Vec C-268/06

Impact

proti

Minister for Agriculture and Food a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Labour Court)

„Smernica 1999/70/ES — Doložky 4 a 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú — Zamestnanie na dobu určitú vo verejnej správe — Pracovnoprávne podmienky — Odmeňovanie a dôchodkové zabezpečenie — Predĺženie platnosti pracovnej zmluvy na dobu určitú až na 8 rokov — Procesná autonómia — Priamy účinok“

Návrhy prednesené 9. januára 2008 — generálna advokátka J. Kokott   I - 2487

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. apríla 2008   I - 2533

Abstrakt rozsudku

1. Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu

   (Smernica Rady 1999/70)

2. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70

   (Článok 139 ods. 1 a 2 ES; smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 4 bod 1 a doložka 5 bod 1)

3. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70

   (Článok 10 ES a článok 249 tretí odsek ES; smernica Rady 1999/70)

4. Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi

   (Článok 249 tretí odsek ES; smernica Rady 1999/70)

5. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70

   (Smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 4)

1.  Právo Spoločenstva, osobitne zásada efektivity, požadujú, aby osobitný súd vyzvaný v rámci príslušnosti, ktorá mu bola zverená, hoci len fakultatívne, právnou úpravou zabezpečujúcou prebratie smernice 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, rozhodnúť o žalobe založenej na porušení tejto právnej úpravy, sa vyhlásil za príslušného rozhodnúť aj o nárokoch žalobcu priamo založených na tejto samotnej smernici vzťahujúcich sa na obdobie medzi uplynutím lehoty na prebratie dotknutej smernice a dňom nadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy, ak sa potvrdí, že povinnosť tohto žalobcu paralelne podať na všeobecný súd odlišnú žalobu priamo založenú na smernici by viedla k procesnému znevýhodneniu, ktoré by mohlo nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré žalobcovi priznáva právny poriadok Spoločenstva. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na tento účel vykonal potrebné overenia.

   (pozri bod 55, bod 1 výroku)

2.  Vo všetkých prípadoch, kde sa ustanovenia smernice z hľadiska ich obsahu zdajú byť nepodmienené a dostatočne presné, sa jednotlivci môžu na ne odvolávať voči štátu, najmä ak je v postavení zamestnávateľa. Táto zásada môže byť prebratá, pokiaľ ide o ustanovenia dohôd, ktoré ako rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorá je pripojená v prílohe smernice 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, vychádzajú z dialógu vedeného na základe článku 139 ods. 1 ES sociálnymi partnermi na úrovni Spoločenstva a ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť smernice, ktorú Rada prijala na ich vykonanie podľa odseku dva tohto článku.

   V tejto súvislosti doložka 4 bod 1 uvedenej rámcovej dohody, ktorá všeobecným spôsobom a jednoznačne zakazuje akékoľvek rozdielne zaobchádzanie s pracovníkmi na dobu určitú, pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, ktoré nie je objektívne odôvodnené, je nepodmienená a dostatočne presná na to, aby sa na ňu mohol odvolávať jednotlivec pred vnútroštátnym súdom. To však nie je prípad doložky 5 bodu 1 rovnakej rámcovej dohody, ktorá určuje členským štátom všeobecný cieľ spočívajúci v zamedzení zneužívania, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv na dobu určitú, pričom voľbu prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa necháva na členské štáty.

   (pozri body 57, 58, 60, 68, 70, 73, 79, 80, bod 2 výroku)

3.  Články 10 ES a 249 tretí odsek ES, ako aj smernica 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa majú vykladať v tom zmysle, že orgán členského štátu, konajúci v postavení verejného zamestnávateľa, nie je oprávnený prijať opatrenia v rozpore s cieľom sledovaným uvedenou smernicou a rámcovou dohodou o práci na dobu určitú, pokiaľ ide o predchádzanie zneužití pracovných zmlúv na dobu určitú spočívajúcich v predlžovaní platnosti takýchto zmlúv na neobvykle dlhú dobu v období medzi uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice a predtým, než zákon preberajúci túto smernicu nadobudol účinnosť.

   (pozri bod 92, bod 3 výroku)

4.  Pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy špeciálne prijatej na vykonanie požiadaviek vyplývajúcich zo smernice, musí vnútroštátny súd vykladať vnútroštátne právo v najvyššej možnej miere v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, ako aj súlad s článkom 249 tretím odsekom ES. Povinnosť vnútroštátneho súdu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je však obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva.

   Za týchto podmienok, ak uplatniteľné vnútroštátne právo obsahuje pravidlo vylučujúce retroaktívne uplatnenie zákona s výnimkou jasného a jednoznačného ustanovenia o opaku, je vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe založenej na porušení ustanovenia vnútroštátneho práva preberajúceho smernicu 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, povinný na základe práva Spoločenstva priznať uvedenému ustanoveniu retroaktívny účinok ku dňu uplynutia lehoty na prebratie tejto smernice iba vtedy, ak existuje v jeho vnútroštátnom práve informácia takej povahy, ktorá môže takémuto ustanoveniu takýto retroaktívny účinok priznať.

   (pozri body 98, 100, 104, bod 4 výroku)

5.  Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je pripojená v prílohe smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP a ktorá vyjadruje zásadu sociálneho práva Spoločenstva, ktorá nemôže byť vykladaná reštriktívne, sa má vykladať v tom zmysle, že pracovnoprávne podmienky v zmysle tohto ustanovenia zahŕňajú podmienky týkajúce sa odmeňovania, ako aj dôchodkového zabezpečenia, ktoré závisia na pracovnoprávnom vzťahu, s výnimkou podmienok týkajúcich sa dôchodkového zabezpečenia vyplývajúceho zo zákonného systému sociálneho zabezpečenia.

   (pozri body 114, 134, bod 5 výroku)