Lisabonská zmluva

HLAVNÉ BODY

Inštitucionálne zmeny

Európsky parlament

• sa teraz skladá zo zástupcov občanov EÚ a nie z národov krajín EÚ ako predtým, čím sa vytvára silnejšie demokratické prepojenie medzi poslancami Európskeho parlamentu a voličmi;
• má väčšiu zákonodarnú moc, pretože sa uplatňuje riadny legislatívny postup. Lisabonskou zmluvou sa uplatňovanie tohto postupu rozširuje na 40 nových oblastí politiky, čím sa celkový počet oblastí, kde pri prijímaní právnych predpisov má Parlament a Rada rovnaké postavenie, zvyšuje na 73 oblastí;
• volí predsedu Európskej komisie väčšinou svojich členov;
• má maximálne 751 členov.

Európska rada

Skladá sa z hláv štátov alebo vlád, čo zabezpečuje EÚ väčšiu kontinuitu a súdržnosť. Oficiálne sa uznáva ako inštitúcia EÚ, ktorá stanovuje všeobecné politické smerovanie EÚ a jej priority.

Väčšinou hlasov volí predsedu na funkčné obdobie 30 mesiacov, ktoré možno raz obnoviť, čím sa nahrádza predchádzajúce šesťmesačné rotujúce predsedníctvo.

Rada

Pri schvaľovaní právnych predpisov uplatňuje nové pravidlá hlasovania väčšinou hlasov. Na dosiahnutie väčšiny sa vyžaduje aspoň 55 % krajín EÚ, ktoré predstavujú najmenej 65 % obyvateľstva EÚ. Na zablokovanie návrhu musia byť proti aspoň 4 krajiny.

Keď Rada rokuje a hlasuje o návrhu legislatívneho aktu, sú jej zasadnutia verejné.

Európska komisia

Predseda Komisie:

• sa vyberá a volí na základe výsledkov európskych volieb;
• zodpovedá za menovanie komisárov, rozhoduje o ich portfóliách a môže jednotlivých komisárov požiadať, aby odstúpili.

Súdny dvor Európskej únie

Jeho právomoc sa rozširuje na všetky oblasti politiky EÚ okrem spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Európska centrálna banka (ECB)

Tým, že sa ECB uvádza v článku 13 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), oficiálne sa uznáva ako inštitúcia EÚ.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Zmluvou:

• sa ustanovuje nová funkcia podpredsedu Komisie a vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Táto osoba predsedá Rade pre zahraničné veci (článok 18 ZEÚ);
• sa vytvára Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorá sa skladá z pracovníkov Komisie, Rady a národných diplomatických služieb;
• sa zavádza doložka o vzájomnej obrane, podľa ktorej musia všetky krajiny EÚ pomáhať sebe navzájom alebo inej krajine EÚ, ak ju napadnú.

Ďalšie zmeny

Politiky EÚ

Predchádzajúca štruktúra pilierov sa nahrádza novým rozdelením právomocí:

• výlučná právomoc: oblasti, kde legislatívnu činnosť vykonáva len EÚ a členské štáty túto legislatívu vykonávajú (článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ));
• spoločné právomoci: oblasti, v ktorých krajiny EÚ môžu vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné opatrenia, ak tak EÚ nevykonala (článok 4 ZFEÚ);
• podporné právomoci: oblasti, v ktorých EÚ prijíma opatrenia na podporu, koordináciu alebo doplnenie vnútroštátnych politík (článok 6 ZFEÚ);
• okrem toho všetky politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, ako aj justičnú a policajnú spoluprácu sú zahrnuté do právomoci EÚ namiesto toho, aby za ne zodpovedali jednotlivé vlády ako predtým.

Prehĺbenie demokracie

Zmluvou:

• sa potvrdzujú tri základné zásady demokratickej rovnosti¹, zastupiteľskej demokracie² a participatívnej demokracie³;
• sa zavádza iniciatíva občanov, ktorá je jednou z hlavných zmien Lisabonskej zmluvy, podľa ktorej môže (za určitých podmienok) najmenej jeden milión občanov vyzvať Komisiu na predloženie návrhu (článok 11 ZEÚ);
• sa Charta základných práv Európskej únie stáva právne záväznou a nadobúda rovnakú právnu hodnotu ako zmluvy (článok 6 ZEÚ)
• získavajú národné parlamenty väčšie slovo pri rozhodovaní EÚ (článok 12 ZEÚ);
• sa riadny legislatívny postup (predtým spolurozhodovanie) stáva štandardným legislatívnym postupom, pri ktorom má Európsky parlament ako spoluzákonodarca rovnaké postavenie ako Rada (článok 294 ZFEÚ);
• sa zavádza rozdiel medzi legislatívnymi aktmi a nelegislatívnymi aktmi v závislosti od ich rozhodovacieho procesu (článok 297 ZFEÚ);
• sa zavádzajú delegované akty (článok 290 ZFEÚ) a vykonávacie akty (článok 291 ZFEÚ). Prvým sa udeľuje Komisii právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty na doplnenie legislatívneho aktu (netýkajú sa však podstatných prvkov). Druhým sa zabezpečuje rámec pre činnosť Komisie v doterajších komitologických oblastiach.

Vystúpenie z EÚ

Zmluvou sa po prvýkrát stanovuje oficiálny postup pre prípad, že krajina EÚ chce z EÚ vystúpiť (článok 50 ZEÚ – pozri zhrnutie týkajúce sa Rokovaní s UK (1) podľa článku 50).