EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62014CJ0310

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 15. októbra 2015.
Nike European Operations Netherlands BV proti Sportland Oy.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 1346/2000 – Články 4 a 13 – Konkurzné konanie – Úkony, ktoré poškodzujú veriteľov – Žaloba o vrátenie platieb uskutočnených pred začatím konkurzného konania – Právo členského štátu, v ktorom sa konkurzné konanie začalo – Právo iného členského štátu, ktoré sa uplatňuje na dotknutý úkon – Právo, ktoré neposkytuje ‚žiadne prostriedky na odporovanie tohto úkonu v danom prípade‘ – Dôkazné bremeno.
Vec C-310/14.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 15. októbra 2015.
Nike European Operations Netherlands BV proti Sportland Oy.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Helsingin hovioikeus.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 1346/2000 – Články 4 a 13 – Konkurzné konanie – Úkony, ktoré poškodzujú veriteľov – Žaloba o vrátenie platieb uskutočnených pred začatím konkurzného konania – Právo členského štátu, v ktorom sa konkurzné konanie začalo – Právo iného členského štátu, ktoré sa uplatňuje na dotknutý úkon – Právo, ktoré neposkytuje ‚žiadne prostriedky na odporovanie tohto úkonu v danom prípade‘ – Dôkazné bremeno.
Vec C-310/14.

Digital reports (Court Reports - general)

Vec C‑310/14

Nike European Operations Netherlands BV

proti

Sportland Oy

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Helsingin hovioikeus)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Nariadenie (ES) č. 1346/2000 — Články 4 a 13 — Konkurzné konanie — Úkony, ktoré poškodzujú veriteľov — Žaloba o vrátenie platieb uskutočnených pred začatím konkurzného konania — Právo členského štátu, v ktorom sa konkurzné konanie začalo — Právo iného členského štátu, ktoré sa uplatňuje na dotknutý úkon — Právo, ktoré neposkytuje ‚žiadne prostriedky na odporovanie tohto úkonu v danom prípade‘ — Dôkazné bremeno“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 15. októbra 2015

  1. Právo Európskej únie — Výklad — Texty vo viacerých jazykoch — Jednotný výklad — Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami — Kontext a cieľ dotknutej právnej úpravy ako základ výkladu

    (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 13)

  2. Súdna spolupráca v občianskych veciach — Konkurzné konania — Nariadenie č. 1346/2000 — Úkony, ktoré poškodzujú veriteľov — Rozhodné právo — Výnimka zo všeobecného pravidla uplatnenia lex fori concursus — Podmienky uplatňovania — Úkon, ktorý je nenapadnuteľný na základe lex causae — Povinnosť zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci

    (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 13)

  3. Súdna spolupráca v občianskych veciach — Konkurzné konania — Nariadenie č. 1346/2000 — Úkony, ktoré poškodzujú veriteľov — Uplatniteľné právo — Výnimka zo všeobecného pravidla uplatnenia lex fori concursus — Podmienky uplatňovania — Úkon, ktorý je nenapadnuteľný na základe lex causae — Dôkazné bremeno, ktoré znáša žalovaný vo veci žaloby o neplatnosť, neúčinnosť alebo odporovateľnosť úkonu

    (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 13)

  4. Súdna spolupráca v občianskych veciach — Konkurzné konania — Nariadenie č. 1346/2000 — Úkony, ktoré poškodzujú veriteľov — Uplatniteľné právo — Výnimka zo všeobecného pravidla uplatnenia lex fori concursus — Podmienky uplatňovania — Úkon, ktorý je nenapadnuteľný na základe lex causae — Dôkazné bremeno upravené nariadením — Absencia procesných podmienok — Uplatnenie vnútroštátneho práva — Podmienka — Dodržiavanie zásad ekvivalencie a efektivity

    (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 13)

  5. Súdna spolupráca v občianskych veciach — Konkurzné konania — Nariadenie č. 1346/2000 — Úkony, ktoré poškodzujú veriteľov — Uplatniteľné právo — Výnimka zo všeobecného pravidla uplatnenia lex fori concursus — Podmienky uplatňovania — Úkon, ktorý je nenapadnuteľný na základe lex causae — Posúdenie s prihliadnutím na všetky ustanovenia a všeobecné zásady tohto zákona

    (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 13)

  6. Súdna spolupráca v občianskych veciach — Konkurzné konania — Nariadenie č. 1346/2000 — Úkony, ktoré poškodzujú veriteľov — Uplatniteľné právo — Výnimka zo všeobecného pravidla uplatnenia lex fori concursus — Podmienky uplatňovania — Úkon, ktorý je nenapadnuteľný na základe lex causae — Dôkazné bremeno, ktoré znáša žalovaný vo veci žaloby o neplatnosť, neúčinnosť alebo odporovateľnosť — Dôkazné bremeno, ktoré znáša žalobca len po tom, ako žalovaný preukáže nenapadnuteľnosť dotknutého úkonu

    (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 13)

  1.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri bod 17)

  2.  Článok 13 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že jeho uplatnenie podlieha podmienke, aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu nemohol byť dotknutý úkon napadnutý na základe práva uplatňujúceho sa na tento úkon (lex causae).

    Cieľom článku 13 tohto nariadenia je totiž ochrana legitímnej dôvery osoby, ktorá mala prospech z úkonu, ktorý poškodil všetkých veriteľov v tom zmysle, že stanovuje, že tento úkon sa aj po začatí konkurzného konania bude spravovať právom, ktoré sa naň uplatňovalo ku dňu jeho vykonania, teda lex causae. Z tohto cieľa teda jasne vyplýva, že uplatnenie uvedeného článku 13 si vyžaduje zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Nemožno totiž mať legitímnu dôveru v to, že platnosť určitého úkonu sa bude posudzovať po začatí konkurzného konania bez ohľadu na tieto okolnosti, hoci v prípade nezačatia takéhoto konania by sa tieto okolnosti museli zohľadniť.

    Navyše povinnosť reštriktívne vykladať výnimku stanovenú v článku 13 uvedeného nariadenia bráni extenzívnemu výkladu pôsobnosti tohto článku, ktorá umožňuje osobe majúcej prospech z úkonu, ktorý poškodil všetkých veriteľov, vyhnúť sa uplatneniu lex fori concursus s výlučne abstraktným odvolaním sa na nenapadnuteľnosť dotknutého úkonu na základe ustanovenia lex causae.

    (pozri body 19 – 22, bod 1 výroku)

  3.  Na účely uplatnenia článku 13 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní a za predpokladu, že žalovaný v rámci konania vo veci žaloby o neplatnosť, neúčinnosť alebo odporovateľnosť určitého úkonu sa odvolá na ustanovenie práva uplatňujúceho sa na tento úkon (lex causae), podľa ktorého možno tento úkon napadnúť len za okolností stanovených v tomto ustanovení, žalovanému tiež prináleží, aby uplatnil neexistenciu týchto okolností a predložil o tom dôkaz.

    Zo samotného znenia článku 13 uvedeného nariadenia totiž vyplýva, že žalovanému v žalobe o neplatnosť, odporovateľnosť a neúčinnosť právneho úkonu prináleží predložiť dôkaz, že tento úkon nemôže byť napadnutý na základe lex causae. Ďalej stanovením, že tento žalovaný musí predložiť dôkaz, že posudzovaný úkon nemôže byť napadnutý žiadnym prostriedkom a to vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, uvedený článok 13 ukladá tiež tomuto žalovanému, prinajmenšom implicitne, povinnosť preukázať jednak existenciu skutkových okolností umožňujúcich dospieť k záveru, že dotknutý úkon je nenapadnuteľný, a jednak neexistenciu akéhokoľvek dôkazu, ktorý by bránil tomuto záveru.

    (pozri body 25, 31, bod 2 výroku)

  4.  Hoci článok 13 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní výslovne upravuje rozdelenie dôkazného bremena, neobsahuje ustanovenia, ktoré by sa týkali špecifickejších procesných aspektov. Tento článok teda neobsahuje ustanovenia týkajúce sa najmä spôsobov vykonávania dôkazov, prípustných dôkazných prostriedkov pred príslušnými vnútroštátnymi súdmi alebo zásad upravujúcich posúdenie týmto súdom dôkaznej sily dôkazov, ktoré sú mu predložené.

    V prípade absencie zosúladenia týchto pravidiel v práve Únie prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie také pravidlá zaviedol, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity).

    Táto posledná uvedená zásada bráni jednak uplatneniu vnútroštátnych procesných pravidiel, ktoré by v praxi znemožnili alebo neprimerane sťažili uplatnenie článku 13 nariadenia č. 1346/2000 tým, že by upravili neprimerané reštriktívne pravidlá, predovšetkým, čo sa týka negatívneho dôkazu absencie určitých okolností. Na druhej strane táto zásada bráni nedostatočne reštriktívnym vnútroštátnym pravidlám dokazovania, ktorých uplatnenie by v praxi viedlo k obráteniu dôkazného bremena podľa článku 13 uvedeného nariadenia.

    Samotná zložitosť predloženia dôkazu o existencii okolností, za akých lex causae vylučuje napadnutie dotknutého úkonu, alebo prípadne o absencii okolností stanovených v lex causae, za akých by bolo možné tento úkon napadnúť, sama osebe nenarušuje zásadu efektivity, ale zodpovedá skôr požiadavke spočívajúcej v reštriktívnom výklade uvedeného článku.

    (pozri body 27 – 30)

  5.  Článok 13 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že formulácia „právo neposkytuje žiadne prostriedky na odporovanie tohto úkonu“ sa týka okrem uplatniteľných ustanovení práva uplatňujúceho sa na tento úkon (lex causae) v oblasti konkurzného konania, aj všetkých ustanovení a všeobecných zásad tohto práva.

    Z článku 13 uvedeného nariadenia je totiž ochrana legitímnej dôvery osoby, ktorá mala prospech z úkonu, ktorý poškodil všetkých veriteľov, a to v tom zmysle, že stanovuje, že tento úkon sa aj po začatí konkurzného konania bude spravovať lex causae. Navyše uplatnenie článku 13 v prospech takejto osoby si vyžaduje zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

    Cieľ ochrany legitímnej dôvery, ako aj nevyhnutnosť zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci ukladajú vykladať článok 13 tohto nariadenia v tom zmysle, že uvedená osoba, ktorá mala prospech z úkonu, musí predložiť dôkaz, že zohľadňovaný úkon nemožno napadnúť ani na základe ustanovení lex causae uplatňujúcich sa v oblasti konkurzu, ani na základe lex causae ako celku.

    Na jednej strane sa totiž znenie článku 13 nariadenia č. 1346/2000 jasne prikláňa k takémuto výkladu, keďže tento výklad ukladá osobe, ktorá mala prospech z úkonu poškodzujúceho všetkých veriteľov, aby znášala dôkazné bremeno, že tento úkon nemožno napadnúť „žiadnym prostriedkom“. Na druhej strane nemôže existovať legitímna dôvera v to, že úkon, ktorý je napadnuteľný na základe ustanovenia alebo všeobecnej zásady lex causae, bude po začatí konkurzného konania posúdený len vzhľadom na ustanovenia lex causae uplatniteľné v oblasti konkurzu.

    (pozri body 33 – 36, bod 3 výroku)

  6.  Článok 13 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že žalovaný v rámci konania vo veci žaloby o neplatnosť, neúčinnosť alebo odporovateľnosť určitého úkonu musí preukázať, že právo uplatňujúce sa na tento úkon (lex causae) ako celok neumožňuje napadnúť uvedený úkon.

    Článok 13 uvedeného nariadenia, podľa ktorého žalovanému prináleží odvolať sa na absenciu okolností, ktoré by umožnili napadnúť tento úkon na základe lex causae a predložiť o tom dôkaz, nerozlišuje medzi ustanoveniami lex causae uplatňujúcimi sa v oblasti konkurzu a ustanoveniami a zásadami lex causae uplatňujúcimi sa v ostatných oblastiach, ale stanovuje, že uvedenému žalovanému prináleží, aby preukázal, že dotknutý úkon nemožno napadnúť „žiadnym prostriedkom“. Zo znenia tohto článku teda jasne vyplýva, že ho treba vykladať v tom zmysle, že žalovaný musí preukázať, že lex causae ako celok neumožňuje napadnúť tento úkon.

    Tento záver je tiež v súlade so zásadou, podľa ktorej sa článok 13 nariadenia č. 1346/2000 má vykladať reštriktívne, a zodpovedá cieľu uvedeného článku 13, ktorým je ochrana legitímnej dôvery osoby, ktorá mala prospech z úkonu poškodzujúceho všetkých veriteľov v tom zmysle, že tento úkon sa bude spravovať právom, ktoré sa naň uplatňovalo ku dňu jeho vykonania.

    Vnútroštátny súd rozhodujúci o žalobe o neplatnosť, odporovateľnosť alebo neúčinnosť určitého úkonu môže usúdiť, že žalobcovi prináleží predložiť dôkaz o existencii ustanovenia alebo zásady v uvedenom práve, na základe ktorých tento úkon možno napadnúť, len v prípade, že sa tento súd domnieva, že žalovaný už predtým skutočne preukázal, že vzhľadom na bežné pravidlá uplatňujúce sa podľa jeho vnútroštátnych procesných pravidiel je dotknutý úkon na základe uvedeného práva nenapadnuteľný.

    (pozri body 38 – 41, 45, bod 4 výroku)

Top