Vec C‑492/14

Essent Belgium NV

proti

Vlaams Gewest a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg te Brussel)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Regionálne právne úpravy stanovujúce bezplatnosť distribúcie elektrickej energie, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie, v sústavách nachádzajúcich sa v dotknutom regióne — Rozlišovanie v závislosti od pôvodu zelenej elektrickej energie — Články 28 a 30 ES — Voľný pohyb tovaru — Smernica 2001/77/ES — Články 3 a 4 — Národné mechanizmy podpory výroby zelenej elektrickej energie — Smernica 2003/54/ES — Články 3 a 20 — Smernica 96/92/ES — Články 3 a 16 — Vnútorný trh s elektrickou energiou — Prístup k distribučným sústavám za nediskriminačných tarifných podmienok — Záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme — Nedostatok proporcionality“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 29. septembra 2016

1. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Návrh, ktorý neuvádza dôvody predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru – Neprípustnosť

   [Článok 267 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 94 písm. c)]

2. Prejudiciálne otázky – Príslušnosť Súdneho dvora – Určenie relevantných prvkov práva Únie – Neexistencia odkazu v návrhu na začatie prejudiciálneho konania – Neexistencia vplyvu

   (Článok 267 ZEÚ)

3. Voľný pohyb tovaru – Množstevné obmedzenia – Opatrenia s rovnocenným účinkom – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje systém bezplatnej distribúcie zelenej elektrickej energie v distribučných sústavách nachádzajúcich sa v dotknutom regióne – Obmedzenie výhod z uvedeného systému len na zelenú elektrickú energiu priamo dodanú výrobnými zariadeniami do týchto distribučných sústav alebo do distribučných sústav nachádzajúcich sa v členskom štáte, ku ktorému patrí uvedený región – Neprípustnosť – Porušenie zásady proporcionality

   (Články 28 a 30 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54, článok 3 ods. 2 a 8 a článok 20 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92, článok 3 ods. 2 a 3 a článok 16; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/77, články 3 a 4)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 40 – 42)

2.  Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru, aby zo všetkých skutočností, ktoré uviedol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu zistil ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad.

   (pozri bod 43)

3.  Ustanovenia článkov 28 a 30 ES, ako aj článku 3 ods. 2 a 8 a článku 20 ods. 1 smernice 2003/54 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92, článku 3 ods. 2 a 3 a článku 16 smernice 96/92 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou a článkov 3 a 4 smernice 2001/77 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje systém bezplatnej distribúcie zelenej elektrickej energie v distribučných sústavách nachádzajúcich sa v dotknutom regióne, pričom výhody vyplývajúce z tohto systému obmedzuje len na zelenú elektrickú energiu, ktorú do uvedených distribučných sústav dodávajú priamo výrobné zariadenia, alebo len na zelenú elektrickú energiu, ktorú takéto zariadenia priamo dodávajú do distribučných sústav nachádzajúcich sa v členskom štáte, ku ktorému patrí uvedený región.

   Na jednej strane, hoci sa takáto právna úprava uplatňuje rovnako na všetkých dodávateľov elektrickej energie využívajúcich distribučnú sústavu, ktorá sa nachádza v dotknutom regióne, táto právna úprava vedie k oslobodeniu elektrickej energie dodávanej týmito dodávateľmi od distribučných nákladov len v prípade zelenej elektrickej energie dodávanej priamo do takejto sústavy alebo distribučnej sústavy nachádzajúcej sa v členskom štáte, ku ktorému patrí tento región, a v dôsledku toho vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s dodávateľmi elektrickej energie najmä v závislosti od pôvodu zelenej elektrickej energie, ktorú títo dodávatelia uvádzajú na trh. Ani článok 11 ods. 3 smernice 96/92, ani článok 14 ods. 4 smernice 2003/54 nemožno ako také uplatniť na účely odôvodnenia tohto rozdielneho zaobchádzania.

   Na druhej strane záväzky vyplývajúce zo služby vo verejnom záujme stanovené na základe článku 3 ods. 2 smernice 96/92 a článku 3 ods. 2 smernice 2003/54 musia byť nediskriminačné a musia elektroenergetickým podnikom Únie zaručovať rovnosť prístupu k národným spotrebiteľom. Uvedené rozdielne zaobchádzanie tak môže najmä narušiť rovnosť prístupu elektroenergetických podnikov Únie k národným spotrebiteľom v zmysle článku 3 ods. 2 smernice 2003/54.

   Napokon takáto právna úprava môže prinajmenšom nepriamo a potenciálne narušiť dovoz elektrickej energie a najmä zelenej elektrickej energie pochádzajúcej z iných členských štátov. Musí byť totiž posúdená ako opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie, ktorých sa týka článok 28 ES, a to najmä preto, že podnecuje hospodárske subjekty, konkrétne dodávateľov elektrickej energie, aby nakupovali zelenú elektrickú energiu vyrobenú v dotknutom regióne alebo v členskom štáte, ku ktorému tento región patrí, z dôvodu hospodárskej výhody vyplývajúcej z bezplatnosti distribúcie tejto elektrickej energie.

   Pokiaľ ide o dodržanie zásady proporcionality, hoci členské štáty v zásade môžu obmedziť výhody týchto systémov len na výrobu zelenej elektrickej energie na svojom území, systém bezplatnej distribúcie zelenej elektrickej energie zavedený vnútroštátnou právnou úpravou nemá za cieľ – na rozdiel od národných systémov podpory zelenej elektrickej energie vo forme povinnosti nákupu alebo zelených osvedčení – poskytnúť priamu podporu výrobcom elektrickej energie. Bezplatná distribúcia zelenej elektrickej energie totiž predstavuje finančnú výhodu, ktorá sa v prvom rade priznáva dodávateľom uvedenej elektrickej energie a z ktorej môžu mať prípadne a v závislosti najmä od predajnej ceny elektrickej energie, ktorú dodávatelia fakturujú odberateľom, v určitej miere a nepriamo prospech títo odberatelia.

   Naproti tomu takýto mechanizmus podpory neposkytuje najmä nijakú istotu v súvislosti s tým, že ekonomická výhoda, ktorú takto získajú dodávatelia, bude in fine predstavovať skutočnú a zásadnú výhodu pre výrobcov zelenej elektrickej energie, a najmä najmenšie miestne výrobné zariadenia, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na podporu, a ktoré nie sú výrobcami a dodávateľmi súčasne. Prípadný zisk, ktorý z uvedenej ekonomickej výhody majú takýto výrobcovia zelenej elektrickej energie, bude totiž závisieť od rôznych faktorov, ktoré sú typické pre trhy, ako sú napríklad cena elektrickej energie na týchto trhoch, ponuka a dopyt alebo tiež rozloženie sily medzi zúčastnenými hospodárskymi subjektmi a miera, v akej budú dodávatelia ochotní umožniť výrobcom prospech z uvedenej výhody. Vzhľadom na nepriamu, neistú a náhodnú povahu prípadnej podpory, ktorá môže samotným výrobcom zelenej elektrickej energie vyplývať zo systému bezplatnosti, samotná vhodnosť tohto systému na dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorý je v tomto prípade sledovaný a ktorého účelom je účinne podnecovať hospodárske subjekty, aby vo väčšom rozsahu vyrábali zelenú elektrickú energiu bez ohľadu na dodatočné náklady typické pre túto výrobu, a tým prispievali k tomu, aby členské štáty sledovali indikatívne ciele výroby, ktoré im boli uložené podľa článku 3 smernice 2001/77, nebola preukázaná. Z toho vyplýva, že uvedená právna úprava nespĺňa požiadavky vyplývajúce zo zásady proporcionality a že narušenia, ktoré spôsobuje vo vzťahu k uvedenému voľnému prístupu tretích strán k distribučným sústavám za nediskriminačných podmienok a voľnému pohybu tovaru, preto nemožno odôvodniť uvedeným cieľom.

   (pozri body 82, 83, 87, 89, 90, 97, 98, 111 – 117, 119 a výrok)