Vec C‑216/18 PPU

LM

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Írsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Článok 1 ods. 3 – Postupy odovzdávania medzi členskými štátmi – Podmienky výkonu – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 25. júla 2018

1. Prejudiciálne otázky – Naliehavé prejudiciálne konanie – Podmienky – Osoba pozbavená slobody – Rozhodnutie sporu, ktoré môže mať vplyv na toto pozbavenie slobody

   (Štatút Súdneho dvora, článok 23a; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 107)

2. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Vydávanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom, ktoré vydali zatykač – Povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy – Rozsah – Hranice

   (Charta základných práv Európskej únie; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3)

3. Členské štáty – Povinnosti – Stanovenie prostriedkov nápravy potrebných na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Rozsah

   (Články 2 a 19 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek)

4. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Zásada nezávislosti sudcov – Rozsah

   (Článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek)

5. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Vydávanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom, ktoré vydali zatykač – Povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy – Dôsledky konštatovania rizika porušenia práva na prístup k nezávislému súdu

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3)

6. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Vydávanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom, ktoré vydali zatykač – Povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy – Právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu – Riziko porušenia uvedeného práva z dôvodu systémových alebo všeobecných nedostatkov týkajúcich sa nezávislosti súdnej moci členského štátu, v ktorom bol vydaný zatykač – Overenie vykonávajúcim súdnym orgánom – Rozsah – Dôsledky

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3 a článok 15 ods. 2)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 28 – 31)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 41 – 45)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 48 – 52)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 53, 54, 63 – 67)

5.  Vysoký stupeň dôvery medzi členskými štátmi, na ktorom spočíva mechanizmus európskeho zatykača, sa tak zakladá na predpoklade, podľa ktorého trestné súdy iných členských štátov, ktoré v nadväznosti na vykonanie európskeho zatykača budú musieť viesť trestné stíhanie alebo konanie týkajúce sa výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody, ako aj trestné konanie vo veci samej, spĺňajú požiadavky na účinnú súdnu ochranu, medzi ktoré patria najmä nezávislosť a nestrannosť uvedených súdov. Preto je potrebné sa domnievať, že existencia reálneho rizika, že v prípade odovzdania osoby, proti ktorej je vydaný európsky zatykač, súdnemu orgánu, ktorý zatykač vydal, bude porušené jej základné právo na nezávislý súd, a teda podstata jej základného práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 47 druhým odsekom Charty, je spôsobilá umožniť vykonávajúcemu súdnemu orgánu, aby výnimočne nevyhovel tomuto európskemu zatykaču na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584.

   (pozri body 58, 59)

6.  Článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že ak má vykonávajúci súdny orgán, ktorý má rozhodnúť o odovzdaní osoby, proti ktorej bol vydaný európsky zatykač na účely trestného stíhania, k dispozícii dôkazy, ako sú dôkazy uvedené v odôvodnenom návrhu Európskej komisie prijatom podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ, na preukázanie existencie reálneho rizika porušenia základného práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie z dôvodu systémových alebo všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o nezávislosť súdnej moci členského štátu, v ktorom bol zatykač vydaný, uvedený orgán musí konkrétnym a presným spôsobom overiť, či vzhľadom na osobnú situáciu tejto osoby, ako aj na povahu protiprávneho konania, z dôvodu ktorého je trestne stíhaná, a skutkové okolnosti, na základe ktorých bol európsky zatykač vydaný, a s prihliadnutím na informácie poskytnuté členským štátom, v ktorom bol zatykač vydaný, podľa článku 15 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 v znení zmien, existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že uvedená osoba bude v prípade odovzdania do tohto štátu takému riziku vystavená.

   Okrem toho si vykonávajúci súdny orgán musí podľa článku 15 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 vyžiadať od súdneho orgánu, ktorý zatykač vydal, všetky doplňujúce informácie, ktoré považuje za potrebné na posúdenie existencie takéhoto rizika. V prípade, že informácie, ktoré súdny orgán, ktorý zatykač vydal, oznámil vykonávajúcemu súdnemu orgánu po tom, ako súdny orgán, ktorý zatykač vydal, v prípade potreby požiadal o pomoc ústredný orgán alebo niektorý z ústredných orgánov členského štátu, v ktorom bol zatykač vydaný, v zmysle článku 7 rámcového rozhodnutia 2002/584 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:C:2016:198, bod 97), nevedú vykonávajúci súdny orgán k tomu, aby vylúčil existenciu skutočného rizika, že v uvedenom členskom štáte dôjde k porušeniu základného práva dotknutej osoby na nezávislý súd, a teda podstaty jej základného práva na spravodlivý proces, vykonávajúci súdny orgán sa musí zdržať vykonania európskeho zatykača vydaného proti tejto osobe.

   (pozri body 76, 78, 79 a výrok)