Vec C‑15/14 P

Európska komisia

proti

MOL Magyar Olaj‑ és Gázipari Nyrt.

„Odvolanie — Štátna pomoc — Dohoda medzi Maďarskom a ropnou a plynárenskou spoločnosťou MOL, ktorá sa týka banských poplatkov spojených s ťažbou uhľovodíkov — Neskoršia zmena právneho režimu poplatkov — Zvýšenie poplatkov, ktoré nebolo uplatnené na spoločnosť MOL — Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom — Selektívna povaha“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 4. júna 2015

1. Pomoc poskytovaná štátmi — Pojem — Selektívna povaha opatrenia — Rozlišovanie medzi požiadavkou selektivity a súčasného zistenia ekonomickej výhody, ako aj medzi schémou pomoci a individuálnou pomocou

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

2. Pomoc poskytovaná štátmi — Pojem — Selektívna povaha opatrenia — Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa spôsobov určenia poplatkov za ťažbu — Voliteľné ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú uloženie dodatočných platobných povinností — Miera voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov — Prípustnosť — Hranice

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

3. Pomoc poskytovaná štátmi — Pojem — Selektívna povaha opatrenia — Určenie príjemcov podľa objektívnych kritérií — Okolnosti nepostačujúce na to, aby sa dospelo k záveru o selektivite opatrenia — Hranice

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

4. Pomoc poskytovaná štátmi — Pojem — Viaceré po sebe nasledujúce zásahy štátu vytvárajúce medzi nimi neoddeliteľné väzby — Kritériá posúdenia

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

1.  V oblasti štátnej pomoci treba požiadavku selektivity vyplývajúcu z článku 107 ods. 1 ZFEÚ jasne odlíšiť od súčasného zistenia ekonomickej výhody tým, že keď Komisia zistila existenciu ekonomickej výhody v širokom zmysle, ktorá priamo alebo nepriamo vyplýva z daného opatrenia, okrem iného musí preukázať, že táto výhoda sa špecificky týka jedného alebo viacerých podnikov. Komisia musí najmä preukázať, že opatrenie zavádza rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhľadom na sledovaný cieľ nachádzajú v porovnateľnej situácii. Je teda potrebné, aby bola výhoda poskytnutá selektívne a aby mohla viesť k tomu, že určité podniky sa budú nachádzať vo výhodnejšej situácii ako iné podniky.

   Je však potrebné uviesť, že požiadavka selektivity sa rozlišuje podľa toho, či je predmetné opatrenie koncipované ako všeobecná schéma pomoci alebo ako individuálna pomoc. V tomto poslednom prípade určenie ekonomickej výhody v zásade umožňuje predpokladať jeho selektivitu. Naopak pri skúmaní schémy všeobecnej pomoci je potrebné určiť, či predmetné opatrenie napriek zisteniu, že poskytuje výhodu so všeobecnou pôsobnosťou, neposkytuje túto výhodu výlučne v prospech určitých podnikateľov alebo určitých odvetví činností.

   (pozri body 59, 60)

2.  V oblasti štátnej pomoci existuje zásadný rozdiel medzi na jednej strane skúmaním selektivity všeobecných schém oslobodení alebo úľav, ktoré vzhľadom na svoju povahu poskytujú určitú výhodu, a na strane druhej skúmaním selektivity voliteľných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú uloženie dodatočných platobných povinností. V prípade, ak vnútroštátne orgány ukladajú také platobné povinnosti s cieľom zachovať rovnosť zaobchádzania so subjektmi, samotná skutočnosť, že uvedené orgány majú určitú mieru voľnej úvahy vymedzenú zákonom, ktorá nie je neobmedzená, nemôže stačiť na preukázanie selektivity príslušnej schémy.

   V tomto ohľade na jednej strane slúži miera voľnej úvahy na vyváženie dodatočného zaťaženia hospodárskych subjektov, aby sa zohľadnili požiadavky vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania a odlišuje sa teda svojou povahou od prípadov, keď využitie takej miery je spojené s poskytnutím výhody v prospech určitého hospodárskeho subjektu.

   Na druhej strane skutočnosť, že sadzby poplatku za ťažbu uhľovodíkov, ropy a zemného plynu určené na jednotlivé roky platnosti dohody o predĺžení ťažobných práv spoločnosti, dohody medzi týmto podnikom a orgánmi členského štátu, sú výsledkom rokovania, nepostačuje na to, aby zakladala selektívnu povahu tejto dohody, a že by to bolo inak iba vtedy, ak by vnútroštátne orgány vykonali mieru svojej voľnej úvahy takým spôsobom, že by zvýhodnili uvedenú spoločnosť tým, že by súhlasili s nízkou úrovňou poplatku bez objektívneho dôvodu vzhľadom na účel zvýšenia poplatkov v prípade predĺženia povolenia a na úkor každého iného subjektu, ktorý sa usiloval o predĺženie svojich ťažobných práv.

   (pozri body 64 – 66)

3.  Ak selektívnu povahu danej schémy pomoci nemožno vylúčiť len z dôvodu, že príjemcovia sú určení prostredníctvom objektívnych kritérií, skutočnosť, že určitá spoločnosť bola jedinou spoločnosťou, ktorá uzavrela dohodu o predĺžení v odvetví uhľovodíkov, nepredstavuje nevyhnutne čiastkový dôkaz o selektivite, keďže kritériá na uzavretie takejto dohody sú objektívne a uplatniteľné na každý subjekt s potenciálnym záujmom a že neexistencia iných dohôd môže vyplynúť z vlastných rozhodnutí spoločností nepožiadať o predĺženie ťažobných práv.

   (pozri body 76, 77)

4.  V oblasti štátnej pomoci majú štátne zásahy rôzne formy a musia sa posúdiť na základe svojich účinkov, nemožno vylúčiť, že na účely uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov štátu musí považovať za jediný zásah. K tomu môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hľadiska ich časového rozvrhnutia, ich cieľa a situácie podniku v okamihu týchto zásahov také úzke väzby medzi sebou, že ich nemožno od seba oddeliť.

   (pozri bod 97)

Vec C‑15/14 P

Európska komisia

proti

MOL Magyar Olaj‑ és Gázipari Nyrt.

„Odvolanie — Štátna pomoc — Dohoda medzi Maďarskom a ropnou a plynárenskou spoločnosťou MOL, ktorá sa týka banských poplatkov spojených s ťažbou uhľovodíkov — Neskoršia zmena právneho režimu poplatkov — Zvýšenie poplatkov, ktoré nebolo uplatnené na spoločnosť MOL — Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom — Selektívna povaha“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 4. júna 2015

1. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Rozlišovanie medzi požiadavkou selektivity a súčasného zistenia ekonomickej výhody, ako aj medzi schémou pomoci a individuálnou pomocou

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa spôsobov určenia poplatkov za ťažbu – Voliteľné ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú uloženie dodatočných platobných povinností – Miera voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov – Prípustnosť – Hranice

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Určenie príjemcov podľa objektívnych kritérií – Okolnosti nepostačujúce na to, aby sa dospelo k záveru o selektivite opatrenia – Hranice

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Viaceré po sebe nasledujúce zásahy štátu vytvárajúce medzi nimi neoddeliteľné väzby – Kritériá posúdenia

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

1.  V oblasti štátnej pomoci treba požiadavku selektivity vyplývajúcu z článku 107 ods. 1 ZFEÚ jasne odlíšiť od súčasného zistenia ekonomickej výhody tým, že keď Komisia zistila existenciu ekonomickej výhody v širokom zmysle, ktorá priamo alebo nepriamo vyplýva z daného opatrenia, okrem iného musí preukázať, že táto výhoda sa špecificky týka jedného alebo viacerých podnikov. Komisia musí najmä preukázať, že opatrenie zavádza rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhľadom na sledovaný cieľ nachádzajú v porovnateľnej situácii. Je teda potrebné, aby bola výhoda poskytnutá selektívne a aby mohla viesť k tomu, že určité podniky sa budú nachádzať vo výhodnejšej situácii ako iné podniky.

   Je však potrebné uviesť, že požiadavka selektivity sa rozlišuje podľa toho, či je predmetné opatrenie koncipované ako všeobecná schéma pomoci alebo ako individuálna pomoc. V tomto poslednom prípade určenie ekonomickej výhody v zásade umožňuje predpokladať jeho selektivitu. Naopak pri skúmaní schémy všeobecnej pomoci je potrebné určiť, či predmetné opatrenie napriek zisteniu, že poskytuje výhodu so všeobecnou pôsobnosťou, neposkytuje túto výhodu výlučne v prospech určitých podnikateľov alebo určitých odvetví činností.

   (pozri body 59, 60)

2.  V oblasti štátnej pomoci existuje zásadný rozdiel medzi na jednej strane skúmaním selektivity všeobecných schém oslobodení alebo úľav, ktoré vzhľadom na svoju povahu poskytujú určitú výhodu, a na strane druhej skúmaním selektivity voliteľných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú uloženie dodatočných platobných povinností. V prípade, ak vnútroštátne orgány ukladajú také platobné povinnosti s cieľom zachovať rovnosť zaobchádzania so subjektmi, samotná skutočnosť, že uvedené orgány majú určitú mieru voľnej úvahy vymedzenú zákonom, ktorá nie je neobmedzená, nemôže stačiť na preukázanie selektivity príslušnej schémy.

   V tomto ohľade na jednej strane slúži miera voľnej úvahy na vyváženie dodatočného zaťaženia hospodárskych subjektov, aby sa zohľadnili požiadavky vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania a odlišuje sa teda svojou povahou od prípadov, keď využitie takej miery je spojené s poskytnutím výhody v prospech určitého hospodárskeho subjektu.

   Na druhej strane skutočnosť, že sadzby poplatku za ťažbu uhľovodíkov, ropy a zemného plynu určené na jednotlivé roky platnosti dohody o predĺžení ťažobných práv spoločnosti, dohody medzi týmto podnikom a orgánmi členského štátu, sú výsledkom rokovania, nepostačuje na to, aby zakladala selektívnu povahu tejto dohody, a že by to bolo inak iba vtedy, ak by vnútroštátne orgány vykonali mieru svojej voľnej úvahy takým spôsobom, že by zvýhodnili uvedenú spoločnosť tým, že by súhlasili s nízkou úrovňou poplatku bez objektívneho dôvodu vzhľadom na účel zvýšenia poplatkov v prípade predĺženia povolenia a na úkor každého iného subjektu, ktorý sa usiloval o predĺženie svojich ťažobných práv.

   (pozri body 64 – 66)

3.  Ak selektívnu povahu danej schémy pomoci nemožno vylúčiť len z dôvodu, že príjemcovia sú určení prostredníctvom objektívnych kritérií, skutočnosť, že určitá spoločnosť bola jedinou spoločnosťou, ktorá uzavrela dohodu o predĺžení v odvetví uhľovodíkov, nepredstavuje nevyhnutne čiastkový dôkaz o selektivite, keďže kritériá na uzavretie takejto dohody sú objektívne a uplatniteľné na každý subjekt s potenciálnym záujmom a že neexistencia iných dohôd môže vyplynúť z vlastných rozhodnutí spoločností nepožiadať o predĺženie ťažobných práv.

   (pozri body 76, 77)

4.  V oblasti štátnej pomoci majú štátne zásahy rôzne formy a musia sa posúdiť na základe svojich účinkov, nemožno vylúčiť, že na účely uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov štátu musí považovať za jediný zásah. K tomu môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hľadiska ich časového rozvrhnutia, ich cieľa a situácie podniku v okamihu týchto zásahov také úzke väzby medzi sebou, že ich nemožno od seba oddeliť.

   (pozri bod 97)