Vec C-566/10 P

Talianska republika

proti

Európskej komisii

„Odvolanie — Jazykový režim — Oznámenie o verejných výberových konaniach na prijatie administrátorov a asistentov — Uverejnenie v úplnom znení v troch úradných jazykoch — Jazyk skúšok — Výber druhého jazyka z troch úradných jazykov“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 27. novembra 2012

1. Európska únia – Jazykový režim – Nariadenie č. 1 – Pôsobnosť – Vzťahy medzi inštitúciami a ich zamestnancami – Zahrnutie v prípade neexistencie osobitných právnych predpisov

   (Nariadenie Rady č. 1)

2. Úradníci – Výberové konanie – Oznámenie o verejnom výberovom konaní – Uverejnenie v úradnom vestníku len v niektorých úradných jazykoch – Neprípustnosť – Diskriminácia na základe jazyka – Porušenie zásady proporcionality – Uverejnenie zmien a doplnení vo všetkých úradných jazykoch – Neexistencia vplyvu

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 21; služobný poriadok úradníkov, článok 1d ods. 1; príloha III, článok 1 ods. 2; nariadenie Rady č. 1, článok 5)

3. Úradníci – Výberové konanie – Priebeh verejného výberového konania – Jazyky účasti na skúškach – Rovnosť zaobchádzania – Požiadavka osobitných jazykových znalostí – Odôvodnenie – Odôvodnenie z hľadiska záujmu služby – Dodržiavanie zásady proporcionality

   (Služobný poriadok úradníkov, článok 1d a článok 27 prvý odsek)

4. Úradníci – Žaloba – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Zrušenie oznámenia o verejných výberových konaniach – Legitímna dôvera vybratých uchádzačov – Nespochybnenie výsledkov výberových konaní

   (Článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.  Pokiaľ neexistujú osobitné právne predpisy vzťahujúce sa na úradníkov a zamestnancov a ustanovenia rokovacích poriadkov v tejto súvislosti, ktoré môžu prijať inštitúcie, zo žiadneho právneho aktu nemožno vyvodiť, že by vzťahy medzi týmito inštitúciami a ich úradníkmi a zamestnancami, ku ktorým patria oznámenia o výberových konaniach, boli úplne vylúčené z pôsobnosti nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve, ktorého článok 1 výslovne uvádza, ktoré jazyky sú pracovnými jazykmi inštitúcií. A fortiori platí uvedené v prípade vzťahov medzi inštitúciami a uchádzačmi externého výberového konania, ktorí v zásade nie sú ani úradníkmi, ani zamestnancami.

   (pozri body 67 – 69)

2.  Podľa článku 1 ods. 2 prílohy III služobného poriadku v spojení s článkom 5 nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve, ktorý stanovuje, že Úradný vestník Európskej únie sa uverejňuje vo všetkých úradných jazykoch, oznámenia o verejných výberových konaniach musia byť uverejnené v úplnom znení vo všetkých úradných jazykoch.

   Vzhľadom na to, že tieto ustanovenia nestanovujú výnimku, neskoršie uverejnenie zmien a doplnení, ktoré obsahujú len stručné informácie, vo všetkých úradných jazykoch nenapraví neuverejnenie oznámení o výberových konaniach v úplnom znení v úradnom vestníku vo všetkých úradných jazykoch. V každom prípade, tieto zmeny a doplnenia síce obsahujú niekoľko informácií o výberových konaniach, avšak vychádzajúc zo skutočnosti, že občania Európskej únie čítajú Úradný vestník Európskej únie vo svojom materinskom jazyku a že tento jazyk je jedným z úradných jazykov Únie, potenciálny uchádzač, ktorého materinský jazyk nie je jedným z jazykov uverejnenia oznámení o výberových konaniach v úplnom znení, si musí tento vestník zaobstarať v jednom z týchto jazykov a čítať oznámenie v tomto jazyku predtým, než sa rozhodne, či sa prihlási ako uchádzač do niektorého z výberových konaní. Takýto uchádzač je znevýhodnený oproti uchádzačovi, ktorého materinským jazykom je jeden z troch jazykov, v ktorých boli oznámenia o výberových konaniach uverejnené v úplnom znení, jednak pokiaľ ide o správne pochopenie týchto oznámení a jednak pokiaľ ide o lehotu na prípravu a podanie prihlášky do týchto výberových konaní.

   Toto znevýhodnenie je dôsledkom rozdielneho zaobchádzania na základe jazyka, ktoré zakazuje článok 21 Charty základných práv Európskej únie a článok 1d ods. 1 služobného poriadku, zapríčineného týmito uverejneniami. Prax obmedzeného uverejnenia totiž nie je v súlade so zásadou proporcionality a z tohto dôvodu je diskrimináciou na základe jazyka, ktorú článok 1d služobného poriadku zakazuje.

   (pozri body 71 – 75, 77)

3.  Obmedzenie výberu jazyka ako druhého jazyka účasti na verejných výberových konaniach Únie môže byť odôvodnené záujmom služby. Predovšetkým článok 1d služobného poriadku povoľuje obmedzenia zásady zákazu diskriminácie a zásady proporcionality. Je však dôležité, aby tento záujem služby bol objektívne odôvodnený a aby úroveň požadovaných jazykových znalostí bola primeraná skutočným potrebám služby. Okrem toho pravidlá obmedzujúce výber druhého jazyka musia stanovovať jasné, objektívne a predvídateľné kritériá, ktoré zaručia, aby sa uchádzači v dostatočnom predstihu mohli oboznámiť s požadovanými jazykovými podmienkami a mohli sa pripraviť na výberové konania za čo najlepších podmienok.

   Hoci sa možno odvolávať na legitímny cieľ všeobecného záujmu a preukazovať jeho skutočnú existenciu, rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka musí okrem toho rešpektovať zásadu proporcionality, t. j. musí byť vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmie prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Podľa článku 27 prvého odseku služobného poriadku je totiž cieľom prijatia úradníkov zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti. Keďže tento cieľ možno lepšie splniť vtedy, keď majú uchádzači právo absolvovať skúšky vo výberovom konaní vo svojom materinskom jazyku alebo v druhom jazyku, ktorý podľa nich lepšie ovládajú, je povinnosťou inštitúcií v tejto súvislosti vyvážiť legitímny cieľ odôvodňujúci obmedzenie počtu jazykov výberových konaní a cieľ vybrať uchádzačov s najvyššou úrovňou spôsobilosti.

   Okrem iného jazykové znalosti úradníkov sú základným prvkom ich kariéry a menovacie orgány majú k dispozícii rôzne prostriedky kontroly týchto znalostí a úsilia, ktoré úradníci vynakladajú na uplatnenie týchto znalostí v praxi a na prípadné osvojenie si ďalších nových jazykov. V tejto súvislosti je teda povinnosťou inštitúcií zachovať rovnováhu medzi legitímnym cieľom, ktorý odôvodňuje obmedzenie počtu jazykov výberových konaní, a možnosťami prijatých úradníkov naučiť sa v inštitúciách jazyky, ktoré sú potrebné z hľadiska záujmu služby.

   (pozri body 87, 88, 90, 91, 93, 94, 96, 97)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 102, 103)

Vec C-566/10 P

Talianska republika

proti

Európskej komisii

„Odvolanie — Jazykový režim — Oznámenie o verejných výberových konaniach na prijatie administrátorov a asistentov — Uverejnenie v úplnom znení v troch úradných jazykoch — Jazyk skúšok — Výber druhého jazyka z troch úradných jazykov“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 27. novembra 2012

1. Európska únia — Jazykový režim — Nariadenie č. 1 — Pôsobnosť — Vzťahy medzi inštitúciami a ich zamestnancami — Zahrnutie v prípade neexistencie osobitných právnych predpisov

   (Nariadenie Rady č. 1)

2. Úradníci — Výberové konanie — Oznámenie o verejnom výberovom konaní — Uverejnenie v úradnom vestníku len v niektorých úradných jazykoch — Neprípustnosť — Diskriminácia na základe jazyka — Porušenie zásady proporcionality — Uverejnenie zmien a doplnení vo všetkých úradných jazykoch — Neexistencia vplyvu

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 21; služobný poriadok úradníkov, článok 1d ods. 1; príloha III, článok 1 ods. 2; nariadenie Rady č. 1, článok 5)

3. Úradníci — Výberové konanie — Priebeh verejného výberového konania — Jazyky účasti na skúškach — Rovnosť zaobchádzania — Požiadavka osobitných jazykových znalostí — Odôvodnenie — Odôvodnenie z hľadiska záujmu služby — Dodržiavanie zásady proporcionality

   (Služobný poriadok úradníkov, článok 1d a článok 27 prvý odsek)

4. Úradníci — Žaloba — Zrušujúci rozsudok — Účinky — Zrušenie oznámenia o verejných výberových konaniach — Legitímna dôvera vybratých uchádzačov — Nespochybnenie výsledkov výberových konaní

   (Článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.  Pokiaľ neexistujú osobitné právne predpisy vzťahujúce sa na úradníkov a zamestnancov a ustanovenia rokovacích poriadkov v tejto súvislosti, ktoré môžu prijať inštitúcie, zo žiadneho právneho aktu nemožno vyvodiť, že by vzťahy medzi týmito inštitúciami a ich úradníkmi a zamestnancami, ku ktorým patria oznámenia o výberových konaniach, boli úplne vylúčené z pôsobnosti nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve, ktorého článok 1 výslovne uvádza, ktoré jazyky sú pracovnými jazykmi inštitúcií. A fortiori platí uvedené v prípade vzťahov medzi inštitúciami a uchádzačmi externého výberového konania, ktorí v zásade nie sú ani úradníkmi, ani zamestnancami.

   (pozri body 67 – 69)

2.  Podľa článku 1 ods. 2 prílohy III služobného poriadku v spojení s článkom 5 nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve, ktorý stanovuje, že Úradný vestník Európskej únie sa uverejňuje vo všetkých úradných jazykoch, oznámenia o verejných výberových konaniach musia byť uverejnené v úplnom znení vo všetkých úradných jazykoch.

   Vzhľadom na to, že tieto ustanovenia nestanovujú výnimku, neskoršie uverejnenie zmien a doplnení, ktoré obsahujú len stručné informácie, vo všetkých úradných jazykoch nenapraví neuverejnenie oznámení o výberových konaniach v úplnom znení v úradnom vestníku vo všetkých úradných jazykoch. V každom prípade, tieto zmeny a doplnenia síce obsahujú niekoľko informácií o výberových konaniach, avšak vychádzajúc zo skutočnosti, že občania Európskej únie čítajú Úradný vestník Európskej únie vo svojom materinskom jazyku a že tento jazyk je jedným z úradných jazykov Únie, potenciálny uchádzač, ktorého materinský jazyk nie je jedným z jazykov uverejnenia oznámení o výberových konaniach v úplnom znení, si musí tento vestník zaobstarať v jednom z týchto jazykov a čítať oznámenie v tomto jazyku predtým, než sa rozhodne, či sa prihlási ako uchádzač do niektorého z výberových konaní. Takýto uchádzač je znevýhodnený oproti uchádzačovi, ktorého materinským jazykom je jeden z troch jazykov, v ktorých boli oznámenia o výberových konaniach uverejnené v úplnom znení, jednak pokiaľ ide o správne pochopenie týchto oznámení a jednak pokiaľ ide o lehotu na prípravu a podanie prihlášky do týchto výberových konaní.

   Toto znevýhodnenie je dôsledkom rozdielneho zaobchádzania na základe jazyka, ktoré zakazuje článok 21 Charty základných práv Európskej únie a článok 1d ods. 1 služobného poriadku, zapríčineného týmito uverejneniami. Prax obmedzeného uverejnenia totiž nie je v súlade so zásadou proporcionality a z tohto dôvodu je diskrimináciou na základe jazyka, ktorú článok 1d služobného poriadku zakazuje.

   (pozri body 71 – 75, 77)

3.  Obmedzenie výberu jazyka ako druhého jazyka účasti na verejných výberových konaniach Únie môže byť odôvodnené záujmom služby. Predovšetkým článok 1d služobného poriadku povoľuje obmedzenia zásady zákazu diskriminácie a zásady proporcionality. Je však dôležité, aby tento záujem služby bol objektívne odôvodnený a aby úroveň požadovaných jazykových znalostí bola primeraná skutočným potrebám služby. Okrem toho pravidlá obmedzujúce výber druhého jazyka musia stanovovať jasné, objektívne a predvídateľné kritériá, ktoré zaručia, aby sa uchádzači v dostatočnom predstihu mohli oboznámiť s požadovanými jazykovými podmienkami a mohli sa pripraviť na výberové konania za čo najlepších podmienok.

   Hoci sa možno odvolávať na legitímny cieľ všeobecného záujmu a preukazovať jeho skutočnú existenciu, rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka musí okrem toho rešpektovať zásadu proporcionality, t. j. musí byť vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmie prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Podľa článku 27 prvého odseku služobného poriadku je totiž cieľom prijatia úradníkov zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti. Keďže tento cieľ možno lepšie splniť vtedy, keď majú uchádzači právo absolvovať skúšky vo výberovom konaní vo svojom materinskom jazyku alebo v druhom jazyku, ktorý podľa nich lepšie ovládajú, je povinnosťou inštitúcií v tejto súvislosti vyvážiť legitímny cieľ odôvodňujúci obmedzenie počtu jazykov výberových konaní a cieľ vybrať uchádzačov s najvyššou úrovňou spôsobilosti.

   Okrem iného jazykové znalosti úradníkov sú základným prvkom ich kariéry a menovacie orgány majú k dispozícii rôzne prostriedky kontroly týchto znalostí a úsilia, ktoré úradníci vynakladajú na uplatnenie týchto znalostí v praxi a na prípadné osvojenie si ďalších nových jazykov. V tejto súvislosti je teda povinnosťou inštitúcií zachovať rovnováhu medzi legitímnym cieľom, ktorý odôvodňuje obmedzenie počtu jazykov výberových konaní, a možnosťami prijatých úradníkov naučiť sa v inštitúciách jazyky, ktoré sú potrebné z hľadiska záujmu služby.

   (pozri body 87, 88, 90, 91, 93, 94, 96, 97)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 102, 103)