Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Rozsah – Odmietnutie oznámiť dokument – Dôsledky

2. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz – Stupeň presnosti požadovaný pri dôkazoch použitých Komisiou

(Článok 81 ods. 1 ES)

3. Hospodárska súťaž – Kartely – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka – Existencia, ktorú možno odvodiť z radu zhodných skutočností – Materská spoločnosť, ktorá nevlastní 100 % základného imania dcérskej spoločnosti – Okolnosť, ktorá nevylučuje existenciu hospodárskej jednotky

(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

4. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Dôkaz o porušení – Dôkazné bremeno

(Článok 81 ods. 1 ES)

5. Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Podnik, ktorému je určené oznámenie o výhradách, ktorý počas správneho konania nespochybnil v ňom uvedené skutkové a práve okolnosti – Obmedzenie uplatnenia práva na podanie žaloby – Porušenie základných zásad zákonnosti a dodržiavania práva na obhajobu

(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 52 ods. 1)

6. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Skupina spoločností, na ktorej čele sú viaceré právnické osoby

(Článok 81 ES)

Summary

1. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodržiavania práva na obhajobu v rámci správneho konania v oblasti uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže znamená, že Komisia musí dotknutému podniku umožniť, aby preskúmal všetky písomnosti vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií.

Neoznámenie dokumentu však môže byť porušením práva na obhajobu iba vtedy, ak môže dotknutý podnik preukázať, po prvé, že Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porušenia, a po druhé, že výhrada mohla byť preukázaná len odkazom na tento dokument. Konkrétne mu prináleží, aby preukázal, že záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by dokument, ktorý nebol tomuto podniku sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri zistení porušenia, nebol prípustný ako dôkaz. Pokiaľ ide naopak o sprístupnenie dokumentu svedčiaceho v prospech, dotknutý podnik musí len preukázať, že nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom sa mohol dovolávať okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie.

(pozri body 13, 22, 23)

2. Na preukázanie existencie porušenia článku 81 ods. 1 ES musí Komisia predložiť vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy. Každý dôkaz predložený Komisiou však nemusí so zreteľom na každý prvok porušenia nutne zodpovedať týmto kritériám. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa táto inštitúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto požiadavke.

Preto aj za predpokladu, že rozličné zložky porušenia posudzované izolovane nepredstavujú zakázanú dohodu alebo zakázaný postup podľa článku 81 ods. 1 ES, tento záver nebráni tomu, aby tieto zložky posudzované ako celok tvorili takú dohodu alebo postup.

Vzhľadom na to, že zákazy zúčastňovať sa na takých protisúťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu postihnúť subjekty, ktoré sa na nich zúčastňujú, sú všeobecne známe, je totiž bežné, že činnosti v rámci týchto protisúťažných postupov a dohôd, ako aj stretnutia sa uskutočňujú tajne a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj keď Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti sú obyčajne len zlomkovité a nesúrodé do takej miery, že je často nutné vyvodiť niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

(pozri body 47 – 49)

3. Právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže sa týka činností podnikov. Pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumieť hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Existenciu takého hospodárskeho celku tak možno odvodiť z celého radu zhodných skutočností, hoci ani jedna z týchto skutočností – ak sa posudzujú izolovane – nestačí na prijatie záveru o existencii takého celku.

Skutočnosť, že nejde o dcérsku spoločnosť v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti, nevylučuje prípadnú existenciu hospodárskeho celku v zmysle práva hospodárskej súťaže.

(pozri body 64, 65, 82)

4. Strana alebo orgán, ktoré tvrdia, že došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže, by mali dokázať existenciu takéhoto porušenia, a podnik alebo združenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obhajobu proti zisteniu porušenia, by mali preukázať splnenie podmienok na uplatnenie takejto obhajoby tak, aby uvedený orgán musel následne predložiť iný dôkaz. Aj keď podľa týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik či združenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa účastník konania opiera, si môže svojou povahou vyžadovať vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého účastníka konania, a ak toto odôvodnenie nie je poskytnuté, možno dospieť k záveru, že dôkazné bremeno bolo unesené.

(pozri bod 80)

5. Pokiaľ ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže, žiadne ustanovenie práva Únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnosť namietať proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam počas správneho konania, pretože v opačnom prípade to už neskôr v súdnom konaní nebude možné. Skutočnosť, že podnik počas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná určité skutkové alebo právne okolnosti, totiž môže predstavovať dodatočný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej žaloby, ale nemôže obmedziť samotné uplatnenie práva na podanie žaloby na Súd prvého stupňa, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

Bez výslovne stanoveného právneho základu na tento účel je toto obmedzenie v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodržania práva na obhajobu. Právo na účinnú súdnu ochranu a prístup k nestrannému súdu je zaručené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá má podľa článku 6 ods. 1 prvej vety ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy. Podľa článku 52 ods. 1 tejto charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť stanovené zákonom.

(pozri body 89 – 91)

6. V rámci konania týkajúceho sa porušenia práva hospodárskej súťaže pri zisťovaní, či určitá spoločnosť určuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizačnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto spoločnosť so spoločnosťou tej istej skupiny, ktorá je považovaná za zodpovednú za konanie celej skupiny, ktoré sa môžu z prípadu na prípad meniť, a preto nemôžu byť predmetom taxatívneho výpočtu.

V prípade skupiny spoločností, na ktorej čele sa nachádza viacero právnických osôb, sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď jednu zo spoločností považovala za jedinú zodpovednú za konanie spoločností tejto skupiny, ktoré spoločne tvoria hospodársky celok. Skutočnosť, že na čele skupiny nie je jediná právnická osoba, totiž nebráni tomu, aby bola spoločnosť považovaná za zodpovednú za konanie tejto skupiny. Právna štruktúra skupiny spoločností, ktorá sa vyznačuje absenciou jednej právnickej osoby na čele skupiny, nie je rozhodujúca, pokiaľ táto štruktúra neodráža skutočné fungovanie a organizáciu tejto skupiny. Najmä neexistencia právnych väzieb podriadenosti medzi dvoma spoločnosťami na čele skupiny nemôže spochybniť záver, podľa ktorého sa jedna z dvoch spoločností musí považovať za zodpovednú za konanie skupiny, keďže druhá spoločnosť v skutočnosti neurčuje nezávisle svoje správanie na dotknutom trhu.

(pozri body 95, 98 – 100, 107 – 109)