(1)

S cieľom riešiť otázku nepriamej zmeny využívania pôdy sa v smernici (EÚ) 2018/2001 vyžaduje, aby Komisia prijala delegovaný akt v záujme stanovenia ustanovení, ktorými sa stanovia kritériá na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a na certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Takéto ustanovenia by mali byť súčasťou správy o stave celosvetového rozšírenia produkcie príslušných surovín (ďalej len „správa o rozšírení surovín“), ktorá bola predložená Európskemu parlamentu a Rade v tento deň.

(2)

Nepriama zmena využívania pôdy môže nastať, keď sa pôda predtým určená na výrobu potravín alebo krmiva preorientuje na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. V takom prípade sa dopyt po potravinách a krmive musí naďalej uspokojovať, čo môže viesť k rozšíreniu poľnohospodárskej pôdy do oblastí s vysokými zásobami uhlíka, ako sú lesy, mokrade a rašeliniská, čím vzniknú ďalšie emisie skleníkových plynov.

(3)

V kritériách udržateľnosti a úspor skleníkových plynov stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (2) a v smernici (EÚ) 2018/2001 sa nezohľadňujú emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy.

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 (3) sa uznala nielen existencia emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy, ale aj to, napriek neistote pri ich výpočte, že miera emisií skleníkových plynov súvisiacich s nepriamou zmenou využívania pôdy môže viesť k negovaniu niektorých alebo všetkých úspor emisií skleníkových plynov z jednotlivých biopalív, ako sa vymedzujú v uvedenej smernici, a biokvapalín. Preto sa v nej zaviedol celkový limit množstva uvedených palív vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, ktoré možno zarátať do cieľov stanovených v smernici 2009/28/ES. Tento limit predstavuje maximálne 7 % podiel takýchto palív na konečnej energetickej spotrebe v železničnej a cestnej doprave v každom členskom štáte.

(5)

Smernicou (EÚ) 2018/2001 sa obmedzenie biopalív a palív z biomasy vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín spotrebovaných v doprave zachováva a posilňuje sa zavedením osobitných vnútroštátnych limitov pre celkový príspevok týchto palív k cieľu Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030. Tieto limity sa určujú podľa vnútroštátnych podielov uvedených palív na konečnej energetickej spotrebe v železničnej a cestnej doprave v každom členskom štáte do roku 2020 s možnosťou ich zvýšenia o jeden percentuálny bod po maximálnu úroveň 7 %.

(6)

V smernici (EÚ) 2018/2001 sa okrem toho požaduje osobitné obmedzenie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, v prípade ktorých sa pozoruje značné rozšírenie produkčnej plochy surovín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, vo výške ich úrovne spotreby v každom členskom štáte v roku 2019. Od 31. decembra 2023 by sa ich podiel mal postupne znižovať na 0 %, a to najneskôr do roku 2030.

(7)

Hoci sa všeobecne uznáva, že z nepriamej zmeny využívania pôdy vyplývajú riziká súvisiace s používaním potravinárskych a krmovinárskych plodín na výrobu palív, z vedeckej literatúry vyplýva, že úroveň emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy závisí od mnohých faktorov vrátane typu suroviny použitej na výrobu obnoviteľných palív, úrovne ďalšieho dopytu po surovine spôsobeného používaním biopalív, biokvapalín a palív z biomasy a miery ochrany pôdy s vysokými zásobami uhlíka v rôznych častiach sveta.

(8)

Vo vedeckej literatúre sa okrem toho preukazuje, že vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy na potenciál biopalív, biokvapalín a palív z biomasy na dosiahnutie úspor emisií skleníkových plynov je obzvlášť výrazný v prípade olejnín. Obnoviteľné palivá vyrobené z takýchto surovín sa preto všeobecne považujú za také, ktoré majú vyššie riziko nepriamej zmeny využívania pôdy. To sa odzrkadľuje v časti A prílohy VIII k smernici 2009/28/ES a smernici (EÚ) 2018/2001. V správe o rozšírení surovín, v ktorej sa odzrkadľujú aktuálne najlepšie dostupné vedecké údaje o celosvetovom rozšírení produkčnej plochy potravinárskych a krmovinárskych plodín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, sa potvrdzuje, že tieto plodiny sú takisto zodpovedné za značnú väčšinu pozorovaného celosvetového rozšírenia produkčnej plochy potravinárskych a krmovinárskych plodín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka.

(9)

V správe o rozšírení surovín sa okrem toho zdôrazňuje, že vplyv rozšírenia produkčnej plochy olejnín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka na potenciál biopalív, biokvapalín a palív z biomasy dosiahnuť úspory emisií skleníkových plynov závisí od viacerých faktorov. Spomedzi týchto faktorov zohrávajú pri určovaní významu takéhoto rozšírenia na účely smernice (EÚ) 2018/2001 rozhodujúcu úlohu absolútna a relatívna miera rozšírenia pôdy od konkrétneho referenčného roka v porovnaní s celkovou produkčnou plochou príslušnej plodiny, podiel tohto rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, ako aj typ oblasti s vysokými zásobami uhlíka. Tieto faktory, ako aj špecifické faktory produktivity pre každú skupinu plodín, by sa preto mali brať do úvahy pri stanovovaní kritérií na určenie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín, pri ktorých sa pozoruje výrazné rozšírenie produkčnej plochy surovín, z ktorých sú vyrobené, na pôdu s vysokými zásobami uhlíka.

(10)

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj všetky relevantné vedecké informácie a štúdie, rozdiely medzi rôznymi surovinami, globálny charakter trhov s rôznymi komoditami a spôsob ich fungovania, súvisiace riziko neúmyselných alebo kontraproduktívnych účinkov odklonu alebo výkyvu, relatívnu dostupnosť úplných údajov a pravidelné a časté preskúmavanie týchto údajov, i na príslušné medzinárodné záväzky Európskej únie sa v tejto fáze regulačného procesu za najvhodnejšiu, objektívnu a nestrannú metodiku považuje metodika založená na celkovej celosvetovej pozícii, pokiaľ ide o jednotlivé suroviny, a nie metodika, ktorá by diskriminovala jednotlivé krajiny. To predstavuje najlepší dosiahnuteľný regulačný prístup, ktorý zohľadňuje konkurenčné, ale zároveň doplnkové ciele sledované týmto nariadením. Takýto prístup je ďalej primerane vyvážený možnosťou certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy.

(11)

V súlade s článkom 26 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001 sa od členských štátov požaduje, aby uplatňovali kritériá stanovené v tomto nariadení na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. Mali by tak robiť na základe informácií uvedených v prílohe, ktorá bude zrevidovaná v súlade s týmto nariadením. Komisia by mala pravidelne preskúmavať správu o rozšírení surovín, aby zohľadnila vyvíjajúce sa okolnosti a najnovšie dostupné vedecké dôkazy. Príloha by sa mala podľa potreby zmeniť.

(12)

Za určitých okolností je možné zabrániť vplyvom nepriamej zmeny využívania pôdy v prípade biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za palivá s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, a pestovanie súvisiacej suroviny sa dokonca môže ukázať ako prospešné pre príslušné produkčné plochy. V takýchto prípadoch je potrebné stanoviť kritériá na umožnenie identifikácie a certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Certifikované biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy by sa mali vyňať z limitu a postupného znižovania stanoveného pre biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy pod podmienkou, že spĺňajú príslušné kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov, ktoré sú stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001.

(13)

Biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy by sa mali považovať za palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy iba vtedy, ak sa surovina použitá na ich výrobu pestuje v dôsledku uplatňovania riadne overiteľných opatrení na zvýšenie produktivity, ktorá by sa dosiahla nad rámec bežnej produkcie. Okrem toho by tieto opatrenia mali zabezpečiť udržateľnosť surovín vzhľadom na všetky požiadavky stanovené v smernici 2009/28/ES alebo smernici (EÚ) 2018/2001 v súvislosti s cieľmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(14)

Ďalšou zárukou pozitívnych účinkov certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy by malo byť to, že sa dodatočné suroviny, ktoré sa majú použiť na výrobu palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, zohľadnia len vtedy, keď sú výsledkom obmedzenej kategórie opatrení. Predovšetkým by sa mali zvážiť iba tie opatrenia, ktoré sú finančne atraktívne, pretože umožňujú získať finančný príspevok vyplývajúci z takejto certifikácie, podobne ako kritériá finančnej prínosnosti uplatňované v rámci mechanizmu čistého rozvoja stanoveného v Kjótskom protokole.

(15)

Okrem toho je vhodné neuplatňovať kritérium finančnej prínosnosti na dodatočné suroviny vypestované nezávislými drobnými poľnohospodármi alebo na opustenej či veľmi znehodnotenej pôde. To by vzhľadom na významný potenciál zlepšenia produktivity a na prekážky brániace financovaniu potrebných investícií predstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž. Opatrenia prijaté v súvislosti s opustenou alebo veľmi znehodnotenou pôdou alebo nezávislými drobnými poľnohospodármi by sa preto mali vyňať z preukazovania súladu s kritériami finančnej prínosnosti bez toho, aby bola dotknutá požiadavka na produkciu dodatočných surovín a splnenie kritérií udržateľnosti. Na základe štatistík vypracovaných v rámci niekoľkých analýz vrátane údajov o drobných poľnohospodároch organizácie FAO by sa v tomto kontexte za malé mali považovať poľnohospodárske podniky s rozlohou menšou ako 2 hektáre.

(16)

Zvažovať by sa mali iba skutočné zvýšenia produktivity v existujúcich alebo nových projektoch vyplývajúce z opatrení zameraných na dosiahnutie ďalších výnosov. Obdobie certifikácie by sa preto malo obmedziť na primeraný čas a rozsah, aby sa umožnila úplná amortizácia príslušných investícií a existencia spoľahlivých postupov na monitorovanie účinnosti certifikácie.

(17)

Aby sa zabezpečil hladký proces certifikácie biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, mali by hospodárske subjekty mať možnosť využívať spoľahlivé pravidlá certifikácie. Tieto pravidlá by mali zohľadňovať úlohu dobrovoľných vnútroštátnych alebo medzinárodných schém v súlade s prepracovaným znením článku 30 smernice (EÚ) 2018/2001, ktorými sa v porovnaní so zodpovedajúcimi ustanoveniami stanovenými v smernici 2009/28/ES posilnila spoľahlivosť overovania, ktoré majú hospodárske subjekty vykonávať. Okrem vnútroštátnych schém uznaných Komisiou v súlade s článkom 30 ods. 6 smernice (EÚ) 2018/2001 sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy môžu na základe dobrovoľných schém certifikovať tak, ako v prípade certifikácie súladu s kritériami udržateľnosti stanovenými v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001.

(18)

S cieľom zabezpečiť, aby informácie poskytované hospodárskymi subjektmi boli transparentné, presné, spoľahlivé a chránené pred podvodmi, by sa mali zaviesť zastrešujúce pravidlá certifikácie biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, ktorými sa zabezpečí primeraný štandard nezávislého auditu žiadostí predložených hospodárskymi subjektmi, Takéto pravidlá vrátane pravidiel o skupinovej certifikácii sa môžu ďalej špecifikovať a harmonizovať na základe prijatia vykonávacích aktov v súlade s článkom 30 ods. 8 smernice (EÚ) 2018/2001,