EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 41990A0436

Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov

OJ C 160, 30.6.2005, p. 11–22 (CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL)
OJ L 225, 20.8.1990, p. 10–24 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT)
Special edition in Bulgarian: Chapter 11 Volume 069 P. 207 - 221
Special edition in Romanian: Chapter 11 Volume 069 P. 207 - 221
Special edition in Croatian: Chapter 09 Volume 001 P. 8 - 22

In force: This act has been changed. Current consolidated version: 14/12/2014

30.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 160/11


DOHOVOR

o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA,

ZA JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

Philippe de SCHOUTHEETE de TERVARENT,

mimoriadny veľvyslanec a splnomocnený zástupca;

ZA JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA:

Niels HELVEG PETERSEN,

minister hospodárstva;

ZA PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

Theo WAIGEL,

spolkový minister financií;

Jürgen TRUMPF,

mimoriadny veľvyslanec a splnomocnený zástupca;

ZA PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY:

Ioannis PALAIOKRASSAS,

minister financií;

ZA JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA:

Carlos SOLCHAGA CATALÁN,

minister hospodárstva a financií;

ZA PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

Jean VIDAL,

mimoriadny veľvyslanec a splnomocnený zástupca;

ZA PREZIDENTA ÍRSKA:

Albert REYNOLDS,

minister financií;

ZA PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

Stefano DE LUCA,

štátny tajomník financií;

ZA JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA:

Jean-Claude JUNCKER,

minister pre rozpočet, minister financií, minister práce;

ZA JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

P.C. NIEMAN,

mimoriadny veľvyslanec a splnomocnený zástupca;

ZA PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY:

Miguel BELEZA,

minister financií;

ZA JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA:

David H. A. HANNAY KCMG,

mimoriadny veľvyslanec a splnomocnený zástupca;

DOHODLI TAKTO:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI DOHOVORU

Článok 1

1.   Tento dohovor sa uplatňuje, ak sú zisky, ktoré sú zahrnuté do ziskov podniku zmluvného štátu, na účely zdanenia rovnako zahrnuté alebo je rovnako pravdepodobné, že budú zahrnuté do ziskov podniku iného zmluvného štátu na základe toho, že zásady ustanovené v článku 4 a uplatňované buď priamo, alebo v príslušných ustanoveniach právnych predpisov dotknutého štátu neboli dodržiavané.

2.   Na účely tohto dohovoru sa stála prevádzkareň podniku zmluvného štátu, ktorá sa nachádza v inom zmluvnom štáte, považuje za podnik štátu, v ktorom sa nachádza.

3.   Odsek 1 sa taktiež uplatňuje na každý dotknutý podnik, ktorý vykázal namiesto ziskov straty.

Článok 2

1.   Tento dohovor sa uplatňuje na dane z príjmov.

2.   Tento dohovor sa vzťahuje najmä na tieto existujúce dane:

a)

v Belgicku:

Impôt des personnes physiques/Personenbelasting,

Impôt des sociécés/Vennootschapsbelasting,

Impôt des personnes morals/Rechtspersonenbelasting,

Impôt des non-résidents/Belasting der niet-verblijfhouders,

taxe communale et la taxe d'agglomération additionnelles a l'impôt des personnes physiques/aanvullende gemeentebelasting en agglomeratiebelasting op de personenbelasting;

b)

v Dánsku:

selskabsskat,

indkomstskat til staten,

kommunale indkomstskat,

amtskommunal indkomstskat,

særlig indkomstskat,

kirkeskat,

udbytteskat,

renteskat,

royaltyskat,

frigørelsesafgift;

c)

v Nemecku:

Einkommensteuer,

Körperschaftsteuer,

Gewerbesteuer, pokiaľ sa táto daň zakladá na obchodnom zisku;

d)

v Grécku:

Φόρος εισοδήματος φυσικών προσώπων,

Φόρος εισοδήματος νομικών προσώπων,

εισφορά υπέρ των επιχειρήσεων ύδρευσης και αποχέτευσης;

e)

v Španielsku:

impuesto sobre la renta de las personas fisicas,

impuesto sobre sociedades;

f)

vo Francúzsku:

impôt sur le revenu,

impôt sur les sociétés;

g)

v Írsku:

Income Tax,

Corporation Tax;

h)

v Taliansku:

imposta sul reddito delle persone fisiche,

imposta sul reddito delle persone giuridiche,

imposta locale sui redditi;

i)

v Luxembursku:

impôt sur le revenu des personnes physiques,

impôt sur le revenu des collectivités,

impôt commercial, pokiaľ sa táto daň zakladá na obchodnom zisku;

j)

v Holandsku:

inkomstenbelasting,

vennootschapsbelasting;

k)

v Portugalsku:

imposto sobre o rendimento das pessoas singulares,

imposto sobre o rendimento das pessoas colectivas,

derrama para os municípios sobre o imposto sobre o rendimento das pessoas colectivas;

l)

v Spojenom kráľovstve:

Income Tax,

Corporation Tax.

3.   Dohovor sa taktiež vzťahuje na akékoľvek rovnaké alebo podobné dane uložené po dni podpisu tohto dohovoru ako doplnok k jestvujúcim daniam alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov sa navzájom informujú o akýchkoľvek zmenách vykonaných v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Oddiel I

Definície

Článok 3

1.   Na účely tohto dohovoru „príslušný orgán“ znamená:

— v Belgicku

:

De Minister van Financiën alebo oprávnený zástupca,

Le Ministre des Finances alebo oprávnený zástupca,

— v Dánsku

:

Skatteministeren alebo oprávnený zástupca,

— v Nemecku

:

Der Bundesminister der Finanzen alebo oprávnený zástupca,

— v Grécku

:

Ο Υπουργός των Οικονομικών alebo oprávnený zástupca,

— v Španielsku

:

El Ministro Economía y Hacienda alebo oprávnený zástupca,

— vo Francúzsku

:

Le Ministre chargé du budget alebo oprávnený zástupca,

— v Írsku

:

The Revenue Commissioners alebo oprávnený zástupca,

— v Taliansku

:

Il Ministro delle Finanze alebo oprávnený zástupca,

— v Luxembursku

:

Le Ministre des Finances alebo oprávnený zástupca,

— v Holandsku

:

De Minister van Financiën alebo oprávnený zástupca,

— v Portugalsku

:

O Ministro das Finanças alebo oprávnený zástupca,

— v Spojenom kráľovstve

:

The Commissioners of Inland Revenue alebo oprávnený zástupca.

2.   Každý výraz, ktorý tento dohovor nedefinuje, pokiaľ to kontext nevyžaduje inak, má taký význam, aký má v dohovore o zamedzení dvojitého zdanenia medzi dotknutými štátmi.

Oddiel II

Zásady, ktoré sa vzťahujú na úpravu ziskov združených podnikov a na pripisovanie ziskov stálym prevádzkarňam

Článok 4

Pri vykonávaní tohto dohovoru sa dodržiavajú tieto zásady:

1.

Ak:

a)

sa podnik zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na vedení, kontrole alebo kapitáli podniku iného zmluvného štátu,

alebo

b)

sa rovnaké osoby priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo kapitáli podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu,

a v oboch prípadoch sú dané alebo uložené podmienky medzi týmito dvoma podnikmi v ich obchodných alebo finančných vzťahoch, ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by boli dané medzi nezávislými podnikmi, potom akékoľvek zisky, ktoré by pri neexistencii týchto podmienok vznikli jednému z týchto podnikov, ale z dôvodu týchto podmienok nevznikli, možno zahrnúť do ziskov toho podniku a príslušne zdaniť.

2.

Ak podnik zmluvného štátu podniká v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa na území tohto štátu nachádza, zisky, ktoré by mohol očakávať, ak by išlo o odlišný alebo samostatný podnik, ktorý vykonáva rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a s uvedeným podnikom, ktorému patrí táto stála prevádzkareň, obchoduje úplne nezávisle, sa pripíšu tejto stálej prevádzkarni.

Článok 5

Ak zmluvný štát má v úmysle upraviť zisky podniku v súlade so zásadami ustanovenými v článku 4, včas o svojom zamýšľanom kroku oboznámi podnik a poskytne mu možnosť oboznámiť s tým druhý podnik, aby tomuto druhému podniku umožnil obratom o tom oboznámiť druhý zmluvný štát.

Zmluvnému štátu, ktorý takúto informáciu poskytne, sa nebráni, aby navrhovanú úpravu vykonal.

Ak sa po tom, čo sa taká informácia poskytla, tieto dva podniky a druhý zmluvný štát na úprave dohodnú, články 6 a 7 sa neuplatňujú.

Oddiel III

Vzájomná dohoda a rozhodcovské konanie

Článok 6

1.   Ak sa podnik domnieva, že v akomkoľvek prípade, na ktorý sa vzťahuje tento dohovor, neboli dodržané zásady ustanovené v článku 4, môže bez ohľadu na opravné prostriedky, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy dotknutých zmluvných štátov, predložiť vec na príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého je podnikom alebo v ktorom sa nachádza jeho stála prevádzkareň. Vec sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia o úkone, ktorý má za následok alebo je pravdepodobné, že bude mať za následok dvojité zdanenie v zmysle článku 1.

Zároveň podnik upovedomí príslušný orgán v prípade, ak by sa vec týkala druhých zmluvných štátov. Príslušný orgán potom bezodkladne oboznámi príslušné orgány týchto druhých zmluvných štátov.

2.   Ak orgán preukáže, že podanie je opodstatnené, a ak sám nedokáže dospieť k uspokojivému riešeniu, príslušný orgán sa bude usilovať o vyriešenie prípadu vzájomnou dohodou s príslušným orgánom druhého dotknutého zmluvného štátu s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu na základe zásad ustanovených v článku 4. Každá dosiahnutá vzájomná dohoda sa vykoná bez ohľadu na lehoty stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi dotknutých zmluvných štátov.

Článok 7

1.   Ak dotknuté príslušné orgány nedospejú k dohode, ktorá zamedzí dvojitému zdaneniu a na ktorú sa odvoláva článok 6, do dvoch rokov odo dňa, keď bola vec prvýkrát predložená jednému z príslušných orgánov v súlade s článkom 6 ods. 1, zriadia poradnú komisiu poverenú vydať svoje stanovisko o zamedzení dvojitého zdanenia v tomto prípade.

Podniky môžu na svoju ochranu využiť opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých zmluvných štátov; ak však bola vec podaná na súd alebo tribunál, lehota dvoch rokov uvedená v prvom pododseku sa počíta od dátumu vynesenia rozsudku konečným odvolacím súdom.

2.   Predloženie veci poradnej komisii nebráni zmluvnému štátu, aby vo vzťahu k tej istej záležitosti začal alebo naďalej viedol súdne konania alebo správne konania o sankciách.

3.   Ak vnútroštátne právne predpisy zmluvného štátu príslušným orgánom tohto štátu nepovoľujú, aby sa odchýlili od rozhodnutí ich súdnych orgánov, odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ združený podnik tohto štátu nechal uplynúť lehotu pre podanie odvolania alebo od takého odvolania odstúpil pred vynesením rozhodnutia. Toto ustanovenie nemá vplyv na odvolanie, ak sa vzťahuje na iné záležitosti, ako sú záležitosti uvedené v článku 6.

4.   Príslušné orgány sa môžu vzájomnou dohodou a dohodou so združenými podnikmi vzdať lehôt uvedených v odseku 1.

5.   Pokiaľ sa neuplatňujú ustanovenia odsekov 1 až 4, práva každého zo združených podnikov, ako sú stanovené v článku 6, zostávajú nedotknuté.

Článok 8

1.   Príslušný orgán zmluvného štátu nie je povinný začať konanie vedúce k urovnaniu sporu vzájomnou dohodou alebo zostaviť poradnú komisiu uvedenú v článku 7, ak mali súdne alebo správne konania za následok konečné rozhodnutie, že kvôli činnostiam, na základe ktorých vznikla úprava prevodov zisku podľa článku 4, jeden z dotknutých podnikov podlieha závažnej sankcii.

2.   Ak sa súdne alebo správne konanie začaté s cieľom rozhodnúť, že činnosti, na základe ktorých vzniká úprava ziskov podľa článku 4, jeden z dotknutých podnikov podliehal závažnej sankcii, vedú súčasne s akýmikoľvek konaniami uvedenými v článkoch 6 a 7, príslušné orgány môžu neskôr spomenuté konania prerušiť do ukončenia súdnych alebo správnych konaní.

Článok 9

1.   Poradná komisia uvedená v článku 7 ods. 1 pozostáva okrem predsedu z:

dvoch zástupcov každého dotknutého príslušného orgánu; tento počet možno dohodou medzi príslušnými orgánmi znížiť na jedného,

párneho počtu nezávislých osôb s dobrou povesťou, ktoré budú vymenované vzájomnou dohodou zo zoznamu osôb uvedených v odseku 4 alebo, ak nedôjde k dohode, vylosovaním zo strany dotknutých príslušných orgánov.

2.   Ak sú vymenované nezávislé osoby s dobrou povesťou, za každú z nich sa vymenuje náhradník podľa pravidiel pre vymenovanie nezávislých osôb, ak by bolo nezávislým osobám zabránené vykonávať svoje povinnosti.

3.   Ak sa losuje, každý príslušný orgán môže namietať voči vymenovaniu konkrétnej nezávislej osoby s dobrou povesťou za každých okolností, ktoré príslušné dotknuté orgány vopred dohodli, alebo v takýchto situáciách:

ak takáto osoba patrí alebo pracuje v mene jednej z dotknutých daňových správ,

ak takáto osoba má alebo mala veľký podiel v jednom alebo v každom zo združených podnikov alebo je alebo bola jeho zamestnancom alebo poradcom,

ak takáto osoba neponúka dostatočnú záruku objektivity na vyriešenie prípadu alebo prípadov, o ktorých sa má rozhodovať.

4.   Zoznam nezávislých osôb s dobrou povesťou pozostáva zo všetkých nezávislých osôb, ktoré nominovali zmluvné štáty. Na tento účel každý členský štát nominuje päť osôb a oboznámi s tým generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev.

Takéto osoby musia byť štátnymi príslušníkmi zmluvného štátu a musia mať bydlisko na území, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje. Musia byť kompetentné a nezávislé.

Zmluvné štáty môžu robiť v zozname uvedenom v prvom pododseku zmeny; bez meškania s nimi oboznámia generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev.

5.   Zástupcovia a nezávislé osoby s dobrou povesťou vymenované v súlade s odsekom 1 volia predsedu spomedzi osôb s dobrou povesťou na zozname uvedenom v odseku 4 bez toho, aby bolo dotknuté právo každého dotknutého príslušného orgánu namietať voči vymenovaniu osoby s dobrou povesťou vybratej v jednej zo situácií uvedených v odseku 3.

Predseda musí mať kvalifikáciu, ktorá sa vyžaduje na vymenovanie do najvyšších súdnych funkcií vo svojej krajine, alebo byť uznávaným právnikom.

6.   Členovia poradnej komisie zachovávajú mlčanlivosť o všetkých záležitostiach, ktoré sa dozvedia v dôsledku konaní. Zmluvné štáty prijmú primerané ustanovenia na potrestanie akéhokoľvek porušenia záväzkov mlčanlivosti. S prijatými opatreniami okamžite oboznámia generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev. Komisia Európskych spoločenstiev oboznámi ostatné zmluvné štáty.

7.   Zmluvné štáty vykonajú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby sa poradná komisia stretla okamžite, hneď ako sa jej predložia prípady.

Článok 10

1.   Na účely konania uvedeného v článku 7 môžu dotknuté združené podniky poskytnúť informácie, dôkazy alebo dokumenty, ktoré pokladajú za vhodné na to, aby ich poradná komisia použila pri rozhodovaní. Podniky a príslušné orgány dotknutých zmluvných štátov vybavia každú žiadosť poradnej komisie o poskytnutie informácií, dôkazov alebo dokumentov. Príslušné orgány ktoréhokoľvek takého zmluvného štátu však nie sú povinné:

a)

vykonávať správne opatrenia v rozpore so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo bežnými správnymi postupmi;

b)

podávať informácie, ktoré nemožno získať podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo bežných správnych postupov,

alebo

c)

podávať informácie, ktoré by prezrádzali výrobné, obchodné, priemyselné alebo služobné tajomstvo alebo obchodný postup alebo informácie, ktorých odhalenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre public).

2.   Každý zo združených podnikov môže na svoje požiadanie vystúpiť pred poradnou komisiou alebo byť pred ňou zastúpený. Ak o to poradná komisia požiada, každý zo združených podnikov pred ňou vystúpi alebo bude pred ňou zastúpený.

Článok 11

1.   Poradná komisia uvedená v článku 7 poskytne svoje stanovisko najneskôr šesť mesiacov odo dňa, kedy jej bola vec postúpená.

Poradná komisia musí svoje stanovisko zakladať na článku 4.

2.   Poradná komisia prijme svoje stanovisko jednoduchou väčšinou svojich členov. Príslušné dotknuté orgány sa môžu dohodnúť na dodatočných pravidlách konania.

3.   Náklady konania poradnej komisie okrem nákladov, ktoré vzniknú združeným podnikom, rovnakým dielom zdieľajú dotknuté zmluvné štáty.

Článok 12

1.   Príslušné orgány, ktoré sú účastníkmi konania uvedeného v článku 7, konajúc spoločným súhlasom na základe článku 4, prijmú rozhodnutie, ktoré zamedzí dvojitému zdaneniu, do šiestich mesiacov odo dňa, kedy poradná komisia vydala svoje stanovisko.

Príslušné orgány môžu vydať rozhodnutie, ktoré sa líši od stanoviska poradnej komisie. Ak nedospejú k dohode, sú povinní konať v súlade s týmto stanoviskom.

2.   Príslušné orgány sa môžu dohodnúť na uverejnení rozhodnutia uvedeného v odseku 1, pokiaľ s tým súhlasia dotknuté podniky.

Článok 13

Skutočnosť, že rozhodnutia, ktoré prijali zmluvné štáty, týkajúce sa zdanenia ziskov vyplývajúcich z transakcie medzi združenými podnikmi, nadobudli konečnú platnosť, nebráni v podaní odvolania voči konaniam ustanoveným v článkoch 6 a 7.

Článok 14

Na účely tohto dohovoru sa dvojité zdanenie ziskov považuje za zamedzené, ak:

a)

sú zisky zahrnuté do výpočtu zdaniteľných ziskov iba v jednom štáte

alebo

b)

daň, ktorú možno vymerať z týchto ziskov v jednom štáte, sa zníži o čiastku rovnajúcu sa dani, ktorú z týchto ziskov možno vymerať v druhom štáte.

KAPITOLA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 15

Nič v tomto dohovore nemá vplyv na plnenie širších záväzkov, pokiaľ ide o zamedzenie dvojitého zdanenia v prípade úpravy ziskov združených podnikov vyplývajúcej buď z iných dohovorov, ktorých sú alebo budú zmluvné štáty stranami, alebo z vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.

Článok 16

1.   Územná pôsobnosť tohto dohovoru je definovaná v článku 227 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku.

2.   Tento dohovor sa nevzťahuje na:

francúzske územia uvedené v prílohe IV k Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

Faerské ostrovy a Grónsko.

Článok 17

Tento dohovor budú ratifikovať zmluvné štáty. Listiny o ratifikácii sa uložia na úrade generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev.

Článok 18

Tento dohovor nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci uloženia listiny o ratifikácii signatárskym štátom, ktorý tak urobí ako posledný. Dohovor sa vzťahuje na konania uvedené v článku 6 ods. 1, ktoré sa začali po nadobudnutí jeho platnosti.

Článok 19

Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev oboznámi zmluvné štáty s:

a)

uložením každej ratifikačnej listiny;

b)

dátumom, kedy tento dohovor nadobudne platnosť;

c)

zoznamom nezávislých osôb s dobrou povesťou, ktoré vymenovali zmluvné štáty, a zmenami v tomto zozname podľa článku 9 ods. 4.

Článok 20

Tento dohovor sa uzaviera na obdobie piatich rokov. Šesť mesiacov pred uplynutím tohto obdobia sa zmluvné štáty stretnú, aby rozhodli o predĺžení platnosti tohto dohovoru a všetkých iných súvisiacich opatreniach.

Článok 21

Každý zmluvný štát môže kedykoľvek požiadať o revíziu tohto dohovoru. V takom prípade predseda Rady Európskych spoločenstiev zvolá konferenciu s cieľom vykonať revíziu dohovoru.

Článok 22

Tento dohovor, vyhotovený v jednom origináli v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetkých desať znení je rovnako autentických, sa uloží do archívu Generálneho sekretariátu Rady Európskych spoločenstiev. Generálny tajomník zašle overenú kópiu vláde každého signatárskeho štátu.

NA DÔKAZ ČOHO nižšie podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.


ZÁVEREČNÝ AKT

SPLNOMOCNENÍ ZÁSTUPCOVIA VYSOKÝCH ZMLUVNÝCH STRÁN,

ktorí sa stretli v Bruseli dvadsiateho tretieho júla tisícdeväťstodeväťdesiat s cieľom podpísať Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov,

pri príležitosti podpisu uvedeného dohovoru:

a)

prijali tieto spoločné vyhlásenia, ktoré sú pripojené k záverečnému aktu:

vyhlásenie k článku 4 ods. 1,

vyhlásenie k článku 9 ods. 6,

vyhlásenie k článku 13;

b)

vzali na vedomie tieto jednostranné vyhlásenia, ktoré sú pripojené k tomuto záverečnému aktu:

vyhlásenie Francúzska a Spojeného kráľovstva k článku 7,

jednotlivé vyhlásenia zmluvných štátov k článku 8,

vyhlásenie Spolkovej republiky Nemecko k článku 16.


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIA

Vyhlásenie k článku 4 ods. 1

Ustanovenia článku 4 ods. 1 sa týkajú oboch prípadov, ak sa transakcia uskutoční priamo medzi dvomi právne odlišnými podnikmi, ako aj prípadov, ak sa transakcia uskutoční medzi jedným z podnikov a stálou prevádzkarňou druhého podniku, ktorá sa nachádza v tretej krajine.

Vyhlásenie k článku 9 ods. 6

Členské štáty sú úplne slobodné, pokiaľ ide o povahu a rozsah pôsobnosti primeraných opatrení, ktoré prijmú na potrestanie porušenia záväzkov mlčanlivosti.

Vyhlásenie k článku 13

Ak sa v jednom alebo viacerých dotknutých zmluvných štátoch rozhodnutia týkajúce sa zdanenia, ktorými vznikajú konania uvedené v článkoch 6 a 7, zmenili po tom, čo bolo ukončené konanie uvedené v článku 6, alebo po tom, čo bolo prijaté rozhodnutie uvedené v článku 12, a ak to má za následok dvojité zdanenie v zmysle článku 1 pri zohľadnení uplatnenia výsledku tohto konania alebo rozhodnutia, uplatňujú sa články 6 a 7.


JEDNOSTRANNÉ VYHLÁSENIA

Vyhlásenie k článku 7

Francúzsko a Spojené kráľovstvo vyhlasujú, že budú uplatňovať článok 7 ods. 3.

Jednotlivé vyhlásenia zmluvných štátov k článku 8

Belgicko

Výraz „závažná sankcia“ znamená trestné alebo správné sankcie v prípadoch:

buď v prípade trestného činu podľa zvykového práva s cieľom daňového úniku,

alebo porušenia ustanovení zákonníka o dani z príjmu alebo rozhodnutí vydaných pri jeho vykonávaní spáchané s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo s úmyslom spôsobiť škodu.

Dánsko

Pojem „závažná sankcia“ znamená trest za úmyselné porušenie ustanovení trestného zákona alebo osobitných právnych predpisov v prípadoch, ktoré nemožno upraviť správnymi prostriedkami.

Prípady porušenia ustanovení daňového zákona môžu vo všeobecnosti upravovať správne prostriedky, ak sa zváži, že porušenie nebude znamenať sankciu väčšiu ako pokuta.

Nemecko

Porušenie daňových právnych predpisov, za ktoré možno uložiť „závažnú sankciu“, predstavuje akékoľvek porušenie daňových právnych predpisov potrestané odňatím slobody, peňažný trest alebo správnymi pokutami.

Grécko

Podľa gréckych právnych predpisov upravujúcich zdanenie podnik podlieha „závažným sankciám“:

1.

Ak nepodá priznania alebo podá nesprávne priznania týkajúce sa daní, poplatkov alebo príspevkov, ktoré sa musia vybrať a zaplatiť štátu podľa existujúcich ustanovení, alebo v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty, daňou z obratu alebo osobitnou daňou z luxusného tovaru, pokiaľ celková výška vyššie uvedených daní, poplatkov a príspevkov, ktoré sa mali priznať a zaplatiť štátu ako dôsledok obchodu alebo iných činností vykonávaných v dobe šiestich mesiacov, prekročí čiastku šesťstotisíc (600 000) drachiem alebo jedného milióna (1 000 000) drachiem za obdobie jedného kalendárneho roka.

2.

Ak nepodá priznanie dane z príjmu, pokiaľ daň splatná v súvislosti s nepriznaným príjmom prekračuje tristotisíc (300 000) drachiem.

3.

Ak nedodá podrobnosti o zdanení uvedené v zákonníku o údajoch o zdanení.

4.

Ak poskytne podrobnosti, ako je uvedené v predošlom prípade 3, ktoré sú nesprávne v súvislosti s množstvom alebo jednotkovou cenou alebo hodnotou, pokiaľ má nepresnosť za následok rozdiel vyšší než desať percent (10 %) celkovej čiastky alebo celkovej hodnoty tovaru, poskytnutých služieb alebo obchodu vo všeobecnosti.

5.

Ak nepresne vedie účtovné knihy a záznamy, ktoré vyžaduje zákonník o údajoch o zdanení, pokiaľ bola táto nepresnosť zaznamenaná v priebehu bežnej kontroly, ktorej nálezy potvrdilo buď správne uznesenie o rozdiele, alebo preto, že doba povolená na odvolanie uplynula alebo ako následok konečného rozhodnutia správneho súdu za podmienky, že počas kontrolovaného riadiaceho obdobia rozdiel medzi hrubým príjmom a priznaným príjmom prekračuje dvadsať percent (20 %) a v akomkoľvek prípade nie je nižší než jeden milión (1 000 000) drachiem.

6.

Ak nedodrží povinnosť viesť účtovné knihy a záznamy, ako je stanovené v príslušných ustanoveniach zákonníka o údajoch o zdanení.

7.

Ak vydá falošné alebo fiktívne – alebo sám sfalšuje – faktúry za predaj tovaru alebo poskytnutie služieb alebo akékoľvek iné podrobnosti o zdanení, ako je uvedené v prípade 3 vyššie.

Daňový doklad sa považuje za falošný, ak bol akýmkoľvek spôsobom predierkovaný alebo opečiatkovaný bez toho, aby bola zaznamenaná správna hodnovernosť do príslušných kníh príslušného daňového orgánu, pokiaľ sa nevykonanie takého záznamu uskutočnilo s vedomím, že daňový doklad takúto hodnovernosť vyžaduje. Daňový doklad sa taktiež považuje za falošný, ak sa obsah a iné podrobnosti originálu alebo kópie líšia od toho, čo je zaznamenané na kontrolnom ústrižku tohto dokladu.

Daňový doklad sa považuje za fiktívny, ak bol vydaný za transakciu alebo časť transakcie, prevod alebo z iného dôvodu, ktorý nie je zaznamenaný úplne, alebo za transakciu vykonanú osobami, ktoré sú iné než osoby, ktoré sú v daňovom doklade uvedené.

8.

Ak si je vedomý úmyslu podniknutých krokov a akýmkoľvek spôsobom spolupracuje pri výrobe falošných daňových dokladov, alebo si je vedomý, že doklady sú falošné alebo fiktívne a akýmkoľvek spôsobom spolupracuje pri ich vydávaní alebo prijíma falošné, fiktívne alebo sfalšované daňové doklady v úmysle zatajiť materiál podstatný pre zdanenie.

Španielsko

Výraz „závažné sankcie“ znamená správne sankcie za závažné porušenie daňových právnych predpisov, ako aj tresty za trestné činy spáchané v súvislosti s daňovými orgánmi.

Francúzsko

Výraz „závažné sankcie“ znamená tresty a daňové sankcie ako napríklad sankcie za nepodanie daňového priznania po obdržaní súdnej výzvy, za nedostatok dobrej viery, za podvodné praktiky, za kladenie odporu pri daňovej kontrole, za tajné platby alebo distribúciu alebo za zneužívanie práv.

Írsko

„Závažné sankcie“ zahŕňajú sankcie za:

a)

nepodanie priznania;

b)

podanie nesprávneho priznania v úmysle podviesť alebo z nedbanlivosti;

c)

nevedenie správnych záznamov;

d)

neposkytnutie dokladov a záznamov na kontrolu;

e)

kladenie prekážok osobám vykonávajúcim zákonné právomoci;

f)

neoznámenie daňovej povinnosti;

g)

vykonanie falošného vyhlásenia s cieľom získania zníženia.

Legislatívne ustanovenia, ktoré upravujú tieto trestné činy od 3. júla 1990, sú:

časť XXXV Zákona o dani z príjmu, 1967,

oddiel 6 Zákona o financiách, 1968,

časť XIV Zákona o dani zo zisku spoločností, 1976,

oddiel 94 Zákona o financiách, 1983.

Taktiež by zahŕňali akékoľvek následné ustanovenia, ktoré trestný zákon nahrádzajú, menia a dopĺňajú alebo aktualizujú.

Taliansko

Výraz „závažná sankcia“ znamená sankcie ustanovené za nedovolené konanie v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré predstavujú daňový trestný čin.

Luxembursko

Luxembursko považuje za „závažnú sankciu“ to, za čo ho na účely článku 8 považuje druhý zmluvný štát.

Holandsko

Výraz „závažná sankcia“ znamená sankciu uloženú sudcom za akékoľvek konanie spáchané úmyselne, ktoré je uvedené v článku 68 všeobecného zákona o zdanení.

Portugalsko

Výraz „závažná sankcia“ zahŕňa trestné postihy, ako aj iné daňové postihy, ktoré sa uplatňujú za porušenia spáchané v úmysle spreneveriť alebo pri ktorých sa uplatňuje pokuta vyššia ako 1 000 000 (jeden milión) eskudov.

Spojené kráľovstvo

Spojené kráľovstvo bude výraz „závažná sankcia“ vykladať ako súhrnné trestné sankcie a správne sankcie v súvislosti s podvodným alebo nedbanlivým podaním nesprávnych účtovných záznamov, potvrdení alebo priznaní na daňové účely.

Vyhlásenie Spolkovej republiky Nemecko k článku 16

Vláda Spolkovej republiky Nemecko si vyhradzuje právo vyhlásiť pri podávaní ratifikačnej listiny, že dohovor sa vzťahuje aj na krajinu Berlín.


Top