V článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje zásada subsidiarity. Táto zásada je základom fungovania Európskej únie (EÚ), a konkrétnejšie prijímania rozhodnutí na úrovni EÚ. Predovšetkým sa ňou určuje, kedy má EÚ právomoc prijímať právne predpisy. Vyskytuje sa spolu s ďalšími dvomi zásadami, ktoré sa tiež považujú za základ prijímania rozhodnutí na európskej úrovni: zásadou prenesenia právomocí a zásadou proporcionality.
Lisabonskou zmluvou sa revidovala zásada subsidiarity (pôvodne sa zaviedla v Maastrichtskej zmluve) zavedením kontrolných mechanizmov na monitorovanie jej uplatňovania:
- Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorým sa zároveň vymedzuje aj vykonávanie zásady subsidiarity,
- Protokolu (č. 1) o úlohe národných parlamentov pri prijímaní rozhodnutí na úrovni EÚ.

HLAVNÉ BODY

Vymedzenie subsidiarity

Cieľom zásady subsidiarity je určiť najvhodnejšiu mieru zasahovania v oblastiach, v ktorých sú právomoci rozdelené medzi EÚ a členské štáty EÚ. Môže sa to týkať opatrení na úrovni EÚ, na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni. V každom prípade môže EÚ zasiahnuť len vtedy, ak dokáže konať účinnejšie ako členské štáty na ich príslušnej vnútroštátnej alebo miestnej úrovni.
V Protokole (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality sa stanovujú nasledujúce tri kritériá, ktorých cieľom je určiť, či je zásah na úrovni EÚ žiaduci.
- Má opatrenie nadnárodné aspekty, ktoré nedokážu vyriešiť členské štáty?
- Bolo by vnútroštátne opatrenie alebo nekonanie v rozpore s požiadavkami zmluvy?
- Má opatrenie na úrovni EÚ jednoznačné výhody?
Zásada subsidiarity má zároveň zblížiť EÚ a jej občanov tak, že zaručí vykonávanie opatrení na miestnej úrovni, ak sa preukáže, že je to potrebné.

Komplementarita so zásadami prenesenia právomocí a proporcionality

V článku 5 Zmluvy o Európskej únii sa vymedzuje rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi. Najskôr odkazuje na zásadu prenesenia právomocí, podľa ktorej má EÚ len tie právomoci, ktoré sú jej zverené zmluvami.
Subsidiarita a proporcionalita sú zásady, ktoré vyplývajú zo zásady prenesenia právomocí. Určujú, do akej miery môže EÚ môže uplatňovať právomoci, ktoré jej boli zmluvami zverené.
Podľa zásady proporcionality platí, že prostriedky, ktoré EÚ využíva na naplnenie cieľov stanovených v zmluvách, nemôžu ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné.
EÚ teda môže konať v oblasti politiky len vtedy, ak:
- je opatrenie súčasťou právomocí prenesených na EÚ na základe zmlúv (zásada prenesenia právomocí),
- je v rámci právomocí, ktoré sú spoločné s členskými štátmi, úroveň EÚ najvhodnejšia z hľadiska naplnenia cieľov stanovených zmluvami (zásada subsidiarity),
- obsah a forma opatrenia neprekročia rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v zmluvách (zásada proporcionality).

Monitorovanie zásady subsidiarity

Lisabonskou zmluvou sa uvedený protokol upravil v záujme zlepšenia a posilnenia monitorovania.

Protokolom (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality a Protokolom (č. 1) o úlohe národných parlamentov sa v EÚ zaviedli mechanizmy na monitorovanie zásady subsidiarity.
V protokole (č. 2), ktorý sa pôvodne zaviedol Amsterdamskou zmluvou, sa ustanovuje dodržiavanie niektorých povinností počas prípravy návrhu právnych predpisov. Okrem mimoriadne naliehavých prípadov musí Európska komisia pred navrhnutím legislatívnych aktov uskutočniť rozsiahle konzultácie a ak je to vhodné, zohľadniť regionálny a miestny rozmer zamýšľaných opatrení. Táto konzultácia umožňuje Komisii zhromaždiť stanoviská vnútroštátnych a miestnych inštitúcií a občianskej spoločnosti týkajúce sa vhodnosti legislatívneho návrhu, najmä v súvislosti s dodržaním zásady subsidiarity.
V protokole sa zároveň ukladá Komisii povinnosť predkladať k návrhom legislatívnych aktov podrobné vyhlásenie, ktorým preukáže dodržanie zásad subsidiarity a proporcionality.

Podľa protokolu (č. 1) sa Lisabonskou zmluvou pridáva ďalšia reforma tým, že úzko prepájajú národné parlamenty s úlohou monitorovania zásady subsidiarity. Národné parlamenty vykonávajú nasledovné dvojnásobné monitorovanie.

Majú právo namietať pri tvorbe návrhu právneho predpisu. Môžu teda odmietnuť legislatívny návrh v Komisii, ak sa domnievajú, že nebola dodržaná zásada subsidiarity.
Môžu napadnúť legislatívny akt na Súdnom dvore Európskej únie, ak sa domnievajú, že zásada subsidiarity nebola dodržaná.

Podľa Lisabonskej zmluvy sa do monitorovania zásady subsidiarity zapája aj Európsky výbor regiónov. Podobne ako národné parlamenty aj výbor môže spochybniť legislatívny akt na Súdnom dvore, ak nie je v súlade so zásadou subsidiarity.

Komisia každý rok pripravuje výročnú správu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality a o vzťahoch s národnými parlamentmi a v rámci uplatňovania iniciatívy lepšej právnej regulácie zverejňuje výročné správy o subsidiarite a proporcionalite.

HLAVNÉ DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava I – Spoločné ustanovenia – Článok 5 (pôvodný článok 5 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 18).

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Protokol (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 206 – 209).

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Protokol (č. 1) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 202, 7.6.2016, s. 203 – 205).

SÚVISIACE DOKUMENTY

Správa Komisie: Výročná správa za rok 2020 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality a o vzťahoch s národnými parlamentmi [COM(2021) 417 final, 23.7.2021].

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov“ [COM(2015) 215 final, 19.5.2015].

Posledná aktualizácia 17.05.2024

Top