela k záveru, že finančný príspevok čínskej vlády nemôže byť špecifický „pretože podniky so sídlom v Egypte nepatria do právomoci Číny“.

(108)

Komisia zopakovala, že na základe prijatia a uznania čínskych preferenčných úverov považuje egyptskú vládu za orgán poskytujúci subvenciu. Keďže spoločnosť Jushi Egypt pôsobí v osobitnej hospodárskej zóne, patrí aj do právomoci egyptskej vlády. Prijatie tejto finančnej podpory sa osobitne obmedzilo na spoločnosti pôsobiace v tejto zóne, a preto bolo špecifické.

(109)

Aj keby bolo potrebné preukázať, že čínska vláda uplatnila právomoc nad týmito spoločnosťami skôr, ako mohla egyptská vláda prijať čínske konanie za svoje vlastné, quod non, tento výsledok by to nezmenilo. Podpísaním článku 1 a článku 4 ods. 1 dohody o spolupráci egyptská vláda súhlasila s tým, že spoločnosti pôsobiace v zóne dostanú „príslušnú politickú podporu a uľahčenia, ktoré poskytuje čínska vláda pre zahraničné zóny hospodárskej a obchodnej spolupráce“ a že rozvoj zóny sa bude uskutočňovať v súlade so zákonmi „oboch krajín“. Egyptská vláda preto okrem výkonu svojej vlastnej územnej právomoci umožnila Číne poskytovať aj špecifickú pomoc spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú iba v „zahraničných zónach hospodárskej a obchodnej spolupráce“. Z toho dôvodu je toto tvrdenie zamietnuté.

(110)

Na záver Komisia opätovne potvrdila svoje zistenie, že egyptská vláda uznala a prijala podporu kapitálových investícií, úvery pre spoločnosť Jushi Egypt a poskytnutie pozemkov spoločnosťou TEDA Egypt za svoje vlastné, čím poskytla špecifické subvencie v zmysle článkov 2 až 4 základného nariadenia.

3.3.   Preferenčné financovanie

3.3.1.   Úvery z politických bánk spoločnosti Jushi Egypt

3.3.1.1.   Čiastočná nespolupráca a použitie dostupných skutočností

Uplatnenie ustanovení článku 28 ods. 1 základného nariadenia v súvislosti s egyptskou vládou

(111)

Ako je uvedené v odôvodnení 8, Komisia poslala egyptskej vláde žiadosť o informácie s cieľom dôkladne prešetriť spoluprácu medzi egyptskou vládou a čínskou vládou v prospech vyvážajúceho výrobcu.

(112)

Časť žiadosti o informácie bola venovaná predovšetkým činnosti čínskych finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu, a najmä ich činnosti ako verejných orgánov v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO pri poskytovaní úverov vyvážajúcemu výrobcovi v rámci spolupráce medzi čínskou vládou a egyptskou vládou.

(113)

S týmto cieľom Komisia požiadala egyptskú vládu o informácie týkajúce sa prehľadu finančného sektora Číny a úlohy politických bánk ako CDB a EXIM pri poskytovaní úverov alebo vývozných úverov spoločnosti Jushi Group. Komisia požiadala egyptskú vládu, aby priamo alebo prostredníctvom čínskej vlády postúpila dodatok A žiadosti o informácie uvedeným bankám.

(114)

Egyptská vláda neposkytla žiadne z požadovaných informácií a tvrdila, že nemá žiadne informácie týkajúce sa subjektov nachádzajúcich sa v Číne a pravidiel platných v Číne a že nemá právomoc požadovať také informácie. Podľa názoru egyptskej vlády Komisia požadovaním takých informácií od egyptskej vlády porušila jej práva na obhajobu a zásadu zvrchovanosti štátov.

(115)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Ako už bolo uvedené, egyptská vláda a čínska vláda sa rozhodli spolupracovať pri zakladaní zóny SETC, a teda subvencie čínskej vlády je možné pripísať egyptskej vláde. Komisia ďalej poznamenala, že egyptská vláda spolu s čínskou vládou vytvorili riadiaci mechanizmus s tromi správnymi úrovňami prostredníctvom článku 8 Dohody o egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce z roku 2016 medzi ministerstvom obchodu ČĽR a Generálnym úradom hospodárskej zóny Suezského prieplavu. Toto ustanovenie sa týka povinnosti spolupracovať v otázkach ovplyvňujúcich fungovanie zóny (čo môže zahŕňať situácie, keď by sa na vývoz z tejto zóny vzťahovalo vyrovnávacie clo uložené tretími krajinami). Tento mechanizmus poskytuje egyptskej vláde možnosť získať požadované informácie od čínskej vlády. Komisia tiež dospela k záveru, že v súlade s medzinárodným právom (článok 27 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969) by čínska vláda zrejme dobromyseľne dodržala svoje záväzky voči egyptskej vláde odpoveďou na žiadosť o informácie, ktorú by jej postúpila egyptská vláda.

(116)

Komisia preto dospela k záveru, že egyptská vláda je v pozícii, keď mohla získať požadované informácie od čínskej vlády, ale neurobila to. Aj keby niektoré požadované informácie mohla poskytnúť iba čínska vláda, Komisia dospela k záveru, že v dôsledku nedostatočnej spolupráce egyptskej vlády a čínskej vlády v tejto súvislosti mohla Komisia svoje závery týkajúce sa daného aspektu prešetrovania založiť iba na dostupných informáciách. Ani egyptská vláda, ani žiadna zainteresovaná strana (vrátane čínskej vlády) nenamietala proti skutočnostiam, na ktorých Komisia založila svoje posúdenie (ale iba voči právnej kvalifikácii týchto skutočností).

(117)

Keďže Komisia takéto informácie nemala k dispozícii, dospela k názoru, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

3.3.1.2.   Banky EXIM a CDB

(118)

Vzhľadom na nespoluprácu egyptskej vlády a čínskej vlády vysvetlenú v oddiele 3.2.1 Komisia pri posudzovaní správania bánk EXIM a CDB ako verejných orgánov využila ustanovenia článku 28 základného nariadenia.

(119)

V tomto zmysle sa na stanovenie toho, že štátom vlastnený podnik je verejným orgánom, uplatňuje táto skúška (43): „Záleží na tom, či subjektu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, a nie na tom, ako sa to dosiahlo. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax. Podľa nášho názoru z toho vyplýva, že dôkaz, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Zdôrazňujeme však, že s výnimkou výslovného delegovania právomoci v právnom nástroji samotná existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle pravdepodobne nestačí na stanovenie toho, že nevyhnutne má vládnu právomoc. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.

(120)

Komisia sa usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne indície vládnej kontroly v bankách vo vlastníctve štátu. Komisia takisto analyzovala, či bola kontrola vykonávaná účinným spôsobom. Na tento účel musela Komisia úplne vychádzať z dostupných skutočností z toho dôvodu, že egyptská vláda a banky vo vlastníctve štátu odmietli poskytnúť akékoľvek dôkazy.

Vlastníctvo a formálne indície kontroly

(121)

Pokiaľ ide o vlastníctvo a formálne indície kontroly zo strany čínskej vlády, v rámci predchádzajúceho antisubvenčného prešetrovania (44) Komisia zistila, že banka EXIM bola založená a vykonáva činnosť v súlade s Oznámením o založení banky Export-Import Bank of China, ktoré vydala Štátna rada, ako aj v súlade so stanovami banky EXIM. Podľa stanov banky štát priamo vymenúva manažment banky EXIM. Dozornú radu vymenúva Štátna rada v zmysle dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových finančných inštitúciách vo vlastníctve štátu (dekrét Štátnej rady č. 282) a ďalších zákonov a nariadení a zodpovedá sa Štátnej rade.

(122)

V stanovách banky je ďalej uvedené, že Výbor strany banky EXIM zohráva vedúcu a politicky ústrednú úlohu v zabezpečovaní toho, že banka EXIM vykonáva politiky a významné zapojenie strany a štátu. Vedenie strany je zapojené do všetkých aspektov správy a riadenia spoločnosti. V stanovách sa ďalej uvádza, že banka EXIM sa venuje podpore rozvoja zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce, cezhraničných investícií, iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, spolupráce v rámci medzinárodnej kapacity a výroby zariadení. Jej rozsah podnikateľskej činnosti zahŕňa krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery v schválenej podobe a v súlade so štátnou politikou zahraničného obchodu a s politikou otvárania sa navonok (politika „going out“), napríklad vývozné úvery, dovozné úvery, úvery na inžinierske zákazky zadané v zahraničí, zahraničné investičné úvery, úvery čínskej vlády na zahraničnú pomoc a úvery pre vývozných nákupcov.

(123)

Banka EXIM je navyše podľa svojho webového sídla (45)„politická banka, financovaná štátom a vo vlastníctve štátu, so štatútom nezávislého právneho subjektu. Je to banka pod priamym vedením Štátnej rady a určená na podporu zahraničného obchodu, investícií a medzinárodnej hospodárskej spolupráce Číny.“

(124)

Pokiaľ ide o banku CDB, v rámci predchádzajúceho antisubvenčného prešetrovania Komisia zistila, že táto banka je v úplnom vlastníctve samotného štátu (46). Keďže neboli poskytnuté žiadne informácie naznačujúce opak v súvislosti s bankou CDB, Komisia v tomto prešetrovaní dospela k rovnakému záveru.

Vykonávanie významnej kontroly

(125)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním štátom vlastnených bánk, pokiaľ ide o ich postupy poskytovania úverov a hodnotenie rizika v prípadoch, keď poskytovali úvery odvetviu GFR. Z dôvodu nedostatočnej spolupráce egyptskej vlády sa Komisia uchýlila k najlepším dostupným skutočnostiam, predovšetkým k verejne dostupným informáciám a k zisteniam z predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaní (47).

(126)

V tejto súvislosti boli zohľadnené tieto regulačné dokumenty:

článok 34 zákona ČĽR o komerčných bankách (ďalej len „zákon o bankách“),

článok 15 všeobecných pravidiel o úveroch [implementovaný Čínskou ľudovou bankou (ďalej len „PBOC“)],

dočasné ustanovenia o podpore úpravy priemyselnej štruktúry (rozhodnutie Štátnej rady č. 40 2005) (ďalej len „rozhodnutie č. 40“),

vykonávacie opatrenia Čínskej komisie pre bankovú reguláciu (ďalej lej „CBIRC“) pre správne záležitosti týkajúce sa vydávania licencií pre komerčné banky financované z prostriedkov Číny (nariadenie CBIRC [2017] č. 1),

vykonávacie opatrenia CBRC pre správne záležitosti týkajúce sa vydávania licencií pre komerčné banky financované zo zahraničných prostriedkov [nariadenie CBIRC (2015) č. 4],

správne opatrenia pre kvalifikácie riaditeľov a vyšších úradníkov finančných inštitúcií v bankovom sektore [nariadenie CBIRC (2013) č. 3].

(127)

Po preskúmaní týchto regulačných dokumentov Komisia zistila, že finančné inštitúcie v ČĽR pôsobia vo všeobecnom právnom prostredí, v ktorom majú nariadené zosúladiť pri prijímaní finančných rozhodnutí svoje činnosti s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády, a to z týchto dôvodov.

(128)

Pokiaľ ide o banku EXIM, jej verejný politický mandát sa stanovuje v oznámení o založení banky Import Export Bank of China, ako aj v jej stanovách.

(129)

Vo všeobecnosti sa v článku 34 zákona o bankách, ktorý sa uplatňuje na všetky finančné inštitúcie pôsobiace v Číne, stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“. Hoci sa v článku 4 zákona o bankách stanovuje, že „komerčné banky podľa zákona vykonávajú obchodné operácie bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca. Komerčné banky preberajú samostatne občianskoprávnu zodpovednosť a ručia celým svojím majetkom právnickej osoby“, z prešetrovania vyplynulo, že článok 4 zákona o bankách sa uplatňuje s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, ak štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu.

(130)

Okrem toho sa v článku 15 Všeobecných pravidiel pre úvery stanovuje, že „v súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach.“

(131)

Podobne sa v rozhodnutí č. 40 uvádza pokyn, aby všetky finančné inštitúcie poskytovali úverovú podporu osobitne „podporovaným“ projektom. Kapitola III rozhodnutia č. 40 odkazuje na „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“, ktorý pozostáva z troch druhov obsahu, a to z obsahu podporovaných projektov, obsahu obmedzených projektov a obsahu vylúčených projektov. Podľa článku XVII rozhodnutia, ak „investičný projekt patrí k podporovanému obsahu, musí sa preskúmať, schváliť a zaznamenať podľa príslušných vnútroštátnych predpisov o investíciách; všetky finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu v súlade s úverovými zásadami; dovezené vybavenie na vlastné používanie v celkovej výške investície, s výnimkou komodít v Obsahu dovážaných komodít domácich investičných projektov neoslobodených od daní (v znení zmien z roku 2000) vydanom ministerstvom financií, môže byť oslobodené od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty prepojenej s dovozom, pokiaľ neexistujú nové právne predpisy o obsahu od daní neoslobodených investičných projektov. Ostatné obľúbené politiky podporovaných priemyselných projektov sa vykonávajú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

(132)

V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (48) sa uvádza v časti „Kategória I Podpora“: „XII. Stavebné materiály: […] 6. Technológia vývoja a výroby sklenených vlákien z bezalkalického skla ťahaním z vaňových pecí a vysokovýkonných sklenených vlákien a výrobkov s ročným objemom 50 000 ton“.

(133)

Projekty súvisiace s výrobou GFR sú preto súčasťou kategórie „podporovaných“.

(134)

Rozhodnutím č. 40 sa teda potvrdzuje predchádzajúce zistenie, pokiaľ ide o zákon o bankách, že banky vykonávajú vládnu právomoc vo forme preferenčných úverových operácií. Komisia takisto zistila, že Čínska komisia pre bankovú reguláciu (CBIRC) má ďalekosiahlu schvaľovaciu právomoc nad všetkými aspektmi riadenia všetkých finančných inštitúcií zriadených v ČĽR (vrátane finančných inštitúcií v súkromnom a zahraničnom vlastníctve), ako napríklad (49):

schvaľovanie vymenúvania všetkých riadiacich pracovníkov finančných inštitúcií, a to na úrovni ústredia aj miestnych pobočiek.

Schvaľovanie zo strany CBIRC sa vyžaduje pri nábore zamestnancov na všetkých úrovniach manažmentu, od najvyšších pozícií až po riadiacich pracovníkov pobočiek, a týka sa dokonca aj riadiacich pracovníkov vymenovaných v zahraničných pobočkách, ako aj riadiacich pracovníkov zodpovedných za podporné funkcie (napr. manažérov IT), a

veľmi dlhý zoznam správneho schvaľovania vrátane schvaľovania zriadenia pobočiek, spustenia nových obchodných činností alebo predaja nových výrobkov, zmeny stanov banky, predaja viac ako 5 % podielov banky, zvýšenie kapitálu, zmeny domicilu, zmeny organizačnej formy atď.

(135)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spolupracujúcej banky vo vlastníctve štátu v prípadoch, keď táto banka poskytovala úvery odvetviu výroby GFR.

(136)

Okrem všeobecného právneho rámca sa na úvery, ktoré spoločnosti Jushi Egypt poskytli banky EXIM a CDB, vzťahoval tento právny kontext:

(137)

China-Africa TEDA a EXIM podpísali 6. novembra 2009 memorandum o porozumení, v ktorom predložili plán opatrení v celkovej sume do 6 miliárd jüanov na vykonávanie celkovej strategickej spolupráce v zahraničných zónach obchodnej a hospodárskej spolupráce.

(138)

Dňa 7. novembra 2009 podpísalo šesť afrických zón obchodnej a hospodárskej spolupráce, medzi ktorými je zóna SETC, dohodu o spoločnom stretnutí medzi čínskymi zahraničnými (africkými) zónami hospodárskej a obchodnej spolupráce a Čínsko-africkým rozvojovým fondom (ďalej len „CADF“), dcérskou spoločnosťou CDB.

(139)

Okrem toho v roku 2013 ministerstvo obchodu vydalo Oznámenie o aspektoch týkajúcich sa podpory Čínskej rozvojovej banky pri zakladaní a rozvoji zahraničných zón hospodárskej a obchodnej spolupráce. Podľa tohto oznámenia budú ministerstvo obchodu a banka CDB „poskytovať politickú podporu pre investície a financovanie podnikov a podnikov vstupujúcich do zóny v oprávnených zónach spolupráce“. Banka CDB „objasní základné podmienky pre prioritné financovanie v zóne spolupráce v súlade s požiadavkami ministerstva obchodu a ministerstva financií“ a CDB „selektívne podporí projekty vo výstavbe a projekty spolupráce, ktorým ministerstvo obchodu venovalo veľkú pozornosť s hostiteľskými vládami zóny spolupráce“.

(140)

V článku 4 dohody o spolupráci medzi Čínou a Egyptom z roku 2016 sa uvádza, že „čínska vláda identifikuje zónu spolupráce ako čínsku zahraničnú zónu hospodárskej a obchodnej spolupráce. Zóna spolupráce… má nárok na príslušnú politickú podporu a zjednodušenia, ktoré poskytuje čínska vláda pre zahraničné zóny hospodárskej a obchodnej spolupráce.“ Čínska vláda okrem toho v súlade s článkom 5 podporuje zónu spolupráce aj tým, že „nabáda príslušné finančné inštitúcie, aby poskytli prostriedky na financovanie... investičných projektov nachádzajúcich sa v zóne spolupráce za predpokladu, že sú splnené podmienky na poskytovanie úveru a požiadavky na využitie úveru.“

(141)

V článku 2 bode IV Dohody o spolupráci týkajúcom sa zriadenia riadiaceho výboru pre Čínsko-egyptskú suezskú zónu hospodárskej a obchodnej spolupráce, ktorý vykonáva uvedenú dohodu, sa ďalej spresňuje, že riadiaci výbor zriadený medzi príslušnými funkčnými oddeleniami ľudovej vlády Tchien-ťinu a Generálnym úradom hospodárskej zóny Suezského prieplavu „sa bude čo najviac usilovať o plynulé vykonávanie všetkých stimulačných politík podľa čínskych a egyptských zákonov a iných právnych predpisov“ a v článku 2 bode V sa dopĺňa, že „koordinuje a napomáha relevantným finančným inštitúciám vrátane bankových inštitúcií, poisťovní a rôznych fondov, ktoré poskytujú úverovú podporu pre zónu spolupráce a rezidenčné podniky a pomáha zóne spolupráce a rezidenčným podnikom preskúmať viac kanálov financovania“.

(142)

Komisia zistila, že všetky čínske štátom vlastnené finančné inštitúcie vrátane EXIM a CDB vykonávali uvedený právny rámec pri výkone vládnych funkcií vo vzťahu k odvetviu GFR. Konali preto ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

3.3.1.3.   Štátom vlastnené banky pôsobiace ako verejné orgány

(143)

V súlade so závermi uvedenými v predchádzajúcich odôvodneniach sa Komisia rozhodla na určenie toho, či je možné uvedené banky vo vlastníctve štátu považovať za verejné orgány, využiť dostupné skutočnosti.

(144)

V predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (50) Komisia zistila, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili tieto banky, ktoré poskytli úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v daných prešetrovaniach: China Development Bank, China Construction Bank, Industrial and Commercial Bank of China, Bank of Communications, China Everbright Bank, Postal Savings Bank, China Merchants Bank, Shanghai Pudong Development Bank, China Industrial Bank, Shenyang Rural Commercial Bank, Bank of Shanghai, Ningbo Bank, China CITIC Bank, China Guangfa Bank, China Bohai Bank, Huaxia Bank. Hankou Bank, Hubei Bank, Huishang Bank, Dongying Bank, Bank of Tianjin, Bank of Kunlun, Shanghai Rural Commercial Bank, China Industrial International Trust Limited, Daye Trust Co., Ltd., Sinotruk Finance Co., Ltd. Keďže neboli poskytnuté žiadne informácie naznačujúce opak, Komisia v tomto prešetrovaní dospela k rovnakému záveru.

(145)

Komisia z dôvodu chýbajúcich konkrétnych informácií od predmetných finančných inštitúcií, ktoré by svedčili o opaku, konštatovala vlastníctvo a kontrolu zo strany čínskej vlády na základe formálnych indícií z tých istých dôvodov, aké sú uvedené v oddiele 3.3.1.2. Najmä pokiaľ ide o riadiacich pracovníkov a dozorné orgány v bankách vo vlastníctve štátu, na základe dostupných skutočností ich zrejme vymenúva čínska vláda, ktorej sa títo riadiaci pracovníci a dozorné orgány aj zodpovedajú, a to rovnakým spôsobom ako v prípade banky EXIM.

(146)

Pokiaľ ide o vykonávanie významnej kontroly, Komisia zastávala názor, že normatívny rámec analyzovaný v oddiele 3.3.1.2 pre ne platí rovnako. Bez akýchkoľvek známok svedčiacich o opaku, na základe dostupných skutočností platí, že konkrétne dôkazy o posúdeniach úverovej bonity v uvedených finančných inštitúciách tiež chýbajú, a teda pre ne rovnako platí analýza konkrétneho uplatňovania normatívneho rámca podľa oddielu 3.3.1.2.

(147)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že ostatné štátom vlastnené banky, ktoré poskytujú úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia.

3.3.1.4.   Záver týkajúci sa štátom vlastnených finančných inštitúcií

(148)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že všetky čínske finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu, ktoré poskytli úvery alebo finančný lízing vyvážajúcemu výrobcovi alebo jeho skupine, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia.

(149)

Navyše, aj keby sa finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu nepovažovali za verejné orgány, Komisia zistila, že by sa považovali za orgány poverené a riadené čínskou vládou na vykonávanie úloh, ktorými je bežne poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v odôvodneniach 131 až 133. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde.

3.3.1.5.   Poverenie alebo riadenie súkromných finančných inštitúcií

(150)

Komisia sa následne zamerala na zostávajúce finančné inštitúcie. Tieto finančné inštitúcie sa na základe zistení, ku ktorým sa dospelo v predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (51), a po doplnení verejne dostupných informácií, považovali za súkromné: China Minsheng Bank, Sumitomo Mitsui Banking (China) Co., Ltd, Standard Chartered Bank, Ping An Bank. Komisia analyzovala, či čínska vláda poverila tieto finančné inštitúcie alebo či im nariadila, aby udeľovali subvencie odvetviu GFR v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(151)

Podľa Odvolacieho orgánu WTO k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a výrazom „riadenie“ sa odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc nad súkromným subjektom (52). V obidvoch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako splnomocnenca pri poskytovaní finančnej pomoci a „vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia“ (53). Podľa bodu iv) sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ (54) alebo keď zámer vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“ (55). Naopak, poverenie alebo riadenie znamená „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“ (56).

(152)

Komisia poznamenala, že normatívny rámec týkajúci sa odvetvia uvedeného v oddiele 3.3.1.2 sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie v ČĽR vrátane súkromných finančných inštitúcií. Na ilustráciu možno uviesť, že zákon o bankách a rozličné nariadenia CBIRC sa týkajú všetkých bánk financovaných z čínskych prostriedkov a bánk financovaných zo zahraničných investícií pod správou CBIRC.

(153)

Keďže Komisia nedostala od súkromných finančných inštitúcií žiadne odlišné informácie, dospela k záveru, že pokiaľ ide o odvetvie GFR, všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom CBIRC boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu GFR poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami.

(154)

Okrem toho, normatívny rámec uplatňovaný na všetky banky v Číne je oveľa širší než len dve nariadenia upravujúce CBIRC, ako sa uvádza v odôvodnení 106.

(155)

Pokiaľ ide o vykonávanie významnej kontroly, Komisia zastávala názor, že normatívny rámec analyzovaný v oddiele 3.3.1.2 pre ne platí rovnako. Bez akýchkoľvek známok svedčiacich o opaku, na základe dostupných skutočností platí, že konkrétne dôkazy o posúdeniach úverovej bonity v uvedených finančných inštitúciách chýbajú takisto ako v prípade spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, a teda pre ne rovnako platí analýza konkrétneho uplatňovania normatívneho rámca podľa oddielu 3.3.1.2.

(156)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že ostatné štátom vlastnené banky, ktoré poskytujú úvery spoločnosti Jushi Egypt, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia.

3.3.1.6.   Úverové ratingy

(157)

V predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (57) už Komisia zistila, že domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam nie sú spoľahlivé, a to na základe štúdie uverejnenej Medzinárodným menovým fondom (58), v ktorej sa preukázali nezrovnalosti medzi medzinárodnými a čínskymi úverovými ratingmi, a rovnako na základe zistení v rámci prešetrovania týkajúceho sa spoločností zaradených do vzorky. Podľa MMF má vskutku viac ako 90 % čínskych dlhopisov rating udelený miestnymi ratingovými agentúrami AA až AAA. Táto situácia je neporovnateľná s inými trhmi, ako je trh EÚ alebo USA. Na trhu USA majú takého vysoké ratingy len necelé 2 % spoločností. Čínske ratingové agentúry sú preto výrazne vychýlené k najvyššej hranici ratingovej stupnice. Majú veľmi rozsiahle ratingové stupnice a zvyčajne zaraďujú dlhopisy s výrazne odlišnými kreditnými rizikami do jednej širokej kategórie ratingu (59).

(158)

Okrem toho zahraničné ratingové agentúry ako Standard & Poor’s a Moody’s pri udeľovaní ratingu čínskym dlhopisom vydaným v zahraničí zvyčajne uplatňujú zvýšenie základného úverového ratingu emitenta na základe odhadu strategického významu firmy pre čínsku vládu a sily akejkoľvek implicitnej záruky (60). Agentúra Fitch napríklad jasne uvádza, že v relevantných prípadoch takéto záruky tvoria základ jej úverového ratingu čínskych spoločností (61).

(159)

Na základe verejne dostupných informácií Komisia najskôr zistila, že štát môže vykonávať určitý vplyv nad trhom s úverovými ratingmi. Podľa dvoch štúdií uverejnených v roku 2016 bolo na čínskom trhu aktívnych 12 ratingových agentúr, z ktorých väčšina je vo vlastníctve štátu. Celkovo 60 % všetkých podnikových dlhopisov s ratingom dostalo rating od agentúry vo vlastníctve štátu (62).

(160)

Čínska vláda počas predchádzajúceho prešetrovania (63) potvrdila, že na čínskom trhu s dlhopismi bolo 12 aktívnych ratingových agentúr, z ktorých 10 bolo domácich ratingových agentúr vrátane Global Credit Rating Co. Ltd., Shanghai Brilliance Credit Rating & Investors Service Co. Ltd., Golden Credit Rating International Co. Ltd., China Chengxin Securities Rating Co. Ltd, Pengyuan Credit Rating Co. Ltd., Shanghai Fareast Credit Rating Co., Ltd., China Bond Rating Co. Ltd., China Securities Index Co. Ltd., Shanghai Credit Information Services Co. Ltd. Okrem toho existovali aj dve ratingové agentúry vo forme čínsko-zahraničného spoločného podniku, konkrétne China Lianhe Credit Rating Co. Ltd. a China Chengxin International Credit Rating Co., Ltd. Bez informácií svedčiacich o opaku Komisia dospela k záveru, že situácia sa nezmenila.

(161)

Po druhé, na čínsky trh s úverovými ratingami nie je voľný vstup. Je to v zásade zatvorený trh, keďže ratingové agentúry potrebujú pred začatím vykonávania činnosti schválenie od Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere (ďalej len „CSRC“) alebo od PBOC (64). PBOC v polovici roka 2017 oznámila, že zahraničné ratingové agentúry budú mať povolené vykonávať úverové ratingy na časti domáceho trhu s dlhopismi za určitých podmienok. Počas obdobia prešetrovania však ešte nebola prijatá žiadna zahraničná ratingová agentúra (65). Zahraničné agentúry však medzičasom založili spoločné podniky s niektorými domácimi ratingovými agentúrami, ktoré poskytujú úverové ratingy pre emisie domácich dlhopisov. Tieto ratingy sa však udeľujú v súlade s čínskymi ratingovými stupnicami, a preto nie je možné ich presné porovnanie s medzinárodnými ratingmi, ako už bolo vysvetlené.

(162)

V nedávnej štúdii, ktorú uskutočnila samotná PBOC, sa potvrdzujú zistenia Komisie, ktorá vo svojich záveroch uvádza, že „ak je úroveň investícií zahraničných dlhopisov nastavená na medzinárodný rating BBB a vyšší, potom môže byť investičný stupeň domácich dlhopisov ohodnotený na úroveň AA a viac, pri zohľadnení rozdielu medzi priemerným domácim ratingom a medzinárodným ratingom 6 alebo viac“ (66).

(163)

Vzhľadom na situáciu opísanú v odôvodneniach 137 až 142 Komisia dospela k záveru, že čínske úverové ratingy neposkytujú spoľahlivý odhad úverového rizika podkladového aktíva. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že hoci spoločnosť vyvážajúceho výrobcu alebo jeho skupina získali od čínskej ratingovej agentúry dobrý úverový rating, tento rating nie je spoľahlivý. Tieto ratingy boli takisto skreslené politickými cieľmi na podporu kľúčových strategických odvetví, ako sú GFR.

3.3.1.7.   Výhoda a výpočet výšky subvencie

(164)

Ako sa uvádza v odôvodnení 85, Komisia dospela k záveru, že v prípade príjemcu nachádzajúceho sa v Egypte by bolo v zásade potrebné zistiť, či títo príjemcovia úverov dostali lepšie podmienky, ako by dostali na egyptskom finančnom trhu. Komisia tento bod overila a potvrdila, že suma subvencovania by bola vyššia pri využití porovnateľných úrokových sadzieb úveru v Egypte (17,8 %) (67). Vzhľadom na výnimočné okolnosti uvedené v odôvodnení 86 však Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie, pričom zohľadnila skutočnosť, že príjemcovia dostávajú preferenčné financovanie v Číne. Komisia na tento výpočet posúdila výhodu, ktorá bola poskytnutá príjemcom počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou úroku, ktorý spoločnosť zaplatí za preferenčný úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by mohla získať na trhu.

(165)

Komisia sa rozhodla určiť trhové sadzby pre preferenčné úvery bánk EXIM a CDB vzhľadom na hypotetické referenčné hodnoty pre investorov na čínskom trhu v súlade s článkom 6 písm. b) základného nariadenia. Z dôvodu nedostatočnej spolupráce táto banka (banky) neposkytla (neposkytli) žiadne ďalšie podrobnosti. Komisia sa preto rozhodla použiť rovnakú metodiku výpočtu ako v prípade ostatných úverov denominovaných v cudzích menách a vydaných čínskymi finančnými inštitúciami v ČĽR a rizikovú prirážku spojenú s investíciou v Egypte pridala tak, ako sa uvádza v ďalšej časti.

(166)

Komisia preto najskôr určila úverový rating spoločnosti Jushi Egypt, ktorý odrážal finančnú situáciu spoločnosti. Komisia poznamenala, že čínske ratingové agentúry udelili rôznym spoločnostiam v skupine CNBM ratingy v rozsahu od AA– do AA+. Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov opísané v odôvodneniach 137 až 143 Komisia dospela k záveru, že tento rating nie je spoľahlivý.

(167)

Komisia preto dospela k záveru, že celková finančná situácia skupiny Jushi Group zodpovedá ratingu BB, čo je najvyšší rating, ktorý už nepatrí do kategórie „investičného stupňa“. Komisia vzhľadom na existenciu revolvingových úverov dospela k záveru, že na určenie trhovej referenčnej hodnoty by bolo vhodnejšie použiť americké podnikové dlhopisy s ratingom B (namiesto BB).

(168)

V súlade s ostatnými úvermi denominovanými v cudzích menách a emitovanými čínskymi finančnými inštitúciami v ČĽR sa preto podnikové dlhopisy s ratingom B emitované v USD použili na určenie primeranej referenčnej hodnoty. Spoločnosť Jushi Egypt sa nachádza v krajine, ktorá bola v čase poskytnutia úveru vystavená občianskym a politickým nepokojom, ako aj rôznym teroristickým útokom, a preto má úverové riziko odlišné od čínskych spoločností v súvislosti s vonkajšími podmienkami prevládajúcimi v samotnej krajine. V dôsledku toho Komisia zvýšila hodnotu referenčnej sadzby s cieľom začleniť riziko krajiny do trhovej sadzby.

(169)

Poistné súvisiace s rizikom krajiny sa stanovilo na základe kategorizácie rizika krajiny OECD pre vývozné úvery, ako aj zodpovedajúcej minimálnej sadzby poistného stanovenej OECD (68). Riziko krajiny z hľadiska úverov poskytnutých bankou EXIM bolo stanovené na 2,37 % a 2,44 % z hľadiska úverov poskytnutých CDB.

(170)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jushi Egypt tvrdila, že Komisia mala ako referenčnú hodnotu pre výpočet výhody vyplývajúcej z úverov použiť dve ponuky poskytnuté egyptskou bankou v rokoch 2013 a 2016. Komisia uvedené ponuky preskúmala, ale rozhodla, že nepredstavujú porovnateľný obchodný úver, ktorý by spoločnosť na trhu mohla skutočne získať.

(171)

Komisia zistila, že ponuky neobsahujú nijaký opis skutočného finančného produktu ponúkaného spoločnosti, ale odkazuje sa v nich na úrokovú sadzbu na poskytovanie „prostriedkov úverovania“ vo všeobecnosti. Preto Komisia nebola schopná určiť, či sa ponuka skutočne týka úveru ako takého alebo iných finančných produktov, ako napr. otvorenia úverovej linky, financovania obchodu (akreditívy, zmenky, faktoring atď.). Aj keby sa ponuka považovala za ponuku týkajúcu sa úveru, chýbajú ďalšie dôležité informácie, napríklad obdobie trvania údajného úveru ponúkaného bankou a rozsah ponúkaných prostriedkov úverovania (t. j. maximálna suma, ktorú by banka bola ochotná spoločnosti poskytnúť). V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že úvery poskytnuté bankami CDB a EXIM boli dlhodobými úvermi na veľké projekty týkajúce sa dlhodobého majetku vo výške niekoľkých stoviek miliónov USD. Komisia preto usúdila, že nemôže použiť náhradu poskytnutú spoločnosťou Jushi Egypt.

(172)

Komisia nakoniec poznamenala, že aj keby Komisia zohľadnila referenčnú hodnotu poskytnutú spoločnosťou, neviedla by k žiadnej významnej zmene vo výpočte výhody, pretože navrhovaná sadzba egyptskej banky bola v súlade so stanovenou základnou sadzbou, ktorú Komisia stanovila pre referenčnú hodnotu, ktorá zodpovedá úveru v USD poskytnutému čínskou bankou domácemu (čínskemu) zákazníkovi s úverovým ratingom BB. Týmito úvermi sa, ak vôbec niečo, potvrdilo, že spoločnosť Jushi Egypt skutočne využíva nižšie úrokové sadzby v porovnaní s trhovými referenčnými hodnotami. Tvrdenie spoločnosti bolo preto zamietnuté.

3.3.2.   Úvery z politických bánk spoločnosti Jushi Egypt prostredníctvom materskej spoločnosti Jushi v Číne

(173)

V období od roku 2014 do konca obdobia prešetrovania spoločnosť Jushi (Čína) poskytla spoločnosti Jushi Egypt rad medzipodnikových úverov v celkovej výške 281,5 milióna USD.

(174)

Komisia však zistila, že spoločnosť Jushi (Čína) sama financovala tieto medzipodnikové úvery prostredníctvom vonkajšieho financovania od čínskych finančných inštitúcií. Inými slovami, namiesto toho, aby spoločnosť Jushi Egypt získavala úvery priamo od čínskych bánk, získala spoločnosť Jushi (Čína) preferenčné financovanie z týchto inštitúcií a potom výhody týchto úverov preniesla na svoje výrobné činnosti v Egypte (Jushi Egypt). Úvery poskytnuté priamo bankami EXIM a CDB samy osebe nepostačujú na zabezpečenie celkovej potrebnej sumy vonkajšieho financovania na rozvoj výrobných činností v zóne SETC. Bolo preto potrebné ďalšie nepriame financovanie prostredníctvom medzipodnikových úverov. Komisia nemohla nájsť konkrétny bankový úver priamo spojený s projektom v Egypte. V roku 2014 však spoločnosť Jushi (Čína) vydala dlhopis s cieľom nahradiť rôzne bankové úvery na zlepšenie svojej dlhovej štruktúry. Tento dlhopis, ktorý rôznymi spôsobmi odkazuje na kapitálové potreby projektu v Egypte, potvrdzuje, že spoločnosť Jushi (Čína) potrebovala externú finančnú pomoc na podporu svojich výrobných činností v Egypte. Komisia preto usúdila, že základné preferenčné úvery poskytnuté prostredníctvom spoločnosti Jushi (Čína) možno pripísať aj egyptskej vláde takisto ako priame úvery, ktoré čínske finančné inštitúcie poskytli spoločnosti Jushi Egypt.

(175)

Keďže všetky tieto úvery možno v podstate prirovnať k úverom poskytnutým čínskou vládou čínskej spoločnosti (ktorá potom prideľuje výhody svojim výrobným činnostiam inde), Komisia sa rozhodla narábať s týmito úvermi ako s akýmkoľvek iným domácim čínskym úverom poskytnutým čínskemu výrobcovi GFR. V tejto súvislosti, ako sa uvádza v odôvodnení 128, Komisia zistila, že všetky čínske finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu, ktoré poskytovali úvery spoločnostiam Jushi (Čína) a Jushi Egypt, boli verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

(176)

Komisia následne vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že nominálna úroková sadzba účtovaná spoločnosťou Jushi (Čína) spoločnosti Jushi Egypt bola 7,5 %. Žiadne financovanie poskytnuté spoločnosti Jushi (Čína) však nemalo takú vysokú úrokovú sadzbu. Priemerná úroková sadzba účtovaná spoločnosti Jushi (Čína) počas obdobia prešetrovania v skutočnosti predstavovala približne 4 %. Komisia teda porovnala priemernú úrokovú sadzbu, ktorú spoločnosť Jushi (Čína) platí z nesplatenej sumy medzipodnikového úveru počas obdobia prešetrovania, so sumou, ktorú by táto spoločnosť musela zaplatiť za porovnateľný obchodný úver, ktorý by bolo možné získať na trhu.

(177)

S cieľom zohľadniť zvýšené vystavenie bánk rizikám, ktoré boli zdôraznené existenciou revolvingových úverov, sa Komisia rozhodla posunúť ratingy na ratingovej stupnici rizika o jeden stupeň nadol a použiť americké podnikové dlhopisy s ratingom B (namiesto BB) na určenie trhovej referenčnej hodnoty.

(178)

Všetky prvky týkajúce sa tohto financovania opísané vyššie v tomto oddiele jasne ukazujú, že spoločnosť Jushi (Čína) pridelila všetky výhody z preferenčného financovania prijatého od čínskych finančných inštitúcií spoločnosti Jushi Egypt. Na základe všetkých týchto dôvodov takto vypočítaná výhoda bola pripísaná spoločnosti Jushi Egypt.

(179)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jushi Egypt tvrdila, že Komisia nemala znížiť úverový rating spoločnosti Jushi Egypt z AA na B na základe skutočnosti, že spoločnosť Jushi Egypt nedodržala splátkový kalendár voči svojej materskej spoločnosti alebo že v niektorých prípadoch materská spoločnosť spoločnosti Jushi Egypt splatila úvery za ňu. Skutočnosť, že sa skupina podnikov spoločnosti Jushi Egypt rozhodla, že je lepšie, aby náklady znášal iný subjekt v skupine s cieľom zachovať peňažný tok v inom subjekte, nenaznačuje, že by tento iný subjekt neplnil svoju povinnosť, ak by táto povinnosť bola voči bankovej inštitúcii.

(180)

Po prvé, Komisia poznamenala, že nenašla žiaden úverový rating, ktorý spoločnosti Jushi Egypt udelila externá strana, a že ani spoločnosť Jushi Egypt neposkytla v tomto smere žiadny dôkaz. Spoločnosť Jushi Egypt preto nikdy nemala ako východiskový bod úverový rating „AA“. Komisia teda musela určiť úverový rating spoločnosti Jushi Egypt na základe dostupných skutočností v danom prípade. Vzhľadom na značnú sumu medzipodnikových úverov od materskej spoločnosti, ako aj na skutočnosť, že skupina Jushi Group pôsobila ako ručiteľ za úvery od bánk CDB a EXIM, Komisia rozhodla, že úverový rating spoločnosti Jushi Egypt úzko súvisí s ratingom jej materskej spoločnosti, ktorý bol stanovený na „BB“, ako je uvedené v odôvodnení 168. Tento úverový rating BB bol preto pre Komisiu východiskovým bodom.

(181)

Po druhé, ako je vysvetlené v odôvodnení 178, Komisia sa rozhodla posunúť ratingy na ratingovej stupnici o jeden stupeň nadol, t. j. z BB na B, a to z dôvodu nesplácania jej záväzkov v priebehu rokov. Komisia skutočne poznamenala, že hoci sa úvery bánk CDB a EXIM splácali podľa splátkového kalendára, celkové záväzky spoločnosti sa v priebehu rokov vlastne zvýšili. Spoločnosť Jushi Egypt ako taká nahradila zahraničný dlh vnútroskupinovým dlhom, ale v skutočnosti si nesplnila svoje záväzky voči samotným bankovým inštitúciám. Na rozdiel od vyhlásení spoločnosti Jushi Egypt existujú aj náznaky, že spoločnosť by nebola schopná splniť svoje záväzky, ak by všetci jej dlžníci boli externými bankovými inštitúciami. Napríklad, hoci spoločnosť bola v rokoch 2015 a 2016 stratová a v roku 2016 mala záporné vlastné imanie, stále vyplácala banke CDB veľké splátky kapitálu, ktoré v týchto rokoch predstavovali 54 miliónov USD (približne 546 miliónov EGP). Spoločnosť by preto nebola schopná plniť svoje vonkajšie záväzky bez finančnej podpory materskej spoločnosti.

(182)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia tieto tvrdenia zamietla.

(183)

Všetky zistené subvencie boli stanovené pre celkový obrat spoločnosti. Výška subvencie sa potom rozložila na obrat dotknutého výrobku predávaného do Únie.

(184)

Výška subvencie zistená v prípade preferenčného financovania prostredníctvom úverov od čínskych politických bánk, priamo alebo cez materskú spoločnosť Jushi (China), predstavovala hodnotu 6,46 % pre spoločnosť Jushi Egypt.

3.3.3.   Podpora kapitálových investícií

(185)

Okrem priamych úverov a medzipodnikových úverov musela spoločnosť Jushi Egypt pokryť svoje finančné potreby aj zvýšením svojho kapitálu.

(186)

V predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že na úrovni materských spoločností čínskych skupín boli poskytnuté značné subvencie na podporu zahraničných investícií v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, vo forme grantov, preferenčného financovania a kapitálových injekcií. Platilo to najmä v prípade nedávno ukončeného antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa pneumatík (ďalej len „konanie týkajúce sa pneumatík“) (69).

3.3.3.1.   Právny základ

13. päťročný plán rozvoja zahraničného obchodu, vydaný ministerstvom obchodu, 26. decembra 2016,

Usmernenia Štátnej rady k podpore spolupráce v oblasti medzinárodnej výrobnej kapacity a výroby zariadení, vydané v roku 2015 (ďalej len „usmernenia“),

rozvojový plán týkajúci sa odvetvia stavebných materiálov na obdobie 2016 – 2020, ministerstvo priemyslu a informačných technológií, GXBG (2016) č. 315,

13. päťročný plán týkajúci sa odvetvia výroby vlákien a kompozitných materiálov,

Made in China 2025, Štátna rada, 7. júla 2015.

3.3.3.2.   Uplatnenie ustanovení článku 28 ods. 1 základného nariadenia v súvislosti so skupinou Jushi Group

(187)

V žiadosti o informácie uvedenej v odôvodnení 8 Komisia požadovala informácie od skupiny Jushi Group týkajúce sa okrem iného akýchkoľvek zmien v kapitálovej štruktúre vrátane zvyšovania kapitálu a zmien v právach akcionárov, od spoločnosti Jushi Egypt a viacerých priamych a nepriamych materských spoločností patriacich do skupiny Jushi Group, ktorá je sama členom skupiny China National Building Materials Group (ďalej len „skupina CNBM“).

(188)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť China National Building Materials Co. Ltd. (ďalej len „spoločnosť CNBM“) je čínsky štátom vlastnený podnik, ktorý priamo a nepriamo vlastní zo 41,27 % skupina CNBM, ktorú zas úplne vlastní komisia SASAC. Spoločnosť CNBM je najväčším akcionárom s vlastníctvom 26,97 % podielu v spoločnosti China Jushi Co., Ltd. (ďalej len „spoločnosť China Jushi“), ktorá je jediným akcionárom spoločnosti Jushi Egypt (70).

(189)

Spoločnosť Jushi Egypt spočiatku poskytla veľmi obmedzené informácie týkajúce sa priamych a nepriamych materských spoločností.

(190)

V dôsledku toho Komisia 18. marca 2020 zaslala spoločnosti Jushi Egypt list, v ktorom uviedla nedostatky a informovala spoločnosť Jushi Egypt o možnom uplatnení ustanovení článku 28 základného nariadenia. Skupina Jushi Group okrem iného neposkytla požadované informácie týkajúce sa dôvodu zmien v kapitálovej štruktúre, ani informácie o spôsobe, akým bolo financované zvyšovanie kapitálu spoločnosti Jushi Egypt, skupiny Jushi Group, spoločnosti China Jushi a spoločnosti CNBM.

(191)

V odpovedi na tento list spoločnosť Jushi Egypt poskytla stanovisko, v ktorom dopĺňa niektoré chýbajúce informácie, predovšetkým pokiaľ ide o spôsob, ako sa zmeny v kapitálovej štruktúre odrazili vo finančných výkazoch rôznych spoločností skupiny. Poskytnuté informácie týkajúce sa zapojenia štátnych a neštátnych subjektov (napríklad komerčných bánk vo vlastníctve štátu) však predstavovali iba tvrdenia bez podporných dôkazov a informácie týkajúce sa hlavných dôvodov zmien a podrobných finančných údajov boli veľmi obmedzené.

(192)

Ako však už bolo uvedené, výrazné štátne vlastníctvo v spoločnosti CNBM je zrejmé. Podľa verejne dostupných informácií na webovom sídle spoločnosti CNBM (71) navyše celý riadiaci tím tejto spoločnosti má stranícke funkcie, ako je tajomník Výboru strany, zástupca tajomníka Výboru strany alebo stály člen Výboru strany. Okrem toho, pán Cao Jianglin, výkonný riaditeľ spoločnosti CNMB a stály člen Výboru strany, pôsobí od roku 2002 aj ako predseda predstavenstva spoločnosti China Jushi (72). Preto vyhlásenie, že všetky rozhodnutia týkajúce sa zvyšovania kapitálu dotknutých spoločností prijali nezávisle príslušné predstavenstvá spoločností bez akéhokoľvek zapojenia štátnych alebo iných neštátnych subjektov do tohto procesu, nie je dôveryhodné vzhľadom na štátne vlastníctvo a zapojenie strany do riadenia.

(193)

Keďže Komisia takéto informácie nemala k dispozícii, dospela k názoru, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

(194)

Komisia teda dospela k záveru, že sa musí v prípade zistení týkajúcich sa skupiny Jushi Group, spoločnosti China Jushi a spoločnosti CNBM čiastočne opierať o dostupné skutočnosti.

3.3.3.3.   Zistenia z prešetrovania

(195)

Počas obdobia prešetrovania spoločnosť Jushi Egypt využívala granty poskytnuté cez CNBM, subjekt kontrolovaný štátom, a to prostredníctvom kapitálových injekcií, konkrétne prostredníctvom splateného kapitálu.

(196)

V roku 2012 prispeli akcionári značnou sumou vo výške 42,6 milióna USD na financovanie spoločnosti Jushi Egypt. Odvtedy sa kapitál spoločnosti Jushi Egypta až do obdobia prešetrovania výrazne zvýšil až na 162 miliónov USD. Na konci obdobia prešetrovania bol kapitál spoločnosti Jushi Egypt približne štyrikrát väčší než v roku 2012.

(197)

Spoločnosť Jushi Egypt je v úplnom vlastníctve skupiny Jushi Group, ktorá je v úplnom vlastníctve spoločnosti China Jushi. Hlavným akcionárom spoločnosti China Jushi je holding CNBM, ktorý od roku 2010 nepretržite vlastní viac ako 25 % jej akcií.

(198)

Zároveň so zvýšením kapitálu v spoločnosti Jushi Egypt sa v podobnom rozsahu zvýšila účasť spoločnosti CNBM na kapitálovej štruktúre spoločnosti China Jushi. Konkrétne spoločnosť CNBM od roku 2011 do konca roku 2018 šesťnásobne zvýšila svoj splatený kapitálový vklad do spoločnosti China Jushi, zo 190 miliónov jüanov (30,2 milióna USD) v roku 2011 na 944 miliónov jüanov (140,9 milióna USD) v roku 2018.

(199)

Podobný trend a rozsah zvýšenia kapitálu v spoločnostiach Jushi Egypt aj China Jushi jednoznačne naznačuje, že spoločnosť CNBM získavala finančné prostriedky na zvýšenie kapitálu spoločnosti Jushi Egypt cez spoločnosť China Jushi až do obdobia prešetrovania.

(200)

Okrem zvýšenia splateného kapitálu došlo aj k podstatnému zvýšeniu prostriedkov prevedených zo spoločnosti CNBM na spoločnosť China Jushi a skupinu Jushi Group prostredníctvom iných druhov kapitálových účtov.

(201)

S cieľom určiť povahu prevodov a okolností, za ktorých sa vyvíjal vlastnícky kapitál v dotknutých spoločnostiach, sa Komisia snažila získať prístup k príslušným informáciám pochádzajúcim z CNBM. Ako je však vysvetlené v oddiele 3.3.3.2, spoločnosť Jushi Egypt nespolupracovala úplne pri prešetrovaní a neposkytla potrebné informácie. Keďže tieto informácie neboli k dispozícii, v nadväznosti na uplatnenie ustanovení článku 28 základného nariadenia sa Komisia pri svojich zisteniach musela čiastočne opierať o dostupné skutočnosti. Komisia musela najmä použiť dostupné skutočnosti na identifikáciu zdroja financovania kapitálu, ktorý spoločnosť CNBM poskytla spoločnosti Jushi Egypt, okrem iného prostredníctvom spoločnosti China Jushi.

(202)

Na dosiahnutie tohto záveru Komisia zistila existenciu jasného záväzku spoločnosti CNBM investovať do zahraničia v podporovaných odvetviach. V tejto súvislosti sa CNBM vo svojej výročnej správe, na svojom webovom sídle a v závodoch propaguje ako „aktívny realizátor iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta“. Napríklad tvrdí, že „vykonala 312 cementárskych projektov v 75 krajinách a regiónoch na celom svete, viac ako 60 projektov v oblasti sklenených vlákien, realizovala 33 investičných projektov, výstavbu 5 zahraničných skladov, prevádzkovala 14 zahraničných obchodných reťazcov so stavebnými materiálmi a riadila viac ako 30 tovární na celom svete“ (73).

(203)

Konkrétnejšie, v rámci odvetvia GFR spoločnosť CNBM založila v roku 2012 spoločnosť Jushi Egypt, výrobcu GFR v Egypte a dcérsku spoločnosť čínskeho vyvážajúceho výrobcu Jushi. V nasledujúcich rokoch sa uskutočnilo niekoľko dôležitých investičných projektov na rozšírenie výrobnej kapacity spoločnosti Jushi Egypt.

(204)

Okrem toho skupina Jushi Group založila množstvo zahraničných výrobných a obchodných dcérskych spoločností v Južnej Afrike, Južnej Kórei, Taliansku, Španielsku, vo Francúzsku, v Kanade, Indii, Singapure, Japonsku, USA a Hongkongu. V roku 2016 získala skupina CNBM viac ako 5 miliárd jüanov (747,38 milióna USD) na svoju globalizačnú stratégiu v rámci 13. päťročného plánu (2016 – 2020), medzi ktoré patria uvedené egyptské projekty, ako aj investícia v hodnote 300 miliónov USD v továrni v USA na výrobu so začiatkom v roku 2018 (74). V Indii sa plánuje postaviť do polovice roku 2020 výrobné zariadenie s kapacitou 100 000 ton.

(205)

Všetky tieto zahraničné projekty zapadajú do širšieho kontextu čínskej politiky tzv. otvárania sa navonok („going out“). V tejto súvislosti Sung Č’-pching, predseda CNBM, napríklad uviedol: „Podpísanie projektu Jushi USA je míľnikom v strategickom rozvoji globalizácie China Jushi a medzitým ide aj o kritický krok vpred v úsilí o dosiahnutie vyšších cieľov. Okrem toho má význam ako referencia pre globalizáciu CNBM a dokonca aj pre čínske odvetvie stavebných materiálov ako celok.

(206)

Odvetvie GFR je tiež odvetvím podporovaným v rámci iniciatívy Made in China 2025 (75) a v dôsledku toho môže čerpať značné štátne finančné prostriedky. Vytvorilo sa niekoľko fondov na podporu iniciatívy Made in China 2025, a teda nepriamo aj na podporu odvetvia GFR, ako je napríklad národný fond pre integrované obvody, fond pokročilej výroby a investičný fond pre novovznikajúce odvetvia (76).

(207)

GFR sa často označujú súhrnným pomenovaním „nové materiály“. Plán Made in China 2025 (77) obsahuje zoznam desiatich strategických sektorov, ktoré pre čínsku vládu predstavujú kľúčové odvetvia priemyslu. Opisuje sa v ňom sektor 9 „nových materiálov“ a jeho podkategórie vrátane moderných základných materiálov (bod 9.1), kľúčových strategických materiálov (bod 9.2) vrátane vysokovýkonných vlákien a kompozitných materiálov, nových energetických materiálov (78). Nové materiály teda využívajú výhody vyplývajúce z mechanizmov podpory uvedených v tomto dokumente, okrem iného vrátane politík finančnej podpory, fiškálnej a daňovej politiky, dohľadu a podpory Štátnej rady (79).

(208)

Pokiaľ ide o tieto kľúčové odvetvia, v pláne Made in China 2025 sa v kapitole 3.9 výslovne uvádza, že Čína:

podporí podniky pri uskutočňovaní fúzií, kapitálových investícií a investícií rizikového kapitálu do zahraničia,

aktívne sa bude zúčastňovať na medzinárodnej priemyselnej spolupráce a podporovať ju a bude vykonávať hlavné strategické plány, ako je Hospodárske pásmo hodvábnej cesty a Námorná hodvábna cesta 21. storočia, s cieľom urýchliť budovanie prepojenej infraštruktúry s okolitými krajinami a úzku priemyselnú spoluprácu,

využije otváranie sa pozdĺž hraníc a vybuduje niekoľko zahraničných výrobných parkov spolupráce v oprávnených krajinách,

podporí zahraničný prenos zariadení s vyspelou technológiou, pokrokových technológií a silného priemyslu.

(209)

V ďalšom rozhovore Sung Č’-pching uviedol, že z podnikateľského hľadiska CNBM venovala osobitnú pozornosť vnútroštátnym politikám týkajúcim sa iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a že táto iniciatíva „je skutočne jedinečnou životnou príležitosťou pre čínsku skupinu výroby stavebných materiálov“. Poukázal aj na to, že otváranie sa navonok („going out“) je spojené s finančnou spoluprácou a že to funguje len vtedy, keď „skombinujeme financie, spoluprácu so štátnymi fondmi, úver kupujúcemu, finančný lízing a iné spôsoby, vtedy dostaneme vzájomnú spoluprácu v zmysle ‚going out’“. V tom istom zmysle Sung Č’-pching ďalej uviedol, že „medzinárodná spolupráca v oblasti kapacít sa musí kombinovať s vnútroštátnou politikou Jedno pásmo, jedna cesta, najmä s finančnou politikou krajiny. Kedysi sme robili jednoduché investície, vypožičiavali sme si peniaze a požičiavali investície, ale nebude to masívne. Chcel by som prijať model podobný modelu čínskeho holdingu Guoxin Holdings, pri ktorom spoločnosti prispievajú 10 % a štátna devíza prispieva 90 %. Musíme zmeniť našu starú závislosť od úverov a hľadať nové modely financovania podnikania a modely organizácie. Myslím si, že by sme mali naplno využiť súčasné silné finančné výhody krajiny, zvýšiť zriaďovanie investičných fondov pre stavebné materiály, zmobilizovať viac kapitálu na účasť na investíciách, podporiť podniky pôsobiace v odvetví stavebných materiálov, aby sa otvorili navonok, tzv. ‘go out„.

(210)

Túto víziu podporuje čínska vláda, ako je možné vidieť v príhovore, ktorý predniesol Siao Ja-čching, riaditeľ komisie SASAC Štátnej rady na konferencii organizovanej CNBM: „centrálne podniky sú pilierom národného hospodárstva a mali by byť úzko spojené s národnou stratégiou Jedno pásmo, jedna cesta, pričom by sa mali využívať výhodné výrobné kapacity a zdôrazňovať kľúčové oblasti a mala by sa podporovať medzinárodná spolupráca v oblasti výrobných kapacít a zariadení. Preberajú vedúcu úlohu pri vytváraní novej vizitky pre otváranie sa krajiny navonok…. V posledných rokoch China Building Materials a China Materials Group zrýchlili tempo otvárania sa navonok, dosiahli vynikajúce výsledky a reštrukturalizácia skupiny, ktorá má viesť k internacionalizácii čínskeho odvetvia stavebných materiálov, má veľký význam... Po reorganizácii budú počiatočné plánované investičné projekty novej spoločnosti v krajinách patriacich do Jedného pásma, jednej cesty predstavovať investíciu vo výške viac ako 90 miliárd jüanov“ (80).

(211)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť CNBM je čínsky štátom vlastnený podnik, ktorý priamo a nepriamo vlastní zo 41,27 % materská skupina CNBM, ktorú zas úplne vlastní komisia SASAC. Spoločnosť CNBM vlastní podiel 26,97 % v spoločnosti China Jushi, ktorá je jediným akcionárom spoločnosti Jushi (81).

(212)

Preto je spoločnosť CNBM Building čínsky štátom vlastnený podnik, ktorý priamo a nepriamo vlastní materská skupina CNBM, ktorú zas úplne vlastní komisia SASAC. Komisia SASAC je kľúčovým nástrojom, prostredníctvom ktorého čínska vláda niekoľkými spôsobmi skôr kontroluje štátom vlastnené podniky ako prostriedok na vykonávanie vládnych politík a plánov, než aby sledovala trhovú logiku vo svojich obchodných operáciách (82). Bez toho, aby bol dotknutý záver o povahe verejného orgánu CNBM v zmysle článku 3 základného nariadenia, na základe všetkých uvedených dôkazov možno dospieť k záveru, že CNBM a skupina Jushi vo všeobecnosti vykonávajú priemyselné a vládne politiky, a to aj so zreteľom na iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta a politiky otvárania sa navonok („going out“) pri výrobe a vývoze dotknutého výrobku.

(213)

V tejto súvislosti dostala CNBM od vlády finančný príspevok na vykonávanie týchto politík vrátane financovania investície v Egypte na výrobu dotknutého výrobku. Vzhľadom na neúplnú spoluprácu spoločnosti Jushi Egypt v tomto bode Komisia nebola schopná určiť skutočný zdroj financovania a podrobne odôvodniť, či tento finančný príspevok poskytla komisia SASAC alebo fond Silk Road Fund (ďalej len „SRF“) ako prostriedok vykonávania stratégie Jedno pásmo, jedna cesta. Na základe dostupných skutočností podľa článku 28 základného nariadenia však Komisia dospela k záveru, že komisia SASAC (83) aj fond SRF (84) sa pri poskytovaní finančných prostriedkov spoločnosti CNBM považujú za verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia. V každom prípade, aj keby nepredstavovali verejné orgány, komisia SASAC aj fond SRF by sa považovali za poverené a riadené vládou pri vykonávaní vládnych politík a funkcií v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. iv) základného nariadenia (85).

(214)

Podobne v dôsledku nedostatočnej spolupráce, na základe všetkých uvedených dôkazov o financovaní projektov mimo Číny vrátane Egypta v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, ako aj zistení v konaní týkajúcom sa pneumatík, Komisia dospela k záveru, že CNBM dostala finančný príspevok vo forme grantov, ktoré sa následne použili na postupné kapitálové príspevky na zvýšenie kapitálu, ktorý sa sprístupnil spoločnosti Jushi Egypt na jej operácie v Egypte.

(215)

Keďže CNBM nepredložila ďalšie dôkazy, na základe verejne dostupných dôkazov sa Komisia rozhodla napadnúť postupné zvyšovanie kapitálu spoločnosti Jushi Egypt vo forme kapitálových injekcií podporovaných štátom s cieľom zriadiť a rozšíriť výrobné zariadenia spoločnosti CNBM v Egypte. Takáto podpora by rovnako patrila medzi body dohodnuté medzi Čínou a Egyptom v dohode o spolupráci na zriadenie zóny SETC, ktoré boli pripísané Egyptu z tých istých dôvodov, aké sú vysvetlené v odôvodnení 91, a možno ich teda prideliť výrobkom vyvážaným z Egypta.

3.3.3.4.   Výhoda

(216)

Komisia potom analyzovala, či finančný príspevok poskytnutý čínskou vládou prostredníctvom komisie SASAC a/alebo fondu SRF poskytol spoločnosti Jushi Egypt výhodu. Z dôvodu nespolupráce spoločnosti CNBM musela Komisia znovu založiť svoje zistenia na skutočnostiach dostupných podľa článku 28 základného nariadenia.

(217)

Súbory dôkazov uvedené v pododdiele vyššie ukázali, že mandátom a cieľom SASAC aj SRF je vykonávať verejné politiky a plány, a to aj poskytovaním finančnej podpory a financovania podporovaným odvetviam, medzi ktoré patrí odvetvie GFR, s cieľom ustanoviť stratégiu otvárania sa navonok („going out“). SASAC a SRF pri poskytovaní finančných prostriedkov nedodržiavajú trhové zásady a správanie, ale pôsobia pri vykonávaní príslušných verejných politík. Zistil sa pozoruhodný príklad ich činností oddelených od trhovej perspektívy v konaní týkajúcom sa pneumatík, keď SRF poskytol grant materskej spoločnosti skupiny na nadobudnutie dcérskej spoločnosti v EÚ. Komisia okrem toho v konaní týkajúcom sa pneumatík zistila, že takéto projekty sa vyvíjali podobným spôsobom (86). Preto je opodstatnené domnievať sa, že by sa CNBM, ako hlavný ústredný štátom vlastnený podnik, riadila rovnakou štruktúrou a využívala by podobné subvencie.

(218)

Komisia ďalej poznamenala, že výška postupných súbežných zvyšovaní kapitálu spoločnosti Jushi Egypt prijatých prostredníctvom spoločnosti China Jushi približne zodpovedala výške medzery vo financovaní investičného projektu v Egypte, ktorá zostala po financovaní prostredníctvom preferenčného financovania. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 171 až 174, postupný rozsah a miera zvyšovaní kapitálu spoločnosti CNBM do skupiny Jushi Group a spoločnosti China Jushi v podstate odrážali zvyšovania kapitálu do spoločnosti Jushi Egypt, aby sa presne pokryla táto medzera vo financovaní. To bolo v úplnom súlade s účelom fungovania a financovania komisie SASAC a fondu SRF.

(219)

Na základe dôkazov uvedených v spise a v súlade s článkom 28 základného nariadenia Komisia dospela k záveru, že finančný príspevok poskytnutý cez komisiu SASAC a/alebo fond SRF poskytol výhodu v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

3.3.3.5.   Výpočet výšky subvencie

(220)

Ako už bolo vysvetlené v oddiele 3.3.3.2, spoločnosť Jushi Egypt neposkytla úplnú odpoveď na žiadosť o informácie. Preto nebolo možné overiť subvencie prijaté na úrovni materskej spoločnosti v súvislosti so zahraničnými investíciami skupiny týkajúcimi sa dotknutého výrobku a stanoviť presnú výšku výhody.

(221)

Komisia sa preto pri určovaní výšky subvencie poskytnutej z finančného príspevku komisie SASAC alebo fondu SRF vo forme grantov uchýlila k dostupným skutočnostiam podľa článku 28 základného nariadenia. Ako je vysvetlené vyššie, Komisia zistila súbežné zvyšovania kapitálu v rôznych spoločnostiach skupiny v Číne, ktoré napokon smerovali do spoločnosti Jushi Egypt v rovnakom rozsahu a v rovnakom období. Keďže CNBM tieto prostriedky získala od komisie SASAC a/alebo fondu SRF, ktoré boli pridelené na investovanie v Egypte v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a politiky otvárania sa navonok, použili sa jednoducho na nasmerovanie týchto prostriedkov až do spoločnosti Jushi Egypt bez toho, aby si ponechala akúkoľvek výhodu sama pre seba, keďže by to bolo v rozpore s účelovým viazaním týchto prostriedkov. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že výška medzery vo financovaní egyptskej investície spoločnosti Jushi Egypt zodpovedala výške zvýšení kapitálu.

(222)

S cieľom určiť objem finančných prostriedkov, ktoré spoločnosť CNBM presmerovala na spoločnosť Jushi Egypt ako kapitálové injekcie, Komisia analyzovala a sledovala postupné zvyšovania vlastného imania v dotknutých spoločnostiach, konkrétne v spoločnostiach Jushi Egypt, Jushi Group a China Jushi, ktorých hlavným akcionárom je spoločnosť CNBM.

(223)

V rámci sledovania finančných prostriedkov Komisia skúmala nielen zvýšenia splateného kapitálu, ale aj zvýšenia ostatných kapitálových nástrojov. Konkrétne sa značná časť finančných prostriedkov zistila vo forme kapitálových prebytkov v sprostredkovateľských spoločnostiach China Jushi a Jushi Group. Pokiaľ ide osobitne o tieto sprostredkovateľské spoločnosti, Komisia si všimla, že pri určitých zvýšeniach kapitálu bola suma finančných prostriedkov prevedených na tieto spoločnosti vyššia ako sumy, ktoré by spoločnosť neskôr zaregistrovala v rámci splateného kapitálu. Spoločnosť by preto mala prístup k týmto finančným prostriedkom bez očakávanej zmeny podielu na vlastníctve spoločnosti. Zohľadnením kapitálových injekcií prostredníctvom splateného kapitálu a súm zistených na iných typoch kapitálových účtov, ako je kapitálový prebytok, Komisia mohla stanoviť, že viac ako 87 % vlastného imania spoločnosti Jushi Egypt bolo pripísateľných CNBM. Celková výška výhody pre príjemcu by preto použitím tohto postupu bola (142,8 milióna USD).

(224)

Vzhľadom na obmedzený prístup k podrobnejším informáciám však Komisia nemohla určiť presný pôvod všetkých týchto finančných prostriedkov, a preto nemohla s dostatočnou mierou pravdepodobnosti dokázať, že všetky sumy obsiahnuté na iných kapitálových účtoch spoločnosti Jushi Egypt boli smerované a prevádzané prostredníctvom CNBM.

(225)

Komisia preto prijala opatrnejší prístup a zamerala sa výlučne na vývoj súm splateného kapitálu, ktorého zdrojom bola s dostatočnou mierou pravdepodobnosti spoločnosť CNBM. Konkrétnejšie, Komisia jednoducho vzala do úvahy zvýšenie splateného kapitálu spoločnosti CNBM v spoločnosti China Jushi od roku 2011 a súbežný vývoj zvýšení kapitálu do spoločnosti Jushi Egypt od roku 2012. V dôsledku toho Komisia usúdila, že 51 % vlastného imania v spoločnosti Jushi Egypt (alebo 81,8 milióna USD) poskytla spoločnosť CNBM prostredníctvom finančného príspevku, ktorý dostala komisia SASAC alebo fond SRF.

(226)

Po stanovení celej výšky grantov Komisia pristúpila k výpočtu výhody poskytnutej spoločnosti Jushi Egypt počas obdobia prešetrovania podľa článkov 6 a 7 základného nariadenia. Výhoda grantov prostredníctvom zvýšení vlastného imania by sa mala prideliť na obdobie prešetrovania, pri zohľadnení amortizačného obdobia vlastného imania, ktoré nie je fixným aktívom, a preto by za normálnych okolností podliehalo ustanoveniam o prideľovaní podľa článku 7 ods. 4 základného nariadenia.

(227)

Vzhľadom na nespoluprácu zo strany spoločnosti Jushi Egypt, pokiaľ ide o odpoveď na žiadosť o informácie, Komisia nemala žiadne ďalšie informácie o žiadnej osobitnej dohode týkajúcej sa použitia grantu spojeného s kapitálovými investíciami s komisiou SASAC alebo fondom SRF. V konaní týkajúcom sa pneumatík Komisia amortizovala výšku grantu na obdobie siedmich rokov, pretože to bolo v súlade s priemernou dĺžkou trvania investície fondu SRF a ďalším súbežným úverom prijatým na túto transakciu (87). Vzhľadom na nespoluprácu a neexistenciu osobitnej dohody s akcionármi v tomto prípade sa však Komisia rozhodla uplatniť konzervatívny prístup a rozhodla sa využiť priemernú životnosť aktív spoločnosti Jushi Egypt za predpokladu, že sa finančné prostriedky použili na vyplnenie medzery pre investičný projekt v súlade s článkom 7 ods. 3 v spojení s článkom 7 ods. 4 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že ak je to opodstatnené okolnosťami, môže sa použiť odlišné obdobie odpisovania. Na základe tohto Komisia použila amortizačné obdobie dlhé dvanásť rokov.

(228)

Všetky zistené subvencie boli stanovené pre celkový obrat spoločnosti. Výška subvencie sa potom rozložila na obrat dotknutého výrobku predávaného do Európskej únie.

(229)

Výsledkom bolo subvencovanie vo výške 2,01 %.

3.3.3.6.   Pripomienky k podpore kapitálových investícií

(230)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia nepreukázala, že vlastné imanie možno pripísať spoločnosti CNBM, a konkrétne, že nepochádzalo zo ziskov spoločnosti China Jushi alebo skupiny Jushi Group. V tejto súvislosti spoločnosť ďalej tvrdila, že Komisia nevysvetlila, prečo spoločnosť CNBM od roku 2010 každý rok poskytovala finančné prostriedky spoločnosti China Jushi, pričom sa však tieto finančné prostriedky previedli na skupinu Jushi Group a spoločnosť Jushi Egypt iba počas niektorých z týchto rokov. Podobne tvrdila, že Komisia nepreukázala, že podporu kapitálových investícií možno pripísať akémukoľvek verejnému orgánu, a preto nemôže predstavovať subvenciu. Vyvážajúci výrobca nakoniec požiadal, aby v prípade, že Komisia zachová svoj prístup, musela poskytnúť informácie o tom, ako usúdila, že existuje akákoľvek súvislosť medzi podporou kapitálu od spoločnosti CNBM pre spoločnosť China Jushi a medzi skupinou Jushi Group a spoločnosťou Jushi Egypt.

(231)

Po prvé, pokiaľ ide o pôvod finančných prostriedkov, Komisia poznamenala, že spoločnosť neposkytla žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by svedčili v prospech jej tvrdenia. Komisia však ďalej analyzovala účty dotknutých spoločností s cieľom zistiť, či bolo zvýšenie vlastného imania spôsobené ziskom. Komisia poznamenala, že žiadne zvýšenie vlastného imania nepochádzalo z účtov ziskov či nerozdelených ziskov. Komisia však zistila, že určité zvýšenie imania spoločnosti China Jushi, ku ktorému došlo v rokoch 2012 a 2016, možno pripísať kapitálovým rezervám. Spoločnosť však neposkytla informácie o pôvode prostriedkov na účtoch kapitálových rezerv. Komisia preto dospela k záveru, že nerozdelené zisky nie sú pripísateľným zdrojom finančných prostriedkov použitých na zvýšenie imania v spoločnosti Jushi Egypt od roku 2012.

(232)

Po druhé, Komisia v súvislosti s okamihom prevodu finančných prostriedkov na skupinu Jushi a Jushi Egypt uviedla, že vyvážajúci výrobca neposkytol žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by odôvodňovali alebo vysvetľovali harmonogram zvyšovania vlastného imania CNBM. Komisia podobne poznamenala, že okrem časových oneskorení pri prevodoch kapitálu z jednej spoločnosti do druhej zvýšenie imania takisto reagovala na rôzne kapitálové požiadavky v spoločnosti Jushi Egypt spojené s investíciami v analyzovanom období.

(233)

Po tretie, pokiaľ ide o otázku, či pôvod finančných prostriedkov na podporu zvýšenia kapitálu možno pripísať verejnému orgánu, Komisia v odôvodnení 215 uviedla, že aj keď by nešlo o verejné orgány, SASAC aj SRF by sa považovali za poverené alebo riadené vládou na vykonávanie vládnych politík a funkcií v súlade s článkom 3 ods. 1 bodom iv) základného nariadenia.

(234)

Napokon, pokiaľ ide o poskytovanie informácií o stanovení súvislosti medzi podporou kapitálu od spoločnosti CNBM pre spoločnosť China Jushi a medzi skupinou Jushi Group a spoločnosťou Jushi Egypt, Komisia poznamenala, že tieto informácie boli poskytnuté. V odôvodneniach 186 až 231 sa podrobne vysvetľujú zistenia a metodika použitá na výpočet výšky subvencie. Podobne v osobitnom poskytnutí informácií boli vyvážajúcemu výrobcovi poskytnuté úplné informácie týkajúce sa dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii, ako aj jej analýzy týkajúcej sa kapitálovej podpory od spoločnosti CNBM pre spoločnosť China Jushi a skupiny Jushi Group pre spoločnosť Jushi Egypt.

(235)

Vzhľadom na všetky uvedené argumenty Komisia tieto tvrdenia zamietla.

(236)

Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že Komisia nestanovila výšku výhody a musí preukázať, prečo jednotlivé poskytnutia vlastného kapitálu nie sú v súlade s bežnou investičnou praxou.

(237)

Komisia pripomenula, že počas prešetrovania sa tím zaoberajúci sa týmto prípadom snažil získať prístup k relevantným informáciám v spoločnosti CNBM. Ako je však vysvetlené v oddiele 3.3.3.2, CNBM a ani skupina Jushi Group nespolupracovali pri prešetrovaní v plnej miere a Komisia sa pri svojich zisteniach musela opierať o dostupné skutočnosti. V odôvodneniach 218 až 221 sa ďalej opísal spôsob určenia výhody. V podstate sa tam vysvetľuje, že SASAC a SRF pri poskytovaní finančných prostriedkov nedodržiavali trhové zásady, ale konali v rámci výkonu príslušných verejných politík. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(238)

Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že nie je možné usúdiť, že všetky finančné prostriedky poskytované spoločnosťou CNBM pochádzajú od verejných orgánov, keďže CNBM je verejne kótovaná spoločnosť s niekoľkými ďalšími prostriedkami získavania finančných prostriedkov. V dôsledku toho Komisia nemôže dospieť k záveru, že celá údajná kapitálová podpora od spoločnosti CNBM pre spoločnosť China Jushi predstavuje subvenciu. Spoločnosť preto tvrdila, že výhoda nemôže byť vyššia ako miera subvencie zistená pre spoločnosť CNBM v Číne pri prešetrovaní týkajúcom nariadenia o textíliách zo sklenených vlákien (88), vynásobená výškou kapitálovej podpory. Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že Komisia nesprávne vypočítala výhodu, keďže nevzala do úvahy skutočnosť, že sa podpora kapitálových investícií od spoločnosti CNBM uskutočnila výmenou akcií, a teda dividend.

(239)

Po prvé, Komisia poznamenala, že spoločnosť neposkytla žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by svedčili v prospech jej tvrdenia. Komisia rovnako pripomenula, že CNBM a ani skupina Jushi nespolupracovali pri prešetrovaní v plnej miere a sa Komisia pri svojich zisteniach musela opierať o dostupné skutočnosti. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že miera subvencie zistená pre spoločnosť CNBM v článku 3 ods. 4 a ods. 8 nariadenia o textíliách zo sklenených vlákien bola založená na úveroch a grantoch uvedených vo verejne dostupnej audítorskej správe spoločnosti CNBM, a preto svoje zistenia veľmi obozretne obmedzila iba na určité subvencie v rámci špecifických systémov subvencovania, ktoré sa dajú ľahko identifikovať a ktoré sa netýkajú systému subvencovania, ktorý je predmetom tohto prešetrovania. Preto, ak vôbec, sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia z opatrnosti.

(240)

Komisia nakoniec poznamenala, že neanalyzovala, či sa prevody finančných prostriedkov od spoločnosti CNMB uskutočnili výmenou za akcie. V skutočnosti neboli poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že by CNMB za výmenu prijala akcie. Prešetrovaním sa naopak zistilo, že spoločnosť CNBM dostala od vlády finančné príspevky na vykonávanie svojich politík a že tieto finančné príspevky boli prijaté vo forme grantov, ktoré boli potom použité na kapitálové príspevky na financovanie operácií spoločnosti Jushi Egypt.

(241)

Vzhľadom na všetky uvedené argumenty Komisia toto tvrdenie zamietla.

3.4.   Poskytovanie tovaru za nižšiu než primeranú odplatu

3.4.1.   Poskytovanie elektriny za nižšiu než primeranú odplatu

(242)

Pri poskytovaní elektriny za nižšiu než primeranú odplatu sa nezistila žiadna výhoda, keďže sadzby za elektrickú energiu sú v Egypte stanovené na vnútroštátnej úrovni a vyvážajúci výrobca platí obvyklú sadzbu pre priemyselných používateľov v určitom rozsahu napätia.

(243)

Nezistila sa žiadna výhoda pri poskytovaní plynu za nižšiu než primeranú odplatu. Sadzby za plyn sú stanovené pre určité priemyselné odvetvia, ale vyvážajúci výrobca patrí do zostávajúcej kategórie priemyselných odberateľov, ktorá najnižšiu sadzbu nevyužíva. Neexistuje teda žiadna špecifickosť a žiadna výhoda.

3.4.2.   Poskytovanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu

3.4.2.1.   Kúpa pozemkov spoločnosťou Jushi Egypt

a)   Právny základ

(244)

Právnym základom tohto programu sú:

zákon č. 83/2002 o hospodárskych zónach osobitnej povahy (ďalej len „zákon č. 83/2002“),

vyhláška prezidenta Egyptskej arabskej republiky o zákone č. 27/2015, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o hospodárskej zóne osobitnej povahy vydaného zákonom č. 83/2002 (ďalej len „zákon č. 27/2015“),

zákon č. 8 z roku 1997 o investičných zárukách a stimuloch (ďalej len „zákon 8/1997“),

zákon o investíciách v znení zákona č. 72 z roku 2017,

návrh uznesenia predsedu vlády č. 2310 z roku 2017 o vydávaní vykonávacích predpisov k zákonu o investíciách vydaných na základe zákona č. 72 z roku 2017.

b)   Čiastočná nespolupráca a použitie dostupných skutočností týkajúcich sa spoločnosti TEDA Investment Co. Ltd. – uplatnenie ustanovení článku 28 ods. 1 základného nariadenia v súvislosti s egyptskou vládou

(245)

Komisia poslala egyptskej vláde žiadosť o informácie určenú spoločnosti Tianjin TEDA a požiadala o informácie potrebné na posúdenie zapojenia egyptskej vlády alebo čínskej vlády do riadenia spoločnosti. Komisia považovala žiadosť o informácie za potrebnú vzhľadom na úlohu, ktorú mala spoločnosť pri rozvoji a budovaní zóny SETC, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 34.

(246)

V odpovedi na žiadosť o informácie spoločnosť TEDA poskytla iba údaje týkajúce sa spoločnosti Egypt TEDA Investment Co., Ltd., ktoré boli obsiahnuté už vo vyplnenom úvodnom dotazníku.

(247)

Komisia však zistila, že poskytnuté boli veľmi obmedzené informácie týkajúce sa spoločnosti Tianjin TEDA.

(248)

Keďže Komisia takéto informácie nemala k dispozícii, dospela k názoru, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

(249)

Komisia preto informovala egyptskú vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania spoločností nachádzajúcich sa v zóne SETC bude možno musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 základného nariadenia. Egyptská vláda namietala a zdôraznila, že plne spolupracovala s Komisiou a že nemohla poskytnúť informácie o spoločnosti, ktorá nepodlieha jej právomoci.

(250)

Komisia však dospela k záveru, že informácie poskytnuté o spoločnosti Tianjin TEDA boli nedostatočné a že egyptská vláda, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 16, je v pozícii, keď mohla poskytnúť požadované informácie.

(251)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia uplatnila článok 28 základného nariadenia a v súvislosti s týmto bodom vychádzala z dostupných skutočností.

c)   Zistenia z prešetrovania

(252)

Podľa článku 5 zákona č. 83/2002 v znení z roku 2015 sa v zóne Suezského prieplavu „vlastníctvo pozemkov prevádza na príslušný úrad v rámci zóny“. Od roku 2015 už nie je možné odkúpiť úplné vlastníctvo pozemkov od generálneho úradu. V súčasnosti poskytuje generálny úrad práva na užívanie pozemkov iba spoločnosti Main Development Company (ďalej len „MDC“), egyptskej developerskej spoločnosti. MDC potom poskytuje právo na užívanie pozemkov v rámci ponukového konania subdodávateľom, ako je TEDA. Títo subdodávatelia následne prenajímajú pozemky spoločnostiam nachádzajúcim sa v zóne.

(253)

Keď však spoločnosť Jushi Egypt začala budovať svoj závod v roku 2011, od egyptských orgánov bolo stále možné získať úplné vlastníctvo pozemku. V tom čase si spoločnosť Jushi Egypt kúpila pozemok od spoločnosti Egypt TEDA. Spoločnosť TEDA tento pozemok zakúpila v roku 1998 prostredníctvom svojho predchodcu, spoločného čínsko-egyptského podniku ECJV, od Suezského guvernorátu za mimoriadne nízku cenu (menej ako 1 USD/m2) a bez akéhokoľvek ponukového konania. Po prvom nákupe v roku 1998 investovala spoločnosť TEDA do základnej infraštruktúry, aby sa nezastavaná púštna krajina stala životaschopnou pre priemyselné projekty.

(254)

V tejto súvislosti Komisia zisťovala, či ECJV a TEDA boli verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu egyptskej vlády musela Komisia vychádzať z dostupných skutočností. Komisia teda hľadala informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne indície o vládnej kontrole v týchto subjektoch. Komisia takisto analyzovala, či bola kontrola vykonávaná účinným spôsobom.

(255)

Po prvé, Komisia zistila, že ECJV a TEDA sú prepojenými subjektmi a že sú v plnom vlastníctve štátu. Ako sa uvádza v odôvodnení 33, Tianjin TEDA je skutočne štátom vlastnený podnik pod vedením mestskej samosprávy Tchien-ťinu, ktorá vytvorila spoločný podnik s egyptskou správou Suezského prieplavu, Egyptskou národnou bankou a štyrmi ďalšími egyptskými štátom vlastnenými podnikmi na vytvorenie ECJV, s cieľom rozvíjať a budovať hospodársku zónu. Čínska strana vlastnila 10 % akcií podniku ECJV a egyptská strana 90 % (89). Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 36, v októbri 2008 spoločnosť Tianjin TEDA založila spoločný podnik s Čínsko-africkým rozvojovým fondom, dcérskou spoločnosťou Čínskej rozvojovej banky s cieľom zriadiť čínsko-africkú spoločnosť China-Africa TEDA Investment Co., Ltd. (ďalej len „China-Africa TEDA“) ako hlavný čínsky investičný subjekt v zóne spolupráce. China-Africa TEDA sa spojila s ECJV s cieľom vytvoriť novú spoločnosť, TEDA, s cieľom riadiť rozvoj zóny SETC v Egypte. V tomto prípade čínska strana vlastnila 80 % akcií a egyptská strana (zastúpená ECJV) 20 %.

(256)

Komisia ďalej preukázala existenciu formálnych dôkazov o kontrole týchto investorov zo strany štátu. Keďže sú obidva subjekty v úplnom vlastníctve štátu, čínska a egyptská vláda nad nimi formálne majú úplnú kontrolu. Keďže chýbali konkrétne informácie, ktoré by naznačovali opak, Komisia predovšetkým usúdila, že riadiaci pracovníci a orgány dohľadu v predmetných subjektoch sa považujú za vymenované štátom, a teda sa zodpovedajú štátu, ako je to v prípade spoločností vo vlastníctve štátu v týchto krajinách.

(257)

Počiatočné pridelenie pozemkov podniku ECJV za kúpnu cenu nižšiu než 1 USD/m2, v súlade s uplatniteľným právnym rámcom, teda určite zahŕňalo finančný príspevok zo strany egyptskej vlády (90). Následný prevod pozemkov medzi ECJV a TEDA bol v skutočnosti transakciou medzi prepojenými spoločnosťami na základe transferovej ceny zahŕňajúcej tých istých účastníkov na obidvoch stranách transakcie.

(258)

Napokon, pokiaľ ide o predaj pozemku spoločnosťou Egypt TEDA spoločnosti Jushi Egypt, Komisia poznamenala, že majoritným akcionárom spoločnosti Egypt TEDA, ktorý vlastní 75 % akcií, je spoločnosť China Africa TEDA Investment Company, ktorá má takisto väčšinu kresiel v predstavenstve spoločnosti TEDA. Konečným ovládajúcim subjektom spoločnosti China Africa TEDA Investment Company je Čínska rozvojová banka, ktorá už bola označená za verejný orgán. Samotná spoločnosť TEDA navyše opisuje svoju víziu a poslanie takto: „Vízia: stať sa investičným a prevádzkovým aktérom medzinárodného priemyselného parku podporujúceho Čínu, a to začínajúc Egyptom, a so zameraním na Afriku a dokonca celý svet. Poslanie: presadzovať otváranie sa čínskych podnikov navonok a následne presadzovať proces internalizácie čínskych podnikov.“ (91) Spoločnosť TEDA vo svojich publikáciách takisto vo veľkej miere poukazuje na pozornosť, motiváciu a podporu zo strany ministerstva obchodu a mestskej samosprávy Tchien-ťinu pri vykonávaní svojich činností.

(259)

Na základe uvedených skutočností Komisia skonštatovala, že štátom kontrolované subjekty, ktoré poskytovali pozemky spoločnosti Jushi Egypt, sú štátnymi orgánmi v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia. Opatrenia prijaté spoločnosťou TEDA pod priamou kontrolou čínskej vlády a v kontexte úzkej spolupráce medzi egyptskou vládou a čínskou vládou je skutočne možné pripísať egyptskej vláde, ako už bolo vysvetlené v oddiele 3.2.3, ako súčasť súboru opatrení na preferenčnú podporu výrobcovi GFR v Egypte.

(260)

Okrem toho, aj keby sa štátom kontrolované subjekty nepovažovali za verejné orgány, na základe dôkazov uvedených v odôvodneniach 219 až 224, ako aj dôkazov týkajúcich sa úzkej spolupráce medzi čínskou vládou a egyptskou vládou Komisia stanovila, že by sa považovali za orgány poverené a riadené čínskou vládou a egyptskou vládou v záujme vykonávania úloh, ktorými je bežne poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde.

(261)

Po konečnom poskytnutí informácií egyptská vláda aj vyvážajúci výrobcovia uviedli, že Komisia sa nemôže domnievať, že konanie čínskych verejných orgánov alebo súkromných subjektov poverených alebo riadených čínskou vládou predstavuje subvencie podľa základného nariadenia, keďže takéto konanie nie je možné pripísať vláde krajiny pôvodu alebo vývozu.

(262)

Ako sa však už uviedlo v odôvodneniach 258 až 262, Komisia sa domnievala, že TEDA nie je len čínsky verejný orgán, ale verejný orgán spoločne kontrolovaný čínskou a egyptskou vládou, a že tieto opatrenia pod priamou kontrolou čínskej vlády možno pripísať aj vláde egyptskej vláde vzhľadom na úzku spoluprácu čínskej a egyptskej vlády. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že akcionármi TEDA sú aj egyptské štátom vlastnené verejné orgány, ako je napríklad egyptská správa Suezského prieplavu a Egyptská národná banka, ktoré sú zastúpené v predstavenstve TEDA. Z toho vyplýva, že egyptská vláda bola schopná uznať a prijať opatrenia TEDA. Ako sa napokon uvádza v odôvodnení 263, aj keby sa TEDA nepovažovala za verejný orgán, Komisia sa domnievala, že ju poverila alebo riadila čínska a egyptská vláda.

(263)

Po zaobstaraní pozemku v roku 2011 spoločnosť Jushi Egypt kúpila v roku 2016 aj susediaci pozemok od egyptskej developerskej spoločnosti. Tento egyptský developer kúpil tento pozemok z tej istej parcely, ktorú získal ECJV v roku 1998. Komisia analyzovala, či egyptská vláda poverila egyptského developera alebo či mu nariadila, aby poskytol pozemok spoločnosti Jushi Egypt v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(264)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že orgány zóny Suezského prieplavu sa jasne zapojili do transakcie predaja vykonávanej spoločnosťou Jushi Egypt. Egyptský developer musel skutočne svoju parcelu pozemku predať, pretože nemal dostatočné prostriedky na rozvoj pozemku podľa doložiek o priemyselnom rozvoji zahrnutých v pôvodnej kúpnej zmluve s egyptskou vládou. V tejto súvislosti sa v článku 3 kúpnej zmluvy uvádza, že ak zmluva „nebude schválená Generálnym úradom osobitnej hospodárskej zóny Suezského prieplavu do šiestich mesiacov, strana B (Jushi Egypt) má právo zvážiť porušenie tejto zmluvy zo strany A (developer) a následne sa táto zmluva automaticky zruší“. Okrem toho podľa článku 7 „strana B predloží písomnú žiadosť Generálnemu úradu osobitnej hospodárskej zóny Suezského prieplavu o vypracovanie priemyselného projektu zo strany B v mene strany A a získa schválenie... Generálny úrad osobitnej hospodárskej zóny Suezského prieplavu súhlasí s tým, že zaregistruje pozemok v mene strany B, preskúma a schváli konečnú zmluvu o predaji pozemku a požiada notársky úrad o osvedčenie o pozemku na meno strany B“.

(265)

Egyptská vláda teda použila súkromný subjekt ako prostriedok na uskutočnenie finančného príspevku, pričom súkromný orgán nemal na výber a musel predať pozemok spoločnosti Jushi Egypt, a to za cenu a ďalšie podmienky stanovené egyptskou vládou. Komisia preto dospela k záveru, že štát egyptského developera poveril alebo mu nariadil v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby vykonával verejné politiky zakotvené aj v dohode o spolupráci a poskytol pozemok za preferenčnú cenu spoločnosti Jushi Egypt.

(266)

Komisia požiadala egyptskú vládu, aby jej poskytla štatistiku o cenách pozemkov uplatniteľných v zóne Suezského prieplavu, ako aj o výberových konaniach týkajúcich sa nákupných transakcií realizovaných developermi. Egyptská vláda však nemohla poskytnúť žiadne štatistické údaje ani žiadne výberové konania týkajúce sa posudzovaného obdobia alebo transakcií. Egyptská vláda mohla poskytnúť len informácie týkajúce sa výberového konania na udelenie práva spoločnosti TEDA na užívanie ďalšieho pozemku v roku 2016.

(267)

Po konečnom poskytnutí informácií egyptská vláda a vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia vychádzala z nesprávnych skutočností, keď dospela k záveru, že egyptská vláda poverila alebo riadila spoločnosť Wadi Degla. Konkrétnejšie tvrdili, že:

1.

spoločnosť Wadi Degla nie je developer, ale výrobca polyetylénových rúr a príslušenstva a

2.

Generálny úrad hospodárskej zóny Suezského prieplavu sa nezúčastnil na rokovaniach medzi spoločnosťami Jushi Egypt a Wadi Degla, ale jednoducho schválil predaj pozemku a potvrdil ho svojou pečiatkou.

(268)

Po prvé, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii na webovom sídle spoločnosti (92), je Wadi Degla realitný developer s projektmi v rôznych lokalitách vrátane Ain Sokhna, nie výrobca rúr a príslušenstva.

(269)

Pokiaľ ide o druhý bod, Komisia uznala, že spoločnosť Wadi Degla chcela predať svoj pozemok okrem iného aj preto, že ho nerozvinula v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami. Spoločnosť však mohla predať svoj pozemok aj na voľnom trhu za lepšiu cenu. Prešetrovaním sa zistilo, že vedenie spoločnosti Jushi nielen vysvetľuje, prečo chcela spoločnosť Wadi Degla predať svoj pozemok, ale aj jasne naznačuje, že do rokovaní o predajných transakciách bol zapojený aj Generálny úrad zóny Suezského prieplavu, keďže zmluvu schválil predseda zóny Suezského prieplavu.

a)   Záver

(270)

Zo zistení tohto prešetrovania vyplýva, že ceny za poskytovanie a nadobudnutie pozemkov v zóne Suezského prieplavu určujú egyptské orgány a že ceny uplatniteľné v zóne Suezského prieplavu nie sú transparentné. Pozemok pridelili za preferenčných podmienok verejné orgány alebo súkromné subjekty poverené alebo riadené štátom.

(271)

Poskytovanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu zo strany egyptskej vlády by sa preto malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme poskytnutia tovaru, ktorým sa poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam.

(272)

Program je teda špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže poskytovanie pozemkov spoločnostiam v zóne SETC za nižšiu než primeranú odplatu je vyhradené určitým spoločnostiam v osobitnej zemepisnej oblasti.

b)   Výpočet výšky subvencie

(273)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, ktorá objektívne existuje počas obdobia prešetrovania. Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou, ktorú vyvážajúci výrobca za pozemok skutočne zaplatil, a sumou, ktorá by mala byť normálne zaplatená na základe trhovej referenčnej hodnoty. Výhoda pri kúpe pozemku spoločnosťou Jushi Egypt sa vypočítala takto:

(274)

Egyptská vláda nebola schopná poskytnúť žiadne informácie ani štatistiku o nákupných cenách pozemkov. Poskytla iba informácie o transakciách týkajúcich sa práv na užívanie pozemkov. V roku 2016 naozaj vykonala ocenenie nehnuteľností komisia expertov s cieľom vytvoriť cenovú mapu pre užívanie pozemkov v zóne Suezského prieplavu. Na základe tejto štúdie bola stanovená priemerná ročná hodnota užívania pozemkov v širšej hospodárskej zóne Suezského prieplavu. Na druhej strane, spoločnosť TEDA podpísala v roku 2016 zmluvu o užívaní pozemkov s MDC s cieľom ďalej rozšíriť existujúcu zónu SETC o 6 km2. Komisia vynásobila priemernú ročnú hodnotu užívania pozemkov v zóne Suezského prieplavu dĺžkou trvania zmluvy o užívaní pozemkov podpísanej so spoločnosťou TEDA pre oblasť rozšírenia o 6 km2. Komisia usúdila, že to predstavuje celkovú kúpnu hodnotu nezastavaného pozemku pre developera.

(275)

S cieľom zohľadniť náklady developera na rozvoj pozemkov sa potom investičné náklady spoločnosti TEDA na m2 vypočítali na základe verejne dostupných informácií. Podľa týchto informácií (93) sa predpokladala investícia 230 miliónov USD pre oblasť rozšírenia o 6 km2. Pridal sa aj zisk pre developerov.

(276)

Výsledná cena za m2 zastavaného pozemku sa uplatnila na plochu kúpenú spoločnosťou Jushi Egypt a porovnala s nákupnou cenou, ktorú spoločnosť Jushi Egypt skutočne zaplatila. V prípade pozemkov zakúpených v roku 2011 bola nákupná cena v roku 2016 upravená o infláciu a vývoj HDP. Tento vývoj sa vypočítal na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Egypt podľa údajov, ktoré uverejnil MMF za rok 2016. V prípade pozemku zakúpeného v roku 2016 sa uplatnila prirážka, aby sa zohľadnila výhodná zemepisná poloha pozemku pre kupujúceho (v susedstve existujúcich prevádzok spoločnosti Jushi Egypt).

(277)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia o priradení súm subvencií v prípade aktív, ktoré sa neodpisujú, sa výška subvencie priradí k obdobiu prešetrovania uplatnením dostupnej primeranej egyptskej úrokovej sadzby počas obdobia prešetrovania zverejnenej Svetovou bankou (94), a to ako bezúročná pôžička.

(278)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jushi Egypt tvrdila, že Komisia sa pri určovaní referenčnej hodnoty pre predaj pozemku dopustila viacerých chýb, a to konkrétne týchto:

1.

Hodnota užívacieho práva počas trvania užívacieho práva nie je porovnateľná s úplným vlastníctvom pozemku, keďže užívacie právo sa svojou povahou líši od úplného vlastníctva.

2.

Hypotetické ocenenie pozemku, ktoré si objednal Generálny úrad hospodárskej zóny Suezského prieplavu, nie je porovnateľným referenčným ukazovateľom, keďže ide o hypotetickú cenu, za ktorú sa Generálnemu úradu hospodárskej zóny Suezského prieplavu nepodarilo predať žiadnu parcelu pozemku.

3.

Celková hodnota užívacieho práva na parcelu pozemku nie je ročná cena prenájmu užívacieho práva vynásobená celkovou dĺžkou trvania užívacieho práva, ale ročná cena prenájmu užívacieho práva vydelená priemernou návratnosťou investícií. Je to tak preto, že počiatočná ročná výška užívacieho práva v dôsledku inflácie každý rok stráca na hodnote. V dôsledku toho musí Komisia ročnú cenu za meter štvorcový v USD vydeliť priemerným ziskom, ktorý spoločnosť TEDA očakáva za pozemok.

4.

Investičné náklady vo výške 230 miliónov USD, ktoré oznámila spoločnosť TEDA Egypt, pozostávajú z ceny užívacieho práva na pozemok, ako aj z investícií do výstavby obytných zón, oblasti služieb a tovární. Parcely pozemku zakúpené spoločnosťou Jushi Egypt nič z toho nezahŕňali, pretože spoločnosť Jushi Egypt kúpila pozemok bez technickej prípravy.

5.

Komisia musí na prevod referenčnej hodnoty v USD na EGP použiť výmenný kurz platný v čase predaja.

(279)

Pokiaľ ide o prvý bod, Komisia uznala, že úplné vlastníctvo sa líši od užívacieho práva, ale keďže egyptská vláda nedokázala poskytnúť žiadne informácie ani štatistiku o nákupných cenách pozemkov, Komisia usúdila, že išlo o najlepšie dostupné informácie na určenie referenčnej hodnoty.

(280)

Pokiaľ ide o druhý bod, Komisia pripomenula, že príslušné ocenenie spočívalo v nezávislej štúdii, ktorú si objednala egyptská vláda a v ktorej sa stanovovala skutočná hodnota pozemku, konkrétne cena, za ktorú by sa pozemky mali bežne predávať. Skutočnosť, že egyptská vláda nepredávala pozemky za túto cenu, nemá vplyv na ich skutočnú hodnotu.

(281)

Pokiaľ ide o tretí bod, Komisia usúdila, že hodnota užívacieho práva sa obyčajne určuje ako percento trhovej hodnoty podkladového aktíva (t. j. hodnota úplného vlastníctva) v závislosti od trvania užívacieho práva, t. j. čím dlhšie trvá užívacie právo, tým bližšie bude hodnota užívacieho práva k hodnote úplného vlastníctva. Keďže úplné vlastníctvo pozemku nie je podľa definície časovo obmedzené, vynásobením ročnej miery užívacieho práva 50 rokmi by preto výsledná referenčná hodnota vypočítaná Komisiou bola vždy nižšia ako skutočná hodnota úplného vlastníctva. Komisia okrem toho poznamenala, že v konkrétnom príklade zmluvy o užívacom práve, ktorú TEDA podpísala v roku 2016, sa musela celá suma užívacieho práva zaplatiť ako paušálna suma v deň začatia užívacieho práva. Keďže v praxi neexistovalo žiadne ročné nájomné, tvrdenie sa teda stáva neplatným.

(282)

Pokiaľ ide o štvrtý bod, Komisia poznamenala, že spoločnosť Jushi Egypt skutočne zakúpila pozemok bez budov. Tento pozemok už však mal prístup ku všetkým verejným sieťam, cestám, čistiarni odpadových vôd, verejnému osvetleniu, bezpečnosti a ďalším servisným zariadeniam, ktoré poskytla spoločnosť TEDA. Cena za parcelu pozemku v dobre prepojenej a rozvinutej zóne sa nedá porovnávať s cenou holého kusu púšte. Okrem toho príjmy realitných developerov, ako je spoločnosť TEDA, zvyčajne pochádzajú z predaja pozemkov a prenájmu budov a infraštruktúry poskytovanej v rámci zóny. Ak by sa náklady na rozvoj nezohľadnili v trhovej cene pozemku, potom by developeri v prvom rade nemali motiváciu investovať.

(283)

Pokiaľ ide o posledný bod, Komisia poznamenala, že upravila cenu za rok 2016 na základe vývoja egyptského HDP v reálnom vyjadrení od roku 2011. To znamená, že inflácia spôsobená devalváciou EGP v porovnaní s USD sa už zohľadnila pri úprave HDP. Ďalšie úpravy týkajúce sa zmien výmenných kurzov by preto viedli k dvojitému započítaniu.

(284)

Tvrdenia spoločnosti sa na základe uvedených argumentov zamietli.

(285)

Všetky zistené subvencie boli stanovené pre celkový obrat spoločnosti. Výška subvencie sa potom rozložila na obrat dotknutého výrobku predávaného do Európskej únie.

(286)

Zistená výška subvencie v prípade poskytovania pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu dosahovala hodnotu 2,02 %.

3.5.   Ušlý príjem

3.5.1.   Ušlé príjmy z dôvodu existencie programov oslobodenia od priamych daní a zníženia priamych daní

(287)

Po predbežnom a konečnom poskytnutí informácií egyptská vláda a vyvážajúci výrobca poznamenali, že osobitné daňové pravidlo z roku 2016 pre zaobchádzanie s kurzovými stratami ako s daňovou stratou nemôže predstavovať subvenciu, pretože neprináša výhodu a nie je špecifické. Po prvé, keďže toto daňové pravidlo bolo prijaté na kompenzáciu straty spôsobenej štátom, neznamená poskytnutie výhody. Po druhé, keďže všetky subjekty podobne postihnuté stratou spôsobenou štátom mohli využiť toto daňové zaobchádzanie, tento systém sa nemôže považovať za špecifický.

(288)

Komisia vo svojich predbežných zisteniach uznala, že tieto právne predpisy boli všeobecne uplatniteľné na všetky spoločnosti v Egypte a ich cieľom bolo kompenzovať negatívne účinky devalvácie egyptskej meny. Komisia však tiež uviedla, že spoločnosti, ktoré sú orientované najmä na vývoz a svoju podnikateľskú činnosť vykonávajú takmer výhradne v cudzích menách, ako sú USD alebo EUR, mali z týchto právnych predpisov neprimeranú výhodu. Tieto spoločnosti naozaj nezaznamenali v dôsledku devalvácie EGP žiadnu skutočnú stratu, keďže kurzové straty, ktoré utrpeli v rámci svojich nákupov/záväzkov v USD, si mohli kompenzovať kurzovými ziskmi pri predajoch v USD. V dôsledku toho uvedené právne predpisy namiesto kompenzácie straty spôsobenej štátom, v skutočnosti vytvorili daňovú výhodu, ktorá sa špecificky uplatňovala v prípade tohto druhu spoločností. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(289)

Zistenia v odôvodneniach 93 až 102 predbežného nariadenia sa preto týmto potvrdzujú.

3.5.2.   Ušlé príjmy z dôvodu existencie programov týkajúcich sa nepriamej dane a dovozného cla

3.5.2.1.   Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a zníženie dovozných ciel v prípade použitia dovezených zariadení

a)   Zistenia z prešetrovania

(290)

Po predbežnom poskytnutí informácií egyptská vláda a vyvážajúci výrobca nastolili rôzne otázky. Po prvé, skutočnosť, že spoločnosti Jushi Egypt v minulosti nebola vždy úplne načas vrátená DPH zo strany egyptskej vlády (keď spoločnosť nepatrila do hospodárskej zóny Suezského prieplavu), nie je príčinou ušlých príjmov v súvislosti s daňovým zaobchádzaním, ktoré sa uplatňuje v rámci hospodárskej zóny Suezského prieplavu.

(291)

Po druhé, Komisia porovnávala spochybňované daňové zaobchádzanie s hypotetickým daňovým zaobchádzaním extrapolovaným zo situácie spoločnosti Jushi Egypt pred jej vstúpením do hospodárskej zóny Suezského prieplavu, namiesto porovnávania spochybňovaného daňového zaobchádzania s egyptskými pravidlami pre DPH na dovoz zariadení a surovín.

(292)

Po tretie, Komisia počas overovania na mieste nepoložila egyptskej vláde žiadnu otázku týkajúcu sa správy DPH v Egypte, ani s ňou na túto tému nediskutovala.

(293)

Po štvrté, egyptská vláda pripomenula, že v článku 27 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa vyzýva na osobitné a diferencované zaobchádzanie s rozvojovými členskými krajinami WTO. Komisia by preto nemala trestať egyptskú vládu za skutočnosť, že nie vždy mala zdroje na včasné splatenie dlžnej sumy preplatku DPH.

(294)

Po piate, egyptská vláda pripomenula, že referenčná hodnota subvencií určená Komisiou sa týka situácie spoločností pred ich vstúpením do hospodárskej zóny Suezského prieplavu. Spoločnosti, ktoré nepatria do hospodárskej zóny Suezského prieplavu, nakoniec dostávajú od egyptskej vlády časť zaplatenej DPH, aj keď nie načas a ani v plnej výške. Celková suma DPH, ktorá sa má obvykle zaplatiť, preto nemôže predstavovať výhodu, keďže spoločnosť Jushi Egypt by od egyptskej vlády mala časť tejto DPH, ktorá sa má zaplatiť, dostať späť. Okrem toho, preplatok DPH spoločnosti Jushi Egypt v súčasnosti klesá, keďže spoločnosť dostáva viac pohľadávok DPH a celková suma DPH, ktorá sa má obvykle zaplatiť, by sa čiastočne kompenzovala týmito pohľadávkami DPH. Napokon, začiatkom roku 2020 boli egyptskou vládou dlžné sumy DPH pri dovoze spoločnosti Jushi Egypt za roky 2017 a 2018 vyrovnané a kompenzované preplatkom DPH spoločnosti Jushi Egypt. V dôsledku toho už neexistuje žiadna výhoda.

(295)

Keďže Komisia správne dospela k záveru, že by sa nemali platiť žiadne dovozné clá, pokiaľ ide o vstupy pre vyvážané výrobky, rovnaké argumenty by mala Komisia uplatniť aj pri DPH, pokiaľ ide o vstupy pre vyvážané výrobky. Z toho vyplýva, že pri výpočte výšky výhody musí Komisia pripísať sumu DPH, splatnú počas obdobia prešetrovania, množstvám materiálov použitých na výrobu tovaru predaného na domácom trhu.

(296)

V odpovedi na tieto tvrdenia by Komisia chcela objasniť, že jej cieľom nie je trestať egyptskú vládu za nedostatok zdrojov, ani kritizovať systém DPH v Egypte ako taký. Komisia zároveň poznamenala, že článok 27 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach v tejto súvislosti nezohráva úlohu uvedenú v tvrdení egyptskej vlády. Najrelevantnejším ustanovením, ktoré sa môže uplatniť v konaniach týkajúcich sa vyrovnávacieho cla, je odsek 10 článku 27, ktorý sa týka iba určitých prahových úrovní de minimis, zatiaľ čo ostatné ustanovenia článku 27 sa týkajú najmä subvencovania vývozu rozvojových krajín. Egyptská vláda sa v tomto prípade odvoláva na článok 27, aby odôvodnila nedostatočné vracanie preplatkov DPH daňovníkom. Toto ustanovenie je však v danej oblasti irelevantné.

(297)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa žiadostí o informácie o systéme DPH, Komisia požadovala prostredníctvom dotazníka informácie o fungovaní systému DPH v Egypte od začiatku prešetrovania. Okrem toho, počas overovania na mieste boli položené všeobecné otázky týkajúce sa sumy daní vybraných od vyvážajúcich výrobcov. Komisia preto usúdila, že počas prešetrovania dostala dostatočné informácie týkajúce sa rámca DPH ako takého.

(298)

Komisia však poznamenala, že zaobchádzanie s DPH je odlišné pre spoločnosti v zóne Suezského prieplavu. Spoločnosti v zóne Suezského prieplavu skutočne nemusia platiť DPH vopred („scenár 1“). Naproti tomu, porovnateľne situovaní daňovníci, konkrétne spoločnosti mimo zóny Suezského prieplavu, musia platiť DPH vopred („scenár 2“). Či je DPH nakoniec splatná alebo musí byť vrátená, je v danom okamihu irelevantné. Dôležité je, že v rámci scenára 1 sa pôvodne nebude vyberať pre egyptskú vládu žiaden príjem, zatiaľ čo vo všetkých prípadoch v rámci scenára 2 sa príjem pre egyptskú vládu pôvodne bude vyberať.

(299)

Podľa príslušného normatívneho rámca v Egypte by v rámci scenára 1 boli spoločnosti v termíne vyrovnania povinné vyplatiť konečnú sumu vyrovnania, zatiaľ čo v rámci scenára 2 by sa časť príjmu vybraného pre egyptskú vládu vrátila spoločnostiam späť (v prípade, že DPH musí byť vrátená). Ak je tento proces vyrovnania rýchly a spoľahlivý, výhoda neexistujúcej povinnosti platenia vopred v rámci scenára 1 by bola rovnocenná s finančnou výhodou po celý čas, kým by došlo k vráteniu. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že zákonná lehota pre také vyrovnanie je 6 mesiacov od vzniku úveru.

(300)

Komisia však zistila, že v praxi vyrovnanie a zodpovedajúce vrátenie dane spoločnostiam pôsobiacim v rámci scenára 2 prebieha v Egypte v najlepšom prípade s veľmi výrazným meškaním a že kritériá pre vrátenie dane sú nejasné. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že egyptská vláda túto skutočnosť ako takú nepopiera. Finančná výhoda pre spoločnosti v zóne Suezského prieplavu tak vyplýva zo skutočnosti, že od týchto spoločností sa nevyberá vôbec žiadny príjem z DPH pre egyptskú vládu až do konečného vyrovnania, ktorého termín je neistý (scenár 1), na rozdiel od spoločností mimo zóny Suezského prieplavu, od ktorých sa vyberá príjem okamžite a nahrádza sa oveľa neskôr, s neistým termínom (scenár 2). V dôsledku toho majú spoločnosti v zóne Suezského prieplavu výhodu preferenčného zaobchádzania, pokiaľ ide o DPH, v porovnaní so spoločnosťami mimo zóny Suezského prieplavu. Suma, ktorá sa nevyberie pre egyptskú vládu od spoločností v zóne Suezského prieplavu, predstavuje ušlý príjem alebo nevybraný príjem v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(301)

Na ďalšiu ilustráciu tohto stavu, okrem príslušného rámca DPH v Egypte, sa Komisia pozrela na situáciu vyvážajúcich výrobcov pred zapojením a po zapojení do zóny Suezského prieplavu. Pred zapojením do zóny Suezského prieplavu bola skutočne ich situácia porovnateľná so situáciou spoločností mimo zóny Suezského prieplavu počas obdobia prešetrovania, ako v rámci scenára 2. Egyptská vláda v tejto súvislosti nepopierala skutočnosť, že spoločnosť Jushi Egypt pred zapojením do zóny Suezského prieplavu zhromaždila veľmi výrazný preplatok DPH a egyptská vláda nebola schopná tento preplatok vrátiť. Situácia spoločnosti Jushi Egypt, pokiaľ ide o preplatok DPH, ktorý vznikol pred zapojením spoločnosti do zóny Suezského prieplavu, ukazuje, že situácia opísaná v predchádzajúcom odôvodnení zodpovedá realite spoločností mimo zóny Suezského prieplavu počas obdobia prešetrovania.

(302)

Pokiaľ ide o piaty bod uvedený egyptskou vládou a vyvážajúcimi výrobcami, konečné miesto určenia tovaru, na ktorý sa uplatňuje DPH, a skutočnosť, že spoločnosť Jushi Egypt mohla postupne kompenzovať niektoré splatné sumy DPH svojím pôvodným preplatkom DPH, nemenia zistenia Komisie, keďže neovplyvňujú pôvodný rozdiel v zaobchádzaní so spoločnosťami v zóne a mimo zóny, a tieto kompenzácie nie sú prepojené s aktívnou náhradou zo strany egyptskej vlády, ale skôr s povinnosťou zaplatiť DPH, ktorá vznikla spoločnosti.

(303)

Komisia vzala na vedomie, že nový zákon o DPH v Egypte bol vydaný iba krátko pred obdobím prešetrovania a že vykonávacie právne predpisy neboli počas obdobia prešetrovania ešte úplne zavedené. Vzhľadom na prechodnú fázu Komisia uznala argument egyptskej vlády, že obdobie vyrovnania pri vracaní DPH môže výrazne meškať, vzhľadom na skutočnosť, že egyptská vláda je vládou rozvojovej krajiny so suboptimálnym počtom administratívnych pracovníkov zodpovedných za nový systém a s možnými rozpočtovými deficitmi, čo sťažuje vracanie DPH v stanovených termínoch. Preto sa Komisia, pri zohľadnení týchto mimoriadnych a snáď dočasných okolností v Egypte, rozhodla brať do úvahy iba finančnú výhodu vyvážajúceho výrobcu pri výpočte výhody oslobodenia od DPH. Metodika výpočtu výhody, ako je opísaná v odôvodnení 258, bola príslušne upravená.

(304)

Po konečnom poskytnutí informácií navrhovateľ tvrdil, že zistenia Komisie sú, že spoločnosti mimo zóny Suezského prieplavu dostávali vrátenie DPH a daní „v najlepšom prípade s veľmi výrazným meškaním“ a podľa nejasných kritérií, čo egyptská vláda nespochybnila. Podľa navrhovateľa akákoľvek žiadosť egyptským orgánom o vrátenie sa posudzuje, pričom o tom rozhoduje vládny výbor osobitne zriadený na preskúmanie žiadostí o vrátenie. Za týchto podmienok, a keďže egyptská vláda zdôrazňuje, že ako rozvojová krajina nemá zďaleka dokonalé systémy, je možné dospieť k záveru, že proces vrátenia je veľmi byrokratický a svojvoľný a že iba spoločnosti, ktoré majú potrebné politické konexie, dostanú náhradu v primeranej lehote, ak vôbec. Podľa navrhovateľa sa vo verejne prístupnom spise nenachádza žiadny dôkaz o tom, že „bežné“ spoločnosti, t. j. bez politických konexií, dostávajú vrátenie DPH a dovozných daní vôbec (alebo v primeranej lehote). Skutočnosť, že spoločnosť Jushi Egypt v roku 2020 konečne dostala vrátenie zaplatených dovozných ciel a DPH skôr, ako sa začlenila do zóny Suezského prieplavu, nie je toho dôkazom, ale skôr podporuje záver, že iba politické vzťahy umožnia spoločnostiam získať vrátenie. Inými slovami, Komisia by mala zaobchádzať s oslobodením od daní v zóne Suezského prieplavu, ako aj s vrátením, ktoré dostala spoločnosť Jushi Egypt za obdobia predtým, ako bola v zóne Suezského prieplavu, ako so subvenciami vo forme ušlého príjmu.

(305)

V tejto súvislosti Komisia zopakovala, že sa pri výpočte výhody oslobodenia od DPH rozhodla zohľadniť iba výhodu peňažných tokov pre vyvážajúceho výrobcu vzhľadom na skutočnosť, že nový zákon o DPH v Egypte bol prijatý iba krátko pred obdobím prešetrovania a že vykonávacie právne predpisy ešte neboli počas obdobia prešetrovania úplne zavedené. Vzhľadom na prechodnú fázu Komisia uznala argument egyptskej vlády, že obdobie vyrovnania pri vracaní DPH môže výrazne meškať, vzhľadom na skutočnosť, že egyptská vláda je vládou rozvojovej krajiny so suboptimálnym počtom administratívnych pracovníkov zodpovedných za nový systém a s možnými rozpočtovými deficitmi, čo sťažuje vracanie DPH v stanovených termínoch. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(306)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 53 až 66 predbežného nariadenia.

b)   Výpočet výšky subvencie

(307)

Pokiaľ ide o ušlé príjmy v podobe faktického oslobodenia od DPH, výhoda bola pôvodne vypočítaná tak, že sa zohľadnila celková suma DPH, ktorá sa má obvykle zaplatiť, ale počas obdobia prešetrovania nebola uhradená, za nákupy dovezených zariadení (počas OP). Ako však už bolo uvedené v odôvodnení 256, na základe pripomienky k predbežnému poskytnutiu informácií sa Komisia rozhodla brať do úvahy iba finančnú výhodu vyvážajúcich výrobcov pri výpočte výhody oslobodenia od DPH. Metodika výpočtu výhody bola príslušne upravená. Výsledkom je, že finančná výhoda odloženia platby DPH sa považovala za rovnú priemernej úrokovej sadzbe na vklady v Egypte počas obdobia prešetrovania (12,03 %), s uplatnením na sumy DPH, ktoré boli odložené v prípade tovaru nakúpeného od roku 2017.

(308)

Upravená výška subvencie určená v súvislosti s týmto druhom subvencií týkajúcich sa strojných zariadení počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov bola 0,02 % pre oslobodenie od DPH a 0,17 % pre oslobodenie od dovozných ciel.

3.5.2.2.   Oslobodenie od DPH a oslobodenie od dovozných ciel na dovezené vstupné materiály použité vo vyvážaných hotových výrobkoch

a)   Zistenia z prešetrovania

(309)

Po predbežnom poskytnutí informácií egyptská vláda a vyvážajúci výrobca tvrdili, že spoločnosť Jushi Egypt začiatkom roku 2019 zaplatila vklad za clá. Poskytli aj ďalšie dôkazy, podľa ktorých všetky clá za roky 2017 a 2018 už boli vyrovnané a zaplatené. Okrem toho tvrdili, že aj keď dlžné sumy ciel neboli v roku 2020 vyrovnané, Komisia nemôže vyžadovať perfektnú daňovú správu od rozvojovej krajiny, akou je Egypt. Egyptská vláda v tejto súvislosti poukázala na osobitnú pozornosť venovanú príprave systému vrátenia cla pre spoločnosť Jushi Egypt, keďže správy o spotrebe už boli zavedené a monitorované egyptskou vládou v priebehu niekoľkých mesiacov po vstúpení spoločnosti Jushi Egypt do hospodárskej zóny Suezského prieplavu. O tri roky neskôr egyptská vláda získala všetky clá a splatnú DPH od spoločnosti Jushi Egypt. V dôsledku toho egyptská vláda tvrdila, že má zavedený riadny systém vrátenia cla, takže nedochádza k nadmernému odpusteniu cla.

(310)

Egyptská vláda okrem toho konštatuje, že podľa článku 377 egyptského občianskeho zákonníka a podľa rozsudku menového súdu č. 915/43 má egyptská vláda 5 rokov na získanie dovozných ciel. V dôsledku toho, keďže uvedené obdobie ešte neuplynulo, nemôžu existovať žiadne ušlé príjmy egyptskej vlády a tá má stále právo získať včas splatné clá a robí to.

(311)

Napokon, spoločnosť Jushi Egypt tvrdila, že jej predaje spoločnosti Hengshi Egypt, čo je spoločnosť nakupujúca GFR od spoločnosti Jushi Egypt a tiež so sídlom v zóne Suezského prieplavu, podliehajú egyptskému právu rovnako ako predaje na vývoz, pokiaľ ide o dovozné clá na suroviny, pretože spoločnosť Hengshi Egypt sa nachádza v hospodárskej zóne Suezského prieplavu. Spoločnosť Hengshi Egypt navyše nemá vôbec žiadny predaj na domácom trhu, keďže celú svoju produkciu vyváža. V dôsledku toho, ak by spoločnosť Jushi Egypt nebola oslobodená od dovozných ciel na suroviny, aj tak by jej nevznikla povinnosť dovozných ciel na suroviny v súvislosti s predajom na domácom trhu spoločnosti Hengshi Egypt.

(312)

Komisia preskúmala poskytnuté dôkazy o platbe ciel a zistila, že egyptská vláda začala koncom roka 2019 overovanie v priestoroch vyvážajúceho výrobcu na základe prešetrovania Komisie. Výsledkom tohto overovania je, že egyptská vláda vymáhala od spoločnosti určitú sumu ciel za dovezené materiály za roky 2017, 2018 a 2019. Na základe poskytnutých dôkazov a vzhľadom na nemožnosť overiť tieto nové dôkazy na mieste, v dôsledku cestovných obmedzení spojených s pandémiou COVID-19, Komisia tvrdenie akceptovala a odpočítala zaplatenú sumu ciel za dovezené materiály počas obdobia prešetrovania v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia.

(313)

Komisia však nezastávala názor, že by tieto vyrovnania spochybňovali zistenia týkajúce sa systému subvencovania ako takého. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že získavanie ciel skôr vyvolala činnosť Komisie pri prešetrovaní, než vlastný rámec egyptskej vlády na monitorovanie a overovanie pri výbere ciel. Egyptská vláda tiež nepopierala skutočnosť, že počas obdobia prešetrovania žiadny taký rámec zavedený nebol. Pokiaľ ide o dočasný charakter nedostatočného monitorovania a overovania, Komisia poznamenala, že hoci spoločnosť Jushi Egypt sa pripojila k zóne Suezského prieplavu iba v roku 2017, posledná legislatívna zmena týkajúca sa rámca pre výber ciel sa uskutočnila už v roku 2015, keď bola zodpovednosť za výber ciel presunutá na Generálny úrad zóny Suezského prieplavu. Okrem toho, v podrobnej správe colného orgánu, ktorú egyptská vláda poskytla ako prílohu I k svojim pripomienkam týkajúcim sa predbežného poskytnutia informácií, sa potvrdilo, že celkové právne predpisy v oblasti výberu ciel, boli zavedené už od roku 2006. Egyptská vláda tak mala dostatok času na zavedenie funkčného systému výberu ciel.

(314)

Pokiaľ ide o predaj tovaru spoločnosťou Jushi Egypt spoločnosti Hengshi Egypt, Komisia poznamenala, že predaj vstupov medzi spoločnosťami umiestnenými v osobitnej zóne nikdy nepodliehal žiadnym daniam, čo však ukazuje, že zóna Suezského prieplavu je osobitnou zónou s viacerými špecifickými črtami, ktoré ju odlišujú od iných zón.

(315)

Preto skutočnosť, že spoločnosť Hengshi Egypt vykonáva iba predaj na vývoz, je v tomto zmysle irelevantná a nemení závery Komisie. Tvrdenia egyptskej vlády a vyvážajúceho výrobcu týkajúce sa platnosti zistení Komisie vo všeobecnosti, a konkrétnejšie predaja tovaru spoločnosti Hengshi Egypt boli preto zamietnuté.

(316)

Po konečnom poskytnutí informácií navrhovateľ tvrdil, že toto nie je prípad, keď vláda ukončí vymedzený systém subvencovania v dôsledku antisubvenčného prešetrovania a že tento systém už preto nie je k dispozícii. Podľa navrhovateľa egyptská vláda jednoducho vyzbierala prostriedky od spoločnosti Jushi Egypt s cieľom poskytnúť jej výhody pri prešetrovaní EÚ, ale bez zavedenia riadneho rámca zberu. Keďže neexistuje žiadny právny rámec, nemožno zaručiť, že egyptská vláda bude vyberať budúce clá a DPH od spoločnosti Jushi Egypt suo moto, alebo dokonca, že egyptská vláda nevyplatí vybrané finančné prostriedky späť spoločnosti Jushi Egypt, hneď ako bude prešetrovanie Komisie uzavreté. Inými slovami, v rámci dohody o spolupráci medzi Čínou a Egyptom opatrenia egyptskej vlády jednoducho odrážajú zavedený a pretrvávajúci charakter ad hoc výhod poskytovaných spoločnosti Jushi Egypt a nijakým spôsobom neodôvodňujú odlišné ocenenie výhody, ktorú spoločnosť Jushi Egypt získala.

(317)

V tejto súvislosti Komisia zopakovala, že preskúmala predložené dôkazy o zaplatení ciel a na základe poskytnutých dôkazov a vzhľadom na nemožnosť overiť tieto nové dôkazy na mieste v dôsledku cestovných obmedzení spojených s pandémiou COVID-19, Komisia tvrdenie akceptovala a odpočítala zaplatenú sumu ciel za dovezené materiály počas obdobia prešetrovania v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia. Okrem toho nie je fakticky správne, že neexistuje žiadny právny rámec, ako to dokazuje právny základ uvedený v odôvodnení 70 predbežného nariadenia. Právne predpisy sa v súčasnosti takisto vykonávajú, ako je to vysvetlené v odôvodneniach 78 až 82 predbežného nariadenia. Nakoniec tvrdenia, že egyptská vláda spätne vyplatí vyzbierané finančné prostriedky spoločnosti Jushi Egypt, neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Z tohto dôvodu boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(318)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jushi Egypt zopakovala rovnaké pripomienky týkajúce sa výpočtu oslobodenia od DPH a dovozných ciel, pričom ignorovala faktické informácie a vysvetlenia poskytnuté Komisiou. Keďže predložené pripomienky sa už riešili, nebolo potrebné ďalšie vysvetlenie.

(319)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 69 až 86 predbežného nariadenia.

b)   Výpočet výšky subvencie

(320)

Po predbežnom poskytnutí informácií Komisia upravila metodiku výpočtu výhody faktického oslobodenia od DPH, ako už bolo uvedené v odôvodnení 256. Výsledkom je, že finančná výhoda odloženia platby DPH sa považovala za rovnú priemernej úrokovej sadzbe na vklady v Egypte počas obdobia prešetrovania (12,03 %), s uplatnením na sumy DPH, ktoré boli odložené v prípade materiálov nakúpených od roku 2017, a vypočítala sa pomerne k sumám DPH, ktorých platby boli odložené počas obdobia prešetrovania. Keďže neboli dostupné informácie o množstve materiálu nakúpeného pred obdobím prešetrovania, Komisia usúdila, že toto množstvo by bolo rovnocenné množstvám, zisteným počas obdobia prešetrovania, upraveným podľa rozdielu ceny tovaru v týchto dvoch obdobiach.

(321)

Výška subvencie určená v súvislosti s týmto druhom subvencií týkajúcich sa materiálu počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov bola 1,08 % pre oslobodenie od DPH a 0,24 % pre oslobodenie od dovozných ciel.

3.6.   Záver o subvencovaní

(322)

Konečné miery subvencie so zreteľom na súbor opísaných opatrení, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Tabuľka 1

Konečné miery subvencie

Spoločnosť

Konečná miera subvencie

Jushi Egypt for Fiberglass Industry S.A.E.

13,1 %

Všetky ostatné spoločnosti

13,1 %

4.   UJMA

4.1.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(323)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa definície výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 106 až 109 predbežného nariadenia.

4.2.   Spotreba v Únii

(324)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 110 až 112 predbežného nariadenia.

4.3.   Dovoz z Egypta a cenové podhodnotenie

(325)

Po predbežnom poskytnutí informácií Komisia dostala pripomienky od egyptského vyvážajúceho výrobcu, spoločnosti Jushi Egypt, týkajúce sa cenového podhodnotenia.

(326)

Spoločnosť Jushi Egypt poznamenala, že keď Komisia vypočítala podhodnotenie, odrátali predajné náklady a primeranú výšku zisku od predajnej ceny pri predaji tovaru prostredníctvom svojich prepojených predajných spoločností nezávislému zákazníkovi v Únii.

(327)

Spoločnosť Jushi Egypt uviedla, že dospela k záveru, že táto metodika nie je v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci T-301/16, Jindal Saw Ltd a Jindal Saw Italia/Európska komisia, bod 187 (ďalej len „vec Jindal Saw“) (95).

(328)

Komisia nesúhlasila s dôležitosťou, akú spoločnosť Jushi Egypt pripisovala rozsudku vo veci Jindal Saw. Všeobecný súd vo veci Jindal Saw usúdil, že Komisia urobila chybu odpočítaním predajných nákladov prepojených dovozcov spoločnosti Jindal v Únii od predajných cien prvému nezávislému nákupcovi, zatiaľ čo predajné náklady predávajúcich subjektov prepojených s výrobným odvetvím Únie sa neodpočítali z predajných cien odvetvia Únie prvému nezávislému zákazníkovi.

(329)

Súd preto dospel k záveru, že dve ceny neboli porovnávané symetricky, na rovnakej úrovni obchodu v situácii, keď vyvážajúci výrobcovia väčšinou predávali tovar do Únie prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov, v porovnaní so situáciou, ako predávali dotknutý výrobok výrobcovia z Únie.

(330)

Komisia poznamenala, že porovnávanie tejto veci s vecou Jindal Saw nie je relevantné, keďže príslušná konfigurácia predaja na vývoz bola odlišná. Zatiaľ čo predaj skupiny Jushi Group je prevažne priamym predajom z Egypta prvému nezávislému zákazníkovi v Únii, vo veci Jindal Saw takmer celý predaj na vývoz zo strany vyvážajúceho výrobcu prebiehal prostredníctvom prepojených subjektov so sídlom v EÚ.

(331)

Dvaja z troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky v tejto veci skutočne nemajú prepojené predajné spoločnosti a tretia má centralizovaný systém predaja a fakturovania s odosielaním výrobkov priamo z výrobných závodov. Komisia preto dospela k záveru, že v tejto veci neexistovala asymetria s predajnými kanálmi vyvážajúceho výrobcu, a preto sa vec Jindal Saw nedá uplatniť. Okrem toho, použitie cien predávajúcich subjektov prepojených so skupinou Jushi Group by nemalo žiadny relevantný vplyv na analýzu cenového efektu (96).

(332)

Komisia sa navyše odvoláva na odôvodnenie 157 predbežného nariadenia, ktoré obsahuje záver, že počas obdobia prešetrovania došlo k zjavnému zníženiu cien. Preto je toto tvrdenie v každom prípade irelevantné, keďže uvedené zistenie zníženia cien by už samo osebe bolo dostatočné na preukázanie nepriaznivého vplyvu subvencovaných dovozov na cenu podľa článku 8 ods. 2 základného nariadenia.

(333)

Komisia preto potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 122 a 123 predbežného nariadenia, že dovoz z Egypta počas obdobia prešetrovania viedol k výraznému zníženiu predaja výrobného odvetvia Únie, a poznamenala, že zistenie zníženia cien uvedené v odôvodnení 157 predbežného nariadenia v každom prípade znamenalo irelevantnosť daného tvrdenia.

(334)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jushi Egypt zopakovala rovnaké pripomienky týkajúce sa výpočtu podhodnotenia, pričom ignorovala faktické informácie a vysvetlenia poskytnuté Komisiou. Keďže predložené pripomienky sa už riešili, nebolo potrebné ďalšie vysvetlenie.

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1.   Všeobecné poznámky

(335)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila odôvodnenia 124 až 129 predbežného nariadenia.

4.4.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.4.2.1.   Výrobná kapacita a využitie kapacity

(336)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 131 až 132 predbežného nariadenia.

4.4.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(337)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa objemu predaja a podielu na trhu, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodnení 134 predbežného nariadenia.

4.4.2.3.   Zamestnanosť a produktivita

(338)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa zamestnanosti a produktivity, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodnení 136 predbežného nariadenia.

4.4.2.4.   Výška napadnuteľných subvencií a zotavenie z minulého subvencovania alebo dumpingu

(339)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 138 a 139 predbežného nariadenia.

4.4.3.   Mikroekonomické ukazovatele

(340)

Po konečnom poskytnutí informácií sa spoločnosť Jushi Egypt vyjadrila k výpočtu mikroekonomických ukazovateľov, ktoré boli stanovené v predbežnom nariadení, a požiadala o ďalšie informácie o výpočte týchto ukazovateľov.

(341)

Komisia odkázala spoločnosť Jushi Egypt na odôvodnenie 126 predbežného nariadenia, v ktorom sa objasnilo, že mikroekonomické ukazovatele sa zakladali na údajoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, overili sa a následne agregovali.

(342)

Cieľom agregácie bolo zabezpečiť, aby sa so vzorkou zaobchádzalo ako s jedným zdrojom údajov, a nie s tromi samostatnými zdrojmi údajov, ktoré treba vysvetľovať na základe trendov špecifických pre spoločnosť. Agregácia umožnila Komisii pokladať celú vzorku za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie, pričom tieto údaje môže použiť ako usmernenie pre výkonnosť všetkých výrobcov.

4.4.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(343)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 141 až 142 predbežného nariadenia.

4.4.3.2.   Náklady práce

(344)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 144 predbežného nariadenia.

4.4.3.3.   Zásoby

(345)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 146 predbežného nariadenia.

4.4.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(346)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa ziskovosti, peňažného toku, investícií, návratnosti investícií a schopnosti získavať kapitál, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 149 až 153 predbežného nariadenia.

4.4.4.   Záver o ujme

(347)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery o ujme uvedené v odôvodneniach 154 až 161 predbežného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

5.1.   Účinky subvencovaného dovozu z Egypta

(348)

V predbežnom nariadení Komisia dospela k predbežnému záveru, že subvencovaný dovoz z Egypta spôsobuje výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(349)

Komisia dospela k záveru, že zvýšenie dovozu počas obdobia prešetrovania, ako aj podhodnotenie a zníženie cien výrobného odvetvia Únie subvencovanými dovozmi spôsobilo výrobnému odvetviu Únie stratu podielu na trhu a pokles ziskovosti.

(350)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 164 predbežného nariadenia.

5.2.   Ďalšie známe faktory

5.2.1.   Dovoz z tretích krajín

(351)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 167 až 171 predbežného nariadenia.

5.2.2.   Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(352)

Komisia nedostala žiadne pripomienky k vývozu výrobného odvetvia Únie.

(353)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 174 predbežného nariadenia.

5.3.   Záver o príčinnej súvislosti

(354)

Komisia potvrdila svoje závery o príčinnej súvislosti uvedené v odôvodneniach 175 až 176 predbežného nariadenia.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

6.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(355)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 185 až 186 predbežného nariadenia.

6.2.   Záujem neprepojených dovozcov

(356)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 192 predbežného nariadenia.

6.3.   Záujem používateľov

(357)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 207 predbežného nariadenia.

6.4.   Účinky subvencií narúšajúce obchod a obnovenie efektívnej konkurencie

(358)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 209 predbežného nariadenia.

6.5.   Záver o záujme Únie

(359)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 210 až 213 predbežného nariadenia.

7.   SPATNÉ VYBERANIE VYROVNÁVACÍCH CIEL Z REGISTROVANÉHO DOVOZU

(360)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 220 predbežného nariadenia, Komisia zaviedla registráciu dovozu GFR počas obdobia predbežného poskytovania informácií podľa požiadaviek stanovených v článku 24 ods. 5a základného nariadenia uverejnením vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/199 (97) (ďalej len „nariadenie o registrácii“).

(361)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 222 predbežného nariadenia, Komisia musí rozhodnúť, či sa antisubvenčné opatrenia budú spätne uplatňovať na dovoz počas troch týždňov obdobia registrácie, za predpokladu, že ide o dovoz GFR z Egypta, ktorý bol registrovaný.

(362)

Kritériá pre určenie, či je možné vyberať clá počas troch týždňov obdobia predbežného poskytovania informácií, sú stanovené v článku 16 ods. 4 základného nariadenia. V článku sa uvádza, že clá sa môžu vyberať, iba ak:

a)

dovozy boli registrované v súlade s článkom 24 ods. 5;

b)

Komisia umožnila dotknutým dovozcom vyjadriť sa;

c)

vznikli kritické okolnosti, za ktorých predmetnému subvencovanému výrobku vznikla ujma, ktorú bude ťažké napraviť, spôsobená masívnymi dovozmi výrobku zvýhodneného napadnuteľnými subvenciami v zmysle tohto nariadenia a uskutočnenými v pomerne krátkom období, a

d)

je potrebné spätne vymerať vyrovnávacie clá na tieto dovozy, aby sa zabránilo opätovnému výskytu tejto ujmy.

(363)

Komisia zastáva názor, že nariadenie o registrácii je v súlade s kritériom a), konkrétne, že dovoz GFR s pôvodom v Egypte bol registrovaný podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia.

(364)

Komisia zastáva názor, že dovozcovia dostali možnosť vyjadriť sa podľa kritéria b) na základe uverejnenia predbežného nariadenia a na základe uverejnenia nariadenia o registrácii.

(365)

Po konečnom poskytnutí informácií Komisia dostala pripomienky od európskych používateľov a distribútorov GFR, v ktorých uviedli, že sa domnievajú, že takáto možnosť predložiť pripomienky sa nezakladá na rozhodnutí Komisie o registrácii, ale na návrhu Komisie na výber ciel.

(366)

Hoci Komisia súhlasí s tým, že kritérium podľa článku 16 ods. 4 písm. b) sa musí vykladať v tom zmysle, že umožňuje stranám vyjadriť sa k spätnému výberu ciel z dovozu zaregistrovaného počas obdobia pred poskytnutím informácií v tejto fáze, Komisia poznamenáva, že zverejnila úplnú analýzu, v ktorej sa odôvodňuje spätný výber so všetkými najnovšími údajmi, ktoré sú k dispozícii v oddiele 7 konečného poskytnutia informácií. Komisia tak poskytla všetkým stranám vrátane týchto používateľov a distribútorov príležitosť vyjadriť sa v súlade s týmto ustanovením, ako to dokazujú aj argumenty a vyvrátené tvrdenia uvedené v odôvodneniach 322 až 326. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(367)

Na účely testu v rámci kritéria c) podľa článku 16 ods. 4 základného nariadenia Komisia začala analyzovať štatistiky o dovoze GFR z Egypta, získané z databázy Surveillance 2. Účelom tejto analýzy bolo zistiť, či počas obdobia registrácie bol zaznamenaný „masívny dovoz“ podľa podmienok kritéria c). Najnovšie dostupné údaje sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Dovoz GFR z Egypta

 

Tony za týždeň

Tony za mesiac

Dovozná cena v eurách za tonu

Obdobie prešetrovania (apríl 2018 až marec 2019)

2 805

12 156

904

Obdobie po prešetrovaní (apríl 2019 až január 2020)

2 598

11 358

882

Obdobie registrácie (14. február až 6. marec 2020)

3 858

15 432

813

Zdroj: Databáza Surveillance 2, vybraté 26. marca 2020.

(368)

Počas troch týždňov obdobia predbežného poskytovania informácií bolo z Egypta dovezených spolu 11 574 ton GFR. Keďže ide o neštandardné obdobie a samo osebe nie je porovnateľné s inými obdobiami, vykonalo sa porovnanie v rozsahu týždňov (takže 21 dní delené tromi) a v rozsahu mesiacov (bralo sa do úvahy, že mesiac má v priemere 4 týždne). Je potrebné si uvedomiť, že aj keď obdobie predbežného poskytovania informácií má 21 kalendárnych dní, databáza Surveillance 2 obsahuje iba 15 údajových bodov, čo spôsobuje, že denné výpočty sú nepraktické.

(369)

Tabuľka 2 ukazuje, že z hľadiska množstva bol dovoz dotknutého výrobku masívny. Obdobie troch týždňov pred zavedením predbežných opatrení ukazuje trend prudkého nárastu v porovnaní s dovozom počas obdobia prešetrovania, a tiež počas obdobia medzi aprílom 2019 a januárom 2020, teda po období prešetrovania až do registrácie.

(370)

Komisia preto dospela k záveru, že dovoz počas troch týždňov predbežného poskytovania informácií bol v priemere výrazne vyšší než dovoz počas obdobia prešetrovania. Toto zistenie podporuje záver, že dovoz počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií sa môže považovať za masívny podľa kritéria c).

(371)

Uvedená tabuľka 2 tiež ukazuje, že dovoz vo veľkých množstvách pokračoval aj po skončení obdobia prešetrovania.

(372)

Komisia vzala na vedomie aj údaje o dennom dovoze z databázy Surveillance 2.

(373)

Tieto údaje ukazujú, že v jeden deň z trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií bolo z Egypta dovezených viac ako 3 000 ton GFR, čo je výrazne vyššie množstvo než priemerný týždenný dovoz počas obdobia prešetrovania.

(374)

To ďalej podporilo záver, že dovoz počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií sa môže považovať za masívny podľa uvedeného kritéria c).

(375)

V ďalšej fáze testu podľa kritéria c) sa zisťuje, či tento dovoz, teraz považovaný za masívny, môže spôsobiť „ujmu, ktorú bude ťažké napraviť“.

(376)

Komisia najskôr zaznamenala, že dovoz počas obdobia prešetrovania spôsobil podhodnotenie a stlačenie cien výrobného odvetvia Únie nadol. Objem a ceny dovozu dotknutého výrobku negatívne ovplyvnili predané množstvá, úroveň cien účtovaných na trhu Únie a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu. To má za následok výrazné nepriaznivé účinky na celkovú výkonnosť a finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Takže sa zistilo, že dovoz dotknutého výrobku spôsobil ujmu, ktorá postihla výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania.

(377)

Ako sa ukazuje v tabuľke 2, dovozná cena GFR z Egypta naďalej klesala po skončení obdobia prešetrovania a predovšetkým počas troch týždňov predbežného poskytovania informácií. Komisia preto dospela k záveru, že dovoz počas obdobia predbežného poskytovania informácií sa vykonával vo zvýšených objemoch a dokonca za nižšie ceny než počas obdobia prešetrovania, čím spôsobil výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu, ktorú bude ťažké napraviť, keby sa nevybrali tieto clá.

(378)

Komisia takisto zistila, že vzhľadom na množstvá GFR dovezené z Egypta do Únie počas troch týždňov pred uložením predbežných ciel bolo možné takisto usúdiť, že dovozcovia hromadili egyptské GFR, keďže už 14. februára vedeli, že 6. marca sa majú zaviesť predbežné opatrenia.

(379)

Komisia preto usúdila, že dovoz počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu, ktorú bude ťažké napraviť, a to z hľadiska množstva aj ceny.

(380)

Preto Komisia dospela k záveru, že kritérium c) bolo splnené a že s cieľom zabrániť opätovnému výskytu ujmy by sa mali spätne vybrať clá, podľa kritéria d).

(381)

Po konečnom poskytnutí informácií Komisia dostala pripomienky od dovozcov a distribútorov GFR, v ktorých spochybnili niektoré aspekty uvedeného posúdenia Komisie.

(382)

Po prvé, títo dovozcovia a distribútori namietali, že dovoz počas troch týždňov obdobia predbežného poskytovania informácií možno považovať za masívny. V ich podaní sa navrhuje, aby Komisia brala pojem „masívny dovoz“ vo význame „dovoz, ktorý je náhly aj dramatický“, a posúdiť to na základe porovnania rôznych údajov s trojtýždňovým obdobím predbežného poskytovania informácií vrátane porovnania mesačnej maximálnej úrovne dovozu s ostatnými maximálnymi úrovňami dovozu. Na základe toho tvrdenia naznačuje, že k takémuto zvýšeniu nedošlo.

(383)

Po druhé, ďalej tvrdili, že Komisia nevymedzila „ujmu, ktorú bude ťažké napraviť“, a navrhla svoje vlastné vymedzenie, „trvalé a nenapraviteľné poškodenie výrobného odvetvia Únie“.

(384)

Po tretie, dovozcovia a distribútori poznamenali, že zvýšenie dovozu počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií sa rovná 0,4 % ročnej spotreby v Únii. Vzhľadom na to, že lehota na registráciu je taká krátka, dá sa to očakávať, a preto sa by to nemalo byť súčasťou analýzy toho, či k ujme došlo alebo nie.

(385)

Po štvrté, ďalej tvrdili, že dôvod, prečo dovozné ceny po skončení obdobia prešetrovania klesli, bol spôsobený znížením cien výrobným odvetvím Únie s cieľom zachovať si podiel na trhu.

(386)

Po piate, títo dovozcovia a distribútori nesúhlasili so zistením Komisie, že vzhľadom na množstvá GFR dovezené z Egypta do Únie počas troch týždňov pred uložením predbežných ciel sa zdalo, že dovozcovia hromadili egyptské GFR, keďže už 14. februára vedeli, že sa majú 6. marca zaviesť predbežné opatrenia.

(387)

Uviedli, že to tak nebolo, pretože dovoz v decembri a januári bol oveľa nižší, a preto mal dovoz tesne pred uložením dočasných ciel kompenzovať už predtým nižší dovoz.

(388)

Podľa uvedených argumentov by Komisia mala zvážiť, či je potrebné vyberať clá z registrovaného dovozu alebo nie, ako je uvedené v článku 16 ods. 4 písm. d).

(389)

Požiadali Komisiu, aby zvážila, že vzhľadom na to, že je registrácia počas obdobia predbežného poskytovania informácií v skutočnosti povinná, by výber ciel z uvedeného registrovaného dovozu nemal byť v skutočnosti povinný, inak by dovozcovia a distribútori prišli o výhodu obdobia predbežného poskytovania informácií.

(390)

Tieto pripomienky sa rozoberajú ďalej.

(391)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia nesúhlasí s výkladom pojmu „masívny dovoz“ týchto strán, ktorý je právne nepodložený. V základnom nariadení sa neuvádza nárast dovozu a už vôbec nie to, že „masívny dovoz“ musí byť „náhly a dramatický“. Ako je uvedené v tabuľke 2, Komisia už veľmi podrobne porovnala priemerné množstvá dovážané z Egypta za mesiac a za týždeň, aby určila, či bol dovoz masívny alebo nie.

(392)

Všetky tieto údaje potvrdzujú, že tento dovoz bol masívny a mal stúpajúci trend, ako je jasne vysvetlené v odôvodneniach 315 až 317. Komisia nevidí dôvod založiť svoju metodiku na porovnaní maximálnych úrovní s ostatnými maximálnymi úrovňami. V každom prípade skutočnosť, že mohli existovať určité maximálne a minimálne úrovne, ktoré tieto strany selektívne vybrali, žiadnym spôsobom neovplyvňuje záver, že za týchto okolností bola splnená požadovaná úroveň „masívneho dovozu“.

(393)

Okrem toho nie je relevantné, či sa masívnym dovozom počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytnutia informácií „kompenzoval“ nižší dovoz v decembri 2019 a januári 2020, ako tvrdia aj tieto strany, keďže v základnom nariadení sa nerozlišuje medzi dôvodmi takéhoto masívneho dovozu.

(394)

Komisia preto trvala na svojom závere, že dovoz počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií bol masívny podľa článku 16 ods. 4 písm. c) základného nariadenia. Toto zistenie sa ďalej potvrdzuje dôvodmi opísanými v odôvodneniach 402 až 405.

(395)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, tieto strany znovu navrhli vymedzenie, ktoré nezodpovedá tomu, čo je uvedené v základnom nariadení. Potom postavili svoje argumenty na tomto nesprávnom štandarde. Konkrétne ujmu, ktorú bude ťažké napraviť, ako je uvedené v základnom nariadení, nemožno svojvoľne vykladať v tom zmysle, že ide o „trvalú a nenapraviteľnú ujmu“. Toto tvrdenie preto nemá právny základ. V každom prípade Komisia v odôvodnení 376 v súvislosti s analýzou rôznych prvkov v posúdení ujmy vysvetlila, na základe čoho sa táto požiadavka v tomto prípade považovala za splnenú.

(396)

Okrem toho je tretie tvrdenie, ktoré sa týka podielu dovozu na trhu a spochybňovania jeho potenciálu spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie v takom krátkom období, zavádzajúce.

(397)

Po prvé, údaj 0,4 %, ktorý strany uviedli ako podiel na dovoznom trhu za obdobie registrácie, je úplne špekulatívny, pretože v spise nie sú dostupné žiadne informácie o spotrebe EÚ po období prešetrovania. Na účely argumentácie, aj keď sa zohľadní skutočnosť, že spotreba EÚ sa po období prešetrovania nezmenila, ako to navrhujú tieto strany, čo je opäť špekulatívne, by dovoz počas trojtýždňového obdobia predbežného poskytovania informácií predstavoval 1,12 % spotreby EÚ počas samotného trojtýždňového obdobia. Táto úroveň trhového podielu sa zvyčajne nepovažuje za zanedbateľnú, ale za schopnú spôsobiť ujmu počas celého roka. V každom prípade už absolútna úroveň dovozu, ako je uvedené v tabuľke 2, ktorá je overeným údajom, určite nie je zanedbateľná.

(398)

Tvrdenie, že objemy dovozu rovnajúce sa 1,12 % podielu na trhu za obdobie iba troch týždňov sa preto nemôžu považovať za masívne a nepostačujú na to, aby spôsobili výrobnému odvetviu Únie ujmu, je v jasnom rozpore so základným nariadením a ustálenou praxou Komisie, pokiaľ ide o zanedbateľný dovoz.

(399)

Po druhé, Komisia opakuje svoje zistenia z odôvodnenia 376 a odvoláva sa na všetky prvky, ktoré dokazujú, že tento masívny dovoz z Egypta spôsobil ťažko napraviteľnú ujmu. Táto analýza je holistická a vychádza z posúdenia všetkých relevantných dôkazov.

(400)

Na základe tohto posúdenia dospela Komisia k záveru, že dovezené množstvá, najmä vzhľadom na významné objemy dovezené v tomto krátkom časovom období, boli v absolútnom a relatívnom vyjadrení dostatočne významné, aby sa mohli považovať za masívne v zmysle článku 16 ods. 4 písm. c) základného nariadenia, a preto môžu spôsobiť ťažko napraviteľnú ujmu.

(401)

Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie o znížení cien výrobného odvetvia Únie s cieľom zachovať si podiel na trhu, Komisia zistila, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobil dovoz z Egypta, ktorý prevzal podiel výrobného odvetvia Únie na trhu a prinútil ho znížiť ceny s cieľom konkurovať, a to aj na úkor jeho ziskovosti. Komisia preto nemôže prijať odôvodnenie, že dovozné ceny sa znížili v reakcii na zníženie cien výrobcov z Únie, keď v skutočnosti zistila, že subvencovaný dovoz bol príčinou poklesu cien na trhu Únie. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(402)

Napokon, pokiaľ ide o piate tvrdenie, Komisia nemusí uvádzať masívny dovoz počas obdobia predbežného poskytovania informácií do súvislostí, a preto skutočnosť, že objem dovozu tesne pred uložením predbežných ciel mal kompenzovať nižšie objemy dovozu v decembri a januári, je bezpredmetná.

(403)

Komisia nesúhlasí ani s predpokladom týchto strán, že registrácia počas obdobia predbežného poskytovania informácií je v skutočnosti povinná a že výber ciel z uvedeného registrovaného dovozu by nemal byť v skutočnosti povinný, a ani s ich následným záverom, že to znamená, že by dovozcovia a distribútori prišli o výhodu obdobia predbežného poskytovania informácií. Po prvé, registrácia počas obdobia predbežného poskytovania informácií nie je „v skutočnosti“ povinná, ale podlieha prísnym podmienkam uvedeným v článku 16 ods. 4 na základe všetkých údajov a dôkazov dostupných v čase predbežného poskytovania informácií. To sa potvrdilo v praxi, keď v období predbežného poskytovania informácií neexistovala žiadna registrácia, keď tieto podmienky neboli splnené (98).

(404)

Po druhé, Komisia si dobre uvedomuje, že spätný výber ciel zaregistrovaných v období predbežného poskytovania informácií nie je povinný, ale prísne podlieha splneniu všetkých príslušných podmienok stanovených v článku 16 ods. 4 základného nariadenia na základe najnovších dostupných údajov v konečnej fáze. Toto sa dá potvrdiť aj v praxi (99).

(405)

Po tretie, Komisia odkazuje na odôvodnenie 4 nariadenia o modernizácii (100), ktorým sa naposledy zmenilo základné nariadenie, čo odôvodňuje obdobie predbežného poskytovania informácií aj jeho registráciu. V odôvodnení sa priamo uvádza, že „s cieľom obmedziť riziko podstatného nárastu dovozov v období predbežného poskytovania informácií by Komisia mala registrovať dovozy, ak je to možné“ s prihliadnutím na „výhľadovú analýzu súvisiacich rizík a pravdepodobnosť, že týmito okolnosťami by sa oslabili nápravné účinky opatrení.“

(406)

Aj keď registrácia v tomto období predbežného poskytovania informácií nie je možná, a to napríklad preto, že nie sú splnené príslušné právne podmienky, Komisia by potom mala zohľadniť dodatočnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie ďalším podstatným nárastom dovozu počas tohto obdobia podľa tohto istého odôvodnenia a článku 15 ods. 1 piateho pododseku základného nariadenia.

(407)

Preto spätný výber ciel v týchto situáciách, ktorý zďaleka nie je automatický, podlieha masívnemu dovozu počas obdobia predbežného poskytovania informácií alebo dodatočnej ujme spôsobenej takýmto nárastom pri neexistencii registrácie, ako aj ďalším podmienkam uvedeným v článku 16 ods. 4 základného nariadenia.

(408)

Na rozdiel od toho, čo tvrdili tieto strany, bolo odôvodnením a prínosom predbežného poskytovania informácií pre dovozcov a distribútorov zavedeného nariadením o modernizácii „zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť“ pre strany, ktorých sa prešetrovania týkajú, a to najmä dovozcov (101). Odôvodnením predbežného poskytovania informácií teda určite nebolo poskytnúť im nástroj na masívne zvýšenie dovozu počas obdobia predbežného poskytovania informácií, aby mohli využiť poslednú možnosť pred uložením ciel, ako naznačujú. Toto tvrdenie sa preto takisto zamietlo.

(409)

Na základe všetkého uvedeného Komisia nevidí žiadny dôkaz, na základe ktorého by zmenila záver, že z registrovaného dovozu by sa mali vyberať clá.

(410)

V súlade s článkom 16 ods. 3 základného nariadenia by sa mala výška cla, ktoré sa má spätne vybrať, stanoviť na úrovni predbežných ciel, uložených v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/379, pretože konečné vyrovnávacie clo uložené na základe tohto nariadenia je vyššie než predbežné clo.

8.   KONEČNÉ VYROVNÁVACIE OPATRENIA

(411)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti so subvencovaním, ujmou, príčinnými súvislosťami a záujmom Únie, by sa mali uložiť konečné vyrovnávacie clá, aby sa odstránila značná ujma, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje subvencovaný dovoz z Egypta.

8.1.   Úroveň vyrovnávacích opatrení

(412)

V článku 15 ods. 1 treťom pododseku základného nariadenia sa stanovuje, že výška vyrovnávacieho cla nepresiahne zistenú výšku napadnuteľných subvencií.

(413)

V článku 15 ods. 1 štvrtom pododseku sa ďalej uvádza: „Ak Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k záveru, že nie je v záujme Únie určiť rozsah opatrení v súlade s tretím pododsekom, výška vyrovnávacieho cla je nižšia, ak by takéto znížené clo bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(414)

Komisii neboli predložené žiadne takéto informácie, a preto sa úroveň vyrovnávacích opatrení stanoví s odkazom na článok 15 ods. 1 tretí pododsek.

(415)

Vzhľadom na to, že konečné opatrenia budú v tomto prípade vychádzať zo stanovenej výšky napadnuteľných subvencií, rozpätie ujmy nebolo určené.

8.2.   Konečné opatrenia

(416)

Na dovoz GFR s pôvodom v Egypte by sa mali uložiť konečné vyrovnávacie opatrenia v súlade s pravidlami uvedenými v článku 15 ods. 1 základného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že výška konečného cla zodpovedá celkovej konečne zistenej výške napadnuteľných subvencií.

(417)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby konečného vyrovnávacieho cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie pred preclením, takéto:

Spoločnosť

Vyrovnávacie clo

Jushi Egypt for Fiberglass Industry S.A.E.

13,1 %

Všetky ostatné spoločnosti

13,1 %

(418)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o dané spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Egypte a vyrábaného uvedenými spoločnosťami. Na dovážané dotknuté výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nemôžu využiť a také výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(419)

Spoločnosť môže požiadať o pokračovanie uplatňovania týchto individuálnych colných sadzieb napriek tomu, že sa následne zmenil jej názov alebo názov jedného z jej subjektov. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii. Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie, ktoré spoločnosti umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať individuálnu colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

(420)

Ak by v dôsledku vývoja po skončení obdobia prešetrovania došlo k trvalej zmene okolností, môže sa prijať náležité opatrenie v súlade s článkom 19 základného nariadenia.

(421)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (102), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

8.3.   Konečný výber predbežných ciel

(422)

V článku 16 ods. 2 základného nariadenia sa uvádza, že je na Komisii, aby rozhodla, aká časť predbežného cla sa má s konečnou platnosťou vybrať.

(423)

Vzhľadom na zistenia v tejto veci by sa sumy, zabezpečené prostredníctvom predbežného vyrovnávacieho cla uloženého podľa predbežného nariadenia, mali vyberať s konečnou platnosťou.

(424)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (103),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa konečné vyrovnávacie clo na dovoz striže zo skleneného vlákna s dĺžkou najviac 50 mm, prameňov zo skleneného vlákna s výnimkou prameňov zo skleneného vlákna, ktoré sú ošetrené impregnáciou a poťahovaním a majú stratu žiarom viac ako 3 % (ako je stanovené v norme ISO 1887), a rohoží vyrobených z nekonečného skleneného vlákna s výnimkou rohoží zo sklenenej vlny, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN 7019 11 00, ex 7019 12 00, 7019 31 00 (kódy TARIC 7019120022, 7019120025, 7019120026 a 7019120039) a s pôvodom v Egypte.

2.   Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je v prípade výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrobených ďalej uvedenými spoločnosti takáto:

Spoločnosť

Sadzba konečného vyrovnávacieho cla

Doplnkový kód TARIC

Jushi Egypt for Fiberglass Industry S.A.E.

13,1 %

C540

Všetky ostatné spoločnosti

13,1 %

C999

3.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Vyberá sa konečné vyrovnávacie clo z dovozu striže zo skleneného vlákna s dĺžkou najviac 50 mm, prameňov zo skleneného vlákna s výnimkou prameňov zo skleneného vlákna, ktoré sú ošetrené impregnáciou a poťahovaním a majú stratu žiarom viac ako 3 % (ako je stanovené v norme ISO 1887), a rohoží vyrobených z nekonečného skleneného vlákna s výnimkou rohoží zo sklenenej vlny, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN 7019 11 00, ex 7019 12 00, 7019 31 00 (kódy TARIC 7019120022, 7019120025, 7019120026 a 7019120039) a s pôvodom v Egypte, ktorý bol zaregistrovaný podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/199.

2.   Sadzby konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť

Sadzba konečného cla uplatniteľná na registrovaný dovoz

Doplnkový kód TARIC

Jushi Egypt for Fiberglass Industry S.A.E.

8,7 %

C540

Všetky ostatné spoločnosti

8,7 %

C999

Článok 3

Sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného vyrovnávacieho cla podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/379 sa vyberajú s konečnou platnosťou.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. júna 2020

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(2)  Ú. v. EÚ C 192, 7.6.2019, s. 30.

(3)  Ú. v. EÚ C 48, 12.2.2020, s. 18.

(4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/379 z 5. marca 2020, ktorým sa ukladá predbežné vyrovnávacie clo na dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte (Ú. v. EÚ L 69, 6.3.2020, s. 14).

(5)  Pozri záznam do spisu o dôsledkoch vypuknutia koronavírusu na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania, referencia t20.001226, a oznámenie Komisie o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (Ú. v. EÚ C 86, 16.3.2020, s. 6).

(6)  Memorandum o porozumení medzi Egyptskou arabskou republikou a Čínskou ľudovou republikou, 18. apríla 1997.

(7)  Správa Centra pre rozvoj a výskum Štátnej rady s názvom „Skúsenosti s udržateľným rozvojom v Čínsko-egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce“ zo 6. augusta 2019 (ďalej len „správa Štátnej rady“).

(8)  Vyhláška prezidenta Egyptskej arabskej republiky č. 35 z 15. februára 2003.

(9)  10-ročná súhrnná správa TEDA (2008 – 2018), s. 4.

(10)  Správa Centra pre rozvoj a výskum Štátnej rady s názvom „Skúsenosti s udržateľným rozvojom v Čínsko-egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce“ zo 6. augusta 2019 (ďalej len „správa Štátnej rady“).

(11)  10-ročná súhrnná správa TEDA (2008 – 2018), s. 11.

(12)  Správa Štátnej rady.

(13)  10-ročná súhrnná správa TEDA (2008 – 2018), s. 53.

(14)  Správa Štátnej rady.

(15)  Vyhláška prezidenta Egyptskej arabskej republiky č. 330 z roku 2015 o zriadení hospodárskej zóny Suezského prieplavu z 19. augusta 2015.

(16)  Správa Centra pre rozvoj a výskum Štátnej rady s názvom Skúsenosti s udržateľným rozvojom v Čínsko-egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce zo 6. augusta 2019.

(17)  Národnou komisiou pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“) a ministerstvom obchodu.

(18)  10-ročná súhrnná správa TEDA, s. 41.

(19)  Vyjadrenie prezidenta Mursího počas jeho návštevy Číny z augusta 2012, 10-ročná súhrnná správa TEDA, s. 47 a 53; vyjadrenie prezidenta Sísího počas jeho návštevy Číny v decembri 2016, 10-ročná súhrnná správa TEDA (2008 – 2018), s. 94.

(20)  10-ročná súhrnná správa TEDA (2008 – 2018), s. 59.

(21)  Tri regióny uvedené v texte sú EÚ, India a Turecko.

(22)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 248/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 67, 15.3.2011, s. 1).

(23)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1379/2014 zo 16. decembra 2014, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov zo skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 248/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 367, 23.12.2014, s. 22).

(24)  Výročná správa o rozvoji v Afrike, č. 19 (2016 – 2017, Žlté knihy Afriky, s. 13).

(25)  D. Brautigam a Xiaoyang Tang; Going Global in Groups: Structural transformation and China’s Special Economic Zones overseas (Prechod na globálnu úroveň v skupinách: Štrukturálna transformácia a čínske zahraničné osobitné hospodárske zóny), World Development Vol. 63, 2014, s. 78 – 91.

(26)  WT/DS2/AB/R – USA – štandardy pre dodržiavanie čistoty benzínu, Správa Odvolacieho orgánu prijatá 20. mája 1996, s. 17.

(27)  Pozri podrobne J. Pauwelyn, The Role of Public International Law in the WTO – How far can we go? (Úloha medzinárodného práva verejného vo WTO – Ako ďaleko môžeme ísť?), American Journal of International Law (2001), s. 535 a nasl.; Graham Cook, Digest of WTO Jurisprudence on Public International Law Concepts and Principles (Prehľad jurisdikcie WTO o konceptoch a zásadách medzinárodného práva verejného) (CUP 2015).

(28)  WT/DS379 – Spojené štáty – konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny, správa Odvolacieho orgánu prijatá 11. marca 2011, bod 308; M. E. Villiger, „Commentary on the 1969 Vienna Convention on the Law of Treaties“ (Komentár k Viedenskému dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969) (Martinus Nijhoff, 2009), s. 433.

(29)  Komisia pre medzinárodné právo, Návrh článkov o zodpovednosti štátov za medzinárodne protiprávne konanie, november 2001, dodatok č. 10 (A/56/10), kap. IV.E.1.

(30)  WT/DS379/AB/R, body 304 až 322.

(31)  Komisia pre medzinárodné právo, Návrh článkov o zodpovednosti štátov za medzinárodne protiprávne konanie, s komentárom, november 2001, dodatok č. 10 (A/56/10), s. 52, odôvodnenie 3 po článok 11

(32)  10-ročná súhrnná správa TEDA (2008 – 2018), s. 94.

(33)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1690 z 9. novembra 2018, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1579, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/163 (Ú. v. EÚ L 283, 12.11.2018, s. 1), odôvodnenia 409 až 412.

(34)  Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1690, odôvodnenie 377.

(35)  Pozri článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) základného nariadenia a článok 1 ods. 1 písm. a) pododsek 1 bod iv) dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(36)  Správa Odvolacieho orgánu, USA – DRAMS, (WT/DS296/AB/R), bod 112.

(37)  Mimochodom, sporné skutočnosti sa môžu posudzovať aj z hľadiska článku 16 článkov ILC. Úzka spolupráca medzi egyptskou vládou a čínskou vládou viedla nielen k uznaniu a prijatiu čínskych aktov egyptskou vládou, ale pomohla takisto potenciálne obísť skutočné a potenciálne clá nastolené Úniou na čínsky vývoz dotknutého výrobku vyrobeného v Egypte.

(38)  Pojem „definitive disclosure“ sa v anglickej verzii zhoduje s pojmom „final disclosure“ vo význame „konečné poskytnutie informácií“ uvedeným v oddiele 1.4.

(39)  Rozsudok Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) z 10. apríla 2019 vo veci T-300/16 Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Európska komisia, EU:EU:T:2019:235, ods. 101; aj rozsudok z 11. júla 2017 vo veci T 67/14 Viraj Profiles/Rada, neuverejnený, EU:T:2017:481, ods. 88

(40)  WT/DS379/AB/R, správa Odvolacieho orgánu, US – AD a CVD (Čína), ods. 309

(41)  Mondev International Ltd./United States of America (prípad doplnkové nástroja ICSID č. ARB (AF)/99/2), rozsudok z 11. októbra 2002, ods. 115 a poznámka 47.

(42)  MSD, Uplatňovanie Dohovoru o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy (Bosna a Hercegovina proti Srbsku a Čiernej Hore, rozsudok z 27. februára 2007, bod 414). V tomto prípade Medzinárodný súdny dvor vychádzal z predpokladu, že je právne možné, aby federálny štát Srbsko a Čierna Hora uznal a prijal akty genocídy spáchané organizovanými vojenskými silami „Republiky srbskej (Republik Srpska)“, fakticky srbského štátu na území Bosny a Hercegoviny počas občianskej vojny v tejto krajine od roku 1991 do roku 1995. Zistil však, že k tomuto uznaniu a prijatiu v praxi nedošlo.

(43)  WT/DS379/AB/R (USA – antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny), správa Odvolacieho orgánu z 11. marca 2011, DS 379, bod 318. Pozri aj WT/DS436/AB/R [USA – uhlíková oceľ (India)], správa Odvolacieho orgánu z 8. decembra 2014, body 4.9 – 4.10, 4.17 – 4.20, a WT/DS437/AB/R (USA – vyrovnávacie colné opatrenia na určité výrobky z Číny), správa Odvolacieho orgánu z 18. decembra 2014, bod 4.92.

(44)  Pozri odôvodnenia 183 až 185 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/72 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 18.1.2019, s. 5) („elektrické bicykle z Číny“); odôvodnenie 91 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17) („ploché výrobky valcované za tepla z Číny“) a odôvodnenia 175 až 177 vykonávacia nariadenia (EÚ) 2018/1690 („pneumatiky z Číny“).

(45)  http://english.eximbank.gov.cn/Profile/AboutTB/Introduction/ stránka navštívená 14. apríla 2020.

(46)  Pozri ploché výrobky valcované za tepla z Číny, odôvodnenie 132; pneumatiky z Číny, odôvodnenie 210.

(47)  Pozri elektrické bicykle z Číny, odôvodnenia 195 až 202; ploché výrobky valcované za tepla z Číny, odôvodnenia 100 a 101; pneumatiky z Číny, odôvodnenia 188 až 192.

(48)  Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) [vydaný vyhláškou č. 9 Národnej komisie pre rozvoj a reformu z 27. marca 2011, v znení zmien v súlade s rozhodnutím Národnej komisie pre rozvoj a reformu o zmene príslušných ustanovení Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011), vydaného vyhláškou č. 21 Národnej komisie pre rozvoj a reformu zo 16. februára 2013].

(49)  V súlade s vykonávacími opatreniami CBIRC pre správne záležitosti týkajúcimi sa vydávania licencií pre komerčné banky financované z prostriedkov Číny [nariadenie CBIRC (2017) č. 1], vykonávacími opatreniami CBIRC pre správne záležitosti týkajúcimi sa vydávania licencií pre komerčné banky financované zo zahraničných prostriedkov [nariadenie CBIRC (2015) č. 4], vykonávacími opatreniami pre kvalifikácie riaditeľov a vyšších úradníkov finančných inštitúcií v bankovom sektore [nariadenie CBIRC (2013) č. 3].

(50)  Pozri konania týkajúce sa plochých výrobkov valcovaných za tepla a pneumatík, odôvodnenie 132, respektíve odôvodnenie 211.

(51)  Pozri konania týkajúce sa plochých výrobkov valcovaných za tepla a pneumatík.

(52)  WT/DS/296 [DS296 USA – Prešetrovanie vyrovnávacieho cla na dynamické pamäte s priamym prístupom (DRAMS) z Kórey], správa Odvolacieho orgánu z 21. februára 2005, bod 116.

(53)  Správa Odvolacieho orgánu DS 296, bod 116.

(54)  Správa Odvolacieho orgánu DS 296, bod 115.

(55)  Správa Odvolacieho orgánu DS 296, bod 114, súhlasne so správou panelu DS 194, bod 8.31.

(56)  Správa Odvolacieho orgánu DS 296, bod 115.

(57)  Konanie týkajúce sa elektrických bicyklov, odôvodnenia 238 až 244; konanie týkajúce sa pneumatík, odôvodnenia 237 až 242.

(58)  Pracovný dokument MMF: Resolving China’s Corporate Debt Problem (Riešenie problému firemného dlhu v Číne), autori: Wojciech Maliszewski, Serkan Arslanalp, John Caparusso, José Garrido, Si Guo, Joong Shik Kang, W. Raphael Lam, T. Daniel Law, Wei Liao, Nadia Rendak, Philippe Wingender, Jiangyan, október 2016, WP/16/203.

(59)  Livingston, M. Poon, W. P. H. a Zhou, L. (2017). Are Chinese Credit Ratings Relevant? (Sú čínske úverové ratingy relevantné?) A Study of the Chinese Bond Market and Credit Rating Industry (Štúdia čínskeho trhu s dlhopismi a odvetvia úverových ratingov), Journal of Banking & Finance, s. 24.

(60)  Price, A. H., Brightbill, T. C., DeFrancesco, R. E., Claeys, S. J., Teslik, A. a Neelakantan, U. (2017). China’s broken promises: why it is not a market-economy (Nedodržané sľuby Číny: prečo nejde o trhové hospodárstvo), Wiley Rein LLP, 2017, s. 68.

(61)  Príklad uvádza agentúra Reuters (2016). Fitch Rates Shougang’s USD Senior Notes Final ’A-’ https://www.reuters.com/article/idUSFit982112, (navštívené 21. októbra 2017).

(62)  Lin, L. W. a Milhaupt, C. J. (2016). Bonded to the State: A Network Perspective on China’s Corporate Debt Market (Viazaní štátom: sieťový pohľad na čínsky trh s podnikovými dlhovými cennými papiermi). Columbia Law and Economics Working Paper No. 543, s. 20; Livingstone, M. Poon, W. P. H. a Zhou, L. (2017). Are Chinese Credit Ratings Relevant? (Sú čínske úverové ratingy relevantné?) A Study of the Chinese Bond Market and Credit Rating Industry, Journal of Banking & Finance, 2017, s. 9.

(63)  Konanie týkajúce sa elektrických bicyklov, odôvodnenie 241; konanie týkajúce sa pneumatík, odôvodnenie 240.

(64)  Pozri Predbežné opatrenia na účely správy obchodnej činnosti v oblasti úverového ratingu týkajúcej sa trhu s cennými papiermi, ktoré zverejnila Čínska regulačná komisia pre cenné papiere, nariadenie Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere [2007] č. 50 z 24. augusta 2007, a oznámenie Čínskej ľudovej banky o kvalifikáciách spoločnosti China Cheng Xin Securities Rating Co., Ltd. a iných inštitúcií zapojených do obchodnej činnosti v oblasti úverového ratingu podnikových dlhopisov, Yinfa [1997] č. 547 zo 16. decembra 1997 a oznámenie Čínskej ľudovej banky a Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere č. 14 [2018] o záležitostiach týkajúcich sa poskytovania ratingových služieb dlhopisov ratingovými agentúrami na medzibankovom trhu dlhopisov a na trhu burzových dlhopisov.

(65)  Pozri oznámenie PBOC o otázkach týkajúcich sa obchodnej činnosti v oblasti úverového ratingu vykonávanej ratingovými agentúrami na medzibankovom trhu s dlhopismi, účinné od 1. júla 2017.

(66)  Pracovný dokument PBOC č. 2017/5, 25. mája 2017, s. 28.

(67)  Štatistika Centrálnej banky Egypta: Priemerné úrokové sadzby z úverov EGP za obdobie prešetrovania založené na váženom priemere úrokových sadzieb pre vzorku bánk, ktorých vklady predstavujú približne 80 % celkových vkladov bankového systému, a ktoré sa vypočítavajú mesačne, pozri https://www.cbe.org.eg/en/EconomicResearch/Statistics/Pages/MonthlyInterestRatesHistorical.aspx.

(68)  Podrobnejšie informácie sú k dispozícii v dohode o štátom podporovaných vývozných úveroch z januára 2019, TAD/PG(2019)1 a v kategorizácii krajín podľa rizika vytvorenej účastníkmi dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch.

(69)  Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1690, oddiel 3.7.

(70)  http://cnbm.wsfg.hk/index.php?SectionID=FinancialReports&PageID=2019&Language=eng (naposledy zobrazené 20. novembra 2019).

(71)  http://www.cnbm.com.cn/EN/0000001600070008002/, navštívené 24. apríla 2020.

(72)  Výročná správa za rok 2019, spoločnosť CNBM.

(73)  Informačný panel pri vchode do závodu spoločnosti Jushi Egypt.

(74)  China Jushi Online News Center, ako aj článok „Jushi plans to establish a factory in India“ (Jushi plánuje založiť závod v Indii), JEC Composites News, 4. augusta 2016, http://www.jeccomposites.com/knowledge/international-composites-news/jushi-plans-establish-factory-india (naposledy navštívené 3. februára 2020).

(75)  http://www.gov.cn/zhengce/content/2015-05/19/content_9784.htm.

(76)  Pozri US-China Economic and Security Review Commission (revízna komisia USA – Čína pre hospodárstvo a bezpečnosť): 13. päťročný plán, strana 12.

(77)  https://www.cae.cn/cae/html/files/2015-10/29/20151029105822561730637.pdf.

(78)  Pozri plán Made in China 2025, s. 142, 152.

(79)  Pozri plán Made in China 2025, kapitola 4: Strategická podpora a zásobovanie.

(80)  Siao Ja-čching: „Ako vypracovať novú národnú vizitku ‚going out‘ po reorganizácii podniku“, zdroj: Sina Finance, autor: Sina Finance, zverejnené: 29. augusta 2016.

(81)  http://cnbm.wsfg.hk/index.php?SectionID=FinancialReports&PageID=2019&Language=eng (naposledy zobrazené 20. novembra 2019).

(82)  Pozri okrem iného pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovania na ochranu obchodu, SWD(2017) 483 final/2 z 20. decembra 2017, dostupný na:https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156474.pdf.

(83)  Dôkazy odôvodňujúce záver o povahe komisie SASAC ako verejného orgánu sa nachádzajú okrem iného v oddiele 5 pracovného dokumentu útvarov Komisie SWD(2017) 483, pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

(84)  Dôkazy odôvodňujúce záver o povahe fondu SRF ako verejného orgánu sa nachádzajú okrem iného v konaní týkajúcom sa pneumatík, vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/1690, najmä v oddiele 3.7, v odôvodneniach 341 až 360 uvedeného nariadenia.

(85)  Pozri aj odôvodnenie 358 nariadenia o pneumatikách.

(86)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1690.

(87)  Pozri konanie týkajúce sa pneumatík, odôvodnenie 418.

(88)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/776 z 12. júna 2020, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 189, 15.6.2020, s. 1).

(89)  Správa Centra pre rozvoj a výskum Štátnej rady s názvom „Skúsenosti s udržateľným rozvojom v Čínsko-egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce“ zo 6. augusta 2019 (ďalej len „správa Štátnej rady“).

(90)  Článok 38a A) zákona 83/2002, v znení zmien z roku 2015; článok 20a a článok 28 zákona 8/1997.

(91)  10-ročná súhrnná správa TEDA (2008 – 2018), s. 4.

(92)  http://www.wadidegla.com/Wadi-Degla-Holding/en/spage/page/223 (naposledy navštívené 15. mája 2020).

(93)  Verejná služba Go-Global ministerstva obchodu provincie Kuang-tung, http://go.gdcom.gov.cn/article.php?typeid=31&contentId=13961 (naposledy navštívené 2. januára 2020), ako aj „Čínsko-egyptská suezská zóna hospodárskej a obchodnej spolupráce TEDA“, prezentácia na http://www.bern-cci.ch/export/fr1/marche.html (naposledy navštívené 2. januára 2020).

(94)  World Bank Report of Doing Business 2020, Egypt, Arab Rep. (Správa Svetovej banky o podnikaní 2020, Egyptská arabská republika).

(95)  Vec T-301/16, Jindal Saw Ltd a Jindal Saw Italia/Európska komisia, ECLI:EU:T:2019:234, bod 187.

(96)  Porovnanie cien výrobného odvetvia Únie s predajnými cenami vyvážajúceho výrobcu, pri priamom predaji aj prostredníctvom ich prepojených subjektov, nezávislým zákazníkom v Únii ukazuje, že ceny vyvážajúceho výrobcu sú výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie (14,89 %). Preto, bez ohľadu na spôsob porovnania cien, subvencované dovozné ceny zostávajú výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie, čo poukazuje na skutočnosť, že argument tejto strany okrem právnej irelevantnosti nemá ani žiadny praktický vplyv v tejto veci.

(97)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/199 z 13. februára 2020, ktorým sa zavádza registrácia dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte (Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2020, s. 10).

(98)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1693 z 9. októbra 2019, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz oceľových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 259, 10.10.2019, s. 15), odôvodnenie 4.

(99)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1688 z 8. októbra 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 258, 9.10.2019, s. 21), odôvodnenia 285 až 288.

(100)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/825 z 30. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 143, 7.6.2018, s. 1).

(101)  Nariadenie (EÚ) 2018/825, odôvodnenie 4.

(102)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(103)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.


Top