Vec C‑405/10

Trestné konanie

proti

QB

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Amtsgericht Bruchsal)

„Ochrana životného prostredia – Nariadenia (ES) č. 1013/2006 a 1418/2007 – Kontrola prepravy odpadu – Zákaz vývozu použitých katalyzátorov do Libanonu“

Abstrakt rozsudku

Životné prostredie – Odpad – Preprava – Vývoz odpadu určeného na zhodnotenie – Vývoz do krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD o riadení pohybov odpadov cez štátne hranice

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006, článok 36 ods. 1 písm. f) a článok 37; nariadenie Komisie č. 1418/2007]

Ustanovenia článku 36 ods. 1 písm. f) v spojení s článkom 37 nariadenia č. 1013/2006 o preprave odpadu v spojení s nariadením č. 1418/2007 o vývoze na zhodnotenie určitého odpadu uvedeného v prílohe III alebo IIIA k nariadeniu č. 1013/2006 do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o riadení pohybov odpadov cez štátne hranice, zmeneným a doplneným nariadením Komisie č. 740/2008, sa musia vykladať v tom zmysle, že vývoz odpadu z Únie do Libanonu, ktorý má byť zhodnotený a na ktorý sa vzťahuje kód B1120 uvedený v zozname B časti 1 prílohy V nariadenia č. 1013/2006, je zakázaný.

Ako to preukazuje uvedenie daného kódu v položke „Libanon“ v stĺpci a) prílohy k nariadeniu č. 1418/2007, libanonské orgány totiž Komisii v odpovedi na žiadosť, ktorú im zaslala na základe článku 37 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006, oficiálne oznámili, že preprava takéhoto odpadu z Únie do Libanonu na účely zhodnotenia v tejto tretej krajine je zakázaná.

Tento výklad, ktorý je ako jediný v súlade s cieľmi sledovanými v predmetnom prípade právnou úpravou Únie, nemôže byť spochybnený skutočnosťou, že kategória B1120 je takisto prevzatá, pokiaľ ide o Libanon, v stĺpci d) tej istej prílohy nariadenia č. 1418/2007.

Okrem toho otázka, či ustanovenia práva Únie sú za daných okolností dostatočne jasné na to, aby mohli predstavovať v rámci vnútroštátneho práva znaky trestného činu v súlade so zásadou zákonnosti deliktov a trestov, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, konkrétne zakotvenú v článku 49 ods. 1 charty základných práv Európskej únie a ktorú sú povinné dodržiavať členské štáty, keď stanovujú trest určený na sankcionovanie porušenia ustanovení práva Únie, spadá do posúdenia vnútroštátneho súdu.

(pozri body 35, 38, 41, 47 – 49 a výrok)