Vec C‑598/21

SP,
a
CI

proti

Všeobecnej úverovej banke a. s.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove)

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. novembra 2023

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Smernica 93/13/EHS – Článok 1 ods. 2 – Zmluvná podmienka odrážajúca kogentné zákonné ustanovenie – Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 2 a článok 7 ods. 1 – Klauzula o predčasnej splatnosti – Súdne preskúmanie – Proporcionalita vo vzťahu k nesplneniu zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa – Články 7 a 38 Charty základných práv Európskej Únie – Zmluva zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť – Mimosúdny predaj obydlia spotrebiteľa“

1. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Pôsobnosť – Vylúčenie stanovené pre zmluvné podmienky odrážajúce kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenia – Klauzula o predčasnej splatnosti – Uplatnenie smernice

   (Smernica Rady 93/13, článok 1 ods. 2)

   (pozri body 63 – 71)

2. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Nekalá podmienka v zmysle článku 3 – Posúdenie nekalej povahy vnútroštátnym súdom – Kritériá

   (Smernica Rady 93/13, článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1 a článok 6 ods. 1)

   (pozri body 74 – 79)

3. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Konštatovanie nekalej povahy zmluvnej podmienky – Rozsah – Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa mimosúdneho výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľnosti predstavujúcej obydlie spotrebiteľa – Nezohľadnenie proporcionality možnosti predajcu alebo dodávateľa uplatniť právo založené na tejto klauzule pri súdnom preskúmaní nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti – Neprípustnosť

   (Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 38; smernica Rady 93/13, článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1)

   (pozri body 80 – 90 a výrok)

Zhrnutie

Sp a CI, žalobcovia vo veci samej, uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý mal byť splácaný počas obdobia 20 rokov a ktorý bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť, a to na rodinný dom, v ktorom mali žalobcovia trvalý pobyt.

Menej ako jeden rok po uzavretí tejto zmluvy veriteľ vzhľadom na to, že žalobcovia vo veci samej boli platobne neschopní, požadoval vrátenie celej sumy dlžnej v zmysle tejto zmluvy, a to na základe klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v uvedenej zmluve. Následne pristúpil k výkonu svojho záložného práva predajom založenej nehnuteľnosti formou mimosúdnej dražby.

Okresný súd Prešov (Slovensko), na ktorý žalobcovia podali návrh na zdržanie sa tohto predaja, ich návrh zamietol prvým rozsudkom, ktorý opätovne potvrdil po vrátení veci, a to bez ohľadu na to, že ho Krajský súd v Prešove (Slovensko) zrušil. Žalobcovia podali proti tomuto druhému rozsudku odvolanie na Krajský súd v Prešove, ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Podľa tohto súdu vnútroštátna právna úprava umožňujúca mimosúdny výkon záložného práva na nehnuteľnosť formou predaja nehnuteľnosti predstavujúcej obydlie spotrebiteľov v dražbe môže byť v rozpore so smernicou 93/13, ako aj so zásadou proporcionality.

Súdny dvor sa vo svojom rozsudku zaoberal výkladom smernice 93/13 ( 1 ) a konkrétne rozsahom súdneho preskúmania nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ak táto podmienka umožňuje mimosúdny predaj rodinného obydlia spotrebiteľa.

Posúdenie Súdnym dvorom

Po prvé Súdny dvor konštatoval, že klauzula o predčasnej splatnosti, ktorá veriteľovi umožňuje predčasne požadovať vrátenie celého dlžného zostatku v prípade nesplnenia zmluvných povinností zo strany dlžníka, spadá do pôsobnosti smernice 93/13. Pritom zdôraznil, že s výhradou overenia vnútroštátnym súdom táto klauzula by sa nemala kvalifikovať ako „podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13. Hoci sa v tejto klauzule odzrkadľujú ustanovenia vnútroštátneho práva ( 2 ), dané ustanovenia nie sú kogentné, a teda nespĺňajú druhú podmienku vyžadovanú týmto článkom 1 ods. 2 na uplatnenie v ňom stanoveného vylúčenia.

Po druhé Súdny dvor po tom, čo pripomenul všeobecné pravidlá upravujúce súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok patriacich do pôsobnosti smernice 93/13, odkázal na kritériá, na základe ktorých môže vnútroštátny súd zistiť prípadnú nekalú povahu klauzuly obsiahnutej v zmluve o dlhodobom hypotekárnom úvere určujúcej podmienky, za ktorých je veriteľ oprávnený požadovať predčasné splatenie úveru, akou je klauzula o predčasnej splatnosti.

Pri tomto posúdení je tak dôležitá po prvé otázka, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, a po druhé, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky. Po tretie je tiež dôležité vedieť, či toto právo predajcu alebo dodávateľa predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a po štvrté, či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru.

V dôsledku toho vnútroštátny súd pri posudzovaní nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi požadovať na základe tejto klauzuly všetky sumy dlžné podľa zmluvy. Tento súd teda musí zohľadniť najmä závažnosť nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy.

Vyššie uvedené kritériá však nie sú kumulatívne ani alternatívne, ani taxatívne. Na jednej strane sa tak súdne preskúmanie proporcionality klauzuly o predčasnej splatnosti vykoná aj na základe dodatočných kritérií, akými sú prípadná zmluvná nerovnováha spôsobená klauzulou o predčasnej splatnosti a okolnosť, že jej uplatnenie môže prípadne viesť k tomu, že veriteľ bude vymáhať sumy dlžné na základe zmluvy predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Na druhej strane je tento súd pri svojom posúdení prostriedkov umožňujúcich spotrebiteľovi odvrátiť účinky splatnosti úveru, najmä vzhľadom na základné právo na obydlie ( 3 ), povinný zohľadniť dôsledky vysťahovania spotrebiteľa a jeho rodiny z obydlia, v ktorom majú hlavné bydlisko. Na základe týchto kritérií a s ohľadom na všetky okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá, by teda vnútroštátny súd mohol dospieť k záveru o nekalej povahe klauzuly o predčasnej splatnosti, ak uzná, že predajca alebo dodávateľ môže na základe tejto klauzuly uplatniť svoje právo požadovať predčasné splatenie celého zostatku dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere bez toho, aby zohľadnil závažnosť nesplnenia povinnosti zo strany spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej sume a dĺžke trvania úveru.

Za týchto podmienok Súdny dvor rozhodol, že smernica 93/13 v spojení s Chartou ( 4 ) bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na určené kritériá. K týmto kritériám patria kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie tejto klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe uvedenej klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

( 1 ) Pozri najmä článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

( 2 ) V prejednávanej veci § 53 ods. 9 a § 565 slovenského Občianskeho zákonníka.

( 3 ) Pozri článok 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

( 4 ) Články 7 a 38 Charty.