(1)

Na základe článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) sa krytým dlhopisom za určitých podmienok udeľuje preferenčné zaobchádzanie. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 (5) bližšie určuje základné prvky krytých dlhopisov a stanovuje spoločné vymedzenie krytých dlhopisov.

(2)

Komisia 20. decembra 2013 požiadala Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (6) o predloženie stanoviska k vhodnosti rizikových váh krytých dlhopisov stanovených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Podľa stanoviska EBA z 1. júla 2014 predstavuje zaobchádzanie s preferenčnými rizikovými váhami stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 v zásade vhodné prudenciálne zaobchádzanie. EBA však odporúča, aby sa ešte zvážilo doplnenie požiadaviek prípustnosti pre zaobchádzanie s preferenčnými rizikovými váhami tak, aby sa vzťahovali minimálne na oblasti zmierňovania rizika likvidity a nadmerné zabezpečenie kolaterálom, úlohu príslušných orgánov a ďalšie rozpracovanie existujúcich požiadaviek na poskytovanie informácií investorom.

(3)

So zreteľom na stanovisko EBA je vhodné prijať dodatočné požiadavky na kryté dlhopisy, čím sa posilní kvalita krytých dlhopisov oprávnených na priaznivé zaobchádzanie s kapitálom podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(4)

Príslušné orgány môžu čiastočne upustiť od uplatňovania požiadavky, na základe ktorej sa expozície voči úverovým inštitúciám v rámci krycieho súboru kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality a namiesto toho povoliť, aby sa expozície až do výšky maximálne 10 % celkovej nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie kvalifikovali do 2. stupňa kreditnej kvality. Takéto čiastočné upustenie sa však uplatňuje len po predchádzajúcej porade s EBA a iba v prípade, ak významné prípadné problémy s koncentráciou vyplývajúce z uplatňovania požiadavky na 1. stupeň kreditnej kvality možno v dotknutých členských štátoch zdokumentovať. Uplatnenie takéhoto čiastočného upustenia považovali za potrebné tie členské štáty, v ktorých existujú najväčšie trhy s krytými dlhopismi, keďže dodržiavanie požiadaviek, na základe ktorých sa expozície kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sú sprístupnené externými ratingovými agentúrami, sa stalo čoraz zložitejšie vo väčšine členských štátov v rámci eurozóny, ako aj mimo nej. Aby sa zjednodušilo používanie expozícií voči úverovým inštitúciám ako kolaterálu pre kryté dlhopisy a aby sa vyriešili možné problémy s koncentráciou, je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 575/2013 stanovením pravidla, ktoré povoľuje expozície voči úverovým inštitúciám až do výšky maximálne 10 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie, aby sa namiesto do 1. stupňa kreditnej kvality kvalifikovali do 2. stupňa kreditnej kvality, a to bez požiadavky konzultovať s EBA. Pri krátkodobých vkladoch a derivátoch v konkrétnych členských štátoch je potrebné v prípade, keď by dodržanie požiadavky na 1. a 2. stupeň kreditnej kvality bolo príliš zložité, umožniť použitie 3. stupňa kreditnej kvality. V záujme vyriešenia prípadných problémov s koncentráciou by príslušné orgány určené podľa smernice (EÚ) 2019/2162 po konzultácii s EBA mali mať možnosť povoliť pre derivátové zmluvy použitie 3. stupňa kreditnej kvality.

(5)

Úvery zabezpečené nadriadenými podielovými listami emitované francúzskymi fondmi Fonds Communs de Titrisation alebo emitované rovnocennými subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie sú oprávnenými aktívami, ktoré možno použiť ako kolaterál pre kryté dlhopisy až do výšky maximálne 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie krytých dlhopisov („limit 10 %“). V článku 496 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa príslušným orgánom povoľuje udeľovať výnimku z uplatňovania limitu 10 %. V článku 503 ods. 4 uvedeného nariadenia sa navyše od Komisie vyžaduje preskúmať vhodnosť výnimky povoľujúcej príslušným orgánom udeliť výnimku z uplatňovania limitu 10 %. Komisia 22. decembra 2013 požiadala v tejto súvislosti EBA o poskytnutie stanoviska. EBA vo svojom stanovisku uviedol, že používanie nadriadených podielových listov emitovaných francúzskymi fondmi Fonds Communs de Titrisation alebo emitovaných rovnocennými subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ako kolaterálu by zvýšilo prudenciálne obavy spôsobené dvojvrstvovou štruktúrou programu krytých dlhopisov zabezpečenému sekuritizačnými podielovými listami, čo by viedlo k nedostatočnej transparentnosti, pokiaľ ide o kreditnú kvalitu krycieho súboru. V dôsledku toho EBA odporučil, aby sa výnimka z uplatňovania limitu 10 % pre nadradené podielové listy, v súčasnosti stanovená v článku 496 uvedeného nariadenia, po 31. decembri 2017 odstránila.

(6)

Len obmedzený počet vnútroštátnych rámcov krytých dlhopisov umožňuje zahrnutie cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na bývanie alebo cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na podnikanie do krycieho súboru. Používanie takýchto štruktúr je na ústupe a považuje sa za zbytočné zvyšovanie zložitosti k programom krytých dlhopisov. Z tohto dôvodu je vhodné úplne odstrániť používanie takýchto štruktúr ako oprávnených aktív.

(7)

Kryté dlhopisy emitované v rámci štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, sa takisto používali ako prípustný kolaterál. Štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov nepredstavujú dodatočné riziká z prudenciálneho hľadiska, pretože nevyvolávajú tie isté otázky týkajúce sa zložitosti, aké vyvoláva používanie úverov zabezpečených nadriadenými podielovými listami emitovaných francúzskymi fondmi Fonds Communs de Titrisation alebo emitovaných rovnocennými subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie. Podľa stanoviska EBA zabezpečenie krytých dlhopisov štruktúrami vnútroskupinových krytých dlhopisov by sa malo povoliť bez obmedzení týkajúcich sa výšky nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie. Požiadavka na uplatňovanie limitu 15 % alebo 10 % vo vzťahu k expozíciám voči úverovým inštitúciám v rámci štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov by sa preto mala odstrániť. Tieto štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov sú upravené v smernici (EÚ) 2019/2162

(8)

Zásady oceňovania pre nehnuteľný majetok zabezpečujúci kryté dlhopisy sa uplatňujú na kryté dlhopisy, aby tieto dlhopisy spĺňali požiadavky na preferenčné zaobchádzanie. Požiadavky na oprávnenosť aktív slúžiacich ako kolaterál pre kryté dlhopisy sa týkajú všeobecných prvkov kvality, ktorými sa zabezpečuje spoľahlivosť krycieho súboru, a preto by mali byť stanovené v smernici (EÚ) 2019/2162. Ustanovenia týkajúce sa metodiky oceňovania by sa preto mali stanoviť v uvedenej smernici a regulačné technické predpisy týkajúce sa posudzovania hodnoty hypotekárneho úveru prijaté podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa nemali uplatňovať v súvislosti s uvedenými kritériami prípustnosti pre kryté dlhopisy.

(9)

Limity pre pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia (ďalej len „limity ukazovateľa LTV“) sú nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia kreditnej kvality krytých dlhopisov. V článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú limity ukazovateľa LTV pre hypotéky a námorné záložné práva k lodiam, ale bližšie sa v ňom neurčuje, ako sa majú tieto limity uplatňovať. To by mohlo viesť k neistote. Limity ukazovateľa LTV by sa mali uplatňovať ako mäkké limity krytia. To znamená, že kým neexistujú žiadne limity pre veľkosť podkladového úveru, takýto úver sa môže používať ako kolaterál len v rámci limitov ukazovateľa LTV stanovených pre aktíva. Limity ukazovateľa LTV určujú percentuálnu časť úveru, ktorá sa podieľa na požiadavke na krytie záväzkov. Je preto vhodné výslovne uviesť, že limity ukazovateľa LTV určujú časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí krytých dlhopisov.

(10)

Na zabezpečenie väčšej zrozumiteľnosti by sa limity ukazovateľa LTV mali uplatňovať počas celého obdobia splatnosti úveru. Skutočné limity ukazovateľa LTV by sa nemali meniť, ale mali by zostať na úrovni 80 % hodnoty nehnuteľného majetku určeného na bývanie v prípade úverov na nehnuteľný majetok určený na bývanie, na úrovni 60 % hodnoty nehnuteľného majetku určeného na podnikanie v prípade úverov určených na podnikanie s možnosťou zvýšenia na úroveň 70 % uvedenej hodnoty a na úrovni 60 % hodnoty lodí. Nehnuteľný majetok určený na podnikanie by sa mal chápať v súlade so všeobecným chápaním tohto druhu nehnuteľnosti ako nehnuteľný majetok určený na iné účely než bývanie, a to aj v prípade, keď ho vlastnia neziskové organizácie.

(11)

S cieľom ešte viac zlepšovať kvalitu krytých dlhopisov, ktorým sa poskytuje preferenčné zaobchádzanie, by sa na takéto preferenčné zaobchádzanie mala vzťahovať minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom, čiže úroveň kolaterálu presahujúca požiadavky na krytie aktív uvedených v smernici (EÚ) 2019/2162. Takáto požiadavka by zmiernila najvýznamnejšie riziká, ktoré vznikajú v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta. Rozhodnutie členského štátu uplatňovať vyššiu minimálnu úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom na kryté dlhopisy, ktoré emitovali úverové inštitúcie so sídlom na jeho území, by nemalo brániť úverovým inštitúciám v investovaní do iných krytých dlhopisov s nižšou minimálnou úrovňou nadmerného zabezpečenia kolaterálom, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a vo využívaní výhod vyplývajúcich z jeho ustanovení.

(12)

Úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov sa musia poskytovať určité informácie o uvedených krytých dlhopisoch najmenej v polročných intervaloch. Požiadavky na transparentnosť tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých dlhopisov, pričom zabezpečujú jednotnú úroveň poskytovania informácií a umožňujú investorom vykonávať potrebné posúdenie rizika, čím sa zlepšuje porovnateľnosť, transparentnosť a stabilita trhu. Je preto vhodné zabezpečiť, aby sa požiadavky na transparentnosť uplatňovali na všetky kryté dlhopisy a to stanovením týchto požiadaviek v smernici (EÚ) 2019/2162. Preto by sa takéto požiadavky mali z nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vypustiť.

(13)

Kryté dlhopisy sú nástroje dlhodobého financovania, a preto sa emitujú s plánovanou splatnosťou v dĺžke niekoľko rokov. Je preto potrebné zabezpečiť, aby kryté dlhopisy emitované pred 31. decembrom 2007 alebo pred 8. júlom 2022 neboli dotknuté týmto nariadením. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by kryté dlhopisy emitované pred 31. decembrom 2007 mali zostať oslobodené od požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa týkajú oprávnených aktív, nadmerného zabezpečenia kolaterálom a náhradných aktív. Okrem toho, ostatné kryté dlhopisy, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 a sú emitované pred 8. júlom 2022, by mali byť oslobodené od požiadaviek na nadmerné zabezpečenie kolaterálom a náhradné aktíva a mali by byť naďalej oprávnené na preferenčné zaobchádzanie, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení, a to až do ich splatnosti.

(14)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v spojení s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2019/2162. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie nového rámca, ktorým sa stanovujú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov a zmenené požiadavky na preferenčné zaobchádzanie, by sa uplatňovanie tohto nariadenia malo odložiť tak, aby sa časovo zhodovalo s dátumom, od ktorého musia členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje uvedená smernica.

(15)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,