Vec C-436/06

Per Grønfeldt a Tatiana Grønfeldt

proti

Finanzamt Hamburg — Am Tierpark

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Finanzgericht Hamburg)

„Voľný pohyb kapitálu — Dane — Dane z príjmov — Vnútroštátna právna úprava zdaňovania ziskov dosiahnutých pri prevode podielov (akcií) v kapitálových spoločnostiach“

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 18. decembra 2007   I - 12359

Abstrakt rozsudku

Voľný pohyb kapitálu – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Dane z príjmov

(Článok 56 ES)

Článok 56 ES sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej zisk dosiahnutý z prevodu obchodných podielov v kapitálovej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte podlieha v určitom roku zdaneniu už vtedy, ak mal prevádzateľ počas predchádzajúcich piatich rokov na imaní tejto spoločnosti priamo alebo nepriamo podiel vo výške najmenej 1 %, zatiaľ čo zisk z prevodu, za rovnakých podmienok, obchodných podielov v kapitálovej spoločnosti usadenej v prvom uvedenom členskom štáte, ktorá podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti v prípade dane z príjmov právnických osôb, podliehal v určitom roku zdaneniu až v prípade významného podielu vo výške najmenej 10 %.

Účinkom takého rozdielneho zaobchádzania podľa miesta investovania kapitálu je totiž odradenie akcionára od investovania jeho kapitálu do spoločnosti usadenej v inom štáte a také rozdielne zaobchádzanie má aj obmedzujúci účinok na spoločnosti usadené v iných štátoch, keďže pre nich predstavuje prekážku zhromažďovania kapitálu v dotknutom členskom štáte. V tomto ohľade nie je dôležité, že rozdielne zaobchádzanie existovalo len po obmedzenú dobu, lebo táto okolnosť sama osebe nebráni tomu, aby rozdielne zaobchádzanie vyvolalo závažné účinky, a aby teda prekážka voľného pohybu kapitálu bolo skutočná.

Takéto rozdielne zaobchádzanie nemôže byť odôvodnené potrebou zaručiť úplné zdanenie, ktorá sa podobá potrebe zachovať koherenciu daňového systému, keďže pre akcionára neexistuje priama spojitosť medzi predmetnou daňovou výhodou a kompenzáciou tejto výhody určitým daňovým odvodom. Uvedené rozdielne zaobchádzanie okrem toho zrejme nie je odôvodnené voľnou úvahou, ktorou členské štáty disponujú pri zavádzaní prechodného režimu s cieľom zaviesť z dlhodobého hľadiska zlučiteľnosť vnútroštátneho systému dane z príjmov právnických osôb s právom Spoločenstva a odstrániť prípadnú diskrimináciu. Táto voľná úvaha je totiž stále obmedzená dodržiavaním základných slobôd a predovšetkým slobody voľného pohybu kapitálu. Hoci prechodný režim možno, pokiaľ ide o zdanenie ziskov dosiahnutých pri prevode podielov v spoločnostiach rezidentoch, chápať ako oprávnenú snahu zabezpečiť nerušený prechod zo skoršieho režimu na nový režim, taká okolnosť sama osebe nemôže odôvodniť uvedené rozdielne zaobchádzanie v neprospech zdanenia ziskov dosiahnutých pri prevode podielov v spoločnostiach nerezidentoch.

(pozri body 14, 15, 26, 27, 32, 33, 35 a výrok)