Keywords
Summary

Keywords

1. Akty inštitúcií – Voľba právneho základu – Kritériá – Akt týkajúci sa kŕmnych zmesí – Opatrenie, ktoré priamo prispieva k ochrane verejného zdravia – Prijatie na základe článku 152 ods. 4 písm. b) ES – Zákonnosť

[Článok 152 ods. 4 písm. b) ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/2]

2. Ochrana verejného zdravia – Kŕmne zmesi – Smernica 2002/2 – Cieľ ochrany verejného zdravia – Objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie

[Článok 152 ods. 1 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/2, článok 1 bod 1 písm. b) a článok 1 bod 4]

3. Ochrana verejného zdravia – Kŕmne zmesi – Smernica 2002/2 – Zásada proporcionality – Povinnosť výrobcov poskytnúť zákazníkom presné zloženie krmiva – Porušenie – Povinnosť uviesť percentuálne podiely zložiek krmiva – Porušenie – Nedostatok

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/2, článok 1 bod 1 písm. b) a článok 1 bod 4]

4. Ochrana verejného zdravia – Kŕmne zmesi – Smernica 2002/2 – Uplatnenie – Podmienka – Prijatie pozitívneho zoznamu surovín označených ich špecifickými názvami – Nedostatok

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/2, odôvodnenie č. 10)

5. Akty inštitúcií – Nariadenie odkladu uplatnenia aktu Spoločenstva vnútroštátnym súdom – Podanie návrhu na Súdny dvor prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania na posúdenie platnosti – Právomoc správnych orgánov ostatných členských štátov nariadiť odklad uplatnenia tohto aktu až do rozhodnutia Súdneho dvora – Nedostatok

Summary

1. V rámci skúmania právomoci Spoločenstva sa voľba právneho základu aktu musí opierať o objektívne, súdom preskúmateľné skutočnosti. K týmto skutočnostiam patria predovšetkým cieľ a obsah aktu. Smernica 2002/2 o uvádzaní kŕmnych zmesí do obehu sa opiera o článok 152 ods. 4 písm. b) ES, ktorý umožňuje prijatie opatrení v oblastiach veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby, ktorých priamym cieľom je ochrana verejného zdravia. Zo skúmania odôvodnení tejto smernice vyplýva, že cieľom, ktorý normotvorca Spoločenstva sledoval prijatím predpisov o uvádzaní kŕmnych surovín uvedených v článku 1 bodu 1 písm. b) a článku 1 bodu 4, bolo odpovedať na potrebu podrobnejších informácií v oblasti uvádzania surovín v krmivách najmä na zabezpečenie toho, aby sa prípadné kontaminované kŕmne suroviny mohli vystopovať až k ich výrobným šaržám, čo bude prínos pre verejné zdravie. Tieto ustanovenia teda môžu bezprostredne prispieť na dosiahnutie cieľa ochrany verejného zdravia a môžu byť platne prijaté na základe článku 152 ods. 4 písm. b) ES.

(pozri body 54 – 57, 60)

2. Cieľ smernice 2002/2 o uvádzaní kŕmnych zmesí do obehu, ktorým je ochrana zdravia obyvateľstva, môže odôvodňovať prípadné rozdielne zaobchádzanie najmä so zreteľom na povinnosť vyplývajúcu z článku 152 ods. 1 ES zabezpečiť pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. Okrem toho ak sa aj preukáže, že opatrenia rovnako reštriktívne ako tie uvedené v článku 1 bodu 1 písm. b) a článku 1 bodu 4 uvedenej smernice by mohli byť odôvodnené aj v odvetviach, v ktorých takéto opatrenia ešte neboli prijaté, akým je odvetvie potravín, nebolo by to dostatočným dôvodom na to, aby boli opatrenia prijaté v tomto odvetví, na ktoré sa vzťahujú sporné opatrenia Spoločenstva, z dôvodu ich diskriminačnej povahy považované za protiprávne. V opačnom prípade by to viedlo k tomu, že stupeň ochrany verejného zdravia by sa prispôsobil existujúcej právnej úprave, ktorá vykazuje najnižší stupeň ochrany.

(pozri body 64, 65)

3. Článok 1 bod 1 písm. b) smernice 2002/2 o uvádzaní kŕmnych zmesí do obehu, ktorý ukladá výrobcom kŕmnych zmesí povinnosť poskytnúť na žiadosť zákazníka presné zloženie krmív, sa s ohľadom na zásadu proporcionality neuplatňuje. Táto povinnosť predstavuje významný zásah do hospodárskych záujmov výrobcu, pretože výrobca musí prezradiť receptúry svojich výrobkov, vystavujúc sa riziku, že prípadne tieto receptúry výrobkov použijú samotní zákazníci a títo výrobcovia prídu o investičný zisk v oblasti výskumu a inovácie.

Pritom takáto povinnosť nemôže byť odôvodnená sledovaným cieľom ochrany zdravia a zjavne ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Po prvé, táto povinnosť nie je závislá na kontaminácii krmív a musí byť splnená na základe samotnej žiadosti zákazníka. Po druhé, uvádzanie percentuálnych podielov na označení v rámci rozpätia by obvykle malo umožniť odhaliť krmivo podozrivé na kontamináciu na účely posúdenia jeho nebezpečnosti podľa uvedenej hmotnosti a prípadne rozhodnúť o jeho dočasnom stiahnutí, až kým budú známe výsledky laboratórnych analýz, alebo na účely zabezpečenia sledovateľnosti výrobkov príslušnými verejnými orgánmi. Napokon, bez ohľadu na postupy kontroly týkajúce sa bezpečnosti potravín zavedené nariadením č. 178/2002, prijatým v ten istý deň ako smernica 2002/2, článok 1 bod 5 tejto smernice stanovuje, že výrobcovia kŕmnych zmesí budú povinní na požiadanie sprístupniť na kontrolu orgánom zodpovedným za vykonávanie úradných kontrol akýkoľvek doklad týkajúci sa zloženia kŕmnych zmesí určených na zavedenie do obehu, ktorý spresní informácie poskytované prostredníctvom označenia.

Naopak, článok 1 bod 4 uvedenej smernice, ktorý stanovuje povinnosť uvádzať v rámci rozpätia percentuálne podiely zložiek obsiahnutých v krmivách, nie je v rozpore so zásadou proporcionality, pretože v rámci širokej miery voľnej úvahy priznanej normotvorcovi Spoločenstva v tejto oblasti je táto povinnosť opatrením, ktoré môže prispieť k realizácii cieľa ochrany zdravia zvierat a ľudí. Umožňuje totiž identifikovať zložky krmív, ktoré môžu byť kontaminované bez toho, aby bolo potrebné vyčkať na laboratórne analýzy, a urýchlene stiahnuť toto krmivo z trhu.

(pozri body 69, 76, 82 – 86, bod 3 výroku)

4. Smernica 2002/2 o uvádzaní kŕmnych zmesí do obehu sa má vykladať v tom zmysle, že jej uplatňovanie nezávisí od prijatia pozitívneho zoznamu kŕmnych surovín, ktoré sa označujú ich špecifickými názvami, ako je to uvedené v odôvodnení č. 10 uvedenej smernice.

Zo znenia tohto odôvodnenia totiž vyplýva, že vyjadruje iba prianie normotvorcu Spoločenstva vypracovať pozitívny zoznam surovín. V skutočnosti stanovuje iba predloženie realizačnej štúdie, vypracovanie správy a predloženie vhodného návrhu pri zohľadnení záverov z uvedenej správy. Okrem toho, obsah tohto odôvodnenia nie je reprodukovaný v normatívnych ustanoveniach smernice a skúmanie tejto smernice vonkoncom nenaznačuje, že jej realizácia podlieha vypracovaniu takéhoto pozitívneho zoznamu. Presnejšie povedané, nezdá sa byť nemožné dodržať povinnosť označovania pri neexistencii takéhoto zoznamu, ani že zrušenie smernice 91/357 ustanovujúcej kategórie kŕmnych surovín, ktoré sa môžu použiť na účely označovania kŕmnych zmesí pre iné zvieratá ako spoločenské zvieratá, znemožnilo vykonanie smernice 2002/2 z dôvodu, že výrobcovia pri neexistencii právnej úpravy Spoločenstva alebo aj vnútroštátnej úpravy môžu v tomto ohľade používať bežné špecifické názvy týchto surovín.

(pozri body 95 – 98, bod 4 výroku)

5. Ak by sa aj vnútroštátny súd členského štátu domnieval, že sú splnené podmienky, za ktorých môže nariadiť odklad uplatnenia aktu Spoločenstva, a síce predovšetkým podmienky, že otázka platnosti tohto napadnutého opatrenia už bola predložená Súdnemu dvoru, príslušné vnútroštátne správne orgány ostatných členských štátov nemôžu nariadiť odklad uplatnenia tohto aktu až dovtedy, kým Súdny dvor nerozhodne o jeho platnosti. Je totiž úlohou vnútroštátneho súdu skúmať, pri zohľadnení okolností konkrétneho prípadu, ktorý mu bol predložený, či podmienky nariadenia predbežných opatrení sú splnené.

Súvislosť systému predbežnej súdnej ochrany totiž vyžaduje, aby vnútroštátny súd mohol tiež nariadiť odklad uplatnenia vnútroštátneho správneho aktu vyplývajúceho z nariadenia Spoločenstva, ktorého zákonnosť je spochybňovaná. Jednotné uplatňovanie práva Spoločenstva, ktoré je základnou požiadavkou právneho poriadku Spoločenstva, však predpokladá, že odklad uplatnenia správnych aktov založených na nariadení Spoločenstva, na ktorý sa vzťahujú pravidlá vnútroštátneho konania, najmä pokiaľ ide o podanie návrhu a jeho skúmanie, musí podliehať vo všetkých členských štátoch aspoň podmienkam jeho nariadenia, ktoré sú jednotné a rovnaké pre konanie o nariadení predbežného opatrenia pred Súdnym dvorom. Najmä na účely overenia splnenia podmienok týkajúcich sa naliehavosti a nebezpečenstva vážnej a nenapraviteľnej ujmy musí sudca príslušný na rozhodovanie o nariadení predbežných opatrení preskúmať okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť skutočnosti, ktoré umožňujú preukázať, či bezprostredné vykonanie aktu, s ohľadom na ktorý bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, by mohla žalobcovi spôsobiť nenapraviteľné škody, ktoré by nebolo možné nahradiť, pokiaľ by akt Spoločenstva mal byť vyhlásený za neplatný. Ako súd, ktorý je povinný uplatniť v rámci svojej právomoci ustanovenia práva Spoločenstva a tiež zabezpečiť plnú účinnosť práva Spoločenstva, musí rovnako vnútroštátny súd, ktorému je predložený návrh na nariadenie predbežného opatrenia zohľadniť zásah, ktorý predbežné opatrenie môže spôsobiť právnemu režimu zavedenému aktom Spoločenstva v celom Spoločenstve. Tento súd musí brať do úvahy jednak kumulatívny účinok vyvolaný v prípade, že niekoľko súdov nariadi taktiež predbežné opatrenie z podobných dôvodov, a jednak špecifickú situáciu žalobcu, ktorá ho odlišuje od iných dotknutých hospodárskych subjektov. Ak najmä nariadenie predbežných opatrení môže spôsobiť finančné riziko pre Spoločenstvo, musí okrem toho byť vnútroštátny súd oprávnený uložiť žalobcovi povinnosť, aby poskytol dostatočné záruky.

Vnútroštátne správne orgány pritom nemôžu nariadiť predbežné opatrenie pri súčasnom dodržaní podmienok nariadenia vymedzených Súdnym dvorom. Po prvé, samotné postavenie týchto orgánov vo všeobecnosti nemôže zaručiť rovnaký stupeň nezávislosti a nestrannosti ako postavenie priznané vnútroštátnym súdom. Taktiež nie je isté, či tieto orgány môžu zabezpečiť kontradiktórnosť konania, ktorá umožňuje v rámci prijímania rozhodnutia vypočuť si tvrdenia účastníkov konania pred posúdením dotknutých záujmov.

(pozri body 103 – 109, 111, bod 5 výroku)