This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Schengen
Schengenský priestor
Schengenský priestor
Schengen je najväčším priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na svete bez vnútorných hraníc. Zaručuje voľný pohyb viac ako 450 miliónov obyvateľov Európskej únie (EÚ) a z pridružených krajín, spolu so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí v EÚ žijú alebo ju navštevujú ako turisti, výmenní študenti alebo na obchodné účely (každý, kto sa legálne zdržiava v EÚ).
Zrušenie kontrol vnútorných hraníc pri súčasnom zaistení vysokej úrovne bezpečnosti svojich občanov. Zahŕňa to sprísnenie a uplatňovanie jednotných kritérií kontroly na spoločnej vonkajšej hranici, rozvoj spolupráce medzi príslušníkmi pohraničnej stráže, vnútroštátnymi policajnými a justičnými orgánmi a využívanie sofistikovaných systémov výmeny informácií.
Schengenská spolupráca sa z pôvodného plánu piatich vlád zmenila na kľúčovú oblasť politiky EÚ, ktorá v nasledujúcich etapách upravuje vnútorné cestovanie bez hraničných kontrol a kontrolu vonkajších hraníc:
Schengenský priestor zahŕňa jednotný súbor pravidiel, ktoré sa venujú:
Tento rozsiahly informačný systém:
Vízový informačný systém umožňuje schengenským krajinám zdieľať údaje o vízach, najmä pokiaľ ide o žiadosti o krátkodobé víza. Rovnako ako Schengenský informačný systém ho prevádzkuje Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA).
Nové členské štáty musia v rámci procesu rozširovania EÚ zosúladiť svoje vnútroštátne systémy so všetkými schengenskými pravidlami. To zahŕňa budovanie inštitucionálnych a operačných kapacít na uplatňovanie schengenských pravidiel na najvyššej úrovni prostredníctvom silného vnútroštátneho rámca správy schengenského priestoru.
Keď krajina vstúpi do EÚ, stáva sa schengenským štátom, čo znamená, že všetky schengenské pravidlá sa po pristúpení stávajú záväznými. Niektoré ustanovenia sa však uplatňujú až neskôr – ako napríklad úplný aktívny prístup k všetkým informačným systémom, právo vydávať schengenské víza a zrušenie kontrol vnútorných hraníc. Na ich uplatňovanie musí nový schengenský štát prejsť komplexným hodnotením koordinovaným Komisiou a vykonaným v úzkej spolupráci s členskými štátmi v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu (pozri súhrn).
Keď sa v hodnotení potvrdí, že krajina spĺňa všetky potrebné podmienky a efektívne uplatňuje schengenské acquis, Rada prijme rozhodnutie, ktorým povolí zrušenie kontrol vnútorných hraníc. Posledný krok znamená plnú integráciu do schengenského priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.
Dohovor zavádzajúci Schengenskú dohodu nadobudol úplnú platnosť a zrušili sa ním kontroly vnútorných hraníc, ako aj vytvoril schengenský priestor bez vnútorných hraníc.
Ďalšie informácie:
Dohoda medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaná v Schengene 14. júna 1985 (Ú. v. ES L 239, , s. 13).
Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, , s. 19).
posledná aktualizácia