Vec C‑51/13

Nationale‑Nederlanden Levensverzekering Mij NV

proti

Hubertusovi Wilhelmusovi Van Leeuwenovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Rotterdam)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Životné poistenie — Smernica 92/96/EHS — Článok 31 ods. 3 — Informácie, ktoré sa musia poskytnúť poistníkovi — Povinnosť poisťovne na základe všeobecných zásad vnútroštátneho práva poskytnúť dodatočné informácie týkajúce sa poplatkov a poistného“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 29. apríla 2015

Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Životné poistenie – Smernica 92/96 – Informácie, ktoré sa musia poskytnúť poistníkovi – Vnútroštátne všeobecné zásady vyžadujúce oznámenie niektorých iných dodatočných informácií, než sú informácie uvedené v prílohe II smernice, tomuto poistníkovi – Prípustnosť – Podmienky – Posúdenie vnútroštátnym súdom – Dôsledky, ktoré vnútroštátne právo spája s neoznámením týchto dodatočných informácií – Neexistencia vplyvu

(Smernica Rady 92/96, článok 31 ods. 3)

Článok 31 ods. 3 smernice 92/96 o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 79/267 a 90/619 (tretia smernica o životnom poistení) [neoficiálny preklad], sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby poisťovňa na základe všeobecných zásad vnútroštátneho práva, akými sú „otvorené a/alebo nepísané normy“, bola povinná oznámiť poistníkovi určité dodatočné informácie nad rámec informácií uvedených v prílohe II tejto smernice pod podmienkou, že požadované informácie sú jasné, presné a nevyhnutné pre poistníka na správne pochopenie podstatných prvkov záväzku a že zaručujú dostatočnú úroveň právnej istoty, čo overiť prislúcha vnútroštátnemu súdu.

Právny základ takejto povinnosti oznámiť dodatočné informácie a najmä otázka, či táto povinnosť vyplýva zo všeobecných zásad vnútroštátneho práva, akými sú „otvorené a/alebo nepísané normy“, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd, totiž v zásade nemá vplyv na jeho súlad so smernicou, pokiaľ uvedená povinnosť zodpovedá požiadavkám článku 31 ods. 3 smernice 92/96. Z toho vyplýva, že právny základ, z ktorého chce dotknutý členský štát vychádzať pri využití možnosti upravenej v uvedenom článku 31 ods. 3, musí byť takej povahy, aby v súlade so zásadou právnej istoty umožnil poisťovniam s dostatočnou predvídateľnosťou identifikovať dodatočné informácie, ktoré musia oznámiť a na ktoré sa poistník môže spoliehať.

Dôsledky, ktoré vnútroštátne právo spája s neoznámením týchto dodatočných informácií, navyše v zásade nie sú relevantné, pokiaľ ide o súlad oznamovacej povinnosti s článkom 31 ods. 3 smernice 92/96.

(pozri body 28, 29, 34, 36, body 1 a 2 výroku)