Vec T‑580/19

Sayed Shamsuddin Borborudi

proti

Rade Európskej únie

Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 9. júna 2021

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov – Ponechanie mena žalobcu na zozname – Nesprávne posúdenie – Článok 266 ZFEÚ“

1. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Právny základ – Reštriktívne opatrenia stanovené rozhodnutím prijatým na základe článku 29 ZEÚ a nariadením založeným na článku 215 ZFEÚ – Prijatie vykonávacieho nariadenia podmienené predchádzajúcim prijatím rozhodnutia na základe článku 29 ZEÚ – Návrh na zrušenie smerujúci iba proti vykonávaciemu nariadeniu prijatému na základe článku 215 ZFEÚ – Prípustnosť

   [Článok 29 ZEÚ; článok 215 ods. 1 ZFEÚ; rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/870; nariadenie Rady 2019/855]

   (pozri body 23, 26 – 29)

2. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Žaloba o neplatnosť podaná osobou, ktorá je dotknutá rozhodnutím o zmrazení finančných prostriedkov – Rozdelenie dôkazného bremena – Súdne preskúmanie

   (Nariadenia Rady č. 267/2012 a 2019/855)

   (pozri body 45, 46, 55)

3. Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Rozsah preskúmania – Vylúčenie dôkazov oznámených inštitúcii po prijatí napadnutého rozhodnutia

   (Nariadenia Rady č. 267/2012 a 2019/855)

   (pozri bod 50)

4. Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Rozsah preskúmania – Dôkaz o dôvodnosti opatrenia – Povinnosť príslušného orgánu Únie v prípade pochybností preukázať dôvodnosť dôvodov uplatňovaných voči dotknutým osobám alebo subjektom – Rozsah voľnej úvahy uvedeného príslušného orgánu – Relevantnosť dôkazov predložených v súvislosti s predchádzajúcim zápisom v prípade neexistencie zmeny dôvodov, zmien v situácii žalobcu alebo vývoja kontextu v Iráne – Zmeny v situácii žalobcu

   (Nariadenia Rady č. 267/2012 a 2019/855)

   (pozri body 60 – 62, 65)

5. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Alternatívne kritériá stanovené aktmi Únie pre zápis subjektu na zoznamy osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia – Rozsah – Existencia priamej alebo nepriamej súvislosti medzi činnosťami osoby a šírením jadrových zbraní – Neexistencia skutočného predchádzajúceho správania, ktoré by bolo možné postihovať – Neexistencia vplyvu

   (Rozhodnutie Rady 2010/413/SBZP, nariadenie Rady č. 267/2012)

   (pozri body 81 – 85)

6. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Súdne preskúmanie zákonnosti – Rozsah – Rozdelenie dôkazného bremena – Povinnosť predložiť konkrétne dôkazy a informácie – Závažné a zhodujúce sa nepriame dôkazy – Neexistencia – Nesprávne posúdenie

   (Nariadenia Rady č. 267/2012 a 2019/855)

   (pozri body 86 – 89)

7. Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Účinky – Čiastočné zrušenie nariadenia o prijatí obmedzujúcich opatrení voči Iránu – Spätná účinnosť zrušenia – Povinnosť Rady odstrániť rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov prijaté v rovnaký deň z rovnakých dôvodov, aké boli posúdené ako protiprávne – Rozsah

   (Článok 266 ZFEÚ)

   (pozri body 93 – 98)

Zhrnutie

Rada Európskej únie prijala v roku 2010 reštriktívne opatrenia ( 1 ) s cieľom prinútiť Iránsku islamskú republiku ukončiť činnosti v jadrovej oblasti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní alebo ktoré prispievajú k vývoju nosičov jadrových zbraní, pričom stanovila zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov osôb a subjektov zapojených do uvedeného jadrového programu. Žalobca, pán Borborudi, bol 1. decembra 2011 zapísaný do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia, z dôvodu, že zastával funkciu zástupcu riaditeľa spoločnosti Atomic Energy Organisation of Iran (AEOI), a osobitne, že bol od roku 2002 zapojený do iránskeho jadrového programu. Rada následne tento zápis niekoľkokrát predĺžila.

V nadväznosti na prijatie rozhodnutia 2019/870 ( 2 ) a nariadenia 2019/855 ( 3 ), ktorými Rada predĺžila jeho zápis na predmetný zoznam, pričom voči nemu ponechala rovnaké dôvody, žalobca podal proti tomuto nariadeniu žalobu o neplatnosť. Rade okrem iného vytýkal, že sa dopustila nesprávneho posúdenia a nepreukázala dôvodnosť reštriktívnych opatrení.

Všeobecný súd zrušil nariadenie 2019/855 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, a preskúmal dôsledky zrušenia tohto nariadenia prijatého na základe článku 215 ZFEÚ na rozhodnutie 2019/870, ktoré bolo prijaté na základe článku 29 ZEÚ.

Posúdenie Všeobecným súdom

Všeobecný súd v prvom rade dospel k záveru, že okolnosť, že predmet žaloby je obmedzený na návrh na zrušenie nariadenia 2019/855 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, a že sa tiež netýka rozhodnutia 2019/870, nie je prekážkou jeho preskúmania. V tejto súvislosti pripomenul, že rozhodnutia prijaté na základe článku 29 ZEÚ a nariadenia prijaté na základe článku 215 ZFEÚ sú dva druhy aktov, pričom prvý z nich vymedzuje pozíciu Únie, ktorá sa týka reštriktívnych opatrení, ktoré treba prijať, a druhý je nástrojom na vykonanie týchto opatrení na úrovni Únie. Všeobecný súd rozhodol, že napriek úzkej spojitosti medzi týmito dvoma druhmi aktov ide o odlišné a nezávislé akty, takže nič nebráni žalobcovi napadnúť výlučne vykonávacie nariadenie.

V druhom rade dospel Všeobecný súd k záveru, že prvý dôvod zápisu do predmetného zoznamu nie je dôvodný, keďže Rada nepreukázala, že žalobca bol ku dňu prijatia napadnutého aktu zástupcom riaditeľa AEOI. V tejto súvislosti Všeobecný súd uviedol, že Rada nemôže bez toho, aby došlo k preneseniu dôkazného bremena, žalobcovi vytýkať nepreukázanie toho, že ukončil akúkoľvek činnosť v rámci AEOI, a to prostredníctvom požiadavky, aby ju o takejto okolnosti informoval a aby o tom predložil Rade dôkazy. Rade naopak prislúchalo, aby v rámci každoročného preskúmania reštriktívnych opatrení ( 4 ) starostlivo preskúmala skutočnosti podporujúce zápis mena žalobcu do dotknutých zoznamov, a to bez ohľadu na to, že žalobca mohol kedykoľvek predložiť pripomienky alebo nové dôkazy. ( 5 ) Všeobecný súd podotýka, že žiadny dôkaz nepodporuje dôvod, podľa ktorého bol žalobca zástupcom riaditeľa AEOI, ako sa uvádza v nedôvernom úryvku z návrhu na zápis.

V treťom rade dospel Všeobecný súd k záveru, že Rada tvrdením, že ponechanie mena žalobcu na dotknutom zozname je podľa nej odôvodnené jeho minulými činnosťami, nahrádza odôvodnenie, na ktorom je založený napadnutý akt. Všeobecný súd pripomenul, že kritérium zápisu týkajúce sa podpory iránskych jadrových činností predstavujúcej riziko šírenia jadrových zbraní implikuje, že je preukázaná existencia priamej alebo nepriamej súvislosti medzi činnosťami dotknutej osoby a šírením jadrových zbraní V tejto súvislosti spresnil, že prijatie reštriktívnych opatrení voči určitej osobe nevyhnutne nepredpokladá, že táto osoba sa predtým skutočne správala spôsobom, ktorý by bolo možné postihovať, keďže riziko, že sa táto osoba bude takto správať v budúcnosti, môže byť samo osebe dostačujúce. Existencia priamej alebo nepriamej súvislosti medzi činnosťami osoby a šírením jadrových zbraní je však podmienkou zápisu mena tejto osoby na dotknutý zoznam. Rada sa teda ku dňu prijatia napadnutého aktu nemohla odvolávať na bývalé funkcie žalobcu v rámci AEIO, a ani na jeho bývalú účasť na iránskom jadrovom programe bez toho, aby predložila závažné a navzájom sa podporujúce nepriame dôkazy umožňujúce domnievať sa, že žalobca udržiava vzťahy s AEOI a s uvedeným programom, alebo všeobecnejšie s činnosťami predstavujúcimi nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní.

Napokon Všeobecný súd preskúmal dôsledky zrušenia nariadenia 2019/855 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, na rozhodnutie 2019/870, ktoré žalobca nenapadol. V prvom rade uviedol, že tento rozsudok automaticky nevedie k zrušeniu rozhodnutia 2019/870. Skutočnosť, že rozhodnutie 2019/870 ostáva uplatniteľné aj napriek zrušeniu napadnutého aktu, by však mohla vážne narušiť právnu istotu, keďže tieto dva akty ukladajú voči žalobcovi rovnaké opatrenia. Všeobecný súd ďalej pripomenul, že na to, aby Rada vyhovela zrušujúcemu rozsudku, je povinná rešpektovať tak výrok rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie. Toto odôvodnenie totiž identifikuje tie dôvody zápisu mena žalobcu na dotknutý zoznam, ktoré sú protiprávne, a presne vysvetľuje dôvody ich nezákonnosti. Rada preto musí dbať na to, aby prípadné následné rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ku ktorým dôjde po tomto rozsudku, netrpeli rovnakými vadami. Všeobecný súd v tejto súvislosti spresnil, že podľa retroaktívneho účinku, ktorý je spojený so zrušujúcimi rozsudkami, sa konštatovanie nezákonnosti vzťahuje spätne až k dátumu nadobudnutia účinkov zrušeného aktu. Vzhľadom na to, že dátum nadobudnutia účinnosti rozhodnutia 2019/870 je rovnaký ako dátum nadobudnutia účinnosti napadnutého aktu, Všeobecný súd z toho vyvodil, že Rada by mohla mať povinnosť odstrániť z tohto rozhodnutia dôvody zápisu mena žalobcu, ktoré majú rovnaký obsah ako dôvody posúdené ako protiprávne v tomto rozsudku, ak sú tieto dôvody podložené tými istými dôkazmi.

( 1 ) Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, 2010, s. 39) a nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, 2010, s. 1).

( 2 ) Rozhodnutie Rady (SBZP) 2019/870/SZBP z 27. mája 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 140, 2019, s. 90).

( 3 ) Vykonávacie nariadenie Rady Európskej únie (EÚ) 2019/855 z 27. mája 2019, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 140, 2019, s. 1).

( 4 ) Článok 26 ods. 3 rozhodnutia 2010/413 a článok 46 ods. 7 nariadenia č. 267/2012.

( 5 ) Článok 24 ods. 4 rozhodnutia 2010/413 a článok 46 ods. 5 nariadenia č. 267/2012.