Vec C‑469/14

Masterrind GmbH

proti

Hauptzollamt Hamburg‑Jonas

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Hamburg)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Poľnohospodárstvo — Nariadenie (ES) č. 1/2005 — Ochrana zvierat počas prepravy — Dlhé cesty — Príloha I kapitola V bod 1.4 písm. d) — Dĺžka trvania cesty a čas odpočinku zvierat počas prepravy — Preprava hovädzieho dobytku — Pojem ‚dostatočný čas odpočinku najmenej jednu hodinu‘ — Možnosť viackrát prerušiť prepravu — Článok 22 — Meškanie počas prepravy — Nariadenie (ES) č. 1234/2007 a nariadenie (EÚ) č. 817/2010 — Vývozné náhrady — Požiadavky v oblasti pohody živého hovädzieho dobytka počas prepravy — Nariadenie č. 817/2010 — Článok 2 ods. 2 až 4 — Úradný veterinárny lekár v mieste výstupu — Správa a zápis na dokumente, ktorý tvorí dôkaz o opustení colného územia Únie, ktorý sa týka splnenia alebo nesplnenia uplatniteľných ustanovení nariadenia č. 1/2005 — Neuspokojivý výsledok vykonaných kontrol — Článok 5 ods. 1 písm. c) — Záväzná alebo nezáväzná povaha uvedeného zápisu vo vzťahu k vnútroštátnemu orgánu príslušnému na výplatu vývozných náhrad“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 28. júla 2016

1. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zvierat počas prepravy – Nariadenie č. 1/2005 – Technické špecifikácie – Dĺžka trvania cesty a čas odpočinku – Minimálne požiadavky

   [Nariadenie Rady č. 1/2005, príloha I kapitola V bod 1.4 písm. d)]

2. Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Podmienky poskytnutia – Dodržiavanie právnej úpravy Únie týkajúcej sa pohody živých zvierat počas prepravy – Právomoc vnútroštátneho správneho orgánu odchýliť sa od vyhlásenia úradného veterinárneho lekára a dospieť k záveru, že bola dodržaná právna úprava Únie

   (Nariadenie Rady č. 1/2005; nariadenie Komisie č. 817/2010, odôvodnenie 5)

1.  Bod 1.4 písm. d) kapitoly V prílohy I nariadenia č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci cestnej prepravy dotknutého druhu zvierat, najmä hovädzieho dobytku s výnimkou teliat, môže čas odpočinku medzi dvoma dobami presunu v zásade presiahnuť jednu hodinu. Ak však táto dĺžka trvania odpočinku presiahne jednu hodinu, nesmie byť taká, aby za konkrétnych podmienok, za ktorých prebieha tento odpočinok a celá preprava, mohla prepravovaným zvieratám spôsobiť zranenie alebo nadmerné utrpenie. Okrem toho celkové dĺžky trvania cesty a odpočinku, ktoré sú stanovené v bode 1.4 písm. d) tejto kapitoly, nesmú presiahnuť 29 hodín s výhradou ich predĺženia o 2 hodiny v záujme zvierat podľa bodu l.8 uvedenej kapitoly, pričom nesmie byť dotknuté uplatnenie článku 22 tohto nariadenia v prípade nepredvídateľných okolností. Ďalej platí, že doby presunu v rozsahu maximálne 14 hodín môžu obsahovať jednu alebo viacero prestávok v jazde. Tieto prestávky v jazde však musia byť pripočítané k úsekom presunu na účely výpočtu celkovej doby presunu v rozsahu maximálne 14 hodín, ktorého sú súčasťou.

   (pozri bod 43,bod 1 výroku)

2.  Nariadenie č. 817/2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá v súlade s nariadením č. 1234/2007, pokiaľ ide o požiadavky na poskytovanie vývozných náhrad v súvislosti s pohodou hovädzieho dobytka počas prepravy, sa má vykladať v tom zmysle, že úrad príslušný na vyplatenie vývozných náhrad za hovädzí dobytok nie je viazaný zápisom úradného veterinárneho lekára v mieste výstupu na dokumente potvrdzujúcom, že dotknuté zvieratá opustili colné územie Únie, v ktorom sa uvádza, že v prípade všetkých alebo niektorých z týchto zvierat neboli počas ich prepravy dodržané príslušné ustanovenia nariadenia č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností.

   Z toho vyplýva, že podľa ustanovení nariadenia č. 817/2010, rozhodnutie o splnení podmienok na nárok na výplatu vývozných náhrad, najmä podmienok v oblasti dodržiavania uplatniteľných požiadaviek nariadenia č. 1/2005, patrí do právomoci vnútroštátneho orgánu príslušného na výplatu týchto náhrad, lebo informácie uvedené úradným veterinárnym lekárom v mieste výstupu v rámci spolupráce medzi týmito dvoma subjektmi, zavedenej nariadením č. 817/2010, sú nepochybne dôkazom, ale vyvrátiteľným. Toto konštatovanie je zosilnené, ak sa hodnotenie tohto veterinárneho lekára netýka fyzickej kondície a zdravotného stavu zvierat, ktoré podľa odôvodnenia 5 nariadenia č. 817/2010 vyžaduje osobitnú expertízu a skúsenosti, ktoré odôvodňujú, aby kontroly boli vykonané veterinárnym lekárom.

   (pozri body 50 – 52, bod 2výroku)