EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019R1996

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1996 z 28. novembra 2019, ktorým sa na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajskom kráľovstve

C/2019/8554

OJ L 310, 2.12.2019, p. 6–28 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2019/1996/oj

2.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 310/6


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1996

z 28. novembra 2019,

ktorým sa na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajskom kráľovstve

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia

(1)

Rada na základe antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila nariadením (ES) č. 682/2007 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna v súčasnosti patriacej pod číselné znaky KN ex 2001 90 30 a ex 2005 80 00 s pôvodom v Thajsku (ďalej len „konečné antidumpingové opatrenia“). Tieto opatrenia mali formu valorického cla v rozpätí od 3,1 % do 12,9 %.

(2)

Nariadením Rady (ES) č. 954/2008 (3) sa zmenilo nariadenie (ES) č. 682/2007, pokiaľ ide o sadzbu cla uloženého pre jednu spoločnosť a pre „všetky ostatné spoločnosti“. Zmenené clá sa pohybujú v rozmedzí od 3,1 % do 14,3 %. Dovoz od dvoch thajských vyvážajúcich výrobcov, od ktorých Komisia prijala záväzky na základe svojho rozhodnutia 2007/424/ES (4), bol oslobodený od cla.

(3)

Rada v nariadení (ES) č. 847/2009 (5) dospela k záveru, že cenové záväzky s pevne stanovenými minimálnymi dovoznými cenami už nie sú vhodné na vyrovnanie poškodzujúceho vplyvu dumpingu. Na základe toho sa odvolalo prijatie záväzkov a zamietli ponuky záväzkov 10 ďalších thajských vyvážajúcich výrobcov.

(4)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) Rada nariadením (EÚ) č. 875/2013 (6) opätovne uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku.

(5)

Po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní Rada nariadením (EÚ) č. 307/2014 (7) zmenila antidumpingové clo stanovené nariadením (EÚ) č. 875/2013 pre spoločnosť River Kwai International Food Industry Co., Ltd.

(6)

V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2017 vo veci T-460/14 a na rozsudok z 28. marca 2019 vo veci C-144/18 P Komisia 29. augusta 2019 opätovne otvorila (8) antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku, ktoré viedlo k prijatiu nariadenia (EÚ) č. 307/2014. Uvedené prešetrovanie sa opätovne otvorilo len v súvislosti so spoločnosťou River Kwai International Food Industry Co. Ltd., pričom sa obnovilo v bode, v ktorom bola zistená nezrovnalosť.

1.2.   Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(7)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných antidumpingových opatrení (9) bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“).

(8)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podalo 13. júna 2018 Európske združenie spracovateľov kukurice cukrovej (Association Européenne des Transformateurs de Maïs Doux – ďalej len „AETMD“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac než 50 % celkovej výroby určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna v Únii.

(9)

Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3.   Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(10)

Na základe zistenia, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, a po konzultácii s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v súvislosti s dovozom určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej podobe zrna s pôvodom v Thajskom kráľovstve (ďalej len „Thajsko“ alebo „dotknutá krajina“) do Únie. Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania uverejnila 12. septembra 2018 v Úradnom vestníku Európskej únie (10) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

1.4.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(11)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.5.   Zainteresované strany

(12)

Zainteresované strany boli vyzvané v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľov, známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v Thajsku a orgány v Thajsku, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie prešetrovania, a vyzvala ich na účasť.

(13)

Zainteresované strany tiež mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.6.   Výber vzorky

(14)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

1.6.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(15)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že vybrala predbežnú vzorku výrobcov z Únie.

(16)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku troch výrobcov z Únie podľa najvyšších objemov výroby v roku 2017 a tieto zainteresované strany vyzvala, aby sa vyjadrili.

(17)

Na základe doručených pripomienok nahradila jednu spoločnosť z predbežnej vzorky nasledujúcim najväčším výrobcom z Únie. Daná spoločnosť preukázala, že nemá dostatočné zdroje na spoluprácu pri tomto revíznom prešetrovaní. Výrobcovia z Únie zaradení do konečnej vzorky predstavovali viac ako 60 % celkového odhadovaného objemu výroby v Únii. Ďalšie pripomienky neboli doručené. Komisia dospela k záveru, že vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

1.6.2.   Výber vzorky dovozcov

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Požadované informácie poskytol iba jeden neprepojený dovozca.

(19)

Nebolo teda potrebné vybrať vzorku dovozcov.

1.6.3.   Výber vzorky výrobcov v Thajsku

(20)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala všetkých známych výrobcov v Thajsku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Thajského kráľovstva pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(21)

Požadované informácie poskytli a so zaradením do vzorky súhlasili traja výrobcovia v dotknutej krajine. Komisia vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Všetci traja výrobcovia vyvážali prešetrovaný výrobok do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, sú teda vyvážajúci výrobcovia. Predstavujú približne 80 % všetkého vývozu z Thajska do Únie.

1.7.   Vyplnené dotazníky

(22)

Po začatí konania v tejto veci boli dotazníky sprístupnené na webovej stránke GR pre obchod. Komisia listom oslovila troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, neprepojeného dovozcu a troch vyvážajúcich výrobcov, ktorí poskytli požadované informácie, a požiadala ich o vyplnenie dotazníka určeného pre nich.

(23)

Traja výrobcovia z Únie a traja spolupracujúci výrobcovia z dotknutej krajiny doručili vyplnené dotazníky.

(24)

Neprepojený dovozca nedoručil vyplnený dotazník.

1.8.   Overovanie

(25)

Komisia získala a so spolupracujúcimi stranami overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a aby určila záujem Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

 

Výrobcovia z Únie

Bonduelle SA, Renescure, Francúzsko

Conserve Italia SCA, San Lazzaro di Savena, Taliansko

Groupe d’aucy, Theix, Francúzsko

 

Vyvážajúci výrobcovia v Thajsku

Karn Corn Co. Ltd, Kanchanaburi, Thajsko

River Kwai International Food Industrial Company Limited (ďalej len „RKI“), Kanchanaburi, Thajsko

Siam Del Monte Co. Limited, Bangkok, Thajsko

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(26)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, a to konkrétne kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, upravená alebo konzervovaná v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, v súčasnosti patriaca pod číselný znak KN ex 2001 90 30 (kód TARIC 2001903010) a kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, upravená alebo konzervovaná inak ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, iná ako výrobky položky 2006, v súčasnosti patriaca pod číselný znak KN ex 2005 80 00 (kód TARIC 2005800010) (ďalej len „kukurica cukrová“), s pôvodom v Thajsku (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(27)

Prešetrovaním sa zistilo, že napriek rozdielom v spôsobe konzervovania majú jednotlivé druhy prešetrovaného výrobku rovnaké základné biologické a chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaký účel.

2.2.   Podobný výrobok

(28)

Ako sa už zistilo v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné biologické a chemické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

prešetrovaný výrobok,

výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Thajska ako aj

výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(29)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   DUMPING

3.1.   Thajsko

3.1.1.   Predbežné poznámky

(30)

Dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania, i keď v nižších množstvách ako v období pôvodného prešetrovania (čiže od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005). Podľa Eurostatu predstavoval dovoz kukurice cukrovej z Thajska približne 3,9 % trhu Únie v období revízneho prešetrovania v porovnaní s 12,7 % podielom na trhu počas pôvodného prešetrovania a 6 % podielom počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. V absolútnom vyjadrení dosahoval dovoz z Thajska v období revízneho prešetrovania 13 643 ton. Potom nastal pokles dovozu zo 41 973 ton v období pôvodného prešetrovania na 21 856 ton v čase predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

3.1.2.   Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.1.2.1.   Normálna hodnota

(31)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu na jedného vyvážajúceho výrobcu predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(32)

Na základe toho bol celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu reprezentatívny len v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu.

(33)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúceho výrobcu s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(34)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade tohto spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na jeho domácom trhu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(35)

Komisia následne určila druhy výrobku, pre ktoré bol predaj na domácom trhu reprezentatívny, ako aj druhy výrobku, ktoré sa nepredávali na domácom trhu alebo predaj na domácom trhu nebol reprezentatívny.

(36)

V prípade druhov výrobku s reprezentatívnym predajom na domácom trhu Komisia ďalej stanovila pomer ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu v období revízneho prešetrovania pre každý druh výrobku s cieľom rozhodnúť, či sa na výpočet normálnej hodnoty použije skutočný objem predaja na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia.

(37)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

a)

objem predaja daného druhu výrobku, ktorý sa realizoval za čistú predajnú cenu rovnakú alebo vyššiu ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku a

b)

vážený priemer predajných cien tohto druhu výrobku je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady.

(38)

V takom prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(39)

Normálna hodnota je skutočnou cenou jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

a)

objem ziskového predaja daného druhu výrobku predstavuje najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu alebo

b)

vážený priemer cien tohto druhu výrobku je nižší ako jednotkové výrobné náklady.

(40)

Z analýzy predaja na domácom trhu v prípade druhov výrobku, ktoré dosahujú reprezentatívny predaj na domácom trhu, vyplynulo, že vážená priemerná predajná cena bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady. V súlade s tým bola normálna hodnota vypočítaná ako vážený priemer len ziskového predaja.

(41)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v bežnom obchode nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(42)

Normálna hodnota bola vytvorená pripočítaním týchto položiek k priemerným výrobným nákladom spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na podobný výrobok počas obdobia revízneho prešetrovania:

a)

váženého priemeru predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode počas obdobia revízneho prešetrovania, a

b)

váženého priemeru zisku, ktorý spolupracujúci vyvážajúci výrobca dosiahol pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode počas obdobia revízneho prešetrovania.

(43)

Výrobné náklady boli v prípade potreby upravené.

(44)

V prípade dvoch zvyšných vyvážajúcich výrobcov, ktorí podobný výrobok vôbec nepredávali na domácu spotrebu, sa normálna hodnota musela vytvoriť podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(45)

Normálna hodnota bola vytvorená tak, že k výrobným nákladom každého druhu výrobku vyvážaného do Európskej únie sa pripočítala primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(46)

V prípade jedného z dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorí nepredávali podobný výrobok na domácu spotrebu v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia, sa predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk zakladali na skutočnej sume uplatniteľnej na výrobu a predaj v bežnom obchode rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov u daného vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu.

(47)

V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu, ktorý nepredával podobný výrobok ani rovnakú všeobecnú kategóriu výrobkov na domácu spotrebu v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, sa predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk stanovili ako priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pre rovnakú všeobecnú kategóriu výrobkov, ktoré sa vypočítali pre ostatných dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Táto metodika zaručuje, že týmto spôsobom stanovená výška zisku neprevýši zisk, ktorý bežne dosahujú ostatní vývozcovia z predaja výrobkov rovnakej všeobecnej kategórie na domácom trhu, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

3.1.2.2.   Vývozná cena

(48)

Všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali prešetrovaný výrobok v období revízneho prešetrovania priamo nezávislým zákazníkom z Únie. Vývozná cena teda bola cena skutočne zaplatená alebo splatná za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.1.2.3.   Porovnanie

(49)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(50)

V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(51)

Ak to bolo uplatniteľné a riadne odôvodnené, vývozná cena sa upravila s cieľom zohľadniť rozdiely v nákladoch na dopravu, nákladoch na manipuláciu a nakladanie, úverových nákladoch, bankových poplatkoch a províziách.

(52)

Vývozná cena sa upravila smerom nadol v rozmedzí 1 % až 2 % v prípade nákladov na dopravu, 0,5 % až 1,5 % v prípade nákladov na manipuláciu a nakladanie, 0 % až 0,5 % v prípade úverových nákladov, 0 % až 0,5 % v prípade bankových poplatkov a 0,5 % až 1,5 % v prípade provízií.

(53)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia požadovali v zmysle položky „iné faktory“ stanovenej v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia zápornú úľavu (kladnú úpravu) k vývoznej cene z dôvodu údajnej kompenzácie cla. Títo vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že uvedenú kompenzáciu cla im poskytuje thajská vláda, ak sa daný prešetrovaný výrobok predáva na vývoz, a to aj na trh Únie.

(54)

Vedeli preukázať, že sa im vypláca suma zodpovedajúca menej ako 0,5 % fakturovanej hodnoty. Títo vyvážajúci výrobcovia však nedokázali preukázať súvislosť medzi touto vyplácanou kompenzáciou cla a dovoznými poplatkami, ktoré sa platia za materiály zapracované do vyvážaného prešetrovaného výrobku. Nárok na zápornú úľavu podľa článku 2 ods. 10 písm. k) sa preto zamietol.

(55)

Normálna hodnota sa upravila smerom nadol v rozmedzí 1 % až 2 % v prípade nákladov na dopravu a 0,5 % až 1 % v prípade úverových nákladov.

(56)

Jeden vyvážajúci výrobca požadoval úpravu normálnej hodnoty z dôvodu rozdielov v nákladoch na úver poskytnutý na účely predaja na domácom trhu, ktoré sa vypočítali s použitím krátkodobej úrokovej sadzby určenej pre komerčné pôžičky poskytované komerčnou bankou v Thajsku. Komisia skonštatovala, že uvedená sadzba bola maximálna uplatniteľná teoretická sadzba, ktorá platila v deň pred začiatkom obdobia revízneho prešetrovania. Bola výrazne vyššia ako skutočná úroková sadzba splatná podľa porovnateľnej zmluvy o poskytnutí krátkodobej pôžičky, ktorá sa našla vo finančných výkazoch za obdobie revízneho prešetrovania. Komisia preto upravila túto požadovanú úľavu tak, aby vychádzala zo skutočnej úrokovej sadzby uplatnenej na porovnateľné transakcie.

(57)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia požadovali použiť znížené ziskové rozpätie, ak by Komisia vytvárala normálnu hodnotu, aby sa zohľadnila skutočnosť, že predaj výrobkov pod (vlastnou) značkou na domácom trhu generuje vyššie ziskové rozpätie ako predaj neznačkových výrobkov na trhu Únie (t. j. nie pod vlastnou značkou, obvykle pod zákazníkovou značkou).

(58)

Komisia v súlade s pôvodným prešetrovaním akceptovala tieto nároky v uplatniteľnej miere a vykonala úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia. Dotknutým spoločnostiam boli poskytnuté informácie o podrobnostiach.

3.1.2.4.   Dumpingové rozpätia

(59)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(60)

Po konečnom poskytnutí informácií vyjadril jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca pripomienky k výpočtu svojho dumpingového rozpätia a poukázal na možnú administratívnu chybu. Berúc do úvahy tieto pripomienky Komisia zrevidovala svoj výpočet, opravila administratívnu chybu a určila revidované dumpingové rozpätie pre tohto spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Komisia zistila, že daný vyvážajúci výrobca sa v období revízneho prešetrovania nedopúšťal dumpingu.

(61)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií z dôvodu opravy administratívnej chyby predložil svoje pripomienky ďalší spolupracujúci vyvážajúci výrobca v súvislosti s vplyvom revidovaného výpočtu na jeho vlastné dumpingové rozpätie. Tieto pripomienky boli predložené neskoro, a to štyri dni po lehote na predloženie pripomienok, pričom nebola predložená ani verzia, ktorá nemá dôverný charakter. Komisia preto nemohla tieto pripomienky oficiálne posúdiť. V každom prípade však zistila, že by nemali vplyv na už poskytnuté dumpingové rozpätie daného vyvážajúceho výrobcu.

(62)

Záver Komisie o dumpingu pre krajinu ako takú zostáva nemenný napriek oprave chyby vo výpočte v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu. Je to preto, lebo ďalší dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí predstavovali viac ako 90 % celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie spomedzi spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, sa v období revízneho prešetrovania dopúšťali dumpingu na výraznej úrovni.

(63)

Dumpingové rozpätie pre celú krajinu, vypočítané na základe váženého priemeru dumpingového rozpätia pre všetkých troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, bolo nad úrovňou de minimis (4,3 %). Komisia preto dospela k záveru, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

4.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU

(64)

V nadväznosti na zistenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Thajsku, ako aj vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii.

4.1.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v Thajsku

(65)

Informácie o výrobnej a voľnej kapacite, ktorými Komisia disponovala, pozostávali z údajov predložených troma spolupracujúcimi thajskými vyvážajúcimi výrobcami, údajov predložených žiadateľom v žiadosti o revízne prešetrovanie a z ďalších informácií, ktoré žiadateľ predložil v priebehu konania.

(66)

Jeden z thajských výrobcov – RKI – poskytol údaje o výrobe a kapacite samostatne pre „polotovary“ a „hotové výrobky“. Tieto kategórie tovaru sa líšili jedine tým, že „hotové výrobky“ mali na plechovke nalepenú etiketu, kým „polotovary“ nemali žiadne označenie. Kapacitu týkajúcu sa „polotovarov“ považovala Komisia za najrelevantnejší údaj pre prešetrovaný výrobok, keďže kapacita týkajúca sa hotových výrobkov bola vypočítaná na základe času prevádzky aktuálneho etiketovacieho stroja, ktorý by sa dal zvýšiť.

(67)

Navyše na základe informácií získaných počas overovania Komisia dospela k názoru, že percentuálny podiel výťažnosti použitý pri výpočte výrobnej kapacity polotovarov bol v prípade spoločnosti RKI príliš nízky a zrevidovala ho teda smerom nahor.

(68)

Komisia teda odhadla voľnú kapacitu dostupnú u troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov za obdobie revízneho prešetrovania na približne 70 000 ton prešetrovaného výrobku. Keďže títo traja spolupracujúci výrobcovia predstavovali zhruba 45 % odhadovanej celkovej spracovateľskej kapacity všetkých thajských výrobcov uvedenej v žiadosti o revízne prešetrovanie (300 000 ton), Komisia extrapoláciou odhadla, že celková voľná kapacita všetkých thajských výrobcov by bola približne 150 000 ton. To predstavuje viac ako 40 % celkovej spotreby v Únii za obdobie revízneho prešetrovania a zhruba 11-násobok celkového vývozu prešetrovaného výrobku z Thajska do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(69)

Z dôkazov predložených žiadateľom navyše vyplynulo, že objemy surovej kukurice cukrovej dostupnej na spracovanie v roku 2018 by podľa očakávaní mali byť o 12,5 % až 25 % vyššie ako v roku 2017 (11). Okrem toho jeden nespolupracujúci thajský výrobca kukurice cukrovej – Sunsweet Public Company Limited – investoval v roku 2018 sumu 170,6 milióna THB (cca 4,5 milióna EUR) do strojov a zariadení s cieľom zvýšiť výrobnú kapacitu a efektivitu výroby (12).

(70)

Komisia preto dospela k záveru, že thajskí výrobcovia kukurice cukrovej majú k dispozícii veľkú voľnú kapacitu na zvýšenie vývozu na trh Únie v prípade uplynutia platnosti súčasných antidumpingových opatrení.

4.2.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii

(71)

Na stanovenie možného vývoja dovozu v prípade uplynutia platnosti súčasných antidumpingových opatrení Komisia posúdila atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien. Keďže spolupracujúci thajskí vyvážajúci výrobcovia predávali na trhu Únie viac ako 85 % výrobkov v podobe veľkých plechoviek s klasickým otváraním a približne 42 % thajského vývozu do tretích krajín predstavovali tiež veľké plechovky s klasickým otváraním, analýza sa zamerala na tento druh výrobku.

(72)

Z porovnania takéhoto predaja na základe cien zo závodu vyplynulo, že ceny určené pre trh Únie boli o zhruba 20 % vyššie ako ceny rovnakého druhu výrobku určeného pre tretie krajiny. Vzhľadom na výrazne vyššie ceny na trhu Únie je zrejmé, že Únia je pre thajských vyvážajúcich výrobcov aj naďalej atraktívnym trhom. Toto zistenie je reprezentatívne pre všetkých thajských vývozcov, keďže spolupracujúci výrobcovia predstavovali zhruba 80 % celého vývozu z Thajska do Únie v období revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení (21).

(73)

Komisia takisto poznamenáva, že na vyvážajúcich thajských výrobcov, ktorí nespolupracujú pri tomto prešetrovaní, sa v priemere vzťahuje vyššie antidumpingové clo ako na spoločnosti spolupracujúce pri tomto prešetrovaní. Je preto pravdepodobnejšie, že uvedené spoločnosti by zvýšili vývoz na trh Únie, ak by sa platnosť súčasných antidumpingových opatrení nechala uplynúť.

(74)

Komisia môže na základe významného objemu vývozu z Thajska a jeho podielu na trhu počas pôvodného obdobia prešetrovania (41 973 ton, 12,7 %), ako aj na základe pokračujúceho vývozu prešetrovaného výrobku z Thajska na trh Únie počas obdobia revízneho prešetrovania (13 643 ton, 3,9 %) dospieť k záveru, že trh Únie je pre výrobcov prešetrovaného výrobku v Thajsku atraktívny.

(75)

Thajská vláda po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že objem vývozu z Thajska významne poklesol (–67 %) v porovnaní s pôvodným obdobím prešetrovania. Taktiež tvrdila, že vzhľadom na to, že v posudzovanom období sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie zvýšil o 1 %, kým trhový podiel vývozu z Thajska do Únie zostal nemenný na úrovni 3,9 %, je pokračovanie dumpingu nepravdepodobné.

(76)

Thajská vláda však nespochybňuje to, že prešetrovaný výrobok sa do Únie predával prevažne za dumpingové ceny, ani to, že vývoz prešetrovaného výrobku pokračoval vo významných množstvách aj napriek platným opatreniam. Komisia preto trvá na zistenej pravdepodobnosti pokračovania dumpingu.

(77)

Thajská vláda ďalej tvrdila, že úprava thajskej výrobnej kapacity a následne voľnej výrobnej kapacity, ako sa uvádza v odôvodneniach (66) až (70), je neodôvodnená, pričom toto tvrdenie ničím nepodložila. Thajský vyvážajúci výrobca, ktorého výrobná kapacita bola upravená, nevzniesol námietky proti tejto úprave. Tvrdenie sa preto zamieta.

(78)

Thajská vláda ďalej tvrdila, že keďže objem vývozu z Thajska predstavoval len 0,9 % celkovej voľnej kapacity thajských spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, trh Únie už údajne nie je pre thajských vyvážajúcich výrobcov atraktívny.

(79)

Objem vývozu z Thajska však v skutočnosti predstavoval zhruba 9 % (13) celkovej thajskej voľnej kapacity. To potvrdzuje, že thajskí vyvážajúci výrobcovia aj napriek platným opatreniam naďalej vyvážajú do Únie významné množstvá, pričom disponujú podstatnou voľnou kapacitou na zvýšenie vývozu prešetrovaného výrobku v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(80)

Ak by teda uplynula platnosť súčasných antidumpingových opatrení, tak by sa dovoz z Thajska do Únie pravdepodobne výrazne zvýšil, a to za dumpingové ceny.

4.3.   Záver

(81)

V súlade s uvedeným a najmä vzhľadom na dumpingové rozpätie stanovené v období revízneho prešetrovania, značnú voľnú kapacitu, ktorá je dostupná v Thajsku, ako aj atraktívnosť trhu Únie, Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a vstup veľkých množstiev dumpingového vývozu na trh Únie. Usudzuje sa preto, že ak by platnosť súčasných antidumpingových opatrení uplynula, existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

5.   UJMA

5.1.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(82)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia zhruba 20 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(83)

Na základe informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, sa celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania stanovila na úrovni približne 376 000 ton. Ako je uvedené v odôvodnení (15), do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 60 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

5.2.   Spotreba v Únii

(84)

Komisia stanovila spotrebu v Únii ako súčet objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a celkového dovozu do Únie získaného z databázy Comext (Eurostat).

(85)

Za celé posudzované obdobie sa spotreba v Únii mierne zvýšila o 2 %.

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

 

2015

2016

2017

ORP

Celková spotreba

343 325

347 950

354 821

348 682

Index (2015 = 100)

100

101

103

102

Zdroj: Eurostat, údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

5.3.   Dovoz z dotknutej krajiny

5.3.1.   Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(86)

Komisia určila objem dovozu z Thajska do Únie na základe údajov z databázy Comext (Eurostat) a podiel dovozu na trhu porovnaním tohto objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je uvedené v tabuľke 1.

(87)

Dovoz prešetrovaného výrobku z Thajska do Únie sa zvýšil o 3 % z 13 307 ton v roku 2015 približne na 13 643 ton v období revízneho prešetrovania, po čom nasledovalo 12 % zníženie v roku 2016.

Tabuľka 2

Objem dovozu z Thajska do Únie (v tonách)

 

2015

2016

2017

ORP

Objem dovozu z Thajska

13 307

11 674

12 341

13 643

Index (2015 = 100)

100

88

93

103

Zdroj: Eurostat.

(88)

Príslušný podiel thajských vývozcov na trhu Únie sa vyvíjal podobne ako objem dovozu a v období revízneho prešetrovania predstavoval 3,9 %.

Tabuľka 3

Podiel dovozu z Thajska na trhu (v %)

 

2015

2016

2017

ORP

Objem dovozu z Thajska

3,9

3,4

3,5

3,9

Index (2015 = 100)

100

87

90

100

Zdroj: Eurostat, údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

5.3.2.   Ceny dovozu z dotknutej krajiny a cenové podhodnotenie

(89)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov z databázy Comext (Eurostat).

(90)

Priemerné ceny dovozu prešetrovaného výrobku z Thajska sa v posudzovanom období znížili o 15 %.

Tabuľka 4

Priemerná cena dovozu z Thajska (v EUR/t)

 

2015

2016

2017

ORP

Dovozná cena z Thajska

929

913

869

786

Index (2015 = 100)

100

98

94

85

Zdroj: Eurostat.

(91)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

a)

vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu a

b)

zodpovedajúce vážené priemerné ceny jednotlivých druhov dovážaného výrobku od spolupracujúcich thajských výrobcov zaradených do vzorky pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe nákladov, poistenia a prepravného (CIF), s primeranými úpravami zohľadňujúcimi zmluvné clá a dovozné náklady vrátane vyloženia a colného konania.

(92)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny na trhu Únie vykazuje vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny v rozmedzí –0,7 % až 4,25 %. Približne 79 % objemu dovozu od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky z Thajska podhodnocuje ceny výrobného odvetvia Únie.

5.4.   Dovoz z tretích krajín iných ako Thajsko

(93)

Z tretích krajín iných ako Thajsko sa kukurica cukrová dovážala najmä zo Spojených štátov amerických a z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „Čína“).

(94)

Podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil z 2,2 % na 1,2 %. Individuálny podiel na trhu v prípade dvoch najväčších vyvážajúcich krajín popri Thajsku zostal pod úrovňou 1 %.

Tabuľka 5

Podiel dovozu na trhu

 

2015

2016

2017

ORP

USA

0,9 %

0,8 %

0,6 %

0,6 %

Čína

0,6 %

0,4 %

0,3 %

0,4 %

Ostatné krajiny

0,7 %

0,5 %

0,2 %

0,2 %

Spolu

2,2 %

1,7 %

1,1 %

1,2 %

Index (2015 = 100)

100

79

52

55

Zdroj: Eurostat.

5.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

5.5.1.   Všeobecné poznámky

(95)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(96)

Tento trh je okrem iného charakterizovaný dvomi predajnými kanálmi, t. j. predajom pod vlastnou značkou výrobcu a predajom pod značkou maloobchodníka. Predaj v rámci prvého kanála sa v porovnaní s druhým kanálom obyčajne vyznačuje vyššími predajnými nákladmi, ktoré sú určené najmä na marketing a reklamu, a vyžaduje si tiež vyššiu predajnú cenu.

(97)

Prešetrovaním sa dokázalo, že všetok konkurenčný dovoz od thajských vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa týkal druhého kanála, t. j. predaja pod značkou maloobchodníka. Preto sa považovalo za vhodné, aby sa pri analýze ujmy všade tam, kde je to relevantné, rozlišovalo medzi predajom výrobného odvetvia Únie pod jeho vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníka, keďže konkurencii zo strany dumpingového dovozu čelia podobné výrobky výrobného odvetvia Únie predávané pod značkou maloobchodníka. Toto rozlíšenie sa uplatnilo predovšetkým pri určovaní objemov predaja, predajných cien a ziskovosti. Z dôvodu úplnosti sú však v tabuľkách 9, 13 a 16 uvedené a analyzované aj celkové súčty (zahŕňajúce predaj pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníka). Predaj výrobného odvetvia Únie pod značkou maloobchodníka predstavoval počas obdobia revízneho prešetrovania približne 67 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie a približne 57 % hodnoty jeho predaja.

(98)

Vzhľadom na to, že v Únii sa kukurica cukrová spracúva len počas letných mesiacov, viaceré ukazovatele ujmy za rok 2017 a obdobie revízneho prešetrovania (od 1. júla 2017 do 30. júna 2018) sú prakticky rovnaké. Týka sa to najmä výroby a výrobnej kapacity.

(99)

Ako sa uvádza v odôvodnení (14), na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(100)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov predložených výrobným odvetvím Únie a na základe overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(101)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnených dotazníkoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(102)

Pri obidvoch súboroch údajov sa zistilo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(103)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(104)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

5.5.2.   Makroekonomické ukazovatele

5.5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(105)

Výroba dosahovaná výrobným odvetvím Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 5 % z úrovne približne 359 000 ton v roku 2015.

Tabuľka 6

Výroba v Únii

 

2015

2016

2017

ORP

Výroba (v tonách)

359 250

343 539

376 337

376 437

Index (2015 = 100)

100

96

105

105

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

(106)

Výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia stabilná.

Tabuľka 7

Výrobná kapacita Únie

 

2015

2016

2017

ORP

Kapacita (v tonách)

465 311

465 370

465 876

465 876

Index (2015 = 100)

100

100

100

100

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

(107)

Využitie kapacity sledovalo rovnaký trend ako výroba – počas posudzovaného obdobia sa zvýšilo o 5 % na 81 %.

Tabuľka 8

Využitie kapacity Únie

 

2015

2016

2017

ORP

Využitie kapacity (v %)

77

74

81

81

Index (2015 = 100)

100

96

105

105

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

5.5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(108)

Predaj vlastnej výroby výrobného odvetvia Únie určenej na predaj neprepojeným zákazníkom na trhu Únie pod značkou maloobchodníka sa v období revízneho prešetrovania zvýšil o 3 %.

Tabuľka 9

Objem predaja v Únii

 

2015

2016

2017

ORP

Objem predaja v Únii (pod značkou maloobchodníka) neprepojeným zákazníkom (v tonách)

214 495

219 646

225 522

220 839

Index (2015 = 100)

100

102

105

103

Objem predaja v Únii (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníka) neprepojeným zákazníkom (v tonách)

322 501

330 246

338 455

330 875

Index (2015 = 100)

100

102

105

103

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

(109)

Celkový predaj vlastnej výroby výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neprepojeným zákazníkom (pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníka) sa vyvíjal rovnako ako predaj pod značkou maloobchodníka, t. j. v posudzovanom období sa zvýšil o 3 %.

(110)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu bol v roku 2015 na úrovni 94 % a v období revízneho prešetrovania sa zvýšil o jeden percentuálny bod na 95 %.

Tabuľka 10

Podiel Únie na trhu

 

2015

2016

2017

ORP

Trhový podiel výrobného odvetvia Únie (výrobky predávané pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníka) (v %)

94

95

95

95

Index (2015 = 100)

100

101

101

101

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

5.5.2.3.   Rast

(111)

Spotreba v Únii sa od roku 2015 do obdobia revízneho prešetrovania mierne zvýšila o 2 %, ale výrobné odvetvie Únie dokázalo zvýšiť svoj podiel na trhu o 1 % vďaka vyššiemu objemu predaja.

5.5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(112)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa najprv v období od roku 2015 do roku 2017 znížila o 11 %, potom sa v období revízneho prešetrovania zvýšila o 6 percentuálnych bodov. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie znížila o 5 %, t. j. z približne 2 200 na približne 2 100 jednotiek ekvivalentu plného pracovného času.

Tabuľka 11

Zamestnanosť

 

2015

2016

2017

ORP

Zamestnanosť v ekvivalente plného pracovného času

2 203

1 993

1 964

2 092

Index (2015 = 100)

100

90

89

95

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

(113)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako objem výroby (v tonách) na ekvivalent plného pracovného času ročne, ktorá sa začínala na úrovni 163 ton na ekvivalent plného pracovného času, sa najprv medzi rokom 2015 a rokom 2017 zvýšila o 17 % a následne v období revízneho prešetrovania klesla o 7 percentuálnych bodov. Celkovo sa produktivita zvýšila o 10 % a dosiahla hodnotu 180 ton na ekvivalent pracovného času ročne. Prejavuje sa tu intenzívnejšie využívanie moderných strojových zariadení na úkor manuálnej práce.

Tabuľka 12

Výroba v Únii

 

2015

2016

2017

ORP

Produktivita (v tonách/ekvivalent plného pracovného času)

163

172

192

180

Index (2015 = 100)

100

106

117

110

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

5.5.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(114)

Prešetrovaním sa zistilo, že dumping pokračuje a veľkosť dumpingového rozpätia krajiny, ako sa uvádza v odôvodnení (63), presahuje úroveň de minimis.

(115)

Zároveň platí, že dovoz prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania, i keď relatívne limitovaný, zostal na významnej úrovni 3,9 %.

(116)

Z preskúmaných makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov vyplýva, že i keď sa pomocou antidumpingových opatrení čiastočne dosiahol zamýšľaný výsledok v podobe odstránenia ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie, výrobné odvetvie sa stále nachádza pod tlakom, a to z dôvodu nízkych cien, ktoré si účtujú thajskí vyvážajúci výrobcovia.

(117)

Výkonnosť segmentu výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníka, ktorý je v priamej konkurencii s thajským dovozom, je z hľadiska ziskovosti naozaj nízka. Predajné ceny výrobného odvetvia Únie v tomto segmente trhu sa počas posudzovaného obdobia znížili o 8 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa v rovnakom období zvýšili približne o 1 %. Výrobné odvetvie Únie zjavne nebolo schopné kompenzovať svoje náklady, čo viedlo k výrazným stratám. Vzhľadom na dôležitosť predaja pod značkou maloobchodníka vo výrobnom odvetví Únie v oblasti kukurice cukrovej (približne 67 % celkového objemu predaja a približne 57 % hodnoty celkového predaja za výrobné odvetvie Únie) to malo vplyv na celkovú ziskovosť. Nezistilo sa teda, že by došlo k skutočnému zotaveniu z minulého dumpingu v segmente výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníka, a dospelo sa k záveru, že výrobné odvetvie Únie zostáva zraniteľné.

5.5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

5.5.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(118)

Jednotkové ceny výrobkov, ktoré výrobné odvetvie Únie predáva pod značkou maloobchodníka neprepojeným zákazníkom, v posudzovanom období klesli o 8 % na úroveň 1 114 EUR za tonu.

(119)

Predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, pokiaľ ide o predaj výrobkov pod vlastnou značkou aj výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníka neprepojeným zákazníkom, sa v posudzovanom období znížili o 4 % na úroveň 1 311 EUR za tonu.

Tabuľka 13

Jednotková cena na trhu Únie

 

2015

2016

2017

ORP

Jednotková cena Únie (pod značkou maloobchodníka) pre neprepojených zákazníkov (v EUR/tona)

1 204

1 106

1 095

1 114

Index (2015 = 100)

100

92

91

92

Jednotková cena Únie (pod vlastnou značkou aj značkou maloobchodníka) pre neprepojených zákazníkov (v EUR/tona)

1 365

1 291

1 289

1 311

Index (2015 = 100)

100

95

94

96

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

5.5.3.2.   Náklady práce

(120)

Od roka 2015 do obdobia revízneho prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 8 % z dôvodu zvýšenia celkových nákladov práce o 2 % a z dôvodu o 5 % nižšej zamestnanosti v ekvivalente plného pracovného času za rovnaké obdobie.

Tabuľka 14

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2015

2016

2017

ORP

Náklady práce (v EUR/FTE)

30 529

32 581

35 537

32 903

Index (2015 = 100)

100

107

116

108

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

FTE = ekvivalent plného pracovného času

5.5.3.3.   Zásoby

(121)

Konečný stav zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znižoval. V rokoch 2016 a 2017 sa znížil o 6 % a v období revízneho prešetrovania o 59 %. Treba však poznamenať, že vysoký stav zásob na konci kalendárneho roka súvisí s tým, že zber úrody a konzervovanie sa každoročne končia spravidla v septembri. Zásoby sa teda doplnia len počas letného zberu úrody a následne sa v priebehu roka vyčerpajú, takže úroveň zásob v období revízneho prešetrovania treba posudzovať samostatne.

Tabuľka 15

Zásoby

 

2015

2016

2017

ORP

Konečný stav zásob (v tonách)

198 629

186 248

186 136

80 885

Index (2015 = 100)

100

94

94

41

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

5.5.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(122)

Ziskovosť predaja výrobkov výrobného odvetvia Únie určených na predaj pod značkou maloobchodníka, vyjadrená ako percentuálny podiel čistého predaja, klesla počas posudzovaného obdobia zo zisku na úrovni 5,2 % v roku 2015 na stratu na úrovni 0,7 % v období revízneho prešetrovania.

(123)

Ziskovosť predaja výrobkov výrobného odvetvia Únie určených na predaj pod vlastnou značkou aj značkou maloobchodníka tiež klesla z 10 % v roku 2015 na 6,7 % v období revízneho prešetrovania. Z toho vyplýva, že pokles je menej prudký ako v prípade samotného predaja pod značkou maloobchodníka. Zníženie ziskovosti sa vysvetľuje tým, že predajné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 4 %, kým výrobné náklady (predovšetkým na nespracovanú kukuricu cukrovú a plechovky) sa v rovnakom období zvýšili o 1 %. Výrobné odvetvie únie zjavne nebolo schopné preniesť zvýšené výrobné náklady na svojich zákazníkov.

(124)

Návratnosť investícií vyjadrená ako zisk (z predaja pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníka) v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií sa vyvíjala zhruba podobne ako ziskovosť. Poklesla z úrovne približne 49 % v roku 2015 na 31,7 % v období revízneho prešetrovania, z čoho vyplýva, že počas posudzovaného obdobia klesla o 35 %.

(125)

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa v roku 2015 nachádzal na úrovni približne 17 miliónov EUR. V období revízneho prešetrovania sa zvýšil približne na 24 miliónov EUR (t. j. zvýšenie o 42 %). Ani jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky neuviedol, že mal problémy so získavaním kapitálu.

Tabuľka 16

Ziskovosť a návratnosť investícií

 

2015

2016

2017

ORP

Ziskovosť Únie (predaj pod značkou maloobchodníka) (v % z čistého predaja)

5,2

–1,4

–2,6

–0,7

Index (2015 = 100)

100

–27

–50

–13

Ziskovosť Únie (predaj pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníka) (v % z čistého predaja)

10,0

6,1

4,8

6,7

Index (2015 = 100)

100

61

48

67

Návratnosť investícií (predaj pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníka) (zisk v % z čistej účtovnej hodnoty investícií)

49,0

27,3

23,7

31,7

Index (2015 = 100)

100

56

48

65

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

Tabuľka 17

Peňažný tok

 

2015

2016

2017

ORP

Peňažný tok (predaj pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníka) (v EUR)

17 197 966

32 293 239

16 496 604

24 404 977

Index (2015 = 100)

100

188

96

142

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

(126)

Ročné investície výrobného odvetvia Únie do výroby podobného výrobku sa počas posudzovaného obdobia plynule zvyšovali z úrovne zhruba 4 milióny EUR v roku 2015 na približne 8 miliónov EUR v období revízneho prešetrovania, a zaznamenali tak nárast o 85 %. Investovalo sa do obnovy existujúcich zariadení a zvýšenia produktivity.

Tabuľka 18

Investície

 

2015

2016

2017

ORP

Čisté investície (v EUR)

4 446 615

5 622 002

7 744 202

8 232 340

Index (2015 = 100)

100

126

174

185

Zdroj: údaje predložené výrobným odvetvím Únie a overené vyplnené dotazníky.

5.6.   Záver o situácii vo výrobnom odvetví Únie

(127)

V období od roku 2015 do obdobia revízneho prešetrovania sa negatívne vyvíjali viaceré ukazovatele. Návratnosť investícií klesala podobne ako ziskovosť predaja, zamestnanosť sa znížila o 5 %. Dovoz z Thajska sa zvýšil, pričom jeho priemerná cena klesala. Mimoriadne dobrá úroda v roku 2014 viedla k vysokým zásobám v roku 2015. Dovoz z Thajska za nízke ceny v tom čase ešte viac negatívne ovplyvnil výrobné odvetvie Únie. V reakcii na to výrobné odvetvie Únie v roku 2016 znížilo ceny a výrobu a vypredávalo zásoby, čo negatívne ovplyvnilo ziskovosť odvetia. Výrobné odvetvie Únie mohlo zvýšiť výrobu až v roku 2017, ale ziskovosť sa ocitla na svojej najnižšej úrovni, keďže medzi výrobou a predajom došlo k oddialeniu o jeden kalendárny rok.

(128)

Segment predaja kukurice cukrovej výrobného odvetvia Únie pod značkou maloobchodníka bol po väčšinu posudzovaného obdobia stratový. Výrobné odvetvie potrebuje predaj pod značkou maloobchodníka, keďže tvorí viac ako polovicu predaja odvetvia. Keďže predaj pod značkou maloobchodníka je pre celkovú hodnotu predaja významný, celková ziskovosť sa znížila z 10 % na 6,7 %.

(129)

Niektoré ukazovatele vykazovali pozitívny vývoj. Využitie kapacity sa zvýšilo o 81 %. Peňažný tok a investície sa takisto výrazne zvýšili. Objem predaja výrobného odvetvia Únie pod značkou maloobchodníka, ktorý je v priamej konkurencii s thajským dovozom, sa zvýšil o 3 %. Celkový predaj oboch segmentov spoločne sa zvýšil o rovnaký percentuálny podiel. Treba však poznamenať, že dovoz z Thajska bránil výrobnému odvetviu Únie preniesť zvýšenie nákladov na zákazníkov, takže výrobné odvetvie Únie nedokázalo dosiahnuť dostatočné úrovne ziskovosti na udržanie podstatného podielu na trhu, na ktorom súťažia len výrobné odvetvie Únie a thajský dovoz, keďže dovoz z iných tretích krajín je rozptýlený a nevýznamný.

(130)

Dané dva segmenty (predaj pod značkou maloobchodníka a predaj pod vlastnou značkou) predstavujú rôznu situáciu výrobného odvetvia Únie. Na jednej strane platí, že výrobné odvetvie Únie v segmente predaja pod vlastnou značkou nečelí silnej priamej konkurencii. Vlastníci značiek majú veľkú silu a trh je konsolidovaný. Na druhej strane, v segmente predaja pod značkou maloobchodníka určujú ceny maloobchodníci. Vzhľadom na konkurenciu zo strany thajského dovozu sú ceny sústavne pod tlakom. V dôsledku tlaku na ceny, ktorý vytvára dovoz z Thajska, je pre výrobcov z Únie ťažšie preniesť zvýšenie výrobných nákladov (najmä na kukuricu cukrovú a plechovky) na maloobchodníkov.

(131)

Zdá sa, že výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoj trhový podiel uprednostnením objemov pred cenami. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že po väčšiu časť posudzovaného obdobia a vo väčšej časti podnikania v segmente kukurice cukrovej (pod značkou maloobchodníka) výrobné odvetvie Únie vytváralo stratu.

(132)

Thajská vláda a dvaja vyvážajúci výrobcovia po konečnom poskytnutí informácií tvrdili, že existuje potenciálna hrozba zvýšeného objemu dovozu kukurice cukrovej z Číny za nižšie dovozné ceny, než sú pri dovoze z Thajska.

(133)

Dovoz z Číny sa síce realizuje za nižšiu priemernú cenu, ale objem dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania bol stále zanedbateľný (0,4 % podiel na trhu), tento dovoz sa preto pri posúdení ujmy nebral do úvahy. Tvrdenie sa zamietlo.

(134)

Thajská vláda a dvaja vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že nedostatočná výkonnosť výrobného odvetvia Únie bola spôsobená mimoriadnymi meteorologickými podmienkami v Európe v roku 2018. Dvaja vyvážajúci výrobcovia sa odvolali na článok z tlače (14) o úrode kukurice v roku 2018. Komisia v prvom rade poznamenáva, že úroda kukurice cukrovej z roku 2018 nemá vplyv na výsledky výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období (ktoré sa končí júnom 2018), pretože predaj do konca júna 2018 je daný úrodou v predchádzajúcom roku. Po druhé, článok nie je relevantný, pretože kukurica je odlišná plodina ako kukurica cukrová a nepoužíva sa na výrobu prešetrovaného výrobku.

(135)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že pri posudzovaní ujmy by sa mal rozlišovať segment veľkých plechoviek predávaných pod značkou maloobchodníka, v ktorom thajskí vyvážajúci výrobcovia mali 20 % až 30 % podiel na trhu a v ktorom výrobné odvetvie Únie vykazovalo nízku ziskovosť a značnú ujmu.

(136)

Ako sa uvádza v odôvodnení (96), trh kukurice cukrovej sa vyznačuje dvoma predajnými kanálmi – predajom pod značkou maloobchodníka a predajom pod vlastnou značkou. V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia a v súlade s pôvodným prešetrovaním, ktoré viedlo k uloženiu cla, sa posúdenie ujmy zakladalo na celkovej výkonnosti výrobného odvetvia Únie (predaj pod vlastnou značkou + predaj pod značkou maloobchodníka) a v prípade viacerých ukazovateľov ujmy (ziskovosť, objem predaja a predajné ceny) predaja pod značkou maloobchodníka. Nedošlo k zmene okolností, ktorá by odôvodňovala použitie inej metodiky. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(137)

Situácia výrobného odvetvia Únie v súvislosti s ujmou je zmiešaná. Pomocou antidumpingových opatrení sa čiastočne dosiahol cieľ, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v dôsledku dumpingového dovozu z Thajska. Celkovo, najmä pri zohľadnení nízkej ziskovosti, je však situácia výrobného odvetvia Únie stále zraniteľná a neistá.

(138)

Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie síce utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania určitú ujmu, nemožno ju však považovať za značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

6.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

(139)

Komisia v odôvodnení (138) dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posudzovala, či je v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení, pravdepodobný opätovný výskyt ujmy spôsobený dumpingovým dovozom z Thajska. Na základe opísaného vývoja sa zdá, že antidumpingovými opatreniami sa čiastočne dosiahli zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie. Negatívny vývoj viacerých ukazovateľov ujmy však svedčí o tom, že výrobné odvetvie Únie je stále v zraniteľnej a neistej situácii.

(140)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú a voľnú kapacitu v dotknutej krajine, atraktívnosť trhu Únie a vplyv dovozu z dotknutej krajiny na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení.

6.1.   Voľná výrobná/spracovateľská kapacita

(141)

Ako už bolo uvedené v odôvodneniach (68) – (70), thajskí vývozcovia majú významnú voľnú kapacitu na rýchle zvýšenie svojho vývozu. Voľná spracovateľská kapacita Thajska sa navyše odhaduje na zhruba 150 000 ton, čo je približne desaťnásobok objemu thajského vývozu do Únie.

6.2.   Atraktívnosť trhu Únie

(142)

Vzhľadom na lukratívnejšie ceny na trhu Únie v porovnaní s trhmi tretích krajín, ako je opísané v odôvodnení (72), je pravdepodobné, že významné množstvá, ktoré sa v súčasnosti vyvážajú do týchto krajín, by boli v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení presmerované na trh Únie.

(143)

Z toho vyplýva, že pri neexistencii opatrení by thajskí výrobcovia pravdepodobne výrazne zvýšili svoju prítomnosť na trhu Únie z hľadiska objemu aj podielu na trhu a za dumpingové ceny, ktoré by vyvíjali silnejší tlak na predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

6.3.   Vplyv na výrobné odvetvie Únie

(144)

V prípade pravdepodobného príchodu veľkého objemu thajského dovozu s podhodnotenými cenami by výrobné odvetvie Únie bolo nútené obmedziť svoju výrobu alebo znížiť ceny. Na ziskovosť výrobného odvetvia Únie výrazne vplýva čo i len slabé podhodnotenie, ako vyplýva z analýzy predaja výrobkov pod značkou maloobchodníka v odôvodneniach (122) a (123).

(145)

Vzhľadom na zraniteľnosť výrobného odvetvia Únie by pokles objemu výroby a predajných cien spôsobil veľmi rýchle zhoršenie jeho ziskovosti a ďalších ukazovateľov výkonnosti.

6.4.   Záver o pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy

(146)

Na základe uvedeného možno konštatovať, že v prípade uplynutia platnosti súčasných antidumpingových opatrení existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu značnej ujmy.

(147)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia sa vyjadrili, že neexistuje pravdepodobnosť opätovného výskytu značnej ujmy, pretože Komisia nepredložila dostatočné konkrétne dôkazy preukazujúce túto pravdepodobnosť, a to najmä preto, lebo trh Únie nie je hlavným a preferovaným trhom pre prešetrovaný výrobok a existujúce hospodárske ukazovatele vykazujú pozitívny trend. Túto námietku vzniesla aj thajská vláda.

(148)

Dôkazy o pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy sú podrobne uvedené v odôvodneniach (139) až (145), v ktorých Komisia vykonala výhľadové posúdenie s cieľom vyhodnotiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy. Táto analýza nie je založená výhradne na súčasnej situácii, pokiaľ ide o hlavný a preferovaný trh pre prešetrovaný výrobok a výkonnosť výrobného odvetvia Únie, ale zaoberá sa pravdepodobnou situáciou na trhu Únie v prípade zrušenia antidumpingových opatrení. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(149)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská v súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia.

7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(150)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení (139), situácia výrobného odvetvia Únie je stále zraniteľná a neistá. Úľavu v podobe pokračujúcich opatrení by mohlo využiť na zvýšenie svojich predajných cien (najmä pri predaji pod značkou maloobchodníka) s cieľom kompenzovať si zvýšené výrobné náklady. Výrobnému odvetviu Únie by to umožnilo zlepšiť svoju finančnú situáciu.

7.2.   Záujem maloobchodníkov a spotrebiteľov

(151)

V predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa dospelo k záveru, že maloobchodníci by neboli neúmerne ovplyvnení, aj keby sa platnosť opatrení mala predĺžiť.

(152)

V súčasnom prešetrovaní Komisia nenašla žiadne dôkazy o tom, že by tu nastala nejaká zmena oproti predchádzajúcemu revíznemu prešetrovaniu pred uplynutím platnosti. Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny maloobchodník a žiadny maloobchodník netvrdil, že tento záver už neplatí. Komisia teda dospela k záveru, že v súčasnosti platné opatrenia nemali významný negatívny vplyv na finančnú situáciu maloobchodníkov a že pokračovanie opatrení sa ich príliš nedotkne.

(153)

Pokiaľ ide o spotrebiteľov, priemerné výdavky domácnosti na kukuricu cukrovú sú veľmi nízke. Vzhľadom na miernu úroveň súčasných opatrení by bol vplyv pokračujúceho uloženia opatrení na spotrebiteľov pravdepodobne zanedbateľný.

(154)

Dospelo sa preto k záveru, že navrhované opatrenia pravdepodobne nebudú mať výrazný vplyv na situáciu maloobchodníkov a spotrebiteľov v Únii.

7.3.   Riziko nedostatočnej ponuky/hospodárska súťaž na trhu Únie

(155)

Spotreba na trhu Únie zostala stabilná na úrovni približne 365 000 ton. Kapacita výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia neustále prekračovala dopyt EÚ a v období revízneho prešetrovania dosahovala úroveň približne 466 000 ton. Výrobné odvetvie Únie má v prípade zvýšeného dopytu podľa všetkého voľnú kapacitu na ďalšie zvýšenie výroby. Časť dopytu môže uspokojiť aj dovoz z iných tretích krajín, najmä zo Spojených štátov amerických a z Číny. Cieľom antidumpingových opatrení predsa nie je zabrániť dovozu z Thajska do Únie. Berúc do úvahy nízku úroveň antidumpingového cla sa očakáva, že dovoz z Thajska bude aj naďalej predstavovať určitý podiel na trhu Únie.

(156)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že zachovanie antidumpingových opatrení by pravdepodobne vyústilo do nedostatočnej ponuky na trhu Únie alebo obmedzenia hospodárskej súťaže na trhu Únie.

7.4.   Záver o záujme Únie

(157)

Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku.

8.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(158)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia, o pokračovaní dumpingu, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku mali zachovať.

(159)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Poskytla sa im aj lehota na vyjadrenie sa k tomuto poskytnutiu informácií a požiadať o vypočutie pred Komisiou, respektíve úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Podania a pripomienky sa náležite zohľadnili, ak boli opodstatnené.

(160)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (15) platí, že ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(161)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Na dovoz kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, upravenej alebo konzervovanej v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, v súčasnosti patriacej pod číselný znak KN ex 2001 90 30 (kód TARIC 2001903010) a kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna upravenej alebo konzervovanej inak ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, inej ako výrobky položky 2006, v súčasnosti patriacej pod číselný znak KN ex 2005 80 00 (kód TARIC 2005800010), s pôvodom v Thajskom kráľovstve sa ukladá konečné antidumpingové clo.

2.   Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú pre výrobok opísaný v odseku 1 a vyrobený ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť

Antidumpingové clo (%)

Doplnkový kód TARIC

Karn Corn Co Ltd, 68 Moo 7 Tambol Saentor, Thamaka, Kanchanaburi 711 30, Thajsko

3,1

A789

Kuiburi Fruit Canning Co., Ltd, 236 Krung Thon Muang Kaew Building, Sirindhorn Rd., Bangplad, Bangkok 10700, Thajsko

14,3

A890

Malee Sampran Public Co., Ltd Abico Bldg. 401/1 Phaholyothin Rd., Lumlookka, Pathumthani 12130, Thajsko

12,8

A790

River Kwai International Food Industry Co., Ltd, 99 Moo 1 Thanamtuen Khaupoon Road Kaengsian, Muang, Kanchanaburi 71000 Thajsko

12,8

A791

Sun Sweet Co., Ltd, 9 M. 1, Sanpatong, Chiang Mai 50120, Thajsko

11,1

A792

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia uvedení v prílohe

12,9

A793

Všetky ostatné spoločnosti

14,3

A999

3.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Článok 1 ods. 2 sa môže zmeniť s cieľom pridať nového vyvážajúceho výrobcu a priradiť mu váženú priemernú sadzbu antidumpingového cla, ktorá sa vzťahuje na spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky v rámci pôvodného prešetrovania, ak nový vyvážajúci výrobca v Thajsku poskytne Komisii dostatočné dôkazy, že:

a)

v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (pôvodné obdobie prešetrovania) nevyvážal do Únie výrobok opísaný v odseku 1;

b)

nie je prepojený so žiadnym z vývozcov alebo výrobcov v Thajsku, ktorí podliehajú antidumpingovým opatreniam uloženým týmto nariadením, a

c)

po skončení pôvodného obdobia prešetrovania skutočne vyvážal do Únie prešetrovaný výrobok alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 28. novembra 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 682/2007 z 18. júna 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ L 159, 20.6.2007, s. 14).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 954/2008 z 25. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 682/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 1).

(4)  Rozhodnutie Komisie z 18. júna 2007, ktorým sa prijímajú záväzky ponúknuté v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (2007/424/ES) (Ú. v. EÚ L 159, 20.6.2007, s. 42).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 847/2009 z 15. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 682/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ L 246, 18.9.2009, s. 1).

(6)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 875/2013 z 2. septembra 2013, ktorým sa na základe preskúmania pred uplynutím platnosti ukladá podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ L 244, 13.9.2013, s. 1).

(7)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 307/2014 z 24. marca 2014, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 875/2013, ktorým sa na základe predbežného preskúmania ukladá podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ L 91, 27.3.2014, s. 1).

(8)  Oznámenie v nadväznosti na rozsudok zo 14. decembra 2017 vo veci T-460/14 a rozsudok z 28. marca 2019 vo veci C-144/18 P so zreteľom na vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 307/2014, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 875/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ C 291/3, 29.8.2019, s. 3).

(9)  Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 440, 21.12.2017, s. 21).

(10)  Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ C 322, 12.9.2018, s. 4).

(11)  Článok IEG Vu z 24. 10. 2018 v podaní združenia AETMD z 29. 3. 2019, príloha 8.

(12)  Podanie združenia AETMD z 29. 3. 2019.

(13)  Vývoz v objeme 13 643 ton prešetrovaného výrobku (pozri tabuľku 2) v porovnaní s celkovou voľnou kapacitou 150 000 ton.

(14)  https://www.lemonde.fr/economie/article/2018/10/20/la-roumanie-vampirise-le-marche-europeen-du-mais_5372297_3234.html?xtmc=dracula&xtcr=1.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).


PRÍLOHA

Zoznam spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov uvedených v článku 1 ods. 2 pod doplnkovým kódom TARIC A793

Názov

Adresa

Agro-On (Thailand) Co., Ltd

50/499-500 Moo 6 Baan Mai, Pakkret, Monthaburi 11120, Thajsko

B.N.H. Canning Co., Ltd

425/6-7 Sathorn Place Bldg., Klongtonnesai, Kongsan Bangkok 10600, Thajsko

Boonsith Enterprise Co., Ltd.

7/4 M.2, Soi Chomthong 13, Chomthong Rd, Chomthong, Bangkok 10150, Thajsko

Erawan Food Public Company Limited

Panjathani Tower 16th floor, 127/21 Nonsee Rd., Chongnonsee, Yannawa, Bangkok 10120, Thajsko

Great Oriental Food Products Co., Ltd

888/127 Panuch Village Soi Thanaphol 2, Samsen-Nok, Huaykwang, Bangkok 10310, Thajsko

Lampang Food Products Co., Ltd.

22K Building, Soi Sukhumvit 35, Klongton Nua, Wattana, Bangkok 10110, Thajsko

O.V. International Import-Export Co., Ltd.

121/320 Soi Ekachai 66/6, Bangborn, Bangkok 10500, Thajsko

Pan Inter Foods Co., Ltd.

400 Sunphavuth Rd, Bangna, Bangkok 10260, Thajsko

Siam Food Products Public Co., Ltd.

3195/14 Rama IV Road, Vibulthani Tower 1, 9th Fl., Klong Toey, Bangkok 10110, Thajsko

Viriyah Food Processing Co., Ltd.

100/48 Vongvanij B Bldg, 18th Fl, Praram 9 Rd, Huay Kwang, Bangkok 10310, Thajsko

Vita Food Factory (1989) Ltd.

89 Arunammarin Rd, Banyikhan, Bangplad, Bangkok 10700, Thajsko


Top