Keywords
Summary

Keywords

1. Slobodné poskytovanie služieb – Právna ochrana služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu – Smernica 98/84 – Nezákonné zariadenie – Pojem – Dekódovacie zariadenia zákonne uvedené na trh členského štátu a používané v inom členskom štáte – Vylúčenie

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/84, článok 2 písm. e)]

2. Slobodné poskytovanie služieb – Právna ochrana služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu – Smernica 98/84 – Pôsobnosť – Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje používanie zahraničných dekódovacích zariadení – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/84, článok 3 ods. 2)

3. Slobodné poskytovanie služieb – Voľný pohyb tovaru – Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa obidvoch týchto základných slobôd – Preskúmanie s ohľadom na tú z nich, ktorá je v danej veci prvotná

(Článok 56 ZFEÚ)

4. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Dekódovacie zariadenia zákonne uvedené na trh členského štátu a používané v inom členskom štáte na účely vysielania športových zápasov

(Článok 56 ZFEÚ)

5. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Výhradná licencia uzavretá medzi majiteľom práv duševného vlastníctva a vysielacou organizáciou – Zákaz dodávať zariadenia dekódujúce toto vysielane mimo územia pokrytého licenčnou zmluvou – Neprípustnosť

(Článok 101 ZFEÚ)

6. Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Čiastočné rozmnožovanie – Rozsah

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 2 písm. a)]

7. Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Výnimky a obmedzenia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 5 ods. 1)

8. Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Verejný prenos – Pojem

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 3 ods. 1)

9. Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 93/83 – Účinky – Zákonnosť prípadov rozmnožovania, ku ktorým dochádza v pamäti satelitného dekodéra a na televíznej obrazovke – Neexistencia

(Smernica Rady 93/83)

Summary

1. Pojem „nezákonné zariadenie“ v zmysle článku 2 písm. e) smernice 98/84 o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu sa má vykladať v tom zmysle, že sa netýka ani zahraničných dekódovacích zariadení – ktoré poskytujú prístup k službám satelitného vysielania vysielacej organizácie a sú vyrábané a predávané so súhlasom tejto organizácie, ale proti vôli tejto organizácie sa používajú mimo geografickej oblasti, pre ktorú boli vydané –, ani tých, ktoré boli získané alebo aktivované poskytnutím falošného mena a falošnej adresy, ani tých, ktoré boli použité v rozpore so zmluvným obmedzením umožňujúcim jeho používanie výlučne na súkromné účely.

Toto ustanovenie totiž definuje pojem nezákonné zariadenie ako každé vybavenie alebo softvér „navrhnuté“ alebo „upravené“ tak, aby umožňovali prístup k chránenej službe v zrozumiteľnej forme bez povolenia poskytovateľa služby. Toto znenie sa teda obmedzuje len na zariadenia, ktoré boli predmetom manuálnych alebo automatizovaných činností pred začatím používania a umožňujú príjem chránených služieb bez súhlasu poskytovateľov týchto služieb. V dôsledku toho sa uvedené znenie týka len zariadení, ktoré boli vyrobené, adaptované, readaptované alebo sa s nimi manipulovalo bez súhlasu poskytovateľa služieb, a netýka sa používania zahraničných dekódovacích zariadení.

Vyššie uvedené zariadenia sú naproti tomu vyrobené a uvedené na trh s povolením poskytovateľa služieb, neumožňujú prístup zdarma k chráneným službám a neumožňujú ani neuľahčujú obchádzanie technologického opatrenia prijatého na ochranu odmeňovania týchto služieb, lebo v členskom štáte uvedenia na trh bola zaplatená odmena.

(pozri body 63, 64, 66, 67, bod 1 výroku)

2. Vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni používaniu zahraničných dekódovacích zariadení vrátane tých, ktoré boli získané alebo aktivované poskytnutím falošného mena a falošnej adresy, alebo tých, ktoré sa používajú v rozpore so zmluvným obmedzením umožňujúcim ich používanie výlučne na súkromné účely, nie je v rozpore s článkom 3 ods. 2 smernice 98/84 o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu, lebo takáto právna úprava nepatrí do oblasti koordinovanej touto smernicou.

(pozri bod 74, bod 2 výroku)

3. Pokiaľ vnútroštátne opatrenie spadá tak pod voľný pohyb tovaru, ako aj pod voľné poskytovanie služieb, Súdny dvor ho preskúma v zásade len s ohľadom na jednu z týchto dvoch základných slobôd, ak sa ukáže, že jedna z uvedených zásad je úplne sekundárna vo vzťahu k druhej a možno ju do nej zahrnúť. Hoci v oblasti telekomunikácií sú tieto dve zásady často úzko spojené bez toho, aby bolo možné niektorú z nich považovať za úplne sekundárnu vo vzťahu k druhej, o takýto prípad nejde, ak sa vnútroštátna právna úprava netýka dekódovacích zariadení s cieľom určiť požiadavky, ktoré musia spĺňať, alebo stanoviť podmienky, za ktorých ich možno uvádzať na trh, ale týka sa ich len ako nástroja umožňujúceho predplatiteľom prijímať kódované služby vysielania.

(pozri body 78, 79, 82)

4. Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že právna úprava členského štátu, ktorá považuje dovoz, predaj a používanie zahraničných dekódovacích zariadení v tomto členskom štáte, ktoré umožňujú prístup k zakódovanej službe satelitného vysielania pochádzajúceho z iného členského štátu, obsahujúceho predmety chránené právnou úpravou tohto prvého členského štátu, za protiprávne, je v rozpore s týmto článkom. Tento záver nevyvracia ani okolnosť, že zahraničné dekódovacie zariadenie bolo získané alebo aktivované uvedením falošnej identity a falošnej adresy so zámerom obchádzať predmetné územné obmedzenie, ani okolnosť, že toto zariadenie sa používa na obchodné účely, hoci bolo vyhradené na súkromné používanie.

Uvedené obmedzenie nemôže byť odôvodnené vzhľadom na cieľ ochrany práv duševného vlastníctva.

Športové zápasy síce majú samy osebe jedinečnú a v tomto kontexte originálnu povahu, ktorá ich môže transformovať na predmety hodné ochrany porovnateľnej s ochranou diel. Vzhľadom na to, že ochrana práv, ktoré predstavujú špecifický predmet príslušného duševného vlastníctva, zaručuje majiteľom dotknutých práv len primeranú odmenu a nie najvyššiu možnú odmenu za obchodné použitie chránených predmetov, je však táto ochrana zaručená už v prípade, ak majitelia predmetných práv dostávajú odmenu za vysielanie chránených diel z členského štátu vysielania, v ktorom sa má vykonať akt vysielania v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. b) smernice 93/83 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii a v ktorom sa má zaplatiť primeraná odmena, a ak títo majitelia môžu v tomto členskom štáte žiadať sumu, ktorá zohľadňuje skutočný okruh divákov a potenciálny okruh divákov tak v členskom štáte vysielania, ako aj v ktoromkoľvek inom členskom štáte, v ktorom sa tiež dá prijímať vysielanie obsahujúce chránené predmety.

Pokiaľ ide o príplatok platený vysielacími organizáciami za poskytnutie územnej výlučnosti, môže viesť k umelým rozdielom v cenách medzi národnými trhmi, pri ktorých došlo k deleniu, pričom takéto delenie a takýto umelý rozdiel v cene, ktorý je toho výsledkom, sú nezlučiteľné so základným cieľom Zmluvy, ktorým je vytvorenie vnútorného trhu. Za týchto podmienok uvedený príplatok nemožno považovať za súčasť primeranej odmeny, ktorá sa má garantovať majiteľom dotknutých práv, a v dôsledku toho platenie takéhoto príplatku prekračuje to, čo je potrebné na zabezpečenie primeranej odmeny pre týchto majiteľov.

(pozri body 100, 106 – 108, 113 – 117, 125, 131, bod 3 výroku)

5. Ustanovenia vo výhradnej licenčnej zmluve medzi majiteľom práv duševného vlastníctva a vysielacou organizáciou predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže zakázané článkom 101 ZFEÚ, lebo tejto organizácii ukladajú povinnosť neposkytovať dekódovacie zariadenia umožňujúce prístup k chráneným predmetom tohto majiteľa s cieľom využívať ich mimo územia pokrytého touto licenčnou zmluvou.

(pozri bod 146, bod 4 výroku)

6. Článok 2 písm. a) smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že právo rozmnožovania sa vzťahuje aj na prechodné fragmenty diel v pamäti satelitného dekodéra a na televíznej obrazovke, pod podmienkou, že tieto fragmenty obsahujú prvky, ktoré sú vyjadrením vlastného duševného výtvoru dotknutých autorov, pričom sa musí preskúmať celok zložený zo simultánne rozmnožovaných fragmentov, aby sa overilo, či takéto prvky obsahuje.

(pozri bod 159, bod 5 výroku)

7. Prípady rozmnožovania vykonávané v pamäti satelitného dekodéra a na televíznej obrazovke spĺňajú podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, a preto ich možno vykonať bez povolenia majiteľov predmetných autorských práv.

(pozri bod 182, bod 6 výroku)

8. Pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na transmisiu vysielaných diel prostredníctvom televíznej obrazovky a reproduktorov zákazníkom prítomným v pohostinstve.

Ak sa totiž transmisia vysielaného diela vykonáva v mieste prístupnom verejnosti tak, aby sa dostalo do pozornosti iných divákov, než sú držitelia televízorov, ktorí individuálne alebo v súkromnom či rodinnom rámci prijímajú signál a sledujú vysielanie, teda ďalších divákov, ktorým držiteľ televízora umožní počúvať a pozerať dielo, takýto zámerný čin sa musí považovať za čin, ktorým je predmetné dielo predvedené novej verejnosti. O takýto prípad ide pri transmisii vysielaných diel majiteľom pohostinstva zákazníkom prítomným v tomto zariadení, pretože títo zákazníci predstavujú ďalších divákov, ktorí neboli zohľadnení autormi pri vydávaní povolenia na vysielanie ich diel.

Okrem toho, pokiaľ ide o verejný prenos diela vysielaného pre „verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká“, v zmysle odôvodnenia č. 23 smernice 2001/29, táto smernica sa na rozdiel od Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel netýka „priameho verejného predvádzania a predvedenia“, inými slovami interpretácie diel pred verejnosťou, ktorá sa nachádza vo fyzickom a priamom kontakte s hercom alebo osobou predvádzajúcou tieto diela. Takýto prvok fyzického a priameho kontaktu však chýba v prípade transmisie vysielaného diela na mieste, akým je pohostinstvo, prostredníctvom televíznej obrazovky a reproduktorov pre verejnosť, ktorá je prítomná na mieste tejto transmisie, ale ktorá nie je prítomná na mieste pôvodu prenosu v zmysle odôvodnenia č. 23 smernice o autorskom práve, čiže na mieste vysielaného prenosu.

(pozri body 198 – 203, 207, bod 7 výroku)

9. Smernica 93/83 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii sa má vykladať v tom zmysle, že nemá dosah na zákonnosť prípadov rozmnožovania vykonávaných v pamäti satelitného dekodéra a na televíznej obrazovke.

(pozri bod 210, bod 8 výroku)