EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014R0906

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 906/2014 z  11. marca 2014 , ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o výdavky na verejnú intervenciu

OJ L 255, 28.8.2014, p. 1–17 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 17/04/2022

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2014/906/oj

28.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 906/2014

z 11. marca 2014,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o výdavky na verejnú intervenciu

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (1), a najmä na jeho článok 20 ods. 2 a 3,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 financuje intervenčné opatrenia na reguláciu poľnohospodárskych trhov Únia za podmienok stanovených v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva. Pokiaľ ide o verejné intervenčné opatrenia, suma, ktorú má financovať Únia, sa stanovuje na základe ročných zúčtovaní zostavovaných platobnými agentúrami.

(2)

Výdavky na verejnú intervenciu sa môžu do značnej miery líšiť. Preto je pri každej kategórii operácií potrebné uviesť, ktoré výdavky sú oprávnené na financovanie Úniou, a najmä za akých podmienok sa môžu tieto výdavky pokryť. Na tento účel by sa mali stanoviť podmienky oprávnenosti a metódy výpočtu oprávnených výdavkov. Malo by sa ďalej uviesť, v akých prípadoch sa majú výdavky zaknihovať na základe prvkov, ktoré skutočne zaznamenali platobné agentúry, alebo na základe paušálov stanovených Komisiou.

(3)

S cieľom umožniť členským štátom, ktorých menou nie je euro, skonsolidovať svoje výdavky a náklady vo svojej národnej mene a v eurách harmonizovaným spôsobom, mali by sa špecifikovať podmienky, za ktorých sa operácie týkajúce sa verejného skladovania zapíšu do ich účtovníctva, a aký výmenný kurz sa bude uplatňovať.

(4)

Ocenenie operácií týkajúcich sa verejného skladovania závisí aj od druhu operácií a od uplatniteľných právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva. Bolo by preto vhodné stanoviť všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa hodnota nákupov a predajov rovná súčtu vykonaných platieb alebo príjmov, alebo takých, ktoré treba vykonať, v prípade fyzických operácií, a takisto stanoviť špecifické pravidlá a osobitné prípady, ktoré sa majú zohľadniť.

(5)

Opatrenia v tomto nariadení nahrádzajú príslušné ustanovenia uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 884/2006 (2), ktoré bolo zrušené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 907/2014 (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú podmienky a pravidlá uplatniteľné na financovanie výdavkov na intervenčné opatrenia, ktoré sa týkajú verejného skladovania, z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „EPZF“).

Článok 2

Intervenčné opatrenia vo forme verejného skladovania

Intervenčné opatrenia vo forme verejného skladovania môžu zahŕňať nákup, skladovanie, dopravu a prevod zásob, ako aj predaj a iný odbyt týchto poľnohospodárskych výrobkov, za podmienok stanovených v uplatniteľných právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva a v tomto nariadení.

Článok 3

Financovanie intervenčných výdavkov vynaložených v rámci operácií verejného skladovania

1.   V súvislosti s operáciami verejného skladovania uvedenými v článku 2 sa z EPZF financujú v rámci okruhu intervencie tieto výdavky, pokiaľ neboli príslušné výdavky inak určené v rámci uplatniteľných právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva:

a)

finančné náklady na zdroje uvoľnené členskými štátmi na nákup výrobkov, podľa metód výpočtu stanovených v prílohe I;

b)

výdavky na fyzické operácie vyplývajúce z nákupu, predaja alebo z každého iného prevodu výrobkov (uskladnenie, skladovanie a vyskladnenie výrobkov v rámci systému verejného skladovania) uvedené v prílohe II, na základe paušálnych súm jednotných pre Úniu, vypočítaných podľa podrobných metód určených v prílohe III;

c)

výdavky na fyzické operácie, ktoré nie sú nevyhnutne spojené s nákupom, predajom alebo inou formou prevodu výrobkov, na základe paušálnych a nepaušálnych súm podľa ustanovení stanovených Komisiou v rámci právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva týkajúcich sa týchto výrobkov a v prílohe IV;

d)

výdavky vyplývajúce z prepravy na území alebo mimo územia členského štátu alebo z vývozu, na základe paušálnych a nepaušálnych súm v súlade s postupom uvedeným v článku 229 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (4);

e)

zníženie hodnoty skladovaných výrobkov podľa metód výpočtu stanovených v prílohe V;

f)

rozdiely (zisky a straty) medzi účtovnou hodnotou a odbytovou cenou výrobkov alebo rozdiely vyplývajúce z iných faktorov.

2.   Pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, a bez toho, aby boli dotknuté špecifické pravidlá a určujúce skutočnosti stanovené v prílohách k tomuto nariadeniu alebo v poľnohospodárskych právnych predpisoch, sa výdavky uvedené v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku, vypočítané na základe súm stanovených v eurách, a výdavky alebo príjmy uskutočnené v národnej mene v rámci tohto nariadenia prepočítajú na národnú menu, prípadne na euro, na základe posledného výmenného kurzu stanoveného Európskou centrálnou bankou pred účtovným obdobím, v priebehu ktorého boli operácie zapísané do účtovníctva platobnej agentúry.

Na účely tohto nariadenia je účtovným obdobím obdobie uvedené v článku 3 ods. 3 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) č. 907/2014.

Článok 4

Ocenenie operácií týkajúcich sa verejného skladovania

1.   Hodnota nákupov a predajov sa rovná súčtu platieb alebo príjmov vykonaných, alebo takých, ktoré sa majú vykonať, v prípade fyzických operácií, s výnimkou prípadov, keď sa použijú osobitné ustanovenia uvedené v tomto článku, a s výhradou ustanovení v:

a)

prílohe VI, pokiaľ ide o chýbajúce množstvá;

b)

prílohe VII, pokiaľ ide o znehodnotené alebo zničené výrobky;

c)

prílohe VIII, pokiaľ ide o výrobky, ktoré síce boli uskladnené, ich prevzatie však bolo zamietnuté.

2.   Určenie hodnoty nákupov sa vykoná pre množstvá výrobkov uskladnené na základe ceny vo verejnej intervencii a s prihliadnutím na zvýšenia, zľavy, zníženia, percentuálne podiely a koeficienty uplatniteľné na ceny vo verejnej intervencii pri nákupe výrobku v súlade s kritériami stanovenými v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva.

V prípadoch a situáciách uvedených v prílohe VI a v bode 2 písm. a) a c) prílohy VII sa však zvýšenia, zľavy, zníženia, percentuálne podiely a koeficienty neberú do úvahy.

Hodnota výrobkov, ktoré boli poškodené alebo zničené, či už prírodnými katastrofami, alebo príliš dlhým skladovaním, ako sa uvádza v bode 2 prílohy VII k tomuto nariadeniu, sa určuje prostredníctvom vykonávacieho aktu Komisie. Uvedený akt sa prijíma v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá príloha V, hodnota výrobkov sprístupnených a financovaných v rámci Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby zodpovedá cene vo verejnej intervencii platnej 1. októbra každého roku. Pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, sa účtovná hodnota intervenčných výrobkov prepočítava do národnej meny vo výmennom kurze platnom 1. októbra uvedeného roku.

Keď sa intervenčné výrobky prepravujú z jedného členského štátu do druhého, dodávajúci členský štát zaznamená doručený výrobok ako nulový vstup na účte a cieľový členský štát zaznamená jeho príjem v mesiaci odoslania, pričom použije cenu vypočítanú v súlade s prvým pododsekom.

4.   Náklady zaplatené alebo účtované pri nákupe výrobkov na fyzické operácie uvedené v článku 3 ods. 1 písm. c) v súlade s pravidlami Únie sa zaúčtujú osobitne od nákupnej ceny ako výdavky alebo príjmy týkajúce sa technických nákladov.

5.   Vo finančnom účtovníctve uvedenom v článku 3 ods. 3 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) č. 907/2014 sa množstvá výrobkov, ktoré sa nachádzajú na sklade na konci účtovného obdobia a ktoré sa majú preniesť do nasledujúceho účtovného obdobia, ocenia podľa ich priemernej účtovnej hodnoty (prevodná cena) určenej v mesačnom účtovníctve posledného mesiaca účtovného obdobia.

6.   Uskladňované množstvá, o ktorých sa zistí, že nespĺňajú podmienky pre skladovanie, sa zapíšu do účtov ako predaj v čase vyskladnenia za cenu, za ktorú boli nakúpené.

Ak sú však v čase fyzického vyskladnenia splnené podmienky na uplatňovanie písm. b) prílohy VI, musí sa vyskladnenie tovaru vopred konzultovať s Komisiou.

7.   Ak účet vykazuje kreditný zostatok, tento sa odpočíta od výdavkov za súčasné účtovné obdobie.

8.   Ak po prvom dni v mesiaci nastane zmena paušálnych súm, platobných lehôt, úrokových sadzieb alebo iných faktorov používaných na výpočet, uplatnia sa na fyzické operácie nové faktory, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. marca 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 884/2006 z 21. júna 2006 o pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o financovanie intervenčných opatrení vo forme verejného skladovania Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a zaúčtovanie operácií verejného skladovania platobnými agentúrami členských štátov (Ú. v. EÚ L 171, 23.6.2006, s. 35).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a iné orgány, finančné riadenie, uzatváranie účtov, cenné papiere a používanie eura (pozri stranu 18 tohto úradného vestníka).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).


PRÍLOHA I

VÝPOČET SADZIEB NA NÁHRADU NÁKLADOV NA FINANCOVANIE

[článok 3 ods. 1 písm. a)]

I.   UPLATNITEĽNÉ ÚROKOVÉ SADZBY

1.

Na výpočet nákladov na financovanie, ktoré idú na ťarchu EPZF za finančné prostriedky mobilizované členskými štátmi na nákup výrobkov, stanoví Komisia na začiatku každého účtovného obdobia jednotnú úrokovú sadzbu pre celú Úniu v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. Táto jednotná úroková sadzba musí zodpovedať priemeru trojmesačných a dvanásťmesačných forwardových sadzieb EURIBOR zaznamenaných počas referenčného obdobia šiestich mesiacov, ktoré má stanoviť Komisia, s určením príslušnej tretinovej a dvojtretinovej váhy.

2.

S cieľom určiť uplatniteľné úrokové sadzby na príslušné účtovné obdobie členské štáty oznámia Komisii na jej žiadosť priemernú úrokovú sadzbu, ktorú v skutočnosti využívali počas referenčného obdobia uvedeného v bode 1, najneskôr do termínu uvedeného v danej žiadosti. Na uvedené oznámenie využijú členské štáty formulár, ktorý im poskytne Komisia.

V prípade, že členský štát nezašle oznámenie v podobe formulára a do termínu uvedených v prvom pododseku, považuje sa za úrokovú sadzbu využívanú členským štátom 0 %-ná sadzba.

V situácii, keď členský štát vyhlási, že neznášal žiadne úrokové náklady, pretože nemal počas referenčného obdobia vo verejných skladoch poľnohospodárske výrobky, Komisia stanoví uvedenú sadzbu na základe priemerných referenčných úrokových sadzieb počas referenčného obdobia uvedeného v prvom pododseku tohto bodu s navýšením o 1 percentuálny bod. Tieto referenčné úrokové sadzby sú:

a)

pre členské štáty, ktorých menou je euro, medzibanková úroková sadzba na euro (Euro interbank borrowing offered rate, EURIBOR) na tri mesiace;

b)

pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, medzibanková úroková sadzba (IBOR) na tri mesiace uplatniteľná v každom členskom štáte.

Ak nie sú k dispozícii referenčné úrokové sadzby alebo sadzby EURIBOR uvedené v písmene a) na celé referenčné obdobie, použijú sa na uvedené obdobie dostupné sadzby.

3.

V prípade každého príslušného členského štátu sa úroková sadzba určená na základe ustanovení písmena b) porovná s jednotnou úrokovou sadzbou stanovenou na základe ustanovení písmena a). Na každý členský štát sa uplatňuje nižšia z týchto dvoch úrokových sadzieb.

Úrokové sadzby stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie prijatom na základe článku 20 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na každé účtovné obdobie, sa zaokrúhlia na 1 desatinné miesto.

II.   VÝPOČET NÁKLADOV NA FINANCOVANIE

1.

Výpočet nákladov na financovanie sa ďalej člení podľa obdobia platnosti úrokových sadzieb stanovených Komisiou v súlade s časťou I.

2.

Finančné náklady uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) sa vypočítajú s použitím úrokovej sadzby členského štátu na priemernú hodnotu na tonu výrobku, ktorý bol predmetom intervencie, potom sa vynásobí takto získaný výrobok priemerným stavom zásob v účtovnom období.

Priemerná hodnota tony výrobku sa vypočíta tak, že súčet hodnôt výrobkov skladovaných k prvému dňu účtovného obdobia a výrobkov nakúpených počas uvedeného obdobia sa vydelí súčtom množstiev výrobkov skladovaných k prvému dňu účtovného obdobia a výrobkov nakúpených počas uvedeného účtovného obdobia.

Priemerná zásoba účtovného obdobia sa vypočíta tak, že sa súčet zásob na začiatku a na konci každého mesiaca vydelí číslom, ktoré sa rovná dvojnásobku počtu mesiacov v účtovnom období.

3.

V prípade výrobku, pri ktorom sa stanovil koeficient zníženia hodnoty v súlade s ods. 1 prílohy V, sa hodnota výrobkov nakúpených počas účtovného obdobia vypočíta tak, že sa z nákupnej ceny odráta suma zníženia hodnoty vyplývajúca z uvedeného koeficientu.

4.

V prípade výrobkov, pri ktorých sa stanovilo druhé zníženie hodnoty v súlade s ods. 3 druhým pododsekom prílohy V, sa výpočet priemerného stavu zásob vykoná predtým, ako nadobudne účinnosť každé zníženie hodnoty, ktoré sa berie do úvahy na účely priemernej hodnoty.

5.

Ak sa v pravidlách upravujúcich spoločnú organizáciu trhu stanovuje, že platba za výrobok nakúpený platobnou agentúrou sa môže uskutočniť až po uplynutí minimálnej lehoty v dĺžke jedného mesiaca od dátumu prevzatia dodávky, vypočítaný priemerný stav zásob sa zníži o množstvo vyplývajúce z tohto výpočtu:

Formula

kde:

Q

=

množstvá nakúpené počas účtovného obdobia,

N

=

počet mesiacov minimálnej lehoty na platbu.

Na účely tohto výpočtu sa minimálna lehota uvedená v pravidlách považuje za platobnú lehotu. Za jeden mesiac sa považuje 30 dní. Akákoľvek časť mesiaca dlhšia ako 15 dní sa považuje za celý mesiac; akákoľvek časť mesiaca, ktorá sa rovná 15 dňom alebo je kratšia ako 15 dní, sa pri tomto výpočte neberie do úvahy.

Ak po vykonanom znížení uvedenom v prvom pododseku vychádza na konci účtovného obdobia výpočet priemerných zásob s negatívnym výsledkom, záporný zostatok sa odpočíta od priemerného stavu zásob vypočítaného na ďalšie účtovné obdobie.

III.   OSOBITNÉ PRAVIDLÁ, ZA KTORÉ ZODPOVEDAJÚ PLATOBNÉ AGENTÚRY

1.

Ak sa pri predaji výrobku platobnou agentúrou v pravidlách, ktorými sa upravuje spoločná organizácia trhov, alebo v oznámení o verejnej súťaži na tieto predaje určuje prípadná lehota na vyskladnenie výrobku po vykonaní platby zo strany kupujúceho, a v prípade, že je táto lehota dlhšia ako 30 dní, platobné agentúry znížia v účtoch náklady na financovanie podľa ustanovení uvedených v časti II o sumu vyplývajúcu z tohto výpočtu:

Formula

kde:

V

=

suma, ktorú zaplatil kupujúci,

J

=

počet dní od prijatia platby po vyskladnenie výrobku znížený o tridsať dní,

i

=

úroková sadzba uplatniteľná na dané účtovné obdobie.

2.

Ak pri predaji poľnohospodárskych výrobkov platobnými agentúrami na základe konkrétnych právnych predpisov Únie prekročí skutočná platobná lehota po vyskladnení týchto výrobkov tridsať dní, platobné agentúry v súlade s ustanoveniami v časti II zvýšia v účtoch náklady na financovanie o sumu vyplývajúcu z uplatnenia tohto vzorca:

Formula

kde:

M

=

suma, ktorú má zaplatiť kupujúci,

D

=

počet dní, ktoré uplynuli od vyskladnenia výrobku po prijatie platby, znížený o tridsať dní,

i

=

úroková sadzba uplatniteľná na dané účtovné obdobie.

3.

Náklady na financovanie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa na konci každého účtovného obdobia zapíšu do účtovnej evidencie uvedeného poľnohospodárskeho účtovného obdobia za počet dní, ktoré pripadnú do uvedeného dátumu, a zvyšok sa zaznamená do ďalšieho účtovného obdobia.

PRÍLOHA II

FYZICKÉ OPERÁCIE, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ PAUŠÁLNE SUMY

[článok 3 ods. 1 písm. b)]

Obilniny a ryža

I.   PREVZATIE A USKLADNENIE

a)

fyzické presuny obilnín z dopravného prostriedku po uloženie do skladovacieho zásobníka (sila alebo skladovej komory) – prvá prekládka;

b)

váženie;

c)

odber vzoriek/analýza/stanovenie akosti.

II.   SKLADOVANIE

a)

prenájom priestorov za zmluvnú cenu;

b)

poistné náklady [ak nie sú zahrnuté v písm. a)];

c)

náklady na kontrolu škodcov zabezpečujúce kvalitu výrobku v sklade [ak nie sú zahrnuté v písm. a)];

d)

ročná inventúra [ak nie je zahrnutá v písm. a)];

e)

prípadné vetranie [pokiaľ nie je zahrnuté v písm. a)].

III.   VYSKLADNENIE

a)

váženie obilnín;

b)

odber vzoriek/analýzy (ak sú započítateľné do intervencie);

c)

fyzické vyskladnenie a naloženie obilnín na prvý dopravný prostriedok.

Hovädzie/teľacie mäso

I.   PREVZATIE DODÁVKY, VYKOSTENIE A USKLADNENIE (VYKOSTENÉ MÄSO)

a)

kontrola akosti mäsa s kosťou;

b)

váženie mäsa s kosťou;

c)

zaobchádzanie s mäsom;

d)

zmluvné náklady na vykostenie vrátane:

i)

vstupného chladenia;

ii)

prepravy z intervenčného skladu do rozrábkarne (ak predávajúci nedodáva tovar do rozrábkarne);

iii)

vykostenia, orezania, váženia, balenia a rýchleho zmrazenia;

iv)

dočasného uskladnenia kusov; nakladania, prepravy a opätovného vstupu do chladiarenskej časti intervenčného skladu;

v)

nákladov na baliace materiály: polyetylénové tašky, kartónové krabice, sieťovinu;

vi)

hodnoty kostí, kusov tuku a ostatných odrezkov, ktoré zostali v rozrábkarni (príjmy sa odpočítajú od nákladov).

II.   SKLADOVANIE

a)

prenájom priestorov za zmluvnú cenu;

b)

poistné náklady [ak nie sú zahrnuté v písm. a)];

c)

regulácia teploty [ak nie je zahrnutá v písmene a)];

d)

ročná inventúra [ak nie je zahrnutá v písm. a)].

III.   VYSKLADNENIE

a)

váženie;

b)

kontrola akosti (ak za ňu zodpovedá intervenčná agentúra);

c)

premiestnenie mäsa z chladiarenského skladu do nakladacieho priestoru skladu.

Maslo

I.   PREVZATIE A USKLADNENIE

a)

presun masla do skladovacieho zásobníka z dopravného prostriedku pri príchode do skladu;

b)

váženie a identifikácia zásielok;

c)

odber vzoriek/kontrola akosti;

d)

uloženie do chladiarenského skladu a zmrazenie;

e)

druhý odber vzoriek/kontrola akosti na konci skúšobného obdobia.

II.   SKLADOVANIE

a)

prenájom priestorov za zmluvnú cenu;

b)

poistné náklady [ak nie sú zahrnuté v písm. a)];

c)

regulácia teploty [ak nie je zahrnutá v písmene a)];

d)

ročná inventúra [ak nie je zahrnutá v písm. a)].

III.   VYSKLADNENIE

a)

váženie a identifikácia zásielok;

b)

presun masla z chladiarne do nakladacieho priestoru skladu, ak je dopravným prostriedkom kontajner, alebo nakládka v nakladacom priestore skladu, ak je dopravným prostriedkom nákladný automobil alebo železničný vagón.

IV.   OSOBITNÉ OZNAČOVANIE

Ak je toto označovanie povinné na základe právnych predpisov Únie o odbyte výrobkov.

Sušené odtučnené mlieko

I.   PREVZATIE A USKLADNENIE

a)

presun sušeného odtučneného mlieka z dopravného prostriedku pri príchode do skladovacej komory;

b)

váženie;

c)

odber vzoriek/kontrola akosti;

d)

kontrola označenia a balenia.

II.   SKLADOVANIE

a)

prenájom priestorov za zmluvnú cenu;

b)

poistné náklady [ak nie sú zahrnuté v písm. a)];

c)

regulácia teploty [ak nie je zahrnutá v písmene a)];

d)

ročná inventúra [ak nie je zahrnutá v písm. a)].

III.   VYSKLADNENIE

a)

váženie;

b)

odber vzoriek/kontrola tovaru (ak je v zodpovednosti intervenčnej agentúry);

c)

presun sušeného odstredeného mlieka do nakladacieho priestoru skladu a naloženie, okrem umiestnenia, na dopravný prostriedok, ak ide o nákladné auto alebo železničný vagón. Presun sušeného odstredeného mlieka do nakladacieho priestoru skladu, ak ide o iný dopravný prostriedok, napríklad kontajner.

IV.   OSOBITNÉ OZNAČOVANIE

Ak je toto označovanie povinné na základe právnych predpisov Únie o odbyte výrobkov.


PRÍLOHA III

PAUŠÁLNE SUMY PRE ÚNIU

[článok 3 ods. 1 písm. b)]

I.   UPLATNITEĽNÉ PAUŠÁLNE SUMY

1.

Jednotné paušálne sumy pre Úniu sa stanovujú podľa jednotlivých výrobkov na základe najnižších skutočných nákladov zistených počas referenčného obdobia, ktoré sa začína 1. októbra roku n a končí 30. apríla nasledujúceho roku.

2.

„Zaznamenané náklady“ sú skutočné náklady na fyzické operácie uvedené v prílohe II, ktoré sa vykonali počas referenčného obdobia buď na základe individuálnej fakturácie týchto operácií, alebo na základe podpísanej zmluvy, ktorá sa ich týka. Ak v prípade daného výrobku existujú v referenčnom období zásoby, ale neuskutočnilo sa uskladnenie ani vyskladnenie, môžu sa pre tento výrobok použiť aj referenčné náklady uvedené v zmluvách o skladovaní.

Náklady na prevzatie a uskladnenie (I) a na vyskladnenie (III) sa vykazujú na tonu výrobku pre každú jednotlivú činnosť (a, b, c …), ako sú definované v prílohe II. Náklady na skladovanie (II) sa vykazujú mesačne za každú tonu uskladnenú pre každú jednu akciu (a, b, c …), ako sú definované v prílohe II.

3.

Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 10. mája náklady uvedené v bode 2 týkajúce sa operácií uvedených v prílohe II, ktoré znášali počas referenčného obdobia. Paušálne sumy uvedené v bode 1 sa stanovujú v eurách na základe váženého priemeru týchto nákladov zaznamenaných v rámci referenčného obdobia najmenej v štyroch členských štátoch, ktoré majú najnižšie náklady na príslušnú fyzickú operáciu, ak týmto štátom zodpovedá najmenej 33 % celkových priemerných zásob príslušného výrobku počas referenčného obdobia. V opačnom prípade sa náklady ostatných členských štátov zahrnú do váženia, až kým sa nedosiahne miera 33 % uskladnených množstiev.

4.

Ak je v prípade daného výrobku počet členských štátov, ktoré vykonávajú verejné skladovanie, menší ako štyri, stanovia sa paušálne sumy pre tento výrobok na základe nákladov zaznamenaných v príslušných členských štátoch. Konečná paušálna suma uvedeného výrobku sa však nemôže líšiť od sumy stanovenej na predchádzajúci rok o viac ako 2 %.

5.

Ak v prípade niektorého skladovaného výrobku prekračujú náklady, ktoré vykázal členský štát a ktoré sa použili na výpočet uvedený v bodoch 3 a 4, dvojnásobok aritmetického priemeru nákladov, ktoré vykázali na účely toho výpočtu ostatné členské štáty, potom sa uvedené náklady znížia na úroveň tohto aritmetického priemeru.

6.

Náklady, ktoré sa použili na výpočet uvedený v bodoch 3 a 4, sa vážia v závislosti od množstiev uskladnených členskými štátmi, ktoré boli zahrnuté do tohto výpočtu.

7.

V prípade členských štátov, ktorých menou nie je euro, sa vykázané náklady prepočítajú na eurá na základe príslušného priemerného výmenného kurzu počas referenčného obdobia uvedeného v bode 1.

II.   OSOBITNÉ USTANOVENIA

1.

Paušálne náklady na vyskladnenie sa môžu zvýšiť o sumu, ktorú vypočíta Komisia podľa článku 20 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, za predpokladu, že členský štát v súvislosti s celým príslušným účtovným obdobím a všetkými zásobami daného výrobku vyhlási, že sa vzdáva uplatňovania príslušnej prípustnej odchýlky uvedenej v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 907/2014 a zaručí dané množstvo.

Toto vyhlásenie musí byť určené Komisii a musí sa jej doručiť pred prijatím prvého mesačného vyhlásenia o výdavkoch za príslušné účtovné obdobie, alebo ak príslušný výrobok nie je v intervenčnom sklade na začiatku účtovného obdobia, najneskôr v mesiaci nasledujúcom po tom mesiaci, v ktorom je výrobok po prvýkrát uskladnený.

Navýšenie uvedené v prvom pododseku sa vypočíta tak, že sa vynásobí referenčná prahová hodnota príslušného výrobku, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, príslušnou prípustnou odchýlkou, ktorá sa pre tento výrobok stanovuje v prílohe IV k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 907/2014.

2.

V prípade všetkých výrobkov, ktoré sú na sklade, s výnimkou hovädzieho/teľacieho mäsa, sa paušálne sumy stanovené pre náklady na uskladnenie a vyskladnenie z priestorov skladovania znižujú týmito koeficientmi, ak sa príslušné množstvá fyzicky nepresúvajú.

Výrobok

Uskladnenie

Vyskladnenie

Obilniny

36,50  %

22,80  %

Ryža

17,50  %

20,30  %

Maslo

25,90  %

22,20  %

Sušené odstredené mlieko

21,00  %

35,10  %

3.

Komisia môže znova použiť paušálne sumy, ktoré sa predtým stanovili pre niektorý výrobok, ak sa verejné skladovanie nevykonalo, alebo ak sa verejné skladovanie v prebiehajúcom účtovnom období nevykoná.

PRÍLOHA IV

OSOBITNÉ SKUTOČNOSTI, KTORÉ SA MUSIA ZOHĽADNIŤ VO VÝDAVKOCH A PRÍJMOCH ZA HOVÄDZIE A TEĽACIE MÄSO

[článok 3 ods. 1 písm. c)]

Na účely uplatňovania ustanovení prílohy VI a prílohy VII ods. 2 písm. a) a c) sa pre vykostené hovädzie mäso použije referenčná prahová hodnota uvedená v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, vynásobená koeficientom 1,47.


PRÍLOHA V

ZNÍŽENIE HODNOTY SKLADOVANÝCH VÝROBKOV

[článok 3 ods. 1 písm. e)]

1.

Ak sú v prípade niektorého výrobku odhady predajnej ceny vo verejných intervenčných skladoch nižšie ako ich nákupná cena, uplatní sa pri jeho nákupe percento zníženia hodnoty nazvané „koeficient k“. Tento koeficient sa stanoví pre každý výrobok na začiatku účtovného obdobia v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

2.

Percento zníženia hodnoty nesmie prekročiť rozdiel medzi nákupnou cenou a predpokladanou odbytovou cenou príslušného výrobku.

3.

Komisia môže obmedziť zníženie hodnoty pri nákupe na určitú časť percenta vypočítaného v súlade s bodom 2. Táto časť nesmie byť nižšia ako 70 % zníženia hodnoty stanovenej podľa bodu 1.

V takýchto prípadoch Komisia vykoná druhé zníženie hodnoty na konci každého účtovného obdobia v súlade s metódou uvedenou v bode 5.

4.

V prípade zníženia hodnoty podľa bodu 3 druhého pododseku Komisia stanoví celkové sumy zníženia hodnoty podľa jednotlivých výrobkov a členských štátov pred začiatkom každého účtovného obdobia.

Na tento účel sa predpokladaná predajná cena uskladnených výrobkov porovnáva s odhadovanou prenášanou hodnotou podľa jednotlivých výrobkov a členských štátov. Celkové sumy zníženia hodnoty podľa jednotlivých výrobkov a príslušných členských štátov sa získavajú tak, že sa rozdiely medzi odhadovanými prenášanými hodnotami a predpokladanými predajnými cenami vynásobia odhadovanými skladovanými množstvami na konci účtovného obdobia.

5.

Odhad množstva vo verejnom skladovaní a prenášaných hodnôt podľa jednotlivých výrobkov a členských štátov sa zakladá na oznámení členských štátov, ktoré sa odosiela Komisii najneskôr 7. septembra roku n + 1 a ktoré sa týka výrobkov skladovaných k 30. septembru toho istého roku, pričom sa uvedú tieto informácie:

nakúpené množstvá v období od 1. októbra roku n do 31. augusta roku n + 1,

množstvá skladované k 31. augustu roku n + 1,

hodnota skladovaných produktov v eurách k 31. augustu roku n + 1,

odhady množstiev skladovaných k 30. septembru roku n + 1,

odhady množstiev nakúpených medzi 1. a 30. septembrom roku n + 1,

odhadovaná hodnota množstiev nakúpených medzi 1. a 30. septembrom roku n + 1 v eurách.

6.

Hodnoty v národných menách oznámené členskými štátmi, ktorých menou nie je euro, sa na účely výpočtu zníženia hodnoty na konci účtovného obdobia prepočítajú na eurá s použitím výmenného kurzu platného v čase výpočtu celkových súm zníženia hodnoty na konci uvedeného účtovného obdobia.

7.

Komisia oznámi celkové sumy zníženia hodnoty podľa jednotlivých výrobkov každému príslušnému členskému štátu, aby mal možnosť ich zahrnúť do svojho posledného mesačného vyhlásenia o výdavkoch pre EPZF za príslušné účtovné obdobie.

PRÍLOHA VI

OCENENIE CHÝBAJÚCICH MNOŽSTIEV

[článok 4 ods. 1 písm. a)]

Hodnota chýbajúcich množstiev sa podľa osobitných pravidiel stanovených v prílohe IV vypočíta takto:

a)

ak sa prekročia prípustné odchýlky uvedené v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 907/2014, ktoré sa týkajú skladovania alebo spracovania výrobkov, alebo ak sa zistí, že chýbajú určité množstvá v dôsledku krádeže či iných zistiteľných príčin, hodnota chýbajúcich množstiev sa vypočíta tak, že sa tieto množstvá vynásobia referenčnou prahovou hodnotou uvedenou v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 uplatniteľnou na každý výrobok podľa štandardnej akosti v prvý deň účtovného obdobia, v ktorom sa prekročia prípustné odchýlky alebo v ktorom sa zistí, že chýbajú určité množstvá, navýšenou o 5 %;

b)

ak je však v deň, keď sa zistí strata množstiev, priemerná trhová cena pre štandardnú akosť v členskom štáte, kde sa skladovanie uskutočňuje, vyššia ako 105 % základnej referenčnej prahovej hodnoty uvedenej v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, zmluvná strana preplatí intervenčným agentúram trhovú cenu zaregistrovanú členským štátom, navýšenú o 5 %.

Priemernú trhovú cenu určí členský štát na základe informácií, ktoré pravidelne zasiela Komisii vo svojich oznámeniach.

Rozdiely medzi inkasovanými sumami v zmysle uplatňovania trhovej ceny a sumami zaúčtovanými v EPZF s uplatnením referenčnej prahovej hodnoty uvedenej v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa pripíšu na účet EPZF na konci účtovného obdobia medzi ostatné kreditné položky;

c)

ak sa zistí, že chýbajú množstvá v dôsledku presunu alebo prevozu výrobkov z intervenčného skladu alebo iného skladu určeného platobnou agentúrou na iné miesto a v odvetvových právnych predpisoch Únie sa nestanovuje konkrétna hodnota, určí sa hodnota týchto chýbajúcich množstiev v súlade s písmenom a).


PRÍLOHA VII

OCENENIE POŠKODENÝCH ALEBO ZNIČENÝCH VÝROBKOV

[článok 4 ods. 1 písm. b)]

1.

Pokiaľ sa v osobitných ustanoveniach právnych predpisov Únie nestanovuje inak, výrobok sa pokladá za poškodený, ak už nespĺňa požiadavky na kvalitu uplatňované pri jeho nákupe.

2.

Hodnota poškodených alebo zničených výrobkov sa vypočíta v závislosti od charakteru príčiny takto:

a)

v prípade nehôd, ak sa v osobitných ustanoveniach prílohy IV neuvádza inak, sa hodnota výrobkov vypočíta tak, že sa vynásobia príslušné množstvá základnou referenčnou prahovou hodnotou uvedenou v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, ktorá platí pre štandardnú akosť v prvý deň bežného účtovného obdobia a ktorá je znížená o 5 %;

b)

v prípade prírodných katastrof sa hodnota postihnutých množstiev určuje vykonávacím aktom Komisie, ktorý sa má prijať podľa článku 4 ods. 2 tretieho pododseku;

c)

v prípade zlých podmienok uchovávania, najmä z dôvodu nevhodných skladovacích metód, sa hodnota výrobku účtuje v súlade s písm. a) a b) prílohy VI;

d)

v prípade príliš dlhého skladovania sa účtovná hodnota výrobku určí na základe predajnej ceny pri predaji výrobku prostredníctvom vykonávacieho aktu Komisie, ktorý sa má prijať podľa článku 4 ods. 2 tretieho pododseku.

Rozhodnutie o predaji sa prijíma v súlade s právnymi predpismi v odvetví poľnohospodárstva platnými pre príslušný výrobok. Príjmy pochádzajúce z predaja sa zaúčtujú do mesiaca, v ktorom sa výrobok vyskladnil.


PRÍLOHA VIII

ÚČTOVNÉ PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA USKLADNENÉ VÝROBKY, KTORÝCH PREVZATIE BOLO ZAMIETNUTÉ

[článok 4 ods. 1 písm. c)]

1.

Pokiaľ sa v osobitných ustanoveniach právnych predpisov Únie nestanovuje inak, náklady na uskladnenie, vyskladnenie, skladovanie a financovanie už zaúčtované pre každé zamietnuté množstvo sa odrátajú a vedú sa na oddelenom účte takto:

a)

výdavky na uskladnenie a vyskladnenie, ktoré sa majú odrátať, sa vypočítajú tak, že zamietnuté množstvá sa vynásobia príslušnými paušálnymi sumami platnými v mesiaci vyskladnenia;

b)

výdavky na skladovanie, ktoré sa majú odrátať, sa vypočítajú tak, že zamietnuté množstvá sa vynásobia počtom mesiacov, ktoré uplynú od uskladnenia do vyskladnenia a paušálnou sumou platnou v mesiaci vyskladnenia;

c)

finančné náklady, ktoré sa majú odrátať, sa vypočítajú tak, že zamietnuté množstvá sa vynásobia počtom mesiacov, ktoré uplynú od uskladnenia do vyskladnenia po odrátaní počtu mesiacov platobnej lehoty platnej pri uskladnení, kurzom financovania platným v mesiaci vyskladnenia vydeleným dvanástimi a priemernou prenášanou účtovnou hodnotou zásob platnou na začiatku účtovného obdobia, alebo priemernou účtovnou hodnotou zásob v prvom mesiaci vyhlásenia v prípade, že neexistuje priemerná prenášaná účtovná hodnota zásob.

2.

Náklady uvedené v bode 1 sa zaúčtujú do fyzických operácií v mesiaci vyskladnenia.

Top