Vec C‑338/17

Virginie Marie Gabrielle Guigo

proti

Fond „Garantirani vzemania na rabotnicite i služitelite“

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Vărchoven administrativen săd)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Smernica 2008/94/ES – Články 3 a 4 – Zabezpečenie nárokov zamestnancov záručnou inštitúciou – Obmedzenie povinnosti záručných inštitúcii týkajúcej sa platieb – Vylúčenie platobných nárokov, ktoré vznikli tri mesiace pred zápisom súdneho rozhodnutia o začatí reštrukturalizačného konania do obchodného registra“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 25. júla 2018

Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Smernica 2008/94 – Obmedzenie povinnosti záručných inštitúcii týkajúcej sa platieb – Vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje mzdové nároky, ktoré vznikli viac ako tri mesiace pred zápisom súdneho rozhodnutia o začatí reštrukturalizačného konania do obchodného registra – Prípustnosť

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je § 4 ods. 1 zakon za garantiranite vzemania na rabotnicite i služitelite pri nesastojatelnost na rabotodatelia (zákon o ochrane nárokov zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa), ktorý nezaručuje mzdové nároky zamestnancov, ktorých pracovnoprávny vzťah bol ukončený viac ako tri mesiace pred zápisom súdneho rozhodnutia o začatí reštrukturalizačného konania zamestnávateľa do obchodného registra.

Treba uviesť, že prípady, keď je možné obmedziť povinnosť záručných inštitúcií týkajúcu sa platieb, ako ich vymedzuje článok 4 smernice 2008/94, sa majú vykladať doslovne (pozri analogicky rozsudky zo 17. novembra 2011, van Ardennen,C‑435/10, EU:C:2011:751, bod 34, ako aj z 28. novembra 2013, Gomes Viana Novo a i., C‑309/12, EU:C:2013:774, bod 31). Takýto doslovný výklad však nemôže mať za následok, že uvedená možnosť obmedziť povinnosť za platby, ktorá je výslovne priznaná členským štátom, bude zbavená svojej podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2013, Gomes Viana Novo a i., C‑309/12, EU:C:2013:774, bod 32).

V prejednávanej veci § 6 zákona o ochrane nárokov zamestnancov stanovil v súlade s článkom 3 druhého odseku smernice 2008/94 ako referenčný dátum deň, ku ktorému bolo súdne rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania zapísané do obchodného registra.

Podľa článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 2 prvého pododseku uvedenej smernice členské štáty majú možnosť obmedziť zabezpečenie záručnou inštitúciou, ak k ukončeniu pracovného vzťahu došlo pred týmto referenčným dátumom, a to tak, že toto zabezpečenie priznajú len zamestnancom, ktorých pracovný vzťah bol skončený v posledných troch mesiacoch pred týmto dátumom, ako to stanovuje § 4 ods. 1 zákona o ochrane nárokov zamestnancov. Vylúčenie zamestnancov, ktorých pracovný vzťah bol ukončený pred týmto obdobím, nemá preto vplyv na minimálnu ochranu stanovenú v článku 4 ods. 2 prvom pododseku smernice 2008/94 vzhľadom na to, že títo zamestnanci nemajú voči zamestnávateľovi, ktorý sa ocitol v platobnej neschopnosti, neuspokojené nároky vyplývajúce z ich pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, ktoré vznikli v posledných troch mesiacoch pred uvedeným referenčným dátumom.

(pozri body 34 – 37 a výrok)