Vec C‑601/22

Umweltverband WWF Österreich
a
ÖKOBÜRO ‑ Allianz der Umweltbewegung
a
Naturschutzbund Österreich
a
Umweltdachverband
a
Wiener Tierschutzverein

proti

Tiroler Landesregierung

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesverwaltungsgericht Tirol)

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 11. júla 2024

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Platnosť a výklad – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 92/43/EHS – Článok 12 ods. 1 – Systém prísnej ochrany živočíšnych druhov – Príloha IV – Canis lupus (vlk) – Rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi – Článok 16 ods. 1 – Vnútroštátne povolenie na odstrel jedinca voľne žijúceho zvieraťa druhu canis lupus – Hodnotenie stavu ochrany populácií predmetného druhu – Geografický rozsah – Určenie škody – Uspokojivé alternatívne riešenie“

1. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 92/43 – Prísna ochrana živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) – Prísna ochrana druhu canis lupus – Vylúčenie populácií vlka nachádzajúcich sa na území niektorých členských štátov vymenovaných v uvedenej prílohe – Populácia vlka prítomná v Rakúsku a nepatriaca pod toto vylúčenie – Platnosť vzhľadom na zásadu rovnosti medzi členskými štátmi

   [Článok 4 ods. 2 ZEÚ; smernica Rady 92/43, článok 12 ods. 1 a príloha IV]

   (pozri body 32 – 39, 42 – 46, výrok 1)

2. Prejudiciálne otázky – Posúdenie platnosti – Návrh na určenie nečinnosti inštitúcie Únie – Neprípustnosť

   (Články 265 a 267 ZFEÚ)

   (pozri bod 41)

3. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 92/43 – Prísna ochrana živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) – Výnimky – Podmienky – Zachovanie populácií dotknutých druhov v priaznivom stave ochrany – Hodnotenie stavu ochrany týchto druhov – Zohľadnenie miestnej a vnútroštátnej úrovne a prípadne cezhraničnej úrovne

   [Článok 191 ods. 2 ZFEÚ; smernica Rady 92/43, článok 1 písm. 1, články 12 až 14, článok 15 písm. a) a b) a článok 16 ods. 1]

   (pozri body 49 – 66, výrok 2)

4. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 92/43 – Prísna ochrana živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) – Výnimky – Zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku – Pojem vážne poškodenie – Budúce nepriame škody, ktoré nemožno pripísať jedincovi živočíšneho druhu, na ktorého sa vzťahuje výnimka – Vylúčenie

   [Smernica Rady 92/43, článok 12 a článok 16 ods. 1 písm. b) a príloha IV písm. a)]

   (pozri body 69 – 75, výrok 3)

5. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 92/43 – Prísna ochrana živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) – Výnimky – Podmienky – Absencia iného uspokojivého riešenia – Posúdenie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi – Zohľadnenie hospodárskych dôsledkov riešenia prichádzajúceho do úvahy – Hranice – Vyváženie so všeobecným cieľom zachovania alebo obnovenia priaznivého stavu ochrany dotknutého živočíšneho druhu

   (Smernica Rady 92/43, článok 2 ods. 3, článok 12 a článok 16 ods. 1)

   (pozri body 78 – 86, výrok 4)

Zhrnutie

Súdny dvor, na ktorý podal Landesverwaltungsgericht Tirol (Správny súd spolkovej krajiny Tirolsko, Rakúsko) návrh na začatie prejudiciálneho konania, na jednej strane potvrdil platnosť článku 12 a prílohy IV k smernici o biotopoch ( 1 ), ktorými sa zavádza systém prísnej ochrany určitých živočíšnych druhov, a na druhej strane spresnil podmienky uplatnenia režimu výnimky z tejto ochrany, ktorý je stanovený v článku 16 tej istej smernice.

V roku 2022 sa ukázalo, že voľne žijúci jedinec zvieraťa patriaci k druhu canis lupus (vlk) spôsobil viacero útokov na ovce v spolkovej krajine Tirolsko. Tiroler Landesregierung (vláda spolkovej krajiny Tirolsko, Rakúsko) teda povolila odstrel uvedeného vlka, pričom ho vylúčila z prísnej ochrany, ktorú má tento živočíšny druh podľa článku 12 a prílohy IV k smernici o biotopoch, keďže sa domnievala, že tento vlk predstavuje bezprostredné závažné nebezpečenstvo pre pasúce sa zvieratá a plodiny.

V tomto kontexte viaceré organizácie na ochranu zvierat a životného prostredia podali na vnútroštátny súd žalobu, v ktorej tvrdili, že rozhodnutie o odstrele nespĺňa podmienky na udelenie výnimky stanovené v článku 16 tejto smernice.

Vzhľadom na to, že populácia vlkov v Rakúsku sa od nadobudnutia účinnosti smernice o biotopoch vyvinula, tento súd sa na jednej strane pýtal na platnosť článku 12 ods. 1 tejto smernice v spojení s jej prílohou IV z hľadiska zásady rovnosti medzi členskými štátmi, keďže táto príloha vylučuje určité populácie vlkov nachádzajúce sa na území iných členských štátov zo systému prísnej ochrany, ako je zavedený článkom 12 tejto smernice, ale nevylučuje populáciu vlkov v Rakúsku. Na druhej strane sa tento súd tiež pýtal na podmienky udelenia výnimky z tejto prísnej ochrany podľa článku 16 tej istej smernice.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor pripomenul, že platnosť aktu Únie sa musí posúdiť vzhľadom na skutočnosti, ktoré má normotvorca Únie k dispozícii ku dňu prijatia predmetnej právnej úpravy. V tejto súvislosti, pri svojom pristúpení k Únii 1. januára 1995 Rakúska republika neuviedla nijakú výhradu, pokiaľ ide o zaradenie populácie vlka prítomnej na jej území do prílohy IV k smernici o biotopoch, ani nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že sa nachádzala v situácii porovnateľnej so situáciou iných členských štátov, ktorých populácia vlka bola v tom istom čase vylúčená zo systému prísnej ochrany.

Okrem toho priaznivý vývoj populácie vlka na rakúskom území po tomto pristúpení presne zodpovedá jednému z cieľov sledovaných smernicou o biotopoch a možno ho zohľadniť na účely prispôsobenia tohto zložitého technického rámca evolutívnej povahy. V tejto súvislosti, hoci smernica o biotopoch umožňuje prispôsobenie jej prílohy IV technickému a vedeckému pokroku ( 2 ), a aj za predpokladu, že normotvorca Únie by bol povinný konať v tomto zmysle s cieľom odstrániť populáciu vlka v Rakúsku zo systému prísnej ochrany, prípadná nečinnosť uvedeného normotvorcu nemôže v rámci mechanizmu návrhu na začatie prejudiciálneho konania predstavovať dôvod neplatnosti článku 12 uvedenej smernice v spojení s jej prílohou IV.

Vlk je v každom prípade predmetom prísnej ochrany podľa Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť ( 3 ), ktorého zmluvnou stranou je Únia a ktorý ju zaväzuje podľa medzinárodného práva. Okrem toho, keďže cieľom smernice o biotopoch je zabezpečiť obnovenie a zachovanie prirodzených biotopov a druhov divokej fauny a flóry v priaznivom stave ochrany, ochrana stanovená v článku 12 uvedenej smernice sa uplatňuje aj na druhy, ktoré dosiahli takýto stav ochrany, pričom tieto druhy musia byť chránené pred akýmkoľvek zhoršením tohto stavu.

Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor dospel k záveru, že neexistujú skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť platnosť článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch v spojení s prílohou IV k tejto smernici.

V druhom rade, pokiaľ ide o podmienky udelenia výnimky zo systému prísnej ochrany zavedeného smernicou o biotopoch, Súdny dvor najprv pripomenul, že článok 16 ods. 1 tejto smernice oprávňuje členské štáty odchýliť sa od nej pod podmienkou, že táto výnimka nemá mať nepriaznivý vplyv na zachovanie populácie dotknutých druhov v priaznivom stave ochrany na území ich prirodzeného výskytu.

V tejto súvislosti prináleží príslušnému vnútroštátnemu orgánu v prvom rade určiť stav ochrany populácií dotknutých druhov a v druhom rade vplyv, ktorý môže mať táto výnimka na tento stav. Posúdenie vykonané v rámci týchto dvoch krokov sa musí vykonať v prvom rade a nevyhnutne na miestnej a vnútroštátnej úrovni, kde budú dôsledky výnimky vo všeobecnosti pociťované najbezprostrednejšie. Len v prípade, že sa preukáže, že stav ochrany dotknutého živočíšneho druhu je na miestnej a vnútroštátnej úrovni priaznivý, môže sa v druhom rade, ak to dostupné údaje umožňujú, zvážiť posúdenie na cezhraničnej úrovni.

V nadväznosti na to článok 16 smernice o biotopoch umožňuje členským štátom odchýliť sa od režimu prísnej ochrany na účel zabránenia vážnemu poškodeniu, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku. Hoci toto ustanovenie nevyžaduje vznik vážnych škôd pred prijatím výnimočných opatrení, tieto škody nemôžu byť čisto hypotetické a musia byť aspoň z veľkej časti pripísateľné živočíšnemu druhu, na ktorý sa výnimka vzťahuje. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na príčinnú súvislosť, ktorá musí existovať medzi udelením výnimky na jednej strane a škodou spôsobenou týmto druhom zvierat na druhej strane, pojem „vážne poškodenie“ v zmysle uvedeného ustanovenia nezahŕňa budúce nepriame škody, ktoré nemožno pripísať jedincovi dotknutého živočíšneho druhu.

Napokon výnimka podľa článku 16 smernice o biotopoch predpokladá neexistenciu inej uspokojivej alternatívy umožňujúcej dosiahnuť ciele uvádzané na podporu výnimky. Táto podmienka, ktorá predstavuje osobitné vyjadrenie zásady proporcionality, vyžaduje vyváženie všetkých dotknutých záujmov a kritérií, ktoré treba zohľadniť, akými sú ekologické, hospodárske a sociálne výhody a nevýhody. Na tento účel musia príslušné vnútroštátne orgány preskúmať možnosť použiť neletálne preventívne prostriedky spočívajúce najmä v uplatňovaní preventívnych opatrení proti zásahom do stád, ako aj prijatie opatrení na prispôsobenie, ak je to možné, ľudského správania, ktoré viedlo ku vzniku konfliktov, s cieľom podporiť kultúru koexistencie medzi populáciou vlka, stádami a chovateľmi.

V rámci určenia inej uspokojivej alternatívy sú tieto orgány povinné posúdiť na základe najlepších dostupných vedeckých a technických poznatkov iné riešenia prichádzajúce do úvahy, pričom zohľadnia najmä ich hospodárske dôsledky bez toho, aby boli tieto hospodárske dôsledky rozhodujúce, a vyvážia ich so všeobecným cieľom zachovania alebo obnovenia priaznivého stavu ochrany dotknutého živočíšneho druhu.

( 1 ) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102) (ďalej len „smernica ‚o biotopoch‘“).

( 2 ) Článok 19 smernice o biotopoch.

( 3 ) Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, podpísaný 19. septembra 1979 v Berne (Ú. v. ES L 38, 1982, s. 3; Mim. vyd. 11/014, s. 282).