(1)

V marci 2013 Rada po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 217/2013 (2) (ďalej len „konečné nariadenie“) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7607 11 11 a ex 7607 19 10, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Konečným nariadením sa uložilo antidumpingové clo v rozpätí od 14,2 % do 15,6 % na dovoz od vyvážajúcich spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky, 14,6 % na spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, a colná sadzba vo výške 35,6 % na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(3)

Komisia 14. júna 2017 uverejnila oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti platných antidumpingových opatrení na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v ČĽR v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(4)

Osem výrobcov z Únie (ALEURO Converting Sp. Z o. o., CeDo Sp. z o. o., Cuki Cofresco SpA, Fora Folienfabrik GmbH, ITS BV, Rul-Let A/S, SPHERE SA a Wrapex Ltd, ďalej len „žiadatelia“), ktorých výroba predstavuje viac než 40 % celkovej výroby určitých hliníkových fólií vo zvitkoch v Európskej únii (ďalej len „Únia“), podalo 14. decembra 2017 žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadatelia odôvodnili svoju žiadosť tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Keďže Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 13. marca 2018 uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (4) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(7)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(8)

Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(9)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa s ňou skontaktovali, ak sa chcú zúčastniť na prešetrovaní. Komisia osobitne informovala žiadateľov, známych výrobcov z Únie a ich združenia, známych dovozcov určitých hliníkových fólií vo zvitkoch v Únii, orgány v ČĽR a známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich na spoluprácu.

(10)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie.

(11)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(12)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie.

(13)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby podobného výrobku, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty.

(14)

Predbežne vybraná vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie predstavujúcich približne 66 % z celkového objemu výroby spolupracujúcich výrobcov z Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tejto predbežnej vzorke a pripomienky dostala len od spoločnosti Sphere SA, ktorá žiadala potvrdenie, že do vzorky bude zahrnutá len jej výrobná spoločnosť Sphere France SAS. Vzorka sa teda z hľadiska výrobného odvetvia Únie považovala za reprezentatívnu.

(15)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala dovozcov a ich zastupujúce združenia, aby sa prihlásili a poskytli konkrétne informácie potrebné na to, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia pristúpila k výberu vzorky.

(16)

Žiadny neprepojený dovozca neposkytol požadované informácie a súhlas so zaradením do vzorky. Jedna spoločnosť odpovedala, že prešetrovaný výrobok nedováža ani nevyrába.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala o spoluprácu zastúpenie ČĽR pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo oslovilo prípadne aj iných výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(18)

Odpovede na účely výberu vzorky predložili štyria čínski výrobcovia. Komisia sa vzhľadom na malý počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je nutný, a požiadala všetkých čínskych výrobcov, ktorí predložili odpovede na účely výberu vzorky, aby vyplnili dotazník.

(19)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala používateľov a ich zastupujúce združenia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov, aby sa prihlásili a spolupracovali. Neprihlásili sa žiadni používatelia v Únii ani ich združenia.

(20)

Trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky Komisia zaslala dotazníky. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, dotazníky boli zaslané aj štyrom skupinám výrobcov v ČĽR.

(21)

Traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky zaslali vyplnený dotazník. Žiadny z čínskych výrobcov, ktorí predložili odpovede na účely výberu vzorky, neskôr nepredložil svoje odpovede na dotazník. Komisia informovala vyvážajúcich výrobcov o následkoch, ktoré vyplývajú z nedostatočnej spolupráce napriek tomu však pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny vyvážajúci výrobca.

(22)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto výrobcovia z Únie:

(23)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy nasvedčujúce existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(24)

Komisia následne v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania všetkých vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania v súvislosti so vstupmi použitými na výrobu prešetrovaného výrobku. V tejto súvislosti poskytli informácie štyri skupiny čínskych výrobcov.

(25)

V snahe získať informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia zaslala dotazník aj vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „vláda ČĽR“). Od vlády ČĽR neprišla žiadna odpoveď.

(26)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Vláda ČĽR ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili žiadne informácie alebo ďalšie dôkazy.

(27)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy možno bude musieť vybrať primeranú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(28)

Komisia 19. apríla 2018 uverejnila prvú poznámku k spisu (ďalej len „poznámka z 19. apríla 2018“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty. V tejto poznámke z 19. apríla 2018 Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napr. materiál, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia navyše pri zohľadnení kritérií usmerňujúcich výber nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt označila v tejto fáze za potenciálnu reprezentatívnu krajinu Turecko. Komisia ďalej uviedla, že určila výrobcu, spoločnosť Sedat Tahir A. S., ktorej finančné výkazy boli verejne prístupné a ktorá vyrábala prešetrovaný výrobok v potenciálnej reprezentatívnej krajine.

(29)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám príležitosť vyjadriť sa v lehote 10 dní, neboli však predložené žiadne pripomienky.

(30)

V „Druhej poznámke o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty“ z 3. októbra 2018 (ďalej len „poznámka z 3. októbra 2018“) Komisia potvrdila svoj zámer použiť Turecko ako reprezentatívnu krajinu, pričom takisto potvrdila konkrétne colné kódy a zdroje údajov, pokiaľ ide o výrobné faktory, ako aj predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a údaje o zisku týkajúce sa tureckej spoločnosti Sedat Tahir A. S., ktoré mala v úmysle v prípade potreby použiť na vytvorenie normálnej hodnoty.

(31)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám príležitosť vyjadriť sa v lehote 10 dní, neboli však predložené žiadne pripomienky.

(32)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne hliníková fólia s hrúbkou 0,007 mm alebo viac, ale menej ako 0,021 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej neupravená, tiež potlačená, vo zvitkoch nízkej hmotnosti s hmotnosťou nepresahujúcou 10 kg, ktorá v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 7607 11 11 a ex 7607 19 10 (kódy TARIC 7607111110 a 7607191010), (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(33)

Prešetrovaný výrobok sa vo všeobecnosti používa ako spotrebný výrobok na balenie a iné potreby v domácnosti či gastronomickom odvetví (ďalej len „hliníková fólia pre domácnosť“).

(34)

Usúdilo sa, že prešetrovaný výrobok vyrábaný v ČĽR a vyvážaný do Únie, výrobok vyrábaný v reprezentatívnej krajine Turecko a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný v Únii majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitia. K stanoveniu podobného výrobku sa nevyjadrila žiadna zainteresovaná strana.

(35)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

Komisia nedostala nijaké tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku.

(37)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(38)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, ani jeden čínsky vyvážajúci výrobca pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Vyvážajúci výrobcovia tak nepredložili vyplnené dotazníky, a teda ani údaje o vývozných cenách a nákladoch, domácich cenách a nákladoch, kapacite, výrobe, investíciách, atď. Rovnako sa vláda ČĽR a vyvážajúci výrobcovia nevyjadrili ani k dôkazom uvedeným v spise vrátane „Pracovného dokumentu útvarov Komisie o výrazných deformáciách v ekonomike Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (5) (ďalej len „správa“), ako ani k ďalším dôkazom predloženým žiadateľmi, ktoré poukazujú na to, že takéto ceny a náklady boli ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Komisia preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia použila dostupné skutočnosti.

(39)

Komisia informovala čínske orgány a vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 18 o uplatnení článku 18 základného nariadenia a poskytla im možnosť predložiť pripomienky. Komisia žiadne pripomienky nedostala. Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ktoré sú uvedené ďalej v texte, preto vychádzajú v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, podaní predložených zainteresovanými stranami a zo štatistických údajov dostupných v databáze podľa článku 14 ods. 6, resp. zo štatistických údajov Eurostatu.

(40)

Zo štatistických údajov Eurostatu za obdobie revízneho prešetrovania vyplýva, že prešetrovaný výrobok bol z ČĽR do Únie dovážaný naďalej. Celkovo išlo o 1 519 ton, čo predstavovalo 1,8 % celkovej spotreby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že takáto úroveň v kontexte revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nie je nezvyčajne nízka, keďže od účinných opatrení, ktorých cieľom je pôsobiť proti dumpingovému dovozu spôsobujúcemu ujmu, sa logicky očakáva, že znížia dovoz z predchádzajúcej úrovne škodlivého dumpingu. V skutočnosti dosahoval dovoz z ČĽR počas ORP 22,9 % všetkého dovozu do Únie. Ako sa okrem toho uvádza v odôvodnení 165, podobné úrovne dumpingu vyplývajú aj z výpočtu dumpingu na základe vývozných cien do tretích krajín počas ORP. Uvedené potvrdzuje, že závery, ku ktorým sa dospelo na základe objemu dovozu do EÚ počas ORP, sú takisto reprezentatívne. Komisia tak dospela k záveru, že skutočný dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania bol reprezentatívny, a preto skúmala, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(41)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(42)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Ako sa bližšie vysvetľuje v ďalšom texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vhodné.

(43)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(44)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(45)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy, ktoré prešetrovací spis obsahoval v čase začatia revízneho prešetrovania. Spis obsahoval predovšetkým tvrdenia a dôkazy žiadateľov o existencii výrazných deformácií na čínskom trhu s hliníkom. Spis obsahoval aj kópiu správy vypracovanej Komisiou, ktorá preukazuje existenciu značného zasahovania vlády na viacerých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (ako napr. pôda, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (napr. hliník). Správa bola vložená do prešetrovacieho spisu vo fáze začatia prešetrovania.

(46)

Komisia sa tak na základe dôkazov dostupných v spise, ako aj dôkazov obsiahnutých v predmetnej správe, rozhodla preskúmať, či je, resp. nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v ČĽR vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Táto analýza sa týkala preskúmania značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v príslušnom odvetví (t. j. hliník), a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

(47)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 25 až 26, vláda ČĽR ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili pripomienky ani dôkazy, ktoré by podporili alebo vyvrátili existujúce dôkazy v prešetrovacom spise vrátane predmetnej správy, a ďalšie dôkazy predložené žiadateľmi o existencii výrazných deformácií a/alebo vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(48)

Žiadosť obsahovala určité relevantné dôkazy na podporu tvrdení o výrazných deformáciách, ktoré dopĺňali správu.

(49)

Po prvé, žiadatelia v časti III A.1. a žiadosti uviedli, že Komisia v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu pôvodného nariadenia (6), už konštatovala, že „cena základnej vstupnej suroviny, hliníka, bola narušená“ a že „tieto narušenia sa zistili aj v cene polotovaru, hliníkovej fólie vo veľkých zvitkoch“.

(50)

V tejto súvislosti Komisia v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu pôvodného nariadenia, po prvé uviedla, že primárny hliník tvorí približne 60 – 70 % nákladov na výrobu prešetrovaného výrobku a že z tohto dôvodu je teda hlavnou nákladovou položkou pri jeho výrobe. Po druhé, Komisia konštatovala, že ceny hliníka na čínskom trhu (tzv. cena na SHFE) (7) sa značne líšila od ceny na LME, ktorá je celosvetovou referenčnou cenou (8). Po tretie, Komisia dospela k záveru, že situáciu možno vysvetliť „spojením súboru faktorov ovplyvňovaných štátom a významnou interferenciou štátu na domácom trhu prostredníctvom niekoľkých nástrojov“ (9). Komisia na základe uvedeného v pôvodnom nariadení v tejto súvislosti dospela k záveru, že tieto faktory v zásade viedli k situácii, keď sú čínske ceny primárneho hliníka a ceny následných hliníkových výrobkov výsledkom zásahu štátu nezávisle od cenových fluktuácií na medzinárodných trhoch.

(51)

Po druhé, žiadatelia v časti III A.1.b žiadosti o revízne prešetrovanie okrem odvolania sa na dôkazy obsiahnuté v správe uviedli, že deformácie, na ktoré Komisia upozornila v pôvodnom nariadení, naďalej pretrvávajú. V tejto súvislosti uviedli, že trhové deformácie v čínskom odvetví neželezných kovov boli spomínané aj v správe vypracovanej pre nemecké združenie odvetvia neželezných kovov (WV Metalle) z 24. apríla 2017 (ďalej len „správa WV Metalle“) (Príloha 5 žiadosti). V správe WV Metalle sa potvrdzovalo najmä to, že odvetvie neželezných kovov predstavuje hlavný prvok vládneho plánovania v kontexte iniciatívy zameranej na strategický rozvoj priemyslu – Made in China 2025 Plan, ako aj v iných strešných programoch. V tejto správe sa uvádza, že vláda ČĽR priamo zasahuje do tvorby cien, pokiaľ ide o kapitál, prácu, pôda, suroviny a základné vstupy do výrobného procesu.

(52)

Podľa žiadateľov sa v tejto správe ďalej uvádza, že aktuálna iniciatíva zameraná na konverziu dlhu na vlastné imanie nemá trhový základ, že odvetvie neželezných kovov sústavne požívalo a ďalej požíva výhody vyplývajúce zo štedrej finančnej a inej ako monetárnej podpory, že čínske odvetvie neželezných kovov získalo značné dotácie vrátane energetických dotácií, osobitne zamerané na štátom vlastnené podniky a že vláda ČĽR má pod prísnou kontrolou objemy a ceny výrobkov z odvetvia neželezných kovov, a to aj prostredníctvom vývozných ciel, kvót, licencií, vývozných obmedzení, podporných dotácií, daní a daňových úľav.

(53)

Po tretie, žiadatelia v prílohe 6 k žiadosti uviedli, že z predbežných pozitívnych zistení ministerstva obchodu USA v rámci prešetrovania vyrovnávacieho cla v súvislosti s určitými hliníkovými výrobkami z Číny vyplynulo, že 37 % domácej spotreby hliníka v Číne pripadá na štátom vlastnené podniky a že vláda ČĽR uložila vývozné clo vo výške 30 % na primárny hliník, čo viedlo k deformáciám na čínskom domácom trhu s následnými hliníkovými výrobkami. Ministerstvo obchodu USA 5. marca 2018 potvrdilo predbežné zistenia v konečnom stanovení.

(54)

Žiadatelia okrem toho uviedli, že ministerstvo obchodu USA konštatovalo, že čínski výrobcovia hliníkovej fólie boli zvýhodnení viacerými napadnuteľnými subvenciami, a preto títo žiadatelia tvrdili, že na čínskom trhu s hliníkom pôsobia do značnej miery podniky, ktoré sú vo vlastníctve, pod kontrolou, politickým dohľadom alebo usmernením orgánov vyvážajúcej krajiny, ďalej, že verejné politiky ovplyvňujú a deformujú voľné pôsobenie trhových síl na čínskom trhu s hliníkom a že čínski výrobcovia majú prístup k finančným prostriedkom od inštitúcií, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nie sú nezávislé od štátu. Toto by malo viesť k deformáciám cien na SHFE.

(55)

Samotný základ čínskeho hospodárskeho systému, t. j. koncepcia tzv. socialistického trhového hospodárstva, je v rozpore s koncepciou voľného pôsobenia trhových síl. Uvedená koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a predurčuje správu hospodárskych záležitostí ČĽR. Hlavnou zásadou tohto systému je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, a to konkrétne vlastníctvo patriace ľudu ako celku a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátom vlastnené hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má povinnosť „zabezpečiť konsolidáciu a rast“ (10). V dôsledku toho celkový systém čínskeho hospodárstva umožňuje nielen značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale tieto zásahy sú dokonca výslovnou povinnosťou. Koncept nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom sa prejavuje v celom právnom systéme a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých ústredných právnych predpisoch. Najlepším príkladom tohto kauzálneho vzťahu je čínske vlastnícke právo: odkazuje sa v ňom na prvotné štádium socializmu a štát je v ňom poverený, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (11).

(56)

Okrem toho sa v zmysle príslušných čínskych právnych predpisov socialistické trhové hospodárstvo buduje pod vedením Komunistickej strany Číny (ďalej len „KSČ“). Štruktúry čínskeho štátu a KSČ sú prepojené na všetkých úrovniach (právnej, inštitucionálnej, personálnej), vytvárajúc tak superštruktúru, v ktorej sú úlohy KSČ a štátu neoddeliteľné. Zmenou čínskej ústavy v marci 2018 sa vedúca úloha KSČ ešte viac posilnila, čo sa opätovne potvrdilo formuláciou v článku 1 ústavy. Za existujúcu prvú vetu: „[s]ocialistický systém je základný systém Čínskej ľudovej republiky“ bola vložená nová druhá veta, ktorá znie takto: „Charakteristickým prvkom socializmu s čínskymi charakteristikami je vedúca úloha Komunistickej strany Číny (12).“ Uvedené ilustruje nespochybniteľnú a rastúcu kontrolu, ktorú má KSČ nad hospodárskym systémom ČĽR. Táto kontrola je základným prvkom čínskeho systému a ide nad rámec toho, čo je zvyčajné v iných krajinách, kde majú vlády širokú makroekonomickú kontrolu v rámci voľného pôsobenia trhových síl.

(57)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku zameranú na dosahovanie cieľov, ktoré sú v súlade s politickým programom KSČ, namiesto toho, aby sa zohľadňovali hospodárske podmienky prevládajúce na voľnom trhu (13). Intervenčné ekonomické nástroje používané čínskymi orgánmi sú rôznorodé a zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania, finančný systém, ako aj rôzne aspekty regulačného prostredia.

(58)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly je smerovanie čínskeho hospodárstva určované prostredníctvom komplexného systému priemyselného plánovania, ktoré ovplyvňuje hospodárske činnosti v celej krajine. Tieto plány ako celok sa týkajú celého komplexu zložitej matrice odvetví a prierezových politík a týkajú sa všetkých úrovní verejnej správy. Plány na úrovni jednotlivých provincií zvyknú byť dosť podrobné, zatiaľ čo v plánoch na celoštátnej úrovni sa zvyčajne stanovujú skôr všeobecnejšie ciele. V plánoch sa stanovujú aj súbory nástrojov na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. V rámci týchto plánov sa vyberú jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty ako (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s vládnymi prioritami a priraďujú sa k nim konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia, atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti realitám plánovacieho systému. Dôvodom nie je len formálne záväzný charakter plánov. Rozhodujúce je, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy dodržiavajú systém plánov a v súlade s ním využívajú svoje právomoci, čím nútia hospodárske subjekty, aby dodržiavali priority stanovené v plánoch (pozri tiež oddiel 3.3.1.5 nižšie) (14).

(59)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, vo finančnom systéme ČĽR dominujú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri stanovovaní a realizácii svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi vládnej priemyselnej politiky namiesto toho, aby primárne posudzovali hospodárske prínosy konkrétneho projektu (pozri aj časť 3.3.1.8 ďalej) (15). To isté platí aj v prípade ostatných prvkov čínskeho finančného systému, ako sú napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom, atď. Aj keď majú tieto časti finančného systému menší význam ako bankový sektor, inštitucionálne a prevádzkovo nie sú zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a KSČ (16).

(60)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, majú zásahy štátu do hospodárstva viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne využívajú na dosahovanie iných politických cieľov, než je hospodárska efektívnosť, čím sa podkopávajú trhové zásady v danej oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je vymedzená, čo prenecháva rozhodovacím orgánom široký priestor pre voľnú úvahu (17). Podobne aj v investičnej oblasti si čínska vláda ponecháva značnú kontrolu a vplyv, pokiaľ ide o zacielenie a objemy štátnych aj súkromných investícií. Skríning investícií, ako aj rôzne stimuly, obmedzenia a zákazy v súvislosti s investíciami používajú orgány ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako napr. zachovanie kontroly štátu nad niektorými kľúčovými odvetviami, resp. na posilnenie domáceho priemyslu (18).

(61)

Na záver možno zhrnúť, že čínsky hospodársky model je založený na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála vládnych intervencií. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne prideľovanie prostriedkov v súlade s trhovými zásadami (19).

(62)

Vzhľadom na opísané dominantné postavenie štátneho vlastníctva v rámci čínskeho hospodárskeho modelu predstavujú štátom vlastnené podniky (ďalej len „ŠVP“) základný prvok čínskeho hospodárstva. Vláda a KSČ zachovávajú štruktúry, ktoré zabezpečujú udržanie ich vplyvu nad ŠVP. Štát a strana nielenže aktívne stanovujú všeobecné hospodárske politiky a kontrolujú ich realizáciu jednotlivými ŠVP, ale privlastňujú si aj právo zúčastňovať sa na operatívnom rozhodovaní v týchto podnikoch. To sa zvyčajne deje prostredníctvom rotácie kádrov medzi vládnymi orgánmi a ŠVP, prostredníctvom prítomnosti členov strany vo výkonných orgánoch ŠVP a prítomnosti straníckych organizácií v týchto spoločnostiach (pozri takisto časť 3.3.1.4 ďalej), ako aj formovaním podnikovej štruktúry sektora ŠVP (20). Výmenou za to majú ŠVP osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva, a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (21).

(63)

V tejto súvislosti sa v štúdii OECD uverejnenej v januári 2019 (ďalej len „štúdia OECD“) (22) odkazuje na ŠVP v odvetví hliníka, ktoré osobitne zdôrazňujú vo svojich regulačných podaniach, ako aspekt štátneho vlastníctva ovplyvňuje príslušné priemyselné politiky a ako sa tento aspekt štátneho vlastníctva premieta do vládnej podpory. Osobitne možno uviesť, že napr. jeden ŠVP vo svojom dlhopisovom prospekte z roku 2016 uvádza, že je jeden z 52 hlavných štátom vlastnených podnikov a že zohráva kľúčovú úlohu pri stanovovaní a realizácii politík v oblasti energetiky a má komplexnú a udržateľnú podporu od vlády ČĽR. Iný ŠVP zase vo svojom dlhopisovom prospekte z roku 2017 uvádza skutočnosť, že vláda jeho provincie môže mať značný vplyv na skupinu (23).

(64)

Uvedené je o to významnejšie, že ČĽR je najväčším svetovým výrobcom hliníka, pričom niekoľko veľkých ŠVP patrí medzi najväčších výrobcov na svete. Podľa odhadov pripadá na ŠVP viac ako 50 % celkovej výroby primárneho hliníka v ČĽR (24). Nedávna štúdia zameraná na odvetvie neželezných kovov v ČĽR takisto naznačuje, že ŠVP majú dominantný podiel na domácom trhu (25). Hoci sa rast kapacity v ostatných rokoch pripisuje čiastočne súkromným spoločnostiam, takýto rast kapacity je zvyčajne spojený s rôznymi formami účasti (miestnej) vlády, ako je napr. tolerovanie nelegálneho rozširovania kapacít (26). Kapacita výroby hliníka navyše narástla aj medzi hlavnými ŠVP, hoci v menšej miere (27).

(65)

Vzhľadom na vysokú mieru zasahovania vlády do hliníkového priemyslu a vysoký podiel ŠVP v tomto odvetví nemôžu za trhových podmienok podnikať ani súkromní výrobcovia hliníka. Politickému dohľadu a usmerňovaniu podliehajú v skutočnosti tak verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví hliníka, ako sa uvádza v časti 3.3.1.5 ďalej.

(66)

Štátna kontrola nad výrobou dotknutého výrobku (hliníková fólia pre domácnosť) a zasahovanie do tejto výroby sa uskutočňuje v opísanom všeobecnom rámci. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii Komisia, je veľa hlavných výrobcov prešetrovaného výrobku vlastnených štátom. Z dostupných dôkazov teda vyplýva, že výrobcovia hliníkovej fólie v ČĽR sú v rovnakom vlastníctve čínskej vlády, alebo pod jej rovnakou kontrolou, politickým dohľadom alebo usmernením, a preto nepôsobia v súlade s trhovými zásadami.

(67)

Okrem toho, že čínsky štát má pod kontrolou hospodárstvo prostredníctvom vlastníctva ŠVP, je aj v postavení, že môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Kým právo príslušných štátnych orgánov menovať a odvolávať vrcholových riadiacich pracovníkov v ŠVP, ako sa stanovuje v čínskych právnych predpisoch, možno považovať za odraz príslušných vlastníckych vzťahov (28), podnikové organizácie KSČ v štátom vlastnených aj súkromných spoločnostiach predstavujú ďalší nástroj, ktorým môže štát zasahovať do podnikateľských rozhodnutí. V zmysle obchodného práva ČĽR sa musí podniková organizácia KSČ zriadiť v každej spoločnosti (s najmenej troma členmi KSČ, ako sa uvádza v stanovách KSČ (29)), pričom táto spoločnosť je povinná vytvoriť nevyhnutné podmienky na činnosť takejto organizácie. V minulosti sa táto požiadavka nie vždy plnila, resp. jej plnenie sa prísne nepresadzovalo. Minimálne od roku 2016 si však KSČ nárokuje intenzívnejšiu kontrolu podnikateľských rozhodnutí v ŠVP ako politicky zásadnú záležitosť. Objavujú sa aj informácie, že KSČ vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a riadili sa straníckou disciplínou (30). Z informácií vyplýva, že v roku 2017 existovali stranícke organizácie v 70 % z celkového počtu približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom KSČ na tieto organizácie čoraz viac tlačí, aby mali konečné slovo pri prijímaní podnikateľských rozhodnutí v spoločnostiach, v ktorých pôsobia (31). Tieto pravidlá sa vo všeobecnosti uplatňujú v celom čínskom hospodárstve, takže výnimkou nie sú ani výrobcovia prešetrovaného výrobku a dodávatelia ich vstupov.

(68)

Nasledujúci príklad dobre ilustruje opísaný trend rastúcej miery zasahovania zo strany vlády ČĽR do odvetvia hliníka:

(69)

V roku 2017 štátom vlastnená hlinikáreň China Aluminium International Engineering Corporation Limited (ďalej len „Chalieco“) prijala takú zmenu svojich stanov, ktorá posilnila úlohu straníckych organizácií v rámci toho podniku. Do týchto stanov bola vložená celá kapitola o straníckom výbore, pričom v článku 113 sa uvádza: „ISprávna rada je pri rozhodovaní o zásadných podnikových záležitostiach povinná vopred tieto záležitosti prediskutovať so straníckym výborom spoločnosti. (32)“ Okrem toho sa vo výročnej správe (33) čínskej hlinikárne Aluminum Corporation of China (ďalej len „Chalco“) za rok 2017 uvádza, že viacerí členovia predstavenstva, členovia dozornej rady a vyššieho manažmentu – vrátane predsedu predstavenstva, výkonného riaditeľa a predsedu dozornej rady – sú členmi KSČ.

(70)

Prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zásahy do týchto trhov (pozri tiež časť 3.3.1.8 ďalej), ako aj prítomnosť a zásahy štátu pri poskytovaní surovín a vstupov majú deformačný účinok na trh. Z tohto dôvodu prítomnosť štátu vo firmách vrátane ŠVP v odvetví hliníka a ďalších odvetviach (ako je napr. finančný sektor či odvetvie vstupov) umožňuje vládne zásahy do cien a nákladov.

(71)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a určuje ciele, na ktoré sa musia zamerať ústredné štátne orgány a miestne samosprávy. Na všetkých úrovniach štátnej správy existujú príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia, pričom ciele stanovené plánovacími nástrojmi majú záväzný charakter a orgány na každej administratívnej úrovni monitorujú plnenie týchto plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Celkovo tento systém plánovania vedie v ČĽR k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré za prioritné, resp. inak politicky významné určila vláda, namiesto toho, aby boli tieto prostriedky distribuované v súlade s trhovými silami (34).

(72)

Vláda napríklad zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji čínskeho odvetvia hliníka (a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok). Pokiaľ ide o hliník, existujú viaceré plány, smernice a iné dokumenty vydávané na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, čo jasne ukazuje vysokú mieru zasahovania zo strany čínskej vlády. Vláda prostredníctvom týchto a ďalších nástrojov riadi a kontroluje doslova každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia hliníka.

(73)

Tieto politiky a ciele odvetvia hliníka majú dôležitý priamy a nepriamy účinok na výrobné náklady prešetrovaného výrobku.

(74)

Hoci 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (35) neobsahuje osobitné ustanovenia o hliníku, pre odvetvie neželezných kovov vo všeobecnosti sa v ňom stanovuje stratégia podpory spolupráce zameranej na rozvoj medzinárodných výrobných kapacít a výroby zariadení. V tomto pláne sa na účely dosiahnutia uvedených cieľov potvrdzuje, že plán posilní podporné systémy súvisiace s oblasťami zdaňovania, financií, poistenia, investícií a financovania, ako aj oblasť posúdenia rizika (36).

(75)

V príslušnom pláne – Pláne rozvoja priemyslu neželezných kovov (na obdobie rokov 2016 – 2020) (ďalej len „plán“) sa stanovujú konkrétne politiky a ciele, ktoré chce vláda dosiahnuť vo viacerých odvetviach neželezných kovov (37) vrátane odvetvia hliníka.

(76)

V pláne sa vytyčuje cieľ modernizácie celého radu rôznych druhov výrobkov čínskeho priemyslu hliníka, a to okrem iného aj prostredníctvom podpory inovácie. Plán obsahuje výzvu na urýchlený rozvoj systému zmiešaného vlastníctva a na podporu životaschopnosti ŠVP. Okrem toho umožňuje vytváranie zásob neželezných kovov, zlepšenie bezpečnosti zdrojov, a to aj pokiaľ ide o hliník, pričom sa v ňom stanovujú konkrétne kvantitatívne ciele v oblasti znižovania spotreby energie, zvýšenia podielu recyklovaného hliníka vo výrobe a lepšieho využitia kapacity (38).

(77)

V pláne sa ďalej stanovujú štrukturálne úpravy s prísnejšou kontrolou nových taviacich zariadení a likvidáciou zastaraných kapacít. Ďalej sa v ňom stanovuje geografické rozmiestnenie jednotlivých výrobných závodov, osobitná pozornosť sa venuje projektom na zlepšenie využívania zdrojov bauxitu a oxidu hlinitého a plán sa dotýka aj problematiky dodávok elektrickej energie a cenovej politiky (39).

(78)

Plán s týmto komplexným súborom opatrení a politík predstavuje pokračovanie Plánu úpravy a revitalizácie odvetvia neželezných kovov z roku 2009, ktorý bol prijatý s cieľom zmierniť negatívne účinky finančnej krízy na odvetvie neželezných kovov. V tomto pláne boli okrem iného stanovené kľúčové ciele, ako je kontrola objemu výroby, reštrukturalizácia, zdroje surovín, politika v oblasti vývozných daní, bezpečnosť zdrojov, vytváranie zásob, technologické inovácie, finančná politika, plánovanie a vykonávanie (40).

(79)

Ďalším dokumentom upravujúcim politiku v oblasti odvetvia hliníka sú Štandardné podmienky uplatniteľné na odvetvie hliníka, ktoré vydalo Ministerstvo priemyslu a informačných technológií (ďalej len „MPIT“) 18. júla 2013 s cieľom urýchlenia štrukturálnych úprav a obmedzenia neriadenej expanzie kapacít v oblasti tavenia hliníka. V týchto štandardných podmienkach sa stanovujú výrobné minimá pre nové závody, štandardy kvality a bezpečnosť dodávok, pokiaľ ide o dovážaný a domáci bauxit a oxid hlinitý. Zo štandardných podmienok vyplýva, že MPIT je orgánom, ktorý je zodpovedný za normalizáciu a riadenie v odvetví hliníka, ako aj za uverejňovanie zoznamu podnikov, ktoré môžu pôsobiť v tomto odvetví (41).

(80)

Okrem toho sa vo Vstupných podmienkach uplatniteľných na odvetvie hliníka, ktoré vydala Národná komisia pre rozvoj a reformu (ďalej len „NKRR“) v októbri 2007 a ktoré sú oficiálne v platnosti od roku 2016, ako hlavný cieľ uvádza rozvoj odvetvia hliníka a znižovanie emisií skleníkových plynov (42).

(81)

V smerniciach na urýchlenie reštrukturalizácie odvetvia hliníka (ďalej len „reštrukturalizačné smernice“) (43) vydaných NKRR v apríli 2006 sa hliník považuje za základný výrobok pre rozvoj národného hospodárstva.

(82)

V reštrukturalizačných smerniciach sa uvádza, že v rámci plnenia politiky rozvoja priemyslu, ktorú schválila Štátna rada, sa majú v niektorých oblastiach dosiahnuť konkrétne ciele. Týmito oblasťami sú:

(83)

Pokiaľ ide o organizáciu priemyslu a likvidáciu zastaraných kapacít, ciele uvedené v reštrukturalizačných smerniciach sa sledovali aj v rámci nedávnejších politík, ako je napr. plán, v ktorom sa podniky z oblasti neželezných kovov vyzývajú, aby vytvorili aliancie s dodávateľmi a odberateľmi a aby uskutočnili reštrukturalizáciu v rámci aj nad rámec tohto odvetvia, aby zvýšili koncentráciu odvetvia a aby posilnili podnikovú integráciu a revíziu procesov (pozri aj odôvodnenia 74 až 76).

(84)

Uvedené mnohopočetné plány, smernice a iné dokumenty týkajúce sa hliníka, vydávané na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, tak jasne ukazujú vysokú mieru zasahovania zo strany čínskej vlády do odvetvia hliníka (44). Vláda prostredníctvom týchto a ďalších nástrojov riadi a kontroluje doslova každý aspekt rozvoja a fungovania tohto odvetvia.

(85)

Vládne zasahovanie do predmetného odvetvia sa uskutočňovalo popri plánoch aj inými formami, okrem iného opatreniami súvisiacimi s vývozom, ako sú napríklad vývozné clá, vývozné kvóty, výkonnostné požiadavky týkajúce sa vývozu a požiadavky v súvislosti s minimálnou vývoznou cenou rôznych surovín pre výrobu hliníka.

(86)

Čínska vláda okrem toho odrádza od vývozu primárneho hliníka a jeho vstupov, a to v záujme podpory hliníkových výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Tento cieľ sa sleduje poskytnutím úplnej alebo čiastočnej úľavy DPH v prípade nadväzujúcich hliníkových výrobkov v kombinácii s neúplnou úľavou DPH a vývoznými daňami v prípade primárneho hliníka (45).

(87)

Navyše aj cena kľúčových vstupov, ako napríklad energií a elektrickej energie je zjavne ovplyvňovaná rôznymi druhmi vládneho zasahovania (46). Spomedzi iných druhov vládneho zasahovania vedúcich k deformáciám trhu možno uviesť politiku vytvárania zásob prostredníctvom Úradu pre štátne rezervy a úlohu SHFE (47). Okrem toho sa v rámci niekoľkých prešetrovaní na ochranu obchodu zistilo, že čínska vláda trvalo udeľovala rôzne druhy štátnej podpory výrobcom hliníka (48). Rozsiahle zásahy vlády ČĽR do odvetvia hliníka viedli k nadmernej kapacite (49), čo možno považovať za najlepšiu ilustráciu dôsledkov politík vlády ČĽR a vyplývajúcich deformácií.

(88)

V správe OECD boli uvedené aj ďalšie príklady vládnej podpory, ktoré mali vplyv na trhové sily v odvetví hliníka. Táto podpora bola poskytovaná zvyčajne vo forme vstupov, a to najmä elektrickej energie (50) a primárneho hliníka, poskytovaných za nižšie ako trhové ceny (51). V správe OECD sa ďalej opisuje, ako sa ciele vlády ČĽR pre odvetvie hliníka premietali do priemyselných politík a konkrétnych opatrení na úrovni provincií a na miestnej úrovni, a to napr. aj vo forme kapitálových injekcií, prednostných práv na osvojenie si nerastných zdrojov, vládnych subvencií alebo daňových stimulov (52).

(89)

Celkovo možno zhrnúť, že vláda ČĽR má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane výroby prešetrovaného výrobku a surovín používaných na jeho výrobu. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

(90)

Zdá sa, že čínsky konkurzný systém je nedostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou tohto stavu môže byť skutočnosť, že hoci čínske konkurzné právo formálne spočíva na podobných zásadách ako analogické právne predpisy v iných krajinách, čínsky systém charakterizuje systematické nedostatočné presadzovanie, Počet konkurzov je chronicky nízky, keď zoberieme do úvahy veľkosť hospodárstva tejto krajiny, a to v neposlednom rade aj preto, že insolvenčné konanie trpí viacerými nedostatkami, ktoré v skutočnosti pôsobia ako faktor odrádzajúci od podania návrhu na konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v rámci insolvenčného konania, pričom v mnohých prípadoch môže priamo ovplyvniť jeho výsledok (53).

(91)

Nedostatky systému majetkových práv sú osobitne zjavné, pokiaľ ide o vlastníctvo a užívanie pôdy v ČĽR (54). Všetka pôda patrí štátu (kolektívne vlastnená pôda na vidieku a štátom vlastnená pôda v mestách). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. Existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je prideľovanie práv na využívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, ako napr. prostredníctvom zavádzania ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však pravidelne nedodržiavajú, pričom niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo, resp. za nižšie ako trhové sadzby (55). Okrem toho orgány často pri prideľovaní pôdy sledujú špecifické politické ciele vrátane plnenia hospodárskych plánov (56).

(92)

Vzhľadom na uvedené sa zdá, že čínske konkurzné a majetkové právo nefunguje tak, ako by malo, čo vedie k deformáciám umožňujúcim, že insolventné firmy môžu ďalej podnikať, ako aj k deformáciám v súvislosti poskytovaním a nadobúdaním pôdy v ČĽR. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov plne vzťahujú aj na odvetvie hliníka a konkrétne aj na prešetrovaný výrobok.

(93)

Uvedený záver potvrdzujú aj predbežné pozitívne zistenia ministerstva obchodu USA v rámci jeho prešetrovania týkajúceho sa vyrovnávacieho cla v súvislosti s určitou hliníkovou fóliou z ČĽR, kde sa na základe rôznych dostupných faktov zistilo, že poskytovanie pôdy zo strany ČĽR za nižšie ako primerané protiplnenie predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 771 ods. 5 písm. D) colného zákona z roku 1930 v znení zmien (57).

(94)

V ČĽR sa nemôže plne rozvinúť systém miezd založených na trhu, keďže zamestnancom a zamestnávateľom sa kladú prekážky v ich práve organizovať sa. ČĽR neratifikovala celý rad základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), a to najmä dohovory upravujúce slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie (58). Podľa vnútroštátnych právnych predpisov pôsobí len jedná odborová organizácia. Táto odborová organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapojenie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je aj naďalej rudimentárne (59). Mobilita čínskej pracovnej sily je navyše obmedzená systémom registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnému rozsahu sociálneho zabezpečenia a iným výhodám len pre miestnych obyvateľov danej administratívnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nedisponujú registráciou v mieste pobytu, sú ako zamestnanci zraniteľní a dostávajú nižšiu mzdu ako držitelia s registrovaným pobytom (60). Uvedené zistenia vedú k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(95)

Komisia nedisponuje žiadnym dôkazom, že by pre odvetvie hliníka vrátane prešetrovaného výrobku tento systém čínskeho pracovného práva opísaný vyššie neplatil. Odvetvie hliníka je preto ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku), ako aj nepriamo (keď má prístup ku kapitálu alebo vstupom od spoločností, na ktoré sa vzťahuje rovnaký pracovnoprávny systém v ČĽR).

(96)

Pri prístupe obchodných subjektov ku kapitálu dochádza v ČĽR k rôznym deformáciám.

(97)

Po prvé, čínsky finančný systém je charakterizovaný silným trhovým postavením štátom vlastnených bánk (61), ktoré pri poskytovaní prístupu k financiám zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako ŠVP z nefinančného sektora, aj banky zostávajú prepojené so štátom nielen prostredníctvom vlastníctva, ale aj cez osobné vzťahy (vrcholový manažment veľkých štátom vlastnených inštitúcií je napokon menovaný KSČ) (62), pričom tieto banky, podobne ako nefinančné ŠVP, pravidelne realizujú verejné politiky navrhnuté vládou. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú právnu povinnosť podnikať v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselnej politiky štátu (63). Túto situáciu ešte viac zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do tých odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (64).

(98)

Aj keď možno uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať normálne bankové správanie a prudenciálne požiadavky, ako napr. nutnosť skúmať úverovú bonitu dlžníka, z prevažnej väčšiny dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovania na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú len sekundárnu úlohu pri uplatňovaní jednotlivých právnych nástrojov.

(99)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že hodnotenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou akejkoľvek implicitnej záruky zo strany vlády. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom.

(100)

Túto situáciu ešte viac zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do tých odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (65). Pokiaľ ide o odvetvie hliníka, reštrukturalizačné smernice ukladajú poskytovať úvery spoločnostiam, ktoré spĺňajú príslušné priemyselné politiky štátu (66). Takéto zásahy do kapitálových alokácií vedú k tomu, že existuje tendencia poskytovať úvery ŠVP, veľkým súkromných firmám s dobrými konexiami a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, z čoho vyplýva, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú pre všetkých účastníkov trhu rovnaké. Skutočne existujú dôkazy, a to aj pokiaľ ide o odvetvie hliníka, že ŠVP sa poskytuje privilegované zaobchádzanie zo strany bánk, či už ide o úrokové sadzby a objemy úverov a podmienky ich poskytnutia, čo vedie ku konkurenčnej výhode pre ŠVP (67).

(101)

Po druhé, náklady na úvery a pôžičky sa umelo udržiavali na nízkej úrovni, aby sa podporil rast investícií. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokazuje nedávny nárast financovania dlhu podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo naznačuje, že mechanizmy uplatňované v bankovom sektore nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(102)

V tejto súvislosti sa správa OECD odvoláva na neoficiálne dôkazy, že niektorí výrobcovia hliníka v ČĽR dostali financovanie za zvýhodnených podmienok, pričom náklady financovania zjavne nekorešpondovali s príslušnou úrovňou zadlženia finančných prostriedkov. Podľa tejto štúdie jeden štátom vlastnený podnik na výrobu hliníka výslovne v roku 2016 uvádzal vo svojom dlhopisovom prospekte, že dostáva značnú finančnú podporu od politických čínskych bánk, a to s úrokovou sadzbou pod referenčnou hodnotou. Podobne sa v dlhopisovom prospekte inej štátom vlastnenej spoločnosti z roku 2017 uvádza, že táto spoločnosť si uchováva silné väzby na čínske banky vrátane politických bánk, ktoré jej poskytli finančné zdroje s nízkym úrokom. V správe OECD sa v tejto súvislosti dospelo k záveru, že hoci môže existovať mnoho dôvodov, prečo majú tieto podniky nízke úroky, kontrast medzi zlými finančnými ukazovateľmi a nízkymi úrokovými sadzbami môže naznačovať určité potenciálne podhodnotenie rizík spojených s týmito dlžníkmi (68).

(103)

Po tretie, hoci sa v októbri 2015 dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou spôsobenými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých za referenčnú sadzbu resp. pod referenčnou sadzbou predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a využívanie cielených úverov sa podľa všetkého zintenzívnilo, pretože tento podiel sa od roku 2015 značne zvýšil napriek zhoršujúcej sa hospodárskej situácii. Neprirodzene nízke úrokové sadzby viedli k podhodnoteniu a následne aj k nadmernému využívaniu kapitálu.

(104)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch rapídne zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. Vzhľadom na rastúci počet ohrozených dlhov sa čínska vláda rozhodla zamedziť bankrotom. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili ich prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, čo však nevyriešilo celkový problém s dlhmi ani jeho hlavné príčiny.

(105)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený zásadnými systematickými problémami a deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(106)

Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa vyššie uvedené zásahy vlády do finančného systému nemali dotýkať odvetvia hliníka vrátane prešetrovaného výrobku. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(107)

Komisia skonštatovala, že deformácie opísané v správe nie sú obmedzené iba na odvetvie hliníka vo všeobecnosti ani na prešetrovaný výrobok konkrétne. Naopak, z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a aspekty čínskeho systému, ako sú opísané v častiach 3.3.1.1 – 3.3.1.5, ako aj v časti I správy, platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v častiach 3.3.1.6 – 3.3.1.8. a v časti II správy.

(108)

Na výrobu prešetrovaného výrobku je potrebný celý rad vstupov. V prešetrovacom spise nie sú dôkazy o tom, že by sa zdroje týchto vstupov nachádzali mimo ČĽR. Keď si čínski výrobcovia hliníka zaobstarávajú či zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, ako sú opísané vyššie. Napríklad, dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená deformáciami; dodávatelia v ČĽR si môžu požičať finančné prostriedky, ktoré sú ovplyvnené deformáciami vo finančnom odvetví či v rámci prideľovania kapitálu; na týchto dodávateľov sa vzťahuje systém užívania pôdy, ktorý deformuje náklady jej užívania, a predovšetkým sa na nich vzťahuje systém plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetky úrovne verejnej správy a odvetvia, čo takisto vplýva na výrobný proces, a to priamo aj nepriamo.

(109)

V dôsledku toho nielenže nemožno použiť domáce predajné ceny prešetrovaného výrobku, ale ani náklady na vstupy (vrátane surovín, energií, pôdy, financovania, pracovnej sily atď.), pretože sú takisto ovplyvnené výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia, keďže proces tvorby ich cien bol ovplyvnený značnými zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, pracovnou silou, energiami a surovinami sú skutočne realitou v celej ČĽR. To napríklad znamená, že určitý vstup, ktorý bol sám tiež vyrobený v ČĽR kombináciou celého radu výrobných faktorov, je takisto vystavený výrazným deformáciám v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisii neboli poskytnuté žiadne dôkazy – a ani nezistila žiadne dôkazy o opaku – ktoré by toto zistenie spochybňovali. To isté platí pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Vláda ČĽR ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili v rámci tohto prešetrovania žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(110)

Analýza uvedená v častiach 3.3.1.2 až 3.3.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov súvisiacich so zasahovaním ČĽR do svojho hospodárstva vo všeobecnosti a takisto aj do odvetvia hliníka (vrátane prešetrovaného výrobku), preukázala, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energie a pracovnú silu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že vláda ČĽR ani vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť domáce ceny a náklady.

(111)

V dôsledku toho Komisia pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čo v tomto prípade znamená jej vytvorenie na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa uvádza v ďalšej časti. Komisia pripomína, že v rámci prešetrovania nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia a že nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého niektoré domáce náklady neboli deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážky základného nariadenia.

(112)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia bola normálna hodnota vytvorená na základe nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine.

(113)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách:

(114)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 28 až 29, Komisia v poznámke z 19. apríla 2018 informovala zainteresované strany, že za možnú reprezentatívnu krajinu určila len Turecko, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky a navrhli ďalšie krajiny. Neboli prijaté žiadne pripomienky vzťahujúce sa na tento aspekt.

(115)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 30 až 31, Komisia v poznámke z 3. októbra 2018 potvrdila svoj zámer použiť Turecko ako potenciálnu reprezentatívnu krajinu a požiadala o pripomienky. Neboli prijaté žiadne pripomienky vzťahujúce sa na tento aspekt.

(116)

Turecko považuje Svetová banka za krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, t. j. je klasifikovaná ako krajina s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku (ďalej len „HND“) (70), podobne ako ČĽR.

(117)

Komisia v poznámke z 19. apríla 2018 uviedla, že identifikovala výrobcu prešetrovaného výrobku v Turecku – spoločnosť Sedat Tahir A. Ș. Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky a aby navrhli ďalších výrobcov v iných reprezentatívnych krajinách, ktoré splnili kritériá článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky ani návrhy, či už pokiaľ ide o primeranosť reprezentatívnej krajiny, ani pokiaľ ide o navrhnutie iných krajín než Turecko ako reprezentatívnych krajín.

(118)

V poznámke z 19. apríla 2018 Komisia uviedla, že hlavná vstupná surovina (t. j. hliníková fólia v tzv. jumbo kotúčoch s hmotnosťou viac ako 10 kg) a prešetrovaný výrobok (t. j. hliníková fólia v malých zvitkoch s hmotnosťou nepresahujúcou 10 kg) sú zatriedené do tých istých kódov HS, a to 7607 11 a 7607 19. S cieľom zabezpečiť správnu identifikáciu vstupného materiálu možno na účely riadneho výpočtu normálnej hodnoty považovať za primerané reprezentatívne krajiny len krajiny, ktoré ďalej rozlišujú medzi hlavným vstupným materiálom a prešetrovaným výrobkom. V danom štádiu sa usúdilo, že len v Turecku je hlavný vstupný materiál zatriedený do iných kódov ako prešetrovaný výrobok a že len tam je k dispozícii kompletný súbor verejných údajov.

(119)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti Turecka, okrem iného v súlade s uvedenými kritériami. Neboli doručené nijaké pripomienky.

(120)

Pokiaľ ide o Turecko, v databáze Global Trade Atlas boli ľahko dostupné údaje o dovoze, pokiaľ ide o hlavné suroviny používané pri výrobe prešetrovaného výrobku, zatiaľ čo údaje o iných dôležitých výrobných faktoroch, ako sú náklady na pracovnú silu a elektrickú energiu, boli takisto ľahko dostupné na webovej lokalite Tureckého štatistického inštitútu.

(121)

Z prešetrovania vyplynulo, že finančné údaje týkajúce sa tureckého výrobcu Sedat Tahir A. Ș.za rok 2017 boli verejne dostupné.

(122)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia je cieľom nájsť v možnej reprezentatívnej krajine všetky alebo podľa možnosti čo najviac z príslušných nedeformovaných výrobných faktorov, ktoré používajú spolupracujúci čínski výrobcovia, a nedeformované sumy pre režijné výrobné náklady, PVA a zisk.

(123)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Turecko splnilo všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa považovalo za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Turecko konkrétne vyrába prešetrovaný výrobok a má celý súbor dostupných údajov za všetky výrobné faktory, režijné výrobné náklady, PVA a zisk.

(124)

Po zistení, že Turecko je v tomto prípade vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné ďalej analyzovať úroveň sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia v Turecku.

(125)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) štvrtého odseku základného nariadenia „Vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(126)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 28 až 31, Komisia uviedla, že identifikovala výrobcu – spoločnosť Sedat Tahir A. S., ktorého finančné výkazy boli verejne dostupné a ktorý vyrábal prešetrovaný výrobok v potenciálnej reprezentatívnej krajine. Ďalej uviedla, že má v úmysle použiť údaje z účtovného výkazu ziskov a strát spoločnosti Sedat Tahir A. Ș. za rok 2017 ako základ na stanovenie percentuálneho podielu PVA a zisku na stanovenie normálnej hodnoty. V stanovenej lehote 10 dní neboli v súvislosti s týmto aspektom doručené žiadne pripomienky.

(127)

Režijné výrobné náklady sa v dostupných účtovných výkazoch ziskov a strát spoločnosti Sedat Tahir A. Ș. neuvádzajú osobitne, a Komisia ich preto považuje za zahrnuté do nákladov na predaný tovar alebo do výrobných nákladov.

(128)

Komisia následne použila údaje z účtovného výkazu ziskov a strát spoločnosti Sedat Tahir A. Ș. za rok 2017 ako základ pre stanovenie percentuálneho podielu PVA a zisku z výrobných nákladov, ktorý sa má uplatniť na vytvorené výrobné náklady s cieľom dostať vytvorenú normálnu hodnotu.

(129)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(130)

V poznámke z 19. apríla 2018 Komisia uviedla, že má v úmysle použiť databázu Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov pre prvých päť vstupných surovín uvedených v tabuľke č. 1 ďalej. Komisia ďalej uviedla, že plánuje využiť Turecký štatistický inštitút ako zdroj nákladov práce a nákladov na elektrickú energiu. Ďalej uviedla, že plánuje využiť databázu Orbis ako zdroj verejne dostupných finančných výkazov s cieľom stanoviť primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a na zisk.

(131)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 28, Komisia sa v poznámke z 19. apríla 2018 snažila vytvoriť úvodný zoznam výrobných faktorov a zdrojov určených na použitie pre všetky výrobné faktory, ako napr. materiál, energia a práca, ktoré pri výrobe prešetrovaného výrobku použil spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(132)

Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila množstvá spotreby rôznych výrobných faktorov použitých pri výrobe prešetrovaného výrobku získané od veľkého výrobcu z Únie zaradeného do vzorky a uplatnila ich na turecké jednotkové náklady získané z rôznych zdrojov uvedených v odôvodneniach 130 až 144, a to pre rôzne výrobné faktory použité na výrobu prešetrovaného výrobku, s cieľom stanoviť výrobné náklady. Na základe informácií dostupných z pôvodného prešetrovania sa totiž zdá, že výrobný proces čínskych vyvážajúcich výrobcov a nimi použité materiály sú totožné s tými, ktoré poskytol príslušný výrobca z Únie.

(133)

Pri zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložili zainteresované strany, a výsledkov overovania na mieste v priestoroch jedného zo žiadateľov boli identifikované tieto výrobné faktory, kódy HS a prípadne 12-miestne turecké colné kódy.

Tabuľka 1

(134)

Pokiaľ ide o hliníkové fólie, žiadatelia uviedli, že používaná štandardná surovina je hliníková fólia, bez podložky, valcovaná, ale ďalej neupravená, patriaca pod kód HS 7607 11. Podporili to dvaja zo štyroch čínskych výrobcov, ktorí poskytli odpovede na prílohu III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Jeden zo žiadateľov poskytol ďalšie informácie, konkrétne, že 12-miestne turecké colné kódy pre jumbo kotúče sú 7607 11 19 00 11 a 7607 11 19 00 12. Keďže čínski výrobcovia neposkytli ďalšie informácie a žiadne pripomienky neposkytli ani iné zainteresované strany, Komisia sa rozhodla použiť uvedené 12-miestne colné kódy na účely vytvorenia normálnej hodnoty.

(135)

Pokiaľ ide o farebnú škatuľu/škatuľu na jeden kotúč, žiadatelia uviedli, že príslušný kód HS bol 4819 10, zatiaľ čo jeden čínsky výrobca uviedol, že príslušný kód HS je 4819 20. Kód HS 4819 10 zahŕňa „… škatule z vlnitého papiera alebo lepenky“, zatiaľ čo kód HS 4819 20 zahŕňa „… škatule z nevlnitého papiera alebo lepenky“. Keďže príslušné škatule nie sú vlnité, Komisia sa rozhodla preskúmať kód HS 4819 20. Turecká nomenklatúra bola preskúmaná na podrobnejšej úrovni v rámci uvedeného kódu HS, ale nebol určený žiaden presnejší príslušný opis. Komisia sa preto na účely stanovenia nákladov na tento prvok výrobných nákladov na účely vytvorenia normálnej hodnoty rozhodla použiť uvedený kód HS na úrovni 6 číslic.

(136)

Pokiaľ ide o papierové jadro, žiadatelia uviedli rovnaký kód HS 4819 10 ako v prípade farebnej škatule/škatule. Komisia na základe preskúmania svojho opisu dospela k záveru, že výrobok by sa mal klasifikovať ako „iné cievky z lepenky“ patriace pod kód HS 4822 90. Turecká nomenklatúra bola preskúmaná na podrobnejšej úrovni v rámci uvedeného kódu HS, ale nebol určený žiadny presnejší príslušný opis, a preto sa Komisia na účely stanovenia nákladov na tento prvok výrobných nákladov na účely vytvorenia normálnej hodnoty rozhodla použiť kód HS 4822 90 na úrovni 6 číslic.

(137)

Jeden zo žiadateľov poskytol informácie, že je ako výrobný faktor potrebné zahrnúť vonkajší obal (ktorý sa používa na balenie 24 kotúčov hliníkovej fólie). Komisia na základe preskúmania svojho opisu dospela k záveru, že výrobok by sa mal takisto klasifikovať ako patriaci pod kód HS 4819 20. Turecká nomenklatúra bola preskúmaná na podrobnejšej úrovni v rámci uvedeného kódu HS, ale nebol určený žiadny presnejší príslušný opis, a preto sa Komisia na účely stanovenia nákladov na tento prvok výrobných nákladov na účely vytvorenia normálnej hodnoty rozhodla použiť kód HS 4819 20 na úrovni 6 číslic.

(138)

V prípade hliníkových fólií Komisia vybrala dovoznú hodnotu v EUR a množstvo v kilogramoch zo zvyšku sveta okrem ČĽR, pokiaľ ide o dovoz do Turecka v roku 2017, a to pre turecké colné kódy 7607 11 19 00 11 a 7607 11 19 00 12. Na základe týchto údajov Komisia potom vypočítala váženú priemernú dovoznú hodnotu v EUR/kg pre jumbo kotúče z hliníka na účely jej použitia ako relevantného nákladu na surovinu v rámci výrobných nákladov.

(139)

Pokiaľ ide o farebnú škatuľu/škatuľu a pokiaľ ide o vonkajší obal, Komisia vybrala dovoznú hodnotu v EUR a množstvo v kilogramoch zo zvyšku sveta okrem ČĽR, pokiaľ ide o dovoz do Turecka v roku 2017, a to pre kód HS 4819 20. Na základe týchto údajov Komisia potom vypočítala váženú priemernú dovoznú hodnotu v EUR/kg pre farebnú škatuľu/škatuľu a pre vonkajší obal na účely ich použitia ako relevantných nákladov na suroviny v rámci výrobných nákladov.

(140)

V prípade papierového jadra Komisia vybrala dovoznú hodnotu v EUR a množstvo v kilogramoch zo zvyšku sveta okrem ČĽR, pokiaľ ide o dovoz do Turecka v roku 2017, a to pre kód HS 4822 90. Na základe týchto údajov Komisia potom vypočítala váženú priemernú dovoznú hodnotu v EUR/kg pre papierové jadro na účely jej použitia ako relevantného nákladu na surovinu v rámci výrobných nákladov.

(141)

Pokiaľ ide o šrot z hliníkovej fólie, podľa jedného zo žiadateľov možno odpad považovať za nulový, a preto by do vytváraných výrobných nákladov nemala byť zahrnutá žiadna hodnota za šrot. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia sa rozhodla tento prístup uplatniť.

(142)

Komisia s cieľom stanoviť neskreslenú cenu surovín k momentu ich dodania do závodu vyvážajúceho výrobcu zvažovala, či je k dovoznej cene vhodné pripočítať dovozné clo reprezentatívnej krajiny, Turecka, a náklady na vnútroštátnu prepravu materiálov. Komisia zistila, že Turecko neuplatňovalo dovozné clo na dovoz hlavnej suroviny, hliníkových fólií v jumbo kotúčoch, z iných krajín ako ČĽR, z ktorých pochádza väčšina dovozu. Pokiaľ ide o vnútroštátnu prepravu materiálu, keďže žiadny čínsky výrobca nespolupracoval, takéto informácie nie sú ľahko dostupné. Ako sa však uvádza v odôvodnení 153, už normálna hodnota neupravená o takéto dovozné clo a náklady na prepravu ukazuje, že ide o vysokú úroveň dumpingového predaja na vývoz. Z toho dôvodu by preskúmanie nákladov na vnútroštátnu prepravu materiálov a dovozného cla (kde by bolo treba následne upraviť normálnu hodnotu nahor, aby sa zahrnuli tieto náklady) mohlo viesť len k zvýšeniu normálnej hodnoty, a teda aj dumpingového rozpätia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia nepovažovala za potrebné, aby sa v danom prípade upravili náklady na suroviny o dovozné clo a náklady na vnútroštátnu prepravu.

(143)

Pokiaľ ide o náklady práce, Komisia vo svojej poznámke z 3. októbra 2018 uviedla, že zamýšľa použiť údaje, ktoré uverejnil turecký štatistický úrad. Komisia predovšetkým uviedla, že zamýšľa použiť hodinové náklady práce vo výrobnom sektore za rok 2016, za hospodársku činnosť C.24 (výroba základných kovov (71)) podľa NACE Rev. 2 (72), ktoré sú najaktuálnejšou dostupnou štatistikou (73). Ďalej uviedla, že hodnoty sa primerane upravia o infláciu podľa cenového indexu domácich výrobcov (74), ktorý zverejnil turecký štatistický úrad. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia sa rozhodla tento prístup uplatniť.

(144)

Pokiaľ ide o náklady na elektrickú energiu, Komisia vo svojej poznámke z 3. októbra 2018 vzhľadom na chýbajúce informácie o úrovni spotreby v ČĽR uviedla, že plánuje uplatniť priemernú jednotkovú cenu elektrickej energie pre priemyselných používateľov, uvedenú v tlačovej správe tureckého štatistického úradu (75). Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia sa rozhodla tento prístup uplatniť.

(145)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto dvoch krokov.

(146)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia následne vynásobila koeficienty používania zistené na úrovni jedného z výrobných procesov žiadateľov za materiály, prácu a energiu nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine Turecko.

(147)

Po druhé, na vyššie uvedené výrobné náklady Komisia uplatnila režijné výrobné náklady, PVA a zisk spoločnosti Sedat Tahir A. Ș. Tieto údaje boli zistené na základe výročnej správy spoločnosti Sedat Tahir A. Ș. za rok 2017.

(148)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre typ výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia, sa normálna hodnota stanovila za celú krajinu a nie za každého vývozcu a výrobcu jednotlivo.

(149)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, Komisia nedostala od výrobcov v ČĽR žiadne odpovede na svoj dotazník. Komisia preto na základe dovozných štatistík Eurostatu („databáza Comext“) stanovila jednu váženú priemernú vývoznú cenu pre všetky typy hliníkových fólií pre domácnosť.

(150)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu.

(151)

V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Normálna hodnota sa upravila smerom nahor o 2 % o náklady na nevratnú DPH a vývozná cena sa upravila smerom nadol v rozmedzí od 1 % do 3 % o náklady na medzinárodnú nákladnú dopravu, poistenie a vnútroštátnu prepravu.

(152)

Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty podobného výrobku s váženým priemerom cien všetkého vývozu do Únie.

(153)

Na základe toho Komisia zistila existenciu dumpingového rozpätia vyjadreného ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, a to na úrovni vyššej ako 150 %. Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(154)

V nadväznosti na zistenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by sa opatrenia zrušili.

(155)

V dôsledku nespolupráce výrobcov z ČĽR sa toto preskúmanie zakladalo na informáciách, ktoré mala Komisia k dispozícii, teda na informáciách poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie a informáciách z iných nezávislých dostupných zdrojov, ako sú napr. oficiálne štatistiky dovozu a informácie získané od zainteresovaných strán počas prešetrovania.

(156)

S cieľom preskúmať pravdepodobný vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení Komisia analyzovala voľnú kapacitu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

(157)

V žiadosti o revízne prešetrovanie žiadatelia pripomenuli, že na to, aby sa jumbo kotúče z hliníka stali prešetrovaným výrobkom, stačí ich jednoduché rezanie, takže nadmerná čínska kapacita v prípade jumbo kotúčov z hliníka je relevantná pri určovaní nadmernej kapacity prešetrovaného výrobku.

(158)

Ako sa uvádza v žiadosti o revízne prešetrovanie, vo vykonávacom nariadení Komisie zo 17. decembra 2015, ktorým sa na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti rozšírili antidumpingové opatrenia na jumbo kotúče hliníkových fólií (76), sa odhaduje, že čínska výrobná kapacita pre všetky druhy hliníkovej fólie bola o 450 000 ton vyššia ako celková domáca čínska spotreba. Takisto sa odhadovalo, že táto výrobná kapacita by sa zvýšila z 2,5 milióna ton v roku 2014 na 2,8 milióna ton v roku 2018, zatiaľ čo zvýšenie domácej spotreby by pravdepodobne nepostačovalo na absorbovanie tejto rastúcej kapacity (77). Spotreba prešetrovaného výrobku v Únii je približne 85 600 ton.

(159)

Pri konečnom stanovení v rámci antidumpingových a vyrovnávacích prešetrovaní týkajúcich sa jumbo kotúčov hliníkových fólií, založenom na odpovediach vývozcov a výrobcov v ČĽR, Komisia USA pre medzinárodný obchod predpokladala voľnú kapacitu v oblasti hliníkových fólií v ČĽR v roku 2017 vo výške 161 233 ton a v roku 2018 vo výške 157 305 ton (78), čo výrazne prevyšovalo dopyt EÚ.

(160)

Okrem toho odpovede získané od štyroch skupín výrobcov v ČĽR, ktorí predložili odpovede na účely výberu vzorky, potvrdili, že majú voľnú kapacitu v priemere približne 25 %.

(161)

Komisia na základe toho zistila, že v ČĽR sú k dispozícii značné nadmerné kapacity, a preto existuje veľká pravdepodobnosť, že objem dovozu sa výrazne zvýši a bude sa vyvíjať zvýšený tlak na ceny, ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili.

(162)

Zainteresované strany nemali námietky proti týmto informáciám, ktoré v tejto súvislosti žiadatelia poskytli. Komisia nenašla žiadne dôkazy, ktoré by tieto informácie vyvracali.

(163)

V snahe zistiť, ako by sa mohol vyvíjať dovoz v prípade zrušenia opatrení, Komisia preskúmala atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien.

(164)

V tejto súvislosti analýza štatistiky čínskych vývozných cien nie je užitočná, keďže tak surovina, ako aj konečný výrobok, sa v ČĽR vykazujú pod tými istými kódmi HS.

(165)

Z analýzy odpovedí na účely výberu vzorky, ktoré poskytli čínski výrobcovia, však vyplýva, že si – v priemere – a to aj napriek platným opatreniam, účtujú vyššie ceny na trh EÚ ako na trhy iných tretích krajín a na domáci trh. Ceny pre trh EÚ boli skutočne v priemere o 5 % – 10 % vyššie než ceny do iných tretích krajín a v priemere o 20 % – 25 % vyššie ako domáce ceny.

(166)

Ako sa uvádza v žiadosti o revízne prešetrovanie, Turecko (od roku 2014) aj India (od roku 2017) uplatňujú antidumpingové opatrenia voči hliníkovým fóliám z ČĽR. Ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení EÚ týkajúcich sa hliníkových fólií pre domácnosť, tak by existencia opatrení proti dovozu na tieto iné trhy a atraktívnosť trhu EÚ z hľadiska ceny, veľmi pravdepodobne znamenali, že by sa predaje presmerovali na trh EÚ.

(167)

Komisia môže na základe významného objemu vývozu z ČĽR a jej podielu na trhu počas pôvodného obdobia prešetrovania (12 994 ton, 13,4 %), ako aj na základe pokračujúceho vývozu prešetrovaného výrobku z ČĽR na trh Únie počas posudzovaného obdobia (1 519 ton, 1,8 %), dospieť k záveru, že trh Únie je pre výrobcov prešetrovaného výrobku v ČĽR atraktívny.

(168)

Ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, tak by sa z uvedených dôvodov dovoz z ČĽR do Únie pravdepodobne výrazne zvýšil, a to za dumpingové ceny.

(169)

Na základe uvedeného, a najmä vzhľadom na dumpingové rozpätie stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania, značnú voľnú kapacitu, ktorá je dostupná v ČĽR, ako aj atraktívnosť trhu Únie, Komisia očakáva, že zrušenie opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a vstup veľkých množstiev dumpingového vývozu na trh Únie. Usudzuje sa preto, že ak by sa nechala uplynúť platnosť súčasných antidumpingových opatrení, existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

(170)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval čínsky dovoz na trh Únie za dumpingové ceny. Napriek relatívne nízkym objemom dovozu v porovnaní so spotrebou v Únii sa zistené dumpingové rozpätia potvrdzujú analýzou vývozných cien do iných tretích krajín, ktoré sa zdajú ešte nižšie, ako sa uvádza v odôvodnení 165. Vzhľadom na prvky preskúmané v častiach 3.7.1 a 3.7.2 Komisia takisto dospela k záveru, že je veľmi pravdepodobné, že by čínski výrobcovia vyvážali značné množstvá hliníkovej fólie pre domácnosť do Únie za dumpingové ceny, ak by platnosť opatrení uplynula. Existujú teda dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a v každom prípade o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(171)

V priebehu obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok 20 známych výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(172)

Komisia posúdila ujmu na základe trendov týkajúcich sa výroby, výrobnej kapacity, využitia kapacity, predaja, podielu na trhu, zamestnanosti, produktivity a rastu, ktoré získala na úrovni celého výrobného odvetvia Únie, a trendov týkajúcich sa cien, ziskovosti, peňažného toku, schopnosti získavať kapitál a investície, zásob, návratnosti investícií a miezd, ktoré získala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(173)

Komisia stanovila spotrebu v Únii spočítaním objemu predaja výrobného odvetvia Únie v Únii a celkového dovozu do Únie oznámeného Eurostatom.

(174)

Spotreba prešetrovaného výrobku v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(175)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia postupne poklesla o 18 %. Z analýzy podľa jednotlivých rokov vyplýva, že tento postupný pokles počas celého obdobia, rýchlejší medzi rokmi 2014 a 2015, sa potom v období medzi rokom 2016 a obdobím revízneho prešetrovania ustálil.

(176)

Komisia určila objem dovozu z ČĽR do Únie na základe údajov Eurostatu na úrovni TARIC a podiel dovozu na trhu porovnaním tohto objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je uvedené v tabuľke 2.

(177)

Podiel na trhu a dovoz z ČĽR sa vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(178)

Dovoz z ČĽR bol v roku 2014 na vrchole, s výrazným poklesom v roku 2015, miernym oživením v roku 2016 a ďalším významným poklesom v období revízneho prešetrovania, čo viedlo k celkovému poklesu o 57 % počas posudzovaného obdobia. Podiel dovozu na trhu klesol počas obdobia revízneho prešetrovania z 3,4 % na 1,8 %.

(179)

Pokiaľ ide o analýzu ujmy, je dôležité poznamenať, že dovoz z ČĽR do Únie pokračoval počas celého posudzovaného obdobia, a to so zaplateným clom.

(180)

Komisia použila ceny dovozu z ČĽR podľa údajov Eurostatu.

(181)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Ceny dovozu z ČĽR

(182)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR sa od roku 2014 do roku 2015 zvýšili o 25 %, v roku 2016 mierne klesli a potom v období revízneho prešetrovania klesli takmer na úroveň z roku 2014.

(183)

Počas posudzovaného obdobia zostali priemerné ceny dovozu z ČĽR za tonu výrazne nižšie ako priemerné predajné ceny za tonu a priemerné výrobné náklady na tonu výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v tabuľke 10.

(184)

Komisia stanovila podhodnotenie ceny počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala vážené priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, s údajmi Eurostatu o dovozných cenách prešetrovaného výrobku z ČĽR na úrovni CIF, upravenými o frankocenu prístav určenia, vrátane sumy bežného cla.

(185)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percento priemernej ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania.

(186)

Z porovnania vyplynulo, že pokiaľ ide o dovoz z ČĽR, priemerné podhodnotenie na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovalo 29,3 %.

(187)

V tabuľke 5 je uvedený objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a trendy cien dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín. Tento objem a trendy cien sa zakladajú na údajoch Eurostatu.

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín iných ako ČĽR

(188)

Objem dovozu z iných tretích krajín v posudzovanom období kolísal. Od roku 2014 do roku 2015 sa znížil o 37 %, ale potom sa v období revízneho prešetrovania zdvojnásobil, čo predstavovalo celkový nárast o 28 % počas posudzovaného obdobia.

(189)

Keďže sa celková spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia znížila, uvedené zvýšenie sa premietlo do zvýšenia podielu dovozu z iných tretích krajín na trhu počas rovnakého obdobia z 3,8 % v roku 2014 na 6,0 % počas obdobia revízneho prešetrovania.

(190)

Priemerné ceny dovozu z tretích krajín iných ako ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 10 %, ale zostali výrazne pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v tabuľke 10.

(191)

Počas posudzovaného obdobia dovoz prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín pochádzal najmä z Turecka, Nórska a Thajska.

(192)

Žiadatelia vo svojej žiadosti o revízne prešetrovanie tvrdili, že dovoz z Nórska sa v posudzovanom období značne zvýšil bez toho, aby tam podľa ich trhových poznatkov dochádzalo k akejkoľvek výrobe prešetrovaného výrobku. Žiadatelia takisto tvrdili, že v Thajsku a Indonézii prebiehajú praktiky prekládky prešetrovaného výrobku a že majú podozrenie, že tieto výrobky majú pôvod v ČĽR.

(193)

Komisia analyzovala údaje Eurostatu týkajúce sa príslušného dovozu. Objem dovozu do Únie z Nórska, Thajska a Indonézie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 6

Dovoz z Nórska, Thajska a Indonézie

(194)

Komisia nemá informácie o žiadnej výrobe prešetrovaného výrobku v Nórsku. Komisia takisto zistila, že v období revízneho prešetrovania dovoz z Nórska, Thajska a Indonézie úplne kompenzoval pokles dovozu z ČĽR. Žiadatelia predložili tvrdenie o možnom obchádzaní existujúcich antidumpingových opatrení na dovoz z ČĽR prostredníctvom postupov prekládky v Nórsku, Thajsku a Indonézii. Komisia však nebola schopná overiť dôkazy získané na podporu tohto tvrdenia.

(195)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(196)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, Komisia použila výber vzorky.

(197)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy.

(198)

Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov predložených výrobným odvetvím Únie a na základe overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie.

(199)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe overených údajov vo vyplnených dotazníkoch od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(200)

Komisia v prípade oboch súborov údajov skonštatovala, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(201)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacít, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť a produktivita.

(202)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, priemerné jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(203)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(204)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 17 % a nasledoval pokles spotreby v Únii. Pokles bol menej výrazný v období od roku 2016 do konca obdobia revízneho prešetrovania.

(205)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa za posudzované obdobie znížila o 8 %, čo naznačuje, že odvetvie Únie nedokázalo v záujme vysporiadania sa s obmedzením výroby počas posudzovaného obdobia plne znížiť kapacitu.

(206)

Využitie kapacity v posudzovanom období kolísalo, ale v porovnaní s rokom 2014 je na svojej najnižšej úrovni v období revízneho prešetrovania. Miera využitia kapacity sa počas posudzovaného obdobia znížila o 11 %,

(207)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie v Únii a podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel výrobcov z Únie na trhu

(208)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 19 %. Toto zníženie nasledovalo po poklese spotreby v Únii.

(209)

Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo získať podiel na trhu v rokoch 2014 až 2015, ale v roku 2016 ho opäť stratilo. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas obdobia revízneho prešetrovania je dokonca mierne nižší ako na začiatku posudzovaného obdobia.

(210)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba výrobného odvetvia Únie znížila o 17 %, zatiaľ čo spotreba v Únii sa znížila o 18 % a objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa znížil o 19 %. Pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období by sa mal vnímať v kontexte klesajúcej spotreby za rovnaké obdobie. Podiel Únie na trhu mierne klesol.

(211)

Zamestnanosť a produktivita výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Zamestnanosť a produktivita výrobcov z Únie

(212)

Z dôvodu obmedzenej výroby sa počas posudzovaného obdobia znížila aj zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie o 7 %. Toto zníženie zamestnanosti je však nižšie ako zníženie výroby o 17 % počas posudzovaného obdobia. To ovplyvnilo produktivitu výrobcov z Únie, ktorá v posudzovanom období klesla o 11 %.

(213)

Priemerné predajné ceny a výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné predajné ceny v Únii a jednotkové náklady

(214)

Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na tonu neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia mierne znížila o 1 %, pričom jeho výrobné náklady na tonu sa v rovnakom období zvýšili o 7 %.

(215)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(216)

Priemerné náklady práce na pracovníka vo výrobnom odvetví Únie počas posudzovaného obdobia mierne poklesli.

(217)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 12

Zásoby

(218)

Úroveň konečného stavu zásob sa počas posudzovaného obdobia menila. Počas tohto obdobia sa celkovo znížila o 7 %.

(219)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(220)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(221)

Celkovo ziskovosť výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období prudko klesla o 155 %. Aj keď sa medzi rokmi 2014 a 2015 zlepšila o 9 %, počas obdobia revízneho prešetrovania spadla na úroveň stratovosti.

(222)

Čistý peňažný tok, schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoje činnosti, sa počas posudzovaného obdobia znížil o 81 %. Od roku 2014 do roku 2015 sa zdvojnásobil, ale potom v roku 2016 a v období revízneho prešetrovania prudko klesol.

(223)

Počas posudzovaného obdobia sa ročné investície výrobného odvetvia Únie do podobného výrobku zvýšili o 4 %.

(224)

Návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie, zisk ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty aktív, klesla počas posudzovaného obdobia o 145 % a v období revízneho prešetrovania sa stala sa zápornou.

(225)

Prešetrovaním sa ukázalo, že väčšina ukazovateľov ujmy sa vyvíjala negatívne a hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zhoršila.

(226)

Vďaka zavedeným opatreniam si výrobné odvetvie Únie dokázalo udržať úroveň cien a podiel na upadajúcom trhu.

(227)

Objem výroby a predaja výrobného odvetvia Únie sledoval rovnaký negatívny trend ako spotreba v Únii. Negatívne trendy jeho ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií však nesúvisia s negatívnym vývojom spotreby. Tieto ukazovatele sa na začiatku posudzovaného obdobia, po uložení opatrení, vyvíjali pozitívne, ale v dôsledku značného poklesu spotreby a nárastu výrobných nákladov sa začali rýchlo zhoršovať. V období revízneho prešetrovania sa výrobné odvetvie Únie stalo stratovým.

(228)

Zároveň sa počas posudzovaného obdobia dovoz z tretích krajín zvýšil tak v absolútnom vyjadrení, ako aj pokiaľ ide o jeho podiel na trhu a, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 194, v plnej miere kompenzoval pokles dovozu z ČĽR. Hoci priemerné ceny dovozu z tretích krajín boli na nižších úrovniach ako ceny výrobného odvetvia Únie, Komisia nemohla dospieť k záveru, či tento dovoz bol príčinou ujmy pre výrobné odvetvie Únie, keďže ich sortiment výrobkov nebol známy. Priemerná jednotková cena z tretích krajín je však stále oveľa vyššia ako ceny, za ktoré počas obdobia revízneho prešetrovania vstupoval na trh Únie dovoz z ČĽR. V dôsledku toho sa zhoršujúca sa hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie časovo zhoduje s pokračujúcou prítomnosťou dumpingového dovozu z ČĽR na trh Únie v reprezentatívnom objeme, ktorý naďalej podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, a preto naďalej vyvíjal nespravodlivý konkurenčný tlak na výrobné odvetvie Únie.

(229)

Komisia po celkovom posúdení faktorov ujmy dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie nezlepšilo svoju hospodársku a finančnú situáciu a nezotavilo sa zo značnej ujmy, ktorú Komisia konštatovala v pôvodom prešetrovaní.

(230)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení proti ČĽR, ďalej dochádzalo k výskytu značnej ujmy v dôsledku dovozu z ČĽR. Z prešetrovania vyplynulo, že sa dovoz z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny (odôvodnenie 153) a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení (odôvodnenie 169).

(231)

S cieľom určiť pravdepodobnosť pokračovania ujmy v prípade zrušenia opatrení proti ČĽR Komisia analyzovala i) dostupnú voľnú kapacitu v ČĽR, ii) atraktívnosť trhu Únie a iii) vplyv čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(232)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 157 až 162, v ČĽR sú značné nadmerné kapacity, ktoré značne presahujú celkovú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho nezistila žiadne prvky, ktoré by mohli naznačovať akýkoľvek výrazný nárast domáceho dopytu po prešetrovanom výrobku v ČĽR alebo na trhu niektorej inej tretej krajiny v blízkej budúcnosti. Komisia preto dospela k záveru, že domáci dopyt v ČĽR ani na trhu niektorej inej tretej krajiny nebude schopný pohltiť dostupnú voľnú kapacitu v ČĽR.

(233)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 165 až 167, trh Únie je pre vyvážajúcich výrobcov z ČĽR atraktívnym trhom. Podiel dovozu z ČĽR na trhu predstavoval počas pôvodného obdobia prešetrovania (2010 – 2011) 13,4 %, čo naznačuje možnú úroveň dovozu z ČĽR v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(234)

Dovoz z ČĽR bez antidumpingového cla by v období revízneho prešetrovania podhodnotil predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 29,3 %. Uvedené naznačuje pravdepodobnú cenovú úroveň dovozu z ČĽR v prípade zrušenia opatrení. Na základe toho je pravdepodobné, že by sa cenový tlak na trhu Únie v prípade zrušenia opatrení zvýšil, čo by viedlo k tomu, že výrobné odvetvie Únie by utrpelo ďalšiu ujmu.

(235)

Z toho vyplýva, že pri neexistencii opatrení by vyvážajúci výrobcovia z ČĽR pravdepodobne zvýšili svoju prítomnosť na trhu Únie z hľadiska objemu aj podielu na trhu, za dumpingové ceny, ktoré by výrazne podhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(236)

Pretrvávajúca prítomnosť dumpingového dovozu z ČĽR na trhu Únie a jeho nízka cenová politika zabránili tomu, aby výrobné odvetvie Únie mohlo v plnej miere využiť existujúce antidumpingové opatrenia a zotaviť sa z minulých dumpingových praktík spôsobujúcich ujmu. Vzhľadom na prítomnosť tohto dumpingového dovozu nedokázalo výrobné odvetvie Únie premietnuť svoje zvýšené náklady do svojich predajných cien, čo spôsobilo výrazné zhoršenie jeho ziskovosti v období revízneho prešetrovania na stratovú úroveň.

(237)

Ak by sa opatrenia zrušili, výrobné odvetvie Únie by oproti dovozu z ČĽR za nízke ceny nedokázalo udržať svoj objem predaja a podiel na trhu. Je vysoko pravdepodobné, že ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, tak by podiel ČĽR na trhu prudko narástol. Strata objemu predaja by viedla k ešte nižšej miere využitia kapacity a k rastu priemerných výrobných nákladov. Spolu so zvýšeným cenovým tlakom by to viedlo k ďalšiemu zhoršeniu už aj tak zlej finančnej situácie výrobného odvetvia Únie a v konečnom dôsledku k zatváraniu výrobných prevádzok a prípadne aj k zániku výrobného odvetvia.

(238)

Preto Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu ujmy v dôsledku dovozu z ČĽR a že situácia výrobného odvetvia Únie, ktorá je už teraz zložitá, by sa ďalej zhoršila.

(239)

Zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k značnému zvýšeniu dumpingového dovozu z ČĽR za ceny podhodnocujúce ceny výrobného odvetvia Únie. Komisia preto dospela k záveru, že v prípade zrušenia opatrení existuje vysoká pravdepodobnosť pokračovania ujmy.

(240)

Okrem toho Komisia zistila, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ďalšej ujmy. Aj keby sa pretrvávajúca ujma výrobného odvetvia Únie nemohla pripísať danému dovozu, Komisia zistila, že existuje vysoká pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy na základe nižších vývozných cien do tretích krajín (pozri odôvodnenie 165), významnej úrovne voľnej kapacity v ČĽR, ako aj atraktívnosti trhu EÚ (pozri časť 4.7).

(241)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku.

(242)

Komisia vychádza pri stanovení záujmu Únie z posúdenia všetkých rôznych záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov. V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(243)

Na základe uvedeného Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie zachovať existujúce opatrenia.

(244)

Z prešetrovania vyplynulo, že ak by sa opatrenia zrušili, krehká situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej výrazne zhoršila.

(245)

Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení proti ČĽR by bolo pre výrobné odvetvie Únie prospešné.

(246)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 16 a 19, žiadny dovozca ani používateľ sa neprihlásil ani nespolupracoval pri tomto prešetrovaní. Ako sa zistilo v predchádzajúcich prešetrovaniach vyznačujúcich sa takouto nespoluprácou, Komisia dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by dovozcov a používateľov z Únie negatívne neovplyvnilo.

(247)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia usúdila, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody vedúce k záveru, že nie je v záujme Únie predĺžiť platnosť existujúcich antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(248)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať platné antidumpingové opatrenia. Poskytla sa im aj lehota, v rámci ktorej mohli predložiť svoje pripomienky k tomuto poskytnutiu informácií a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Neboli doručené žiadne pripomienky ani podania či žiadosti o vypočutie.

(249)

Z uvedených úvah vyplýva, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v ČĽR uložené konečným nariadením by sa mali zachovať.

(250)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku, ktorý vyrábajú tieto spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovezené prešetrované výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi sa tieto sadzby nemôžu použiť a platí pre ne sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(251)

Každá žiadosť o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predávajúcich subjektov) by sa mala adresovať Komisii (79) so všetkými príslušnými informáciami, predovšetkým o akejkoľvek zmene činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, ktorá je spojená napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo uvedenou zmenou týkajúcou sa výrobných a predávajúcich subjektov. V prípade potreby sa toto nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(252)

Vzhľadom na článok 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (80) by v prípadoch, keď sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(253)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,