Keywords
Summary

Keywords

1. Aproximácia právnych predpisov – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Pravidlo výkladu priaznivejšie pre spotrebiteľa v prípade, keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky – Rozlišovanie medzi žalobami týkajúcimi sa individuálneho spotrebiteľa a kolektívnymi žalobami na zdržanie sa konania

(Smernica Rady 93/13, články 5 a  7 ods. 2)

2. Aproximácia právnych predpisov – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Zmluva spravujúca sa právom tretieho štátu a majúca úzku súvislosť s územím členských štátov – Pojem „úzka súvislosť“ – Hraničné ukazovatele v zmysle článku 5 ods. 2 dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky – Vyňatie

(Rímsky dohovor z 19. júna 1980, článok 5; Smernica Rady č. 93/13, článok 6 ods. 2)

Summary

1. Upresnenie, obsiahnuté v článku 5 tretej vete smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého má prednosť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa v prípade, keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, sa neuplatní v súvislosti s takzvanými žalobami na „zdržanie sa konania“ uvedenými v článku 7 ods. 2 smernice, a predstavuje normatívnu a kogentnú normu, ktorá priznáva spotrebiteľom práva a prispieva k dosiahnutiu výsledku, ku ktorému smeruje táto smernica.

Takéto rozlíšenie medzi žalobami týkajúcimi sa individuálneho spotrebiteľa a žalobami na zdržanie sa konania týkajúcimi sa osôb alebo organizácií reprezentujúcich spoločný záujem spotrebiteľov, týkajúce sa použiteľného pravidla výkladu, vyplýva z odlišných cieľov týchto žalôb. V prvom prípade súdy alebo príslušné orgány majú konkrétne posúdiť nekalosť podmienky v zmluve už obsiahnutej, kým v druhom prípade posudzujú vopred nekalosť podmienky, ktorá sa môže použiť v ešte neuzavretých zmluvách. V prvom prípade je výklad v prospech spotrebiteľa bezprostredne v prospech individuálne dotknutého spotrebiteľa. Naopak v druhom prípade, keď existuje pochybnosť, nemožno na preventívne dosiahnutie čo najpriaznivejšieho výsledku pre spotrebiteľov ako celku vykladať podmienku ako majúcu pre nich priaznivý účinok. Objektívny výklad totiž umožní skôr zakázať použitie nezrozumiteľnej alebo dvojzmyselnej podmienky, čo má za následok väčšiu ochranu pre spotrebiteľa.

(pozri body 16 – 17)

2. Článok 6 ods. 2 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov, musí byť vykladaný v tom zmysle, že úmyselne nejasný pojem „úzka súvislosť“, ktorý umožňuje zohľadnenie rôznych hraničných ukazovateľov v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, možno za určitých okolností konkretizovať právnymi domnienkami. Nemožno ho obmedziť kombináciou dopredu zadefinovaných hraničných ukazovateľov, akými sú kumulatívne podmienky týkajúce sa pobytu spotrebiteľa a uzavretia zmluvy, uvedené v článku 5 dohovoru z 19. júna 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky.

(pozri body 32 – 33)