EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019R1198

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1198 z 12. júla 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

C/2019/5208

OJ L 189, 15.7.2019, p. 8–67 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force: This act has been changed. Current consolidated version: 08/10/2020

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2019/1198/oj

15.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/8


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1198

z 12. júla 2019,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Platné opatrenia

(1)

Rada v máji 2013 uložila vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 412/2013 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „ČĽR“). V súčasnosti platné individuálne antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 13,1 % do 26,1 %. Všetkým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom nezaradeným do vzorky bolo uložené clo vo výške 17,9 % a všetky ostatné spoločnosti podliehajú reziduálnemu antidumpingovému clu vo výške 36,1 % (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

1.2.   Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(2)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti pôvodných opatrení (3) Európske združenie pre stolový a ornamentálny riad (ďalej len „FEPF“, z franc. Fédération européenne des industries de porcelaine et de faïence de table et d'ornementation, alebo „žiadateľ“), ktorého výroba predstavovala v roku 2017 viac než 28 % celkovej výroby keramického stolového a kuchynského riadu v Únii, požiadalo o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Žiadateľ tvrdil, že uplynutie platnosti pôvodných opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(3)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) (4) Komisia 15. mája 2018 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti pôvodných opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (5) (ďalej len „základné nariadenie“).

1.3.   Prešetrovanie

1.3.1.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(4)

Prešetrovanie pokračovania dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.3.2.   Zainteresované strany

(5)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Konkrétne Komisia informovala o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti tieto strany: žiadateľa, známych výrobcov v Únii a ich príslušné združenia, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, známych neprepojených dovozcov v Únii a orgány ČĽR.

(6)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

Navrhujúci výrobcovia z Únie, zastúpení žiadateľom, požiadali Komisiu, aby zachovala dôvernosť ich názvov s cieľom zabrániť možnému riziku odvetných opatrení zo strany čínskych miestnych orgánov a/alebo súkromných subjektov v ČĽR. Tvrdili, že odhalenie totožnosti navrhovateľov by potenciálne mohlo mať vážny negatívny vplyv na ich podnikateľskú činnosť a vzťahy s čínskymi partnermi, s ktorými majú silné väzby.

(8)

Komisia posúdila tieto žiadosti a poskytnuté podporné dôkazy. Dospela k záveru, že naozaj existujú dôkazy o značnom riziku odvetných opatrení. Na základe toho poskytla dôverné zaobchádzanie s názvami navrhujúcich výrobcov (6).

1.3.3.   Výber vzorky

(9)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.3.3.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(10)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Pred začatím prešetrovania 25 výrobcov z Únie poskytlo informácie požadované na účely výberu vzorky a vyjadrilo ochotu spolupracovať s Komisiou. Komisia na základe toho predbežne vybrala vzorku štyroch výrobcov, ktorých považovala za reprezentatívnych pre výrobné odvetvie Únie (7). Výber sa uskutočnil na základe objemov výroby podobného výrobku jednotlivých výrobcov, ich veľkosti, geografickej polohy v Únii a segmentu výrobkov. Títo štyria výrobcovia z Únie pokrývali všetky hlavné druhy výrobku a nachádzali sa v štyroch členských štátoch. Dvaja z týchto výrobcov boli malé a stredné podniky (MSP (8)). Táto predbežná vzorka predstavovala viac ako 10 % odhadovanej celkovej výroby v Únii v roku 2017.

(11)

Po stanovení predbežnej vzorky jeden z výrobcov zaradených do vzorky informoval Komisiu, že sa nesprávne označil za MSP, hoci v skutočnosti to tak nebolo. Komisia s cieľom zachovať reprezentatívnu vzorku zmenila predbežnú vzorku tak, aby zahŕňala jeden ďalší MSP (9). Výsledná konečná vzorka zahŕňala piatich výrobcov z Únie, z toho dva MSP, ktorí pokrývali všetky hlavné druhy výrobku a nachádzali sa v piatich členských štátoch (10). Táto vzorka predstavovala viac ako 10 % odhadovanej celkovej výroby výrobného odvetvia Únie za rok 2017.

(12)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz výrobkov ľahkého priemyslu a remeselníckych výrobkov (ďalej len „CCCLA“, z angl. China Chamber of Commerce for Exports and Imports of Light Industrial Products and Art Crafts) mala pripomienku k nízkemu percentu reprezentatívnosti spoločností zaradených do vzorky (viac než 10 %) v porovnaní s pôvodným prešetrovaním (viac než 20 %). Komisia však zastávala názor, že vzhľadom na fragmentovaný charakter odvetvia výroby keramického stolového riadu a potrebu zahrnúť veľké i malé spoločnosti vyrábajúce rôzne druhy výrobku v rôznych členských štátoch vzorka zahŕňala najväčší reprezentatívny objem predaja, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty.

1.3.3.2.   Výber vzorky dovozcov

(13)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisii sa prihlásilo pätnásť dovozcov, z ktorých dvanásť poskytlo požadované informácie. Komisia sa vzhľadom na počet odpovedí rozhodla obmedziť počet dovozcov, ktorých podrobí prešetrovaniu, a vybrala vzorku. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala dve spoločnosti zodpovedajúce najväčšiemu reprezentatívnemu objemu dovozu a predaja prešetrovaného výrobku v Únii, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty (11). Podľa údajov oznámených vo fáze výberu vzorky spoločnosti zaradené do vzorky tvorili 2 – 5 % dovozu dotknutého výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania.

1.3.3.3.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(14)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(15)

Vyplnené formuláre na výber vzorky zaslalo späť päťsto tridsaťštyri (534) čínskych vyvážajúcich výrobcov, resp. skupín vyvážajúcich výrobcov, a súhlasilo so zaradením do vzorky. Títo spolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania spolu predstavovali približne 82 % objemu čínskeho predaja a 76 % hodnoty čínskeho predaja keramického stolového a kuchynského riadu do Únie. Po analýze informácií poskytnutých čínskymi vyvážajúcimi výrobcami sa Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia rozhodla obmedziť prešetrovanie na primeraný počet vyvážajúcich výrobcov použitím vzorky. Komisia 29. júna 2018 (poznámka do spisu č. t18.007505) vybrala vzorku troch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho objemu predaja do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Podľa Eurostatu pokrývali tieto tri skupiny zaradené do vzorky približne 8,8 % celkového čínskeho vývozu do Únie v období revízneho prešetrovania (12).

(16)

CCCLA vyjadrila pripomienku, pokiaľ ide o nízke percento reprezentatívnosti spoločností zaradených do vzorky v porovnaní s pôvodným prešetrovaním (takmer 20 %). Komisia však zastávala názor, že vzhľadom na fragmentovaný charakter odvetvia výroby keramického stolového riadu predstavoval výber troch najväčších skupín – pokiaľ ide o ich deklarovaný predaj na vývoz do Únie – najväčší reprezentatívny objem predaja, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty.

(17)

Jedna zo skupín zaradených do vzorky (13) informovala 25. júla 2018 útvary Komisie o svojom rozhodnutí odstúpiť od spolupráce a nepredložiť vyplnený dotazník. Následne sa Komisia v súlade s článkom 17 ods. 4 základného nariadenia rozhodla vybrať novú vzorku pridaním jednej ďalšej skupiny, ktorá bola počas obdobia revízneho prešetrovania štvrtou najväčšou, pokiaľ ide o predaj do Únie (14).

1.3.4.   Dotazníky a overovanie na mieste

(18)

Komisia zaslala dotazníky trom skupinám čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a vláde ČĽR (ďalej len „čínska vláda“), piatim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a dvom neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky. Úplne vyplnené dotazníky poskytli dve skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov, štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a dvaja dovozcovia zaradení do vzorky.

(19)

Jeden malý výrobca z Únie informoval Komisiu, že nebude môcť poskytnúť riadne vyplnený dotazník a následne od spolupráce odstúpil. Keďže postup bol v pokročilej fáze, nebolo možné túto spoločnosť zaradenú do vzorky nahradiť. Odstúpenie tejto spoločnosti od spolupráce malo vplyv na reprezentatívnosť vzorky, keďže sa zmenšila na troch veľkých výrobcov a jeden MSP namiesto dvoch MSP. Zmenená vzorka však stále predstavovala viac než 10 % odhadovanej celkovej výroby výrobného odvetvia Únie v roku 2017, zahŕňala všetky relevantné segmenty výrobkov (porcelán, kameninové výrobky a pórovina), veľké spoločnosti a MSP, a zachovala si aj reprezentatívne geografické rozloženie (štyri členské štáty (15)).

(20)

Jedna skupina čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradená do vzorky predložila vyplnený dotazník s veľkými nedostatkami a vynechala oddiely o predaji na domácom trhu a nákladoch. Komisii to neumožnilo získať všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely prešetrovania. Komisia preto informovala túto skupinu, že pokiaľ ide o túto skupinu, môže založiť svoje zistenia na dostupných skutočnostiach, ako sa stanovuje v článku 18 základného nariadenia (16).

(21)

Komisia overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

a)

Čínski vyvážajúci výrobcovia:

Hunan Hualian China Industry Co., Ltd a Hunan Liling Hongguanyao China Industry Co., Ltd a ich prepojené obchodné spoločnosti (ďalej len „skupina Hunan Hualian“) v provincii Chu-nan, Čína.

Guangdong Songfa Ceramics Co., Ltd a Chaozhou Lianjun Ceramics Co., Ltd (ďalej len „skupina Songfa“) v provincii Kuang-tung, Čína.

b)

Výrobcovia z Únie:

Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

c)

Neprepojení dovozcovia:

Ritzenhoff & Breker GmbH & Co. KG, Bad Driburg, Nemecko.

Ritzenhoff AG, Marsberg, Nemecko.

1.3.5.   Žiadosť o zachovanie dôvernosti

(22)

Podobne ako v prípade žiadosti, ktorú podali navrhujúci výrobcovia z Únie vo fáze začatia prešetrovania (ako sa uvádza v odôvodnení 7), výrobcovia z Únie zaradení do vzorky požiadali, aby sa s ich totožnosťou zaobchádzalo dôverne z obavy, že by mohli čeliť odvetným opatreniam zo strany zákazníkov alebo konkurentov, ktorých sa toto prešetrovanie týka, v súlade s článkom 19 ods. 1 základného nariadenia. Komisia individuálne preskúmala skutkovú podstatu každej žiadosti o zachovanie dôvernosti. Skonštatovala, že naozaj v každom prípade existujú dôkazy o významnej možnosti odvetných opatrení, a súhlasila s tým, aby názvy daných spoločností neboli zverejnené (17). Komisia okrem toho usúdila, že nie je vhodné zverejniť päť členských štátov, v ktorých sa spoločnosti zaradené do vzorky nachádzajú, keďže by to nevyhnutne znamenalo zverejnenie totožnosti dotknutých spoločností.

(23)

CCCLA tvrdila tak pred konečným poskytnutím informácií, ako aj po ňom, že nezverejnením totožnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa vážne porušili práva ostatných zainteresovaných strán na obhajobu. Po prvé, CCCLA tvrdila, že neboli poskytnuté žiadne informácie o prepojeniach výrobcov z Únie s čínskymi spoločnosťami v rovnakom odvetví. Komisia však v poznámke do spisu obsahujúcej posúdenie dôkazov, ktoré predložili výrobcovia z Únie, naznačila prepojenia, ktoré existujú s čínskymi spoločnosťami a ktoré by sa zverejnením totožnosti výrobcov z Únie mohli ohroziť (18). Po druhé, CCCLA kritizovala, že anonymita jej bráni v tom, aby predložila zmysluplné pripomienky k reprezentatívnosti vzorky, aby určila, či spoločnosti zaradené do vzorky vyrábajú značkové alebo neznačkové výrobky, a aby overila správnosť zistení Komisie o ujme.

(24)

Podľa judikatúry Súdneho dvora musí byť ochrana práv na obhajobu v prípade potreby zosúladená so zásadou dôvernosti, ktorá je špecificky stanovená v článku 19 základného nariadenia (19). Hoci takýto súlad umožňuje, aby sa prijali zhrnutia takýchto informácií, ktoré nemajú dôverný charakter (napríklad vo forme rozsahu a/alebo indexovaných prvkov informácií), ak takéto informácie nepovedú k zverejneniu obchodného tajomstva, nie je to všeobecná zásada.

(25)

Uplatnením uvedenej zásady Komisia počas celého súčasného prešetrovania zabezpečila, aby sa všetky relevantné otázky overili a riešili v spisoch, ktoré sú zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Tieto spisy zahŕňali poznámky k výberu vzorky a jej reprezentatívnosti, verejne prístupné podania výrobcov z Únie zaradených do vzorky, vrátane rozsahov a/alebo indexovaných prvkov informácií, a inú relevantnú komunikáciu s týmito spoločnosťami a ich zástupcami, ako napríklad o percentuálnom podiele značkových výrobkov vyrábaných rôznymi spoločnosťami zaradenými do vzorky. Pri výbere spoločností zaradených do vzorky ani pri určovaní zistení Komisie o ujme neboli použité žiadne ďalšie informácie okrem tých, ktoré boli poskytnuté zainteresovaným stranám vo verejne prístupnej verzii. Zverejnenie názvov týchto spoločností by preto zainteresovaným stranám neprinieslo žiadne dodatočné informácie, ktoré by boli relevantné na overenie správnosti zistení Komisie. Komisia preto usúdila, že informácie poskytnuté v dokumentoch, ktoré boli poskytnuté zainteresovaným stranám, postačovali na uspokojenie práv zainteresovaných strán na obhajobu, zatiaľ čo zverejnenie názvov výrobcov z Únie by im pravdepodobne spôsobilo nenapraviteľné a neprimerané hospodárske škody. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

1.3.6.   Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(26)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy svedčiace o existencii výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(27)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania všetkých známych výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania v súvislosti so vstupmi použitými na výrobu prešetrovaného výrobku. Informácie požadované v prílohe III predložili tí istí dvaja výrobcovia, ktorí zaslali aj odpovede na účely výberu vzorky.

(28)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník aj čínskej vláde. V uvedenom dotazníku bola čínska vláda vyzvaná, aby poskytla svoje stanoviská k dôkazom, ktoré žiadateľ uviedol vo svojej žiadosti, ku všetkým ostatným dôkazom v spise týkajúcim sa existencie výrazných deformácií, vrátane najmä správy, ako aj k vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade. Nebola doručená žiadna odpoveď.

(29)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(30)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(31)

Komisia 18. júla 2018 uverejnila prvú poznámku do spisu (20) (ďalej len „poznámka z 18. júla 2018“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia. Na základe odpovedí s vyplnenou prílohou III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania Komisia stanovila zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napríklad materiál, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe keramického stolového a kuchynského riadu. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala tri možné reprezentatívne krajiny: Brazíliu, Thajsko a Turecko.

(32)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám príležitosť predložiť svoje pripomienky. Komisia dostala pripomienky od CCCLA a žiadateľa.

(33)

Komisia sa pripomienkami, ktoré poslali zainteresované strany, zaoberala v druhej poznámke (21) k zdrojom na určenie normálnej hodnoty z 9. októbra 2018 (ďalej len „poznámka z 9. októbra“). V poznámke z 9. októbra Komisia bližšie špecifikovala zoznam výrobných faktorov a skonštatovala, že v danom štádiu bolo Turecko najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Komisia dostala pripomienky od CCCLA a žiadateľa. Tieto pripomienky sa v tomto nariadení rozoberajú v oddiele 3.2.3.

1.3.7.   Ďalší postup

(34)

Komisia 26. apríla 2019 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať antidumpingové clá (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota 20 dní, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Na žiadosť CCCLA sa 17. mája 2019 uskutočnilo vypočutie.

(35)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila.

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Dotknutý výrobok

(36)

Dotknutý výrobok je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, a to keramický stolový a kuchynský riad, okrem keramických mlynčekov na ochucovacie prísady alebo korenie a ich keramických brúsnych častí, keramických mlynčekov na kávu, keramických brúsičov na nože, keramických brúsičov, keramických kuchynských nástrojov na použitie na rezanie, mletie, strúhanie, krájanie, škrabanie a lúpanie a kameňov na pizzu určených na pečenie pizze alebo chleba vyrobených z kordieritovej keramiky, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 6911 10 00, ex 6912 00 21, ex 6912 00 23, ex 6912 00 25 a ex 6912 00 29 (kódy TARIC 6911100090, 6912002111, 6912002191, 6912002310, 6912002510 a 6912002910), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(37)

Keramický stolový a kuchynský riad môže byť z porcelánu (vrátane kostného porcelánu), bežnej keramiky, kameniny, póroviny, jemnej keramiky alebo z iných materiálov. Konečný výrobok z keramiky závisí od druhu a zloženia hlavných surovín, medzi ktoré patrí íl, kaolín, živec a kremeň.

(38)

Keramický stolový a kuchynský riad sa predáva vo veľkom množstve foriem, ktoré sa v priebehu času vyvíjali. Dotknutý výrobok sa používa na veľmi rozmanitých miestach, napr. v domácnostiach, hoteloch, reštauráciách alebo v zariadeniach sociálnej starostlivosti, a je v zásade určený na styk s potravinami.

2.2.   Podobný výrobok

(39)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie v Únii, keramický stolový riad vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR a keramický stolový a kuchynský riad dovážaný do Únie z ČĽR majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU

(40)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu dumpingu z ČĽR.

3.1.   Spolupráca spoločností zaradených do vzorky

(41)

Na základe údajov Eurostatu Čína počas obdobia revízneho prešetrovania vyviezla do Únie 376 421 ton keramického stolového a kuchynského riadu v celkovej hodnote 671 978 000 EUR. Počas rovnakého obdobia predstavoval deklarovaný objem vývozu a deklarovaná hodnota spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov 292 866 ton a 484 020 950 EUR, čo zodpovedá 78 % objemu vývozu a 72 % celkovej hodnoty. V takom fragmentovanom odvetví výroby, akým je odvetvie výroby keramického stolového riadu, sa toto môže považovať za vysokú úroveň spolupráce.

(42)

Zároveň od spolupráce odstúpila jedna zo štyroch skupín zaradených do vzorky bez toho, aby poskytla vyplnený dotazník, a ďalšia z nich vyplnila dotazník s veľkými nedostatkami, čo Komisii neumožnilo získať všetky informácie, ktoré považovala za potrebné. Tretia skupina zaradená do vzorky sa navyše rozhodla odstúpiť od spolupráce počas overovania na mieste (22). Počas overovania tejto skupiny Komisia zistila, že údaje poskytnuté vo vyplnenom dotazníku nebolo možné dostatočne overiť z dôvodu chýbajúcich podporných dôkazov. Spoločnosť konkrétne neposkytla dokumentáciu, ktorá by preukazovala objem výroby, a ani dokumentáciu týkajúcu sa dodávky surovín/konečných výrobkov počas obdobia revízneho prešetrovania. V priestoroch spoločnosti neboli k dispozícii ani určité elektronické dokumenty, ako sú objednávky a nákupné zmluvy týkajúce sa dodávateľských transakcií počas obdobia revízneho prešetrovania. Okrem toho, pokiaľ ide aspoň o jednu transakciu, predložená dokumentácia nebola v súlade s overenými informáciami/dokumentmi, ktoré Komisia dostala od dodávateľa danej spoločnosti. Všetky tieto zistenia potvrdzujú záver, že poskytnuté informácie neboli spoľahlivé a že časť výroby a pôvod predaja na vývoz do EÚ boli počas obdobia revízneho prešetrovania nesprávne deklarované.

(43)

Napokon teda tri zo štyroch skupín zaradených do vzorky nespolupracovali na prešetrovaní, a to aj napriek prvotnému súhlasu. Komisia informovala predmetné spoločnosti a aj čínske orgány (23), že v súlade s článkom 18 základného nariadenia môže svoje zistenia týkajúce sa pokračovania a/alebo opätovného výskytu dumpingu založiť na dostupných skutočnostiach.

3.2.   Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.2.1.   Normálna hodnota

(44)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(45)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(46)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.2.2.   Existencia výrazných deformácií

3.2.2.1.   Úvod

(47)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

deformácia mzdových nákladov,

prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu“.

(48)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak koncepcia „socialistického trhového hospodárstva“, ktorá je zakotvená v čínskej ústave, a celý právny systém dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(49)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(50)

V tejto súvislosti Komisia už v minulosti vyhotovila „Pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve ČĽR na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (ďalej len „správa“). Táto správa poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na viacerých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. odvetvie keramiky). Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Žiadosť takisto obsahovala relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(51)

Žiadosť podporila tvrdenia o výrazných deformáciách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), ako už bolo uvedené, a doplnila tak správu.

(52)

Po prvé, žiadateľ sa v oddiele 3.B.i žiadosti odvolal na existenciu výrazných deformácií v Číne, ako sa uvádza v správe. Tieto informácie ďalej rozšíril v samostatnom dokumente priloženom k jeho žiadosti (ďalej len „správa ThinkDesku“) (24).

(53)

Na základe uvedených dokumentov žiadateľ tvrdil, že údajne existujú deformácie vo vzťahu k výrobným faktorom. Žiadateľ okrem toho tvrdil, že existuje prepojenie medzi čínskymi tvorcami politiky a správnymi radami spoločností, ktoré vyrábajú stolový a kuchynský riad, ktoré žiadateľ kvalifikoval ako „pomerne veľké“.

(54)

V žiadosti uvádza žiadateľ aj príklady značnej štátnej podpory pre výrobcov stolového a kuchynského riadu počas posledných rokov. V správe ThinkDesku sa zdôrazňuje finančná odmena a podporné opatrenia, ktoré čínske orgány poskytli odvetviu keramiky. V uvedenej správe sa navyše poukazuje na existenciu hospodárskej politiky zameranej na podporu inovačných kapacít a modernizácie technológií v odvetví keramiky. V tejto súvislosti sa v nej uvádzajú určité finančné podporné opatrenia, ktoré vlády poskytujú na všetkých správnych úrovniach (25).

(55)

Žiadateľ okrem iných podporných opatrení preukázal existenciu vládnej podpory pre vývoz vo forme úľav na DPH alebo poistenia vývozných úverov prostredníctvom štátom vlastnenej spoločnosti China Export & Credit Insurance Corporation (Sinosure), z ktorých čínski výrobcovia keramiky profitovali (26). Okrem toho správa ThinkDesku potvrdzuje, že význam odvetvia keramiky pre miestne hospodárstva viedol k silnej finančnej a nepeňažnej podpore od regionálnych vlád (27). Podniky navyše získali finančnú podporu týkajúcu sa komercializácie, patentov a ochranných známok (28).

(56)

S odvolaním sa na správu a na správu ThinkDesku žiadateľ poukázal na súčasnú dominantnú úlohu štátu v čínskom hospodárstve a dospel k záveru, že odvetvie keramického stolového a kuchynského riadu podlieha výrazným deformáciám trhu.

(57)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku.

(58)

Podľa oddielu 5.2.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania a v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia boli všetky zainteresované strany v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise svedčiace o existencii výrazných deformácií. Túto možnosť nevyužil ani jeden vyvážajúci výrobca. Vyvážajúci výrobcovia boli navyše v dotazníku pre vyvážajúcich výrobcov osobitne vyzvaní, aby poskytli vyjadrenia a podporné dôkazy, ak sa domnievajú, že niektoré alebo žiadne ich náklady neboli ovplyvnené výraznými deformáciami. Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že jeho náklady na suroviny neboli deformované. Pri overovaní na mieste však neposkytol žiadne podporné dôkazy, a to napriek výslovnej žiadosti ešte pred uskutočnením overovania. Okrem toho, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 42, dokonca sa rozhodol, že úplne prestane spolupracovať.

(59)

Po poskytnutí informácií CCCLA tvrdila, že antidumpingová dohoda WTO neustanovuje procedurálnu prekážku spočívajúcu v pripomienkovaní správy o určitej krajine. Komisia uviedla, že toto tvrdenie súvisí so stanoviskom CCCLA k súladu novej metodiky s WTO, ktorým sa zaoberajú odôvodnenia 126 a 127. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(60)

Po poskytnutí informácií CCCLA takisto tvrdila, že čínskym vyvážajúcim výrobcom nebola vôbec poskytnutá zmysluplná príležitosť preukázať, že neboli jednotlivo ovplyvnení výraznými deformáciami, ktoré sa uvádzajú v správe a správe ThinkDesku. CCCLA ďalej tvrdila, že podľa novej antidumpingovej metodiky EÚ [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017] už individuálny vývozca nemá možnosť preukázať, že by mohol byť posudzovaný oddelene od údajnej situácie v celej krajine, na rozdiel od metodiky, ktorá sa na ČĽR uplatňovala podľa článku 2 ods. 7 predchádzajúceho základného nariadenia, keď sa jednotlivým vývozcom umožňovalo, aby sa im priznalo trhovohospodárske zaobchádzanie, ak to preukázali. CCCLA preto tvrdila, že Komisia vo vzťahu k CCCLA a všetkým čínskym vývozcom porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, zásadu riadneho procesu a práva na obhajobu a porušila článok 41 Charty základných práv EÚ.

(61)

Komisia pripomína, že zásada riadnej správy vecí verejných, pokiaľ je vyjadrením osobitného práva, akým je právo na to, aby boli záležitosti jednotlivca vybavené nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote v zmysle článku 41 Charty základných práv, musí byť považovaná za pravidlo práva Únie, ktorého účelom je priznať práva jednotlivcom. Podľa judikatúry ale zásada riadnej správy vecí verejných sama osebe nepriznáva práva jednotlivcom okrem prípadov, keď predstavuje vyjadrenie osobitných práv (29). V tejto súvislosti treba poznamenať, že na rozdiel od tvrdení CCCLA mali počas revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti všetky strany možnosť predložiť pripomienky k existencii výrazných deformácií, ich prepojeniu s dotknutým výrobkom a ich vplyvu na ich podnikanie. Vyvážajúci výrobcovia mohli v dotazníku vyplniť oddiel F-5. Jeden vyvážajúci výrobca sa mohol pokúsiť predložiť dôkazy podporujúce jeho tvrdenie, že náklady na suroviny neboli deformované. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 58, žiadna z uvedených strán tak nespravila. Uvedené zainteresované strany sa preto nemôžu odvolávať na zásadu riadnej správy vecí verejných, ako je vyjadrená v článku 41 Charty základných práv EÚ, pokiaľ ide o ich tvrdenie o existencii výrazných deformácií pre dotknutých vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho teoretické argumenty založené na abstraktných porovnaniach medzi rôznymi verziami antidumpingových právnych predpisov nie sú v súvislosti s článkom 41 Charty základných práv EÚ relevantné, keďže Komisia má právnu povinnosť riadiť sa platnými právnymi predpismi. Zároveň ale Komisia takisto podotýka, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) druhého pododseku tretej zarážky základného nariadenia sa domáce náklady vývozcu môžu použiť na vytvorenie normálnej hodnoty „v tom rozsahu, v akom na základe presných a primeraných dôkazov […] možno s určitosťou preukázať, že nie sú deformované“. Znamená to, že – ak je táto požiadavka splnená –, individuálna situácia vyvážajúceho výrobcu sa môže zohľadniť, aby sa na stanovenie normálnej hodnoty použili jeho vlastné náklady. V každom prípade Komisia pripomína, že CCCLA sa nemôže odvolávať na procedurálne právo, ktoré ju osobne a negatívne neovplyvňuje, takže nemôže tvrdiť, že došlo k porušeniu osobitného práva, ktoré prináleží jej členom.

(62)

Komisia preto zamietla tvrdenie, že došlo k porušeniu článku 41 Charty základných práv EÚ.

3.2.2.2.   Výrazné deformácie s vplyvom na ceny a náklady na domácom trhu v Čínskej ľudovej republike

(63)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (30). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (31).

(64)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny (32)“. Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(65)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (33). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(66)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.2.5 ďalej) (34).

(67)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.2.8 ďalej) (35). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (36).

(68)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (37). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (38).

(69)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (39).

3.2.2.3.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny

(70)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(71)

Pokiaľ ide o vlastníctvo štátu, je zložité vyvodzovať všeobecné závery o vzorcoch vlastníctva v čínskom odvetví keramického stolového a kuchynského riadu, keďže je veľmi rozdrobené. Žiadateľ vo svojej žiadosti analyzoval deväť spoločností kótovaných na burze, ktoré sú pomerne veľkými výrobcami kuchynského a stolového riadu a vyvážajú značný podiel svojho objemu výroby. Podľa žiadateľa v ôsmich z týchto deviatich spoločností vlastnil štát v čase analýzy podiel vo výške do 5 %, kým v deviatej spoločnosti mali viaceré štátom vlastnené subjekty súhrnný podiel vo výške takmer 50 % (40). Kapitálový podiel štátu v iných popredných spoločnostiach vyrábajúcich keramický stolový a kuchynský riad (41) sa pohybuje v rozpätí od 46,5 % v spoločnosti Jiangsu Gaochun (42) cez 30,34 % v spoločnosti Jingdezhen Redleaf Ceramics (43) až po 33 % v spoločnosti Sanyuan Ceramics (44). Komisia nemá k dispozícii žiadne údaje o iných čínskych spoločnostiach v tomto odvetví. Dôkazy v spise preto nepotvrdzujú zistenie o významnom štátnom vlastníctve v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu.

(72)

Pokiaľ ide o ovládanie zo strany štátu, vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.2.2.4.

(73)

Pokiaľ ide o vykonávanie dozoru a usmerňovania zo strany štátu, príslušná analýza sa uvádza v oddieloch 3.2.2.4 a 3.2.2.5. Vysoká miera kontroly a zasahovania vlády do odvetvia keramiky, ako sa uvádza ďalej, bráni aj súkromným výrobcom keramického stolového a kuchynského riadu, aby fungovali za trhových podmienok.

(74)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že trh s keramickým stolovým a kuchynským riadom v ČĽR bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré ovláda čínska vláda, ktoré podliehajú jej dozoru alebo ktoré usmerňuje.

3.2.2.4.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(75)

Čínsky štát môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Predovšetkým bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (45)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (46). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (47). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane odvetvia keramiky. Považuje sa teda za preukázané, že tieto pravidlá sa uplatňujú aj na výrobcov keramického stolového a kuchynského riadu a na dodávateľov ich vstupov.

(76)

Konkrétne v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu existujú úzke prepojenia medzi rozhodovacími procesmi čínskych podnikov vyrábajúcich keramický stolový a kuchynský riad a štátom, t. j. najmä Komunistickou stranou Číny. V správe ThinkDesku sa predostierajú mená osôb na riadiacich pozíciách v šiestich z uvedených spoločností, ktorí zastávajú alebo zastávali štátne alebo verejné funkcie (48). Komisia na základe iných zdrojov v prípade troch z týchto popredných výrobcov keramického stolového riadu zistila, že: predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Guangdong Songfa Ceramics Co. Ltd zaradenej do vzorky, ktorá je jedným z najväčších vývozcov na trh Únie, bol delegátom 11. Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (49) a členom 12. zhromaždenia ľudových zástupcov provincie Kuang-tung (50); predseda ďalšej spoločnosti v provincii Kuang-tung kótovanej na burze, Great Wall of Cultural Group Holding Co Ltd., bol delegátom uvedeného 12. zhromaždenia ľudových zástupcov provincie Kuang-tung (51); predseda spoločnosti Guangdong Sitong Group Co., Ltd. kótovanej na burze bol zároveň členom miestneho výboru Politického poradného zhromaždenia ľudu v Čchao-čou (52); podpredseda a generálny riaditeľ tej istej spoločnosti navyše zastával súčasne funkciu člena stáleho výboru 13. miestneho zhromaždenia ľudových zástupcov v Čchao-čou (53). Komisia okrem toho zistila, že všetci kandidáti, ktorí sa v roku 2018 uchádzali o funkciu závislého predsedu správnej rady spoločnosti Songfa Ceramics Co. Ltd, boli členmi Komunistickej strany Číny (54).

(77)

V súvislosti so spoločnosťou Songfa Ceramics Komisia takisto zistila, že v rokoch 2017 a 2018 bola príjemcom finančných prevodov, ktoré sú v účtovných záznamoch spoločnosti vedené ako „subvencie na výdavky členov strany vynakladané na činnosti v spojitosti s „dvomi novými typy organizácií““ (55). Pojem „dva nové typy organizácií“ vymedzuje štátnu politiku zameranú na vytváranie základných organizácií (hlavne straníckych buniek) v podnikoch a „spoločenských organizáciách“ (56). Bez ohľadu na výšku finančných prevodov pre spoločnosť Songfa, už ich samotná existencia je dôkazom úzkeho prepojenia medzi podnikmi vyrábajúcimi keramiku a Komunistickou stranou Číny a skutočnosti, že Komunistická strana Číny pôsobí vnútri tejto spoločnosti.

(78)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.2.2.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (57).

(79)

Na základe všetkých uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že prítomnosť štátu vo firmách v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu, ako aj vo finančnom sektore a iných odvetviach vstupov, v kombinácii s rámcom opísaným v oddiele 3.2.2.3 a nasledujúcich oddieloch, umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.2.2.5.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(80)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (58).

(81)

Čínske odvetvie keramiky vrátane výroby keramického spotrebného tovaru, akým je keramický stolový a kuchynský riad, je odvetvím náročným na pracovnú silu, ktoré má v Číne tradičnú hodnotu, a čínsky štát v tejto súvislosti dôsledne dozerá na jeho rozvoj, usmerňuje a riadi ho pomocou rôznych plánovacích dokumentov (59). Výroba keramického stolového a kuchynského riadu sa riadi čínskym súborom pravidiel týkajúcich sa ľahkého priemyslu prostredníctvom zastrešujúceho nástroja 13. rozvojového plánu pre ľahký priemysel na roky 2016 – 2020. V uvedenom rozvojovom pláne sa v prvom rade uvádza, že sa ním vo všetkých odvetviach, na ktoré sa vzťahuje (teda aj v odvetví stolového a kuchynského riadu), plní duch rozhodnutí prijatých na celoštátnom zjazde Komunistickej strany Číny a na viacerých plenárnych zasadnutiach 18. zjazdu strany. Tento plán presadzuje v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje (vrátane odvetvia keramického stolového a kuchynského riadu), viaceré ustanovenia týkajúce sa riadenia ponuky a dopytu, organizácie podnikovej štruktúry, riadenia hodnotového reťazca, vývozných modelov, ako aj plánovania výroby a investícií. Plán stanovuje cieľ ročného rastu pre pridanú hodnotu v príslušných odvetviach na úrovni 6 – 7 %. Vymenúva sa v ňom aj niekoľko podporných opatrení, ktorých cieľom je predovšetkým dosiahnuť, aby podniky ľahkého priemyslu boli konkurencieschopné na medzinárodnej úrovni (60). Pre odvetvie keramiky stanovuje veľmi podrobné ustanovenia týkajúce sa vývoja výrobkov. V súvislosti s výrobkami keramického stolového a kuchynského riadu štát okrem iného dáva inštrukcie, aby sa „prednostne vyvíjali výrobky s nízkou spotrebou zdrojov, akými sú vysokoakostný kostný porcelán, porcelán s vysokým obsahom kremenného skla, mastencový porcelán, porcelán s vysokým obsahom živca a ekologické úžitkové keramické výrobky, z ktorých sa neuvoľňujú ťažké kovy; posilnili kapacity podnikov v oblasti inovácie výroby a dizajnu; zvýšila pridaná hodnota výrobkov; utužovalo historické dedičstvo v tejto oblasti a rozvíjali tradičné techniky umeleckej keramiky; vyvíjali prednostne umelecké výrobky z jemnej keramiky; prednostne vyvíjali vysokočisté, mimoriadne jemné keramické materiály s výnimočnými vlastnosťami, ako napr. veľkou pevnosťou, veľkou odolnosťou, vysokou tepelnou odolnosťou, odolnosťou voči korózii, odolnosťou voči teplotným výkyvom, odolnosťou voči taveniu kovov atď., vysokovýkonné keramické materiály na teplotnú výmenu, vysokovýkonné nové materiály na keramické membrány, úžitkové keramické materiály vysokej kvality“ (61). Obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa vývozných činností spoločností: „[…] Aktívne sa presadzovať na nových a rozvíjajúcich sa trhoch, akými je Blízky východ, Rusko, Afrika, Európa, juhovýchodná Ázia, západná Ázia, Južná Amerika, Stredná Amerika atď.“; „posilňovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti výrobnej kapacity, podporovať značkové podniky v „expandovaní“ [na zahraničné trhy], zriaďovať logistické centrá a distribučné strediská na hlavných predajných trhoch, […]“ (62). Ako jedno z opatrení na plnenie uvedených cieľov sa v pláne stanovujú čínske nástroje, ktoré riadia vstup na trh – najmä právne predpisy obmedzujúce investície v určitých odvetviach: „Štátna rada jasne stanoví zoznam priemyselných odvetví, oblastí, podnikateľských odvetví, v ktorých sú investičné operácie zakázané alebo obmedzené.“ Štát ďalej v pláne vymenúva celý rad podporných opatrení, ktoré budú k dispozícii na podporu dotknutých odvetví (teda aj výroby keramického stolového a kuchynského riadu). Patria k nim aj fondy na podporu inovácie, preferenčné úvery, vývozné stimuly, finančné transfery, daňové úľavy, úľava na poplatkoch za užívanie pôdy alebo schémy na stabilizáciu zamestnanosti. Súčasťou dôkazov v spise, ktoré žiadateľ poskytol vo svojej žiadosti a ktoré vychádzajú z výročných správ viacerých spoločností vyrábajúcich keramický stolový a kuchynský riad, sú príklady uvedených podporných opatrení (63).

(82)

Zasahovanie čínskej vlády do odvetvia keramického stolového a kuchynského riadu je zrejmé nielen z opísaného ústredného plánu, ale aj z celého radu plánovacích dokumentov smerujúcich zhora nadol vydávaných na všetkých úrovniach od celoštátnej až po miestnu. Povšimnutiahodným príkladom je provincia Kuang-tung, v ktorej sa nachádza najväčší počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v tomto prešetrovaní a ktorá vykazuje najväčší objem výroby keramického tovaru v Číne (64). V tejto provincii sa toto odvetvie od roku 2016 do roku 2018 riadilo regionálnym plánom – smerným akčným plánom pre transformáciu odvetvia keramiky a modernizáciu technológií v provincii Kuang-tung (ďalej len „akčný plán pre Kuang-tung“) (65). V súlade s ústrednými plánovacími dokumentmi sa v akčnom pláne pre Kuang-tung medzi jeho hlavnými cieľmi uvádza predovšetkým „sústavná optimalizácia odvetvových štruktúr: [prostredníctvom] výrazného zvyšovania podielu […] výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, vybudovania aspoň dvoch štátnych predvádzacích základní pre nový model industrializácie, presadenia prinajmenšom: dvoch priemyselných klastrov v hodnote viac ako 50 miliárd čínskych jüanov, jedného – dvoch podnikov (skupín) s ročným príjmom z hlavného podnikania vyše 10 miliárd jüanov a 40 podnikov s ročným príjmom z hlavného podnikania vyše 1 miliardy jüanov (66).“ V danom akčnom pláne sa ďalej nariaďuje „zlepšiť úroveň rozvoja odvetvia“ okrem iného: „optimalizáciou priemyselných klastrov: výraznejšie urýchliť výstavbu keramikárskych výrobných základní, akými sú Fuo-šan, Čchao-čou, Mej-čou a Čching-jüan“, „rozšírením odvetvového hodnotového reťazca: aktívnejšie sa začleniť do celosvetového hodnotového reťazca odvetvia keramiky“ [a] „aktívne sa zúčastňovať na medzinárodných výmenách a spolupráci: plne využívať obojaké zdroje (67) a oba druhy trhov (68), zaviesť stratégiu zameranú na prienik na zahraničné trhy, zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia na medzinárodnej úrovni“ (69). Akčný plán pre Kuang-tung nadväzuje na líniu ústredného 13. päťročného plánu pre ľahký priemysel a poskytuje cielené usmernenie v oblasti vývoja výrobkov, ktoré si majú osvojiť výrobcovia keramiky v provincii Kuang-tung: „V prípade (umeleckej) úžitkovej keramiky: vyvíjať špičkové, kompletné sady výrobkov, ako aj úžitkovú keramiku pretvorenú na umelecké výrobky a naopak, spoločne vyvíjať materiály, akými sú sklokeramika, vystužený porcelán, kostný porcelán, horčíkový porcelán, porcelán s vysokým obsahom kremenného skla, email vysokej triedy atď., vyvinúť glazúry jemných farieb“ (70). V akčnom pláne sa v neposlednom rade stanovuje špecifické rozdelenie úloh, pokiaľ ide o plnenie jeho ustanovení, pričom vykonanie týchto úloh sa zadáva predovšetkým: komisii pre hospodárstvo a informačné technológie provincie pri „prevzatí vedenia pri koordinácii a usmerňovaní transformácie a modernizácie odvetvia keramiky v celej provincii“, oddeleniu na ochranu životného prostredia provincie pri „výkone dohľadu a usmerňovaní miestnych orgánov na ochranu životného prostredia, ktoré v súlade so zákonom vykonávajú hodnotenia a schvaľovania v oblasti ochrany životného prostredia, vydávajú povolenia v oblasti ochrany životného prostredia a každodenný environmentálny dohľad a riadenie projektov v odvetví keramiky“, oddeleniu pre pôdu a zdroje, financie, dane a elektrickú energiu provincie pri „plnení povinností v snahe zaistiť, aby sa príslušné politiky náležite vykonávali“, a príslušným orgánom zodpovedným za hospodárstvo a informačné technológie v každom meste pri „zabezpečovaní úzkej koordinácie a spolupráce príslušných oddelení, ako aj spoločného riadenia s cieľom zaistiť urýchlené začatie projektov transformácie a modernizácie hlavných podnikov v súlade s plánovaným harmonogramom“ (71).

(83)

Ako je názorne uvedené v predchádzajúcom odôvodnení týkajúcom sa provincie Kuang-tung, riadenie odvetvia keramiky v provincii zostupuje až celkom na miestnu úroveň. Napríklad výrobcovia keramického tovaru v meste Čchao-čou, ktoré je jedným z najvýznamnejších výrobných lokalít (72) (podľa akčného plánu pre Kuang-tung), sú povinní podriadiť sa aj miestnemu odvetvovému plánu: tzv. smernému a akčnému plánu mesta Čchao-čou pre transformáciu a technologickú modernizáciu odvetvia keramiky (73) (ďalej len „akčný plán pre Čchao-čou“), ktorý však zase plní literu všeobecného priemyselného plánu pre toto mesto (13. päťročný plán pre hospodársky a sociálny rozvoj mesta Čchao-čou) (74). V akčnom pláne pre Čchao-čou sa vydávajú osobitné pokyny týkajúce sa toho, čo by malo mesto dosiahnuť z hľadiska priemyselnej štruktúry a výroby – pričom ciele spočívajú napríklad v tom, aby do roku 2018 v meste pôsobilo aspoň päť výrobcov s ročným objemom výroby v hodnote viac ako 500 miliónov jüanov alebo aspoň desať spoločností, ktorým sa podarilo dosiahnuť kótovanie na burze (za podpory špeciálnych štátnych opatrení) (75). Akčný plán pre Čchao-čou upravuje aj ciele mesta z hľadiska štruktúry výrobkov: do konca plánovacieho obdobia malo aspoň 10 % veľkých podnikov používať vyspelé technológie a podiel novozavedených výrobkov mal predstavovať aspoň 10 % obratu (76).

(84)

Čchao-čou nie je jediným mestom, v ktorom operácie spoločností podliehajú štátnemu plánovaniu: výrobcovia keramiky v meste Fuo-šan, ktoré je ďalšou veľkou výrobnou základňou keramiky uvedenou v akčnom pláne pre Kuang-tung, podliehajú Fuo-šanskému miestnemu plánu rozvoja moderného odvetvia keramiky na roky 2010 – 2020 (ďalej len „plán pre Fuo-šan“) (77). Podľa tohto dokumentu sa má miestne odvetvie pretvoriť „v súlade so zásadou „podporovať veľký počet podnikov, transformovať a modernizovať určité podniky, transformovať a vyradiť istý počet podnikov“, aby sa zabezpečila postupná transformácia súčasného odvetvia keramiky z odvetvia vyrábajúceho výrobky nižších tried na odvetvie vyrábajúce výrobky vysokej kvality“ (78). V pláne pre Fuo-šan sa pre miestne spoločnosti stanovuje rad postupných kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov v oblasti výroby: do roku 2012 „udržať stabilný rozvoj odvetvia a mierny rast, aby výroba dosiahla hodnotu 72 miliárd jüanov; zabezpečiť, aby existovalo 10 podnikov s ročnou hodnotou výroby vyššou ako 1 miliarda čínskych jüanov; zabezpečiť, aby postupne vznikali špičkové odvetvia stavebnej keramiky, sanitárnej keramiky, umeleckej keramiky, špeciálnej keramiky a kreatívneho keramikárstva“, do roku 2015 „udržať stabilný rozvoj odvetvia a mierny rast, aby výroba dosiahla hodnotu 80 miliárd jüanov; zabezpečiť, aby existovali dva podniky s ročnou hodnotou výroby vyššou ako 2 miliardy čínskych jüanov a 15 podnikov s ročnou hodnotou výroby vyššou ako 1 miliarda jüanov; [a] aby výrazne vzrástol pomerný podiel špičkových odvetví stavebnej keramiky, sanitárnej keramiky, umeleckej keramiky, špeciálnej keramiky a kreatívneho keramikárstva v celom keramickom priemysle.“, pričom v strednodobom a dlhodobom horizonte (2016 – 2020) v súlade s plánom pre Fuo-šan: „objem výroby musí byť taký, aby sa zachovalo vedúce postavenie Číny v keramickom priemysle, ako aj jej významný podiel na svetovom keramickom priemysle, [a] ukazovatele ako celková hodnota a objem výroby keramiky, zisk, podiel výdavkov na výskum a vývoj, celkový hospodársky obsah atď. musia dosiahnuť pomerne vysokú úroveň s cieľom zaistiť, aby sa Fuo-šan skutočne stal svetovým „hlavným mestom keramiky“ (79).“

(85)

Komisia usúdila, že uvedený súbor dôkazov týkajúcich sa odvetvia keramického stolového a kuchynského riadu postačuje na vyvodenie záveru, že sily voľného trhu v odvetví keramiky sú ovplyvňované verejnými politikami alebo opatreniami.

(86)

V každom prípade v súvislosti s deformáciami v oblasti surovín komora CCCLA tvrdila, že v oblasti surovín používaných pri výrobe prešetrovaného výrobku neexistujú žiadne deformácie. Na podporu svojho tvrdenia však neposkytla žiadne dôkazy. Komisia poznamenáva, že hoci na preukázanie toho, že verejné politiky ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl v odvetví stolového riadu nebolo potrebné uskutočniť takúto analýzu týkajúcu sa surovín používaných pri výrobe prešetrovaného výrobku, zistila, že existuje obrovské množstvo dokumentov a opatrení verejnej politiky, ktoré môžu ovplyvňovať voľné pôsobenie trhových síl na trhu so surovinami používanými pri výrobe keramického stolového a kuchynského riadu.

(87)

Pokiaľ ide o kremeň (kód HS 250510), ktorý sa v odvetví keramiky v Číne hojne používa, vo všeobecnom pláne provincie Ťiang-si (80) pre nerastné zdroje na roky 2016 – 2020 (81) sa práškový kremeň uvádza ako jeden z nerastov, ktoré podliehajú štátnej politike, a to predovšetkým ako nerast, v prípade ktorého sa má zvýšiť bezpečnosť a kapacita dodávok (82). Kremenný prášok je takisto zaradený do štátneho mechanizmu kvantitatívnej regulácie pre rozvoj a používanie ako jeden z nerastov, ktorého ťažba a rozvoj sa má podnecovať (83). O kremennom piesku na výrobu keramiky sa zmieňuje aj celoštátny 13. päťročný plán pre nerastné suroviny na roky 2016 – 2020 (84) ako o jednom z nerastov, na ktoré sa pri otváraní baní uplatňujú kritériá minimálnej veľkosti (85).

(88)

Bentonit (kód HS 250810), ďalšia surovina používaná vo výrobných procesoch určitého keramického stolového a kuchynského riadu, sa vo všeobecnom pláne provincie Ťiang-si pre nerastné zdroje (pozri skôr texte) označuje za jeden z nerastov, v prípade ktorých sa má urýchliť rozvoj a prieskum, „aby sa výhoda spojená s existenciou zdroja čo najskôr premenila na ekonomickú výhodu“ (86).

(89)

Pokiaľ ide o pigmenty (kód HS 320710), ktoré sa pri výrobe keramického stolového a kuchynského riadu hojne používajú, v Pláne rozvoja priemyslu, technológií a inovačných kapacít (2016 – 2020) (87) sa uvádzajú ako jedna z prioritných oblastí rozvoja petrochemického a chemického priemyslu, pričom štát v rámci tohto plánu nariaďuje „zabezpečiť udržateľnú výrobu približne 1 000 ton ftalokyanínových pigmentov, heterocyklických organických pigmentov a iných druhov organických pigmentov“ (88).

(90)

Pokiaľ ide o sadrovec (kód HS 252010), o tejto surovine sa zmieňuje aj celoštátny 13. päťročný plán pre nerastné suroviny (pozri skôr texte) ako o jednom z nerastov, na ktoré sa pri otváraní baní uplatňujú kritériá minimálnej veľkosti (89).

(91)

No a na kaolín (kód HS 2507), ktorý predstavuje jednu z hlavných surovín pri výrobe keramického stolového a kuchynského riadu, sa vzťahujú viaceré regionálne a miestne plánovacie dokumenty, ktoré sa zaoberajú riadením ťažby a produkcie. Konkrétne v pláne provincie Kuang-si (90) pre nerastné zdroje na roky 2016 – 2020 (91) sa pre priemyselnú základňu na spracovanie zdrojov kaolínu v Che-pchu nastoľujú ustanovenia, podľa ktorých sa má „rozširovať ťažba kaolínovej hlinky na území Che-pchu, zlepšiť kapacita a úroveň hĺbkového spracúvania kaolínu a zamerať sa na rozvoj odvetví stavebnej, sanitárnej, úžitkovej a umeleckej keramiky, odvetvia kaolínu na výrobu papiera a náterov a ďalej zvyšovať pridanú hodnotu nerastných výrobkov; do roku 2020 zriadiť 8 až 10 nosných podnikov na hĺbkové spracovanie kaolínu a spraviť z oblasti Che-pchu hlavnú základňu pre produkciu kaolínu na celoštátnej úrovni“ (92). Obsahuje aj ustanovenia zamerané na vytvorenie štruktúr a kapacity priemyslovej ťažby, a to aj pokiaľ ide o ponuku kaolínu: „V súlade s potrebami hospodárskeho a sociálneho rozvoja musíme rozhodne podporovať rozvoj špecifických charakteristických vlastností, výhod a rozvíjajúcich sa odvetví nerastných zdrojov. So zreteľom na nerasty ako […], kaolín, […], s prihliadnutím na podmienky z hľadiska zdrojov v oblastiach s výraznou ekologickou únosnosťou a s komplexnými podpornými zariadeniami sa musíme zasadzovať za budovanie veľkých a stredne veľkých baní s konkurencieschopnosťou na trhu, pričom by sa mala zabezpečiť účinná koncentrácia odvetvia a rozvoj veľkovýroby, aby bolo možné zlepšiť kapacitu dodávok, zvýšiť ťažbu a úroveň využitia kľúčových nerastov“ (93). V neposlednom rade sa v tomto pláne regulujú minimálne výrobné kapacity pre ťažobné spoločnosti stanovením minimálnych objemov ťažby podľa kategórie spoločnosti, a to aj pre produkciu kaolínu (94).

(92)

Na trh v oblasti produkcie kaolínu sa vzťahuje aj Plán provincie Kuang-tung pre nerastné zdroje (na roky 2016 – 2020) (95), ktorý je obzvlášť dôležitý, keďže provincia Kuang-tung je z hľadiska výroby keramiky kľúčová (pozri odôvodnenie 82). Podobne ako už opísaný plán provincie Kuang-si aj plán provincie Kuang-tung obsahuje početné ustanovenia týkajúce sa riadenia a plánovania ťažby a produkcie nerastov vrátane kaolínu. K jeho smerným líniám patrí: „[…] urýchlenie strategických činností a napĺňania cieľov v snahe zabezpečiť výrazný posun vo vyhľadávaní nerastov, zlepšenie rozvrhnutia prieskumu, ťažby a ochrany zdrojov“ alebo „ďalšia podpora štrukturálnych reforiem na strane ponuky“ (96).

(93)

Rovnako ako v prípade výroby stolového a kuchynského riadu siahajú plánovacie dokumenty týkajúce sa kaolínu z úrovne príslušnej provincie až po miestnu úroveň. Príkladom môže byť mesto Pej-chaj v provincii Kuang-si (pozri skôr v texte), ktoré má svoj vlastný plán zameraný na riadenie nerastných zdrojov (97), ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa ťažby a produkcie kaolínu. V uvedenom pláne sa pre priemyselnú infraštruktúru v tomto meste stanovujú konkrétne tieto ciele v oblasti ťažby, produkcie a využívania nerastných zdrojov: „do roku 2020 zabezpečiť stabilný hospodársky rozvoj celkového ťažobného priemyslu mesta, zaistiť, aby odvetvie nerastných surovín dosiahlo výrobnú hodnotu 450 miliónov jüanov a objem výroby 9 miliónov ton“, a tieto priemyselné ciele okrem iného pre kaolín a kremenný piesok: „na základe súčasnej ťažobnej kapacity sa sústrediť na ťažbu a využitie kaolínu a kremenného piesku, ktoré sa majú používať pri výrobe skla, [a] zriadiť najväčšiu základňu na spracovanie, dovoz a vývoz kaolínu (keramickej hlinky), vysokočistého kremenného piesku a iných neželezných nerastných výrobkov, najväčšiu základňu na výrobu keramiky a najväčšiu základňu na výrobu cementu v provincii Kuang-si“ (98). V pláne sa stanovujú aj ciele na rok 2025 vrátane cieľov v oblasti zvýšenia využitia a výroby: „Intenzívne rozvíjať ťažbu a využívanie neželezných surovín a stavebných materiálov; zamerať sa na rozvoj odvetví hĺbkového spracovania napr. kaolínu, kremenného piesku, ktoré sa majú používať pri výrobe skla atď.; usilovať sa dosiahnuť, aby výrobná hodnota odvetvia nerastných surovín bola do roku 2025 na úrovni 600 miliónov jüanov, […]; účinne a výrazne rozširovať a industrializovať ťažbu; výrazne zlepšovať úsporné a intenzívne využívanie nerastných zdrojov“. Zároveň sa v ňom udáva aj jednoznačný cieľ pre miestne orgány, a to „dospieť ku komplexnému riadeniu odvetvia nerastných surovín“ (99). Jedným z prvkov, o ktoré sa takáto politika riadenia opiera, je regulácia štruktúry a objemu výroby miestneho odvetvia: „Určiť jednu hlavnú ťažobnú oblasť pre celé mesto: hlavnú oblasť ťažby kaolínu v Che-pchu s rozlohou 542,49 km2. V tejto hlavnej ťažobnej oblasti je v súčasnosti 6 veľkých kaolínových baní. Do roku 2020 by sa mal počet kaolínových baní v tejto hlavnej ťažobnej oblasti riadene ustáliť na osem alebo menej a produkcia by mala byť veľkého alebo stredne veľkého rozsahu. Spomedzi ôsmich plánovaných oblastí sedem už bolo delimitovaných a jednu treba ešte vymedziť“ (100).

(94)

Ako je názorne uvedené v zmienených plánovacích dokumentoch, čínska vláda podľa všetkého usmerňuje rozvoj odvetvia keramického stolového a kuchynského riadu v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín, investícií, riadenia kapacít, sortimentu výrobkov, geografického umiestnenia, modernizácie atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a kontroluje celý rad aspektov týkajúcich sa rozvoja a fungovania tohto odvetvia (101). Súčasný problém nadmernej kapacity v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu opísaný v oddiele 3.3.1 je zrejme najjasnejším príkladom dôsledkov politík čínskej vlády a deformácií, ktoré z nich plynú (102).

(95)

Stručne, Komisia skonštatovala, že čínska vláda zaviedla verejné politiky, ktorými ovplyvňuje voľné pôsobenie trhových síl v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu vrátane surovín používaných v tomto odvetví.

3.2.2.6.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(96)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (103).

(97)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (104). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (105). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (106).

(98)

Čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva teda nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na užívanie pôdy v ČĽR. Tieto právne predpisy sa uplatňujú aj v súvislosti s výrobou keramického stolového a kuchynského riadu. Komisia okrem toho už v minulosti zistila, že toto odvetvie profitovalo z operácií v oblasti práv na užívanie pôdy, ktoré boli poznačené deformáciami zo strany štátu (107).

(99)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu.

3.2.2.7.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(100)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (108). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (109). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (110). Tieto zistenia spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v Číne.

(101)

Ako už bolo uvedené, práca tvorí značný podiel výrobných nákladov prešetrovaného výrobku, keďže ide o proces náročný na pracovnú silu. Odvetvie keramiky vrátane výroby stolového riadu takisto podlieha opísanému čínskemu systému v oblasti pracovného práva. Uvedené odvetvie preto ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov jednak priamo (pri výrobe dotknutého výrobku), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

(102)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že mzdové náklady v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu boli deformované.

3.2.2.8.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu

(103)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(104)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (111), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (112), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (113). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (114).

(105)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(106)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom.

(107)

To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(108)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(109)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(110)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(111)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa vykonali v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený zásadnými systematickými problémami a deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(112)

Výroba keramického stolového a kuchynského riadu alebo dodávatelia surovín a iných vstupov takisto profitujú z tohto finančného systému. Konkrétne určití čínski výrobcovia keramického stolového a kuchynského riadu dostali v nedávnej minulosti štátnu podporu, ktorá nebola v súlade s trhovými podmienkami a mala charakteristické rysy finančnej podpory poskytnutej za neobchodných podmienok (115). Uvedená podpora a vo všeobecnosti značné zasahovanie vlády do finančného systému opísané skôr v texte preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(113)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výrobcovia keramického stolového a kuchynského riadu mali prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

3.2.2.9.   Systémový charakter opísaných deformácií

(114)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako sú opísané v oddieloch 3.2.2.2 – 3.2.2.5, ako aj v časti A správy, platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.2.2.6 – 3.2.2.8. a v časti B správy.

(115)

Komora CCCLA vo svojich pripomienkach z 30. júla 2018 k poznámke z 18. júla 2018 namietala voči uplatňovaniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Podľa jej názoru by Komisia mala najprv overiť údajnú(-é) závažnú(-é) deformáciu(-e) v čínskom odvetví keramického stolového riadu a dospieť k pozitívnemu zisteniu, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 6a písm. a), skôr ako sa podujme získať údaje o výrobných nákladoch z alternatívnych zdrojov. Komora CCCLA vo svojich dodatočných pripomienkach z 13. augusta 2018 vysvetlila, že čínski vyvážajúci výrobcovia zvyčajne 15 surovín používaných na výrobu dotknutého výrobku nedovážajú, ale nakupujú ich na miestnom trhu. Okrem toho uviedla, že „navrhovateľ netvrdil, že na čínskom trhu so surovinami dochádza k značným deformáciám a ani Komisia nezistila vo svojej správe o krajine v Číne možné deformácie v súvislosti so surovinami pre odvetvie keramiky“. Preto podľa komory CCCLA nebol žiadny dôvod nahradiť skutočné ceny, za ktoré čínski vývozcovia nakupujú týchto 15 surovín na domácom trhu, dovoznými cenami z Brazílie, Thajska a Turecka. Tento bod sa opakovane uvádza v pripomienkach z 19. októbra 2018, podľa ktorých by Komisia mala preskúmať skutočné nákupné ceny, za ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia nakupujú svoje suroviny.

(116)

Komisia komoru požiadala, aby podložila svoje tvrdenie „presnými a primeranými dôkazmi“, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážke základného nariadenia. Neurobila tak však ani komora CCCLA ani žiadna zo spoločností zaradených do vzorky, ktoré do komory patria, a jedna zo spoločností zaradených do vzorky ukončila svoju spoluprácu počas overovania na mieste.

(117)

Komisia pripomína, že na výrobu keramického stolového a kuchynského riadu je potrebná široká škála vstupov. Spoločnosti zaradené do vzorky odoberali tieto vstupy z Číny. Keď výrobcovia keramického stolového a kuchynského riadu nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(118)

V dôsledku toho nielenže nemožno použiť predajné ceny dotknutého výrobku na domácom trhu, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa opisuje v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

3.2.2.10.   Pripomienky predložené po poskytnutí informácií k zisteniam o výrazných deformáciách

(119)

Po poskytnutí informácií komora CCCLA vyjadrila niekoľko pripomienok týkajúcich sa toho, ako Komisia uplatnila článok 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(120)

Komora v prvom rade tvrdila, že zistenia Komisie o existencii výrazných deformácií v čínskom odvetví keramického stolového a kuchynského riadu nespĺňajú normy objektívnych zdrojov a nemajú dostatočnú dôkaznú hodnotu v tom zmysle, že sa prevažne opierali o správu Komisie a správu ThinkDesku. Správa Komisie nepredstavovala objektívnu analýzu hospodárstva a hospodárskych politík v Číne, ale jej jediným poslaním bolo uľahčiť žiadateľovi úlohu predložiť vec s dostatočnými dôkazmi o výrazných deformáciách a uľahčiť Komisii úlohu pri vypracúvaní zistení v tomto ohľade. Podobne podľa názoru komory CCCLA správa Think Desku uľahčila žiadateľovi úlohu spočívajúcu v príprave jeho žiadosti a Komisii úlohu spočívajúcu vo vypracovaní zistení týkajúcich sa existencie výrazných deformácií v čínskom odvetví keramiky a stolového riadu. V tomto zmysle boli podľa komory CCCLA oba dokumenty vypracované s konkrétnym účelom, a nedajú sa teda považovať za objektívne, a pravdepodobne opomenuli faktické prvky v analýze existencie výrazných deformácií. Navyše boli vypracované dosť dlho pred začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a komora CCCLA uviedla, že Komisia nedospela k žiadnym novým zisteniam nad rámec toho, čo obsahujú uvedené dokumenty.

(121)

Komisia pripomenula, že jej správa predstavuje súbor dôkazov zaradených do spisu prešetrovania, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia. Správa bola uverejnená 21. decembra 2017 a všetci (teda nielen strany konkrétneho antidumpingového prešetrovania) dostali možnosť predložiť pripomienky a vyvrátiť a doplniť dôkazy obsiahnuté v správe. Komisia doteraz nedostala v súvislosti so správou žiadny takýto príspevok, ktorý by spochybňoval objektivitu správy. Ani samotná komora CCCLA neposkytla žiadne konkrétne prvky, ktorými by vyvrátila dôkazy alebo právne závery uvedené v správe. Nebolo teda preukázané, prečo by správe mala chýbať objektívnosť, a tvrdenie, že toto prešetrovanie sa o ňu nemôže opierať, bolo zamietnuté. Komora CCCLA mohla obdobne spochybniť akýkoľvek skutkový alebo právny prvok správy ThinkDesku a akékoľvek iné podanie od navrhovateľa. Keďže združenie neuviedlo žiadne podrobnosti o tom, prečo informácie v správe ThinkDesku nie sú objektívne, tvrdenie, že Komisia ju nemala zohľadniť, sa zamietlo.

(122)

CCCLA následne kritizovala skutočnosť, že obe správy boli vypracované dosť dlho pred začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Uviedla, že Komisia nedospela k žiadnym novým zisteniam nad rámec toho, čo obsahujú uvedené dokumenty.

(123)

Komisia s týmto názorom nesúhlasí. V tomto prešetrovaní zistila, že príslušné dôkazy obsiahnuté v správe sú relevantné a uplatniteľné na súčasné revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, a preto ich pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v ČĽR zohľadnila. Rovnako pokiaľ ide o správu ThinkDesku, Komisia použila údaje v nej obsiahnuté ako vodidlo pre svoj výskum v súvislosti s dodatočnými prvkami, ktoré sú špecificky relevantné pre odvetvie keramického stolového a kuchynského riadu. Komisia ďalej poukázala na presvedčivé dodatočné dôkazy a výskum uvedené najmä v oddiele 3.2.2.5 o spojitosti medzi horizontálnymi deformáciami v Číne a príslušným odvetvím, ktoré zachádzajú oveľa ďalej ako dôkazy uvedené tak v správe, ako aj v správe ThinkDesku. Tento výskum Komisii umožnil sformulovať viaceré dodatočné zistenia o existencii výrazných deformácií v odvetví keramického stolového a kuchynského riadu. Komisia preto tvrdenie komory CCCLA zamietla.

(124)

Komora CCCLA zároveň tvrdila, že k zisteniam o výrazných deformáciách sa dospelo bez akejkoľvek kvantitatívnej analýzy. Podľa jej názoru, aby bolo možné posúdiť závažnosť deformácií, analýza takýchto deformácií by mala byť podložená porovnaním cien alebo nákladov vykázaných jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami s cenami alebo nákladmi na voľnom trhu.

(125)

V článku 2 ods. 6a písm. b) prvej vete základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády“. Druhá veta tohto ustanovenia je pre Komisiu usmernením, ako by mala posudzovať existenciu výrazných deformácií: „[p]ri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých […] faktorov“ vymenovaných v zarážkach článku 2 ods. 6a písm. b). V dôsledku toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 48 a v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b), posúdenie Komisie týkajúce sa existencie takýchto výrazných deformácií je výsledkom celkového posúdenia relevantných prvkov uvedených v zarážkach uvedeného ustanovenia s cieľom vykonať skutočné cenové porovnanie cien alebo nákladov vyvážajúceho výrobcu s nedeformovanými cenami alebo nákladmi na voľnom trhu. Okrem toho, ako sa spresňuje v tom istom odôvodnení 48, pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, a celý právny systém, ktorý dáva vláde podstatné právomoci, aby mohla zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl. Požadovanou úrovňou preukázania v právnych predpisoch je „potenciálny“ vplyv jedného alebo viacerých z príslušných kritérií uvedených v zarážkach článku 2 ods. 6a písm. b) spočívajúci v zasahovaní do cien a nákladov, a nikde v právnych predpisoch sa neuvádza požiadavka na vypracovanie kvantitatívnej analýzy založenej na porovnaní nedeformovaných referenčných cien a nákladov s nákladmi a cenami vyvážajúcich výrobcov s cieľom dospieť k zisteniu o existencii výrazných deformácií v dotknutej krajine a odvetví. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(126)

Komora CCCLA napokon tvrdila, že po uplynutí platnosti oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO (ďalej len „protokol“) by sa EÚ nemala odchyľovať od štandardnej metodiky stanovovania normálnej hodnoty, pri ktorej sa používajú iba ceny a náklady na domácom trhu vo vyvážajúcej krajine, pokiaľ antidumpingová dohoda neumožňuje iný postup. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by EÚ mala dodržiavať štandardnú metodiku v súlade s článkom 2 antidumpingovej dohody. Komora CCCLA okrem toho takisto tvrdila, že v antidumpingovej dohode „sa nestanovuje hmotnoprávna možnosť stanoviť existenciu výrazných deformácií“. Keďže v antidumpingovej dohode ani v GATT 1994 sa nestanovuje právny základ pre takéto špecifické opatrenie, zistenia týkajúce sa existencie výrazných deformácií a v dôsledku toho aj vytvorenie normálnej hodnoty nie sú v súlade s článkami 1, 2, 6.1 a 18.1 antidumpingovej dohody.

(127)

V tomto prípade Komisia uplatnila príslušné pravidlá uvedené v článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Zákonodarca EÚ prijal tieto pravidlá plne rešpektujúc povinnosti, ktoré EÚ plynú z právnych predpisov WTO. Komisia poznamenala, že v právnych predpisoch WTO nie je žiadne zvrchované pravidlo, podľa ktorého by sa normálna hodnota mala vždy vytvárať na základe nákladov a cien na domácom trhu. Komisia navyše nesúhlasila s názorom, že oddiel 15 protokolu už nie je relevantný pre prešetrovania dumpingu týkajúce sa Číny, a pripomenula, že v systéme urovnávania sporov WTO práve prebieha spor v tejto veci, v ktorom obhajovala uvedený názor a odvolávala sa pri tom na znenie písmena d), jeho účel a priebeh vyjednávania tohto ustanovenia. Komisia v dôsledku toho tieto tvrdenia zamietla.

3.2.2.11.   Záver

(128)

Analýza uvedená v oddieloch 3.2.2.2 až 3.2.2.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní Číny do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia keramiky (vrátane prešetrovaného výrobku), preukázala, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(129)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

3.2.3.   Reprezentatívna krajina

3.2.3.1.   Všeobecné poznámky

(130)

Keď Komisia určila, že v čínskom odvetví keramického stolového a kuchynského riadu sú ceny a/alebo náklady ovplyvnené výraznými deformáciami podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, vytvorila normálnu hodnotu na základe nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(131)

Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z týchto kritérií:

1.

úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky (116) podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako ČĽR;

2.

výroba dotknutého výrobku v takejto krajine;

3.

dostupnosť príslušných verejných údajov v danej krajine;

4.

ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade sa uprednostní krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(132)

Ako sa uvádza v odôvodnení 31, Komisia v poznámke z 18. júla informovala zainteresované strany, že identifikovala tri možné reprezentatívne krajiny: Brazíliu, Thajsko a Turecko, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ďalšie krajiny. Komora CCCLA aj žiadateľ predložili niekoľko pripomienok k možným reprezentatívnym krajinám, ani jeden z nich však nenavrhol inú krajinu.

3.2.3.1.   Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR

(133)

Brazília, Thajsko a Turecko sú všetko krajiny klasifikované ako krajiny na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, t. j. Svetová banka ich zaraďuje do kategórie krajín „s vyššími strednými príjmami“.

(134)

Komora CCCLA vyjadrila pripomienku (117), že HND Turecka na obyvateľa bol v roku 2017 výrazne vyšší ako HND Číny či Brazílie. Podobne aj žiadateľ poznamenal (118), že v roku 2016 bol HND Brazílie na obyvateľa veľmi podobný HND Číny na obyvateľa, zatiaľ čo turecký HND na obyvateľa bol výrazne vyšší. Obe strany teda tvrdili, že toto kritérium hovorí proti Turecku.

(135)

V základnom nariadení sa píše o „primeranej [reprezentatívnej] krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja“. Základné nariadenie teda Komisii nenariaďuje vybrať krajinu s úrovňou HND alebo HDP na obyvateľa, ktorá je najbližšie HND alebo HDP na obyvateľa Číny. Relevantným kritériom je skôr podobnosť úrovne hospodárskeho rozvoja. V snahe zistiť takúto podobnosť je vhodné pri určovaní viacerých potenciálne vyhovujúcich krajín s podobnou úrovňou rozvoja použiť kategóriu krajín s vyššími strednými príjmami podľa klasifikácie Svetovej banky za príslušné obdobie, pretože táto klasifikácia vychádza z viacerých objektívnych hospodárskych kritérií. Keďže všetky tri krajiny boli zaradené do tej istej kategórie databázy Svetovej banky, usudzovalo sa, že všetky spĺňajú kritérium stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia. Komisia preto dospela k záveru, že všetky tri krajiny rovnako spĺňajú toto kritérium, a daná pripomienka sa zamietla.

3.2.3.2.   Výroba prešetrovaného výrobku v reprezentatívnej krajine a dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine

(136)

Prakticky všetky krajiny sveta vyrábajú určité množstvá prešetrovaného výrobku. Na základe analýzy dostupných údajov, a najmä údajov z databázy Global Trade Atlas (GTA) (119) a Orbis Bureau van Dijk (ďalej len „Orbis“) (120) Komisia určila za možné reprezentatívne krajiny pre toto prešetrovanie Brazíliu, Thajsko a Turecko.

(137)

Komora CCCLA vyjadrila vo svojich pripomienkach obavy, ktoré v nej vzbudzujú veľké rozdiely medzi priemernými dovoznými cenami za výrobné faktory, ktoré vykazujú Brazília, Thajsko a Turecko. Tieto rozdiely sú podľa nej údajne spôsobené predovšetkým množstvom dovozu. Nižšie dovážané množstvá spravidla znamenajú vyššie ceny. Komora CCCLA vyjadrila aj pochybnosti o presnosti dovozných cien vyjadrených na úrovni šesťciferných kódov harmonizovaného systému (HS) a vyzvala Komisiu, aby použila podrobnejšie členené osemciferné kódy. Pokiaľ ide o dostupnosť finančných údajov, komora CCCLA poznamenala, že zisk a predajné, všeobecné a administratívne náklady Turecka a Brazílie sú založené len na jednej či dvoch spoločnostiach, a teda môžu byť ovplyvnené príležitostnými faktormi (ako napr. predaj značkových výrobkov), zatiaľ čo údaje za Thajsko sa zakladajú na priemere údajov ôsmich spoločností. Komora CCCLA teda tvrdila, že by sa malo vybrať Thajsko.

(138)

Žiadateľ na druhej strane tvrdil, že ako reprezentatívna krajina by sa mala použiť Brazília. Uviedol, že dve z ôsmich thajských spoločností, ktoré Komisia identifikovala, podľa všetkého nevyrábajú prešetrovaný výrobok, a že pre Thajsko nie sú dostupné finančné údaje za nedávne obdobie. Žiadateľ sa zmienil aj o tom, že v pôvodnom prešetrovaní jeden thajský výrobca nedokázal poskytnúť dostatočne podrobné údaje. Žiadateľ tvrdil, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk brazílskeho výrobcu navrhnutého v žiadosti o revízne prešetrovanie najviac zodpovedajú administratívnym, predajným a všeobecným nákladom výrobcov z Únie a zisku, ktorý by podľa očakávania dosiahli, keby nedochádzalo k dumpingového dovozu. Žiadateľ takisto poznamenal, že priemerné číselné údaje predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku thajských výrobcov boli príliš nízke a že v prípade dvoch z nich boli vykázané úrovne zisku nižšie ako úrovne cieľového zisku stanovené v pôvodnom prešetrovaní. Žiadateľ skonštatoval, že brazílsky výrobca, ktorého navrhol, je schopný pripraviť a predložiť požadované informácie o nákladoch.

(139)

V reakcii na tieto tvrdenia Komisia poznamenala, že rozdiely v priemerných dovozných cenách ako také neznamenajú, že údaje sú nespoľahlivé. Pokiaľ sú dovozné množstvá výrobných faktorov dostatočne reprezentatívne a nevyskytujú sa iné osobitné okolnosti, kvôli ktorým by prestali byť reprezentatívnymi či vhodnými, nie je žiadny objektívny dôvod na ich vylúčenie ani na vylúčenie niektorej z navrhovaných krajín. Čo sa týka úrovne zatriedenia, Komisia sa na základe informácií dostupných v spise snaží použiť čo možno najadekvátnejšiu a najpodrobnejšiu úroveň. Čínski vyvážajúci výrobcovia doteraz poskytovali čínske osemciferné kódy, ktoré však vo väčšine prípadov zodpovedajú šesťcifernému kódu HS, pretože poslednými dvomi číslicami sú „00“. Komisia v prípadoch, keď to bolo možné, zistila a použila zodpovedajúce osemciferné kódy nomenklatúry reprezentatívnej krajiny. Keďže Komisia nedostala žiadne konkrétne tvrdenie o žiadnom konkrétnom výrobnom faktore, použila údaje tak, ako sa podrobnejšie vysvetľuje v odôvodnení 155.

(140)

Navyše skutočnosť, že finančné údaje (ako napríklad predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk) za Thajsko vychádzali z údajov väčšieho počtu spoločností než v prípade ostatných dvoch krajín, sama osebe neznamená, že sú spoľahlivejšie. V základnom nariadení sa v každom prípade vyžadujú „príslušné údaje“, ktoré musia byť „ľahko dostupné“, pričom sa bližšie neurčuje, že by malo ísť o najrozsiahlejší súbor údajov. Okrem toho Komisia môže vďaka tomu, že od tureckej spoločnosti sú dostupné audítorsky overené účty, vylúčiť prípadný vplyv akejkoľvek mimoriadnej udalosti alebo činnosti na finančné údaje. O spoločnostiach z ostatných dvoch krajín sa to nedá povedať. Najpodrobnejšie údaje boli teda dostupné v prípade tureckej spoločnosti. Tvrdenia komory CCCLA sa na základe uvedených skutočností zamietli.

(141)

Pokiaľ ide o tvrdenie žiadateľa v súvislosti s úrovňou predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku brazílskeho výrobcu, Komisia poznamenala, že otázka, či úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v reprezentatívnej krajine boli v súlade s úrovňami výrobcov z Únie alebo s ich očakávaniami, nebola pri výbere najvhodnejšej reprezentatívnej krajiny relevantná. Finančné údaje a údaje o nákladoch brazílskeho výrobcu uvedeného v žiadosti o revízne prešetrovanie navyše neboli v rozpore s tvrdením žiadateľa verejne dostupné. Tvrdenia žiadateľa boli v dôsledku toho zamietnuté.

(142)

Komisia dôkladne analyzovala všetky príslušné údaje dostupné v spise ku všetkým výrobným faktorom vo všetkých troch potenciálnych reprezentatívnych krajinách a skonštatovala tieto skutočnosti:

1.

Podľa databázy GTA všetky tri krajiny dovážajú väčšinu surovín v reprezentatívnych množstvách. V prípade niektorých položiek (napríklad kremenného piesku a kremeňa, pigmentov a sadry), ktoré spolu predstavujú približne 20 % výrobných nákladov integrovaného výrobcu, však Turecko a Thajsko vykazujú výrazne vyššie dovozné množstvá ako Brazília.

2.

Výrobca identifikovaný v Turecku má verejne dostupné, nedávne audítorsky overené finančné výkazy (121), čo neplatí pre spoločnosti identifikované v Brazílii a Thajsku. Hoci finančné výkazy nie sú nevyhnutnou podmienkou pre tento druh analýzy, aj tak predstavujú určitú výhodu, keďže Komisii umožňujú uistiť sa, že sú použité najvhodnejšie údaje a že sú vylúčené účinky prípadných mimoriadnych udalostí.

3.

Turecko má podrobné verejne dostupné informácie o nákladoch práce (122) v krajine, ako aj podrobné údaje o odpracovaných hodinách v príslušnom odvetví (odvetvie nekovových minerálov vrátane výroby keramiky, skla, cementu a vápna). Údaje v Turecku zahŕňajú dávky sociálneho zabezpečenia a iné výdavky, ktoré spoločnosti platia ako náklady práce. Náklady práce sú v tomto prípade dôležitým faktorom, keďže predstavujú priemerne 45 % – 55 % celkových výrobných nákladov.

(143)

Na základe kombinovaného účinku všetkých týchto faktorov Komisia usúdila, že Turecko je najprimeranejšou reprezentatívnou krajinou pre toto prešetrovanie. V poznámke z 9. októbra Komisia informovala zainteresované strany o svojom úmysle použiť Turecko ako reprezentatívnu krajinu a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(144)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach (123) v nadväznosti na poznámku z 9. októbra tvrdil, že Komisia pri výbere najvhodnejšej reprezentatívnej krajiny použila len dve zo štyroch kritérií stanovených v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Žiadateľ požiadal Komisiu, aby poskytla informácie o konečných a aktualizovaných referenčných hodnotách pre všetky výrobné faktory, na základe ktorých sa má stanoviť normálna hodnota. A napokon žiadateľ Komisiu takisto požiadal, aby posúdila, aký vplyv na normálnu hodnotu mal nedávny politický a hospodársky vývoj v Turecku, ktorý viedol k výraznému poklesu hodnoty tureckej líry.

(145)

Komisia v reakcii na tieto pripomienky potvrdila, že ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 133 až 142, pri výbere reprezentatívnej krajiny boli dôkladne analyzované všetky tri hlavné kritériá. Štvrté kritérium týkajúce sa náležitej úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany je uplatniteľné len v prípadoch, keď na základe prvých troch kritérií nemožno vybrať žiadnu krajinu, čo sa však netýkalo tohto prešetrovania. K devalvácii tureckej líry, ako uznal aj žiadateľ, došlo po období revízneho prešetrovania, a Komisia preto nevidela dôvod na vyhodnocovanie jej vplyvu na normálnu hodnotu. Požiadavka žiadateľa, aby boli poskytnuté údaje o jednotlivých výrobných faktoroch a ich zdroje, nepredstavuje argumenty týkajúce sa výberu reprezentatívnej krajiny a bola zodpovedaná v tabuľke 1.

(146)

Komora CCCLA vyjadrila vo svojich pripomienkach (124) nesúhlas so záverom Komisie, že vskutku všetky tri možné reprezentatívne krajiny rovnako spĺňali prvé kritérium týkajúce sa podobnej úrovne hospodárskeho rozvoja. Argumentovala, že vychádzajúc len z klasifikácie krajín s vyššími strednými príjmami Svetovej banky mala Komisia na výber 56 krajín, z ktorých mnohé (napríklad Rovníková Guinea, Fidži, Marshallove ostrovy, Nauru, Svätá Lucia atď.) určite nebolo možné považovať za krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína. Komora CCCLA ďalej s Komisiou nesúhlasila v tom, že jedine Turecko malo verejne dostupné informácie o nákladoch práce. Aby podložila svoje tvrdenie, zmienila sa o inom prešetrovaní (125), v ktorom bolo za reprezentatívnu krajinu navrhnuté Thajsko. Komora CCCLA napokon tvrdila, že pomerne vysoké údaje predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku tureckého výrobcu (v porovnaní s priemernými údajmi thajských výrobcov a/alebo čínskych výrobcov) boli spôsobené tým, že turecký výrobca predával najmä značkové výrobky, ktoré zvyknú mať vyššie ceny. Podľa komory CCCLA, keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nevyvážali značkové výrobky, ich štruktúra nákladov a zisku sa líši od štruktúry tureckej spoločnosti, čím sa turecké údaje stávajú nevhodnými na nahradenie čínskych údajov. Na podloženie svojho tvrdenia komora CCCLA poukázala na úpravu brazílskej normálnej hodnoty smerom nadol z dôvodu značkovosti, ktorá sa vykonala v pôvodnom prešetrovaní. Komisia trvala na svojom stanovisku, že každá krajina rovnako spĺňala kritérium týkajúce sa podobnej úrovne hospodárskeho rozvoja, keďže boli všetky zaradené v kategórii krajín s vyšším stredným príjmom. Rozhodnutie o najprimeranejšej reprezentatívnej krajine však nebolo prijaté izolovane, ale bolo výsledkom kombinovaného posúdenia troch kritérií uvedených v odôvodnení 131, ako sa zároveň vysvetľuje v poznámke z 9. októbra.

(147)

V súvislosti s tvrdením o verejne dostupných údajoch Komisia zdôraznila, že výber najvhodnejšej reprezentatívnej krajiny sa vykonáva individuálne od prípadu k prípadu, pričom sa okrem iného zohľadňujú ostatné osobitosti prešetrovaného výrobku, obdobie revízneho prešetrovania a iné osobitosti daného prípadu. Z tohto dôvodu výber určitej krajiny v jednom prípade neznamená, že tá istá krajina by bola najlepšou voľbou aj pre iný prípad. V prípade, na ktorý sa komora CCCLA odvoláva, však Turecko v každom prípade nefigurovalo medzi zvažovanými možnými krajinami, a nevyberalo sa teda medzi Thajskom a Tureckom. Komisia pripomína, že výber reprezentatívnej krajiny sa uskutočňuje jednotlivo od prípadu k prípadu. Navyše, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 142, Komisia vybrala Turecko na základe kombinovaného účinku niekoľkých faktorov, pričom jedným z nich skutočne bola dostupnosť údajov o odpracovaných hodinách za jednotlivé odvetvia a nákladoch práce na úrovni spoločnosti (oproti mzdám). Komora CCCLA neposkytla žiadne podobné dostupné údaje za Thajsko a ani Komisia nebola schopná takéto podrobné údaje získať.

(148)

Tvrdenie o nevhodnosti údajov o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku tureckého výrobcu v dôsledku značkovosti nebolo dostatočne podložené. Komora CCCLA predovšetkým nepreukázala, prečo a do akej miery by predaj značkových výrobkov viedol k vyšším predajným, všeobecným a administratívnym nákladom určitej spoločnosti. Podľa názoru Komisie navyše v spise neboli dostatočné dôkazy na podloženie tvrdenia, že turecká spoločnosť predávala len alebo prevažne značkové výrobky. Komisia naopak zistila, že podľa informácií (126) na webovom sídle tejto tureckej spoločnosti Kutahya Porselen Sanayi A.S. predávala značkové aj neznačkové výrobky. Tvrdenia žiadateľa aj komory CCCLA boli teda zamietnuté.

(149)

Po poskytnutí informácií komora CCCLA tvrdila, že výmenný kurz tureckej líry na euro devalvoval počas ORP o 25 %. Devalvácia tohto rozsahu má podľa nej údajne obrovský vplyv na náklady a ceny v Turecku a s najväčšou pravdepodobnosťou vedie k deformáciám, ktoré sú „neporovnateľne väčšie ako čokoľvek, čo Komisia môže predpokladať v prípade Číny“. Turecko by sa preto nemalo zvoliť za primeranú reprezentatívnu krajinu.

(150)

Komisia zopakovala, že výber reprezentatívnej krajiny sa zakladal na kritériách uvedených v odôvodnení 131. Možný vplyv devalvácie meny k týmto kritériám nepatrí. Zároveň poznamenala, že vypočítala referenčné hodnoty na základe mesačných výmenných kurzov a vyvodila z nich priemer za celé obdobie revízneho prešetrovania. Možný vplyv fluktuácií výmenného kurzu na ročnú hodnotu referenčnej hodnoty tak bol eliminovaný. V každom prípade komora CCCLA nepreukázala, ako by devalvácia tureckej líry v skutočnosti ovplyvnila hodnotu výrobných faktorov a vstupov odoberaných v Turecku, a v prípade, že by k tomu došlo, aký by bol reálny vplyv na takéto hodnoty. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(151)

Po poskytnutí informácií komora CCCLA spochybnila spoľahlivosť údajov o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku, ktoré vykázal turecký výrobca, pričom tvrdila, že nemohli byť realistické, pretože predajné, všeobecné a administratívne náklady v rozsahu 33,14 % by spravidla vyústili do konkurzu, zatiaľ čo táto turecká spoločnosť ešte vykazovala zisk vo výške 17,8 %. Požiadala o to, či by sa mohli namiesto toho použiť údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku z inej reprezentatívnej krajiny.

(152)

Komisia najprv poznamenala, že komora CCCLA neposkytla pre svoje tvrdenie žiadne podporné dôkazy a nepoukázala na nijakú konkrétnu časť audítorsky overených účtov tureckého výrobcu, ktorá by svedčila o tom, že nie sú spoľahlivé. Komisia nemala v spise k dispozícii žiadne dôkazy, ktoré by poukazovali na to, že predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré turecká spoločnosť vynaložila, a zisk, ktorý dosiahla, by mohli byť ovplyvnené napríklad anomáliami výrobného procesu. Komisia pre každý prípad pripomenula, že údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku spoločnosti boli vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar, a nie ako percentuálny podiel obratu. Ako sa vysvetľuje ďalej v odôvodnení 222, niektorí z výrobcov z Únie zaradených do vzorky majú podobnú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorá je pritom porovnateľná s úrovňou čínskych výrobcov zaradených do vzorky a s úrovňou uvedenou v účtoch použitej tureckej spoločnosti. Komisia preto usúdila, že údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisk tureckej spoločnosti sú primerané. Tvrdenie komory CCCLA bolo preto zamietnuté.

3.2.3.3.   Záver týkajúci sa reprezentatívnej krajiny

(153)

So zreteľom na uvedenú analýzu a údaje dostupné v spise Komisia použila údaje Turecka a tureckej spoločnosti Kutahya Porselen Sanayi A.S., aby stanovila príslušné náklady na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.2.4.   Údaje použité na vytvorenie normálnej hodnoty

(154)

V poznámke z 9. októbra Komisia uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia má v úmysle použiť údaje o dovoze dostupné v databáze GTA pre suroviny, informácie poskytované Tureckým štatistickým úradom (127) o práci, elektrickej energii a zemnom plyne a finančné údaje tureckej spoločnosti Kutahya Porselen Sanayi A.S týkajúce sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku dostupné v audítorsky overených účtoch, ktoré boli zverejnené v databáze Orbis.

(155)

V nasledujúcej tabuľke sa súhrnne uvádzajú výrobné faktory použité pri výpočtoch spolu s ich príslušnými kódmi HS alebo vnútroštátnymi kódmi používanými v Číne, resp. Turecku a jednotkové hodnoty z databázy GTA alebo databázy Tureckého štatistického úradu:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade keramického stolového riadu

Výrobný faktor

Deklarovaný vnútroštátny kód používaný v Číne

Zodpovedajúci kód HS alebo vnútroštátny kód používaný v Turecku

Jednotková cena v čínskych jüanoch/kg

Suroviny

 

 

Kremičité piesky a kremenné piesky, prírodné

2505 10 00

2505 10

0,260

Kaolín a ostatné kaolínové íly, tiež kalcinované

2507 00 90

2507 00 80

1,038

Bentonit, tiež kalcinovaný

2508 10 00

2508 10

2,580

Šamotové alebo dinasové hlinky

2508 70 00

2508 70

1,347

Sadrovec; anhydrit

2520 10 00

2520 10

0,122

Živec

2529 10 00

2529 10

0,561

Nerastné látky, inde nešpecifikované ani nezahrnuté

2530 90 99

2530 90

8,218

Pripravené pigmenty, pripravené kalivá, pripravené farby a podobné prípravky

320710 00

3207 10

35,924

Sklenené frity a ostatné sklo, vo forme prášku, granúl alebo šupiniek

3207 40 00

3207 40

5,307

Hliníkový prášok s nelamelárnou štruktúrou

7603 10 00

7603 10

19,032

Práca

 

 

Náklady práce vo výrobnom sektore

neuvádza sa

neuvádza sa

35,975

Energia

 

 

Elektrina

neuvádza sa

neuvádza sa

0,526

Zemný plyn

neuvádza sa

neuvádza sa

2,082

Ostatné

 

 

 

Voda

neuvádza sa

neuvádza sa

1,191

3.2.4.1.   Suroviny

(156)

Medzi spoločnosťami dokonca aj v rámci jednej skupiny vyvážajúcich výrobcov existovali veľké rozdiely v použitých surovinách, predovšetkým pokiaľ ide o rôzne druhy ílov a glazúry. Komisia pri spolupracujúcej skupine zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania jedna spoločnosť nakupovala zmes pripravenú na použitie, tzv. zelenú hmotu zloženú z rôznych druhov ílu, zatiaľ čo druhé spoločnosti nakúpili samostatne všetky jednotlivé suroviny a zmiešavali si ich samé. Počas obdobia revízneho prešetrovania kúpila táto spoločnosť prinajmenšom 25 rôznych vstupných materiálov na vlastnú výrobu ílu, z ktorých päť najvýznamnejších predstavovalo 92 % všetkých nákladov na suroviny používaných na výrobu ílu. Podobne, kým jedna spoločnosť nakúpila hotové náterové farby, ostatné spoločnosti kúpili takmer 40 rôznych vstupných materiálov na vlastnú výrobu glazúry, z ktorých päť najdôležitejších predstavovalo 90 % celkových nákladov na suroviny potrebné na výrobu glazúry alebo na náterové farby. Komisia preto pracovala s piatimi najdôležitejšími variantmi tak pre íly, ako aj pre náterové farby/glazúry. Podobný prístup sa použil aj pri výrobe foriem, kde jeden vstupný materiál z 12 vstupných materiálov predstavoval viac ako 97 % celkových nákladov na suroviny potrebné na výrobu foriem. V tabuľke 1 preto neboli uvedené materiálové medzičlánky, teda glazúra, formy a náterové farby, ale namiesto toho najdôležitejšie vstupné materiály používané na výrobu každého z nich.

(157)

Pre všetky suroviny sa určila nedeformovaná jednotková cena na základe váženého priemeru cien dovozu do reprezentatívnej krajiny zo všetkých tretích krajín. Dovoz z ČĽR však bol vylúčený pre existenciu výrazných deformácií v tejto krajine, ako sa stanovilo v oddiele 3.2.2.10. V prípade potreby boli zo základných údajov odstránené nereprezentatívne objemy s neprimerane vysokými jednotkovými cenami.

(158)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia spravidla pripočítala k dovoznej cene dovozné clo reprezentatívnej krajiny a odhad nákladov na dopravu. V tomto prípade však, keďže dumpingové rozpätia (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 174) boli už aj tak dosť vysoké na potvrdenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania, zvýšenie dumpingového rozpätia v dôsledku tejto úpravy preto nie je pre výsledok tohto revízneho prešetrovania relevantné.

(159)

Silikátové dosky sa považovali za spotrebný materiál a predstavovali zhruba [1 – 5 %] (128) všetkých priamych výrobných nákladov skupiny Hunan v období revízneho prešetrovania. Tieto náklady neboli individuálne nahradené reprezentatívnou referenčnou cenou. Namiesto toho sa percento nákladov na spotrebný materiál z nákladov na suroviny vyvážajúceho výrobcu následne previedlo na náklady na suroviny stanovené na základe nedeformovaných cien.

3.2.4.2.   Práca

(160)

Turecký štatistický inštitút uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia použila mzdy vykázané v spracovateľskom priemysle za rok 2016 pre hospodársku činnosť C.23 (Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov) (129) podľa klasifikácie NACE Rev.2 (130). Priemerná mesačná hodnota za rok 2016 bola náležite upravená o infláciu podľa cenového indexu domácich výrobcov (131), ktorý zverejnil Turecký štatistický úrad.

3.2.4.3.   Elektrina

(161)

Cenu elektrickej energie pre podniky (priemyselných používateľov) v Turecku uverejňuje Turecký štatistický úrad vo svojich pravidelných tlačových správach. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie v príslušnom pásme spotreby v kurușoch/kWh (132) uverejnené 28. septembra 2018 (vzťahujúce sa na obdobie revízneho prešetrovania) (133).

3.2.4.4.   Zemný plyn

(162)

Cenu zemného plynu pre podniky (priemyselných používateľov) v Turecku uverejňuje Turecký štatistický úrad vo svojich pravidelných tlačových správach. Komisia použila zodpovedajúci sadzobník taríf na základe podobnej úrovne spotreby (134) vzťahujúci sa na obdobie revízneho prešetrovania (135).

3.2.4.5.   Voda

(163)

Cenu vody na priemyselné použitie v Turecku uverejňuje predsedníctvo Úradu pre investície Tureckej republiky (136) na základe údajov poskytnutých tromi regionálnymi zdrojmi: správou vôd a odpadových vôd Istanbulu, Eskisehiru a Antalye. Komisia použila údaje Eskisehiru, pretože turecká spoločnosť, ktorej údaje sa použili pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa nachádza v tomto regióne.

3.2.5.   Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(164)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) štvrtého pododseku základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(165)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk Komisia použila finančné údaje od tureckej spoločnosti Kutahya Porselen Sanayi A.S. Presnejšie, Komisia použila číselné údaje predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré táto spoločnosť vykázala v audítorsky overených účtoch za rok 2017 a v prvej štvrťročnej správe za rok 2018. Na základe dostupných informácií týkajúcich sa spoločnosti sa väčšina jej podnikateľskej činnosti týkala dotknutého výrobku a vychádzajúc z informácií z účtovnej závierky sa počas tohto obdobia nevyskytli žiadne mimoriadne udalosti, ktoré by si vyžadovali úpravu vykázaných údajov. Percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku bol opravený na úroveň ceny zo závodu tak, že z celkových predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a z obratu sa odpočítali náklady na balenie a náklady na dopravu.

(166)

V dôsledku toho sa do nedeformovaných priamych výrobných nákladov započítali tieto položky:

1.

predajné, všeobecné a administratívne náklady vo výške 33,14 % vyjadrené ako náklady na predaný tovar a uplatnené na súčet priamych výrobných nákladov;

2.

zisk vo výške 17,8 % vyjadrený ako podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na priame výrobné náklady.

3.2.5.1.   Výpočet

(167)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa nasledujúcej metodiky. Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia následne vynásobila spotrebu výrobných faktorov zistenú na úrovni výrobného procesu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v prípade materiálov, práce, energie a vody nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Turecku ako reprezentatívnej krajine. Okrem toho v prípade spotrebného materiálu (silikátová doska) uvedeného v odôvodnení 159 Komisia uplatnila percento zodpovedajúce podielu výroby na priamych výrobných nákladoch vykázaných vyvážajúcim výrobcom na nedeformované priame výrobné náklady.

(168)

Po druhé, na zistené výrobné náklady Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Kutahya Porselen Sanayi A.S.

(169)

Na tomto základe Komisia vytvorila pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.2.6.   Vývozná cena

(170)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.2.7.   Porovnanie a dumpingové rozpätie

(171)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu stanovenú v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na základe ceny zo závodu s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu do Únie.

(172)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa formou úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Všetok predaj na vývoz bol na úrovni FOB, vývozná cena sa preto upravila o náklady na vnútrozemskú dopravu, manipuláciu a nakládku, náklady na balenie, bankové poplatky a úverové náklady (v rozpätí 10 – 15 %).

(173)

Otázka, či sa má normálna hodnota upraviť o čiastočne vrátenú DPH pri vývoze, zostala otvorená, keďže dumpingové rozpätia už poukázali na existenciu dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania. Zvýšenie dumpingového rozpätia v dôsledku úpravy o DPH preto nie je pre výsledok tohto revízneho prešetrovania relevantné.

(174)

Na tomto základe vážený priemer dumpingového rozpätia skupiny Hunan Hualian vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie tejto skupiny, clo nezaplatené, predstavoval 35,1 %.

3.2.8.   Dumpingové rozpätie zostávajúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov

(175)

Podľa Eurostatu bola počas obdobia revízneho prešetrovania priemerná čínska vývozná cena (CIF) dotknutého výrobku pri vývoze do Únie zhruba 1,8 EUR/kg. Táto cena je nižšia ako priemerná (odhad na úrovni CIF) vývozná cena spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v rovnakom období, ktorá sa pohybovala v rozpätí [2,0 – 2,4 EUR/kg] (137).

(176)

Pri výpočte s použitím priemernej normálnej hodnoty spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu a priemernej čínskej vývoznej ceny (upravenej na úroveň ceny zo závodu na základe dostupných údajov (138)) počas obdobia revízneho prešetrovania bolo dumpingové rozpätie (65 % – 75 %). Ak by Komisia použila normálnu hodnotu stanovenú výrobným odvetvím Únie v žiadosti o revízne prešetrovanie, dumpingové rozpätie by bolo ešte vyššie. Znamená to, že na základe dostupných skutočností sa čínsky vývoz dotknutého výrobku do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania predával za dumpingové ceny.

3.2.9.   Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(177)

Na základe údajov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, skupiny Hunan Hulian, počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval, pričom dumpingové rozpätie bolo 35 %. Podobne na základe štatistických údajov za celú krajinu (Eurostat) sa počas obdobia revízneho prešetrovania čínsky vývoz dotknutého výrobku predával do Únie za dumpingové ceny pri dumpingovom rozpätí približne 70 %.

(178)

Komisia teda dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

3.3.   Dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu z ČĽR

(179)

V nadväznosti na zistenie o existencii dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Komisia na tieto účely zanalyzovala tieto ďalšie aspekty: výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR, cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

3.3.1.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(180)

Čína je najväčším svetovým vývozcom keramického stolového a kuchynského riadu a v krajine sa nachádzajú desaťtisíce aktívnych výrobcov s rôznou veľkosťou výroby (139). Žiadateľ vo svojej žiadosti o revízne prešetrovanie tvrdil, že Čína má výrobnú kapacitu 5,5 milióna ton, pričom voľná kapacita predstavovala v roku 2016 viac ako 36 % s predpokladom, že do roku 2021 neklesne pod 30 % (140). Výrobná kapacita takéhoto rozsahu znamená, že Čína samotná by mohla viacnásobne pokryť celkovú spotrebu v Únii, ktorá sa počas obdobia revízneho prešetrovania odhadovala zhruba na 634 000 ton (pozri odôvodnenie 205 ďalej). Problém spočívajúci v nadmernej kapacite potvrdzovali aj finančné výkazy niektorých veľkých čínskych výrobcov (141).

(181)

Po uložení opatrení vývoz keramického stolového riadu naďalej vstupoval do Únie vo veľkých množstvách a stále predstavoval takmer 60 % spotreby v Únii, ako sa ďalej podrobnejšie vysvetľuje v oddiele 4.3.1. Svedčí to o tom, že čínski vyvážajúci výrobcovia keramického stolového riadu majú so svojimi zákazníkmi v Únii pevné obchodné vzťahy.

(182)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že Čína patrí k najväčším výrobcom keramického stolového riadu na svete a že má značnú voľnú kapacitu, ktorú by mohla vďaka súčasným pevným obchodným vzťahom ľahko vyviezť do Únie, ak by došlo k zrušeniu opatrení.

3.3.2.   Vývoz do tretích krajín

3.3.2.1.   Spolupracujúci vyvážajúci výrobca

(183)

Podobne ako v prípade predaja Únie sa všetok vývoz do tretích krajín predal nezávislým zákazníkom a na základe ceny FOB. V súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia teda Komisia použila vývoznú cenu skutočne zaplatenú alebo splatnú za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do ostatných krajín sveta.

(184)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 154 až 167.

(185)

V súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu s vývoznou cenou do tretích krajín na úrovni ceny zo závodu. Vývozná cena FOB sa preto upravila o náklady na vnútrozemskú dopravu, manipuláciu a nakládku, náklady na balenie, bankové poplatky a úverové náklady (v rozpätí 10 – 15 %).

(186)

Z uvedeného porovnania vyplynulo pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v období revízneho prešetrovania dumpingové rozpätie okolo 57 %.

3.3.2.2.   Čína ako celok

(187)

Podľa databázy GTA Čína (142) vyviezla 1 523 910 ton v hodnote 3 755 428 981 jüanov, resp. s priemernou hodnotou FOB 19,09 jüanov/kg.

(188)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 154 až 167.

(189)

V súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu. Vývozná cena FOB sa teda upravila o náklady na vnútrozemskú dopravu, manipuláciu a nakládku, náklady na balenie, bankové poplatky a úverové náklady (v rozpätí 10 – 15 %).

(190)

Z uvedeného porovnania vyplynulo v prípade vývozu do všetkých tretích krajín (okrem Únie) dumpingové rozpätie pre celú krajinu od 15 do 24 %.

3.3.3.   Záver o čínskom vývoze na trhy tretích krajín

(191)

Komisia zistila, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyvážal počas obdobia revízneho prešetrovania do tretích krajín za dumpingové ceny. Komisia takisto zistila, že podľa dostupných štatistík sa aj čínsky vývoz do ostatných krajín sveta uskutočňoval za dumpingové ceny.

(192)

Komisia teda dospela k záveru, že aj na trhoch tretích krajín dochádzalo počas obdobia revízneho prešetrovania k dumpingu.

3.3.4.   Atraktívnosť trhu Únie

(193)

Únia je jedným z najväčších trhov s keramickým stolovým riadom na svete. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 181, po uložení antidumpingových opatrení v roku 2012 čínsky vývoz dotknutého výrobku naďalej vstupoval do Únie v značných množstvách. Počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval čínsky vývoz keramického stolového riadu do Únie takmer 60 % spotreby v Únii. Z toho jasne vyplýva, že Únia zostala pre čínsky keramický stolový a kuchynský riad atraktívnym a dôležitým cieľovým trhom.

3.4.   Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(194)

Počas obdobia revízneho prešetrovania čínsky dovoz dotknutého výrobku naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny. Komisia takisto zistila, že ČĽR je najväčším vývozcom keramického stolového riadu na svete a má značné voľné kapacity.

(195)

Komisia navyše zistila, že cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín podporuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu na trhu Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(196)

A napokon Komisia zistila, že trh Únie zostal pre čínskych vyvážajúcich výrobcov keramického stolového riadu atraktívnym trhom aj po uložení opatrení.

(197)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že zrušenie antidumpingových opatrení by viedlo k nárastu vývozu keramického stolového riadu z ČĽR do Únie za dumpingové ceny.

4.   UJMA

4.1.   Výroba v Únii a výrobné odvetvie Únie

(198)

V období revízneho prešetrovania vyrábalo podobný výrobok v Únii viac ako 130 známych výrobcov. Výroba sa sústreďuje v Českej republike, vo Francúzsku, v Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Spojenom kráľovstve a v Taliansku. Celková výroba v Únii sa počas ORP odhadovala na 279 339 ton, pričom odhad vychádza z extrapolovaných údajov Eurostatu, ktoré sa krížovo skontrolovali a upravili podľa vyplnených dotazníkov, ktoré predložili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, a podľa údajov, ktoré predložil žiadateľ. Títo výrobcovia z Únie, ktorých výroba tvorí celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(199)

Po začatí konania jeden výrobca z Únie vyjadril pochybnosti o spoľahlivosti údajov, ktoré žiadatelia použili v žiadosti o revízne prešetrovanie. Spoločnosť konkrétne tvrdila, že údaje, ktoré žiadateľ použil, nie sú pre tretie strany transparentné a že sa z veľkej časti nezakladajú na oficiálnych údajoch Eurostatu alebo údajov Prodcom, ale na údajoch od združení výrobcov z Únie, ktorí podporujú žiadosť o revízne prešetrovanie. Spoločnosť tvrdila, že ak by sa brali do úvahy iba údaje Prodcom, žiadateľ by nebol na účely svojej žiadosti o revízne prešetrovanie reprezentatívny, pretože by predstavoval iba 21,8 % výroby v Únii.

(200)

Čínska komora CCCLA sa takisto vyjadrila k spoľahlivosti údajov použitých v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tvrdila, že použité informácie o cenách sú nespoľahlivé, keďže pri výpočtoch dumpingu, podhodnotenia a predaja pod cenu sa nezohľadnili také vlastnosti výrobku, ako je zdobenie, vnímanie spotrebiteľov či značka.

(201)

Komisia ako prvé poznamenala, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia vykonala pred začatím prešetrovania dôkladné preskúmanie. Zanalyzovala údaje v žiadosti a oslovila všetkých známych výrobcov z Únie, aby aj oni poskytli údaje o výrobe, ako aj o svojej postoji vo vzťahu k podnetu.

(202)

Po druhé, metodika použitá pri výpočte údajov o výrobe v žiadosti bola rovnaká ako metodika použitá počas pôvodného prešetrovania v súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia. Vysvetlenia k metodike boli poskytnuté v samotnej žiadosti o revízne prešetrovanie, ako aj v ďalších podaniach žiadateľa po začatí prešetrovania.

(203)

Po tretie, je pravda, že výpočty žiadateľa v žiadosti o revízne prešetrovanie vychádzali z limitovaného počtu druhov výrobku a nezohľadňovali presnejšie vlastnosti výrobku. Žiadateľ však v tom čase ani nemohol poskytnúť sofistikovanejší výpočet. Podrobné informácie o rozdieloch v cenách, pri ktorých by sa zohľadňovali detailne rozčlenené druhy a vlastnosti výrobku, nie sú verejne prístupné a ani podľa primeraných očakávaní dostupné. V čase začatia prešetrovania a na základe údajov, ktoré boli v tom čase k dispozícii, bola Komisia presvedčená, že existuje dostatočná podpora (reprezentatívnosť) a dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

4.2.   Spotreba v Únii

(204)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe štatistických údajov Eurostatu o dovoze a objemov predaja výrobného odvetvia Únie v Únii, ktoré predložil žiadateľ. Tieto objemy predaja sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(205)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 1

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Spotreba v Únii (v tonách)

598 829

596 718

607 335

622 226

634 255

Index (2014=100)

100

100

101

104

106

Zdroj: Eurostat, FEPF a overené vyplnené dotazníky.

(206)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii vzrástla o 5,9 %.

4.3.   Dovoz do Únie z ČĽR

4.3.1.   Objem a podiel na trhu

(207)

Na základe údajov Eurostatu sa objem dovozu, podiel na trhu a priemerné ceny dovozu dotknutého výrobku vyvíjali takto:

Tabuľka 2

Dovoz z ČĽR

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem dovozu (v tonách)

339 011

329 004

339 731

346 026

356 667

Index (2014=100)

100

97

100

102

105

Podiel na trhu (%)

56,6 %

55,1 %

55,9 %

55,6 %

56,2 %

Zdroj: Eurostat.

(208)

Objem celkového dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 5 % a počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval 356 667 ton. Dovoz sa od uloženia predbežných antidumpingových opatrení v novembri 2012 znížil, hoci stále zostával na vysokej úrovni. Podiel čínskeho dovozu na trhu zaznamenal od pôvodného prešetrovania podobný pokles, počas posudzovaného obdobia len mierne kolísal a počas ORP zostal relatívne stabilný na úrovni 56,2 %. Možno odôvodnene predpokladať, že pokles a súčasná stabilizácia podielov na trhu sú výsledkom platných antidumpingových opatrení.

4.3.2.   Cena a cenové podhodnotenie

(209)

V posudzovanom období sa cena dovozu z ČĽR do Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovoz z ČĽR

2014

2015

2016

2017

ORP

Priemerná dovozná cena (EUR za tonu)

1 626

1 922

1 855

1 827

1 791

Index (2014=100)

100

118

114

112

110

Zdroj: Eurostat.

(210)

Počas posudzovaného obdobia sa ceny čínskeho dovozu zvýšili o 10 %, a to z 1 626 EUR za tonu na 1 791 EUR za tonu. Ide o priemernú dovoznú cenu za tonu pre všetok dovoz dotknutého výrobku, tento trend preto mohol byť ovplyvnený zmenami v sortimente výrobkov.

(211)

Porovnanie predajných cien na trhu Únie sa vykonalo medzi váženým priemerom predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných nezávislým zákazníkom na trhu Únie a váženým priemerom cien vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky. Príslušné predajné ceny výrobcov z Únie boli v prípade potreby upravené na úroveň cien zo závodu, t. j. bez nákladov na dopravu v Únii, nákladov na provízie a po odpočítaní zliav a rabatov.

(212)

CCCLA vo svojich pripomienkach tvrdila, že čínski výrobcovia predávajú len bežné výrobky, zatiaľ čo výrobcovia z Únie predávajú výrobky vyššej triedy a značkové výrobky (143).

(213)

V pôvodnom prešetrovaní boli ceny výrobného odvetvia Únie upravené tak, aby zohľadňovali rozdiely v kvalite, úrovni obchodu a značkovosti. Pokiaľ ide o kvalitu, dospelo sa k záveru, že z pohľadu spotrebiteľa výrobky nižších tried kvality konkurujú výrobkom triedy A na trhu Únie. V dôsledku toho boli ceny výrobkov nižších tried vtedy upravené na úroveň cien triedy A (144).

(214)

Podobná úprava však nebola vykonaná v súčasnom revíznom prešetrovaní. Zistilo sa, že čínski výrobcovia zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávajú úrovne kvality tried A, B alebo AB. Čínski výrobcovia skutočne vyrábali výrobky nižšej triedy kvality (triedy C a nižšej), ale tie sa počas obdobia revízneho prešetrovania nevyvážali do Únie. Aj výrobcovia z Únie vyrábali výrobky nižšej triedy kvality, ale tieto výrobky buď vyvážali do tretích krajín, alebo ich predávali za veľmi nízke ceny charitatívnym organizáciám alebo ako odpadové výrobky. V druhom prípade neboli tieto predaje a ceny zahrnuté do výpočtov.

(215)

Rozdiel v kvalite medzi úrovňami kvality tried A, B a AB je zanedbateľný v porovnaní s rozdielom oproti nižším úrovniam (triedy C a nižšej). Toto triedenie navyše nie je univerzálne ani založené na všeobecných štandardoch daného odvetvia, ale skôr špecifické pre jednotlivé spoločnosti. To znamená, že jeden výrobca mohol ako výrobok kvality triedy A označiť výrobok, ktorý by iná spoločnosť označila za kvalitu triedy B, ak by bol vyrobený v jej vlastnom závode. Prešetrovaním sa ukázalo, že v niektorých prípadoch výrobca z Únie predával rovnaký výrobok s rovnakými špecifikáciami a fyzickými vlastnosťami tomu istému klientovi ako čínsky výrobca, pričom mu nevyhnutne nepriradil rovnakú triedu kvality vo svojom internom systéme výroby. Vzhľadom na to, že nebolo možné objektívne rozlišovať medzi výrobkami kvality triedy A, B a AB, výrobky s touto kvalifikáciou boli zaradené do rovnakej kategórie kvality. To znamená, že výrobcovia z Únie a čínski výrobcovia predávali počas obdobia revízneho prešetrovania na trhu Únie výrobky podobnej úrovne kvality. Komisia preto dospela k záveru, že nie je potrebná žiadna úprava týkajúca sa kvality.

(216)

V pôvodnom prešetrovaní sa takisto vykonali úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely v úrovni obchodu. Čínski výrobcovia zaradení do vzorky v tom čase predávali svoje výrobky takmer výlučne na úrovni veľkoobchodníkov, pričom na strane EÚ sa predaj uskutočňoval aj na maloobchodnej a inej úrovni. Keďže tento rozdiel v distribučných reťazcoch mal vplyv na cenové úrovne, ceny výrobného odvetvia Únie boli upravené tak, aby sa to zohľadnilo (145).

(217)

V rámci súčasného revízneho prešetrovania však tak čínski výrobcovia zaradení do vzorky, ako aj výrobcovia z Únie zaradení do vzorky realizovali väčšinu svojho predaja veľkoobchodníkom a distribútorom, ale aj značný objem predaja maloobchodníkom a iným subjektom. Okrem toho sa pri prešetrovaní zistilo, že prípadné cenové rozdiely zaznamenané medzi úrovňami obchodu nesledovali logický trend. Preto sa dospelo k záveru, že vzhľadom na porovnateľné úrovne obchodu a chýbajúce jasné prepojenie medzi úrovňou obchodu a stanovovaním cien nebolo potrebné upraviť ceny výrobného odvetvia Únie na tomto základe.

(218)

V pôvodnom prešetrovaní sa vykonali aj úpravy s cieľom neutralizovať cenový prvok súvisiaci so značkou. V tom čase sa zistilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia nepredávali značkové výrobky, ale skôr „súkromné značky“ alebo bežné výrobky, zatiaľ čo výrobcovia z EÚ predávali mix prevažne značkových výrobkov, ale aj bežných výrobkov. Keďže značkové výrobky zákazníci zvyčajne vnímajú ako výrobky, ktoré znamenajú určitú prestíž, zaručenú kvalitu a dizajn, majú vyššie trhové ceny ako bežné výrobky, aj napriek tomu, že majú rovnaké fyzické a technické vlastnosti. S cieľom neutralizovať tento cenový efekt sa vykonala úprava cien výrobného odvetvia Únie (146).

(219)

V súčasnom revíznom prešetrovaní sa však situácia oproti pôvodnej situácii zmenila. Čínski výrobcovia zaradení do vzorky nepredávajú len bežné výrobky, ale aj značkové výrobky, zatiaľ čo výrobcovia z EÚ zaradení do vzorky v súčasnosti predávajú viac neznačkových ako značkových výrobkov. Prešetrovaním sa okrem toho ukázalo, že čínski výrobcovia a výrobcovia z Únie v niektorých prípadoch dokonca predávajú identické výrobky s rovnakými špecifikáciami a fyzickými vlastnosťami tým istým klientom (pozri odôvodnenie 215).

(220)

Komisia preto zamietla tvrdenie CCCLA, že čínski výrobcovia predávajú len bežné výrobky, zatiaľ čo výrobcovia z Únie predávajú výrobky vyššej triedy a značkové výrobky.

(221)

Všeobecnejšie možno konštatovať, ako už bolo vysvetlené aj v pôvodnom prešetrovaní, že pridanú hodnotu značkového výrobku vo všeobecnosti nemožno presne vyčísliť, lebo závisí od mnohých rôznych faktorov, ako je vnímanie zákazníkmi, rozpoznanie značky a iné faktory, ktoré nemožno vyčísliť (147). V prípade niektorých výrobcov z Únie zaradených do vzorky môžu mať napríklad značkové výrobky pridanú hodnotu v dôsledku rozpoznania názvu v niektorých konkrétnych regiónoch alebo členských štátoch, zatiaľ čo rovnaké značkové výrobky môžu byť menej známe v iných regiónoch alebo členských štátoch. V prípade týchto výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa preto značkovosť výrobkov nepremieta nutne do vyšších cien.

(222)

CCCLA vo svojich pripomienkach takisto tvrdila, že pre predaj značkových výrobkov je charakteristický vysoký percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (t. j. 40 %) (148). Z overených údajov výrobcov z Únie zaradených do vzorky však vyplýva, že výrobca z Únie, ktorý predáva takmer výlučne značkové výrobky, má takmer rovnakú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov ako výrobca z Únie, ktorý predáva takmer výlučne neznačkové výrobky. Všetci štyria výrobcovia zaradení do vzorky majú v skutočnosti podobnú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorá je takisto podobná alebo nižšia ako úroveň čínskych výrobcov zaradených do vzorky, a takisto ako úroveň v audítorsky overených účtoch tureckej spoločnosti použitej v tomto prešetrovaní. V prípade týchto výrobcov sa teda značkovosť výrobkov nepremieta do vyšších predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (pozri aj odôvodnenia 146 a 148).

(223)

Vzhľadom na mix značkových a bežných výrobkov predávaných čínskymi výrobcami a výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a na základe posúdenia postavenia týchto spoločností na trhu Únie, stratégie stanovovania cien a úrovní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov boli preto tvrdenia komory CCCLA zamietnuté a Komisia dospela k záveru, že nie je potrebné upraviť ceny odvetvia Únie s cieľom zohľadniť značkovosť.

(224)

Ceny výrobného odvetvia Únie sa porovnali s cenami účtovanými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami upravenými na cenu CIF na hranici Únie. Ceny CIF sa potom upravili smerom nahor, aby zohľadňovali náklady po dovoze, t. j. colné konanie, náklady na manipuláciu a nakladanie, zmluvné clá a antidumpingové clá. Na základe uvedenej metodiky porovnanie ukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania boli ceny dovozu dotknutého výrobku oproti cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené o 17,7 %.

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

(225)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(226)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingových rozpätí a zotavenie z účinkov minulého dumpingu) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie vychádzalo z informácií, ktoré poskytol žiadateľ a ktoré boli krížovo skontrolované s overenými vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a s dostupnými oficiálnymi štatistikami.

(227)

Mikroekonomické ukazovatele (zásoby, predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy a výrobné náklady) sa analyzovali na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Posúdenie vychádzalo z ich informácií, ktoré boli riadne overené počas overovaní na mieste.

(228)

Výrobné odvetvie Únie je veľmi fragmentované, ale možno ho zhruba rozdeliť do dvoch segmentov: MSP a väčšie spoločnosti. V prípade niektorých mikroekonomických ukazovateľov (predajná cena, peňažný tok, investície, priemerná mzda na zamestnanca, zásoby, ziskovosť a výrobné náklady) boli výsledky spoločností zaradených do vzorky vážené podľa podielu v segmente, do ktorého daná konkrétna spoločnosť patrila. Na tento účel sa použila špecifická váha z hľadiska objemu výroby každého segmentu v celkovom odvetví keramického stolového riadu (42 % MSP, 58 % veľké spoločnosti). Tým sa zabezpečilo, že situácia menších spoločností bola riadne zohľadnená, aby sa zabránilo nevyváženosti v celkovej analýze ujmy spôsobenej výsledkami veľkých spoločností.

4.4.1.   Makroekonomické ukazovatele

4.4.1.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(229)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobného odvetvia Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 5

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem výroby (v tonách)

262 848

262 054

269 112

279 742

279 339

Index (2014=100)

100

100

102

106

106

Výrobná kapacita (v tonách)

324 072

320 268

328 074

330 382

330 234

Index (2014=100)

100

99

101

102

102

Využitie kapacity

81 %

82 %

82 %

85 %

85 %

Index (2014=100)

100

101

101

104

104

Zdroj: Eurostat, FEPF a overené vyplnené dotazníky.

(230)

Z uvedeného vyplýva, že počas posudzovaného obdobia sa mierne zvýšil objem výroby (o 6 %) a kapacita (o 2 %), pričom využitie kapacity sa zvýšilo o 4 % na 85 %.

4.4.1.2.   Objem predaja a podiel na trhu v Únii

(231)

Počas posudzovaného obdobia sa predaj v Únii uskutočňovaný výrobným odvetvím Únie vyvíjal takto:

Tabuľka 6

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem predaja (v tonách)

177 174

179 226

185 419

196 355

196 484

Index (2014=100)

100

101

105

111

111

Podiel (spotreby v Únii) na trhu

29,6 %

30,0 %

30,5 %

31,6 %

31,0 %

Zdroj: Eurostat, FEPF a overené vyplnené dotazníky.

(232)

Predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 11 %. Zároveň sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zvýšil len mierne z 29,6 % na 31,0 %.

4.4.1.3.   Zamestnanosť a produktivita

(233)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zamestnanosti a produktivita vo výrobnom odvetví Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 7

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Počet zamestnancov (v ekvivalente plného pracovného času)

25 093

25 396

26 290

26 650

26 578

Index (2014=100)

100

101

105

106

106

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

10,5

10,3

10,2

10,5

10,5

Index (2014=100)

100

99

98

100

100

Zdroj: Eurostat, FEPF a overené vyplnené dotazníky.

(234)

Zamestnanosť sa v priebehu posudzovaného obdobia zvyšovala a vzrástla o 6 %. Produktivita pracovnej sily u výrobcov z Únie, ktorá sa meria ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca za rok, zostala v posudzovanom období stabilná. Čiastočným dôvodom je úsilie výrobného odvetvia Únie reagovať v predchádzajúcich rokoch na tlak, ktorý v tom čase plynul z dumpingového dovozu z ČĽR, keď odvetvie už pred posudzovaným obdobím zvyšovalo produktivitu na vysoké úrovne.

4.4.1.4.   Rast

(235)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba výrobného odvetvia Únie zvýšila o 6 %, zatiaľ čo objem predaja neprepojeným zákazníkom v Únii sa zvýšil o 11 %. Vysvetliť to možno poklesom predaja výrobného odvetvia Únie na vývoz. Výrobné odvetvie Únie dokázalo profitovať z rastu na trhu Únie, aj keď tie výrobné zariadenia, ktoré boli výraznejšie zasiahnuté nižším využitím kapacity, ako sa zistilo počas pôvodného prešetrovania, sú stále vo fáze zotavovania. Podiely výrobného odvetvia Únie na trhu zostali stabilné počas celého posudzovaného obdobia.

4.4.1.5.   Rozsah dumpingu a zotavenie z minulého dumpingu

(236)

Dumping pokračoval počas obdobia revízneho prešetrovania na značnej úrovni, ako sa uvádza v predchádzajúcom oddiele 3. Treba poznamenať, že ceny čínskych výrobcov boli oproti predajným cenám výrobného odvetvia Únie výrazne podhodnotené.

(237)

V posudzovanom období výrobné odvetvie Únie vykazovalo známky zotavenia z účinkov minulého dumpingu. Výroba v Únii, predaj a podiel na trhu od pôvodného prešetrovania vzrástli, zatiaľ čo objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu sa znížili. Výroba v Únii, kapacita a zamestnanosť však stále nedosahujú úroveň z roku 2008, ktorý bol začiatkom posudzovaného obdobia v pôvodnom prešetrovaní. V tom čase sa už situácia výrobného odvetvia Únie považovala za nestabilnú v dôsledku obrovských objemov lacného čínskeho dovozu na trh Únie, ktorý sa výrazne zvýšil v rokoch 2002 – 2004 (149). Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie získalo naspäť určitý hospodársky priestor, ale stále sa úplne nezotavilo z výrazného minulého dumpingu.

4.4.2.   Mikroekonomické ukazovatele

4.4.2.1.   Zásoby

(238)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyvíjala takto:

Tabuľka 8

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Zásoby (v tonách)

1 428

1 162

1 027

943

1 111

Index (2014=100)

100

81

72

66

78

Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(239)

V priebehu posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob výrobného odvetvia Únie znížila v absolútnom vyjadrení o 22 %. Nie je to však kľúčový ukazovateľ vzhľadom na to, že posudzované výrobné odvetvie v podstate pracuje ma základe objednávok.

4.4.2.2.   Priemerné jednotkové predajné ceny v Únii a výrobné náklady

4.4.2.3.   Počas posudzovaného obdobia sa priemerné jednotkové predajné ceny účtované neprepojeným zákazníkom v Únii a priemerné jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyvíjali takto:

Tabuľka 9

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Priemerná jednotková predajná cena účtovaná neprepojeným stranám (EUR/tona)

3 445

3 565

3 623

3 948

3 853

Index (2014=100)

100

104

105

115

112

Jednotkové výrobné náklady (EUR/tona)

3 398

3 533

3 614

3 810

3 806

Index (2014=100)

100

104

106

112

112

Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(240)

Počas posudzovaného obdobia sa tak ceny výrobného odvetvia Únie, ako aj výrobné náklady zvýšili o 12 %.

4.4.2.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál a mzdy

Tabuľka 10

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Ziskovosť

2,6 %

2,1 %

2,0 %

3,7 %

2,2 %

Peňažný tok (v EUR)

2 107 318

2 984 427

2 901 471

2 997 551

2 538 972

Index (2014=100)

100

142

138

142

121

Investície (v EUR)

1 951 136

3 011 663

8 085 548

2 409 646

2 439 185

Index (2014=100)

100

154

414

124

125

Návratnosť investícií (čisté aktíva)

14,1 %

11,4 %

12,3 %

10,5 %

9,3 %

Index (2014=100)

100

81

87

74

66

Ročné náklady práce na zamestnanca (v EUR)

21 497

21 527

22 138

22 347

22 576

Index (2014=100)

100

100

103

104

105

Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(241)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia ziskovosť výrobného odvetvia Únie kolísala od minima na úrovni 2,0 % v roku 2016 až po maximum na úrovni 3,7 % v roku 2017, pričom medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania klesla o 0,4 percentuálneho bodu. Bola tak nižšia ako ziskovosť dosiahnutá počas pôvodného prešetrovania (3,5 % počas predošlého obdobia prešetrovania). Ziskovosť navyše zostala výrazne pod úrovňou cieľového zisku, ktorý sa v pôvodnom prešetrovaní považoval za prijateľný (t. j. 6,0 %).

(242)

Počas posudzovaného obdobia sa peňažný tok výrobného odvetvia Únie zvýšil o 21 %, zatiaľ čo objem investícií sa zvýšil o 25 %. Treba však poznamenať, že dôvodom tohto zvýšenia sú výsledky len jednej z (veľkých) spoločností, ktorá bola schopná realizovať značné investície na rozšírenie svojej výrobnej kapacity. Investície zvyšných troch spoločností zostali stabilné alebo sa výrazne znížili.

(243)

Medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania bol pokles návratnosti investícií, vymedzenej ako zisk v percentách z čistej účtovnej hodnoty investícií, vyšší ako úbytok ziskovosti v priebehu posudzovaného obdobia. V tom istom období priemerné mzdové úrovne mierne vzrástli, no tento nárast bol nižší ako v prípade jednotkových výrobných nákladov.

4.5.   Záver

(244)

Z analýzy ujmy vyplýva, že situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zlepšila. Väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala pozitívny trend. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie malo z opatrení prospech, dokazuje okrem iného aj zvýšenie výroby, objemov predaja v Únii a podielu na trhu, ako aj vyššie predajné ceny. Komisia na základe uvedených skutočností dospela preto k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(245)

Napriek tomu, že sa výrobné odvetvie Únie začalo zotavovať z minulej ujmy, zotavovanie napreduje len pomaly. Vzhľadom na značný objem dovozu, ktorý naďalej prichádza z ČĽR za ceny, ktoré sú oproti cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené, sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie naďalej pohybovala pod úrovňou cieľového zisku, čo naznačuje, že výrobné odvetvie sa nachádza v nestabilnej situácii.

(246)

CCCLA po poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia nemala dospieť k tomuto záveru, keďže takmer všetky ekonomické ukazovatele v prešetrovaní vykazujú pozitívny trend. Ako však bolo vysvetlené už v odôvodneniach 244 a 245, výrobné odvetvie Únie sa od zavedenia opatrení zotavovalo len pomaly. V čase uloženia opatrení po pôvodnom prešetrovaní výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, a bolo tak vo vážnych hospodárskych ťažkostiach. Pozitívny trend makroukazovateľov výrobného odvetvia Únie v relatívnom vyjadrení by sa preto nemal posudzovať oddelene od tejto oslabenej východiskovej pozície v absolútnom vyjadrení na začiatku súčasného prešetrovania. V kombinácii s trvale nízkou ziskovosťou výrobného odvetvia Únie, ako aj s pretrvávajúcim značným dovozom z ČĽR výrobné odvetvie Únie ešte nie je v situácii, v ktorej by sa dokázalo ľahko ubrániť opätovnému výskytu dumpingového dovozu vo zvýšených objemoch. To sa ukazuje aj ďalej v oddiele 5.4, v ktorom sa vykonala simulácia s cieľom posúdiť, čo by sa dialo s výrobným odvetvím Únie, ak by platnosť opatrení uplynula. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

5.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

(247)

Ako sa už konštatovalo v oddiele 3, čínsky dovoz sa počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny a zistilo sa, že dumping by v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne pokračoval. V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preto preskúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu značnej ujmy, ak by platnosť opatrení proti ČĽR uplynula.

(248)

S cieľom určiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa analyzovali tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie vrátane existencie antidumpingových alebo vyrovnávacích opatrení týkajúcich sa keramického stolového a kuchynského riadu v iných tretích krajinách, cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhoch iných tretích krajín a vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

5.1.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(249)

ČĽR je zďaleka najväčším svetovým vývozcom keramického stolového a kuchynského riadu na svete. Predstavuje približne 70 % celkového svetového vývozu. Na základe celkovej hodnoty vyvezeného tovaru za posledné roky je EÚ pre ČĽR najdôležitejším vývozným trhom (150).

(250)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 180 až 182, výrobcovia v ČĽR majú značné výrobné kapacity a v dôsledku toho aj voľnú kapacitu, ktorá výrazne prekračuje celkovú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

5.2.   Atraktívnosť trhu Únie

(251)

Trh Únie je najväčším dovozcom dotknutého výrobku na svete (151). Okrem toho, ako už bolo znázornené v tabuľke 1, spotreba dotknutého výrobku v Únii sa od roku 2014 do ORP zvýšila zo 598 829 ton na 634 255 ton. Z toho vyplýva, že spotreba v Únii je naďalej silná a rastie. Trh Únie zostáva vzhľadom na jeho pomerne značnú veľkosť a stabilne rastúcu spotrebu pre čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej atraktívnym trhom.

(252)

Pred uložením opatrení predstavoval čínsky dovoz v priemere približne pol milióna ton, zatiaľ čo počas obdobia revízneho prešetrovania dosahoval 356 667 ton. Skutočnosť, že čínsky dovoz sa po uložení opatrení nezastavil, aj keď pokračoval na nižšej úrovni (pozri tabuľku 2 skôr v texte), potvrdzuje, že čínski vyvážajúci výrobcovia považujú trh Únie za atraktívny a ďalej predávajú na trhu Únie.

(253)

Opatrenia na ochranu obchodu proti čínskemu vývozu keramického stolového a kuchynského riadu sú navyše zavedené aj v iných tretích krajinách, čo poukazuje na rovnaký druh cenového správania ako v prípade čínskeho vývozu do Únie (152). Tieto opatrenia na ochranu obchodu sťažia čínskym vyvážajúcim výrobcom vývoz na tieto trhy a ešte viac zvyšujú atraktívnosť trhu Únie, na ktorý možno tento vývoz presmerovať.

5.3.   Cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov

(254)

Ďalším prvkom, ktorý preukazuje atraktívnosť trhu Únie, je stratégia stanovovania cien čínskych vyvážajúcich výrobcov. Vývozné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov dotknutého výrobku zaradených do vzorky sú vyššie pre trhy tretích krajín ako pre Úniu (pozri odôvodnenie 188). Navyše sú stále výrazne pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Počas ORP bola priemerná cena vývozu čínskych vyvážajúcich výrobcov na trh Únie výrazne nižšia ako cena výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Čínsky dovoz má dokonca takmer najnižšie ceny na trhu Únie. Dovoz tých niekoľkých tretích krajín, ktoré vyvážajú za nižšie ceny, predstavuje len zlomok celkového dovozu do Únie, pričom ich rastový potenciál nie je porovnateľný s veľkosťou výrobných zariadení v ČĽR. Dá sa však odôvodnene očakávať, že ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, čínsky dovoz bude vstupovať na trh Únie za nižšie ceny, ktoré by úplne alebo čiastočne odzrkadľovali výšku súčasných antidumpingových ciel.

(255)

Vzhľadom na veľké voľné kapacity v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako bolo zhrnuté v odôvodneniach 249 až 254, je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by už v krátkodobom horizonte boli k dispozícii na predaj/presmerovanie do Únie významné objemy keramického stolového a kuchynského riadu za nízke ceny.

5.4.   Vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie

(256)

Komisia s cieľom posúdiť pravdepodobný vplyv zvýšenia čínskeho dovozu za nízke ceny na výrobné odvetvie Únie najprv preskúmala potenciálnu stratu podielu na trhu. Vykonala simuláciu toho, aký vplyv by malo, keby vyvážajúci výrobcovia z dotknutých krajín zvýšili svoj vývoz do Únie s cieľom získať podiel na trhu Únie podobný tomu, aký dosahovali počas pôvodného obdobia prešetrovania, t. j. pred uložením opatrení. Znamenalo by to zníženie výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky o 12 000 ton a zvýšenie dovozu z ČĽR o 67 800 ton. Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, takýto objem dumpingového dovozu dotknutého výrobku bol dostatočný na to, aby spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(257)

Pri tejto analýze Komisia predpokladala, že ceny vyvážajúcich výrobcov z ČĽR a výrobcov výrobného odvetvia Únie by zostali rovnaké ako počas ORP. Komisia ďalej predpokladala, že zvýšený čínsky podiel na trhu by bol s najväčšou pravdepodobnosťou získaný na úkor výrobného odvetvia Únie. Tabuľka 11 ukazuje, že podiel na trhu, ktorý od uloženia antidumpingových opatrení stratila ČĽR, zabralo z väčšej časti výrobné odvetvie Únie.

Tabuľka 11

 

 

Pôvodné OP

ORP

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu

 

20,9 %

31,0 %

Podiel ČĽR na trhu

 

66,9 %

56,2 %

Podiel iných tretích krajín na trhu

 

12,2 %

12,8 %

(258)

Strata objemu predaja by viedla k nižším mieram využitia kapacity a k rastu priemerných výrobných nákladov. To by zasa viedlo k zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie a k zníženiu jeho ziskovosti, ktorá bola už počas posudzovaného obdobia výrazne nižšia ako cieľový zisk a ďalej sa znižovala. Keď sa uplatnil konzervatívny odhad poklesu výroby v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky (polovica možného zníženia stanoveného v odôvodnení 256, t. j. 6 000 ton), z analýzy vplyvu vyplynulo, že v prípade zrušenia opatrení by výrobné odvetvie Únie utrpelo straty vo výške 8,5 % z obratu.

(259)

V takom prípade by sa výrobné odvetvie Únie mohlo rozhodnúť, že v snahe udržať si objem predaja a podiel na trhu zníži svoje cenové úrovne. To by viedlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho finančnej situácie a vzhľadom na už beztak nízku úroveň ziskovosti dosahovanú v ORP by výrobné odvetvie Únie bolo ešte viac stratové.

5.5.   Záver

(260)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení na dovoz z ČĽR by malo pravdepodobne za následok opätovný výskyt značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

6.1.   Úvod

(261)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie pôvodných opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení rôznych príslušných záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie na jednej strane a záujmov dovozcov a iných zainteresovaných strán na strane druhej.

(262)

Komisia pripomenula, že v pôvodnom prešetrovaní sa prijatie opatrení nepovažovalo za krok v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už antidumpingové opatrenia platia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu súčasných antidumpingových opatrení na dotknuté strany.

(263)

Na základe toho sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie.

6.2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(264)

Prešetrovaním sa preukázalo, že prípadné uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Situácia výrobného odvetvia Únie by sa rýchlo zhoršila z hľadiska nižších objemov predaja a nižších predajných cien, čo by spôsobilo výrazný pokles ziskovosti. Pokračovanie opatrení by výrobnému odvetviu Únie naopak umožnilo pokračovať v zotavovaní sa z minulej ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom a rozvinúť svoj potenciál na trhu Únie, ktorý nie je poznačený nekalými obchodnými praktikami.

(265)

Jeden výrobca z Únie, ktorý nebol zaradený do vzorky, a CCCLA tvrdili, že predĺženie opatrení by nebolo v záujme výrobcov z Únie. Antidumpingové clá podľa nich nepriniesli výrobcom z Únie úľavu, keďže tí neboli schopní zvýšiť svoj podiel na trhu, objemy predaja ani svoje ceny. Antidumpingové clá navyše zvýšili cenu výrobkov, ktoré nakupovali výrobcovia z Únie, aby si doplnili svoje portfólio.

(266)

Z analýzy ujmy v oddiele 4 (odôvodnenia 198 až 245) však vyplýva, že výrobné odvetvie Únie sa skutočne zotavuje zo škodlivého vplyvu dumpingového dovozu z ČĽR. Výrobné odvetvie Únie dokonca zaznamenalo zvýšenie podielu na trhu z 20,9 % v pôvodnom období prešetrovania (2011) na 31 % v ORP (pozri tabuľku 11 skôr v texte), pričom výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dokázali zvýšiť objem svojho predaja z 152 095 ton v roku 2011 na 196 484 v ORP a svoje ceny z 3 615 EUR za tonu v roku 2011 na 3 853 EUR v ORP. Tento nárast cien bol možný napriek zvýšeným nákladom na dovoz výrobkov z ČĽR, ktorý uskutočňovali niektorí výrobcovia z Únie, aby diverzifikovali svoje portfólio. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(267)

Po poskytnutí informácií čínska komora CCCLA poukázala na skutočnosť, že jeden výrobca z Únie nepodporil uloženie opatrení. Tvrdila, že tento výrobca nevyrába všetky druhy keramického stolového a kuchynského riadu a že si dopĺňa svoje produktové portfólio výrobkami pochádzajúcimi z ČĽR a je závislý od spoľahlivého zdroja dodávok z ČĽR. CCCLA podobne tvrdila, že dvaja dovozcovia zaradení do vzorky tvrdia, že výrobcovia z Únie nie sú schopní dodať kvalitu a množstvá požadované na trhu Únie, a to napríklad pre vysoké náklady práce. Podľa CCCLA to poukazuje na komplementárnosť výrobkov z Únie a čínskeho dovozu, ktorej výsledkom sú zmiešané záujmy vo výrobnom odvetví Únie.

(268)

Komisia konštatovala, že tieto argumenty sa zhodujú so stanoviskom dvoch neprepojených dovozcov, ktoré Komisia posúdila ďalej v odôvodneniach 271 až 277. Keďže tieto argumenty neobsahujú žiadne nové prvky, nemôžu ovplyvniť vyváženie záujmov v rámci testu záujmu Únie.

(269)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že zachovanie platných antidumpingových opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

6.3.   Záujem neprepojených dovozcov

(270)

V počiatočnej fáze tohto prešetrovania bolo oslovených 45 známych neprepojených dovozcov, ktorí boli vyzvaní na spoluprácu. Ako sa uvádza v odôvodnení 13, prihlásilo sa pätnásť dovozcov, z ktorých dvaja boli zaradení do vzorky a vyplnili dotazník.

(271)

Obidve spoločnosti boli proti pokračovaniu opatrení, najmä preto, že sa domnievali, že výrobcovia z Únie nie sú schopní dodávať kvalitu a množstvá požadované na trhu Únie. Podľa ich názoru je výroba v Únii v porovnaní s čínskou výrobou menej pružná a menej schopná prispôsobovať sa premenlivému dopytu. Spoločnosti mali tiež odpovedať na otázku, čo by sa stalo, keby sa clá zrušili. Obidve spoločnosti odpovedali, že podľa ich názoru by sa čínske ceny zvýšili, zatiaľ čo zákazníci v Únii by zároveň požadovali nižšie ceny. To by podľa týchto spoločností zaradených do vzorky viedlo k zníženiu marží dovozcov.

(272)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že vzhľadom na zisky dovozcov a ich zdroje dodávok by uloženie opatrení nemalo výrazne nepriaznivý vplyv na situáciu neprepojených dovozcov dotknutého výrobku. V súčasnom prešetrovaní analýza overených údajov ukázala, že dotknutý výrobok predstavuje v priemere [30 – 40 %] predaja spoločnosti (153). Obaja spolupracujúci dovozcovia boli počas obdobia revízneho prešetrovania ziskoví, pričom priemerný zisk z dotknutého výrobku z ČĽR predstavoval [5 – 9 %] (154). Hoci priemerný zisk bol o niečo nižší ako zisk [6 – 10 %] zistený v pôvodnom prešetrovaní, stále bol zdravý. Obidve spoločnosti zabezpečujú svoj dovoz dotknutého výrobku takmer výlučne z ČĽR.

(273)

Jeden neprepojený dovozca nezaradený do vzorky tvrdil, že výrobcovia z Únie neponúkajú výrobky, ktoré tento dovozca získava z ČĽR. Výrobky tohto dovozcu predstavujú hlavne zdobené predmety, ktoré sú jednotlivo balené v darčekových škatuliach s rovnakým vzorom ako daný porcelán. Podľa tohto dovozcu je výroba týchto predmetov veľmi náročná na pracovnú silu, čo znamená, že ich výroba by bola pre výrobné odvetvie Únie vzhľadom na vyššie náklady práce v Únii príliš nákladná.

(274)

Prešetrovaním sa však zistilo, že výrobcovia z Únie sú schopní vyrábať a aj skutočne vyrábajú zdobené predmety balené jednotlivo alebo v malých súpravách v zdobených darčekových škatuliach. Napriek tomu je možné, že v prípade dovozcov, ktorí získavajú tento svoj tovar z ČĽR, by pokračovanie opatrení malo negatívny účinok na ich finančnú situáciu. Keďže však tieto predmety majú špecializovaný charakter, a preto predstavujú len malú časť všetkého dovozu z ČĽR, neočakáva sa, že tento účinok bude mať významný negatívny vplyv na celkovú situáciu dovozcov. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(275)

Uvedený neprepojený dovozca nezaradený do vzorky ďalej tvrdil, že pri prešetrovaní sa nerozlišovalo medzi výrobkami zo zdobeného a z bieleho porcelánu. Podľa tohto dovozcu je v Únii len niekoľko malých hrnčiarskych závodov, ktoré vyrábajú zdobené predmety, čo znamená, že dovoz z ČĽR je potrebný na pokrytie tohto typu dopytu.

(276)

Z prešetrovania však vyplynulo, že zo všetkých výrobkov, ktoré počas ORP predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, 30 % tvorili zdobené predmety. Porovnanie medzi čínskymi výrobkami a výrobkami z Únie sa okrem toho vykonalo na základe druhu výrobku, pričom výrobky sa zoskupili podľa týchto vlastností: druh keramického materiálu, druh tovaru, základný tvar, zdobenie a glazovanie. To napríklad znamená, že len zdobené predmety vyrábané v Únii sa porovnávali so zdobenými predmetmi dovážanými z ČĽR, farebné glazované predmety sa porovnávali s farbenými glazovanými predmetmi a biele predmety s bielymi. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(277)

Vzhľadom na to, že dovozcovia zaradení do vzorky dosahovali napriek uloženiu antidumpingových opatrení zdravé ziskové rozpätia, v spojení so skutočnosťou, že dovozcovia sa domnievajú, že ich ziskové rozpätia by sa znížili, keby sa opatrenia zrušili, je pravdepodobné, že zachovanie existujúcich opatrení by nemalo významný nepriaznivý vplyv na činnosť neprepojených dovozcov dotknutého výrobku.

6.4.   Záujem spotrebiteľov (domácností)

(278)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní sa žiadne strany zastupujúce záujmy koncových používateľov, ako sú združenia spotrebiteľov, v rámci prešetrovania neprihlásili ani žiadnym spôsobom nespolupracovali. Vzhľadom na nespoluprácu používateľov v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Komisia usúdila, že jej zistenia z pôvodného prešetrovania stále platia a že pokračovanie opatrení by spotrebiteľov, ako sú domácnosti, negatívne neovplyvnilo, alebo aspoň nie v podstatnom rozsahu.

(279)

Jeden výrobca z Únie, ktorý nebol zaradený do vzorky, tvrdil, že zrušenie opatrení by prinieslo úľavu spotrebiteľom v Únii, keďže i) výrobok je konečným výrobkom, čo znamená, že clá majú priamy účinok na spotrebiteľov, ii) čínske výrobky reagujú na iný dopyt než výrobky Únie a iii) vzhľadom na veľký podiel ČĽR na trhu Únie predmetné clá postihujú veľkú časť spotrebiteľov v Únii. CCCLA takisto tvrdila, že keďže keramický stolový a kuchynský riad je konečným výrobkom, antidumpingové clá postihujú priamo spotrebiteľov v Únii, keďže neexistuje sprostredkovateľské odvetvie, ktoré by tieto náklady absorbovalo. Jeden neprepojený dovozca, ktorý nebol zaradený do vzorky, upozornil na to, že antidumpingové clá ho skutočne viedli k tomu, aby zvýšil svoje ceny pre spotrebiteľov.

(280)

Je veľmi nepravdepodobné, že zrušenie opatrení by viedlo k zníženiu cien, ktoré by zodpovedalo plnej výške ciel. Aj pri nepravdepodobnom scenári, v ktorom by sa spotrebiteľské ceny znížili o celú výšku súčasných antidumpingových ciel, by sa ročné náklady spotrebiteľov znížili o menej ako 1 euro (155). Keďže opatrenia nemožno považovať za opatrenia, ktoré majú výrazný vplyv na spotrebiteľov, Komisia tieto tvrdenia zamietla.

6.5.   Vyváženie záujmov

(281)

Komisia pri vyvažovaní rôznych protichodných záujmov v Únii venovala osobitnú pozornosť potrebe odstrániť účinky dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktoré narúšajú obchod, a obnoviť účinnú hospodársku súťaž. Pokračovanie opatrení by na jednej strane chránilo dôležité výrobné odvetvie Únie vrátane mnohých malých a stredných podnikov pred pravdepodobným opätovným výskytom ujmy. Na druhej strane, posúdenie situácie dovozcov a používateľov, ako aj chýbajúca spolupráca zo strany používateľov svedčia o tom, že pokračovanie opatrení by zjavne na nich nemalo neprimeraný negatívny vplyv.

6.6.   Záver

(282)

Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz stolového a kuchynského riadu s pôvodom v ČĽR.

7.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(283)

Z uvedených skutočností vyplýva, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Číne by sa mali zachovať.

(284)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (156). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

(285)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (157), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(286)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu, okrem keramických mlynčekov na ochucovacie prísady alebo korenie a ich keramických brúsnych častí, keramických mlynčekov na kávu, keramických brúsičov na nože, keramických brúsičov, keramických kuchynských nástrojov na použitie na rezanie, mletie, strúhanie, krájanie, škrabanie a lúpanie a kameňov na pizzu určených na pečenie pizze alebo chleba vyrobených z kordieritovej keramiky, v súčasnosti patriaceho pod číselné znaky KN ex 6911 10 00, ex 6912 00 21, ex 6912 00 23, ex 6912 00 25 a ex 6912 00 29 (kódy TARIC 6911100090, 6912002111, 6912002191, 6912002310, 6912002510 a 6912002910), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takáto:

Spoločnosť

Clo (%)

Doplnkový kód TARIC

Hunan Hualian China Industry Co., Ltd;

Hunan Hualian Ebillion China Industry Co., Ltd;

Hunan Liling Hongguanyao China Industry Co., Ltd;

Hunan Hualian Yuxiang China Industry Co., Ltd

18,3 %

B349

Guangxi Sanhuan Enterprise Group Holding Co., Ltd

13,1 %

B350

CHL Porcelain Industries Ltd

23,4 %

B351

Shandong Zibo Niceton-Marck Huaguang Ceramics Limited;

Zibo Huatong Ceramics Co., Ltd;

Shandong Silver Phoenix Co., Ltd;

Niceton Ceramics (Linyi) Co., Ltd;

Linyi Jingshi Ceramics Co., Ltd;

Linyi Silver Phoenix Ceramics Co., Ltd;

Linyi Chunguang Ceramics Co., Ltd;

Linyi Zefeng Ceramics Co., Ltd

17,6 %

B352

Guangxi Province Beiliu City Laotian Ceramics Co., Ltd

22,9 %

B353

Spoločnosti uvedené v prílohe I

17,9 %

Pozri prílohu I

Všetky ostatné spoločnosti

36,1 %

B999

3.   Uplatňovanie individuálnych antidumpingových colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v prílohe II. Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

4.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Komisia môže zmeniť prílohu tak, že pridá nového vyvážajúceho výrobcu k spolupracujúcim spoločnostiam, ktoré neboli zaradené do vzorky v pôvodnom prešetrovaní a na ktoré sa preto vzťahuje vážené priemerné clo 17,9 %, ak akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca v Čínskej ľudovej republike poskytne Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

a)

v období od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (pôvodné obdobie prešetrovania) nevyvážal do Únie výrobok opísaný v odseku 1;

b)

nie je prepojený so žiadnym vývozcom ani výrobcom v Čínskej ľudovej republike, ktorý podlieha antidumpingovým opatreniam uloženým týmto nariadením, a

c)

po uplynutí pôvodného obdobia prešetrovania skutočne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. júla 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21, naposledy zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/825 zo 7. júna 2018.

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 412/2013 z 13. mája 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ L 131, 15.5.2013, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 268, 12.8.2017, s. 5.

(4)  Ú. v. EÚ C 167, 15.5.2018, s. 6.

(5)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21, naposledy zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/825 z 30. mája 2018 (Ú. v. EÚ L 143, 7.6.2018, s. 1).

(6)  Poznámka do spisu zo 14. mája 2018, č. t18.005007 (k dispozícii v otvorenom spise).

(7)  Poznámka do spisu z 15. mája 2018, č. t18.005080 (k dispozícii v otvorenom spise).

(8)  MSP vymedzené tak, ako je stanovené v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikro, malých a stredných podnikov, Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(9)  Poznámka do spisu z 15. júna 2018, č. t18.007051 (k dispozícii v otvorenom spise).

(10)  Členské štáty nemožno zverejniť z dôvodu zachovania dôvernosti. Pozri odôvodnenia 22 až 25.

(11)  Poznámka do spisu z 15. júna 2018, č. t18.007051 (k dispozícii v otvorenom spise).

(12)  Tieto tri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky sa skladali z týchto spoločností: Guangdong Songfa Ceramics Co., Ltd a Chaozhou Lianjun Ceramics Co., Ltd a ich prepojených spoločností (ďalej len „skupina Songfa“); Hunan Hualian China Industry Co., Ltd a Hunan Liling Hongguanyao China Industry Co., Ltd a ich prepojených spoločností (ďalej len „skupina Hunan Hualian“) a Yiyang Red Star Ceramics Limited, Rong Lin Wah Industrial (Shenzhen) Co., Ltd a Zibo Huaguang Ceramics Technology and Culture Co., Ltd a ich prepojených spoločností (ďalej len „skupina Fung Lin Wah“).

(13)  List od skupiny Fung Lin Wah, 25. júl 2018, č. t18.008389.

(14)  Do vzorky bola pridaná skupina Silver Phoenix, ktorá sa skladala z týchto spoločností: Zibo Huaguang Ceramics Technology and Culture Co, Ltd, Zibo Huaguang Ceramics Technology and Culture Co Bone China Branch a Shandong Zibo Niceton-Marck Huaguang Ceramics Co., Ltd, verbálna nóta z 1. augusta 2018, č. t18.008426.

(15)  Členské štáty nemožno zverejniť z dôvodu zachovania dôvernosti. Pozri odôvodnenia 22 až 25.

(16)  T18.009968.

(17)  Poznámka do spisu z 22. júna 2018, č. t18.007294 (k dispozícii v otvorenom spise).

(18)  Poznámka do spisu z 22. júna 2018, č. t18.007294 (k dispozícii v otvorenom spise).

(19)  Rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1985, vec C-264/82 Timex/Rada a Komisia, ECLI:EU:C:1985:119, bod 24.

(20)  Sherlock č. t18.008032.

(21)  Sherlock č. t18.010261.

(22)  List o odstúpení od spolupráce podpísaný vedením skupiny Chaozhou Lianjun Ceramics Co., Ltd a Guangdong Songfa Ceramics Co., Ltd (skupina Songfa), z 1. marca 2019, č. 19.001056.

(23)  Verbálna nóta z 8. marca 2019, č. t19.001089.

(24)  Market-Distortions in the Kitchen and Tableware Ceramics Industry (Deformácie trhu v odvetví keramického kuchynského a stolového riadu). THINK!DESK China Research & Consulting, 2017.

(25)  Tamže, s. 35.

(26)  Tamže, s. 43 – 45.

(27)  Tamže, s. 11.

(28)  Tamže, s. 37 – 42.

(29)  Rozsudok zo 6. decembra 2001 vo veci T-196/99, Area Cova/Rada a Komisia, EU:T:2001:281, bod 43; zo 4. októbra 2006 vo veci T- 193/04, Tillack /Komisia, EU:T:2006:292, bod 127 a z 13. novembra 2008 vo veci T-128/05, SPM/Rada a Komisia, EU:T:2008:494, bod 127.

(30)  Správa – kapitola 2, s. 6 – 7.

(31)  Správa – kapitola 2, s. 10.

(32)  http://en.pkulaw.cn/display.aspx?cgid=311950&lib=law (stránka navštívená 27. marca 2019).

(33)  Správa – kapitola 2, s. 20 – 21.

(34)  Správa – kapitola 3, s. 41, s. 73 – 74.

(35)  Správa – kapitola 6, s. 120 – 121.

(36)  Správa – kapitola 6, s. 122 – 135.

(37)  Správa – kapitola 7, s. 167 – 168.

(38)  Správa – kapitola 8, s. 169 – 170, 200 – 201.

(39)  Správa – kapitola 2, s. 15 – 16, správa – kapitola 4, s. 50, s. 84, správa – kapitola 5, s. 108 – 109.

(40)  Market-Distortions in the Kitchen and Tableware Ceramics Industry (Deformácie trhu v odvetví keramického kuchynského a stolového riadu). THINK!DESK China Research & Consulting, 2017, s. 8.

(41)  Správa Global Ceramic Tableware Market z roku 2018. Global Information Inc., 30. januára 2018. https://www.giiresearch.com/report/qyr602180-global-ceramic-tableware-market-report.html (stránka navštívená 19. marca 2019).

(42)  46,5 % kapitálu je vo vlastníctve štátu. Pozri: http://vip.stock.finance.sina.com.cn/corp/view/vCB_AllBulletinDetail.php?stockid=600562&id=4701962 (stránka navštívená 20. marca 2019).

(43)  30,34 % kapitálu je vo vlastníctve štátu. Pozri: https://www.qichacha.com/firm_ea2f1ec36b900f808018856d5507b514.html (stránka navštívená 20. marca 2019).

(44)  Prinajmenšom 33 % kapitálu je vo vlastníctve štátu. Pozri: http://f10.eastmoney.com/f10_v2/ShareholderResearch.aspx?code=sh600429 (stránka navštívená 20. marca 2019).

(45)  Správa – kapitola 2, s. 26.

(46)  Správa – kapitola 2, s. 31 – 32.

(47)  https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU (stránka navštívená 27. marca 2019).

(48)  Market-Distortions in the Kitchen and Tableware Ceramics Industry (Deformácie trhu v odvetví keramického kuchynského a stolového riadu). THINK!DESK China Research & Consulting, 2017, s. 33 – 34.

(49)  https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_members_of_the_11th_National_People%27s_Congress (stránka navštívená 27. marca 2019).

(50)  https://www.bloomberg.com/research/stocks/private/person.asp?personId=288132508&capId=264629710 (stránka navštívená 7. marca 2019).

(51)  https://www.bloomberg.com/profiles/people/16816270-tingxiang-cai (stránka navštívená 27. marca 2019) http://leaders.people.com.cn/n/2013/0122/c58278-20285148.html (stránka navštívená 14. marca 2019).

(52)  https://www.bloomberg.com/profiles/people/18792970-zhencheng-cai (stránka navštívená 27. marca 2019).

(53)  https://www.bloomberg.com/profiles/people/18792977-zhentong-cai (stránka navštívená 27. marca 2019).

(54)  Informačné dokumenty k 3. mimoriadnemu plenárnemu zasadnutiu akcionárov v roku 2018, 5. novembra 2018, s.6. http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESH_STOCK/2018/2018-10/2018-10-26/4820591.PDF (stránka navštívená 22. marca 2019).

(55)  Informačné dokumenty k 3. mimoriadnemu plenárnemu zasadnutiu akcionárov spoločnosti Songfa Ceramics Co. Ltd v roku 2018, 5. novembra 2018, s.6.

http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESH_STOCK/2018/2018-10/2018-10-26/4820591.PDF (stránka navštívená 22. marca 2019).

(56)  Pozri politicko-analytický dokument uverejnený 31. marca 2017 na internetovej stránke pracovného oddelenia jednotného frontu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, ktorého súčasťou je toto vyhlásenie o politike týkajúcej sa „dvoch nových organizácií“: „podporovať činnosť jednotného frontu zameranú na novú spoločenskú triedu a presadzovať ukotvenie strany v „dvoch nových organizáciách“: všetky úrovne pracovného oddelenia jednotného frontu musia spontánne zintenzívniť svoje úsilie, aby nadviazali styky so všetkými príslušnými správnymi orgánmi v snahe podporovať stranícke organizácie v „dvoch nových organizáciách“ a náležite preskúmať ideologickú a politickú situáciu tejto novej spoločenskej triedy.“ http://www.zytzb.gov.cn/xdzcjd/84407.jhtml (stránka navštívená 22. marca 2019). Pozri aj štúdiu autoriek Shih L., Lohse-Friedrich K., Centralized Leadership - Heterogeneous Party Base: Changes in the membership structure of the Chinese Communist Party (Centralizované vedenie – heterogénna stranícka základňa: zmeny v členskej štruktúre Komunistickej strany Číny), China Monitor, Mercator Institute for China Studies, oddiel 5.2. https://www.merics.org/en/china-monitor/content/3511 (stránka navštívená 27. marca 2019).

(57)  Správa – kapitoly 6 a 12.

(58)  Správa – kapitola 4, s. 41 – 42, 83.

(59)  Správa – kapitola 17.3.

(60)  Správa – kapitola 17, s. 446 – 453.

(61)  Správa – kapitola 17, s. 450.

(62)  Správa – kapitola 17, s. 448 – 449.

(63)  Market-Distortions in the Kitchen and Tableware Ceramics Industry (Deformácie trhu v odvetví keramického kuchynského a stolového riadu). THINK!DESK China Research & Consulting, 2017, s. 35 – 62.

(64)  Správa – kapitola 17, s. 438.

(65)  http://www.miit.gov.cn/threestrategy/planRecord.action?id=8 (stránka navštívená 8. marca 2019).

(66)  Smerný akčný plán pre transformáciu odvetvia keramiky a modernizáciu technológií v provincii Kuang-tung (na roky 2016-2018), oddiel II.1.

(67)  Význam je v tomto prípade „domáce“ a „zahraničné“.

(68)  Tamže.

(69)  Smerný akčný plán pre transformáciu odvetvia keramiky a modernizáciu technológií v provincii Kuang-tung (na roky 2016-2018), oddiel III.4.1 a III.4.2.

(70)  Tamže, oddiel III.4.4.

(71)  Tamže, oddiel V.1.

(72)  Správa – kapitola 17, s. 453.

(73)  Správa – kapitola 17, s. 455 – 457.

(74)  Správa – kapitola 17, s. 453 – 455.

(75)  Pozri poznámku pod čiarou č. 55.

(76)  Správa – kapitola 17, s. 456.

(77)  https://www.wenkuxiazai.com/word/e640dd6227d3240c8447ef38-1.doc (stránka navštívená 19. marca 2019).

(78)  Fuo-šanský miestny plán rozvoja moderného odvetvia keramiky na roky 2010 – 2020, oddiel III.3.

(79)  Tamže.

(80)  Vzhľadom na to, že provincia Ťiang-si sa nachádza v blízkosti priľahlých provincií Kuang-tung a Fu-ťien (v ktorých sa nachádza najviac výrobných lokalít keramiky v Číne), mala by sa považovať za možný blízky zdroj dodávok surovín na výrobu stolového riadu.

(81)  http://www.jxgtt.gov.cn/resource/uploadfile/zh_cn/201707/20170724171609765.pdf (stránka navštívená 14. marca 2019).

(82)  Všeobecný plán provincie Ťiang-si pre nerastné zdroje na roky 2016 – 2020, oddiel II.2.

(83)  Tamže, oddiel VI.1.

(84)  http://www.mnr.gov.cn/gk/ghjh/201811/t20181101_2324927.html (stránka navštívená 14. marca 2019).

(85)  Celoštátny 13. päťročný plán pre nerastné suroviny na roky 2016 – 2020, príloha IV.

(86)  Všeobecný plán provincie Ťiang-si pre nerastné zdroje na roky 2016 – 2020, oddiel III.1.2.4.

(87)  http://ghs.ndrc.gov.cn/ghwb/gjjgh/201706/t20170622_852124.html (stránka navštívená 14. marca 2019).

(88)  Plán rozvoja priemyslu, technológií a inovačných kapacít (2016 – 2020), tabuľka 6.

(89)  Celoštátny 13. päťročný plán pre nerastné suroviny na roky 2016 – 2020, príloha IV.

(90)  Provincia Kuang-si by sa mala vzhľadom na svoju blízku polohu s priľahlou provinciou Kuang-tung (v ktorej sa nachádza najviac výrobných lokalít keramiky v Číne) považovať za možný blízky zdroj dodávok surovín na výrobu stolového riadu.

(91)  www.cnpowdertech.com/2018/zhengjingyaowen_0206/24547.html (stránka navštívená 14. marca 2019).

(92)  Plán provincie Kuang-si pre nerastné zdroje na roky 2016 – 2020, oddiel III.2.6.

(93)  Tamže, oddiel IV.1.

(94)  Tamže, oddiel V.1.2.

(95)  www.gd.gov.cn/govpub/zfwj/kcgh2008-2015.doc (stránka navštívená 15. marca 2019).

(96)  Plán provincie Kuang-tung pre nerastné zdroje (na roky 2016 – 2020), oddiel II.1.

(97)  http://www.beihai.gov.cn/zwgk/jcxxgk/zfwj/szfwj/201802/t20180217_1666351.html (stránka navštívená 14. marca 2019).

(98)  Plán mesta Pej-chaj pre nerastné zdroje (na roky 2016 – 2020), oddiel II.3.2.

(99)  Tamže, oddiel II.3.3.

(100)  Tamže, oddiel III.2.2.

(101)  Správa – kapitola 17, s. 462 – 463.

(102)  Správa – kapitola 17, s. 438 – 439.

(103)  Správa – kapitola 6, s. 138 – 149.

(104)  Správa – kapitola 9, s. 216.

(105)  Správa – kapitola 9, s. 213 – 215.

(106)  Správa – kapitola 9, s. 209 – 211.

(107)  Správa – kapitola 17, s. 462.

(108)  Správa – kapitola 13, s. 332 – 337.

(109)  Správa – kapitola 13, s. 336.

(110)  Správa – kapitola 13, s. 337 – 341.

(111)  Správa – kapitola 6, s. 114 – 117.

(112)  Správa – kapitola 6, s. 119.

(113)  Správa – kapitola 6, s. 120.

(114)  Správa – kapitola 6, s. 121 – 122, 126 – 128, 133 – 135.

(115)  Správa – kapitola 17, s. 457 – 459.

(116)  Otvorené dáta Svetovej banky – Vyššie stredné príjmy, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income (stránka navštívená 27. marca 2019).

(117)  Pripomienky CCCLA z 30. júla 2018 (t.18.008387) a z 13. augusta 2018 (t19.000427).

(118)  Pripomienky žiadateľa z 30. júla 2018 (t.18.008388) a z 13. augusta 2018 (t19.000428).

(119)  K dispozícii na adrese: http://www.gtis.com/gta/.

(120)  K dispozícii na adrese: https://orbis4.bvdinfo.com/version-201866/orbis/Companies.

(121)  https://kutahyaporselen.com.tr/dokuman/faaliyet-raporlari/31-12-2017-Faaliyet-Raporu-ve-Gorus.pdf (online stav k 12. marcu 2019).

(122)  Turecký štatistický úrad, http://www.turkstat.gov.tr/PreIstatistikTablo.do?istab_id=2090.

(123)  Pripomienky žiadateľa z 19. októbra 2018 (t19.000430).

(124)  Pripomienky komory CCCLA z 19. októbra 2018 (t19.000429).

(125)  AD647 – antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa oceľových štetovníc valcovaných za tepla z Číny.

(126)  „Kütahya Porselen vyváža najmä do krajín Európskej únie – v ktorých sa požaduje vysoká kvalita, a aj kúpna sila je vysoká – a do USA, Kanady, Japonska, krajín severnej Európy a severoafrických krajín. Kütahya Porselen nadväzuje spoluprácu s výrobcami a obchodnými značkami vo Francúzku, v Španielsku, Holandsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve, a ponúka tak svoje výrobky na predaj v sietiach obchodných reťazcov ako IKEA, Carrefour, Auchan, El Corte Ingles a Hipercore.“ K dispozícii na adrese: https://kutahyaporselen.com.tr/en/history/ (online stav k 1. februáru 2019).

(127)  Turecký štatistický úrad: http://turkstat.gov.tr.

(128)  Presný percentuálny podiel nemožno poskytnúť z dôvodu zachovania dôvernosti.

(129)  http://www.turkstat.gov.tr/PreIstatistikTablo.do?istab_id=2090 (online stav k 11. marcu 2019).

(130)  Ide o štatistickú klasifikáciu hospodárskych činností, ktorú používa Eurostat, https://ec.europa.eu/eurostat/web/nace-rev2 (online stav k 29. marcu 2019).

(131)  http://www.turkstat.gov.tr/PreIstatistikTablo.do?istab_id=2104 (online stav k 18. marcu 2019).

(132)  http://www.turkstat.gov.tr/ZipGetir.do?id=27666&class=onceki, (online stav k 11. marcu 2019). 100 kurușov = 1 turecká líra.

(133)  Údaje sú k dispozícii za polročné obdobia, Komisia použila priemer za prvý a druhý polrok 2017 a prvý polrok 2018.

(134)  http://www.turkstat.gov.tr/ZipGetir.do?id=27666&class=onceki, (online stav k 11. marcu 2019). 100 kurușov = 1 turecká líra.

(135)  Použil sa priemer tarifných sadzieb za prvý a druhý polrok 2017 a prvý polrok 2018.

(136)  http://www.invest.gov.tr/en-US/investmentguide/investorsguide/Pages/BusinessPremises.aspx (online stav k 21. aprílu 2018).

(137)  Keďže cena vychádza z údajov jedinej skupiny, z dôvodu dôvernosti údajov sa udáva rozpätie.

(138)  Úpravy sa vykonali na základe overených údajov spoločnosti Hunan Hualian.

(139)  Správa Market-Distortions in the Kitchen and Tableware Ceramics Industry (Deformácie trhu v odvetví keramického kuchynského a stolového riadu), Think!Desk China Research Consulting, uvedená v prílohe 8 k verejne prístupnej žiadosti o revízne prešetrovanie.

(140)  Príloha 13 k žiadosti žiadateľa: Research report on China Ceramic Industry 2017 – 2021 (Výskumná správa o čínskom odvetví keramiky 2017 – 2021), China Research and Intelligence, s. 58 – 59.

(141)  Napríklad finančný výkaz skupiny Sitong za rok 2017, s. 8 – 9, k dispozícii na: http://static.sse.com.cn/disclosure/listedinfo/announcement/c/2018-04-12/603838_2017_n.pdf.

(142)  Ide o celkový vývoz Číny okrem vývozu do Únie s vnútroštátnymi nomenklatúrnymi kódmi 6911 1019 a 6912 0010.

(143)  13. júla 2018, č. t18.007913.

(144)  Nariadenie č. 1072/2012, odôvodnenia 61 a 116 (Ú. v. EÚ L 318, 15.11.2012, s. 28).

(145)  Nariadenie č. 1072/2012, odôvodnenia 98 a 116 (Ú. v. EÚ L 318, 15.11.2012, s. 28).

(146)  Nariadenie č. 1072/2012, odôvodnenia 99 a 116 (Ú. v. EÚ L 318, 15.11.2012, s. 28).

(147)  Nariadenie č. 1072/2012, odôvodnenia 100 a 116 (Ú. v. EÚ L 318, 15.11.2012, s. 28).

(148)  13. júla 2018, č. t18.007913.

(149)  Nariadenie č. 1072/2012, odôvodnenie 134 (Ú. v. EÚ L 318, 15.11.2012, s. 28).

(150)  Na základe štatistických údajov z GTA.

(151)  Na základe štatistických údajov z GTA.

(152)  Okrem iného antidumpingové a/alebo ochranné opatrenia uložené Argentínou, Arménskom, Brazíliou, Egyptom, Indiou, Indonéziou, Kolumbiou, Ruskom, Tureckom a Ukrajinou. Pozri: webové sídlo WTO s polročnými správami podľa článku 16.4 dohody od rôznych krajín.

(153)  Percentá sú uvedené v rozsahoch z dôvodu zachovania dôvernosti.

(154)  Percentá sú uvedené v rozsahoch z dôvodu zachovania dôvernosti.

(155)  Tento výpočet sa uskutočnil počas pôvodného prešetrovania na základe objemov a hodnôt dovozu, antidumpingových ciel a počtu domácností v Únii v danom čase. Pozri odôvodnenie 217, nariadenie č. 412/2013 (Ú. v. EÚ L 131, 15.5.2013, s. 24).

(156)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.

(157)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).


PRÍLOHA I

Spolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

Spoločnosť

Doplnkový kód TARIC

Amaida Ceramic Product Co., Ltd.

B357

Asianera Porcelain (Tangshan) Ltd.

B358

Beiliu Changlong Ceramics Co., Ltd.

B359

Beiliu Chengda Ceramic Co., Ltd.

B360

Beiliu City Heyun Building Materials Co., Ltd.

B361

Beiliu Jiasheng Porcelain Co., Ltd.

B362

Beiliu Quanli Ceramic Co., Ltd.

B363

Beiliu Shimin Porcelain Co., Ltd.

B364

Beiliu Windview Industries Ltd.

B365

Cameo China (Fengfeng) Co., Ltd.

B366

Changsha Happy Go Products Developing Co., Ltd.

B367

Chao An Huadayu Craftwork Factory

B368

Chaoan County Fengtang Town HaoYe Ceramic Fty

B369

Chao'an Lian Xing Yuan Ceramics Co., Ltd.

B370

Chaoan Oh Yeah Ceramics Industrial Co., Ltd.

B371

Chaoan Shengyang Crafts Industrial Co., Ltd

B372

Chaoan Xin Yuan Ceramics Factory

B373

Chao'an Yongsheng Ceramic Industry Co., Ltd.

B374

Chaozhou Baodayi Porcelain Co., Ltd.

B375

Chaozhou Baode Ceramics Co., Ltd,

B376

Chaozhou Baolian Ceramics Co., Ltd.

B377

Chaozhou Big Arrow Ceramics Industrial Co., Ltd.

B378

Chaozhou Boshifa Ceramics Making Co., Ltd.

B379

Chaozhou Cantake Craft Co., Ltd.

B380

Chaozhou Ceramics Industry and Trade General Corp.

B381

Chaozhou Chaofeng Ceramic Making Co., Ltd.

B382

Chaozhou Chengxi Jijie Art & Craft Painted Porcelain Fty.

B383

Chaozhou Chengxinda Ceramics Industry Co., Ltd.

B384

Chaozhou Chenhui Ceramics Co., Ltd.

B385

Chaozhou Chonvson Ceramics Industry Co., Ltd.

B386

Chaozhou Daxin Arts & Crafts Co., Ltd.

B387

Chaozhou DaXing Ceramics Manufactory Co., Ltd

B388

Chaozhou Dayi Ceramics Industries Co., Ltd.

B389

Chaozhou Dehong Ceramics Making Co., Ltd.

B390

Chaozhou Deko Ceramic Co., Ltd.

B391

Chaozhou Diamond Ceramics Industrial Co., Ltd.

B392

Chaozhou Dongyi Ceramics Co., Ltd.

B393

Chaozhou Dragon Porcelain Industrial Co., Ltd.

B394

Chaozhou Fairway Ceramics Manufacturing Co., Ltd.

B395

Chaozhou Feida Ceramics Industries Co., Ltd.

B396

Chaozhou Fengxi Baita Ceramics Fty.

B397

Chaozhou Fengxi Dongtian Porcelain Fty. No.2

B398

Chaozhou Fengxi Fenger Ceramics Craft Fty.

B399

Chaozhou Fengxi Hongrong Color Porcelain Fty.

B400

Chaozhou Fengxi Jiaxiang Ceramic Manufactory

B401

Guangdong GMT Foreign Trade Service Corp.

B402

Chaozhou Fengxi Shengshui Porcelain Art Factory

B403

Chaozhou Fengxi Zone Jinbaichuan Porcelain Crafts Factory

B404

Chaozhou Fromone Ceramic Co., Ltd.

B405

Chaozhou Genol Ceramics Manufacture Co., Ltd.

B406

Chaozhou Good Concept Ceramics Co., Ltd.

B407

Chaozhou Grand Collection Ceramics Manufacturing Co. Ltd.

B408

Chaozhou Guangjia Ceramics Manufacture Co., Ltd.

B409

Chaozhou Guidu Ceramics Co., Ltd.

B410

Chaozhou Haihong Ceramics Making Co., Ltd.

B411

Chaozhou Hengchuang Porcelain Co., Ltd.

B412

Chaozhou Henglibao Porcelain Industrial Co., Ltd.

B413

Chaozhou Hongbo Ceramics Industrial Co., Ltd.

B414

Chaozhou Hongjia Ceramics Making Co., Ltd.

B415

Chaozhou Hongye Ceramics Manufactory Co., Ltd.

B416

Chaozhou Hongye Porcelain Development Co., Ltd.

B417

Chaozhou Hongyue Porcelain Industry Co., Ltd.

B418

Chaozhou Hongzhan Ceramic Manufacture Co., Ltd.

B419

Chaozhou Hua Da Ceramics Making Co., Ltd.

B420

Chaozhou Huabo Ceramic Co., Ltd.

B421

Chaozhou Huade Ceramics Manufacture Co., Ltd.

B422

Chaozhou Huashan Industrial Co., Ltd.

B423

Chaozhou Huayu Ceramics Co., Ltd.

B424

Chaozhou Huazhong Ceramics Industries Co., Ltd.

B425

Chaozhou Huifeng Ceramics Craft Making Co., Ltd.

B426

Chaozhou J&M Ceramics Industrial Co., Ltd.

B427

Chaozhou Jencymic Co., Ltd.

B428

Chaozhou Jiahua Ceramics Co., Ltd.

B429

Chaozhou Jiahuabao Ceramics Industrial Co., Ltd.

B430

Chaozhou JiaHui Ceramic Factory

B431

Chaozhou Jiaye Ceramics Making Co., Ltd.

B432

Chaozhou Jiayi Ceramics Making Co., Ltd.

B433

Chaozhou Jiayu Ceramics Making Co., Ltd.

B434

Chaozhou Jin Jia Da Porcelain Industry Co., Ltd.

B435

Chaozhou Jingfeng Ceramics Craft Co., Ltd.

B436

Guangdong Jinqiangyi Ceramics Co., Ltd.

B437

Chaozhou Jinxin Ceramics Making Co., Ltd

B438

Chaozhou Jinyuanli Ceramics Manufacture Co., Ltd.

B439

Chaozhou Kaibo Ceramics Making Co., Ltd.

B440

Chaozhou Kedali Porcelain Industrial Co., Ltd.

B441

Chaozhou King's Porcelain Industry Co., Ltd.

B442

Chaozhou Kingwave Porcelain & Pigment Co., Ltd.

B443

Chaozhou Lemontree Tableware Co., Ltd.

B444

Chaozhou Lianfeng Porcelain Co., Ltd.

B445

Chaozhou Lianjun Ceramics Co., Ltd.

B446

Chaozhou Lianyu Ceramics Co., Ltd.

B447

ChaoZhou Lianyuan Ceramic Making Co., Ltd.

B448

Chaozhou Lisheng Ceramics Co., Ltd.

B449

Chaozhou Loving Home Porcelain Co., Ltd.

B450

Chaozhou Maocheng Industry Dve. Co., Ltd.

B451

Chaozhou MBB Porcelain Factory

B452

Guangdong Mingyu Technology Joint Stock Limited Company

B453

Chaozhou New Power Co., Ltd.

B454

Chaozhou Ohga Porcelain Co.,Ltd.

B455

Chaozhou Oubo Ceramics Co., Ltd.

B456

Chaozhou Pengfa Ceramics Manufactory Co., Ltd.

B457

Chaozhou Pengxing Ceramics Co., Ltd.

B458

Chaozhou Qingfa Ceramics Co., Ltd.

B459

Chaozhou Ronghua Ceramics Making Co., Ltd.

B460

Guangdong Ronglibao Homeware Co., Ltd.

B461

Chaozhou Rui Cheng Porcelain Industry Co., Ltd.

B462

Chaozhou Rui Xiang Porcelain Industrial Co., Ltd.

B463

Chaozhou Ruilong Ceramics Co., Ltd.

B464

Chaozhou Sanhua Ceramics Industrial Co., Ltd.

B465

Chaozhou Sanming Industrial Co., Ltd.

B466

Chaozhou Santai Porcelain Co., Ltd.

B467

Chaozhou Shuntai Ceramic Manufactory Co., Ltd.

B468

Chaozhou Songfa Ceramics Co.,Ltd.

B469

Chaozhou Sundisk Ceramics Making Co., Ltd.

B470

Chaozhou Teemjade Ceramics Co., Ltd.

B471

Chaozhou Thyme Ceramics Co., Ltd.

B472

Chaozhou Tongxing Huajiang Ceramics Making Co., Ltd

B473

Guangdong Totye Ceramics Industrial Co., Ltd.

B474

Chaozhou Trend Arts & Crafts Co., Ltd.

B475

Chaozhou Uncommon Craft Industrial Co., Ltd.

B476

Chaozhou Weida Ceramic Making Co., Ltd.

B477

Chaozhou Weigao Ceramic Craft Co., Ltd.

B478

Chaozhou Wingoal Ceramics Industrial Co., Ltd.

B479

Chaozhou Wood House Porcelain Co., Ltd.

B480

Chaozhou Xiangye Ceramics Craft Making Co., Ltd.

B481

Chaozhou Xin Weicheng Co., Ltd.

B482

Chaozhou Xincheng Ceramics Co., Ltd.

B483

Chaozhou Xinde Ceramics Craft Factory

B484

Chaozhou Xingguang Ceramics Co., Ltd.

B485

Chaozhou Wenhui Porcelain Co., Ltd.

B486

Chaozhou Xinkai Porcelain Co., Ltd.

B487

Chaozhou Xinlong Porcelain Industrial Co., Ltd.

B488

Chaozhou Xinyu Porcelain Industrial Co., Ltd.

B489

Chaozhou Xinyue Ceramics Manufacture Co., Ltd.

B490

Chaozhou Yangguang Ceramics Co., Ltd.

B491

Chaozhou Yaran Ceramics Craft Making Co., Ltd.

B492

Chaozhou Yinhe Ceramics Co., Ltd.

B493

Chaozhou Yongsheng Ceramics Manufacturing Co., Ltd.

B494

Chaozhou Yongxuan Domestic Ceramics Manufactory Co., Ltd.

B495

Chaozhou Yu Ri Ceramics Making Co., Ltd.

B496

Chaozhou Yuefeng Ceramics Ind. Co., Ltd.

B497

Chaozhou Yufeng Ceramics Making Factory

B498

Chaozhou Zhongxia Porcelain Factory Co., Ltd.

B499

Chaozhou Zhongye Ceramics Co., Ltd.

B500

Dabu Yongxingxiang Ceramics Co., Ltd.

B501

Dapu Fuda Ceramics Co., Ltd.

B502

Dapu Taoyuan Porcelain Factory

B503

Dasheng Ceramics Co., Ltd. Dehua

B504

De Hua Hongshun Ceramic Co., Ltd.

B505

Dehua Hongsheng Ceramic Co., Ltd.

B506

Dehua Jianyi Porcelain Industry Co., Ltd.

B507

Dehua Kaiyuan Porcelain Industry Co., Ltd.

B508

Dehua Ruyuan Gifts Co., Ltd.

B509

Dehua Xinmei Ceramics Co., Ltd.

B510

Dongguan Kennex Ceramic Ltd.

B511

Dongguan Shilong Kyocera Co., Ltd.

B512

Dongguan Yongfuda Ceramics Co., Ltd.

B513

Evershine Fine China Co., Ltd.

B514

Excellent Porcelain Co., Ltd.

B515

Fair-Link Limited (Xiamen)

B516

Far East (Boluo) Ceramics Factory Co., Ltd.

B517

Far East (chaozhou) Ceramics Factory Co., Ltd.

B518

Fengfeng Mining District Yuhang Ceramic Co. Ltd. („Yuhang“)

B519

Foshan Metart Company Limited

B520

Fujian Jiashun Arts&Crafts Corp. LTD

B521

Fujian Dehua Chengyi Ceramics Co., Ltd.

B522

Fujian Dehua Five Continents Ceramic Manufacturing Co., Ltd.

B523

Fujian Dehua Fujue Ceramics Co., Ltd.

B524

Fujian Dehua Full Win Crafts Co., Ltd.

B525

Fujian Dehua Fusheng Ceramics Co., Ltd.

B526

Fujian Dehua Gentle Porcelain Co., Ltd.

B527

Fujian Dehua Guanhong Ceramic Co., Ltd.

B528

Fujian Dehua Guanjie Ceramics Co., Ltd.

B529

Fujian Dehua Hiap Huat Koyo Toki Co., Ltd.

B530

Fujian Dehua Hongda Ceramics Co., Ltd.

B531

Fujian Dehua Hongsheng Arts & Crafts Co., Ltd.

B532

Fujian Dehua Hongyu Ceramic Co., Ltd.

B533

Fujian Dehua Huachen Ceramics Co., Ltd.

B534

Fujian Dehua Huaxia Ceramics Co., Ltd.

B535

Fujian Dehua Huilong Ceramic Co., Ltd.

B536

Fujian Dehua Jingyi Ceramics Co., Ltd.

B537

Fujian Dehua Jinhua Porcelain Co., Ltd.

B538

Fujian Dehua Jinzhu Ceramics Co., Ltd.

B539

Fujian Dehua Lianda Ceramic Co., Ltd.

B540

Fujian Dehua Myinghua Ceramics Co., Ltd.

B541

Fujian Dehua Pengxin Ceramics Co., Ltd.

B542

Fujian Dehua Rongxin Ceramic Co., Ltd.

B543

Fujian Dehua Shisheng Ceramics Co., Ltd.

B544

Fujian Dehua Will Ceramic Co., Ltd.

B545

Fujian Dehua Xianda Ceramic Factory

B546

Fujian Dehua Xianghui Ceramic Co., Ltd.

B547

Fujian Dehua Xingye Ceramic Co., Ltd.

B548

Fujian Dehua Yonghuang Ceramic Co., Ltd.

B549

Fujian Dehua Yousheng Ceramics Co., Ltd.

B550

Fujian Dehua You-Young Crafts Co., Ltd.

B551

Fujian Dehua Zhenfeng Ceramics Co., Ltd.

B552

Fujian Dehua Zhennan Ceramics Co., Ltd.

B553

Fujian Jackson Arts and Crafts Co., Ltd.

B554

Fujian Jiamei Group Corporation

B555

Profit Cultural & Creative Group Corporation

B556

Fujian Province Dehua County Beatrot Ceramic Co., Ltd.

B557

Fujian Province Yongchun County Foreign Processing and Assembling Corporation

B558

Fujian Quanzhou Longpeng Group Co., Ltd.

B559

Fujian Quanzhou Shunmei Group Co., Ltd.

B560

Fung Lin Wah Group

B561

Ganzhou Koin Structure Ceramics Co., Ltd.

B562

Global Housewares Factory

B563

Guangdong Baofeng Ceramic Technology Development Co., Ltd.

B564

Guangdong Bening Ceramics Industries Co., Ltd.

B565

Guangdong Daye Porcelain Co., Ltd.

B566

Guangdong Dongbao Group Co., Ltd.

B567

Guangdong Huaxing Ceramics Co., Ltd.

B568

Guangdong Quanfu Ceramics Ind. Co., Ltd.

B569

Guangdong Shunqiang Ceramics Co., Ltd

B570

Guangdong Shunxiang Porcelain Co., Ltd.

B571

Guangdong Sitong Group Co., Ltd.

B572

Guangdong Songfa Ceramics Co.,Ltd.

B573

GuangDong XingTaiYi Porcelain Co., Ltd

B574

Guangdong Yutai Porcelain Co., Ltd.

B575

Guangdong Zhentong Ceramics Co., Ltd

B576

Guangxi Baian Ceramic Co. Ltd

B577

Guangxi Beiliu City Ming Chao Porcelain Co., Ltd.

B578

Guangxi Beiliu Guixin Porcelain Co., Ltd.

B579

Guangxi Beiliu Huasheng Porcelain Ltd.

B580

Guangxi Beiliu Newcentury Ceramic Llc.

B581

Guangxi Beiliu Qinglang Porcelain Trade Co., Ltd.

B582

Guangxi Beiliu Rili Porcelain Co.,Ltd.

B583

Guangxi Beiliu Xiongfa Ceramics Co., Ltd.

B584

Guangxi Beiliu Yujie Porcelain Co., Ltd.

B585

Guangxi Beiliu Zhongli Ceramics Co., Ltd

B586

Guangxi Nanshan Porcelain Co., Ltd.

B587

Guangxi Xin Fu Yuan Co. Ltd.

B588

Guangxi Yulin Rongxing Ceramics Co., Ltd.

B589

Guangzhou Chaintime Porcelain Co., Ltd.

B590

Haofa Ceramics Co., Ltd. of Dehua Fujian

B591

Hebei Dersun Ceramic Co., Ltd.

B592

Hebei Great Wall Ceramic Co., Ltd.

B593

Henan Ruilong Ceramics Co., Ltd

B594

Henghui Porcelain Plant Liling Hunan China

B595

Huanyu Ceramic Industrial Co., Ltd. Liling Hunan China

B596

Hunan Baihua Ceramics Co., Ltd.

B597

Hunan Eka Ceramics Co., Ltd.

B598

Hunan Fungdeli Ceramics Co., Ltd.

B599

Hunan Gaofeng Ceramic Manufacturing Co., Ltd.

B600

Hunan Huari Ceramic Industry Co., Ltd

B601

Hunan Huawei China Industry Co., Ltd

B602

Hunan Huayun Ceramics Factory Co., Ltd

B603

Hunan Liling Tianxin China Industry Ltd.

B604

Hunan Provincial Liling Chuhua Ceramic Industrial Co., Ltd.

B605

Hunan Quanxiang Ceramics Corp. Ltd.

B606

Hunan Rslee Ceramics Co., Ltd

B607

Hunan Taisun Ceramics Co., Ltd.

B608

Hunan Victor Imp. & Exp. Co., Ltd

B609

Hunan Wing Star Ceramic Co., Ltd.

B610

Hunan Xianfeng Ceramic Industry Co.,Ltd

B611

Jiangsu Gaochun Ceramics Co., Ltd.

B612

Jiangsu Yixing Fine Pottery Corp., Ltd.

B613

Jiangxi Global Ceramic Co., Ltd.

B614

Jiangxi Kangshu Porcelain Co.,Ltd.

B615

Jingdezhen F&B Porcelain Co., Ltd.

B616

Jingdezhen Yuanjing Porcelain Industry Co., Ltd.

B617

Jiyuan Jukang Xinxing Ceramics Co., Ltd.

B618

Joyye Arts & Crafts Co., Ltd.

B619

Junior Star Ent's Co., Ltd.

B620

K&T Ceramics International Co., Ltd.

B621

Kam Lee (Xing Guo) Metal and Plastic Fty. Co., Ltd.

B622

Karpery Industrial Co., Ltd. Hunan China

B623

Kilncraft Ceramics Ltd.

B624

Lian Jiang Golden Faith Porcelain Co., Ltd.

B625

Liling Gaojia Ceramic Industry Co., Ltd

B626

Liling GuanQian Ceramic Manufacture Co., Ltd.

B627

Liling Huahui Ceramic Manufacturing Co., Ltd.

B628

Liling Huawang Ceramics Manufacturing Co., Ltd.

B629

Liling Jiahua Porcelain Manufacturing Co., Ltd

B630

Liling Jialong Porcelain Industry Co., Ltd

B631

Liling Jiaxing Ceramic Industrial Co., Ltd

B632

Liling Kaiwei Ceramic Co., Ltd.

B633

Liling Liangsheng Ceramic Manufacture Co., Ltd.

B634

Liling Liuxingtan Ceramics Co., Ltd

B635

Liling Minghui Ceramics Factory

B636

Liling Pengxing Ceramic Factory

B637

Liling Quanhu Industries General Company

B638

Liling Rongxiang Ceramic Co., Ltd.

B639

Liling Ruixiang Ceramics Industrial Co., Ltd.

B640

Liling Santang Ceramics Manufacturing Co., Ltd.

B641

Liling Shenghua Industrial Co., Ltd.

B642

Liling Spring Ceramic Industry Co., Ltd

B643

Liling Tengrui Industrial and Trading Co.,Ltd.

B644

Liling Top Collection Industrial Co., Ltd

B645

Liling United Ceramic-Ware Manufacturing Co., Ltd.

B646

Liling Yonghe Porcelain Factory

B647

Liling Yucha Ceramics Co., Ltd.

B648

Liling Zhengcai Ceramic Manufacturing Co., Ltd

B649

Linyi Jinli Ceramics Co., Ltd.

B650

Linyi Pengcheng Industry Co., Ltd.

B651

Linyi Wanqiang Ceramics Co., Ltd.

B652

Linyi Zhaogang Ceramics Co., Ltd.

B653

Liveon Industrial Co., Ltd.

B654

Long Da Bone China Co., Ltd.

B655

Meizhou Gaoyu Ceramics Co., Ltd.

B656

Meizhou Lianshunchang Trading Co., Ltd.

B657

Meizhou Xinma Ceramics Co., Ltd.

B658

Meizhou Yuanfeng Ceramic Industry Co., Ltd.

B659

Meizhou Zhong Guang Industrial Co., Ltd.

B660

Miracle Dynasty Fine Bone China (Shanghai) Co., Ltd.

B661

Photo USA Electronic Graphic Inc.

B662

Quanzhou Allen Light Industry Co., Ltd.

B663

Quanzhou Chuangli Craft Co., Ltd.

B664

Quanzhou Dehua Fangsheng Arts Co., Ltd.

B665

Quanzhou Haofu Gifts Co., Ltd.

B666

Quanzhou Hongsheng Group Corporation

B667

Quanzhou Jianwen Craft Co., Ltd.

B668

Quanzhou Kunda Gifts Co., Ltd.

B669

Quanzhou Yongchun Shengyi Ceramics Co., Ltd.

B670

Raoping Bright Future Porcelain Factory („RBF“)

B671

Raoping Sanrao Yicheng Porcelain Factory

B672

Raoping Sanyi Industrial Co., Ltd.

B673

Raoping Suifeng Ceramics and Glass Factory

B674

Raoping Xinfeng Yangda Colour Porcelain FTY

B675

Red Star Ceramics Limited

B676

Rong Lin Wah Industrial (Shenzhen) Co., Ltd.

B677

Ronghui Ceramic Co., Ltd Liling Hunan China

B678

Shandong Futai Ceramics Co., Ltd.

B679

Shandong Gaode Hongye Ceramics Co., Ltd.

B680

Shandong Kunlun Ceramic Co., Ltd.

B681

Shandong Zhaoding Porcelain Co., Ltd.

B682

Shantou Ceramics Industry Supply & Marketing Corp.

B683

Sheng Hua Ceramics Co., Ltd.

B684

Shenzhen Baoshengfeng Imp. & Exp. Co., Ltd.

B685

Shenzhen Bright Future Industry Co., Ltd. („SBF“)

B686

Shenzhen Donglin Industry Co., Ltd.

B687

Shenzhen Ehome Enterprise Ltd

B688

Shenzhen Ever Nice Industry Co., Ltd.

B689

Shenzhen Fuliyuan Porcelain Co., Ltd.

B690

Shenzhen Full Amass Ind. Dev. Co. Ltd

B691

Shenzhen Fuxingjiayun Ceramics Co., Ltd.

B692

Shenzhen Good-Always Imp. & Exp. Co. Ltd

B693

Shenzhen Gottawa Industrial Ltd.

B694

Shenzhen Hiker Housewares Ltd.

B695

Shenzhen Hua Mei Industry Development Ltd

B696

Shenzhen Mingsheng Ceramic Ltd.

B697

Shenzhen Senyi Porcelain Industry Co. Ltd.

B698

Shenzhen SMF Investment Co., Ltd

B699

Shenzhen Tao Hui Industrial Co., Ltd.

B700

Shenzhen Topchoice Industries Limited

B701

Shenzhen Trueland Industrial Co., Ltd.

B702

Shenzhen Universal Industrial Co., Ltd.

B703

Shenzhen Zhan Peng Xiang Industrial Co., Ltd.

B704

Shijiazhuang Kuangqu Huakang Porcelain Co., Ltd.

B705

Shun Sheng Da Group Co., Ltd. Quanzhou Fujian

B706

Stechcol Ceramic Crafts Development (Shenzhen) Co., Ltd.

B707

Taiyu Ceramic Co., Ltd. Liling Hunan China

B708

Tangshan Beifangcidu Ceramic Group Co., Ltd.

B709

Tangshan Boyu Osseous Ceramic Co., Ltd.

B710

Tangshan Chinawares Trading Co., Ltd

B711

Tangshan Daxin Ceramics Co., Ltd.

B712

Tangshan Golden Ceramic Co., Ltd.

B713

Tangshan Haigelei Fine Bone Porcelain Co., Ltd.

B714

Tangshan Hengrui Porcelain Industry Co., Ltd.

B715

Tangshan Huamei Porcelain Co., Ltd.

B716

Tangshan Huaxincheng Ceramic Products Co., Ltd.

B717

Tangshan Huyuan Bone China Co., Ltd.

B718

Tangshan Imperial-Hero Ceramics Co., Ltd.

B719

Tangshan Jinfangyuan Bone China Manufacturing Co., Ltd.

B720

Tangshan Keyhandle Ceramic Co., Ltd.

B721

Tangshan Longchang Ceramics Co., Ltd.

B722

Tangshan Masterwell Ceramic Co., Ltd.

B723

Tangshan Redrose Porcelain Products Co., Ltd.

B724

Tangshan Shiyu Commerce Co., Ltd.

B725

Tangshan Xueyan Industrial Co., Ltd.

B726

Tangshan Yida Industrial Corp.

B727

Tao Yuan Porcelain Factory

B728

Teammann Co., Ltd.

B729

The China & Hong Kong Resources Co., Ltd.

B730

The Great Wall of Culture Group Holding Co., Ltd Guangdong

B731

Tienshan (Handan) Tableware Co., Ltd. („Tienshan“)

B732

Topking Industry (China) Ltd.

B733

Weijian Ceramic Industrial Co., Ltd.

B734

Weiye Ceramics Co., Ltd.

B735

Winpat Industrial Co., Ltd.

B736

Xiamen Acrobat Splendor Ceramics Co., Ltd.

B737

Xiamen Johnchina Fine Polishing Tech Co., Ltd.

B738

Xiangqiang Ceramic Manufacturing Co., Ltd. Liling City Hunan

B739

Xin Xing Xian XinJiang Pottery Co., Ltd.

B740

Xinhua County Huayang Porcelain Co., Ltd.

B741

Xuchang Jianxing Porcelain Products Co., Ltd.

B742

Yangjiang Shi Ba Zi Kitchen Ware Manufacturing Co., Ltd.

B743

Yanling Hongyi Import N Export Trade Co., Ltd.

B744

Ying-Hai (Shenzhen) Industry Dev. Co., Ltd.

B745

Yiyang Red Star Ceramics Ltd.

B746

China Yong Feng Yuan Co., Ltd.

B747

Yongchun Dahui Crafts Co., Ltd.

B748

Yu Yuan Ceramics Co., Ltd.

B749

Yuzhou City Kongjia Porcelain Co., Ltd.

B750

Yuzhou Huixiang Ceramics Co., Ltd.

B751

Yuzhou Ruilong Ceramics Co., Ltd.

B752

Zeal Ceramics Development Co., Ltd, Shenzhen, China

B753

Zhangjiakou Xuanhua Yici Ceramics Co., Ltd. („Xuanhua Yici“)

B754

Zhejiang Nansong Ceramics Co., Ltd.

B755

Zibo Boshan Shantou Ceramic Factory

B756

Zibo CAC Chinaware Co., Ltd.

B757

Zibo Fortune Light Industrial Products Co., Ltd.

B758

Zibo Fuxin Porcelain Co., Ltd.

B759

Zibo GaoDe Ceramic Technology & Development Co., Ltd.

B760

Zibo Hongda Ceramics Co., Ltd.

B761

Zibo Jinxin Light Industrial Products Co., Ltd.

B762

Zibo Kunyang Ceramic Corporation Limited

B763

Liling Taiyu Porcelain Industries Co., Ltd

B956

Liling Xinyi Ceramics Industry Ltd.

B957

Gemmi (Shantou) Industrial Co., Ltd.

B958

Jing He Ceramics Co., Ltd

B959

Fujian Dehua Huamao Ceramics Co., Ltd

C303

Fujian Dehua Jiawei Ceramics Co., Ltd

C304

Fujian Dehua New Qili Arts Co., Ltd

C305

Quanzhou Dehua Hengfeng Ceramics Co., Ltd

C306

Fujian Dehua Sanfeng Ceramics Co. Ltd

C485


PRÍLOHA II

Platná obchodná faktúra uvedená v článku 1 ods. 3 musí obsahovať vyhlásenie podpísané pracovníkom subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje, v tomto znení:

1.

Meno a funkcia pracovníka subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje.

2.

Vyhlásenie: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) keramického stolového a kuchynského riadu predaného na vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (názov dotknutej krajiny). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

3.

Dátum a podpis.


Top