Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32016R1191

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

OJ L 200, 26.7.2016, p. 1–136 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1191/oj

26.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1191

zo 6. júla 2016

o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 21 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Únia stanovila cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. V záujme zabezpečenia voľného pohybu verejných listín v rámci Únie, a tým podpory voľného pohybu občanov Únie, by Únia mala prijať konkrétne opatrenia na zjednodušenie existujúcich administratívnych požiadaviek súvisiacich s predkladaním určitých verejných listín vydaných orgánmi jedného členského štátu v inom členskom štáte.

(2)

Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z 5. októbra 1961 o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (ďalej len „dohovor o apostiloch“), ktorým sa zaviedol systém pre zjednodušený obeh verejných listín vydaných zmluvnými štátmi uvedeného dohovoru.

(3)

V súlade so zásadou vzájomnej dôvery a v záujme podpory voľného pohybu osôb v rámci Únie by sa týmto nariadením mal stanoviť systém ďalšieho zjednodušenia administratívnych náležitostí obehu určitých verejných listín a ich osvedčených odpisov, keď uvedené verejné listiny a ich osvedčené odpisy vydáva orgán jedného členského štátu na predloženie v inom členskom štáte.

(4)

Systémom stanoveným v tomto nariadení by nemali byť dotknuté osoby, ktoré – ak si to budú želať – môžu naďalej využívať iné systémy, ktoré oslobodzujú verejné listiny od vyššieho overenia alebo podobnej formálnej náležitosti a ktoré sa uplatňujú medzi členskými štátmi. Toto nariadenie by sa najmä malo považovať za samostatný nástroj nezávislý od dohovoru o apostiloch.

(5)

Mala by sa zachovať paralelná existencia systému stanoveného v tomto nariadení a iných systémov, ktoré sa uplatňujú medzi členskými štátmi. Pokiaľ ide o dohovor o apostiloch, napriek tomu, že by sa orgánom členských štátov nemalo umožňovať vyžadovať apostil, keď im osoba predloží verejnú listinu, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie a ktorá bola vydaná v inom členskom štáte, týmto nariadením by sa členským štátom nemalo brániť vydávať apostil, ak sa osoba rozhodne oň požiadať. Okrem toho by sa týmto nariadením nemalo brániť osobe naďalej v jednom členskom štáte používať apostil vydaný v inom členskom štáte. Na žiadosť dotknutej osoby by sa preto vo vzťahoch medzi členskými štátmi mohol naďalej využívať dohovor o apostiloch. V prípade, keď osoba požiada o apostil na verejnú listinu, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, vydávajúci vnútroštátny orgán by mal použiť vhodné prostriedky na to, aby ju informoval o tom, že podľa systému stanoveného v tomto nariadení apostil už nie je potrebný, ak daná osoba zamýšľa listinu predložiť v inom členskom štáte. V každom prípade by členské štáty mali uvedenú informáciu sprístupniť prostredníctvom akýchkoľvek vhodných prostriedkov.

(6)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na verejné listiny vydané orgánmi členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnym právom, ktorých hlavným účelom je osvedčiť niektorú z týchto skutočností: narodenie, skutočnosť, že osoba žije, úmrtie, meno, manželstvo (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu), rozvod, rozluku alebo vyhlásenie manželstva za neplatné, registrované partnerstvo (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatútu registrovaného partnerstva), zrušenie registrovaného partnerstva, rozluku alebo vyhlásenie registrovaného partnerstva za neplatné, rodičovstvo, osvojenie, bydlisko a/alebo pobyt alebo štátnu príslušnosť. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na verejné listiny vydané pre osobu členským štátom, ktorého je táto osoba štátnym príslušníkom, na účely potvrdenia, že daná osoba nemá záznam v registri trestov. Okrem toho by sa toto nariadenie malo vzťahovať na verejné listiny, ktorých predloženie sa môže požadovať od občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, ak chcú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie voliť alebo byť volení do Európskeho parlamentu alebo v komunálnych voľbách v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko.

(7)

Týmto nariadením by sa nemala členským štátom uložiť povinnosť vydávať verejné listiny, ktoré v ich vnútroštátnom práve neexistujú.

(8)

Toto nariadenie by sa tiež malo vzťahovať na osvedčené odpisy verejných listín vyhotovené príslušným orgánom členského štátu, v ktorom bola vydaná pôvodná verejná listina. Toto nariadenie by sa však nemalo vzťahovať na odpisy osvedčených odpisov.

(9)

Toto nariadenie by sa tiež malo vzťahovať na elektronické verzie verejných listín a viacjazyčné štandardné formuláre vhodné na elektronickú výmenu. Každý členský štát by však mal v súlade so svojím vnútroštátnym právom rozhodnúť, či a za akých podmienok možno predkladať verejné listiny a viacjazyčné štandardné formuláre v elektronickej podobe.

(10)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na cestovné pasy ani preukazy totožnosti vydané v členskom štáte, pretože takéto doklady nepodliehajú vyššiemu overovaniu ani podobnej formálnej náležitosti, keď sa predkladajú v inom členskom štáte.

(11)

Toto nariadenie, a najmä v ňom stanovený mechanizmus pre administratívnu spoluprácu by sa nemali vzťahovať na listiny o osobnom stave vydávané podľa dotknutých dohovorov Medzinárodnej komisie pre osobný stav („ICCS“).

(12)

Verejné listiny o zmene mena by sa mali tiež považovať za verejné listiny, ktorých hlavným účelom je osvedčiť meno fyzickej osoby.

(13)

Pojem „osobný stav“ by sa mal vykladať tak, že sa odkazuje na to, či je žena vydatá, odlúčená, nevydatá, ako aj slobodná, rozvedená alebo ovdovená a muž ženatý, odlúčený, neženatý, ako aj slobodný, rozvedený alebo ovdovený.

(14)

Pojem „rodičovstvo“ by sa mal vykladať tak, že označuje právny vzťah medzi dieťaťom a jeho rodičmi.

(15)

Na účely tohto nariadenia by sa mali pojmy „bydlisko“, „pobyt“ a „štátna príslušnosť“ vykladať v súlade s vnútroštátnym právom.

(16)

Pojem „záznam v registri trestov“ by sa mal vykladať ako odkaz na vnútroštátny register alebo registre, v ktorých sa zaznamenávajú odsúdenia v súlade s vnútroštátnym právom. Pojem „odsúdenie“ by sa mal vykladať ako akékoľvek právoplatné rozhodnutie trestného súdu voči fyzickej osobe v súvislosti s trestným činom, ak sa takéto rozhodnutia zaznamenávajú v registri trestov odsudzujúceho členského štátu.

(17)

Zjednodušenie požiadaviek na predkladanie verejných listín vydaných v jednom členskom štáte v inom členskom štáte by malo priniesť konkrétne výhody pre občanov Únie. Listiny vydané súkromnými osobami by mali byť vzhľadom na svoju odlišnú právnu povahu vylúčené z pôsobnosti tohto nariadenia. Verejné listiny vydané orgánmi tretích štátov by takisto mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a to aj keď ich už ako pravé prijali orgány členského štátu. Vylúčenie verejných listín vydaných orgánmi tretích štátov by sa malo vzťahovať aj na osvedčené odpisy verejných listín vydaných orgánmi tretích štátov, ktoré vyhotovili orgány členského štátu.

(18)

Cieľom tohto nariadenia nie je zmeniť hmotné právo členských štátov týkajúce sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, mena, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu), rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné, registrovaného partnerstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatútu registrovaného partnerstva), zrušenia registrovaného partnerstva, rozluky alebo vyhlásenia registrovaného partnerstva za neplatné, rodičovstva, osvojenia, bydliska a/alebo pobytu, štátnej príslušnosti, neexistencie záznamu v registri trestov alebo verejných listín, ktorých predloženie môže požadovať členský štát od kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo v komunálnych voľbách alebo od voliča v týchto voľbách, ktorý je štátnym príslušníkom uvedeného členského štátu. Okrem toho by týmto nariadením nemalo byť dotknuté uznávanie právnych účinkov týkajúcich sa obsahu verejných listín vydaných orgánmi jedného členského štátu v inom členskom štáte.

(19)

S cieľom podporiť voľný pohyb občanov Únie by verejné listiny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a ich osvedčené odpisy mali byť oslobodené od všetkých foriem vyššieho overenia a podobnej formálnej náležitosti.

(20)

Iné formálne náležitosti, najmä požiadavky na predloženie osvedčených odpisov a prekladov verejných listín na každom stupni, by sa mali takisto zjednodušiť, aby sa ešte viac uľahčil pohyb verejných listín medzi členskými štátmi.

(21)

S cieľom predchádzať jazykovým prekážkam, a tým ešte viac uľahčiť pohyb verejných listín medzi členskými štátmi, by sa mali zaviesť viacjazyčné štandardné formuláre v každom úradnom jazyku inštitúcií Únie pre verejné listiny týkajúce sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu), registrovaného partnerstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatútu registrovaného partnerstva), bydliska a/alebo pobytu a neexistencie záznamu v registri trestov.

(22)

Jediným účelom viacjazyčných štandardných formulárov by malo byť uľahčiť preklad verejných listín, ku ktorým sa pripájajú. Také formuláre by preto nemali byť v obehu medzi členskými štátmi ako samostatné listiny. Nemali by mať rovnaký účel alebo sledovať rovnaké ciele ako výpisy zo zápisov o osobnom stave, doslovné výpisy zo zápisov o osobnom stave, viacjazyčné výpisy zo zápisov o osobnom stave, viacjazyčné a kódované výpisy zo zápisov o osobnom stave ani viacjazyčné a kódované osvedčenia o osobnom stave stanovené v Dohovore ICCS č. 2 o bezplatnom vydávaní odpisov zápisov o osobnom stave a ich oslobodení od vyššieho overenia, Dohovore ICCS č. 16 o vydávaní viacjazyčných výpisov zo zápisov o osobnom stave a Dohovore ICCS č. 34 o vydávaní viacjazyčných a kódovaných výpisov zo zápisov o osobnom stave a viacjazyčných a kódovaných osvedčení o osobnom stave.

(23)

Viacjazyčné štandardné formuláre zavedené týmto nariadením by mali odrážať obsah verejných listín, ku ktorým sú pripojené, a mali by v čo najväčšom rozsahu odstrániť potrebu prekladu uvedených verejných listín. Cieľ odstránenia potreby prekladu však nemožno dosiahnuť v prípade viacerých verejných listín, napríklad určitých kategórií súdnych rozhodnutí, ktorých obsah nemožno vo viacjazyčných štandardných formulároch náležite zohľadniť. Členské štáty by mali Komisii oznámiť verejné listiny, ku ktorým sa môžu pripojiť viacjazyčné štandardné formuláre ako vhodná pomôcka pri preklade. Členské štáty by sa mali usilovať o to, aby sa viacjazyčné štandardné formuláre pripájali k čo najväčšiemu počtu verejných listín, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia.

(24)

Od osoby, ktorá predkladá verejnú listinu, ku ktorej je pripojený viacjazyčný štandardný formulár, by sa nemalo vyžadovať, aby predložila preklad uvedenej verejnej listiny. Malo by sa však ponechať na orgáne, ktorému sa verejná listina predkladá, aby rozhodol, či informácie obsiahnuté vo viacjazyčnom štandardnom formulári stačia na spracovanie uvedenej verejnej listiny.

(25)

Ak je to potrebné na spracovanie verejnej listiny, orgán, ktorému sa uvedená verejná listina predkladá, môže výnimočne vyžadovať, aby osoba, ktorá predkladá uvedenú verejnú listinu, ku ktorej je pripojený viacjazyčný štandardný formulár, poskytla aj preklad alebo prepis obsahu viacjazyčného štandardného formulára do úradného jazyka jeho členského štátu, alebo ak má daný členský štát viacero úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov miesta, kde sa verejná listina predkladá, pokiaľ uvedený jazyk je tiež jedným z úradných jazykov inštitúcií Únie.

(26)

Viacjazyčné štandardné formuláre by sa mali vydať na žiadosť osôb, ktoré majú nárok na získanie verejných listín, ku ktorým sa majú viacjazyčné štandardné formuláre pripojiť. Viacjazyčné štandardné formuláre by nemali mať právne účinky, pokiaľ ide o uznávanie ich obsahu v členských štátoch, v ktorých sa predkladajú.

(27)

Pri vyhotovovaní viacjazyčného štandardného formulára, ktorý sa má pripojiť ku konkrétnej verejnej listine, by mal mať orgán, ktorý formulár vydáva, možnosť vybrať zo vzoru pre uvedený viacjazyčný štandardný formulár len tie názvy rubrík pre jednotlivé krajiny, ktoré sú relevantné pre dotknutú verejnú listinu, s cieľom zabezpečiť, aby viacjazyčný štandardný formulár obsahoval len informácie uvedené vo verejnej listine, ku ktorej sa má tento formulár pripojiť.

(28)

Malo by byť možné začleniť elektronickú verziu viacjazyčného štandardného formulára z Európskeho portálu elektronickej justície do iného miesta dostupného na vnútroštátnej úrovni a formulár vydávať odtiaľ.

(29)

Členské štáty by mali mať možnosť vytvárania elektronických verzií viacjazyčných štandardných formulárov použitím inej technológie, než akú používa Európsky portál elektronickej justície, za predpokladu, že viacjazyčné štandardné formuláre, ktoré vydávajú členské štáty pomocou uvedenej inej technológie, obsahujú informácie, ktoré sa vyžadujú podľa tohto nariadenia.

(30)

Mali by sa stanoviť primerané záruky na predchádzanie podvodom, ktoré zahŕňajú verejné listiny, a falšovaniu verejných listín a ich osvedčených odpisov, ktoré sú v obehu medzi členskými štátmi.

(31)

V snahe umožniť rýchlu a bezpečnú cezhraničnú výmenu informácií a uľahčiť poskytovanie vzájomnej pomoci by sa mal týmto nariadením zaviesť účinný mechanizmus pre administratívnu spoluprácu medzi orgánmi, ktoré určili členské štáty. Využívaním uvedeného mechanizmu pre administratívnu spoluprácu, ktorý by sa mal zakladať na informačnom systéme o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“), ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (3), by sa mala posilniť vzájomná dôvera členských štátov v rámci vnútorného trhu.

(32)

Nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 by sa preto malo zmeniť s cieľom doplniť niektoré ustanovenia tohto nariadenia do zoznamu ustanovení o administratívnej spolupráci v aktoch Únie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom IMI, stanovených v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012.

(33)

V záujme zaručenia vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany údajov v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia a v záujme predchádzania podvodom by Komisia mala zaistiť, aby IMI zaručoval bezpečnosť verejných listín a poskytoval bezpečný spôsob elektronického zasielania uvedených dokumentov. Komisia by mala v IMI sprístupniť nástroj, ktorým by sa informácie, ktoré sa prostredníctvom systému vymieňajú, pri exporte zo systému osvedčovali. Okrem toho by orgány členských štátov, ktoré si vymieňajú informácie o verejných listinách, mali prijať opatrenia potrebné na to, aby sa v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2012 zabezpečilo, že verejné listiny a osobné údaje, ktoré sa vymieňajú prostredníctvom IMI, sa zbierajú, spracúvajú a používajú len na účely zlučiteľné s účelmi, na aké boli pôvodne poskytnuté. Nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 obsahuje potrebné ustanovenia na zaistenie ochrany osobných údajov a vysokej úrovne zabezpečenia a dôvernosti výmeny informácií v IMI a stanovujú sa v ňom povinnosti Komisie v tejto súvislosti. V nariadení (EÚ) č. 1024/2012 sa tiež uvádza, že používatelia IMI si vymieňajú a spracúvajú osobné údaje iba na účely vymedzené v právnom akte Únie, na ktorom je výmena založená, a v súlade s účelom, na ktorý boli pôvodne poskytnuté.

(34)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (4) bude upravovať spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia pod dohľadom nezávislých orgánov verejnej moci určených členskými štátmi. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií a dokumentov orgánmi členských štátov by mali byť v súlade so smernicou 95/46/ES. Okrem toho takéto výmeny a prenosy by mali slúžiť na špecifické účely overovania pravosti verejných listín uvedenými orgánmi prostredníctvom IMI a takéto overovanie by sa malo vykonávať len v rámci príslušných oblastí právomoci uvedených orgánov. To by nemalo členským štátom brániť pri uplatňovaní ich zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa prístupu verejnosti k úradným dokumentom.

(35)

Orgány členských štátov by si mali poskytovať vzájomnú pomoc, aby uľahčili uplatňovanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie mechanizmu pre administratívnu spoluprácu medzi orgánmi, ktoré určili členské štáty, keď majú orgány členského štátu, v ktorom sa verejná listina alebo jej osvedčený odpis predkladá, odôvodnené pochybnosti o pravosti verejnej listiny alebo jej osvedčeného odpisu.

(36)

Ak majú orgány členského štátu, v ktorom sa verejná listina alebo jej osvedčený odpis predkladá, odôvodnené pochybnosti o pravosti uvedených listín, mali by mať možnosť overiť si vzory listín dostupné v databáze IMI, a ak pochybnosti pretrvávajú, podať prostredníctvom IMI žiadosť o informácie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom boli uvedené listiny vydané, a to buď zaslaním žiadosti priamo orgánu, ktorý vydal verejnú listinu alebo vyhotovil jej osvedčený odpis, alebo prostredníctvom kontaktovania ústredného orgánu daného členského štátu. Dožiadané orgány by na takéto žiadosti mali odpovedať čo najrýchlejšie, najneskôr však v lehote, ktorá nepresahuje 5 pracovných dní alebo 10 pracovných dní v prípade, že žiadosť spracúva ústredný orgán. Lehota 10 pracovných dní sa môže vzťahovať najmä na prípady, keď dožiadané orgány ešte nie sú zaregistrované v IMI. Ak nie je možné uvedené lehoty dodržať, dožiadaný orgán a dožadujúci orgán by sa mali dohodnúť na predĺžení lehoty.

(37)

Na účely výpočtu lehôt stanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (5).

(38)

Je možné, že za výnimočných okolností nebudú orgány členských štátov schopné overiť pravosť verejnej listiny. Malo by k tomu dôjsť len vtedy, keď v dôsledku okolností, ako napríklad zničenia alebo straty vyhotovení vnútroštátnych listín následkom napríklad zničenia archívov určitej matriky alebo súdu, alebo neexistencie registra uvedené overenie nie je možné. Preto by v IMI mala existovať možnosť odpovede, ktorá odráža túto skutočnosť.

(39)

Ak dožiadaný orgán vo svojej odpovedi nepotvrdí pravosť verejnej listiny alebo jej osvedčeného odpisu alebo ak uvedený orgán neodpovie, dožadujúci orgán by nemal byť povinný uvedenú verejnú listinu alebo jej osvedčený odpis spracovať. Okrem toho v takýchto prípadoch by dožadujúci orgán alebo osoba, ktorá predkladá verejnú listinu alebo osvedčený odpis, mali mať možnosť využiť akékoľvek dostupné prostriedky na overenie alebo preukázanie pravosti verejnej listiny alebo jej osvedčeného odpisu. V záujme zabezpečenia účinnosti tohto nariadenia by k situáciám, v ktorých sa nezašle žiadna odpoveď prostredníctvom IMI, malo dochádzať iba výnimočne.

(40)

Ak je to potrebné, koordinátor IMI alebo príslušné ústredné orgány môžu poskytnúť pomoc pri hľadaní riešenia problémov, s ktorými sa môžu orgány členských štátov stretnúť pri používaní IMI, vrátane prípadov, keď nedostanú žiadnu odpoveď na žiadosť o informácie alebo ak sa nemôžu dohodnúť na predĺžení lehoty na odpoveď.

(41)

Orgány členských štátov by mali využívať dostupné funkcie IMI vrátane viacjazyčného systému pre komunikáciu a vopred preložených štandardných otázok a odpovedí a registra vzorov verejných listín používaných v rámci vnútorného trhu.

(42)

Ústredné orgány členských štátov by mali poskytovať pomoc vo vzťahu k žiadostiam o informácie, najmä prijímať a zasielať takéto žiadosti a v prípade potreby na ne odpovedať a poskytovať potrebné informácie v súvislosti s uvedenými žiadosťami, predovšetkým v prípadoch, keď dožadujúci ani dožiadaný orgán nie je registrovaný v IMI.

(43)

Na účely tohto nariadenia by ústredné orgány členských štátov mali navzájom komunikovať a plniť svoje úlohy prostredníctvom IMI. Komunikácia medzi orgánmi toho istého členského štátu by sa mala uskutočňovať v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

(44)

Vzťah medzi týmto nariadením a existujúcimi právnymi predpismi Únie by sa mal objasniť. Z tohto hľadiska by týmto nariadením nemalo byť dotknuté uplatňovanie právnych predpisov Únie obsahujúcich ustanovenia o vyššom overení alebo podobnej formálnej náležitosti, alebo iných formálnych náležitostiach, ako napríklad nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (6). Týmto nariadením by tiež nemalo byť dotknuté uplatňovanie právnych predpisov Únie o elektronických podpisoch a elektronickej identifikácii. Ak sú ustanovenia tohto nariadenia v rozpore s ustanovením iného aktu Únie, ktorým sa upravujú špecifické aspekty zjednodušenia požiadaviek na predkladanie verejných listín a ktorým sa takéto požiadavky zjednodušujú ešte viac, ako napríklad smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (7), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (8) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (9), malo by mať ustanovenie aktu Únie, ktorým sa stanovuje ďalšie zjednodušenie, prednosť.

(45)

Okrem toho by týmto nariadením nemalo byť dotknuté používanie iných systémov administratívnej spolupráce stanovených právnymi predpismi Únie, ktoré stanovujú výmenu informácií medzi členskými štátmi v osobitných oblastiach, ako napríklad smernicou Rady 93/109/ES (10) alebo nariadením (ES) č. 987/2009. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v súčinnosti s takýmito osobitnými systémami.

(46)

Na zabezpečenie súladu so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia je potrebné, aby medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi malo toto nariadenie vo vzťahu k záležitostiam, na ktoré sa vzťahuje, a v ňom stanovenom rozsahu prednosť pred dvojstrannými alebo mnohostrannými dohodami alebo dojednaniami, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty a ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(47)

Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť ponechať v platnosti alebo uzatvárať medzi sebou dohody na dvojstrannej či viacstrannej úrovni v záležitostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, ako je napríklad dôkazná hodnota verejných listín, viacjazyčné štandardné formuláre s právnou silou, oslobodenie takýchto formulárov od vyššieho overenia a oslobodenie verejných listín od vyššieho overenia v iných oblastiach, než sú oblasti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Členské štáty by mali mať možnosť ponechať v platnosti alebo uzatvárať dohody s cieľom ešte viac zjednodušiť medzi členskými štátmi obeh verejných listín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(48)

Verejné listiny vydané orgánmi tretích štátov nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Okrem toho dohody a dojednania týkajúce sa vyššieho overenia alebo podobnej formálnej náležitosti v súvislosti s verejnými listinami o záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré vydali orgány členských štátov alebo tretích štátov, ktoré sa majú uplatňovať vo vzťahoch medzi dotknutými členskými štátmi a tretími štátmi, nesmú mať vplyv na uplatňovanie tohto nariadenia. Toto nariadenie by preto nemalo brániť členským štátom pri uzatváraní dvojstranných alebo viacstranných medzinárodných dohôd s tretími štátmi týkajúcich sa vyššieho overenia alebo podobnej formálnej náležitosti v súvislosti s verejnými listinami týkajúcimi sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré vydali orgány členských štátov alebo tretích štátov, ktoré sa používajú vo vzťahoch medzi dotknutými členskými štátmi a tretími štátmi. Členským štátom by sa tiež nemalo brániť, aby v rozsahu, v akom jeden alebo viaceré členské štáty sú alebo sa rozhodnú stať zmluvnými stranami takýchto dohôd alebo dojednaní, rozhodovali o pristúpení nových zmluvných strán, najmä pokiaľ ide o právo vzniesť a oznámiť námietku voči pristúpeniu nového štátu podľa článku 12 druhého odseku dohovoru o apostiloch, alebo aby uplatňovali a menili Európsky dohovor o zrušení legalizácie dokumentov, ktoré vyhotovili diplomatickí alebo konzulárni pracovníci, z roku 1968 alebo rozhodovali o pristúpení nových zmluvných strán k nemu.

(49)

Keďže viacjazyčné štandardné formuláre podľa tohto nariadenia nemajú žiadnu právnu silu a neprekrývajú sa s viacjazyčnými štandardnými formulármi podľa dohovorov ICCS č. 16, č. 33 a č. 34 ani s potvrdeniami o žití ustanovenými v dohovore ICCS č. 27, nemalo by byť týmto nariadením dotknuté uplatňovanie uvedených dohovorov medzi členskými štátmi navzájom ani medzi členským štátom a tretím štátom.

(50)

Mal by sa zriadiť výbor ad hoc zložený zo zástupcov Komisie a členských štátov, ktorému by predsedal zástupca Komisie, na účely prijímania akýchkoľvek opatrení potrebných na uľahčenie uplatňovania tohto nariadenia najmä výmenou najlepších postupov v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia medzi členskými štátmi, predchádzaním podvodom, ktoré zahŕňajú verejné listiny a ich osvedčené odpisy a osvedčené preklady, využívaním elektronických verzií verejných listín, využívaním viacjazyčných štandardných formulárov a v súvislosti s odhalenými sfalšovanými listinami.

(51)

V snahe uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia by členské štáty mali na účely zverejnenia informácií akýmkoľvek vhodným spôsobom, najmä prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície, poskytnúť Komisii prostredníctvom IMI kontaktné údaje svojich ústredných orgánov, vzory najpoužívanejších verejných listín podľa svojho vnútroštátneho práva alebo ak takýto vzor pre listinu neexistuje, informácie o osobitných prvkoch uvedenej listiny.

(52)

Členské štáty by tiež prostredníctvom IMI mali oznámiť anonymizované verzie sfalšovaných listín, ktoré boli odhalené a ktoré by mohli slúžiť ako užitočné a typické príklady na účely odhalenia prípadných falzifikátov. Oznamovanie takýchto sfalšovaných listín by sa malo obmedzovať na sfalšované listiny, ktorých sprístupnenie povoľuje vnútroštátne právo, a nemali by ním byť dotknuté vnútroštátne pravidlá o sprístupňovaní dôkazov získaných počas trestného konania. Informácie oznámené členskými štátmi v súvislosti so sfalšovanými listinami by sa nemali zverejňovať.

(53)

V záujme uľahčenia uplatňovania tohto nariadenia a na účely zverejnenia informácií prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície by členské štáty mali oznámiť Komisii jazyk alebo jazyky, ktoré akceptujú pri predkladaní verejných listín vydaných orgánmi iného členského štátu, orientačný zoznam verejných listín, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia, zoznam verejných listín, ku ktorým sa môžu pripojiť viacjazyčné štandardné formuláre ako vhodná pomôcka pri preklade, zoznamy osôb, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva oprávnené vyhotovovať osvedčené preklady, ak takéto zoznamy existujú, orientačný zoznam typov orgánov, ktoré sú na základe vnútroštátneho práva oprávnené vyhotovovať osvedčené odpisy, informácie o spôsoboch, ako možno identifikovať osvedčené preklady a osvedčené odpisy, a informácie o osobitných prvkoch osvedčených odpisov.

(54)

Informácie týkajúce sa vzorov najpoužívanejších verejných listín alebo osobitných prvkov týchto listín alebo ich osvedčených odpisov by sa mali zverejniť len v rozsahu, v akom sú takéto informácie už dostupné verejnosti podľa práva členského štátu, ktorého orgány vydali verejnú listinu alebo vyhotovili osvedčený odpis. Na tento účel by členské štáty mali Komisii oznámiť, ktoré listiny sú podľa ich vnútroštátneho práva dostupné verejnosti. Na účely tohto nariadenia by však informácie o osobitných prvkoch verejných listín alebo ich osvedčených odpisov, ktoré majú členské štáty oznamovať Komisii, nemali zahŕňať informáciu o špecifických ochranných prvkoch, ktorá nie je verejne dostupná podľa práva členského štátu, ktorého orgány verejnú listinu vydali alebo vyhotovili osvedčený odpis.

(55)

Oznámením jazyka alebo jazykov, ktoré členský štát akceptuje pri predkladaní verejných listín vydaných orgánmi iného členského štátu a ktoré nie sú jeho úradnými jazykmi, členským štátom Komisii by nemala byť dotknutá možnosť jeho orgánov akceptovať v súlade s vnútroštátnym právom alebo ak to umožňuje dotknutý členský štát, akýkoľvek ďalší jazyk alebo jazyky, keď sa im predkladá verejná listina vydaná orgánmi iného členského štátu.

(56)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov, právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu a sloboda pohybu a pobytu. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(57)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä podporu voľného pohybu občanov Únie uľahčovaním voľného pohybu určitých verejných listín v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIA POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto nariadením sa v súvislosti s určitými verejnými listinami, ktoré boli vydané orgánmi jedného členského štátu a ktoré sa musia predložiť orgánom iného členského štátu, stanovuje systém:

a)

oslobodenia od vyššieho overenia alebo podobnej formálnej náležitosti a

b)

zjednodušenia iných formálnych náležitostí.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, toto nariadenie osobám nebráni využívať iné systémy uplatniteľné v členskom štáte, ktoré sa týkajú vyššieho overenia alebo podobnej formálnej náležitosti.

2.   Týmto nariadením sa stanovujú aj viacjazyčné štandardné formuláre, ktoré sa majú využívať ako pomôcka pri preklade, pripojené k verejným listinám týkajúcim sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu), registrovaného partnerstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatútu registrovaného partnerstva), bydliska a/alebo pobytu a neexistencie záznamu v registri trestov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na verejné listiny vydané orgánmi jedného členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnym právom, ktoré sa musia predložiť orgánom iného členského štátu a ktorých hlavným účelom je osvedčiť jednu alebo viaceré z týchto skutočností:

a)

narodenie;

b)

že osoba žije;

c)

úmrtie;

d)

meno;

e)

manželstvo vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobný stav;

f)

rozvod, rozluku alebo vyhlásenie manželstva za neplatné;

g)

registrované partnerstvo vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatút registrovaného partnerstva;

h)

zrušenie registrovaného partnerstva, jeho rozluku alebo vyhlásenie za neplatné;

i)

rodičovstvo;

j)

osvojenie;

k)

bydlisko a/alebo pobyt;

l)

štátnu príslušnosť;

m)

neexistenciu záznamu v registri trestov za predpokladu, že verejné listiny týkajúce sa tejto skutočnosti vydávajú pre občana Únie orgány členského štátu, ktorého je občan štátnym príslušníkom.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje aj na verejné listiny, ktorých predloženie by sa mohlo vyžadovať od občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, ak chcú voliť alebo byť volení do Európskeho parlamentu alebo v komunálnych voľbách v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, v súlade s podmienkami stanovenými v smernici 93/109/ES a smernici Rady 94/80/ES (11).

3.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)

verejné listiny vydané orgánmi tretích štátov ani

b)

osvedčené odpisy listín uvedených v písmene a), vyhotovené orgánmi členského štátu.

4.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na uznávanie právnych účinkov týkajúcich sa obsahu verejných listín vydaných orgánmi jedného členského štátu v inom členskom štáte.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„verejné listiny“ sú:

a)

listiny vydané orgánom alebo úradníkom v súvislosti s činnosťou súdov členského štátu vrátane tých, ktoré sú vydané prokurátorom, súdnym úradníkom alebo súdnym vykonávateľom („huissier de justice“);

b)

správne listiny;

c)

notárske listiny;

d)

úradné osvedčenia, ktoré sa umiestňujú na listiny podpísané osobami konajúcimi ako súkromné osoby, ako sú úradné osvedčenia potvrdzujúce registráciu listiny alebo skutočnosť, že listina existovala v určitom čase, a úradné a notárske osvedčenia pravosti podpisov;

e)

listiny vyhotovené diplomatickými zástupcami alebo konzulárnymi úradníkmi členského štátu v rámci výkonu ich funkcie pôsobiacimi na území akéhokoľvek štátu, ak sa takéto listiny majú predložiť na území iného členského štátu alebo diplomatickým zástupcom, alebo konzulárnym úradníkom iného členského štátu pôsobiacim na území tretieho štátu;

2.

„orgán“ je orgán verejnej moci členského štátu alebo subjekt, ktorý koná z úradnej moci a je podľa vnútroštátneho práva poverený vydávať alebo prijímať verejné listiny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie alebo ich osvedčený odpis;

3.

„vyššie overenie“ je formálna náležitosť osvedčovania pravosti podpisu osoby vykonávajúcej verejnú funkciu, ako aj oprávnenia, na základe ktorého podpisujúca osoba konala, a prípadne pravosti pečate alebo odtlačku pečiatky, ktoré sú na listine umiestnené;

4.

„podobná formálna náležitosť“ je pridanie osvedčenia stanoveného v dohovore o apostiloch;

5.

„iné formálne náležitosti“ je požiadavka predložiť osvedčené odpisy a preklady verejných listín;

6.

„ústredný orgán“ je orgán alebo orgány, ktoré boli v súlade s článkom 15 určené členskými štátmi na účely plnenia úloh, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia;

7.

„osvedčený odpis“ je odpis originálu verejnej listiny, podpísaný a osvedčený ako správna a úplná reprodukcia uvedeného originálu verejnej listiny orgánom splnomocneným na tento účel podľa vnútroštátneho práva a ktorý je zároveň orgánom toho istého členského štátu, ktorý pôvodne vydal túto verejnú listinu.

KAPITOLA II

OSLOBODENIE OD VYŠŠIEHO OVERENIA A PODOBNEJ FORMÁLNEJ NÁLEŽITOSTI A ZJEDNODUŠENIE INÝCH FORMÁLNYCH NÁLEŽITOSTÍ TÝKAJÚCICH SA OSVEDČENÝCH ODPISOV

Článok 4

Oslobodenie od vyššieho overenia a podobnej formálnej náležitosti

Verejné listiny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a ich osvedčené odpisy sú oslobodené od všetkých foriem vyššieho overenia a podobnej formálnej náležitosti.

Článok 5

Zjednodušenie iných formálnych náležitostí týkajúcich sa osvedčených odpisov

1.   Ak členský štát vyžaduje predloženie originálu verejnej listiny vydanej orgánmi iného členského štátu, orgány členského štátu, v ktorom sa listina predkladá, takisto nevyžadujú predloženie jej osvedčeného odpisu.

2.   Ak členský štát povoľuje predloženie osvedčeného odpisu verejnej listiny, orgány tohto členského štátu akceptujú osvedčený odpis vyhotovený v inom členskom štáte.

KAPITOLA III

ZJEDNODUŠENIE INÝCH FORMÁLNYCH NÁLEŽITOSTÍ TÝKAJÚCICH SA PREKLADOV A VIACJAZYČNÉ ŠTANDARDNÉ FORMULÁRE

Článok 6

Zjednodušenie iných formálnych náležitostí týkajúcich sa prekladov

1.   Preklad sa nevyžaduje, ak:

a)

je verejná listina v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa predkladá, alebo ak má daný členský štát viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom sa listina predkladá, alebo v akomkoľvek inom jazyku, ktorý uvedený členský štát výslovne pripúšťa, alebo

b)

sa k verejnej listine týkajúcej sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu), registrovaného partnerstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatútu registrovaného partnerstva), bydliska a/alebo pobytu a neexistencie záznamu v registri trestov pripojí v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení viacjazyčný štandardný formulár za predpokladu, že orgán, ktorému sa verejná listina predkladá, považuje informácie obsiahnuté vo viacjazyčnom štandardnom formulári za postačujúce na spracovanie verejnej listiny.

2.   Osvedčený preklad vyhotovený osobou, ktorá je na to oprávnená podľa práva niektorého členského štátu, sa prijíma vo všetkých členských štátoch.

Článok 7

Viacjazyčné štandardné formuláre

1.   K verejným listinám týkajúcim sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu), registrovaného partnerstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatútu registrovaného partnerstva), bydliska a/alebo pobytu a neexistencie záznamu v registri trestov, ktoré členské štáty oznamujú v súlade s článkom 24 ods. 1 písm. c), sa na žiadosť osoby, ktorá má nárok na získanie verejnej listiny, pripojí viacjazyčný štandardný formulár vypracovaný v súlade s týmto nariadením.

2.   Viacjazyčné štandardné formuláre uvedené v odseku 1 vydáva orgán a obsahujú deň ich vydania, ako aj podpis a prípadnú pečať alebo odtlačok pečiatky vydávajúceho orgánu.

Článok 8

Používanie viacjazyčných štandardných formulárov

1.   Viacjazyčné štandardné formuláre uvedené v článku 7 ods. 1 sa pripájajú k verejným listinám uvedeným v uvedenom odseku, používajú sa ako pomôcka pri preklade a nemajú samostatnú právnu hodnotu.

2.   Viacjazyčné štandardné formuláre nepredstavujú:

a)

výpisy zo zápisov o osobnom stave;

b)

doslovné výpisy zo zápisov o osobnom stave;

c)

viacjazyčné výpisy zo zápisov o osobnom stave;

d)

viacjazyčné a kódované výpisy zo zápisov o osobnom stave ani

e)

viacjazyčné a kódované osvedčenia o osobnom stave.

3.   Viacjazyčné štandardné formuláre sa môžu používať len v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom boli vydané.

Článok 9

Obsah viacjazyčných štandardných formulárov

1.   Každý viacjazyčný štandardný formulár obsahuje štandardnú časť, ktorú tvoria tieto prvky:

a)

názov viacjazyčného štandardného formulára;

b)

právny základ vydania viacjazyčného štandardného formulára;

c)

uvedenie členského štátu, v ktorom sa viacjazyčný štandardný formulár vydáva;

d)

kolónka „Dôležité upozornenie“;

e)

kolónka „Poznámka pre vydávajúci orgán“;

f)

niekoľko štandardných názvov rubrík a ich kódové čísla a

g)

„kolónka na podpis“.

2.   Štandardné časti, ktoré sa majú zahrnúť do viacjazyčných štandardných formulárov týkajúcich sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu), registrovaného partnerstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatútu registrovaného partnerstva), bydliska a/alebo pobytu a neexistencie záznamu v registri trestov, ako aj viacjazyčné glosáre štandardných názvov rubrík, sa uvádzajú v prílohách I až XI.

3.   Každý viacjazyčný štandardný formulár obsahuje tiež podľa potreby neštandardnú časť pozostávajúcu z osobitných názvov rubrík pre jednotlivé štáty navrhnutých tak, aby odrážali obsah verejnej listiny, ku ktorej sa má viacjazyčný štandardný formulár pripojiť, a kódových čísel uvedených názvov rubrík.

4.   Členské štáty oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 2 osobitné názvy rubrík pre jednotlivé štáty uvedené v odseku 3 tohto článku.

5.   Každý viacjazyčný štandardný formulár obsahuje tiež viacjazyčný glosár štandardných názvov rubrík a osobitných názvov rubrík pre jednotlivé štáty vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie.

Článok 10

Jazyky, v ktorých sa vydávajú viacjazyčné štandardné formuláre

1.   Viacjazyčné štandardné formuláre vypĺňa príslušný orgán v úradnom jazyku svojho členského štátu alebo ak má uvedený členský štát viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa viacjazyčný štandardný formulár vydáva.

2.   Štandardná časť a osobitné názvy rubrík pre jednotlivé štáty viacjazyčných štandardných formulárov sa uvádzajú v oboch z týchto jazykov:

a)

v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa viacjazyčný štandardný formulár vydáva, alebo ak má uvedený členský štát viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa viacjazyčný štandardný formulár vydáva, ak uvedený jazyk je tiež jedným z úradných jazykov inštitúcií Únie, a

b)

v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa má predložiť verejná listina, ku ktorej je pripojený viacjazyčný štandardný formulár, alebo ak má uvedený členský štát viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má predložiť verejná listina, ku ktorej je pripojený viacjazyčný štandardný formulár, ak uvedený jazyk je tiež jedným z úradných jazykov inštitúcií Únie.

3.   Štandardná časť a osobitné názvy rubrík pre jednotlivé štáty v oboch jazykoch uvedených v odseku 2 tohto článku a viacjazyčný glosár uvedený v článku 9 ods. 5 tvoria súčasť jedného viacjazyčného štandardného formulára.

Článok 11

Poplatok za získanie viacjazyčného štandardného formulára

V záujme ďalšieho uľahčenia voľného pohybu verejných listín v rámci Únie členské štáty zabezpečia, aby poplatok za získanie viacjazyčného štandardného formulára nepresiahol výrobné náklady viacjazyčného štandardného formulára alebo verejnej listiny, ku ktorej je tento formulár pripojený, podľa toho, ktoré náklady sú nižšie.

Článok 12

Elektronické verzie viacjazyčných štandardných formulárov

Európsky portál elektronickej justície obsahuje pre každý členský štát vzorové viacjazyčné štandardné formuláre týkajúce sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu), a prípadne aj registrovaného partnerstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatútu registrovaného partnerstva), bydliska a/alebo pobytu a neexistencie záznamu v registri trestov, stanovené v súlade s týmto nariadením vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie, ktoré zahŕňajú:

a)

štandardné časti uvedené v prílohách I až XI a

b)

osobitné názvy rubrík pre jednotlivé štáty, ktoré členské štáty oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 2.

KAPITOLA IV

ŽIADOSTI O INFORMÁCIE A ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 13

Informačný systém o vnútornom trhu

Na účely článkov 14 a 16 a článku 22 ods. 1 a 2 tohto nariadenia sa používa informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) zriadený nariadením (EÚ) č. 1024/2012.

Článok 14

Žiadosti o informácie v prípadoch odôvodnených pochybností

1.   Ak majú orgány členského štátu, v ktorom sa predložila verejná listina alebo jej osvedčený odpis odôvodnenú pochybnosť, pokiaľ ide o pravosť uvedenej verejnej listiny alebo jej osvedčeného odpisu, podniknú na ich odstránenie tieto kroky:

a)

skontrolujú dostupné vzory listín v databáze IMI, ako sa uvádza v článku 22;

b)

ak pochybnosť pretrváva, predložia žiadosť o informácie prostredníctvom IMI:

i)

orgánu, ktorý vydal verejnú listinu, alebo prípadne orgánu, ktorý vyhotovil osvedčený odpis, alebo obom týmto orgánom, alebo

ii)

príslušnému ústrednému orgánu.

2.   Odôvodnená pochybnosť, pokiaľ ide o pravosť verejnej listiny alebo jej osvedčeného odpisu, uvedená v odseku 1 sa môže vzťahovať najmä na:

a)

pravosť podpisu;

b)

oprávnenie, na základe ktorého osoba podpisujúca listinu konala;

c)

pravosť pečate alebo odtlačku pečiatky;

d)

skutočnosť, že listina bola sfalšovaná alebo pozmenená.

3.   V žiadostiach o informácie podľa tohto článku sa uvádzajú dôvody, na ktorých sa zakladajú.

4.   K žiadostiam o informácie podľa tohto článku sa prikladá odpis dotknutej verejnej listiny alebo jej osvedčeného odpisu odoslaný elektronicky prostredníctvom IMI. Na takéto žiadosti a na prípadné odpovede na tieto žiadosti sa nevzťahujú žiadne dane, clá ani poplatky.

5.   Orgány na žiadosti o informácie podľa tohto článku odpovedajú čo najrýchlejšie, najneskôr však v lehote, ktorá nepresahuje 5 pracovných dní alebo 10 pracovných dní v prípade, že žiadosť spracúva ústredný orgán.

Vo výnimočných prípadoch, ak lehoty uvedené v prvom pododseku nemožno dodržať, sa dožiadaný orgán a dožadujúci orgán dohodnú na predĺžení časovej lehoty.

6.   Ak sa nepotvrdí pravosť verejnej listiny alebo jej osvedčeného odpisu, dožadujúci orgán nie je povinný ich spracovať.

Článok 15

Určenie príslušných orgánov

1.   Na účely tohto nariadenia určí každý členský štát aspoň jeden ústredný orgán.

2.   Ak členský štát určil viac ako jeden ústredný orgán, určí ústredný orgán, ktorému sa môže zasielať komunikácia s cieľom jej postúpenia príslušnému orgánu v tomto členskom štáte.

Článok 16

Funkcie ústredných orgánov

Ústredné orgány poskytujú pomoc v súvislosti so žiadosťami o informácie podľa článku 14, a najmä:

a)

zasielajú, prijímajú takéto žiadosti a v prípade potreby na ne odpovedajú a

b)

poskytujú informácie, ktoré sú v súvislosti s uvedenými žiadosťami potrebné.

KAPITOLA V

VZŤAH K INÝM USTANOVENIAM PRÁVA ÚNIE A OSTATNÝM NÁSTROJOM

Článok 17

Vzťah k iným ustanoveniam práva Únie

1.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie iných ustanovení práva Únie o vyššom overení, podobnej formálnej náležitosti alebo iných formálnych náležitostiach, ale takéto ustanovenia dopĺňa.

2.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie právnych predpisov Únie o elektronických podpisoch a elektronickej identifikácii.

3.   Týmto nariadením nie je dotknuté používanie iných systémov administratívnej spolupráce zavedených právnymi predpismi Únie, ktoré stanovujú výmenu informácií medzi členskými štátmi v osobitných oblastiach.

Článok 18

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

V prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012 sa dopĺňa tento bod:

„9.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (*): články 14 a 16 a článok 22 ods. 1 a 2.

Článok 19

Vzťah k medzinárodným dohovorom, dohodám a dojednaniam

1.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je v čase prijatia tohto nariadenia jeden alebo viacero členských štátov a ktoré sa týkajú oblastí upravených týmto nariadením.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 má toto nariadenie v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje, a v ňom stanovenom rozsahu prednosť pred inými ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní uzavretých členskými štátmi vo vzťahoch medzi členskými štátmi, ktoré sú ich zmluvnými stranami.

3.   Týmto článkom nie je dotknutý článok 1 ods. 1 druhý pododsek.

4.   Týmto nariadením sa členským štátom nebráni rokovať s tretími štátmi o medzinárodných dohodách a dojednaniach o vyššom overení alebo podobnej formálnej náležitosti v prípade verejných listín týkajúcich sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a vydaných orgánmi členských štátov alebo tretích štátov na účely použitia vo vzťahoch medzi dotknutými členskými štátmi a tretími štátmi, uzatvárať takéto dohody a dojednania, pristupovať k nim, meniť alebo uplatňovať ich. Toto nariadenie nebráni členským štátom rozhodovať o súhlase s pristúpením nových zmluvných strán k takýmto dohodám a dojednaniam, ktorých zmluvnou stranou je alebo sa rozhodne stať jeden alebo viacero členských štátov.

KAPITOLA VI

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Obmedzenie účelu

1.   Výmena a prenos informácií a dokumentov členskými štátmi podľa tohto nariadenia slúžia na jediný účel, ktorým je overenie pravosti verejných listín príslušnými orgánmi prostredníctvom IMI.

2.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o prístupe verejnosti k verejným listinám.

Článok 21

Informácie týkajúce sa obsahu tohto nariadenia

Komisia a členské štáty sprístupnia informácie týkajúce sa obsahu tohto nariadenia vhodnými prostriedkami, aj prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície a webových sídel orgánov členských štátov.

Článok 22

Informácie o ústredných orgánoch a kontaktné údaje

1.   Členské štáty použijú do 16. augusta 2018 IMI na oznámenie:

a)

ústredného orgánu alebo orgánov určených podľa článku 15 ods. 1 spolu s ich kontaktnými údajmi a prípadne orgánov určených podľa článku 15 ods. 2;

b)

vzorov najbežnejšie používaných verejných listín podľa ich príslušného vnútroštátneho práva alebo v prípade, že vzor neexistuje, informácie o osobitných prvkoch dotknutej verejnej listiny a

c)

anonymizovaných verzií odhalených sfalšovaných listín.

2.   Členské štáty použijú IMI na oznámenie všetkých následných zmien informácií uvedených v odseku 1.

3.   Komisia zverejní akýmkoľvek vhodným spôsobom:

a)

informácie uvedené v odseku 1 písm. a);

b)

akékoľvek informácie uvedené v odseku 1 písm. b), ktoré sú zverejnené podľa práva členského štátu, ktorého orgány vydali verejnú listinu.

Článok 23

Výmena najlepších postupov

1.   Zriaďuje sa ad hoc výbor zložený zo zástupcov Komisie a členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2.   Ad hoc výbor uvedený v odseku 1 prijíma všetky opatrenia potrebné na uľahčenie vykonávania tohto nariadenia najmä uľahčovaním výmeny a pravidelným aktualizovaním najlepších postupov týkajúcich sa:

a)

uplatňovania tohto nariadenia medzi členskými štátmi;

b)

prevencie podvodov, ktoré zahŕňajú verejné listiny, osvedčené odpisy a osvedčené preklady;

c)

používania elektronických verzií verejných listín;

d)

používania viacjazyčných štandardných formulárov;

e)

odhalených sfalšovaných listín.

Článok 24

Informácie, ktoré majú oznámiť členské štáty

1.   Členské štáty oznámia do 16. augusta 2018 Komisii:

a)

jazyky, ktoré budú pripúšťať v prípade verejných listín, ktoré sa predložia ich orgánom v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a);

b)

orientačný zoznam verejných listín, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia;

c)

zoznam verejných listín, ku ktorým sa môžu pripojiť viacjazyčné štandardné formuláre ako vhodná pomôcka pri preklade;

d)

zoznamy osôb, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva oprávnené vyhotovovať osvedčené preklady, ak takéto zoznamy existujú;

e)

orientačný zoznam typov orgánov, ktoré sú na základe vnútroštátneho práva oprávnené vyhotovovať osvedčené odpisy;

f)

informácie o spôsoboch, ako možno identifikovať osvedčené preklady a osvedčené odpisy, a

g)

informácie o osobitných prvkoch osvedčených odpisov.

2.   Každý členský štát oznámi Komisii do 16. februára 2017 vo svojom úradnom jazyku alebo úradných jazykoch, pričom uvedený jazyk alebo uvedené jazyky sú tiež úradným jazykom alebo úradnými jazykmi inštitúcií Únie, osobitné názvy rubrík pre jednotlivé štáty, ktoré sa majú zahrnúť do viacjazyčných štandardných formulárov týkajúcich sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo) a osobného stavu, prípadne registrovaného partnerstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatútu registrovaného partnerstva), bydliska a/alebo pobytu a neexistencie záznamu v registri trestov.

3.   Do 16. februára 2018 Komisia uverejní zoznamy osobitných názvov rubrík pre jednotlivé štáty, ktoré sa jej oznámia podľa odseku 2 v Úradnom vestníku Európskej únie a na Európskom portáli elektronickej justície vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie.

4.   Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny informácií uvedených v odsekoch 1 a 2.

5.   Komisia prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície zverejní:

a)

informácie uvedené v odseku 1 písm. a) až f) a

b)

informácie uvedené v odseku 1 písm. g), ktoré sú zverejnené podľa práva členského štátu, ktorého orgány vyhotovili osvedčený odpis.

Článok 25

Zmena osobitných názvov rubrík pre jednotlivé štáty vo viacjazyčných štandardných formulároch

1.   Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny osobitných názvov rubrík pre jednotlivé štáty uvedených v článku 24 ods. 2.

2.   Komisia uverejní zmeny osobitných názvov rubrík pre jednotlivé štáty podľa odseku 1 v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Komisia zodpovedajúcim spôsobom zmení osobitné názvy rubrík pre jednotlivé štáty podľa odseku 1, ktoré sú zverejnené na Európskom portáli elektronickej justície, ako aj vzorové viacjazyčné štandardné formuláre pre jednotlivé členské štáty.

Článok 26

Preskúmanie

1.   Do 16. februára 2024 a následne najneskôr každé tri roky Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane hodnotenia všetkých praktických skúseností relevantných z hľadiska spolupráce medzi ústrednými orgánmi. Uvedená správa obsahuje aj hodnotenie toho, či je vhodné:

a)

rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia na verejné listiny, ktoré sa týkajú iných záležitostí, než sú záležitosti uvedené v článku 2 a v odseku 2 písm. a) tohto článku;

b)

v prípade rozšírenia rozsahu pôsobnosti podľa písmena a) tohto odseku zaviesť viacjazyčné štandardné formuláre k verejným listinám týkajúcim sa záležitostí uvedených v písmene a) tohto odseku, na ktoré možno rozšíriť pôsobnosť tohto nariadenia, a

c)

používať elektronické systémy na priame zasielanie verejných listín a výmenu informácií medzi orgánmi členských štátov s cieľom vylúčiť akúkoľvek možnosť podvodu v súvislosti s vecami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.   Do 16. februára 2021 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru hodnotiacu správu o vhodnosti:

a)

rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na:

i)

verejné listiny týkajúce sa právneho postavenia a zastupovania spoločnosti alebo iného podniku;

ii)

diplomy, osvedčenia a iné dôkazy formálnej kvalifikácie a

iii)

verejné listiny osvedčujúce úradne uznané zdravotné postihnutie;

b)

zavedenia viacjazyčných štandardných formulárov týkajúcich sa:

i)

verejných listín uvedených v článku 2 ods. 1, pre ktoré sa týmto nariadením nezavádzajú viacjazyčné štandardné formuláre a

ii)

verejných listín týkajúcich sa záležitostí uvedených v písmene a) tohto odseku, na ktoré možno rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia;

c)

používania elektronických systémov na priame zasielanie verejných listín a výmenu informácií medzi orgánmi členských štátov s cieľom vylúčiť akúkoľvek možnosť podvodu v súvislosti s vecami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

3.   K správam uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa v prípade potreby pripoja návrhy na úpravy, najmä pokiaľ ide o rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na verejné listiny týkajúce sa nových záležitostí, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a), zavedenie nových viacjazyčných štandardných formulárov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b), a používanie elektronických systémov na priame zasielanie verejných listín a výmenu informácií medzi orgánmi členských štátov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) a odseku 2 písm. c).

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 16. februára 2019 s výnimkou:

a)

článku 24 ods. 2, ktorý sa uplatňuje od 16. februára 2017;

b)

článku 12 a článku 24 ods. 3, ktoré sa uplatňujú od 16. februára 2018 a

c)

článku 22 a článku 24 ods. 1, ktoré sa uplatňujú od 16. augusta 2018.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 6. júla 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 52.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 10. marca 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 10. mája 2016.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(5)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1).

(10)  Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34).

(11)  Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov Únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 368, 31.12.1994, s. 38).


PRÍLOHA I

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA II

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA III

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA IV

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA V

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA VI

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA VII

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA VIII

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA IX

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA X

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

PRÍLOHA XI

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu

Image

Text obrazu