14.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/141

(1)

V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, posilnenia použitia obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenia energetickej efektívnosti, zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov, poskytovania nových hospodárskych príležitostí a prispenia k dlhodobej konkurencieschopnosti by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť. Efektívnejšie používanie zdrojov by tiež prinieslo významné čisté úspory podnikom, verejným orgánom a spotrebiteľom v Únii, pričom by sa zároveň znížili celkové ročné emisie skleníkových plynov.

(2)

Ciele, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (4) pre zhodnocovanie a recykláciu obalov a odpadov z obalov by sa mali zmeniť tak, aby sa zvýšila miera recyklácie odpadov z obalov a aby lepšie zohľadňovali ambíciu Únie prejsť na obehové hospodárstvo.

(3)

V záujme zabezpečenia vyššej miery vzájomnej prepojenosti v práve Únie v oblasti odpadov by sa definície v smernici 94/62/ES tam, kde je to potrebné, mali zosúladiť s vymedzením pojmov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (5), ktorá sa týka odpadov vo všeobecnosti.

(4)

Predchádzanie vzniku odpadu je najefektívnejším spôsobom zlepšovania efektívneho využívania zdrojov a znižovania vplyvu odpadu na životné prostredie. Preto je dôležité, aby členské štáty prijali primerané opatrenia na podporu zvýšenia podielu opakovane použiteľných obalov uvádzaných na trh a opakovaného použitia obalov. Takéto opatrenia môžu zahŕňať využívanie schém vratných záloh a iné stimuly, ako napríklad stanovenie kvantitatívnych cieľov, berúc do úvahy opakované použitie, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v oblasti recyklácie, a diferencované finančné príspevky pre opakovane použiteľné obaly v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pokiaľ ide o obaly. Členské štáty by mali prijať opatrenia na podporu zavádzania opakovane použiteľných obalov a dosiahnutie zníženia spotreby obalov, ktoré nie sú recyklovateľné, a nadmerných obalov.

(5)

Keďže opakované použitie so sebou prináša zabraňovanie umiestňovaniu nových obalov na trh a zvýšeniu objemu odpadu z obalov, opakovane použiteľné spotrebiteľské obaly, ktoré sú uvedené na trh po prvýkrát a drevené obaly, ktoré sa opravujú na opakované použitie, by sa mali zohľadniť na účely plnenia cieľov v oblasti recyklovania obalov.

(6)

Členské štáty by mali zaviesť primerané stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva vrátane hospodárskych nástrojov a iných opatrení. Takéto opatrenia by mali byť zamerané na minimalizáciu environmentálnych vplyvov obalov a odpadov z obalov z hľadiska životného cyklu, pričom by sa v náležitých prípadoch zohľadňovali prínosy z využívania biologických materiálov a materiálov vhodných na viacnásobnú recykláciu. Opatrenia na zvýšenie verejného povedomia o výhodách plynúcich z obalov vyrobených z recyklovaných materiálov môže prispieť k rozvoju odvetvia recyklácie odpadov z obalov. Ak je obal na jedno použitie nevyhnutný na to, aby sa zaručila potravinová hygiena a zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, členské štáty by mali prijať opatrenia s cieľom zaistiť recykláciu týchto obalov.

(7)

Podpora udržateľného biohospodárstva môže prispievať ku znižovaniu závislosti Únie od dovážaných surovín. Recyklovateľné obaly z biologických a kompostovateľných biologicky rozložiteľných obalov by mohli predstavovať príležitosť na podporu obnoviteľných zdrojov energie na výrobu obalov v prípadoch, kde sa ukázali ako prospešné z hľadiska životného cyklu.

(8)

Odpad, či už v mestách, v krajine, v riekach a moriach alebo kdekoľvek inde, má priamy a nepriamy škodlivý vplyv na životné prostredie a životné podmienky občanov, pričom náklady na jeho odstraňovanie predstavujú pre spoločnosť zbytočné hospodárske bremeno. Mnoho predmetov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na plážach, obsahuje odpady z obalov a má dlhodobý vplyv na životné prostredie, čo ovplyvňuje cestovný ruch a prospech verejnosti z týchto prírodných oblastí. Okrem toho prítomnosť odpadov z obalov v morskom prostredí prináša rozvrat poradia priorít hierarchie odpadového hospodárstva najmä tým, že nedochádza k opätovnému použitiu, recyklácii a inému spôsobu zhodnocovania.

(9)

Ďalšie zvyšovanie náročnosti cieľov stanovených v smernici 94/62/ES bude mať jasné environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy pre recykláciu odpadov z obalov. Malo by sa zabezpečiť, že sa hospodársky významné odpadové materiály budú postupne a účinne zhodnocovať prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES, a vrátia sa späť do európskeho hospodárstva, čím sa dosiahne pokrok pri vykonávaní oznámenia Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom „Iniciatíva v oblasti surovín: dosiahnutie našich kritických potrieb pre rast a prácu v Európe“ a budovaní obehového hospodárstva.

(10)

Mnohé členské štáty zatiaľ úplne nevybudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Je preto veľmi dôležité stanoviť jasné dlhodobé politické ciele, aby sa predišlo zablokovaniu recyklovateľných materiálov v spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.

(11)

V tejto smernici sa stanovujú dlhodobé ciele odpadového hospodárstva Únie a prevádzkovateľom a členským štátom sa ňou vytyčuje jasné smerovanie investícií potrebných na dosiahnutie uvedených cieľov. V rámci rozvoja vnútroštátnych plánov odpadového hospodárstva a plánovania investícií do jeho infraštruktúry by mali členské štáty riadne využívať investície, vrátane prostredníctvom fondov Únie, pri stanovení priorít pri predchádzaní vzniku vrátane opätovného použitia a recyklácie v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

(12)

V dôsledku kombinácie cieľov pre recykláciu a obmedzenie skládkovania stanovených v smernici 2008/98/ES a smernici Rady 1999/31/ES (6) už nie sú potrebné stanovené ciele Únie týkajúce sa energetického zhodnocovania a maximálnych cieľov pre recykláciu pre odpady z obalov.

(13)

Mali by sa stanoviť samostatné ciele v oblasti recyklácie železných kovov a hliníka s cieľom dosiahnuť výrazný hospodársky a environmentálny prínos, pretože by sa recyklovalo viac hliníka, čo by viedlo k značným úsporám energie a zníženiu emisií produkcie oxidu uhličitého. Existujúci cieľ pre recykláciu kovových obalov by sa teda mal rozčleniť na samostatné ciele pre tieto dve skupiny odpadu.

(14)

Ciele v oblasti recyklácie obalov do roku 2030 by sa mali preskúmať so zreteľom na ich zachovanie alebo, ak je to vhodné, ich zvýšenie. Počas uvedeného preskúmania by sa mala pozornosť venovať aj osobitným tokom odpadov z obalov, ako sú domácnosti, komerčný a priemyselný odpad z obalov, ako aj odpad z kompozitných obalov.

(15)

Výpočet cieľov recyklácie by mal vychádzať z hmotnosti odpadu z obalov, ktorý sa recykluje. Platí všeobecné pravidlo, že váženie odpadu z obalov, ktorý sa považuje za recyklovaný, by malo prebiehať na vstupe do procesu recyklácie. Členským štátom by sa napriek tomu, v záujme obmedzenia administratívnej záťaže, malo za predpokladu splnenia prísnych podmienok a odchylne od všeobecného pravidla povoliť určovať hmotnosť recyklovaného odpadu z obalov na základe merania výstupov každého procesu triedenia odpadu. Straty na materiáli, ku ktorým došlo pred vstupom do procesu recyklácie, napríklad v dôsledku triedenia alebo iných predbežných procesov, by nemali byť zahrnuté do množstva odpadu nahláseného ako recyklovaný. Tieto straty je možné stanoviť prostredníctvom elektronických registrov, technickej špecifikácie, podrobných pravidiel pre výpočet priemernej stratovosti pre jednotlivé prúdy odpadu alebo iných rovnocenných opatrení. Členské štáty by mali podávať správy o takýchto opatreniach v správach o kontrole kvality spolu so sprievodnými údajmi o recyklácii odpadu, ktoré oznamujú Komisii. Priemerná stratovosť by sa podľa možnosti mala stanoviť na úrovni jednotlivých zariadení na triedenie a mala by byť prepojená na rôzne druhy odpadu, rôzne zdroje ako je napríklad domácnosť alebo obchod, rôzne systémy zberu a rôzne druhy procesov triedenia. Priemerná stratovosť by sa mala používať len v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne iné spoľahlivé údaje, najmä v kontexte prepravy a vývozu odpadov. Straty hmotnosti materiálov alebo látok v dôsledku fyzikálnych alebo chemických zmien spojených s recykláciou, v rámci ktorej sa odpad z obalov skutočne spracúva na výrobky, materiály alebo látky, by sa nemali odpočítavať od hmotnosti odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný.

(16)

Ak odpad z obalov prestáva byť odpadom v dôsledku prípravných procesov ešte pred tým, ako sa skutočne opätovne spracuje, tieto materiály možno považovať za recyklované, ak sú určené na ďalšie spracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na ich pôvodný účel alebo na iné účely. Materiály stavu konca odpadu, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie, ktoré majú byť spätne zasypané alebo zneškodnené, alebo ktoré sa majú použiť v rámci akéhokoľvek procesu, ktorý má rovnaký cieľ ako zhodnocovanie odpadu, okrem recyklácie, by sa nemali započítať do dosahovania cieľov v oblasti recyklácie.

(17)

Ak sa výpočet miery recyklácie uplatňuje na aeróbne alebo anaeróbne spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z obalov, množstvo odpadu, ktorý sa takto spracuje, možno započítať ako recyklovaný, ak v dôsledku takéhoto spracovania vzniká výstup, ktorý sa použije ako recyklovaný výrobok, materiál alebo látka. Zatiaľ čo výstupom z takéhoto spracovania je najčastejšie kompost alebo digestát, zohľadniť by sa mohol aj iný výstup za predpokladu, že obsahuje porovnateľné množstvo recyklovaného obsahu vo vzťahu k množstvu spracovaného biologicky rozložiteľného odpadu z obalov. V iných prípadoch a v súlade s vymedzením recyklácie sa opätovné spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z obalov na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie, alebo v rámci akéhokoľvek procesu, ktorý má rovnaký cieľ ako zhodnocovanie odpadu, okrem recyklácie, by sa nemali započítať do dosahovania cieľov v oblasti recyklácie.

(18)

V prípade vývozu obalového odpadu z Únie na recykláciu by mali členské štáty efektívne využívať právomoci kontroly stanovené v článku 50 ods. 4c nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (7) a požadovať listinné dôkazy potvrdzujúce, či je dodávka určená na zhodnocovacie činnosti, ktoré sú v súlade s článkom 49 uvedeného nariadenia, a bude s ňou preto naložené environmentálne vhodným spôsobom v zariadení prevádzkovanom v súlade s normami ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ktoré sú vo všeobecnosti rovnocenné s normami ustanovenými v právnych predpisoch Únie. Pri vykonávaní tejto úlohy by členské štáty mohli spolupracovať s ostatnými príslušnými aktérmi, ako sú príslušné orgány v cieľovej krajine, orgány tretích strán určené na nezávislé overovanie alebo organizácie vykonávajúce povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov v mene výrobcov výrobkov zriadené v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré by mohli vykonávať fyzické a iné kontroly zariadení v tretích krajinách. V priloženej správe o kontrole kvality údajov o dosahovaní cieľov by členské štáty mali informovať o opatreniach na vykonanie povinnosti zabezpečiť, aby sa odpad vyvážal z Únie nakladalo za približne rovnakých podmienok ako sú tie, ktoré sa vyžadujú podľa environmentálneho práva Únie.

(19)

V záujme zabezpečenia lepšieho, včasnejšieho a jednotnejšieho vykonávania tejto smernice a aby sa vopred odhadli akékoľvek problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, je potrebné zaviesť systém správ včasného varovania, pomocou ktorého bude ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov možné odhaliť nedostatky a podniknúť potrebné opatrenia.

(20)

Keďže množstvo a druh použitých obalov vo všeobecnosti závisí skôr od voľby výrobcu než spotrebiteľa mali by stanoviť systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Účinné systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov môžu mať pozitívny vplyv na životné prostredie tým, že znižujú tvorbu odpadu z obalov a zvyšujú jeho triedený zber a recykláciu. Hoci systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly už existujú vo väčšine členských štátov, vyskytujú sa veľké rozdiely v spôsoboch ich fungovania, v ich účinnosti a v rozsahu zodpovednosti výrobcov. Pravidlá o rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v smernici 2008/98/ES by sa preto mali uplatňovať tak, aby sa systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov rozšírili aj na výrobcov obalov.

(21)

S cieľom posilniť predchádzanie vzniku odpadov z obalov, znížiť ich vplyv na životné prostredie a podporovať recykláciu kvalitných materiálov a súčasne zabezpečovať fungovanie vnútorného trhu, vyhýbať sa prekážkam pre obchod a vyhýbať sa narúšaniu a obmedzovaniu konkurencie v Únii by sa mali preskúmať základné požiadavky smernice 94/62/ES a jej prílohy II a v prípade potreby by sa mali zmeniť, aby sa posilnili požiadavky na dizajn s cieľom zvýšiť mieru opätovného použitia a kvalitnej recyklácie obalov.

(22)

Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiava právo Únie v oblasti odpadov. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpadoch, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov.

(23)

Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zaistenie dobrého vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, v ktorých sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy. Monitorovanie súladu by namiesto nich malo byť založené výlučne na údajoch, ktoré členské štáty každoročne oznamujú Komisii.

(24)

Spoľahlivé nahlasovanie údajov o nakladaní s odpadom má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov. Preto by členské štáty mali používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v smernici 94/62/ES v znení tejto smernice najnovšie pravidlá, ktoré vypracuje Komisia a metodiky vypracované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedné za vykonávanie tejto smernice.

(25)

S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 94/62/ES by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vo vzťahu k článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 uvedenej smernice v znení tejto smernice. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(26)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 94/62/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k jej článku 5 ods. 4, článku 6a bodu 9, článku 12 ods. 3d a článku 19 ods. 1 v znení tejto smernice. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(27)

Keďže ciele tejto smernice, a to na jednej strane predísť akémukoľvek vplyvu obalov a odpadov z obalov na životné prostredie alebo takýto vplyv znížiť a poskytnúť tak vysokú mieru ochrany životného prostredia, a na druhej strane zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu a zamedziť prekážky obchodu a narušenie a obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(28)

Smernica 94/62/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(29)

Podľa Medziinštitucionálnej dohody z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (10), technika prepracovávania právnych aktov je vhodným prostriedkom na zabezpečenie čitateľnosti legislatívy Únie na trvalom a všeobecnom základe zabraňujúcim širokému používaniu množstva jednotlivých novelizácií právnych aktov, ktoré často sťažujú ich pochopenie. Okrem toho v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva tri inštitúcie potvrdili svoj záväzok častejšie používať legislatívnu techniku prepracovania na úpravu existujúcej legislatívy. Preto, vzhľadom na skutočnosť, že smernica 94/62/ES sa menila už šesťkrát, by bolo vhodné smernicu 94/62/ES v blízkej budúcnosti prepracovať.

(30)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (11) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie týchto dokumentov je odôvodnené,

1.

V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Na uvedený účel táto smernica stanovuje opatrenia s cieľom znížiť produkciu odpadov z obalov, a to prioritne predchádzaním vzniku takýchto odpadov, a dodatočne stanovuje základné princípy opakovaného použitia obalov, recyklácie a iného spôsobu zhodnotenia odpadov z obalov, čím sa znižuje konečné zneškodňovanie takýchto odpadov s cieľom prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo.“

2.

Článok 3 sa mení takto:

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Opakované použitie

1.   V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva ustanovenou v článku 4 smernice 2008/98/ES členské štáty prijímajú opatrenia na podporu zvýšenia podielu opakovane použiteľných obalov uvedených na trh v rámci systémov opakovaného použitia obalov environmentálne vhodným spôsobom a v súlade so zmluvou, a to bez toho, aby bola ohrozená hygiena potravín a bezpečnosť spotrebiteľov. Také opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:

2.   Členský štát sa môže rozhodnúť dosiahnuť upravenú cieľovú úroveň pre daný rok uvedenú v článku 6 ods. 1 písm. f) až i) berúc do úvahy priemerný podiel v predchádzajúcich troch rokoch opakovane použiteľných obalov uvedených na trh po prvýkrát a opakovane použitých ako súčasť systému opakovaného použitia obalov.

Upravená úroveň sa vypočíta tak, že sa odpočíta:

Pri výpočte príslušných upravených cieľových úrovní berie do úvahy najviac päť percentuálnych bodov z takéhoto podielu.

3.   Členský štát môže na výpočet cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f), písm. g) bode ii), písm. h) a písm. i) bode ii) vziať do úvahy množstvo opravených drevených obalov na opakované použitie.

4.   V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania ods. 2 a 3 tohto článku Komisia prijme do 31. marca 2019 vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá pre výpočty, kontrolu a podávanie správ o údajoch, ako aj pre výpočty cieľov podľa ods. 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

5.   Komisia do 31. decembra 2024 preskúma údaje o opakovane použiteľných obaloch, ktoré poskytnú členské štáty v súlade s článkom 12 a prílohou III, s cieľom posúdiť uskutočniteľnosť stanovenia kvantitatívnych cieľov v oblasti opakovaného používania obalov, a to vrátane pravidiel výpočtu, ako aj všetkých ďalších opatrení na podporu opakovaného používania obalov. Na uvedený účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

5.

Článok 6 sa mení takto:

6.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Pravidlá výpočtu dosahovania cieľov

1.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i):

2.   Na účely odseku 1 písm. a) sa hmotnosť recyklovaných odpadov z obalov meria v okamihu začiatku recyklácie.

Odchylne od prvého pododseku možno hmotnosť recyklovaného odpadu z obalov merať pri výstupe triediacich činností za predpokladu, že:

3.   Členské štáty zavedú účinný systém kontrol kvality a vysledovateľnosti odpadu z obalov v záujme zabezpečenia splnenia podmienok stanovených v odseku 1 písm. a) tohto článku a odseku 2 písm. a) a b) tohto článku. Aby sa zabezpečila spoľahlivosť a presnosť získaných údajov o recyklácii odpadu, systém môže pozostávať z elektronických registrov vytvorených podľa článku 35 ods. 4) smernice 2008/98/ES, technických špecifikácií požiadaviek na kvalitu vytriedeného odpadu alebo priemerných strát týkajúcich sa triedeného odpadu podľa rôznych druhov odpadu a rôznych postupoch nakladania s odpadom. Priemerné miery strát sa použijú len v prípadoch, ak nie je možné inak získať spoľahlivé údaje, a vypočítajú sa na základe pravidiel výpočtu stanovených v delegovanom akte prijatom podľa článku 11a ods. 10 smernice 2008/98/ES.

4.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i), možno množstvo biologicky rozložiteľného odpadu z obalov, ktorý sa spracúva aeróbne alebo anaeróbne, započítať do recyklovaného odpadu, ak sa týmto spracovaním produkuje kompost, digestát alebo iný výstupný materiál s porovnateľným množstvom recyklovaného obsahu vo vzťahu k vstupnému množstvu, ktorého hlavná časť sa po prípadnom ďalšom nutnom spracovaní má použiť ako recyklovaný produkt, materiál alebo látka. V prípade, že výstupný produkt sa používa na pôde, členské štáty ho môžu započítať za recyklovaný, ak výsledkom tohto použitia je prínos pre poľnohospodárstvo alebo životné prostredie.

5.   Množstvo odpadu z obalov, ktorý prestáva byť odpadom v dôsledku prípravných procesov ešte pred tým, ako sa opätovne spracuje, možno považovať za recyklované, ak sú tieto materiály určené na ďalšie spracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Materiál, ktorý prestáva byť odpadom, ktorý sa má použiť ako palivo alebo iný prostriedok na výrobu energie alebo sa má spáliť, spätne zasypať alebo ukladať na skládky, sa nezapočítava do dosiahnutia cieľov v oblasti recyklácie.

6.   Členské štáty môžu na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i) zohľadniť recykláciu kovov vytriedených po spaľovaní odpadu v pomere k podielu spaľovaných odpadov z obalov, za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité kritériá kvality stanovené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 11a ods. 9 smernice 2008/98/EC.

7.   Odpady z obalov zaslané do iného členského štátu na účely recyklácie v danom inom členskom štáte možno započítať k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) až i) len v členskom štáte, v ktorom sa dané odpady z obalov vyzbierali.

8.   Odpady z obalov vyvezené z Únie určené na prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu sa započítajú k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 tejto smernice v členskom štáte, v ktorom sa vyzbierali, len ak sú splnené podmienky podľa odseku 3 tohto článku a ak vývozca v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (*1) môže dokázať, že zásielka odpadu spĺňa požiadavky uvedeného nariadenia a že spracovanie odpadu z obalov mimo Únie sa uskutočnilo za podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami relevantných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.

9.   V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania odsekov 1 až 5 tohto článku Komisia prijme do 31. marca 2019 vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá pre výpočty, kontrolu a podávanie správ o údajoch, a to najmä pokiaľ ide o hmotnosť vzniknutého recyklovaného odpadu z obalov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).“"

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6b

Správy včasného varovania

1.   Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje správy o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) až i), a to najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty stanovenej v uvedených ustanoveniach.

2.   Správa uvedená v odseku 1 musí obsahovať:

8.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Systémy návratu, zberu a zhodnotenia

1.   Na dosiahnutie cieľov stanovených touto smernicou prijmú členské štáty potrebné opatrenia, aby zabezpečili vytvorenie systémov, ktoré zabezpečia:

Uvedené systémy musia byť otvorené pre účasť hospodárskych subjektov dotknutých sektorov a pre účasť príslušných verejných inštitúcií. Takisto sa musia vzťahovať na dovážané výrobky za nediskriminačných podmienok vrátane podrobných opatrení a prípadných poplatkov za prístup do systému a byť navrhnuté tak, aby nevytvárali bariéry v obchode ani nedeformovali hospodársku súťaž v súlade so zmluvou.

2.   Členské štáty do 31. decembra 2024 zabezpečia, aby boli vytvorené systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre všetky obaly stanovené v súlade s článkami 8 a 8a smernice 2008/98/ES.

3.   Opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tvoria súčasť politiky týkajúcej sa všetkých obalov a odpadu z obalov a zohľadňujú sa v nich najmä požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia a zdravia spotrebiteľov, bezpečnosti a hygieny, ochrany kvality, pravosti a technických charakteristík balených tovarov a použitých materiálov a ochrany priemyselných a komerčných majetkových práv.

4.   Členské štáty prijmú opatrenia na podporu kvalitnej recyklácie odpadov z obalov a splnenie potrebných kvalitatívnych noriem pre príslušné oblasti recyklácie. Na uvedený účel sa článok 11 ods. 1 smernice 2008/98/ES vzťahuje na odpad z obalov, a to aj z kompozitných obalov.“

9.

V článku 9 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Komisia do 31. decembra 2020 preskúma uskutočniteľnosť posilnenia základných požiadaviek s cieľom okrem iného zlepšiť navrhovanie (dizajn) pre opakované použitie a podporiť kvalitnú recykláciu, ako aj na posilnenie ich presadzovania. Na uvedený účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

10.

Článok 11 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 21a s cieľom doplniť smernicu tým, že určí podmienky, za ktorých sa hladiny koncentrácie uvedené v odseku 1 tohto článku nevzťahujú na recyklované materiály a reťazce výrobkov, ktoré sa vyrábajú v uzatvorenom a kontrolovanom okruhu, ako aj druhy obalov, na ktoré sa vzťahuje výnimka z požiadavky uvedenej v odseku 1 tretej zarážke tohto článku.“

11.

Článok 12 sa mení takto:

12.

Článok 17 sa vypúšťa.

13.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku

1.   Komisia prijíma vykonávacie akty potrebné na prispôsobenie identifikačného systému uvedeného v článku 8 ods. 2 a článku 10 druhom pododseku šiestej zarážke vedeckému a technickému pokroku. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 21a delegované akty s cieľom zmeniť názorné príklady definície obalov uvedené v prílohe I.“

14.

Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Osobitné opatrenia

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 21a delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu, ak je to potrebné na riešenie všetkých prípadných ťažkostí, ktoré sa vyskytnú pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice, najmä pokiaľ ide o inertné obalové materiály uvedené na trh Únie vo veľmi malých množstvách (t. j. približne 0,1 % hmotnosti), primárne obaly pre zdravotnícke pomôcky a farmaceutické výrobky, malé obaly a luxusné obaly.“

15.

Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*3).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

16.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 21a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 11 ods. 3 a 19 ods. 2 a článku 20 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. júla 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 11 ods. 3 a 19 ods. 2 a článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*4).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*4)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

17.

Prílohy II a III sa menia tak, ako je to stanovené v prílohe k tejto smernici.

18.

Príloha IV sa dopĺňa tak, ako je to stanovené v prílohe k tejto smernici.