EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019R1590

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1590 z 26. septembra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele

C/2019/6854

OJ L 248, 27.9.2019, p. 28–64 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2019/1590/oj

27.9.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/28


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1590

z 26. septembra 2019,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (1), a najmä na jeho články 16 a 20,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (2), a najmä na jeho články 13 a 16,

keďže:

1.   SÚVISLOSTI

(1)

Vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/159 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila konečné ochranné opatrenia týkajúce sa určitých výrobkov z ocele (ďalej len „konečné nariadenie“) (3). Opatrenia uložené uvedeným nariadením pozostávajú z colných kvót pre 26 kategórií výrobkov z ocele, ktoré sú stanovené na dostatočne vysokej úrovni, aby sa zachovali tradičné obchodné toky. Clo vo výške 25 % sa bude uplatňovať len nad stanovenou kvantitatívnou úrovňou tradičných obchodných tokov v rámci jednotlivých kategórií výrobkov.

(2)

V odôvodnení 161 a v článku 9 konečného nariadenia sa uvádza, že je v záujme Únie, aby Komisia „prípadne upravila úroveň alebo pridelenie colnej kvóty […], ak by sa v priebehu obdobia uloženia opatrení zmenili okolnosti“, a že takéto revízne prešetrovanie by sa malo začať „najneskôr 1. júla 2019“.

(3)

Vzhľadom na uvedené začala Komisia 17. mája 2019 (4) revízne prešetrovanie konečného nariadenia a vyzvala strany, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s piatimi dôvodmi revízneho prešetrovania, ktoré Komisia identifikovala pre 26 dotknutých kategórií výrobkov v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Podľa oddielu 3 uvedeného dokumentu sa tieto dôvody revízneho prešetrovania týkali:

a)

úrovne a pridelenia colných kvót v rámci viacerých konkrétnych kategórií výrobkov;

b)

vytláčania tradičných obchodných tokov;

c)

potenciálnych škodlivých účinkov na dosiahnutie integračných cieľov realizovaných preferenčnými obchodnými partnermi;

d)

aktualizácie zoznamu rozvojových krajín, ktoré sú členmi WTO, vylúčených z rozsahu pôsobnosti opatrení na základe aktualizovaných štatistík dovozu a

e)

ďalších zmien okolností, ktoré si môžu vyžadovať úpravu úrovne prideľovania colnej kvóty.

(4)

Komisia dostala podania od viac ako 150 rôznych strán. Zainteresované strany mohli predložiť aj pripomienky a vypracovať námietky voči ostatným podaniam. V dôsledku toho Komisia prijala viac ako 50 dodatočných podaní s protiargumentmi.

(5)

Po vykonaní dôkladnej analýzy všetkých prijatých podaní Komisia dospela k zisteniam uvedeným ďalej. V oddiele 2 sú usporiadané do piatich pododdielov zodpovedajúcich piatim dôvodom revízneho prešetrovania uvedeným v odôvodnení (3).

2.   ZISTENIA Z PREŠETROVANIA

2.A.   Úroveň a pridelenie colných kvót v rámci viacerých konkrétnych kategórií výrobkov

(6)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 161 konečného nariadenia, revízne prešetrovanie existujúcich opatrení vykonané Komisiou sa týkalo všetkých kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia, vrátane (nie však výlučne) kategórií výrobkov 3, 4, 6 a 16. Komisia dostala počas prešetrovania veľké množstvo pripomienok k týmto konkrétnym kategóriám výrobkov, ktoré viedli k prijatiu konečných ochranných opatrení. Na dané kategórie výrobkov sa vzťahovalo aj množstvo zmien vyplývajúcich z dvojstranných konzultácií s obchodnými partnermi Únie.

(7)

Všetkých 26 kategórií výrobkov však Komisia každodenne monitorovala.

(8)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že prešetrí, či sa od prijatia konečných opatrení zmenili okolnosti, ako aj to, či existuje dôkaz o podstatnom zvýšení alebo znížení dopytu v Únii alebo o uložení opatrení na ochranu obchodu pre určité kategórie výrobkov. V takých prípadoch by bolo potrebné upraviť úroveň alebo pridelenie zavedených colných kvót.

(9)

Komisia vysvetlila, že na účely identifikovania podstatných zmien v dopyte skúmala vývoj využívania dotknutých colných kvót s cieľom zistiť, či sa kvóty vyčerpali, alebo či sa do ich využívania nepremietali tradičné obchodné toky.

(10)

Vo fáze začatia revízneho prešetrovania Komisia takéto potenciálne mimoriadne štruktúry obchodu zistila v kategóriách výrobkov 4B, 5, 13, 15, 16, 17 a 25. V prípade týchto kategórií už boli vyčerpané alebo sa mali už v priebehu dvoch mesiacov od uloženia konečných ochranných opatrení vyčerpať buď určité ročné kvóty prideľované konkrétnym krajinám, alebo príslušná zvyšková kvóta, ktorá mala podľa výpočtov vydržať do konca júna 2019.

(11)

Na účely revízneho prešetrovania Komisia podrobne analyzovala vývoj v 26 kategóriách výrobkov, a to nielen na základe svojho denného monitorovania, ale konkrétnejšie aj s cieľom zistiť vývoj v týchto kategóriách počas obdobia od 2. februára 2019 do konca júna 2019. Prostredníctvom tejto analýzy sa Komisia snažila určiť, či sa niektorý z možných mimoriadnych modelov využívania vyskytol z dôvodu podstatného reálneho zvýšenia dopytu v Únii alebo či sú tieto modely využívania colných kvót dôsledkom špekulatívnych činností spojených s hromadením zásob alebo odklonenia obchodu spôsobeného rušivými obchodnými opatreniami prijatými v zahraničí.

Pripomienky zainteresovaných strán

(12)

Viaceré zainteresované strany vo svojich podaniach žiadali buď zvýšenie úrovne colných kvót, alebo iný systém prideľovania či využívania kvót pre kategórie výrobkov, ktoré dovážajú. Len niekoľko zainteresovaných strán predložilo zmysluplné dôkazy, z ktorých vyplýva potenciálna nerovnováha medzi dostupnými kvantitatívnymi obmedzeniami stanovenými colnými kvótami a existujúcim (alebo rozvíjajúcim sa) dopytom v EÚ či inými zmenenými okolnosťami. Väčšina týchto pripomienok sa týkala týchto kategórií výrobkov, ktoré sa budú individuálne rozoberať v tomto oddiele: kategórie 1 (plechy a pásy valcované za tepla), kategórie 4B (pokovované plechy pre automobily), kategórie 16 (valcovaný drôt) a kategórie 25 (veľké zvárané rúry).

(13)

Ostatných kategórií výrobkov uvedených buď v doložke o preskúmaní, alebo v oznámení o začatí revízneho prešetrovania [t. j. kategórií výrobkov 3 (elektrotechnické plechy), 5 (plechy s organickým povlakom), 6 (výrobky z pocínovanej ocele), 13 (roxorové tyče), 15 (valcovaný drôt z nehrdzavejúcej ocele) a 17 (uholníky, tvarovky a profily)] sa prijaté pripomienky týkali len v obmedzenej miere. V žiadnom z prijatých podaní sa neuvádzali dôkazy, ktoré by poukazovali na problémy s nedostatočnou ponukou (t. j. na nízke kvantitatívne obmedzenia stanovené dotknutými colnými kvótami) spôsobené zvýšením dopytu alebo inou zmenou okolností. Vo viacerých podaniach sa však poukazovalo na problémy s vytláčaním týkajúce sa kategórie výrobkov 13, ktoré budú takisto osobitne analyzované v rámci tohto oddielu v pododdiele 2.B.

Analýza Komisie

(14)

Na konci prvého ročného obdobia uplatňovania opatrení, teda 30. júna 2019, bol skutočný objem dovozu v 24 z 26 kategórií výrobkov naďalej pod ich príslušnou kvantitatívnou úrovňou stanovenou colnými kvótami, a to v prípade jednej alebo viacerých colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám a/alebo celkových colných kvót. Inými slovami, len v prípade dvoch kategórií výrobkov, konkrétne kategórie 13 (roxorové tyče) a kategórie 14 (tyče z nehrdzavejúcej ocele), boli celkové kvóty (prideľované konkrétnym krajinám a zvyškové) dostupné v rámci opatrení ku koncu júna 2019 plne vyčerpané.

(15)

Celkovo zostalo nevyužitého 1,3 mil. ton colných kvót dostupných na obdobie od 2. februára do 30. júna 2019. Okrem toho Komisia potvrdila, že počas obdobia uplatňovania predbežných opatrení (od 18. júla 2018 do 1. februára 2019) zostal v rámci kvót nevyužitý objem predstavujúci približne dva milióny ton. V prvom roku uplatňovania ochranných opatrení bolo teda nevyužitých 3,2 mil. ton bezcolného dovozu.

(16)

Vzhľadom na to dospela Komisia k záveru, že úrovne colných kvót stanovené podľa súčasných ochranných opatrení nemali neprimeraný obmedzujúci účinok na obchodné toky, ale skôr zabezpečovali, aby tradičné obchodné toky naďalej vyhovovali potrebám trhu Únie. Zainteresované strany nepredložili žiadne dôkazy o údajnej nedostatočnej ponuke, ktorá by bola dôsledkom zvýšeného dopytu.

Osobitné posúdenie: kategória 1 – ploché výrobky valcované za tepla

(17)

V prípade všetkých kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahujú konečné ochranné opatrenia (okrem kategórie 1), predstavoval systém colných kvót prijatý Komisiou kombináciu colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám a zvyškových colných kvót. Komisia sa pritom zamerala na zachovanie tradičných obchodných objemov nielen v zmysle objemu, ale aj zdrojov.

(18)

Komisia však dospela k záveru, že tento uprednostňovaný systém colných kvót nebol v dôsledku týchto konkrétnych okolností vhodný pre kategóriu výrobkov 1. Na päť hlavných historických vyvážajúcich krajín (5), ktoré predstavovali takmer 60 % dovozu v období rokov 2015 – 2017, sa totiž v rovnakom období vzťahovali antidumpingové a/alebo vyrovnávacie opatrenia (6). To malo významný vplyv na ich úroveň dovozu.

(19)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto krajiny by za normálnych okolností už nemohli vyvážať do Únie na svojej historickej úrovni, t. j. na základe priemernej úrovne svojho dovozu do Únie za posledné tri roky (2015 – 2017). Komisia teda rozhodla, že je v záujme Únie prijať jednotný systém celkových colných kvót, ktorý sa bude spravovať štvrťročne, aby sa zabránilo potenciálnemu riziku nedostatku spôsobeného nevhodným prideľovaním kvót konkrétnym krajinám.

(20)

V pripomienkach počas tohto revízneho prešetrovania žiadali niektoré zainteresované strany vrátane výrobného odvetvia Únie a niekoľkých vyvážajúcich krajín Komisiu o zavedenie systému colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám aj v prípade kategórie výrobkov 1. Tieto strany tvrdili, že súčasný vývoj dovozu vytvára nerovnováhu v dovozných tokoch na úkor určitých dodávateľských krajín, čo následne spôsobuje niektoré narušenia trhu.

(21)

V reakcii na tieto tvrdenia Komisia analyzovala vývoj dovozu v rámci kategórie výrobkov 1 v roku 2018 a v prvej polovici roka 2019. Zistila, že Rusko ako dodávateľská krajina dokázalo napriek antidumpingovým opatreniam (ktoré mali za následok podstatný pokles objemu dovozu v roku 2017) v období od januára 2018 do júna 2019 obnoviť podstatnú časť svojho historického objemu obchodu. V období od februára do júna 2019 využilo Rusko 16 % colných kvót (7). Okrem toho do Únie naďalej vyvážali aj ďalšie krajiny, na ktoré sa vzťahovali antidumpingové opatrenia, konkrétne Brazília a Ukrajina (8), hoci v oveľa obmedzenejšom množstve ako pred uložením antidumpingových ciel.

(22)

Na základe opísaného vývoja dovozu, predovšetkým z Ruska, ktorý nebolo možné predpokladať pri prijímaní konečných ochranných opatrení, Komisia zistila, že úroveň dovozu, na ktorú mali významný vplyv opatrenia na ochranu obchodu, je podstatne nižšia, ako sa čakalo. Okrem toho vzhľadom na neustále vysokú mieru využívania colných kvót ostatnými vyvážajúcimi krajinami, najmä Tureckom, Indiou a Srbskou republikou (s príslušnými podielmi 40 %, 15 % a 12 %) v oboch štvrťrokoch, na ktoré sa vzťahovali konečné ochranné opatrenia (február – jún 2019), sa potenciálne riziko nedostatočných dodávok, ktoré sa očakávali po uložení konečných opatrení, v súčasnosti považuje za podstatne nižšie.

(23)

Vzhľadom na uvedené zmeny okolností teda Komisia dospela k záveru, že je v záujme Únie zmeniť prideľovanie colných kvót pre kategóriu výrobkov 1 a zaviesť mechanizmus na zabezpečenie zachovania zdrojov obchodných tokov čo najviac podobný mechanizmu využívanému v prípade iných kategórií výrobkov.

(24)

Komisia zistila, že náročnosť zavedenia tohto systému spočíva v povahe kategórie výrobkov 1. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení (19), využitie priemerných historických dovozov za obdobie 2015 – 2017 na stanovenie kvót prideľovaných konkrétnym krajinám by spôsobilo závažný nedostatok ponuky. Využitie údajov za rok 2018, teda prvý celý rok uplatňovania antidumpingových a vyrovnávacích opatrení, by však na druhej strane mohlo viesť k nesprávnemu prideľovaniu. Je to z toho dôvodu, že objemy dovozu za rok 2018 boli ovplyvnené nadobudnutím účinnosti ochranných opatrení (v júli 2018), ako aj objemami dovozu vyplývajúcimi z odklonenia obchodu z tretích krajín, ktoré bolo už potvrdené v konečnom nariadení v prípade kategórie 1.

(25)

Za týchto okolností a vzhľadom na neexistenciu riadnych reprezentatívnych údajov o dovoze za dostatočne dlhé a spoľahlivé obdobie Komisia dospela k záveru, že najlepším spôsobom na zachovanie tradičných obchodných tokov pre kategóriu 1 z hľadiska objemu aj zdrojov by bolo zavedenie obmedzenia podielu na celkových kvótach, ktorý môžu jednotlivé vyvážajúce krajiny dosiahnuť v príslušnom štvrťroku.

(26)

Na účely stanovenia tohto stropu Komisia analyzovala historické údaje o dovoze (2013 – 2017) (9) v rámci kategórie výrobkov 1 a zistila, že v tomto období žiadna vyvážajúca krajina neprekročila v priemere 25 %, ako aj to, že najväčší podiel za jednotlivé roky dosiahlo Turecko v roku 2017, a to na úrovni 28 %. Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že v zostávajúcom období trvania opatrení by žiadna vyvážajúca krajina nemala mať povolené prekročiť podiel 30 % na celkových colných kvótach dostupných pre štvrťrok.

(27)

Táto prahová hodnota by mala vyvážajúcim krajinám poskytovať dostatočný priestor na prevzatie podielov na trhu, ktoré zostali po dodávateľských krajinách, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové alebo vyrovnávacie opatrenia, a zároveň v čo najväčšej miere umožniť zachovanie tradičných obchodných tokov, ako aj zabezpečiť dostatočnú rozmanitosť dodávok pre používateľov v Únii, aby sa minimalizovali všetky potenciálne riziká nedostatočných dodávok (10).

(28)

Touto úpravou prideľovania colných kvót Komisia zamýšľala nastoliť primeranú rovnováhu medzi legitímnymi právami rôznych strán v súlade so záujmami Únie.

Osobitné posúdenie: kategória 4B – pokovované plechy používané hlavne v automobilovom odvetví

(29)

V konečnom nariadení Komisia rozhodla, že je v záujme Únie rozdeliť kategóriu 4 (pokovované plechy) do dvoch podkategórií: 4A a 4B. Cieľom tohto rozdelenia bolo v čo najväčšej možnej miere zachovať tradičnú úroveň dovozu v rámci automobilového odvetvia EÚ. Vzhľadom na vysoký počet druhov výrobkov v kategórii 4 Komisia identifikovala závažné riziko vytláčania druhov výrobkov z ocele potrebných v automobilovom odvetví EÚ inými „štandardnými“ podkategóriami. Pripomína sa, že na väčšinu štandardných druhov výrobkov v tejto kategórii sa v súčasnosti vzťahujú antidumpingové opatrenia na rozdiel od špecializovanejších výrobkov, na ktoré sa nevzťahovala príslušná žiadosť o antidumpingové opatrenia.

(30)

V rámci revízneho prešetrovania Komisia dostala množstvo podaní od zainteresovaných strán, ktorých sa týkalo rozdelenie na dve podkategórie, okrem iného od Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA), vlád a vyvážajúcich výrobcov z Kórey a Číny. V týchto podaniach sa zdôraznilo, že aktuálne rozdelenie na podkategórie nie je pri plnení sledovaných cieľov celkom účinné. Uvedené zainteresované strany tvrdili aj to, že v definícii výrobkov sa dostatočne jasne nevymedzuje klasifikácia do podkategórií, a najmä, že dovoz v rámci takzvaných tried pre automobilové odvetvie je vytláčaný štandardnými kategóriami na úkor automobilového odvetvia.

(31)

Zainteresované strany predložili rôzne návrhy na zlepšenie účinnosti colných kvót pre túto kategóriu. Najmä združenie ACEA a čínska vláda žiadali Komisiu o udelenie výnimky týkajúcej sa konečného použitia pre dovoz tried ocele v rámci kategórie 4B určených na použitie v automobilovom odvetví. Iné zainteresované strany, ako napríklad kórejská, taiwanská a čínska vláda, žiadali ako alternatívu zvýšenie úrovne colných kvót, ako aj zavedenie systému, ktorým by sa zabezpečila účinná ochrana tradičných objemov pre automobilové odvetvie pred dovozom iných druhov ocele. Oceliarsky priemysel Únie súhlasil s tým, že by sa malo prešetriť potenciálne obchádzanie antidumpingových opatrení pre kategóriu 4A a že je potrebné nájsť riešenie pre automobilové odvetvie, ale bez vylúčenia kategórie 4B z rozsahu pôsobnosti opatrení.

(32)

Z analýzy Komisie v rámci revízneho prešetrovania konečných opatrení vyplýva, že tradičné obchodné toky pre výrobky patriace do kategórie 4B boli skutočne narušené. Podľa štatistiky Eurostatu o dovoze Čína (ktorej bola pridelená jedna z najväčších kvót) plne vyčerpala svoju colnú kvótu za jeden štvrťrok (od 2. februára do 31. marca 2019) a následne významnú časť celkovej colnej kvóty (viac ako 75 %) za posledný štvrťrok rovnakého obdobia (od 1. apríla do 30. júna 2019).

(33)

Komisia okrem toho zistila, že Čína už za jediný deň vyčerpala svoju ročnú colnú kvótu, ktorá jej bola pridelená na druhý rok platnosti opatrení (od 1. júla 2019 do 30. júna 2020). Preto je diskutabilné, či je tento dovoz naozaj dovozom v rámci takzvaných „tried pre automobilové odvetvie“. Z uvedeného jednodňového vyčerpania ročnej colnej kvóty prideľovanej konkrétnej krajine každopádne vyplýva aj to, že tradičné obchodné toky pre túto podkategóriu boli vytlačené. Tento trend sa bude pravdepodobne ešte prehlbovať, ak sa fungovanie colných kvót pre kategóriu 4B neupraví tak, aby sa zabezpečilo sledovanie zamýšľaného cieľa zachovania tradičnej úrovne dovozu z rôznych krajín, ktoré dodávajú výrobky pre automobilové odvetvie.

(34)

Komisia naďalej zastávala názor, že neexistujú dôvody na vylúčenie žiadnej z kategórií výrobkov, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, či už prostredníctvom výslovného vylúčenia kategórie výrobkov 4B, alebo prostredníctvom výnimky týkajúcej sa konečného použitia (11). Komisia preto požadovanú výnimku týkajúcu sa konečného použitia pre triedy ocele pre automobilové odvetvie zamietla.

(35)

Komisia však uznala, že je v záujme Únie spravovať tradičné obchodné toky druhov výrobkov používaných automobilovým odvetvím EÚ oddelene. Tento cieľ možno dosiahnuť napríklad obmedzením využívania kategórie 4B iba na dovoz, ktorý má preukázateľne konečné použitie v automobilovom odvetví.

(36)

Komisia sa teda domnievala, že je v záujme Únie upraviť fungovanie colných kvót pre kategóriu 4 takto. Na to, aby bolo možné využívať colnú kvótu v rámci kategórie 4B, sa musí na kategórie výrobkov z ocele, ktoré patria do tejto kategórie a skutočne sa používajú na výrobu automobilových dielov, vzťahovať colný režim konečné použitie uvedený v článku 254 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 (12). Po vyčerpaní colnej kvóty pridelenej kategórii 4B by sa uplatňovala 25 % clo pri prekročení kvóty.

(37)

Keďže sa však určité číselné znaky KN, v súčasnosti zoskupené v rámci kategórie 4B, nevyužívajú výlučne v automobilovom odvetví, bolo potrebné upraviť aj prideľovanie číselných znakov v kategóriách 4A a 4B, aby sa zabezpečilo zachovanie relevantného vývozu iných výrobkov ako pre automobilové odvetvie. Na tento účel sa rozsah pôsobnosti kategórie 4A rozšíril a revidoval takto: všetky číselné znaky KN predtým zoskupené výlučne v rámci kategórie 4B budú odteraz aj súčasťou kategórie 4A. Rozsah pôsobnosti kategórie 4A sa teda rozšíri. Rozsah pôsobnosti kategórie 4B zároveň zostane nezmenený.

(38)

Dovoz výrobkov patriacich pod číselné znaky v rámci kategórie 4B, ktoré nie sú určené na použitie v automobilovom odvetví, by sa mal teda v budúcnosti uskutočňovať iba v rámci kategórie 4A. Naopak, všetok dovoz výrobkov určených na použitie v automobilovom odvetví by sa mal uskutočňovať v rámci kategórie výrobkov 4B a mal by zodpovedať požiadavkám colného režimu konečné použitie, ako je to vysvetlené v odôvodnení 36.

(39)

Z dôvodu tejto úpravy sa Indii udelí jediná kvóta v rámci kategórie 4A (kombinácia objemu colných kvót pre konkrétnu krajinu v rámci kategórií 4A a 4B), keďže z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, vyplýva, že táto krajina nevyváža výrobky na použitie v automobilovom odvetví.

(40)

Komisia na základe informácií, ktoré získala v rámci konzultácií s Kórejskou republikou, upravila úroveň colnej kvóty pre danú krajinu v kategóriách 4A a 4B. Časť colnej kvóty v rámci kategórie 4B, ktorá zodpovedá číselným znakom KN, ktoré boli predtým uvedené výlučne na zozname v rámci tejto kategórie a ktoré neboli určené na využitie v automobilovom odvetví, sa teraz presúva do špecifickej colnej kvóty Kórejskej republiky v rámci kategórie 4A, aby bolo možné tieto výrobky naďalej vyvážať na trh Únie. Komisia dospela k záveru, že v záujme Únie je potrebné zaviesť túto úpravu na zlepšenie účinnosti konečných opatrení v rámci tejto kategórie a zabezpečiť, aby dovoz uskutočňovaný automobilovým odvetvím EÚ nebol neprimerane obmedzovaný.

Osobitné posúdenie: kategória 16 – valcovaný drôt

(41)

Komisia dostala viacero žiadostí týkajúcich sa tejto kategórie výrobkov. Po prvé sa od Komisie žiadalo, aby upravila úroveň colných kvót smerom nahor, aby sa zabránilo potenciálnemu nedostatku dodávok na trhu Únie. Niektoré strany konkrétne žiadali o zvýšenie úrovne colných kvót o 20 % alebo o použitie úrovne dovozu z rokov 2016 – 2018 ako základu na revíziu úrovne colných kvót. Iné tvrdili, že colné kvóty by sa mali úplne upraviť tak, aby sa v nich zohľadňoval rast dopytu v Únii.

(42)

Po druhé, niektoré zainteresované strany tvrdili, že výrobcovia z Únie nezvýšili (a nedokázali viac zvýšiť) kapacitu alebo výrobu na potrebnú úroveň, aby mohli vyhovieť súčasnému a budúcemu dopytu po valcovanom drôte v Únii. Okrem toho tvrdili aj to, že výrobcovia valcovaného drôtu z Únie dodávali výrobky primárne svojim prepojeným následným užívateľom, čím znižovali dostupné množstvá valcovaného drôtu určeného na voľný trh, a tým oslabovali postavenie týchto nezávislých používateľov, t. j. tých, ktorí nie sú vertikálne integrovaní. V dôsledku toho majú nezávislí používatelia údajne značne obmedzený prístup k dostatočným množstvám valcovaného drôtu.

(43)

Po tretie, niektoré zainteresované strany tvrdili, že vyčerpanie určitých colných kvót nemohlo nastať v dôsledku hromadenia zásob v rámci tejto kategórie výrobkov a že dovoz sa uskutočňoval skôr na pravidelných a stabilných úrovniach až do vyčerpania príslušných colných kvót.

(44)

Po štvrté, niekoľko zainteresovaných strán žiadalo Komisiu, aby určitým zdrojom udelila colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám, keďže na trh Únie dodávajú špecifické podkategórie výrobkov. V rovnakom duchu niektoré zainteresované strany tvrdili, že by sa buď mali vylúčiť určité podkategórie, alebo že by Komisia mala túto kategóriu výrobkov rozdeliť a konkrétne colné kvóty prideliť novým podkategóriám.

(45)

Po piate, niektoré strany žiadali o rozdelenie tejto kategórie, aby mali podkategórie využívané v automobilovom odvetví svoje vlastné colné kvóty.

(46)

A napokon jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nedokázala vyrábať konkrétny druh výrobku, pretože ochrannými opatreniami sa obmedzilo množstvo určitého potrebného druhu valcovaného drôtu; niekoľko strán žiadalo aj o prenos nevyužitých colných kvót prideľovaných konkrétnych krajinám do zvyškových colných kvót v poslednom štvrťroku každého obdobia (od 1. apríla do 30. júna).

(47)

V rámci revízneho prešetrovania Komisia dôkladne posúdila všetky tieto podania. Komisia predovšetkým zistila, že hoci v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uznala rýchle využitie určitých colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám a celkových colných kvót v poslednom štvrťroku prvého ročného obdobia (teda od 1. apríla do 30. júna 2019) v rámci tejto kategórie, celkové dodávky pre tento výrobok podľa všetkého neboli nijako mimoriadne obmedzené. Nič nenasvedčovalo podstatne zvýšenému dopytu, ktorý by poukazoval na zmenu okolností. Z analýzy využívania colných kvót v podstate vyplynulo, že zatiaľ čo niektoré krajiny využili svoje individuálne colné kvóty veľmi rýchlo, v posledných dvoch týždňoch (13) posledného štvrťroka prvého roka uplatňovania opatrení bol v rámci colnej kvóty bol stále k dispozícii kvantitatívny objem pre minimálne tri krajiny pôvodu (Moldavsko, Švajčiarsko a Ukrajina), ktorý predstavoval viac ako 6 % celkovej colnej kvóty pridelenej na dané obdobie. Na konci prvého roka platnosti opatrení bol v rámci colnej kvóty stále k dispozícii kvantitatívny objem pre jeden zdroj (Ukrajina).

(48)

Podľa niektorých podaní sa v roku 2018 v odvetví stavebníctva EÚ, ktoré je jedným z hlavných miest určenia valcovaného drôtu, zvýšil dopyt na 2,8 %, pričom v rokoch 2019 – 2021 sa očakáva ďalší rast o 1,6 %. Tento model rastu však už bol začlenený do posúdenia, ktoré viedlo k vymedzeniu súčasnej kvantitatívnej úrovne colných kvót. Pri ukladaní konečných opatrení totiž Komisia navýšila tradičnú úroveň dovozu o ďalších 5 % s cieľom aktualizovať historické údaje a zohľadniť normálne zvýšenie dopytu v nasledujúcich rokoch. Okrem toho, aj keby sa liberalizácia ochranných opatrení po prvom roku zmenila smerom nadol (14), ide v podstate o ďalšie zvýšenie úrovne dostupných colných kvót, ktorým sa má uspokojiť údajné zvýšenie dopytu nad úroveň predpokladaného rastu. Na základe toho sa Komisia domnieva, že súčasná úroveň colných kvót pre kategóriu výrobkov 16 bola primeraná a že neexistovalo riziko nedostatku na trhu Únie.

(49)

Pokiaľ ide o tvrdenie o umelom obmedzovaní ponuky výrobcami z Únie, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii (ako sú overené vyplnené dotazníky predložené výrobcami z Únie v rámci prešetrovania, ktoré viedlo ku konečným opatreniam), sa výroba a predaj výrobného odvetvia Únie (na voľnom trhu) v období 2013 – 2017 neustále zvyšovali. V rovnakom období sa zvyšoval aj predaj prepojeným spoločnostiam (predaj na vlastnú spotrebu), hoci v oveľa menších objemoch. Z údajov vyplynulo, že v rovnakom období bol objem predaja na voľnom trhu (v Únii) viac ako trojnásobne vyšší ako predaj na vlastnú spotrebu v Únii. Okrem toho neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by sa takýto jednoznačný a stabilný trend pozorovaný v posledných rokoch nedávno tak dramaticky zmenil. Dôkazy dostupné v spise teda tomuto tvrdeniu odporovali.

(50)

Pokiaľ ide o potenciálne hromadenie zásob, dôkazy dostupné v spise odporovali tvrdeniu, že dovoz sa uskutočňoval zo všetkých krajín pôvodu na pravidelných a stabilných úrovniach. Hoci to platilo pre viacero krajín pôvodu, ako aj pre zvyškové colné kvóty v treťom štvrťroku (od februára do marca 2019), zostávajúce najrelevantnejšie zdroje (Turecko a Rusko) vyčerpali dostupné colné kvóty na päť mesiacov v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov. Tento mimoriadny model sa potvrdil aj v prípade prvých dní druhého obdobia uplatňovania opatrení (do 19. júla 2019 Turecko využilo 60 % svojej ročnej colnej kvóty). Okrem toho Komisia pozorovala, že zvyškovú colnú kvótu v poslednom štvrťroku prvého obdobia uplatňovania opatrení (od 1. apríla do 30. júna 2019) vyčerpali výlučne dve krajiny (Turecko a Rusko) už na druhý deň príslušného štvrťroka (teda 2. apríla 2019), zatiaľ čo v predchádzajúcom štvrťroku (od 2. februára do 31. marca 2019) túto zvyškovú colnú kvótu využívalo viacero krajín stabilným tempom počas celého štvrťroka. Takéto nezvyčajne rýchle vyčerpanie úrovne colných kvót niektorými krajinami pôvodu nemožno považovať za „pravidelné a stabilné úrovne obchodu“.

(51)

Pokiaľ ide o požiadavku na rozdelenie kategórie 16, Komisia pripomenula, že v nariadení (EÚ) 2019/159 rozdelila dve kategórie výnimočne, pričom vysvetlila dôvody tohto rozhodnutia. Po dôkladnej analýze podaní prijatých v tejto súvislosti dospela Komisia k záveru, že nebola preukázaná žiadna zmena okolností, ktorá by opodstatňovala rozdelenie akejkoľvek ďalšej kategórie. Komisia poznamenáva, že v podaniach Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA) sa potreba potenciálnej úpravy tejto kategórie vôbec nespomína. Komisia ďalej konštatovala, že samotná skutočnosť, že sa určité druhy patriace do istej kategórie výrobkov využívali v automobilovom odvetví, týmto výrobkom automaticky nezaručuje diferencované zaobchádzanie v rámci opatrení. Skôr je potrebné preukázať, že je v záujme Únie, aby sa takáto úprava vykonala. Predložené dôkazy teda neboli dostatočné nato, aby Komisia dospela k záveru, že úprava je v záujme Únie.

(52)

Pokiaľ ide o vplyv konečných ochranných opatrení na schopnosť vyrobiť určitý výrobok, pre ktorý je potrebný určitý druh valcovaného drôtu, Komisia zistila, že zo žiadneho poskytnutého dôkazu nevyplýva stabilný a prudký trend poklesu predaja daných výrobkov v rokoch 2013 až 2018, t. j. pred zavedením ochranných opatrení. Toto tvrdenie teda nebolo podporené dostatočnými dôkazmi.

(53)

Komisia preto dospela k záveru, že neboli predložené dostatočné dôkazy na odôvodnenie zvýšenia colných kvót pre túto kategóriu výrobkov.

Osobitné posúdenie: kategória 25 – veľké zvárané rúry

(54)

Niektoré strany tvrdili, že z dôvodu zmeny okolností by sa malo zmeniť súčasné prideľovanie colných kvót v rámci kategórie 25. Niektoré strany konkrétne tvrdili, že rozsiahly projekt plynovodu (Nord Stream 2), pre ktorý sa v roku 2017 doviezlo veľké množstvo rúr z Ruska, je v súčasnosti v posledných fázach realizácie a že prideľovanie colných kvót pre tento výrobok teda nie je primerané, keďže nezodpovedá súčasnej situácii na trhu. Toto tvrdenie podporujú pozorované trendy dovozu z Ruska. Uvedené strany preto tvrdili, že pre túto kategóriu by už nemali existovať žiadne colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám, ale jedna celková colná kvóta, aby sa zabránilo nedostatočným dodávkam pre ďalšie nadchádzajúce projekty.

(55)

Rusko je na druhej strane krajinou s najvyššou individuálnou colnou kvótou pre túto kategóriu (ktorá predstavuje približne 70 % celkovej colnej kvóty). Z analýzy relevantných údajov o dovoze, ktorú uskutočnila Komisia v rámci revízneho prešetrovania, vyplýva, že dovoz z Ruska sa po veľmi prudkom zvýšení v roku 2017 neustále znižoval. Po tomto prudkom zvýšení sa v roku 2018 zaznamenal dramatický pokles ruského dovozu (hoci stále dosahoval relatívne vysoké objemy). Tento klesajúci trend sa však zrýchlil v období uplatňovania konečných ochranných opatrení. Z analýzy využívania colných kvót vyplýva, že v dôsledku toho Rusko v prvom roku opatrení využívalo svoju colnú kvótu na veľmi nedostatočnej úrovni (využitie na úrovni 30 %) (15). Do tohto nedostatočného využívania colných kvót sa premietajú potreby ad hoc technického projektu uvedeného v odôvodnení (54).

(56)

Na druhej strane, ostatné dodávateľské krajiny v tejto kategórii výrobkov v plnej miere vyčerpali svoje colné kvóty a využili až 79 % celkovej colnej kvóty (objem tejto celkovej colnej kvóty je porovnateľne menší).

(57)

Vzhľadom na zmenené okolnosti súvisiace s technickým projektom uvedeným v odôvodnení (54) a na najnovší vývoj pozorovaný vo využívaní colných kvót Komisia dospela k záveru, že je potrebné nahradiť existujúce colné kvóty jednou celkovou colnou kvótou. Táto zmena v systéme colných kvót bola považovaná v súlade so záujmom Únie, keďže bola vhodnejšia na obmedzenie rizika potenciálneho nedostatku dodávok vyplývajúceho z neprimeraného prideľovania colných kvót a zároveň na zabezpečenie primeranej rozmanitosti dodávok a rovnakých príležitostí pre všetkých potenciálnych dodávateľov na účasť na nových technických projektoch, ktoré si vyžadujú túto kategóriu výrobkov.

(58)

Komisia bola toho názoru, že opak, teda zachovanie prideľovania colných kvót jednotlivým krajinám, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú konečné opatrenia, by mohlo spôsobiť neprimerané narušenie účasti dodávateľov z iných potenciálnych krajín pôvodu na postupoch verejného obstarávania v rámci ďalších prebiehajúcich či budúcich projektoch. Rovnaký problém by sa mohol vyskytnúť, keby Komisia stanovila stropy podľa jednotlivých dodávateľských krajín, ako sa to rozhodla urobiť v prípade kategórie 1. Komisia sa preto domnievala, že zachovanie pôvodnej situácie nie je v záujme Únie a že zmena prideľovania colných kvót pre túto kategóriu je opodstatnená.

(59)

Pokiaľ ide o všetky celkové kvóty v rámci existujúcich opatrení, celková colná kvóta pre kategóriu 25 by sa mala spravovať štvrťročne.

Všeobecné posúdenie: tvrdenia týkajúce sa kategórií výrobkov

(60)

Zatiaľ čo v predchádzajúcich odôvodneniach sa podrobne rozoberala podstata potenciálnych úprav colných kvót pre kategórie výrobkov, ktorých sa týkala väčšina pripomienok zainteresovaných strán, v tomto pododdiele sa stručnejšie rozoberajú tvrdenia o zostávajúcich kategóriách výrobkov prostredníctvom argumentov všeobecnej platnosti pre príslušné kategórie, ktorých sa tvrdenia týkali.

(61)

Niektoré zainteresované strany žiadali o zvýšenie colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám, ktoré boli vyčerpané pred uplynutím príslušného obdobia. Niektoré z týchto strán tvrdili, že už samotná skutočnosť, že colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám boli vyčerpané, predstavuje dostatočný dôkaz na opodstatnenie zvýšenia colných kvót. V rovnakom duchu niektoré z týchto strán uviedli aj to, že úroveň colných kvót stanovená v konečných opatreniach bola príliš nízka, keďže v prípade niektorých kategórií výrobkov boli úrovne v roku 2018 porovnateľne vyššie ako kvantitatívne úrovne dotknutých colných kvót.

(62)

Komisia konštatovala, že okrem dvoch kategórií výrobkov bol v zostávajúcich dvadsiatich štyroch kategóriách naďalej v rámci colnej kvóty k dispozícii kvantitatívny objem pre jednu alebo viacero krajín pôvodu, zo zvyškovej colnej kvóty alebo z oboch. Ako sa uvádza v odôvodnení (15), celkový nevyužitý objem v rámci colných kvót v období uplatňovania predbežných opatrení (od 18. júla 2018 do 1. februára 2019) a v prvom období uplatňovania konečných opatrení (od 2. februára 2019 do 30. júna 2019) prekračoval 3 milióny ton. Komisia teda nesúhlasila s tvrdeniami, že celková kvantitatívna úroveň colných kvót bola nastavená príliš nízko. Okrem toho samotná skutočnosť, že určité colné kvóty boli v rámci danej kategórie výrobkov vyčerpané pred uplynutím príslušného obdobia, nepredstavuje zmenu okolností, ktorá by opodstatňovala automatické zvýšenie colných kvót, ak sa nepredložia dodatočné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že vyčerpanie nastalo v dôsledku zvýšenia dopytu, ktoré sa nepredpokladalo v čase prijatia konečných opatrení. Komisia pripomenula, že ochranné opatrenia boli zavedené z dôvodu potreby prijatia núdzových opatrení na riešenie rastúceho objemu dovozu určitých výrobkov. Na druhej strane, v mnohých žiadostiach predložených počas revízneho prešetrovania sa jednoducho požadovalo zvýšenie kvantitatívnej úrovne colnej kvóty bez akýchkoľvek dôkazov o zmene okolností (napríklad neexistencia rizika odklonenia obchodu). Žiadosti predložené na tomto základe sa preto považovali za nepodložené.

(63)

Niektoré zainteresované strany žiadali Komisiu o zmenu obdobia použitého na výpočet colných kvót. V mnohých prípadoch tieto strany žiadali, aby sa použilo obdobie 2016 – 2018, pretože tak sa zohľadní najnovšia, a zvyčajne aj najvyššia, úroveň dovozu.

(64)

V nariadení (EÚ) 2019/159 a v zmysle článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (16) [ďalej len „nariadenie (EÚ) 2015/478“], ako aj zásad proporcionality a nediskriminácie Komisia konštatovala, že colné kvóty boli vypočítané na základe priemernej úrovne dovozu za tri posledné reprezentatívne roky (2015 – 2017). Komisia pripomenula, že, ako je vysvetlené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, cieľom tohto revízneho prešetrovania bolo vypracovať veľmi konkrétne úpravy existujúcich opatrení, ak existujú dostatočné dôkazy o tom, že sa od ich prijatia zmenili okolnosti. Okrem toho zainteresované strany ničím nepodložili tvrdenie, že by bolo obdobie vybraté Komisiou nezlučiteľné s príslušnými predpismi alebo zásadami práva Únie. Komisia teda dospela k záveru, že obdobie použité na stanovenie dotknutých colných kvót sa nebude v rámci tohto revízneho prešetrovania revidovať.

(65)

Niektoré zainteresované strany poukázali na skutočnosť, že určité colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám neboli plne využité. V niektorých prípadoch bola úroveň využitia dokonca zanedbateľná. Tieto strany žiadali Komisiu o prerozdelenie takýchto objemov medzi ostatných dodávateľov, ktorí už svoje colné kvóty vyčerpali.

(66)

Komisia uznala, že určité colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám neboli plne využité a že v niektorých konkrétnych prípadoch bola úroveň ich využitia mimoriadne nízka. Komisia pripomenula, že prideľovanie colných kvót určitým krajinám sa uskutočňovalo na základe historického dovozu s cieľom zachovať tradičné obchodné toky. V tejto súvislosti žiadna zainteresovaná strana nepredložila dostatočný dôkaz o tom, že by mimoriadne nízka úroveň využívania bola dôsledkom zmeny okolností trvalého charakteru v rámci príslušných druhov výrobkov. Zainteresované strany nepredložili ani dôkaz na podloženie argumentov, že nevyužité kvóty spôsobovali problémy s celkovou nedostatočnou ponukou v rámci príslušných kategórií výrobkov, a preto by sa existujúce pridelenie dotknutých colných kvót už nemohlo považovať za vhodné a malo by sa pristúpiť k revíznemu prešetrovaniu. Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú dostatočné dôvody, na základe ktorých by sa mali historickým dodávateľom odobrať ich vlastné kvóty.

(67)

Pokiaľ ide o zvyškové kvóty nevyužité na konci každého z prvých troch štvrťrokov obdobia, niektoré zainteresované strany žiadali Komisiu, aby preniesla všetky colné kvóty nevyužité na konci jedného obdobia do ďalšieho obdobia.

(68)

Komisia nemôže tejto požiadavke vyhovieť. Je potrebné poznamenať, že úroveň colných kvót dostupných na konkrétne obdobie sa vypočítava na ročnom základe. Preto by sa prenesením nevyužitých kvót z jedného obdobia do druhého nafúkli colné kvóty dostupné v jednotlivých obdobiach nad úroveň historického tradičného dovozu, v dôsledku čoho by bola ohrozená účinnosť opatrení.

(69)

Niektoré zainteresované strany podobne žiadali Komisiu o pridelenie colných kvót aj takým krajinám, v ktorých bol dovoz v rámci danej kategórie nižší ako 5 % v posudzovanom období (2015 – 2017), ktoré sa zohľadňovalo ako relevantné na prideľovanie colných kvót.

(70)

Komisia pripomenula, že colné kvóty sa prideľujú rovnakým spôsobom v rámci všetkých kategórií výrobkov a zdrojov. Kritériom na pridelenie colných kvót konkrétnym krajinám, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) 2019/159, je to, že dovoz z krajiny má predstavovať aspoň 5 % priemerného dovozu v rámci kategórie výrobkov v období 2015 – 2017. Podania prijaté v tejto súvislosti neobsahujú žiadne objektívne dôvody na zmenu tohto prístupu. Okrem toho podľa pravidiel WTO predstavuje pridelenie colných kvót konkrétnym krajinám výnimočne aj vtedy, keď nie je dosiahnutá prahová hodnota 5 %, diskrimináciu medzi zainteresovanými stranami. Komisia preto nemohla týmto žiadostiam vyhovieť.

(71)

Iné zainteresované strany sa odvolávali na rôzne ustanovenia z dvojstranných obchodných dohôd Európskej únie s určitými obchodnými partnermi, aby získali buď výnimku z opatrení, alebo preferenčné zaobchádzanie pri svojich dovozoch.

(72)

Komisia konštatovala, že všetky dvojstranné obchodné dohody, na ktoré sa strany odvolávali, obsahujú možnosť prijatia ochranných opatrení. Preto nemožno na ich základe žiadať o výnimku. Komisia nesúhlasila ani s názorom, že by mala preferenčné zaobchádzanie poskytnúť len niektorým krajinám na úkor iných. Takéto dvojstranné dohody neobsahujú ani neukladajú Únii žiadnu povinnosť uplatňovať takéto diferencované zaobchádzanie voči ďalším stranám, na ktoré sa vzťahujú opatrenia. Žiadna zainteresovaná strana ani nedokázala na takéto ustanovenia v príslušných dohodách poukázať. Komisia preto nemohla týmto žiadostiam vyhovieť.

(73)

Iné zainteresované strany však tvrdili, že zvýšenie colných kvót je potrebné, lebo výrobné odvetvie Únie nedokázalo dodávať dostatočné množstvá na trh Únie, čo mohlo viesť k nedostatku výrobkov na trhu.

(74)

Komisia pripomenula, že v prípade väčšiny kategórií výrobkov bol v rámci kvóty stále k dispozícii voľný objem, a to na konci obdobia, v ktorom sa uplatňovali predbežné opatrenia (1. februára 2019), ako aj na konci prvého obdobia, v ktorom sa uplatňovali konečné opatrenia (30. júna 2019). Komisia preto usúdila, že tieto tvrdenia sú v rozpore so skutočným využívaním kvót. Okrem toho tieto strany nepredložili žiadny dôkaz svedčiaci o nedostatočných dodávkach v prípade akýchkoľvek príslušných kategórií výrobkov. Komisia preto tieto žiadosti zamietla.

(75)

Niektoré zainteresované strany odôvodňovali svoje žiadosti o zvýšenie colných kvót v určitých kategóriách údajným zvýšením dopytu v hospodárskych odvetviach, v ktorých sa tieto kategórie využívajú.

(76)

Komisia konštatovala, že v týchto žiadostiach sa poukazovalo na zvýšenie dopytu, ktoré sa vyskytlo pred uložením konečných opatrení. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že takéto potenciálne zvýšenia už vyriešila navýšením o 5 % nad tradičné úrovne dovozu, ktoré platilo od nadobudnutia účinnosti konečných ochranných opatrení. Pokiaľ ide o vývoj dopytu v nasledujúcich obdobiach, z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, nevyplýva nič, čo by naznačovalo podstatné zvýšenie dopytu, ale skôr sa nimi poukazuje na zníženie skutočnej spotreby ocele (17).

(77)

Niektoré zainteresované strany požiadali Komisiu buď o vylúčenie určitých podkategórií výrobkov, alebo o rozdelenie súčasných kategórií výrobkov. Tieto žiadosti podložili tým, že údajne je v záujme Únie zabezpečiť, aby nebol dovoz v rámci určitých podkategórií výrobkov pre špecifickú skupinu zákazníkov vytláčaný dovozom v rámci iných, štandardnejších, podkategórií výrobkov.

(78)

V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že rozsah pôsobnosti revízneho prešetrovania sa netýkal vylúčenia ani začlenenia kategórií či podkategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia. Pokiaľ ide o žiadosti o rozdelenie niektorých kategórií výrobkov, Komisia odkazuje na svoje vysvetlenie v odôvodnení (34).

(79)

Niektoré zainteresované strany trvali na tom, že Komisia by mala na spravovanie colných kvót zaviesť licenčný systém.

(80)

V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že pri navrhovaní systému colných kvót bolo najdôležitejšie zabezpečiť jeho primeranú uskutočniteľnosť. Vzhľadom na rozsiahle vymedzenie výrobku v rámci súčasných opatrení by zavedenie licenčného systému znamenalo takú mieru zložitosti, pri ktorej nie je jasné, na akej úrovni by čisté prínosy prevažovali nad nedostatkami. Pokiaľ sa nedokáže opak, Komisia sa domnieva, že súčasný systém colných kvót je primeraný. Komisia zdôrazňuje, že v rámci tohto revízneho prešetrovania nebol predložený žiadny dôkaz, ktorým by sa spochybnila vhodnosť súčasného systému spravovania colných kvót.

(81)

Niektoré zainteresované strany Komisiu žiadali o zmenu súčasného spravovania kvót prideľovaných konkrétnym krajinám tak, aby sa kvóty spravovali štvrťročne. Tieto strany tvrdili, že sa tým zníži riziko hromadenia zásob a zabezpečí plynulejšie tempo využívania kvót.

(82)

Komisia je presvedčená, že súčasný systém, v rámci ktorého sa colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám ako historickým dodávateľom spravujú ročne, je v záujme Únie, keďže sa ním nikdy nepotrebne ani umelo neobmedzuje výber dodávok pre dovozcov Únie a používateľov. Komisia preto nevidí dôvod meniť ho.

(83)

Niektoré zainteresované strany žiadali aj o to, aby mali krajiny, ktoré vyčerpali svoje colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám, okamžitý prístup k zvyškovej kvóte. Táto možnosť je v súčasnosti obmedzená na štvrtý štvrťrok každého obdobia.

(84)

Komisia pripomenula, že možnosť prístupu k zvyškovej colnej kvóte v poslednom štvrťroku obdobia bola zavedená s cieľom znížiť riziko nevyužitia zvyškovej kvóty a zabrániť potenciálnemu nedostatku dodávok na trhu Únie. Ako už bolo uvedené, Komisia každodenne monitorovala využívanie zvyškových colných kvót. Okrem zistení týkajúcich sa vytláčania uvedených v oddiele 2.B teda Komisia konštatovala aj to, že využívanie väčšiny zvyškových kvót bolo na veľmi vysokej úrovni (v mnohých prípadoch boli plne vyčerpané). Komisia zistila aj to, že v prípade veľmi malého počtu kategórií s veľmi nízkou úrovňou využívania zvyškovej colnej kvóty nebola plne vyčerpaná ani väčšina colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám. Vzhľadom na uvedené teda Komisia dospela k záveru, že povolením prístupu k poslednému štvrťroku obdobia sa doteraz účinne zabezpečovalo podstatné zachovanie tradičných obchodných tokov (18), pokiaľ ide o zdroje, pričom sa minimalizovalo riziko nedostatočných dodávok.

2.B   Vytláčanie tradičných obchodných tokov

(85)

V rámci konečných ochranných opatrení môže príslušná krajina po vyčerpaní svojej colnej kvóty v rámci danej kategórie výrobkov získať prístup k celkovej colnej kvóte v poslednom štvrťroku (t. j. od 1. apríla 2019 do 30. júna 2019). Hoci je celková colná kvóta v zásade určená pre zostávajúce krajiny, ktorým nebola pridelená colná kvóta, tento mechanizmus bol vytvorený s cieľom zabezpečiť, aby na konci každého roka uplatňovania opatrení nezostali nevyužité žiadne zvyškové colné kvóty.

(86)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania sa poukázalo na to, že v prípade určitých kategórií výrobkov jedna alebo viacero krajín, ktorým bola pridelená colná kvóta, rýchlo vyčerpali zvyškovú colnú kvótu v poslednom štvrťroku, čím vytláčali tradičné dovozné toky z ostatných zdrojov. Komisia sa preto zaviazala prešetriť, či táto skutočnosť nepriaznivo ovplyvnila záujem Únie, najmä pokiaľ ide o potrebu zachovať tradičné obchodné toky, a v prípade potreby rozhodnúť o možnej náprave tejto situácie.

Pripomienky strán

(87)

Na druhej strane sa viacero zainteresovaných strán vrátane dodávateľských krajín, vývozcov, používateľov a výrobného odvetvia Únie sťažovalo na vylučujúce účinky, ktoré môže mať na ich záujmy súčasný systém prístupu k zvyškovej kvóte v poslednom štvrťroku. Tieto strany žiadali Komisiu o prijatie okamžitého opatrenia na nápravu danej údajnej nerovnováhy, podľa ktorého by krajina, na ktorú sa už vzťahuje colná kvóta, ktorá im bola pridelená, nemohla nahradiť iných historických dodávateľov, a to ani tých, ktorí majú z hľadiska dovážaných objemov porovnateľne menší význam. Tieto strany preto žiadali o obmedzenie využívania celkovej zvyškovej colnej kvóty v poslednom štvrťroku príslušného roka uplatňovania opatrení. Na druhej strane, menší počet zainteresovaných strán predložil opačné argumenty a nesúhlasil so zmenami fungovania súčasného mechanizmu. Podľa ich názoru by akákoľvek zmena systému ohrozila plné využívanie zvyškovej colnej kvóty.

Analýza Komisie

(88)

Komisia dôkladne posúdila súčasný mechanizmus spravovania celkových zvyškových colných kvót vrátane prenášania nevyužitých kvót z jedného štvrťroka do ďalšieho a prístupu k nim v štvrtom štvrťroku v prípade krajín, ktoré vyčerpali svoje príslušné kvóty prideľované konkrétnym krajinám. Z tohto posúdenia vyplynulo, že existujúci mechanizmus funguje vo všeobecnosti dobre a zabezpečuje bezproblémovú maximalizáciu využívania zvyškových colných kvót. Vo väčšine kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahujú konečné opatrenia, sa využívaním celkovej colnej kvóty dodávateľmi, ktorí vyčerpali svoje pridelené kvóty, a to ani vtedy, ak dokázali využiť veľkú časť celkovej colnej kvóty v poslednom štvrťroku, nezabránilo tomu, aby menší historickí dodávatelia, na ktorých sa vzťahuje zvyšková colná kvóta, naďalej v rovnakom období uskutočňovali vývoz. Za týchto okolností sa neobmedzený prístup k celkovej colnej kvóte v poslednom štvrťroku naďalej javil ako kľúčový prvok systému colných kvót v záujme Únie, ktorý by sa mal zachovať.

(89)

Z analýzy Komisie takisto vyplynulo, že v prípade dvoch kategórií výrobkov (t. j. kategórie výrobkov 13 a 16) (19) dve krajiny, ktorým boli pridelené colné kvóty (Turecko a Rusko), takmer samy vyčerpali celý objem celkovej colnej kvóty v poslednom štvrťroku prvého obdobia uplatňovania opatrení (od 1. apríla do 30. júna 2019) a v niektorých prípadoch v priebehu niekoľkých dní.

(90)

Konkrétne to platilo v prípade kategórie výrobkov 13 (roxorové tyče), ktorej celková colná kvóta bola vyčerpaná 27. mája 2019, t. j. viac ako mesiac pred koncom štvrťroka, a to aj napriek prenosu 23 % nevyužitých colných kvót z tretieho štvrťroka 2018. V skutočnosti dostupný objem v plnej miere využili dve krajiny s pridelenými colnými kvótami (Turecko a Rusko), ktoré vytlačili iných, historicky menších dodávateľov, ktorí predtým pravidelne využívali celkovú colnú kvótu, ako sú Bielorusko a Srbsko.

(91)

V prípade kategórie výrobkov 16 (valcovaný drôt z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele) bola celková colná kvóta vyčerpaná na samom začiatku posledného štvrťroka prvého obdobia uplatňovania opatrení (teda 2. apríla 2019) v dôsledku veľmi intenzívneho využívania Tureckom a v menšej miere Ruskom (využili 62 % a 33 % z celkovej zvyškovej colnej kvóty dostupnej pre štvrtý štvrťrok). Menšie dodávateľské krajiny ako Bosna a Hercegovina, Japonsko a Južná Kórea už teda nemohli vyvážať bez toho, aby zaplatili 25 % clo pri prekročení kvóty (20).

(92)

Na základe tejto analýzy Komisia zistila, že v prípade týchto dvoch kategórií výrobkov viedol mechanizmus na zabezpečenie plného vyčerpania colných kvót k neželaným účinkom. Zavedený mechanizmus totiž predovšetkým umožňoval hlavným dodávateľom zvýšiť úroveň vývozu nad úroveň svojich tradičných obchodných tokov na úkor menších účastníkov, ktorí by inak naďalej vyvážali až do vyčerpania zvyškovej kvóty.

(93)

Komisia dospela k záveru, že tento vývoj nie je v záujme Únie z dvoch príčin. Po prvé, vylúčenie menších vyvážajúcich krajín je v rozpore s cieľom zachovať tradičné obchodné toky, a to aj pokiaľ ide o zdroje. Po druhé, uvedený vývoj bráni odvetviu používateľov Únie využívať dodávky určitých špecializovaných druhov ocele v rámci týchto kategórií, ktoré v obmedzenom objeme vyvážajú iba menšie dodávateľské krajiny.

(94)

Komisia preto dospela k záveru, že je potrebné zaviesť kvantitatívny strop pre výrobky z jednotlivých zdrojov. Konkrétne sa využívanie celkovej colnej kvóty v prípade kategórií výrobkov 13 a 16 (t. j. kategórií, v rámci ktorých sa pozorovali negatívne účinky vytláčania) v poslednom štvrťroku dvoch zostávajúcich období uplatňovania konečných opatrení obmedzí na 30 % pre jednotlivé dodávateľské krajiny. V rámci tohto obmedzenia by mohli colné kvóty využívať minimálne štyri dodávateľské krajiny.

(95)

Komisia považuje túto prahovú hodnotu za vhodnú z týchto dôvodov: z údajov o dovoze posudzovaných počas dvoch štvrťrokov, v ktorých v roku 2019 sa uplatňujú konečné opatrenia, vyplýva, že minimálne zmysluplný objem (21) do Únie vyvážali maximálne štyri vyvážajúce krajiny (v každej z dvoch kategórií). Komisia zastáva názor, že takýmto stropom by sa umelo neobmedzil prístup k zvyškovej colnej kvóte pre žiadny konkrétny zdroj, pričom by sa zároveň zabezpečila dostatočná rozmanitosť zdrojov dodávok pre používateľov v Únii.

(96)

Podľa názoru Komisie by sa touto úpravou mechanizmu colných kvót nastolila vhodná rovnováha na jednej strane medzi cieľom maximalizovať využívanie colných kvót a na strane druhej cieľom zabezpečiť minimálny kvantitatívny priestor pre menšie dodávajúce krajiny, ktoré tak budú môcť naďalej vyvážať v rámci celkovej colnej kvóty bez toho, aby boli vylúčené hlavnými dodávateľmi, ktorí už vyviezli objemy započítané do ich tradičných obchodných tokov v rámci colnej kvóty, ktorá im bola pridelená. Týmto mechanizmom sa zabezpečí aj zachovanie tradičných obchodných tokov v kategóriách 13 a 16, ktoré je v záujme Únie, a to nielen pokiaľ ide o objem, ale aj o zdroj.

(97)

Niektoré zainteresované strany namietali voči tvrdeniam o existencii vytláčania a argumentovali tým, že vývozné správanie určitých krajín jednoducho len potvrdzovalo, že pridelené colné kvóty boli nižšie, ako sa na trhu vyžadovalo.

(98)

V tejto súvislosti Komisia konštatovala, ako sa uvádza v oddiele 2.A, že na základe svojej analýzy údajov získaných počas uplatňovania konečných opatrení je celková úroveň colných kvót podľa všetkého zatiaľ primeraná a že, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach (89) až (93), Komisia zistila negatívne účinky vytláčania iba v prípade dvoch kategórií výrobkov. V prípade týchto dotknutých kategórií vykonáva vhodné nápravné opatrenie, pri ktorom sa zohľadnia tradičné obchodné toky všetkých vyvážajúcich krajín a rovnováha medzi záujmom týkajúcim sa spotreby v Únii a danými obchodnými tokmi.

2.C   Potenciálne škodlivé účinky na dosahovanie integračných cieľov sledovaných s preferenčnými obchodnými partnermi

(99)

Komisia takisto prešetrila, či fungovanie existujúcich ochranných opatrení týkajúcich sa výrobkov z ocele spôsobilo významné riziko pre stabilizáciu alebo hospodársky rozvoj určitých preferenčných obchodných partnerov v rozsahu, ktorý poškodzuje integračné ciele v rámci ich dohôd s Úniou. Konkrétne sa to týka situácie niektorých krajín, s ktorými Únia uzavrela dohodu o stabilizácii a pridružení.

Pripomienky strán

(100)

V rámci revízneho prešetrovania vyjadrili štáty západného Balkánu – Bosna a Hercegovina, Severomacedónska republika a Srbská republika – obavy a tvrdenia podobné obavám, ktoré už vyjadrili pred prijatím konečných ochranných opatrení.

(101)

Tieto krajiny uvádzajú, že konečné ochranné opatrenia obmedzujú rozširovanie oceliarskeho odvetvia a ich schopnosť vyvážať do Únie, čo prináša riziká zániku pracovných miest, oslabuje ich hospodársky rozvoj a ohrozuje integračné a stabilizačné ciele dohôd, ktoré uzavreli s Úniou. Konkrétne tvrdia, že colné kvóty, ktoré im boli pridelené v určitých kategóriách, sú príliš nízke a mali by sa zvýšiť. Takisto tvrdia, že súčasným pridelením colných kvót sa neprispieva k zachovaniu tradičných obchodných tokov, a preto by sa mali colné kvóty prerozdeliť. Tieto krajiny žiadajú zrýchlenie tempa liberalizácie colných kvót, pričom argumentujú zvýšením dopytu v Únii.

(102)

Najmä Srbsko opätovne zdôraznilo, že priemerný objem dovozu za posledné tri roky, ktorý Komisia použila na stanovenie úrovní colných kvót, t. j. za roky 2015 až 2017, nie je reprezentatívny pre historický obchod s Úniou. Srbsko tvrdilo, že je to tak najmä preto, lebo jeho jediné oceliarne mali v danom období zastavenú činnosť a ich novým majiteľom sa len nedávno podarilo znovu dosiahnuť normálne úrovne tradičnej výroby a predaja. Srbsko tvrdilo, že takáto nízka úroveň kvóty ohrozuje životaschopnosť oceliarní a má závažné negatívne účinky na rozvoj regiónu západného Balkánu ako celku. A napokon západobalkánske štáty žiadali aj to, aby boli vzhľadom na svoje osobitné vzťahy s Úniou vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrení z rovnakých dôvodov ako krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“).

(103)

Ako alternatívu predložili viacero tvrdení a žiadostí týkajúcich sa konkrétnych kategórií výrobkov, a to: 1, 2, 5, 6, 16, 20 a 21.

Analýza Komisie

(104)

Pokiaľ ide o žiadosť o vylúčenie z rozsahu pôsobnosti opatrení, Komisia by chcela pripomenúť, že podľa článku 2 Dohody WTO o ochranných opatreniach sa ochranné opatrenia uplatňujú na dovážaný prešetrovaný výrobok bez ohľadu na jeho zdroj. Jediné výnimky z týchto predpisov sa týkajú konkrétnej situácie určitých rozvojových členských krajín, prípadne povinností vyplývajúcich z dvojstranných dohôd. V tomto prípade sa však zistilo, že v dohodách o stabilizácii a pridružení, ktoré EÚ uzavrela s krajinami západného Balkánu, sa potvrdzuje, že dovoz môže podliehať ochranným opatreniam prijatým v súlade s Dohodou WTO o ochranných opatreniach.

(105)

Pokiaľ ide o žiadosti o zvýšenie colných kvót vo viacerých kategóriách výrobkov na základe údajného zvýšenia dopytu, Komisia sa už týmito tvrdeniami zaoberala v podrobnej analýze colných kvót opísanej v oddiele 2.A. Komisia dospela k záveru, že úroveň kvót je primeraná a proporčná na zachovanie tradičných obchodných tokov a že neexistujú dôkazy o podstatnom zvýšení dopytu v Únii, ktorým by sa opodstatňovala zmena úrovne colných kvót. Okrem toho skutočnosť, že vo väčšine kategórií výrobkov aj na konci prvého roka uplatňovania ochranných opatrení (30. júna 2019) stále existovali dostupné objemy, znamená, že týmito opatreniami sa vo všeobecnosti neobmedzovala schopnosť tretích krajín vyvážať oceľ do Únie. Komisia preto nemohla dospieť k záveru, že súčasné colné kvóty mali škodlivý účinok na dosahovanie plánovaných integračných cieľov.

(106)

Jedna z krajín západného Balkánu tvrdila, že opatreniami by sa mal zaručiť určitý objem vývozu (najmä v kategóriách výrobkov 1 a 6), ktorý považovala za potrebný na zachovanie životaschopnosti domáceho odvetvia a svojej hospodárskej stability. Z analýzy individuálneho využívania colných kvót v týchto dvoch kategóriách výrobkov však vyplynulo, že opatrenia nemali neprimeraný obmedzujúci vplyv na schopnosť týchto krajín vyvážať do EÚ. V skutočnosti z priemerného objemu vývozu tejto krajiny v treťom a štvrtom štvrťroku prvého roka uplatňovania ochranných opatrení (od 2. februára do 30. júna 2019) vyplynulo, že vývoz dokonca prekonal predchádzajúce predpoklady.

(107)

Pokiaľ ide o kategórie výrobkov 6, 20 a 21, západobalkánske krajiny, ktoré vyčerpali svoju pridelenú colnú kvótu, tvrdili, že zvýšenie ich colnej kvóty je nevyhnutné na kompenzovanie negatívnych účinkov ochranných opatrení na ich hospodárstva.

(108)

Na základe týchto tvrdení Komisia dôkladne analyzovala trend spôsobujúci vyčerpanie dotknutých colných kvót a využívanie zvyškovej colnej kvóty v poslednom štvrťroku prvého roka uplatňovania opatrení (od 1. apríla do 30. júna 2019). Z analýzy vyplynulo, že hoci niektoré západobalkánske krajiny vyčerpali svoju pridelenú colnú kvótu pred koncom prvého obdobia uplatňovania opatrení (teda pred 30. júnom 2019), dokázali naďalej vyvážať do Únie v rámci príslušných zvyškových kvót až do ich vyčerpania, pričom k tomu došlo len niekoľko týždňov pred sprístupnením nových kvót na druhé obdobie uplatňovania opatrení 1. júla 2019. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na dodatočné vývozné rozpätie, ktoré sa zvýšením kvót v dôsledku liberalizácie opatrení poskytlo od 1. júla 2019, dospela Komisia k záveru, že tieto tvrdenia nie sú dostatočne podložené a že zodpovedajúce colné kvóty nie je potrebné zvyšovať.

(109)

Okrem toho Komisia zistila, že úpravy fungovania systému colných kvót navrhované v predchádzajúcich oddieloch (2.A a 2.B) – ako napríklad obmedzenie využívania celkovej colnej kvóty jednotlivými krajinami na 30 % v rámci kategórií výrobkov 1, 13 a 16 (22) – ktoré nadobudnú účinnosť v dôsledku tohto revízneho prešetrovania, v každom prípade takisto prispejú k riešeniu niektorých obáv vyjadrených západobalkánskymi krajinami, a to najmä tých, ktoré sa týkajú ochrany tradičných vývozných tokov historických dodávateľov Únie.

(110)

A napokon jedna krajina tvrdila, že by sa jej mala v kategórii výrobkov 16 prideliť colná kvóta, a to na základe jej objemu vývozu v roku 2017 na úrovni mierne nad prahovou hodnotou 5 %. Ako však už vysvetlila Komisia v odôvodnení 147 nariadenia (EÚ) 2019/159, prideľovanie colných kvót všetkým konkrétnym vyvážajúcim krajinám sa uskutočňuje na základe priemerného dovozu za posledné tri roky, t. j. 2015 až 2017, a nie výlučne za posledný rok tohto obdobia. Preto sa tejto žiadosti nemohlo vyhovieť.

2.D   Aktualizácia zoznamu rozvojových členských krajín WTO, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrení na základe aktualizovaných štatistík dovozu

(111)

V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2015/478 a medzinárodnými záväzkami Únie, konkrétne článkom 9 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach, by sa ochranné opatrenia nemali uplatňovať na žiadny výrobok s pôvodom v rozvojovej členskej krajine WTO, pokiaľ podiel tejto krajiny na dovoze dotknutého výrobku do Únie neprekročí 3 % za predpokladu, že rozvojové členské krajiny WTO, ktorých podiel na dovoze je nižší ako 3 %, spoločne nemajú väčší ako 9 % podiel na celkovom dovoze dotknutého výrobku do Únie. Okrem toho je v záujme Únie upraviť zoznam rozvojových krajín vylúčených z rozsahu pôsobnosti opatrení, aby sa určitým rozvojovým krajinám zabránilo neoprávnene využívať pôvodné vylúčenie.

(112)

Po prijatí konečných ochranných opatrení prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2019/159 sa Komisia zaviazala pravidelne na základe aktualizovaných štatistík o dovoze revízne prešetrovať zoznam rozvojových krajín, ktoré sú potenciálne vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrení.

(113)

Na vypracovanie zoznamu vylúčení z konečných opatrení použila Komisia v danom čase, t. j. v druhej polovici roka 2017 a v prvej polovici roka 2018, najnovšie dostupné údaje. Na účely aktualizácie tohto zoznamu v rámci revízneho prešetrovania Komisia použila aktuálnejší a konsolidovaný súbor štatistík, t. j. za celý rok 2018. Komisia zohľadnila celý rok 2018 ako nové referenčné obdobie, keďže ide o najreprezentatívnejšie obdobie s konsolidovanými štatistikami. Okrem toho použitím celého roka sa zabráni sezónnym vplyvom. V príslušných výpočtoch sa nezohľadnil dovoz z krajín vylúčených podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/159.

Analýza Komisie

(114)

Z údajov za celý rok 2018 vyplýva, že v niektorých kategóriách výrobkov dovoz z ďalej uvedených krajín, ktoré boli doposiaľ vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrenia, prekročil 3 % prahovú hodnotu. Preto by sa na ne teraz mali na základe tohto revízneho prešetrovania vzťahovať opatrenia:

(115)

dovoz z Indonézie v rámci kategórie výrobkov 8 (plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla) predstavujúci 10,12 % a kategórie 9 (plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena) predstavujúci 3,77 %;

(116)

pokiaľ ide o kategóriu výrobkov 24 (ostatné bezšvové rúry), celkový spoločný podiel všetkých rozvojových krajín s nižším než 3 % individuálnym podielom na dovoze prekročil v roku 2018 prahovú hodnotu 9 % (10,74 %). Preto bude dovoz v rámci kategórie výrobkov 24 zo všetkých rozvojových krajín podliehať ochranným opatreniam.

(117)

Komisia ďalej posúdila, či majú dotknuté rozvojové krajiny v rámci kategórií 8, 9 a 24 nárok na colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám (23). Na tento účel Komisia posúdila, či v období 2015 – 2017 dosiahol dovoz z dotknutých krajín v rámci týchto kategórií aspoň 5 % celkového dovozu v danom období v rámci akejkoľvek kategórie. Z výsledkov vyplynulo, že žiadna z nich nemá nárok na pridelenie colnej kvóty. Na všetky tieto krajiny sa budú preto v príslušných kategóriách vzťahovať zvyškové colné kvóty.

(118)

Pokiaľ ide o vylúčenie z rozsahu pôsobnosti ochranných opatrení, výsledok tohto revízneho prešetrovania je takýto:

(119)

dovoz z Brazílie v rámci kategórií výrobkov 8 (plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla) a 17 (uholníky, tvarovky a profily zo železa alebo z nelegovanej ocele) bude vylúčený z rozsahu pôsobnosti opatrení, keďže úroveň dovozu v roku 2018 klesla pod 3 % (2,22 % a 2,52 %);

(120)

dovoz z Ukrajiny v rámci kategórií výrobkov 1 (plechy a pásy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za tepla) a 19 (železničný materiál) nebude podliehať opatreniam, keďže v roku 2018 úroveň dovozu klesla pod 3 % (1,68 % a 0,6 %);

(121)

dovoz z Egypta v rámci kategórie výrobkov 12 (nelegovaná a ostatná legovaná tyčová oceľ a ľahké profily) nebude podliehať opatreniam, keďže v roku 2018 úroveň dovozu klesla pod 3 % (2,41 %);

(122)

dovoz z Indie v rámci kategórie výrobkov 8 (plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla) nebude podliehať ochranným opatreniam, keďže v roku 2018 úroveň dovozu klesla pod 3 % (2,87 %);

(123)

dovoz z Turecka v rámci kategórie výrobkov 10 (dosky kvart z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla) nebude podliehať ochranným opatreniam, keďže v roku 2018 úroveň dovozu klesla pod 3 % (2,58 %);

(124)

dovoz z Číny v rámci kategórie výrobkov 22 (bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele) nebude podliehať ochranným opatreniam, keďže v roku 2018 úroveň dovozu klesla pod 3 % (2,61 %).

(125)

Colné kvóty prideľované konkrétnym rozvojovým členským krajinám WTO, ktoré budú po revíznom prešetrovaní vylúčené z opatrení, sa prenesú do príslušných zvyškových colných kvót. Presný kvantitatívny objem colných kvót, ktoré sa majú preniesť, sa vypočíta po skončení prvého štvrťroka príslušného obdobia (teda od 1. júla do 30. septembra 2019), aby bolo možné posúdiť, koľko colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám už mohlo byť využitých. Po vykonaní výpočtu sa dostupné colné kvóty prenesú do príslušných zvyškových colných kvót do 20 pracovných dní.

(126)

Po tomto prepočítaní Komisia aktualizovala zoznam vylúčení pre všetkých 26 kategórií výrobkov podliehajúcich opatreniam na základe aktualizovaných údajov o dovoze, ktoré sú vysvetlené v odôvodneniach (114) až (124) (celý aktualizovaný zoznam je priložený v prílohe II).

(127)

Komisia dostala niekoľko ďalších podaní, ktoré sa týkali tejto oblasti revízneho prešetrovania. Konkrétne strany navrhovali výber iných období na výpočet objemu dovozu. Niektoré strany žiadali aj o to, aby boli vyňaté, hoci uznali, že mohli prekročiť príslušnú prahovú hodnotu. Ďalšie strany, ktoré boli doposiaľ vylúčené z uplatňovania ochranných opatrení, tvrdili, že by im malo byť poskytnuté obdobie na prispôsobenie sa novej situácii, v ktorej sa na ne budú vzťahovať opatrenia. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia nebude môcť uložiť opatrenia žiadnej rozvojovej krajine, ktorá bola predtým vylúčená z ich uplatňovania, keďže by to bolo v rozpore s povinnosťami v rámci WTO, podľa ktorých musí byť opatrenie počas svojej životnosti postupne čoraz menej obmedzujúce. Nakoniec niektoré zainteresované strany požiadali, aby im boli pridelené konkrétne colné kvóty v prípade, ak sa na ne budú vzťahovať ochranné opatrenia.

(128)

Komisia konštatovala tieto skutočnosti. Po prvé, v nariadení (EÚ) 2019/159, ako aj v oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia objasnila, že bude aktualizovať zoznam rozvojových krajín vyňatých z konečných opatrení na základe najnovších dostupných údajov. Preto boli všetky zainteresované strany v dostatočnom predstihu informované o tom, že sa takéto revízne prešetrovanie uskutoční. Okrem toho Komisia vychádzala z verejne dostupných údajov o dovoze. Všetky zainteresované strany tak mohli vopred očakávať, či sa na ne budú vzťahovať opatrenia na základe najnovšieho vývoja dovozu v danej kategórii výrobkov. Tvrdenia, že bude potrebné obdobie prispôsobenia, sa preto zamietajú.

(129)

Po druhé, v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2015/478, v ktorom sa odzrkadľuje článok 9 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach, sa z dotknutých opatrení vylučuje dovoz takýchto krajín, „pokiaľ podiel tejto krajiny na dovozoch dotknutého výrobku do Únie nepresiahne 3 % za predpokladu, že členovia WTO z rozvojových krajín s menej ako 3 % podielom na dovoze spoločne nemajú viac než 9 % podiel na celkových dovozoch dotknutého výrobku do Únie“.

(130)

Výnimka pre rozvojové krajiny sa teda bezpodmienečne nevzťahuje na celé trvanie platnosti opatrení. Vzhľadom na to sa Komisia rozhodla revízne prešetriť zoznam výnimiek na základe najnovších údajov. Okrem toho Komisia nemohla prijať tvrdenie, že na krajinu vylúčenú vo fáze prijatia konečných opatrení sa už nemôžu vzťahovať opatrenia v rámci revízneho prešetrovania, keďže by to bolo obmedzujúcejšie. Komisia konštatovala, že v skutočnosti sa konečné ochranné opatrenia postupne liberalizujú, a to aj v dôsledku revízneho prešetrovania (pozri oddiel 2.E). Dotknuté opatrenia teda nie sú obmedzujúcejšie ako na konci prvého roka platnosti opatrení. Skutočnosť, že rozvojová krajina, ktorá už nespĺňa právne kritériá na vylúčenie, podlieha opatreniam, je jednoducho splnením povinností EÚ a WTO podľa článku 18 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 9 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(131)

Komisia pripomenula aj to, že pokiaľ boli splnené príslušné prahové hodnoty, nemohla rozhodnúť o tom, či by sa na krajinu mali vzťahovať opatrenia. Akýkoľvek iný výklad, ako ho navrhujú niektoré zainteresované strany, by bol v rozpore s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2015/478.

(132)

Nakoniec Komisia posúdila, či má niektorá z krajín, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú opatrenia v rámci danej kategórie výrobkov, nárok na colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám. Ako sa uvádza v odôvodnení 117, dospela k záveru, že žiadna z týchto krajín nespĺňa podmienky na colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám.

2.E   Ďalšie zmeny okolností, ktoré si môžu vyžadovať úpravu úrovne pridelenia colnej kvóty

(133)

EUROFER a niektoré členské štáty požiadali Komisiu o zrušenie alebo zmiernenie liberalizácie konečných ochranných opatrení z dôvodu údajnej stagnácie trhu Únie s oceľou. Podľa konfederácie EUROFER tieto úrovne liberalizácie do veľkej miery prekročili vyhliadky na rast v oceliarskom odvetví Únie, a preto závažne oslabujú účinnosť opatrení. Túto žiadosť konfederácie EUROFER podporilo aj Európske združenie výrobcov oceľových rúr, ktoré navrhlo aj to, aby namiesto zrušenia liberalizácie Komisia znížila úroveň colných sadzieb pri prekročení kvóty z 25 % na 20 %.

(134)

Komisia pripomenula, že v nariadení (EÚ) 2019/159 sa stanovuje, že s cieľom postupnej liberalizácie týchto opatrení sa úroveň všetkých bezcolných kvót zvýši na konci prvého a druhého roka uplatňovania opatrení o 5 %. Teda 1. júla 2019 a 1. júla 2020 (24).

(135)

Komisia takisto pripomenula, že konkrétnym účelom súčasného revízneho prešetrovania je vykonať všetky vhodné úpravy opatrení, ktoré môžu byť potrebné na prispôsobenie týchto ochranných opatrení vývoju na trhu EÚ s oceľou v záujme Únie.

(136)

V článku 5 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach sa stanovuje: „Člen uplatní ochranné opatrenia len v rozsahu nutnom na zabránenie alebo na nápravu vážnej ujmy a na uľahčenie prispôsobenia sa.“ Táto zásada je transponovaná do práva EÚ prostredníctvom článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/478. V článku 7 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach sa uvádza, že ochranné opatrenia sa uplatnia „len počas časového obdobia, ktoré je nevyhnutné na zabránenie alebo na nápravu vážnej ujmy alebo na uľahčenie prispôsobenia sa“ V článku 19 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2015/478 sa táto zásada transponuje do práva EÚ. V článku 7 ods. 4 Dohody WTO o ochranných opatreniach sa členom uplatňujúcim ochranné opatrenia stanovuje povinnosť v pravidelných intervaloch ich postupne liberalizovať, aby sa „uľahčilo prispôsobenie sa v situácii, keď sa predpokladá, že trvanie ochranného opatrenia […] bude dlhšie ako jeden rok […]“. Rovnaká požiadavka sa nachádza v článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/478.

(137)

Hoci je liberalizácia ochranných opatrení po prvom roku ich uplatňovania právnou povinnosťou vyplývajúcou z práva Únie a WTO, v uvedených predpisoch sa nestanovuje žiadna konkrétna požiadavka na formu alebo konkrétne tempo liberalizácie okrem takej, že liberalizácia by sa mala uskutočňovať postupne v pravidelných intervaloch počas obdobia uplatňovania.

(138)

V každom prípade a z hľadiska súladu by však liberalizácia ochranných opatrení nemala ani svojou formou, ani tempom oslabovať zamýšľaný účinok samotných ochranných opatrení. Opatrenia by totiž mali chrániť domáci trh pred dovozom tak dlho, ako je to nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu a na uľahčenie prispôsobenia sa, ako sa to umožňuje v článku 7 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach. Nebolo by vhodné, aby podmienky liberalizácie dotknutých opatrení bránili dosahovaniu tohto cieľa.

(139)

Na účely posúdenia stability tempa liberalizácie kvantitatívnej prahovej hodnoty colných kvót 5 % + 5 % s existujúcimi ochrannými opatreniami považovala Komisia za potrebné zlúčiť dva druhy analýzy. Na jednej strane Komisia vykonala spätnú analýzu, ktorej cieľom je na základe všetkých informácií získaných počas revízneho prešetrovania posúdiť primeranosť existujúcej kvantitatívnej prahovej hodnoty colných kvót na predchádzanie vážnej ujme oceliarskemu odvetviu EÚ a jej nápravu. Na strane druhej sa Komisia snažila vykonať analýzu zameranú na budúcnosť, ktorou by sa overilo, či bude plánovaná liberalizácia na úrovni 5 % + 5 % v súlade s predpoveďou týkajúcou sa najnovších všeobecných hospodárskych a priemyselných výhľadov Únie.

(140)

V tejto súvislosti sa pripomína, že v nariadení (EÚ) 2019/159 sa ako základ na výpočet kvantitatívnej prahovej hodnoty colných kvót v prvom roku uplatňovania opatrení použil priemerný dovoz za obdobie 2015 – 2017. Tento priemer sa navýšil o 5 %, ktoré mali zodpovedať zvýšenému dopytu na trhu EÚ. Z toho v podstate vyplynula kvantitatívna úroveň vo výške takmer celého objemu dovozu výrobkov, na ktoré sa vzťahovali opatrenia v kalendárnom roku 2017 (30,1 mil. ton ako kvantitatívna prahová hodnota v porovnaní s 30,09 mil. ton dovozu v roku 2017). Na základe dôkazov získaných za obdobie prešetrovania (teda za obdobie 2013 – 2017) Komisia zistila, že trend vedúci k tejto úrovni dovozu spôsobil, že oceliarske odvetvie EÚ sa ocitlo v situácii, keď mu hrozí vážna ujma (25).

(141)

Analýzou v nariadení (EÚ) 2019/159 (ktorá vychádzala z najnovších údajov dostupných v tom čase, teda z údajov po roku 2017, čiže zo štatistických údajov do septembra 2018) sa potvrdilo, že ďalšie zvýšenie dovozu zhoršilo vyhliadky výrobného odvetvia Únie (26).

(142)

Spoľahlivé štatistiky dovozu týkajúce sa celkového dovozu výrobkov z ocele počas kalendárneho roka 2018 však boli k dispozícii až po prvom štvrťroku 2019 (teda asi tri mesiace po tom, ako Komisia prijala rozhodnutie o konečných ochranných opatreniach). Z týchto štatistík vyplynulo, že celkový dovoz výrobkov z ocele, na ktoré sa vzťahujú opatrenia, dosiahol v roku 2018 rekordných 33,4 mil. ton, teda oveľa viac, ako bola celková úroveň dovozu v roku 2017, ako aj priemerná kvantitatívna prahová hodnota stanovená na základe obdobia prešetrovania (27).

(143)

Keby Komisia na základe týchto zistení potvrdila tempo liberalizácie 5 % + 5 % podľa nariadenia (EÚ) 2019/159, celkový objem kvót dostupných pre druhý a tretí rok uplatňovania opatrení (teda na obdobia 2019 – 2020 a 2020 – 2021) by bol 31,6 mil. ton a 33,2 mil. ton. Podľa takéhoto scenára liberalizácie by teda Komisia v treťom roku uplatňovania ochranných opatrení (teda v období od 1. júla 2020 do 30. júna 2021) umožnila dovoz v takmer rovnakom objeme, aký sa nameral v roku 2018 (teda v objeme približne 33,4 mil. ton). Tento objem by o 3,3 mil. ton prekročil úroveň z roku 2017, ktorú Komisia považovala za úroveň spôsobujúcu hrozbu vážnej ujmy, a teda do veľkej miery narúšajúcu fungovanie trhu Únie.

(144)

Automatické prijatie takej úrovne dovozu bez možnosti posúdenia potenciálnych účinkov tohto dovozu by teda ohrozilo potrebný účinok dotknutých opatrení. V konečnom nariadení sa skutočne zdôrazňuje (28), že úroveň dovozu z roku 2018 predstavuje značné odklonenie obchodu, ktoré spôsobili opatrenia Spojených štátov podľa článku 232, ako aj dovozy mimo opatrení, ktoré nemohli byť zohľadnené pri príprave predbežných opatrení v júli 2018 [vrátane vysokých úrovní objemu vstupujúcich na trh Únie na základe a z článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/1013 (29)].

(145)

Inými slovami, podľa úplného súboru údajov z roku 2018 by bolo tempo liberalizácie 5 % + 5 % nezlučiteľné s konečnými ochrannými opatreniami uloženými s cieľom riešiť neočakávaný veľký objem dovozu dotknutého výrobku. Keby sa liberalizácia konečných opatrení neupravila, Komisia by v treťom roku uplatňovania opatrení umožnila bezprecedentnú úroveň dovozu ocele do Únie bez toho, aby bolo možné riešiť rušivý objem dovozu, a tým by mohla prispieť k ďalšiemu prehĺbeniu „hrozby vážnej ujmy“.

(146)

Komisia preto dospela k záveru, že kumulatívna liberalizácia 5 % + 5 %, o ktorú žiadali zainteresované strany, by sa mala bez možnosti revízneho prešetrovania účinkov vyplývajúcich z tejto liberalizácie považovať za neprimeranú na „predchádzanie alebo nápravu vážnej ujmy a na uľahčenie prispôsobenia sa“ v zmysle článku 7 ods. 1 Dohody WTO o ochranných opatreniach a článku 19 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2015/478.

(147)

Komisia teda dospela k záveru, že je nevyhnutné znížiť v súčasnosti očakávanú mieru liberalizácie. V tejto súvislosti sa pre druhý a tretí rok uplatňovania ochranných opatrení považuje za vhodnú kumulatívna úroveň 3 % + 3 %. Táto menej výrazná miera liberalizácie bude mať v skutočnosti za následok, že celková úroveň kvót v treťom roku uplatňovania opatrení zostane na úrovni 31,6 mil. ton, teda 1,5 mil. ton pod rušivou rekordnou úrovňou z roku 2018. Takisto je potrebné poznamenať, že touto úpravou sa v plnej miere zachová účinok liberalizácie, keďže pri tejto miere liberalizácie bude úroveň kvót v druhom roku uplatňovania ochranných opatrení predstavovať 31 mil. ton (čiže približne o milión ton viac ako úroveň dovozu nameraná v roku 2017). Komisia usúdila, že táto mieru predstavuje rovnomernejšie rozdelenie úsilia o uľahčenie prispôsobenie sa pre výrobné odvetvie Únie, so zvýšením kvót o 0,9 a 0,9 na konci prvého a druhého roka uplatňovania opatrení (teda 30. júna 2019 a 30. júna 2020). Potom by sa povolilo zvýšenie dovozu o 1,5 mil. ton, aby sa úroveň z roku 2018 mohla dosiahnuť až po úplnom zrušení konečných opatrení po uplynutí trojročného obdobia stanoveného v práve WTO a Únie.

(148)

A napokon je potrebné poznamenať, že z hľadiska budúcnosti je táto znížená miera liberalizácie v súlade s najnovšími zverejnenými všeobecnými hospodárskymi a priemyselnými výhľadmi, v ktorých sa predpokladá zníženie rastu hospodárstva Únie aj svetového hospodárstva.

(149)

V globálnom hospodárskom výhľade z apríla 2019 preto MMF uviedol: „Celosvetový rast mierne klesne z 3,6 % v roku 2018 na 3,3 % v roku 2019 a potom v roku 2020 znovu dosiahne 3,6 %. Rast v eurozóne poklesne z 1,8 % v roku 2018 na 1,3 % v roku 2019 (o 0,6 percentuálneho bodu menej, ako sa odhadovalo v októbri) a 1,5 % v roku 2020. Hoci sa v prvej polovici roka 2019 očakáva oživenie rastu, pretože pominú dočasné faktory, ktoré bránili rozvoju aktivity, z dôvodu zotavovania z poklesu v druhej polovici roka 2018 sa v roku 2019 očakáva pozastavenie miery rastu.

(150)

Vo svojej jarnej hospodárskej prognóze Komisia uviedla: „Očakáva sa mierny pokles rastu HDP v eurozóne z 1,9 % v roku 2018 na 1,2 % v tomto roku a následné zvýšenie na 1,5 % v roku 2020, keď bude mať na mieru rastu pozitívny vplyv vyšší počet pracovných dní. Počas prognózovaného obdobia sa očakáva rast HDP vo všetkých členských štátoch. Vzhľadom na pokles na konci roka 2018 sú však tieto výhľady výrazne nižšie ako minulú jeseň a mierne pod úrovňou predbežnej zimnej prognózy.

(151)

Pokiaľ ide o priemyselný výhľad, spomalenie výrobnej činnosti v EÚ v posledných mesiacoch bude podľa predpovedí výraznejšie, ako sa prognózovalo na začiatku roka. Tieto zhoršujúce sa podmienky podnikania v priemyselnom odvetví spôsobujú znižovanie dopytu po oceli. Výhľad konfederácie EUROFER z 18. júla 2019 na obdobie 2019 – 2020 týkajúci sa oceliarskeho odvetvia okrem toho obsahuje prognózy zníženia skutočnej spotreby ocele v EÚ o – 0,4 % za rok 2019, čo by bol prvý medziročný pokles od roku 2013.

(152)

V nedávnej správe o odvetví sa takisto potvrdzuje prehĺbenie poklesu výroby. V správe o indexe PMI celosvetových používateľov ocele, ktorú vydala spoločnosť IHS Markit 5. júla 2019, sa v tejto súvislosti konštatuje: „Používatelia ocele v Európe sa stále nachádzajú v situácii výrazného spomalenia rastu, ktorý spôsobuje nedostatočná produkcia automobilového odvetvia a zhoršujúce sa celosvetové obchodné podmienky.“. Podobne spoločnosť IHS Markit vo svojom indexe Flash Eurozone PMI zverejnenom 24. júla 2019 ďalej opisuje hospodárske podmienky: „Výrobné odvetvie vzbudzuje čoraz väčšie obavy. Pokles výroby spôsobujú najmä faktory ako geopolitické obavy, brexit, rastúce obchodné spory a zhoršujúca sa výkonnosť automobilového odvetvia, pričom z prieskumu vyplýva štvrťročná miera poklesu v odvetví výroby tovaru približne na úrovni 1 %“.

(153)

V dôsledku toho spotrebitelia ocele v posledných mesiacoch naďalej zaznamenávali pokles nových objednávok spôsobený zníženým dopytom po tovare dlhodobej spotreby. Nižšia produkcia odvetví využívajúcich oceľ a pokles ich dopytu spôsobujú znižovanie dopytu po oceli.

(154)

Vyhliadky v oblasti dopytu sú rovnaké aj v automobilovom odvetví. Z ukazovateľov ročného rastu výroby zverejnených spoločnosťami Oxford Economics a FERI na druhý štvrťrok 2019 vyplýva najslabšia výkonnosť automobilového odvetvia od globálnej finančnej krízy s pravdepodobne negatívnym rastom výroby v prvej polovici roka 2019 tak na globálnej úrovni, ako aj na úrovni západnej Európy a takisto aj v oblasti registrácie vozidiel v západnej Európe. Spoločnosť FERI poukázala aj na to, že „spotrebitelia sú naďalej na vedľajšej koľaji, pretože sa zvyšujú obavy o budúcnosť dopravy.“ Ďalšiu nevyriešenú výzvu, ktorá odďaľuje zvyšovanie očakávaní v automobilovom odvetví, predstavuje nejednoznačnosť prechodu z tradičných spaľovacích motorov na nové palivové modely. Pokles výroby v automobilovom odvetví zatiaľ spôsobuje celkový pokles výrobnej činnosti. Z najnovšieho prieskumu vyplýva „neustály pokles v automobilovom odvetví a v odvetví automobilových dielov. Výroba, ako aj počet nových objednávok klesá už osem mesiacov po sebe. Objem nákupov vstupných materiálov výrobcami automobilov a automobilových dielov klesol najrýchlejším tempom za takmer sedem rokov. Nižší objem činnosti zaznamenalo v máji ďalších päť odvetví, pričom okrem odvetvia nehnuteľností boli všetky výrobné. Najpozoruhodnejšími príkladmi v tejto skupine boli odvetvie priemyselných tovarov a kovovodvetvie ťažby, v ktorých výroba klesala už piaty, resp. ôsmy, mesiac za sebou.

(155)

Spoločnosti Oxford Economics a FERI takisto uvádzajú, že v prvej polovici roka 2019 sa rast naďalej významne spomaľoval v dôsledku nedostatočného dopytu spôsobovaného poklesom globálneho obchodu a kapitálových výdavkov v Európe aj v strojárskom priemysle a v odvetví kovového tovaru. A napokon, hoci s významnými odchýlkami medzi jednotlivými krajinami, odvetvie stavebníctva zaznamenáva vyššiu výkonnosť ako ostatné európske odvetvia využívajúce oceľ a naďalej rastie, hoci mierne, pričom jeho výkonnosť v Európe obmedzuje séria prekážok, akými sú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a postupné obmedzovanie pôžičiek v dôsledku zvyšujúcich sa úrokových mier.

(156)

Komisia preto dospela k záveru, že by bolo v záujme Únie znížiť pre druhý a tretí rok uplatňovania opatrení mieru liberalizácie na kumulatívnu úroveň 3 % + 3 %. Na tento účel budú 1. októbra 2019 (t. j. na začiatku druhého štvrťroka druhého roka uplatňovania opatrení) zostávajúce kvóty na druhý rok uplatňovania opatrení upravené smerom nadol, aby celkové zvýšenie za rok predstavovalo 3 %. Okrem toho 1. júla 2020, teda na konci druhého roka uplatňovania opatrení, by sa mali všetky bezcolné kvóty zvýšiť o ďalšie 3 %.

Ďalšie pripomienky

(157)

Okrem pripomienok k liberalizácii dostala Komisia aj podania týkajúce sa iných záležitostí patriacich do tohto oddielu. Týkajú sa týchto oblastí:

(158)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ich individuálny vývoz do Únie nemohol spôsobiť (ani predstavovať hrozbu, ktorá by spôsobila) ujmu výrobcom z Únie. Okrem toho tvrdili, že jedna krajina nemôže predstavovať riziko odklonenia obchodu.

(159)

V tejto súvislosti Komisia pripomína, že v súlade s pravidlami Únie a WTO sú súčasné opatrenia erga omnes, a teda sa vzťahujú na dovoz zo všetkých zdrojov s výnimkou veľmi malého počtu riadne odôvodnených udelených výnimiek. Analýza toho, či sa vyskytlo absolútne zvýšenie dovozu, hrozba vážnej ujmy alebo riziko odklonenia obchodu, sa preto nemôže uskutočňovať individuálne podľa jednotlivých vyvážajúcich krajín, ale na základe súhrnu všetkých dovozov. Preto sa toto tvrdenie považuje za nepodložené.

(160)

Niektoré zainteresované strany poukázali na najnovší vývoj v oblasti opatrení týkajúcich sa ocele v iných jurisdikciách, aby ukázali, že riziko odklonenia obchodu sa znížilo. V tejto súvislosti odkázali na vylúčenia z opatrení Spojených štátov podľa článku 232 pre Mexiko a Kanadu, ukončenie ochranného prešetrovania tureckej ocele bez prijatia opatrení a uloženie ochranných opatrení Kanadou v obmedzenejšom rozsahu, ako sa pôvodne očakávalo.

(161)

Komisia nedospela k záveru, že by sa v dôsledku najnovšieho vývoja riziko odklonenia obchodu vyplývajúce z opatrení Spojených štátov podľa článku 232 znížilo či dokonca pominulo. Po prvé, Kanada a Mexiko nepatrili medzi hlavných historických dodávateľov ocele do Únie. To potvrdila aj skutočnosť, že ani jednej z týchto dvoch krajín neboli pridelené konkrétne colné kvóty. Po druhé, takýto vývoj na základe opatrení Spojených štátov by mohol mať presne účinok. Keby totiž mohli dvaja najväčší dodávatelia ocele do USA obnoviť bezcolný vývoz na trh USA, ešte viac by sa obmedzili možnosti ostatných konkurenčných vyvážajúcich krajín v oblasti dodávok na trh USA. Riziko odklonenia obchodu smerom k Únii by teda mohlo byť dokonca vyššie. Pokiaľ ide o ochranné prešetrovania Turecka a Kanady zamerané na dovoz výrobkov z ocele, Komisia konštatuje, že tento vývoj nemal žiadny podstatný vplyv na zistenia týkajúce sa rizika odklonenia obchodu v Únii. Pokiaľ ide o Turecko, v skutočnosti sa tým, že daná krajina neuložila opatrenia, situácia nezmenila.

(162)

Určité zainteresované strany tvrdili, že Komisia by mala začleniť určité kategórie a/alebo podkategórie výrobkov do rozsahu pôsobnosti opatrení a/alebo ich z neho vylúčiť.

(163)

Komisia konštatuje, že vymedzenie výrobku v rámci existujúcich ochranných opatrení je definované v nariadení (EÚ) 2019/159 a že zmena tohto vymedzenia nie je predmetom tohto revízneho prešetrovania.

(164)

Niektoré strany trvali aj na tom, že zavedené opatrenia nespĺňajú normy Dohody WTO o ochranných opatreniach, a preto by sa mali zrušiť.

(165)

Komisia zdôrazňuje, že nariadenia, ktorými sa ukladajú predbežné a konečné ochranné opatrenia, boli dostatočne podložené právnymi dôvodmi. Komisia odkazuje na vysvetlenia uvedené v daných právnych aktoch.

(166)

Niekoľko zainteresovaných strán napokon Komisiu požiadalo, aby zaviedla mechanizmus na riešenie vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie (ďalej len „brexit“).

(167)

Komisia poznamenáva, že vo fáze prijímania úprav v rámci tohto revízneho prešetrovania sú podmienky, za ktorých Spojené kráľovstvo vystúpi z Únie, stále neznáme. Preto v tejto fáze nie je možné vykonať žiadne úpravy týkajúce sa vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie. Komisia pohotovo opätovne preskúma situáciu podľa vývoja, ktorý v otázke brexitu nastane.

(168)

A napokon Komisia konštatovala, že toto revízne prešetrovanie, ktorým sa menia súčasné ochranné opatrenia, je takisto v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z dvojstranných dohôd podpísaných s určitými tretími krajinami,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2019/159 sa mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2.   V prípade každej z dotknutých kategórií výrobkov s výnimkou kategórie výrobkov 1 a kategórie výrobkov 25 sa časť každej colnej kvóty prideľuje krajinám uvedeným v prílohe IV. Na účely využívania príslušnej colnej kvóty sa výrobky z ocele patriace do kategórie 4B prepustia do colného režimu konečné použitie uvedeného v článku 254 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, aby sa preukázalo, že sa využívajú na výrobu automobilových dielov.

3.   Zvyšná časť každej colnej kvóty, ako aj colná kvóta pre kategóriu výrobkov 1, sa prideľuje podľa zásady ‚kto prv príde, ten prv berie‘ na základe colnej kvóty stanovenej rovnako na každý štvrťrok obdobia jej uloženia. V prípade kategórie 1 sa žiadnej krajine nepovoľuje využiť viac ako 30 % colnej kvóty dostupnej v každom štvrťroku.“

b)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Ak sa príslušná kvóta podľa odseku 2 vyčerpá pre jednu konkrétnu krajinu, dovoz z tejto krajiny je možný na základe zvyšnej časti colnej kvóty pre tú istú kategóriu výrobkov. Toto ustanovenie sa uplatňuje len v priebehu posledného štvrťroka každého roka uplatňovania konečnej colnej kvóty. V prípade kategórií výrobkov 13 a 16 sa žiadnej vyvážajúcej krajine nepovoľuje, aby sama využila viac ako 30 % zvyškovej colnej kvóty posledného štvrťroka každého roka uplatňovania opatrení.“

2.

Prílohy sa menia takto:

a)

Príloha III.2 sa nahrádza prílohou I k tomuto nariadeniu.

b)

Príloha IV sa nahrádza prílohou II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

1.   Nevyužité objemy colných kvót pridelených rozvojovým krajinám, ktoré budú vylúčené z ochranných opatrení stanovených v nariadení (EÚ) 2019/159 po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, sa pridelia do zvyškových colných kvót v príslušných kategóriách výrobkov.

2.   Nevyužité objemy colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám v rámci kategórie výrobkov 25 sa po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia pridelia do zvyškovej colnej kvóty.

3.   Čerpanie príslušných colných kvót prideľovaných konkrétnym krajinám a uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zastaví 4. novembra 2019.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. októbra 2019.

Toto nariadenie je záväzné celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch

V Bruseli 26. septembra 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 16.

(2)  Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33.

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 z 31. januára 2019, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 31, 1.2.2019, s. 27).

(4)  Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania ochranných opatrení uplatniteľných na dovoz určitých výrobkov z ocele (C/2019/3623), Ú. v. EÚ C 169, 17.5.2019, s. 9 (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(5)  Brazília, Čína, Irán, Rusko a Ukrajina.

(6)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649 z 5. apríla 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike; Ú. v. EÚ L 92, 6.4.2017, s. 68; vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike; Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17; vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1795 z 5. októbra 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku a na Ukrajine a ktorým sa ukončuje prešetrovanie dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Srbsku; Ú. v. EÚ L 258, 6.10.2017, s. 24.

(7)  V roku 2018 predstavoval podiel Ruska na dovoze 20 %.

(8)  Spoločný podiel Ukrajiny a Brazílie na colných kvótach v období od februára do júna 2019 predstavoval viac ako 5 %. Okrem toho, ak by sme započítali aj Rusko, v období od februára do júna 2019 predstavoval podiel týchto troch krajín podliehajúcich antidumpingovým opatreniam na colných kvótach viac ako 21 %, pričom ich podiel na celkovom dovoze v roku 2018 predstavoval 25 %.

(9)  Komisia uviedla, že zatiaľ čo na výpočet colných kvót pre všetky kategórie výrobkov okrem kategórie 1 vybrala obdobie 2015 – 2017, v danom prípade považovala za vhodné zohľadniť aj predchádzajúce roky (2013 – 2014), aby mohla analyzovať úroveň historického dovozu v období pred prudkým nárastom dovozu vyvolaným dumpingovým dovozom z niekoľkých zdrojov. V rovnakom duchu Komisia dospela k záveru, že úrovne dovozu v roku 2018 sa nemusia zohľadniť, pretože: i) sú ovplyvnené začatím uplatňovania ochranných opatrení v marci 2018, ako aj uložením predbežných ochranných opatrení v júli 2018 a ii) obsahujú príslušné objemy dovozu vyplývajúce z odklonenia obchodu, ako bolo potvrdené v konečnom nariadení.

(10)  Komisia pripomenula, že riziko nedostatočných dodávok sa v konečných opatreniach identifikovalo ako hlavný problém v dôsledku osobitných okolností, ktoré v tejto kategórii prevažovali.

(11)  Pozri odôvodnenia 23 až 26 nariadenia (EÚ) 2019/159.

(12)  Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1 – 101.

(13)  Na základe využívania colných kvót do 17. júna 2019.

(14)  Pozri oddiel 2.E ďalej.

(15)  Ruská nevyužitá kvóta predstavujú približne 94 % celkovej nevyužitej colnej kvóty v tejto kategórii.

(16)  Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 16.

(17)  Pozri oddiel 2.E ďalej.

(18)  Dve výnimky, v rámci ktorých bolo zistené vytláčanie, sa uvádzajú v oddiele 2.B.

(19)  V prípade kategórie výrobkov 4 sa vyčerpanie jej zodpovedajúcej zvyškovej colnej kvóty v štvrtom štvrťroku osobitne posudzuje v oddiele 2.A.

(20)  Tieto krajiny vyčerpali celkovú colnú kvótu dostupnú na obdobie od 2. februára do 31. marca 2019.

(21)  Komisia konštatuje, že v prípade oboch kategórií predstavovali jednotlivo aspoň 1 % dovozu v rámci zvyškovej colnej kvóty v každom z dvoch príslušných štvrťrokov (február až marec a apríl až jún 2019) maximálne štyri vyvážajúce krajiny.

(22)  Ako sa vysvetľuje v oddiele 2.B, v prípade kategórií 13 a 16 sa 30 % strop vzťahuje iba na štvrtý štvrťrok príslušného obdobia (od 1. apríla do 30. júna).

(23)  Tento prístup sa neuplatňoval na kategórie 1 a 25, keďže tie pozostávajú zo zvyškových colných kvót.

(24)  Pozri odôvodnenie 188 nariadenia (EÚ) 2019/159.

(25)  Oddiely 5.1 až 5.5 konečného nariadenia.

(26)  Oddiel 5.6 konečného nariadenia.

(27)  Hlavnými vyvážajúcimi krajinami, ktoré sa najviac podieľali na prudkom zvýšení dovozu v roku 2018, boli: Turecko, Rusko a Taiwan s nárastom oproti príslušným úrovniam z roku 2017 o 2,7 mil. ton v prípade Turecka, 0,9 mil. ton v prípade Ruska a 0,5 mil. ton v prípade Taiwanu.

(28)  Odôvodnenie 179 konečného nariadenia.

(29)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1013 zo 17. júla 2018, ktorým sa ukladajú dočasné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele.


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA III.2

III.2 – Zoznam kategórií výrobkov s pôvodom v rozvojových krajinách, na ktoré sa uplatňujú konečné opatrenia

Krajina/Skupina výrobkov

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

12

13

14

15

16

17

18

19

20

21

22

24

25

26

27

28

Brazília

x

x

 

 

 

x

x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

Čína

 

 

x

x

 

x

 

x

 

x

x

 

 

x

 

 

x

x

 

x

 

x

x

x

x

x

Egypt

x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

India

x

x

x

x

x

x

x

 

x

x

 

 

x

x

 

 

 

 

x

 

x

x

 

x

 

 

Indonézia

 

 

 

 

 

 

x

x

x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

Malajzia

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

Mexiko

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

Moldavsko

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

x

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

Severné Macedónsko

 

 

 

 

x

 

x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

x

 

x

 

 

 

 

Thajsko

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

Turecko

x

x

 

x

x

 

 

 

x

 

x

x

 

 

x

x

 

x

x

x

 

x

x

x

x

x

Ukrajina

 

x

 

 

 

 

x

 

 

 

 

x

x

 

x

x

 

 

x

x

x

x

 

 

x

x

Spojené arabské emiráty

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

x

 

x

 

 

x

 

x

 

 

Vietnam

 

x

 

x

 

 

 

 

x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

Všetky ostatné rozvojové krajiny

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

 

 

 

“.

PRÍLOHA II

„PRÍLOHA IV

IV.1 – Objemy colných kvót

Číslo výrobku

Kategória výrobku

Číselné znaky KN

Pridelenie podľa krajiny (ak sa uplatňuje)

Od 2.2.2019 do 30.6.2019

Od 1.7.2019 do 30.6.2020

Od 1.7.2020 do 30.6.2021

Dodatočná sadzba cla

Poradové čísla

Objem colnej kvóty (v tonách netto)

Objem colnej kvóty (v tonách netto)

Objem colnej kvóty (v tonách netto)

1

Plechy a pásy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za tepla

7208 10 00 , 7208 25 00 , 7208 26 00 , 7208 27 00 , 7208 36 00 , 7208 37 00 , 7208 38 00 , 7208 39 00 , 7208 40 00 , 7208 52 10 , 7208 52 99 , 7208 53 10 , 7208 53 90 , 7208 54 00 , 7211 13 00 , 7211 14 00 , 7211 19 00 , 7212 60 00 , 7225 19 10 , 7225 30 10 , 7225 30 30 , 7225 30 90 , 7225 40 15 , 7225 40 90 , 7226 19 10 , 7226 91 20 , 7226 91 91 , 7226 91 99

Všetky tretie krajiny

3 359 532,08

8 476 618,01

8 730 916,55

25 %

 (1)

2

Plechy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za studena

7209 15 00 , 7209 16 90 , 7209 17 90 , 7209 18 91 , 7209 25 00 , 7209 26 90 , 7209 27 90 , 7209 28 90 , 7209 90 20 , 7209 90 80 , 7211 23 20 , 7211 23 30 , 7211 23 80 , 7211 29 00 , 7211 90 20 , 7211 90 80 , 7225 50 20 , 7225 50 80 , 7226 20 00 , 7226 92 00

India

234 714,39

592 220,64

609 987,26

25 %

09.8801

Kórejská republika

144 402,99

364 351,04

375 281,57

25 %

09.8802

Ukrajina

102 325,83

258 183,86

265 929,38

25 %

09.8803

Brazília

65 398,61

165 010,80

169 961,12

25 %

09.8804

Srbsko

56 480,21

142 508,28

146 783,53

25 %

09.8805

Ostatné krajiny

430 048,96

1 085 079,91

1 117 632,31

25 %

 (2)

3.A

Elektrotechnické plechy (iné ako GOES)

7209 16 10 , 7209 17 10 , 7209 18 10 , 7209 26 10 , 7209 27 10 , 7209 28 10

Kórejská republika

1 923,96

4 854,46

5 000,09

25 %

09.8806

Čína

822,98

2 076,52

2 138,81

25 %

09.8807

Rusko

519,69

1 311,25

1 350,58

25 %

09.8808

Iránska islamská republika

227,52

574,06

591,28

25 %

09.8809

Ostatné krajiny

306,34

772,95

796,14

25 %

 (3)

3.B

7225 19 90 , 7226 19 80

Rusko

51 426,29

129 756,46

133 649,15

25 %

09.8811

Kórejská republika

31 380,40

79 177,59

81 552,92

25 %

09.8812

Čína

24 187,01

61 027,57

62 858,39

25 %

09.8813

Taiwan

18 144,97

45 782,56

47 156,04

25 %

09.8814

Ostatné krajiny

8 395,39

21 182,87

21 818,36

25 %

 (4)

4.A

Pokovované plechy

Číselné znaky KN: 7210 20 00 , 7210 30 00 , 7210 41 00 , 7210 49 00 , 7210 61 00 , 7210 69 00 , 7210 90 80 , 7212 20 00 , 7212 30 00 , 7212 50 20 , 7212 50 30 , 7212 50 40 , 7212 50 61 , 7212 50 69 , 7212 50 90 , 7225 91 00 , 7225 92 00 , 7225 99 00 , 7226 99 10 , 7226 99 30 , 7226 99 70

Kórejská republika

69 571,10

252 796,63

260 380,53

25 %

09.8816

India

83 060,42

508 805,84

524 070,02

25 %

09.8817

Ostatné krajiny

761 518,93

1 921 429,81

1 979 072,71

25 %

 (5)

4.B

Číselné znaky KN: 7210 20 00 , 7210 30 00 , 7210 90 80 , 7212 20 00 , 7212 50 20 , 7212 50 30 , 7212 50 40 , 7212 50 90 , 7225 91 00 , 7226 99 10

Kódy TARIC: 7210410080 , 7210490080 , 7210610080 , 7210690080 , 7212300080 , 7212506180 , 7212506980 , 7225920080 , 7225990025 , 7225990095 , 7226993090 , 7226997019 , 7226997096

Len pre automobilový priemysel

Čína

204 951,07

517 123,19

532 636,89

25 %

09.8821

Kórejská republika

249 533,26

552 352,93

568 923,52

25 %

09.8822

India

118 594,25

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

25 %

09.8823

Taiwan

49 248,78

124 262,26

127 990,13

25 %

09.8824

Ostatné krajiny

125 598,05

316 903,26

326 410,36

25 %

 (6)

5

Plechy s organickým povlakom

7210 70 80 , 7212 40 80

India

108 042,36

272 607,54

280 785,77

25 %

09.8826

Kórejská republika

103 354,11

260 778,38

268 601,73

25 %

09.8827

Taiwan

31 975,79

80 679,86

83 100,26

25 %

09.8828

Turecko

21 834,45

55 091,68

56 744,43

25 %

09.8829

Severné Macedónsko

16 331,15

41 206,02

42 442,20

25 %

09.8830

Ostatné krajiny

43 114,71

108 785,06

112 048,61

25 %

 (7)

6

Výrobky z pocínovanej ocele

7209 18 99 , 7210 11 00 , 7210 12 20 , 7210 12 80 , 7210 50 00 , 7210 70 10 , 7210 90 40 , 7212 10 10 , 7212 10 90 , 7212 40 20

Čína

158 139,17

399 009,55

410 979,83

25 %

09.8831

Srbsko

30 545,88

77 071,98

79 384,14

25 %

09.8832

Kórejská republika

23 885,70

60 267,31

62 075,33

25 %

09.8833

Taiwan

21 167,00

53 407,61

55 009,83

25 %

09.8834

Brazília

19 730,03

49 781,91

51 275,37

25 %

09.8835

Ostatné krajiny

33 167,30

83 686,22

86 196,80

25 %

 (8)

7

Dosky kvart z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele

7208 51 20 , 7208 51 91 , 7208 51 98 , 7208 52 91 , 7208 90 20 , 7208 90 80 , 7210 90 30 , 7225 40 12 , 7225 40 40 , 7225 40 60

Ukrajina

339 678,24

857 060,63

882 772,45

25 %

09.8836

Kórejská republika

140 011,38

353 270,32

363 868,43

25 %

09.8837

Rusko

115 485,12

291 386,78

300 128,38

25 %

09.8838

India

74 811,09

188 759,93

194 422,72

25 %

09.8839

Ostatné krajiny

466 980,80

1 178 264,65

1 213 612,59

25 %

 (9)

8

Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla

7219 11 00 , 7219 12 10 , 7219 12 90 , 7219 13 10 , 7219 13 90 , 7219 14 10 , 7219 14 90 , 7219 22 10 , 7219 22 90 , 7219 23 00 , 7219 24 00 , 7220 11 00 , 7220 12 00

Čína

87 328,82

220 344,09

226 954,41

25 %

09.8841

Kórejská republika

18 082,33

45 624,52

46 993,26

25 %

09.8842

Taiwan

12 831,07

32 374,77

33 346,02

25 %

09.8843

Spojené štáty americké

11 810,30

29 799,22

30 693,19

25 %

09.8844

Ostatné krajiny

10 196,61

25 727,62

26 499,45

25 %

 (10)

9

Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena

7219 31 00 , 7219 32 10 , 7219 32 90 , 7219 33 10 , 7219 33 90 , 7219 34 10 , 7219 34 90 , 7219 35 10 , 7219 35 90 , 7219 90 20 , 7219 90 80 , 7220 20 21 , 7220 20 29 , 7220 20 41 , 7220 20 49 , 7220 20 81 , 7220 20 89 , 7220 90 20 , 7220 90 80

Kórejská republika

70 813,18

178 672,60

184 032,77

25 %

09.8846

Taiwan

65 579,14

165 466,29

170 430,28

25 %

09.8847

India

42 720,54

107 790,51

111 024,22

25 %

09.8848

Spojené štáty americké

35 609,52

89 848,32

92 543,77

25 %

09.8849

Turecko

29 310,69

73 955,39

76 174,05

25 %

09.8850

Malajzia

19 799,24

49 956,54

51 455,24

25 %

09.8851

Vietnam

16 832,28

42 470,43

43 744,55

25 %

09.8852

Ostatné krajiny

50 746,86

128 042,17

131 883,44

25 %

 (11)

10

Dosky kvart z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla

7219 21 10 , 7219 21 90

Čína

6 765,50

17 070,40

17 582,51

25 %

09.8856

India

2 860,33

7 217,07

7 433,58

25 %

09.8857

Taiwan

1 119,34

2 824,27

2 908,99

25 %

09.8858

Ostatné krajiny

1 440,07

3 633,52

3 742,52

25 %

 (12)

12

Nelegovaná a ostatná legovaná tyčová oceľ a ľahké profily

7214 30 00 , 7214 91 10 , 7214 91 90 , 7214 99 31 , 7214 99 39 , 7214 99 50 , 7214 99 71 , 7214 99 79 , 7214 99 95 , 7215 90 00 , 7216 10 00 , 7216 21 00 , 7216 22 00 , 7216 40 10 , 7216 40 90 , 7216 50 10 , 7216 50 91 , 7216 50 99 , 7216 99 00 , 7228 10 20 , 7228 20 10 , 7228 20 91 , 7228 30 20 , 7228 30 41 , 7228 30 49 , 7228 30 61 , 7228 30 69 , 7228 30 70 , 7228 30 89 , 7228 60 20 , 7228 60 80 , 7228 70 10 , 7228 70 90 , 7228 80 00

Čína

166 217,87

419 393,33

431 975,13

25 %

09.8861

Turecko

114 807,87

289 677,97

298 368,31

25 %

09.8862

Rusko

94 792,44

239 175,96

246 351,24

25 %

09.8863

Švajčiarsko

73 380,52

185 150,38

190 704,90

25 %

09.8864

Bielorusko

57 907,73

146 110,15

150 493,45

25 %

09.8865

Ostatné krajiny

76 245,19

192 378,37

198 149,72

25 %

 (13)

13

Roxorové tyče

7214 20 00 , 7214 99 10

Turecko

117 231,80

295 793,93

304 667,74

25 %

09.8866

Rusko

94 084,20

237 388,96

244 510,63

25 %

09.8867

Ukrajina

62 534,65

157 784,58

162 518,11

25 %

09.8868

Bosna a Hercegovina

39 356,10

99 301,53

102 280,57

25 %

09.8869

Moldavsko

28 284,59

71 366,38

73 507,37

25 %

09.8870

Ostatné krajiny

217 775,50

549 481,20

565 965,64

 

 (14)

14

Tyče a ľahké profily z nehrdzavejúcej ocele

7222 11 11 , 7222 11 19 , 7222 11 81 , 7222 11 89 , 7222 19 10 , 7222 19 90 , 7222 20 11 , 7222 20 19 , 7222 20 21 , 7222 20 29 , 7222 20 31 , 7222 20 39 , 7222 20 81 , 7222 20 89 , 7222 30 51 , 7222 30 91 , 7222 30 97 , 7222 40 10 , 7222 40 50 , 7222 40 90

India

44 433,00

112 111,32

115 474,66

25 %

09.8871

Švajčiarsko

6 502,75

16 407,44

16 899,66

25 %

09.8872

Ukrajina

5 733,50

14 466,50

14 900,50

25 %

09.8873

Ostatné krajiny

8 533,24

21 530,68

22 176,60

25 %

 (15)

15

Valcovaný drôt z nehrdzavejúcej ocele

7221 00 10 , 7221 00 90

India

10 135,23

25 572,75

26 339,94

25 %

09.8876

Taiwan

6 619,68

16 702,47

17 203,54

25 %

09.8877

Kórejská republika

3 300,07

8 326,58

8 576,37

25 %

09.8878

Čína

2 216,86

5 593,48

5 761,29

25 %

09.8879

Japonsko

2 190,40

5 526,72

5 692,52

25 %

09.8880

Ostatné krajiny

1 144,43

2 887,57

2 974,20

25 %

 (16)

16

Valcovaný drôt z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele

7213 10 00 , 7213 20 00 , 7213 91 10 , 7213 91 20 , 7213 91 41 , 7213 91 49 , 7213 91 70 , 7213 91 90 , 7213 99 10 , 7213 99 90 , 7227 10 00 , 7227 20 00 , 7227 90 10 , 7227 90 50 , 7227 90 95

Ukrajina

149 009,10

375 972,95

387 252,14

25 %

09.8881

Švajčiarsko

141 995,22

358 275,86

369 024,13

25 %

09.8882

Rusko

122 883,63

310 054,37

319 356,00

25 %

09.8883

Turecko

121 331,08

306 137,03

315 321,14

25 %

09.8884

Bielorusko

97 436,46

245 847,23

253 222,65

25 %

09.8885

Moldavsko

73 031,65

184 270,12

189 798,22

25 %

09.8886

Ostatné krajiny

122 013,20

307 858,13

317 093,88

25 %

 (17)

17

Uholníky, tvarovky a profily zo železa alebo z nelegovanej ocele

7216 31 10 , 7216 31 90 , 7216 32 11 , 7216 32 19 , 7216 32 91 , 7216 32 99 , 7216 33 10 , 7216 33 90

Ukrajina

42 915,19

108 281,65

111 530,10

25 %

09.8891

Turecko

38 465,03

97 053,20

99 964,79

25 %

09.8892

Kórejská republika

10 366,76

26 156,94

26 941,65

25 %

09.8893

Rusko

9 424,08

23 778,40

24 491,75

25 %

09.8894

Brazília

8 577,95

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

25 %

09.8895

Švajčiarsko

6 648,01

16 773,96

17 277,18

25 %

09.8896

Ostatné krajiny

14 759,92

58 885,04

60 651,59

25 %

 (18)

18

Štetovnice

7301 10 00

Čína

12 198,24

30 778,05

31 701,39

25 %

09.8901

Spojené arabské emiráty

6 650,41

16 780,01

17 283,41

25 %

09.8902

Ostatné krajiny

480,04

1 211,21

1 247,54

25 %

 (19)

19

Železničný materiál

7302 10 22 , 7302 10 28 , 7302 10 40 , 7302 10 50 , 7302 40 00

Kvóty sú platné do 30.9.2019.

Rusko

2 147,19

5 417,70

5 580,23

25 %

09.8906

Čína

2 145,07

5 412,33

5 574,70

25 %

09.8907

Turecko

1 744,68

4 402,10

4 534,17

25 %

09.8908

Ukrajina

657,60

1 659,24  (20)

Neuplatňuje sa

25 %

09.8909

Ostatné krajiny

1 010,85

2 550,54

4 336,07

25 %

 (21)

20

Plynové rúrky

7306 30 41 , 7306 30 49 , 7306 30 72 , 7306 30 77

Turecko

88 914,68

224 345,46

231 075,82

25 %

09.8911

India

32 317,40

81 541,78

83 988,04

25 %

09.8912

Severné Macedónsko

9 637,48

24 316,84

25 046,35

25 %

09.8913

Ostatné krajiny

22 028,87

55 582,25

57 249,72

25 %

 (22)

21

Duté profily

7306 61 10 , 7306 61 92 , 7306 61 99

Turecko

154 436,15

389 666,25

401 356,24

25 %

09.8916

Rusko

35 406,28

89 335,51

92 015,57

25 %

09.8917

Severné Macedónsko

34 028,95

85 860,29

88 436,09

25 %

09.8918

Ukrajina

25 240,74

63 686,29

65 596,88

25 %

09.8919

Švajčiarsko

25 265,29

56 276,65

57 964,94

25 %

09.8920

Bielorusko

20 898,79

52 730,88

54 312,80

25 %

09.8921

Ostatné krajiny

25 265,29

63 748,22

65 660,67

25 %

 (23)

22

Bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele

7304 11 00 , 7304 22 00 , 7304 24 00 , 7304 41 00 , 7304 49 10 , 7304 49 93 , 7304 49 95 , 7304 49 99

India

8 315,90

20 982,29

21 611,76

25 %

09.8926

Ukrajina

5 224,94

13 183,34

13 578,84

25 %

09.8927

Kórejská republika

1 649,31

4 161,47

4 286,31

25 %

09.8928

Japonsko

1 590,45

4 012,94

4 133,33

25 %

09.8929

Spojené štáty americké

1 393,26

3 515,42

3 620,88

25 %

09.8930

Čína

1 299,98

3 280,05  (24)

Neuplatňuje sa

25 %

09.8931

Ostatné krajiny

2 838,17

7 161,15

10 754,44

25 %

 (25)

24

Ostatné bezšvové rúry

7304 19 10 , 7304 19 30 , 7304 19 90 , 7304 23 00 , 7304 29 10 , 7304 29 30 , 7304 29 90 , 7304 31 20 , 7304 31 80 , 7304 39 10 , 7304 39 52 , 7304 39 58 , 7304 39 92 , 7304 39 93 , 7304 39 98 , 7304 51 81 , 7304 51 89 , 7304 59 10 , 7304 59 92 , 7304 59 93 , 7304 59 99 , 7304 90 00

Čína

49 483,75

124 855,14

128 600,79

25 %

09.8936

Ukrajina

36 779,89

92 801,35

95 585,39

25 %

09.8937

Bielorusko

19 655,31

49 593,37

51 081,17

25 %

09.8938

Japonsko

13 766,04

34 733,85

35 775,87

25 %

09.8939

Spojené štáty americké

12 109,53

30 554,21

31 470,84

25 %

09.8940

Ostatné krajiny

55 345,57

139 645,41

143 834,77

25 %

 (26)

25

Veľké zvárané rúry

7305 11 00 , 7305 12 00 , 7305 19 00 , 7305 20 00 , 7305 31 00 , 7305 39 00 , 7305 90 00

Rusko

140 602,32

354 761,34

Neuplatňuje sa

25 %

09.8941

Turecko

17 543,40

44 264,71

Neuplatňuje sa

25 %

09.8942

Čína

14 213,63

35 863,19

Neuplatňuje sa

25 %

09.8943

Ostatné krajiny

34 011,86

85 817,17  (27)

536 327,60

25 %

 (28)

26

Ostatné zvárané rúrky

7306 11 10 , 7306 11 90 , 7306 19 10 , 7306 19 90 , 7306 21 00 , 7306 29 00 , 7306 30 11 , 7306 30 19 , 7306 30 80 , 7306 40 20 , 7306 40 80 , 7306 50 20 , 7306 50 80 , 7306 69 10 , 7306 69 90 , 7306 90 00

Švajčiarsko

64 797,98

163 495,29

168 400,15

25 %

09.8946

Turecko

60 693,64

153 139,43

157 733,61

25 %

09.8947

Spojené arabské emiráty

18 676,40

47 123,44

48 537,15

25 %

09.8948

Čína

18 010,22

45 442,58

46 805,85

25 %

09.8949

Taiwan

14 374,20

36 268,32

37 356,37

25 %

09.8950

India

11 358,87

28 660,18

29 519,99

25 %

09.8951

Ostatné krajiny

36 898,57

93 100,78

95 893,81

25 %

 (29)

27

Tyče z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele dokončené za studena

7215 10 00 , 7215 50 11 , 7215 50 19 , 7215 50 80 , 7228 10 90 , 7228 20 99 , 7228 50 20 , 7228 50 40 , 7228 50 61 , 7228 50 69 , 7228 50 80

Rusko

117 519,41

296 519,61

305 415,20

25 %

09.8956

Švajčiarsko

27 173,22

68 562,23

70 619,10

25 %

09.8957

Čína

20 273,26

51 152,57

52 687,15

25 %

09.8958

Ukrajina

15 969,02

40 292,29

41 501,06

25 %

09.8959

Ostatné krajiny

17 540,47

44 257,32

45 585,04

25 %

 (30)

28

Drôt z nelegovanej ocele

7217 10 10 , 7217 10 31 , 7217 10 39 , 7217 10 50 , 7217 10 90 , 7217 20 10 , 7217 20 30 , 7217 20 50 , 7217 20 90 , 7217 30 41 , 7217 30 49 , 7217 30 50 , 7217 30 90 , 7217 90 20 , 7217 90 50 , 7217 90 90

Bielorusko

88 294,51

222 780,67

229 464,09

25 %

09.8961

Čína

66 719,82

168 344,42

173 394,75

25 %

09.8962

Rusko

41 609,21

104 986,47

108 136,06

25 %

09.8963

Turecko

40 302,46

101 689,34

104 740,02

25 %

09.8964

Ukrajina

26 755,09

67 507,23

69 532,45

25 %

09.8965

Ostatné krajiny

39 770,29

100 346,58

103 356,98

25 %

 (31)

IV.2 – Objemy celkových colných kvót na trimester

 

ROK 1

ROK 2

ROK 3

Číslo výrobku

 

Od 2.2.2019 do 31.3.2019

Od 1.4.2019 do 30.6.2019

Od 1.7.2019 do 30.9.2019

Od 1.10.2019 do 31.12.2019

Od 1.1.2020 do 31.3.2020

Od 1.4.2020 do 30.6.2020

Od 1.7.2020 do 30.9.2020

Od 1.10.2020 do 31.12.2020

Od 1.1.2021 do 31.3.2021

Od 1.4.2021 do 30.6.2021

1

Ostatné krajiny

1 307 737,32

2 051 794,76

2 172 108,07

2 116 842,75

2 093 833,59

2 093 833,59

2 200 669,38

2 200 669,38

2 152 828,74

2 176 749,06

2

Ostatné krajiny

167 401,61

262 647,35

278 048,49

270 974,05

268 028,68

268 028,68

281 704,58

281 704,58

275 580,57

278 642,58

3A

Ostatné krajiny

119,25

187,09

198,07

193,03

190,93

190,93

200,67

200,67

196,31

198,49

3B

Ostatné krajiny

3 268,01

5 127,39

5 428,05

5 289,94

5 232,44

5 232,44

5 499,42

5 499,42

5 379,87

5 439,65

4A

Ostatné krajiny

296 430,19

465 088,74

492 360,66

479 833,44

474 617,86

474 617,86

498 834,77

498 834,77

487 990,53

493 412,65

4B

Ostatné krajiny

48 890,51

76 707,53

81 205,51

79 139,39

78 279,18

78 279,18

82 273,30

82 273,30

80 484,75

81 379,02

5

Ostatné krajiny

16 782,91

26 331,80

27 875,85

27 166,60

26 871,31

26 871,31

28 242,39

28 242,39

27 628,42

27 935,41

6

Ostatné krajiny

12 910,76

20 256,54

21 444,34

20 898,73

20 671,57

20 671,57

21 726,32

21 726,32

21 254,01

21 490,16

7

Ostatné krajiny

181 777,76

285 203,04

301 926,80

294 244,83

291 046,51

291 046,51

305 896,87

305 896,87

299 246,94

302 571,91

8

Ostatné krajiny

3 969,15

6 227,46

6 592,63

6 424,89

6 355,05

6 355,05

6 679,31

6 679,31

6 534,11

6 606,71

9

Ostatné krajiny

19 753,81

30 993,05

32 810,42

31 975,62

31 628,06

31 628,06

33 241,85

33 241,85

32 519,20

32 880,53

10

Ostatné krajiny

560,56

879,51

931,08

907,39

897,53

897,53

943,32

943,32

922,81

933,07

12

Ostatné krajiny

29 679,33

46 565,85

49 296,38

48 042,13

47 519,93

47 519,93

49 944,59

49 944,59

48 858,84

49 401,71

13

Ostatné krajiny

84 771,67

133 003,83

140 802,92

137 220,44

135 728,92

135 728,92

142 654,35

142 654,35

139 553,17

141 103,76

14

Ostatné krajiny

3 321,66

5 211,58

5 517,17

5 376,80

5 318,36

5 318,36

5 589,72

5 589,72

5 468,20

5 528,96

15

Ostatné krajiny

445,48

698,95

739,93

721,11

713,27

713,27

749,66

749,66

733,36

741,51

16

Ostatné krajiny

47 495,07

74 518,13

78 887,73

76 880,57

76 044,91

76 044,91

79 925,03

79 925,03

78 187,53

79 056,28

17

Ostatné krajiny

5 745,47

9 014,45

9 543,04

16 567,39

16 387,31

16 387,31

15 287,52

15 287,52

14 955,19

15 121,36

18

Ostatné krajiny

186,86

293,18

310,37

302,47

299,18

299,18

314,45

314,45

307,61

311,03

19

Ostatné krajiny

393,49

617,37

653,57

636,94 (32)

630,02

630,02

1 092,93

1 092,93

1 069,17

1 081,05

20

Ostatné krajiny

8 575,00

13 453,88

14 242,79

13 880,40

13 729,53

13 729,53

14 430,07

14 430,07

14 116,37

14 273,22

21

Ostatné krajiny

9 834,81

15 430,48

16 335,29

15 919,67

15 746,63

15 746,63

16 550,09

16 550,09

16 190,30

16 370,19

22

Ostatné krajiny

1 104,79

1 733,38

1 835,02

1 788,34  (33)

1 768,90

1 768,90

2 710,71

2 710,71

2 651,78

2 681,24

24

Ostatné krajiny

21 543,91

33 801,65

35 783,72

34 873,27

34 494,21

34 494,21

36 254,24

36 254,24

35 466,11

35 860,18

25

Ostatné krajiny

13 239,52

20 772,34

21 990,39

21 430,89  (34)

21 197,95

21 197,95

135 183,94

135 183,94

132 245,16

133 714,55

26

Ostatné krajiny

14 363,20

22 535,37

23 856,80

23 249,80

22 997,09

22 997,09

24 170,49

24 170,49

23 645,05

23 907,77

27

Ostatné krajiny

6 827,84

10 712,64

11 340,81

11 052,26

10 932,13

10 932,13

11 489,93

11 489,93

11 240,15

11 365,04

28

Ostatné krajiny

15 481,05

24 289,24

25 713,51

25 059,28

24 786,90

24 786,90

26 051,62

26 051,62

25 485,28

25 768,45


(1)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019 a od 1.7.2019 do 30.9.2019: 09.8601.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019: 09.8602.

Od 1.10.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: Turecko: 09.8531, Rusko: 09.8532, India: 09.8533, Srbsko: 09.8534, Kórea: 09.8535, Taiwan: 09.8536 a ostatné tretie krajiny: 09.8601.

Od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: Turecko: 09.8561, Rusko: 09.8562, India: 09.8563, Srbsko: 09.8564, Kórea: 09.8565, Taiwan: 09.8566 a ostatné tretie krajiny: 09.8602.

(2)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8603.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8604.

(3)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8605.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8606

(4)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8607.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8608.

(5)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8609.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8610.

(6)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8611.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8612.

(7)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8613.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8614.

(8)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8615.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8616.

(9)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8617.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8618.

(10)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8619.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8620.

(11)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8621.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8622.

(12)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8623.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8624.

(13)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8625.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8626.

(14)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8627.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019: 09.8628.

Od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: Turecko*: 09.8541, Rusko*: 09.8542, Ukrajina*: 09.8543, Bosna a Hercegovina*: 09.8544, Moldavsko*: 09.8545, Bielorusko: 09.8546 a ostatné tretie krajiny: 09.8628.

*

V prípade vyčerpania ich osobitných kvót v súlade s článkom 1 ods. 5.

(15)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8629.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8630.

(16)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8631.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8632.

(17)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8633.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019: 09.8634.

Od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: Ukrajina*: 09.8551, Švajčiarsko*: 09.8552, Rusko*: 09.8553, Turecko*: 09.8554, Bielorusko*: 09.8555, Moldavsko*: 09.8556, Bosna a Hercegovina: 09.8557 a ostatné tretie krajiny: 09.8634.

*

V prípade vyčerpania ich osobitných kvót v súlade s článkom 1 ods. 5.

(18)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8635.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8636.

(19)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8637.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8638.

(20)  Od 1.10.2019 sa kvóta pre Ukrajinu presunie do kvóty pre ostatné krajiny a nevyužitý objem sa presunie podľa článku 2 tohto nariadenia.

(21)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8639.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8640.

(22)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8641.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8642.

(23)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8643.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8644.

(24)  Od 1.10.2019 sa kvóta pre Čínu presunie do kvóty pre ostatné krajiny a nevyužitý objem sa presunie podľa článku 2 tohto nariadenia.

(25)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8645.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8646.

(26)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8647.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8648.

(27)  Od 1.10.2019 sa kvóty pre Rusko, Turecko a Čínu presunú do kvóty pre ostatné krajiny a nevyužitý objem sa presunie podľa článku 2 tohto nariadenia.

(28)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8649.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8650.

(29)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8651.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8652.

(30)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8653.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8654.

(31)  Od 2.2.2019 do 31.3.2019, od 1.7.2019 do 31.3.2020 a od 1.7.2020 do 31.3.2021: 09.8655.

Od 1.4.2019 do 30.6.2019, od 1.4.2020 do 30.6.2020 a od 1.4.2021 do 30.6.2021: 09.8656.

(32)  Táto suma sa upraví po presune nevyužitých objemov kvót pre jednotlivé krajiny s poradovým číslom 09.8909 podľa článku 2 tohto nariadenia.

(33)  Táto suma sa upraví po presune nevyužitých objemov kvót pre jednotlivé krajiny s poradovým číslom 09.8931 podľa článku 2 tohto nariadenia.

(34)  Táto suma sa upraví po presune nevyužitých objemov kvót pre jednotlivé krajiny s poradovými číslami 09.8941, 09.8942 a 09.8943 podľa článku 2 tohto nariadenia.


Top