Vec C‑528/13

Geoffrey Léger

proti

Ministre des Affaires sociales, de la Santé et des Droits des femmes

a

Établissement français du sang

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif de Strasbourg)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verejné zdravie — Smernica 2004/33/ES — Technické požiadavky týkajúce sa krvi a zložiek z krvi — Darovanie krvi — Kritériá vhodnosti pre darcov — Kritériá trvalého alebo dočasného vylúčenia — Osoby, ktorých sexuálne správanie ich vystavuje vysokému riziku nákazy závažnými infekčnými chorobami prenášanými krvou — Muž, ktorý mal opakovane pohlavný styk s mužom — Charta základných práv Európskej únie — Článok 21 ods. 1 a článok 52 ods. 1 — Sexuálna orientácia — Diskriminácia — Odôvodnenie — Proporcionalita“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 29. apríla 2015

1. Právo Európskej únie – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch – Jednotný výklad – Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami – Zohľadnenie všeobecnej systematiky a účelu právnej úpravy

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98, odôvodnenie 24; smernica Komisie 2004/33, príloha III, body 2.1 a 2.2.2)

2. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Dodržanie základných práv – Rovnosť zaobchádzania – Zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 20 a článok 21 ods. 1)

3. Verejné zdravie – Zložky krvi – Smernica 2004/33 – Kritériá úplného vylúčenia kandidátov na alogénne odbery – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca trvalú kontraindikáciu darovania krvi v prípade mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužom – Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie – Odôvodnenie – Ochrana verejného zdravia – Podmienky – Dodržanie zásady proporcionality – Overenie vnútroštátnym súdom

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 21 ods. 1 a článok 52 ods. 1; smernica Komisie 2004/33, príloha II časť B bod 2 a príloha III bod 2.1)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 31 – 38)

2.  Požiadavky vyplývajúce z ochrany základných práv sú záväzné pre členské štáty pri vykonávaní právnych predpisov Únie, takže tieto členské štáty sú povinné v najvyššej možnej miere aplikovať tieto predpisy za podmienok, ktoré neodporujú uvedeným požiadavkám. V tomto kontexte je povinnosťou členských štátov dohliadať najmä na to, aby sa nevychádzalo z výkladu textu sekundárneho práva, ktorý by bol v rozpore s týmito základnými právami.

   V tejto súvislosti článok 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu sexuálnej orientácie. Toto ustanovenie je osobitným vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie zakotvenou v článku 20 Charty.

   (pozri body 41, 48)

3.  Bod 2.1 prílohy III smernice 2004/33, ktorou sa vykonáva smernica 2002/98 týkajúca sa niektorých technických požiadaviek na krv a zložky z krvi, sa má vykladať v tom zmysle, že kritérium trvalého vylúčenia z možnosti darovať krv uvedené v tomto ustanovení a týkajúce sa sexuálneho správania zahŕňa prípad, v ktorom členský štát so zreteľom na situáciu v tomto členskom štáte stanoví trvalú kontraindikáciu darovania krvi v prípade mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužmi, pokiaľ je na základe súčasných medicínskych, vedeckých a epidemiologických poznatkov a údajov preukázané, že také sexuálne správanie vystavuje tieto osoby vysokému riziku nákazy závažnými infekčnými chorobami, ktoré sa môžu prenášať krvou, a že pri dodržiavaní zásady proporcionality neexistujú účinné spôsoby detekcie týchto infekčných chorôb alebo v prípade neexistencie takých spôsobov, neexistujú menej obmedzujúce metódy než takáto kontraindikácia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia príjemcov. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či sú tieto podmienky splnené v dotknutom členskom štáte.

   V tejto súvislosti prináleží predovšetkým vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či dotazník a osobný pohovor s kvalifikovaným zdravotníckym personálom, uvedené v prílohe II časti B bode 2 smernice 2004/33, umožnia presnejšie identifikovať správanie predstavujúce riziko pre zdravie príjemcov, aby sa tak zaviedla menej obmedzujúca kontraindikácia než trvalá kontraindikácia pre celú skupinu mužov, ktorí mali opakovane pohlavný styk s mužom.

   (pozri body 66, 69 a výrok)