Vec C-269/09

Európska komisia

proti

Španielskemu kráľovstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Články 18 ES, 39 ES a 43 ES — Články 28 a 31 Dohody o EHP — Daňová právna úprava — Zmena bydliska daňovníka do zahraničia — Povinnosť zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie — Strata prípadnej výhody, ktorú predstavuje odklad daňového dlhu“

Abstrakt rozsudku

1. Členské štáty – Ponechané právomoci – Priame dane – Povinnosť dodržiavať pri výkone tejto právomoci právo Únie

2. Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Všeobecné ustanovenie Zmluvy osobitne vyjadrené v ustanoveniach zakotvujúcich voľný pohyb pracovníkov a slobodu usadiť sa

   (Články 18 ES, 39 ES a 43 ES)

3. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Ustanovenia Zmluvy – Predmet – Pravidlá na uľahčenie výkonu profesijnej činnosti na celom území Únie

4. Občianstvo Únie – Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Zmena bydliska daňovníka do iného členského štátu – Povinnosť zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Účinné vymáhanie daňového dlhu – Zachovanie rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi – Koherencia daňového systému – Nedostatok

   (Články 18 ES, 39 ES a 43 ES; smernica Rady 2008/55)

5. Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Vnútroštátne ustanovenia, ktoré bránia štátnemu príslušníkovi členského štátu opustiť štát svojho pôvodu, alebo ho od toho odradzujú – Neprípustnosť – Odôvodnenie, ktoré musí vychádzať z objektívnych dôvodov všeobecného záujmu, ktoré sú nezávislé od štátnej príslušnosti osôb

6. Medzinárodné dohody – Dohoda o Európskom hospodárskom priestore – Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Daňová právna úprava – Zmena bydliska daňovníka do štátu, ktorý je zmluvnou stranou uvedenej dohody – Povinnosť zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie – Obmedzenie – Odôvodnenie – Účinné vymáhanie daňového dlhu – Podmienky

   (Dohoda o EHP, články 28 a 31)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 47)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 49)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 51)

4.  Členský štát, ktorý prijme a ponechá v platnosti právnu úpravu, podľa ktorej sú daňovníci, ktorí presunú svoje bydlisko do iného členského štátu, povinní zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom boli považovaní za daňovníkov rezidentov, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 18 ES, 39 ES a 43 ES.

   Hoci cieľom ustanovení Zmluvy upravujúcich voľný pohyb osôb je podľa ich znenia zabezpečiť v hostiteľskom členskom štáte zaobchádzanie podľa podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov, bránia tiež ustanoveniam, ktoré štátnemu príslušníkovi členského štátu bránia alebo ho odrádzajú od toho, aby opustil krajinu pôvodu a využil tak svoje právo voľného pohybu. To je prípad právnej úpravy členského štátu, ktorá vedie k vzniku povinnosti daňovníka, ktorý presunie svoje bydlisko do iného členského štátu, zaplatiť daň skôr, než daňovníci, ktorí majú naďalej bydlisko v prvom uvedenom členskom štáte. Toto rozdielne zaobchádzanie, ktoré môže z finančného hľadiska znevýhodniť osoby, ktoré presunú svoje bydlisko do zahraničia, nemožno vysvetliť rozdielnou objektívnou situáciou. Vzhľadom na právnu úpravu členského štátu, ktorej účelom je zdaniť dosiahnuté príjmy, je totiž situácia osoby, ktorá presunie svoje bydlisko do iného členského štátu, podobná situácii osoby, ktorá si ponechá svoje bydlisko v prvom členskom štáte. Z toho vyplýva, že takéto rozdielne zaobchádzanie bráni výkonu slobôd zakotvených v článkoch 39 ES a 43 ES.

   Túto prekážku nemožno odôvodniť potrebou zabezpečiť účinné vymáhanie daňového dlhu, keďže mechanizmy spolupráce, ktoré existujú medzi orgánmi členských štátov na úrovni Únie, a to najmä mechanizmy upravené v smernici 2008/55 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení, sú postačujúce na to, aby členskému štátu pôvodu umožnili vymáhanie daňového dlhu v inom členskom štáte. Povinnosť uložená uvedenými vnútroštátnymi právnymi predpismi je teda neprimeraná cieľu, ktorý spočíva v uľahčení vymáhania daňového dlhu.

   Uvedenú prekážku nemožno odôvodniť ani potrebou zabezpečiť rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi, lebo členský štát pôvodu nestráca pri presune bydliska daňovníka do iného členského štátu právo vykonávať svoju daňovú právomoc, pokiaľ ide o činnosti, ktoré už boli na jeho území vykonané, a nemusí sa teda vzdať svojho práva stanoviť príslušnú výšku dane.

   Napokon v prípade neexistencie priamej spojitosti vo vnútroštátnej právnej úprave medzi daňovou výhodou, ktorú predstavuje možnosť zdaniť príjmy za viacero zdaňovacích období, a kompenzáciou tejto výhody akýmkoľvek daňovým zaťažením, nemožno túto právnu úpravu odôvodniť potrebou zabezpečiť koherenciu daňového systému.

   (pozri body 52, 53, 57, 59 – 61, 67, 68, 79, 87, 88, 101, bod 1 výroku)

5.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 91, 92)

6.  Členský štát, ktorý prijme alebo ponechá v platnosti právnu úpravu, podľa ktorej sú daňovníci, ktorí presunú svoje bydlisko do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, avšak nie je členským štátom Únie, povinní zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom sa považovali za daňovníkov rezidentov, si plní povinnosti, ktoré mu vyplývajú podľa článkov 28 a 31 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP).

   Takáto prekážka voľného pohybu pracovníkov a slobody usadiť sa je totiž v prípade štátnych príslušníkov štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, odôvodnená potrebou zabezpečiť účinné vymáhanie daňového dlhu, keďže rámec spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov, zavedený právnymi predpismi Únie, neexistuje medzi týmito orgánmi a orgánmi štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, pokiaľ dotknuté členské štáty neprevzali nijaký záväzok vzájomnej pomoci pri vyberaní alebo vymáhaní daní.

   (pozri body 95 – 99)

Vec C-269/09

Európska komisia

proti

Španielskemu kráľovstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Články 18 ES, 39 ES a 43 ES — Články 28 a 31 Dohody o EHP — Daňová právna úprava — Zmena bydliska daňovníka do zahraničia — Povinnosť zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie — Strata prípadnej výhody, ktorú predstavuje odklad daňového dlhu“

Abstrakt rozsudku

1. Členské štáty — Ponechané právomoci — Priame dane — Povinnosť dodržiavať pri výkone tejto právomoci právo Únie

2. Občianstvo Únie — Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov — Všeobecné ustanovenie Zmluvy osobitne vyjadrené v ustanoveniach zakotvujúcich voľný pohyb pracovníkov a slobodu usadiť sa

   (Články 18 ES, 39 ES a 43 ES)

3. Voľný pohyb osôb — Pracovníci — Ustanovenia Zmluvy — Predmet — Pravidlá na uľahčenie výkonu profesijnej činnosti na celom území Únie

4. Občianstvo Únie — Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Obmedzenia — Daňová právna úprava — Zmena bydliska daňovníka do iného členského štátu — Povinnosť zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie — Neprípustnosť — Odôvodnenie — Účinné vymáhanie daňového dlhu — Zachovanie rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi — Koherencia daňového systému — Nedostatok

   (Články 18 ES, 39 ES a 43 ES; smernica Rady 2008/55)

5. Občianstvo Únie — Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov — Vnútroštátne ustanovenia, ktoré bránia štátnemu príslušníkovi členského štátu opustiť štát svojho pôvodu, alebo ho od toho odradzujú — Neprípustnosť — Odôvodnenie, ktoré musí vychádzať z objektívnych dôvodov všeobecného záujmu, ktoré sú nezávislé od štátnej príslušnosti osôb

6. Medzinárodné dohody — Dohoda o Európskom hospodárskom priestore — Voľný pohyb osôb — Sloboda usadiť sa — Daňová právna úprava — Zmena bydliska daňovníka do štátu, ktorý je zmluvnou stranou uvedenej dohody — Povinnosť zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie — Obmedzenie — Odôvodnenie — Účinné vymáhanie daňového dlhu — Podmienky

   (Dohoda o EHP, články 28 a 31)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 47)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 49)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 51)

4.  Členský štát, ktorý prijme a ponechá v platnosti právnu úpravu, podľa ktorej sú daňovníci, ktorí presunú svoje bydlisko do iného členského štátu, povinní zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom boli považovaní za daňovníkov rezidentov, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 18 ES, 39 ES a 43 ES.

   Hoci cieľom ustanovení Zmluvy upravujúcich voľný pohyb osôb je podľa ich znenia zabezpečiť v hostiteľskom členskom štáte zaobchádzanie podľa podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov, bránia tiež ustanoveniam, ktoré štátnemu príslušníkovi členského štátu bránia alebo ho odrádzajú od toho, aby opustil krajinu pôvodu a využil tak svoje právo voľného pohybu. To je prípad právnej úpravy členského štátu, ktorá vedie k vzniku povinnosti daňovníka, ktorý presunie svoje bydlisko do iného členského štátu, zaplatiť daň skôr, než daňovníci, ktorí majú naďalej bydlisko v prvom uvedenom členskom štáte. Toto rozdielne zaobchádzanie, ktoré môže z finančného hľadiska znevýhodniť osoby, ktoré presunú svoje bydlisko do zahraničia, nemožno vysvetliť rozdielnou objektívnou situáciou. Vzhľadom na právnu úpravu členského štátu, ktorej účelom je zdaniť dosiahnuté príjmy, je totiž situácia osoby, ktorá presunie svoje bydlisko do iného členského štátu, podobná situácii osoby, ktorá si ponechá svoje bydlisko v prvom členskom štáte. Z toho vyplýva, že takéto rozdielne zaobchádzanie bráni výkonu slobôd zakotvených v článkoch 39 ES a 43 ES.

   Túto prekážku nemožno odôvodniť potrebou zabezpečiť účinné vymáhanie daňového dlhu, keďže mechanizmy spolupráce, ktoré existujú medzi orgánmi členských štátov na úrovni Únie, a to najmä mechanizmy upravené v smernici 2008/55 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení, sú postačujúce na to, aby členskému štátu pôvodu umožnili vymáhanie daňového dlhu v inom členskom štáte. Povinnosť uložená uvedenými vnútroštátnymi právnymi predpismi je teda neprimeraná cieľu, ktorý spočíva v uľahčení vymáhania daňového dlhu.

   Uvedenú prekážku nemožno odôvodniť ani potrebou zabezpečiť rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi, lebo členský štát pôvodu nestráca pri presune bydliska daňovníka do iného členského štátu právo vykonávať svoju daňovú právomoc, pokiaľ ide o činnosti, ktoré už boli na jeho území vykonané, a nemusí sa teda vzdať svojho práva stanoviť príslušnú výšku dane.

   Napokon v prípade neexistencie priamej spojitosti vo vnútroštátnej právnej úprave medzi daňovou výhodou, ktorú predstavuje možnosť zdaniť príjmy za viacero zdaňovacích období, a kompenzáciou tejto výhody akýmkoľvek daňovým zaťažením, nemožno túto právnu úpravu odôvodniť potrebou zabezpečiť koherenciu daňového systému.

   (pozri body 52, 53, 57, 59 – 61, 67, 68, 79, 87, 88, 101, bod 1 výroku)

5.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 91, 92)

6.  Členský štát, ktorý prijme alebo ponechá v platnosti právnu úpravu, podľa ktorej sú daňovníci, ktorí presunú svoje bydlisko do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, avšak nie je členským štátom Únie, povinní zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom sa považovali za daňovníkov rezidentov, si plní povinnosti, ktoré mu vyplývajú podľa článkov 28 a 31 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP).

   Takáto prekážka voľného pohybu pracovníkov a slobody usadiť sa je totiž v prípade štátnych príslušníkov štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, odôvodnená potrebou zabezpečiť účinné vymáhanie daňového dlhu, keďže rámec spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov, zavedený právnymi predpismi Únie, neexistuje medzi týmito orgánmi a orgánmi štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, pokiaľ dotknuté členské štáty neprevzali nijaký záväzok vzájomnej pomoci pri vyberaní alebo vymáhaní daní.

   (pozri body 95 – 99)