Kolégium komisárov

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rozhodnutie Európskej rady 2013/272/EÚ o počte členov Európskej komisie.

AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROZHODNUTIA?

Stanovuje sa ním počet členov Európskej komisie a zabezpečuje sa, že Komisia zahŕňa jedného štátneho príslušníka každého členského štátu Európskej únie (EÚ).

V článku 17 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa vymedzujú právomoci Komisie.

HLAVNÉ BODY

Na začiatku postupu Európska rada navrhne Európskemu parlamentu kandidáta na predsedu Komisie. Predseda je potom zvolený väčšinou poslancov Európskeho parlamentu.

V roku 2014 museli vedúci predstavitelia EÚ pri výbere predsedu Komisie po prvýkrát zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v máji toho istého roku. V praxi to znamenalo, že pri júlovom hlasovaní poslancov Európskeho parlamentu o nastávajúcom predsedovi musel kandidát získať podporu väčšiny hlasov v Parlamente. Nastávajúci predseda Komisie predstaví parlamentu politické smerovanie svojho funkčného obdobia s cieľom umožniť faktickú výmenu názorov pred uskutočnením voľby.

Zloženie kolégia komisárov

Predseda Komisie sa po zvolení skontaktuje s predstaviteľmi vlád, ktorí mu pomôžu zostaviť kolégium komisárov. Členovia kolégia (komisári) sa vyberajú na základe ich všeobecných schopností a angažovanosti v EÚ. Po konzultáciách predsedu s predstaviteľmi vlád Rada Európskej únie so súhlasom zvoleného predsedu schváli zoznam osôb navrhovaných na vymenovanie za členov Komisie. Ich nezávislosť musí byť nesporná. Predseda rozhoduje o vnútornej organizácii Komisie a rozdeľuje jednotlivé politické portfóliá, ako sú energetika, životné prostredie či obchod, medzi členov nového tímu. Tento postup si vyžaduje dobré politické zručnosti, keďže je nutné zosúladiť konkurenčné požiadavky a očakávania.

Úloha Európskeho parlamentu

Po stanovení identity a povinností kandidátov na komisárov sa každý z nich dostaví na verejné vypočutie pred parlamentným výborom, ktorý sa zaoberá príslušným portfóliom. Sú podrobení dôkladnej previerke, v ktorej sa overí, či sú vhodní na danú funkciu a majú vedomosti na danú tému. Nejde o žiadnu formalitu. Nastávajúci komisári boli v minulosti nútení odstúpiť, keď sa im nepodarilo získať schválenie výboru. Parlament ako celok následne hlasuje o novej Komisii, ktorú po schválení vymenuje Európska rada. Nové kolégium zvyčajne preberá úrad 1. novembra.

Komisia ako orgán sa zodpovedá Európskemu parlamentu. Parlament je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá môže rozpustiť Komisiu počas jej päťročného funkčného obdobia prostredníctvom návrhu na vyslovenie nedôvery.

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Podľa článku 18 ZEÚ je podpredseda Komisie vymenovaný za vysokého predstaviteľa. Držiteľa úradu vyberajú vedúci predstavitelia EÚ so súhlasom predsedu Komisie. Držiteľ úradu zasadá v Komisii, a zároveň predsedá schôdzam ministrov zahraničných vecí a zodpovedá za Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Vysoký predstaviteľ takisto riadi spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku.

Počet komisárov

Podľa článku 17 ods. 5 ZEÚ mal od novembra 2014 počet komisárov zodpovedať dvom tretinám z počtu členských štátov, pokiaľ sa vedúci predstavitelia EÚ nerozhodnú tento počet zmeniť. V máji 2013 však Európska rada rozhodla, že počet komisárov bude aj naďalej zodpovedať počtu členských štátov.

ODKEDY SA ROZHODNUTIE UPLATŇUJE?

Rozhodnutie sa uplatňuje od 1. novembra 2014.

KONTEXT

Súčasné kolégium komisárov, ktorému predsedá Ursula von der Leyenová, sa ujalo funkcie v decembri 2019 na roky 2019 – 2024.

Ďalšie informácie:

• Komisári (Európska komisia)
• Európska komisia (Európska únia).

HLAVNÝ DOKUMENT

Rozhodnutie Európskej rady 2013/272/EÚ z 22. mája 2013 o počte členov Európskej komisie (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 98).

SÚVISIACE DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava III – Ustanovenia o inštitúciách – Článok 17 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 25 – 26).

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava III – Ustanovenia o inštitúciách – Článok 18 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 26 – 27).

Posledná aktualizácia 20.03.2024