25.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/1

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (4) harmonizovala zásady posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie zavedením minimálnych požiadaviek podľa typu posudzovaného projektu, hlavných záväzkov navrhovateľa, obsahu posúdenia a účasti príslušných orgánov a verejnosti a prispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ľudského zdravia. Členské štáty môžu ustanoviť prísnejšie ochranné opatrenia v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(2)

Oznámenie Komisie z 30. apríla 2007 s názvom Priebežné hodnotenie šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva a správa Komisie z 23. júla 2009 o uplatňovaní a účinnosti smernice Rady 85/337/EHS (5), ktorá predchádzala smernici 2011/92/EÚ, poukázali na potrebu zlepšenia zásad posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie a prispôsobenia smernice 85/337/EHS politickému, právnemu a technickému kontextu, ktorý sa značne rozvinul.

(3)

Je nevyhnutné zmeniť smernicu 2011/92/EÚ s cieľom zvýšiť kvalitu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zosúladiť tento postup so zásadami inteligentnej regulácie a zvýšiť súdržnosť a súčinnosť s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiami a politikami, ktoré vypracovali členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych kompetencií.

(4)

Na koordináciu a zjednodušenie postupov posudzovania cezhraničných projektov, a najmä na vykonávanie konzultácií v súlade s Dohovorom o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice z 25. februára 1991 (Dohovor z Espoo), dotknuté členské štáty môžu zriadiť na základe rovnakého zastúpenia spoločný orgán.

(5)

Mechanizmy stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (6), (EÚ) č. 1315/2013 (7) a (EÚ) č. 1316/2013 (8), ktoré majú význam pre projekty infraštruktúry spolufinancované Úniou, môžu tiež uľahčovať plnenie požiadaviek smernice 2011/92/EÚ.

(6)

Smernica 2011/92/EÚ by sa takisto mala zrevidovať, a to spôsobom, ktorý zabezpečí zlepšenie ochrany životného prostredia, zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a podporu trvalo udržateľného rastu v Únii. Preto by sa postupy, ktoré ustanovuje uvedená smernica, mali zjednodušiť a harmonizovať.

(7)

Za posledné desaťročie otázky týkajúce sa životného prostredia, ako sú účinnosť a udržateľnosť využívania zdrojov, ochrana biodiverzity, zmena klímy a riziká nehôd a katastrof, nadobudli oveľa vyššiu dôležitosť pri tvorbe politík. Preto by mali v rámci posudzovania a rozhodovania tiež predstavovať dôležité prvky.

(8)

Komisia sa vo svojom oznámení z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje zaviazala zahrnúť do kontextu revízie smernice 2011/92/EÚ viac aspektov týkajúcich sa efektívneho a udržateľného využívania zdrojov.

(9)

Oznámenie Komisie z 22. septembra 2006 s názvom Tematická stratégia na ochranu pôdy a Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje zdôrazňujú význam trvalo udržateľného využívania pôdy a potrebu riešiť neudržateľný priebežný nárast sídel („zaberanie pôdy“). V záverečnom dokumente konferencie Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v Riu de Janeiro 20. – 22. júna 2012, sa uznáva hospodársky a sociálny význam dobrého manažmentu krajiny vrátane pôdy a potreba naliehavého prijatia opatrení zameraných na zastavenie degradácie pôdy. Pri verejných a súkromných projektoch by sa preto mal zvážiť a obmedziť ich vplyv na krajinu, najmä pokiaľ ide o zaberanie pôdy, ako aj ich vplyv na pôdu, v súvislosti s organickou hmotou, eróziou, zhutňovaním a zástavbou pôdy; primerané územné plány a politiky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni sú v tejto súvislosti tiež relevantné.

(10)

V Dohovore Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (ďalej len „dohovor“), ktorého signatárom je Únia na základe rozhodnutia Rady 93/626/EHS (9), sa vyžaduje posudzovanie významných nepriaznivých vplyvov projektov na biologickú diverzitu, a to v takej miere a rozsahu, ako je to možné, v súlade s definíciou v článku 2 dohovoru s cieľom predísť takýmto vplyvom alebo ich minimalizovať. Takéto predchádzajúce posudzovanie uvedených vplyvov by malo prispieť k dodržaniu hlavného cieľa Únie prijatého v záveroch Európskej rady z 25. – 26. marca 2010, ktorým je zastavenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémových služieb do roku 2020, a ich obnova tam, kde je to uskutočniteľné.

(11)

Opatrenia prijaté s cieľom zabrániť, predísť, zmierniť, a ak je to možné, nahradiť straty spôsobené významnými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie a najmä na druhy a biotopy chránené podľa smernice Rady 92/43/EHS (10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (11), by mali prispieť k zabráneniu zhoršenia kvality životného prostredia a čistej strate biodiverzity v súlade so záväzkami Únie v kontexte dohovoru a s cieľmi a opatreniami stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020 ustanovenej v oznámení Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.

(12)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany morského prostredia, najmä druhov a biotopov, posudzovania vplyvov na životné prostredie a zisťovacie konania pre projekty v morskom prostredí by mali brať do úvahy charakteristiky uvedených projektov, najmä s ohľadom na používané technológie (napríklad seizmické prieskumy pomocou aktívnych sonarov). Na tento účel by požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ (12) mohli tiež uľahčiť vykonávanie požiadaviek tejto smernice.

(13)

Zmena klímy bude aj naďalej poškodzovať životné prostredie a ohrozovať rozvoj hospodárstva. V tejto súvislosti je vhodné posudzovať vplyv projektov na klímu (napríklad emisie skleníkových plynov) a ich zraniteľnosť voči zmene klímy.

(14)

Na základe oznámenia Komisie z 23. februára 2009 s názvom Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof vyzvala Rada vo svojich záveroch z 30. novembra 2009 Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci vykonávania, preskúmania a ďalšieho rozvoja iniciatív Únie sa zohľadní prevencia rizika katastrof a výhrady týkajúce sa riadenia, ako aj Akčný rámec OSN z Hjóga (2005 – 2015) prijatý 22. januára 2005, ktorý poukazuje na potrebu zavedenia postupov na hodnotenie vplyvu rizika katastrof v prípade veľkých projektov infraštruktúry.

(15)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia je potrebné vykonať preventívne opatrenia pre niektoré projekty, ktoré by mohli mať vzhľadom na ich zraniteľnosť voči závažným nehodám alebo prírodným katastrofám (ako sú záplavy, zvyšovanie hladiny mora alebo zemetrasenia), významné nepriaznivé účinky na životné prostredie. Pri takýchto projektoch je dôležité vziať do úvahy ich zraniteľnosť (expozíciu a odolnosť) voči závažným nehodám a/alebo katastrofám, riziko vzniku týchto nehôd alebo katastrof a dôsledky na pravdepodobnosť významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. Aby sa zabránilo duplicite, malo by byť možné využívať všetky významné informácie, ktoré sú dostupné a získané z hodnotení rizík vykonávaných v súlade s právnymi predpismi Únie, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ (13) a smernica Rady 2009/71/Euratom (14), alebo z príslušných hodnotení vykonaných v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, a to za predpokladu, že sú splnené požiadavky tejto smernice.

(16)

Vzhľadom na význam ochrany a podpory kultúrneho dedičstva, ktoré tvoria historické pamiatky v mestách a krajina, ako neoddeliteľná súčasť kultúrnej rozmanitosti, ktorú je Únia povinná rešpektovať a podporovať v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ, sa môže účelne vychádzať z definícií a zásad vypracovaných v príslušných dohovoroch Rady Európy, najmä v Európskom dohovore o ochrane archeologického dedičstva zo 6. mája 1969, Dohovore o ochrane architektonického dedičstva Európy z 3. októbra 1985, Európskom dohovore o krajine z 20. októbra 2000 a v Rámcovom dohovore o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť z 27. októbra 2005. S cieľom lepšie chrániť historické a kultúrne dedičstvo a krajinu je dôležité v posúdeniach vplyvov na životné prostredie riešiť vizuálny vplyv projektov, najmä zmeny vo vzhľade alebo výhľade na zastavanú alebo prírodnú krajinu a mestské oblasti.

(17)

Pri uplatňovaní smernice 2011/92/EÚ je potrebné zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(18)

S cieľom posilniť prístup verejnosti k informáciám a transparentnosť by včasné informácie z oblasti životného prostredia v súvislosti s vykonávaním tejto smernice mali byť dostupné aj v elektronickom formáte. Členské štáty by preto mali vytvoriť aspoň centrálny portál alebo prístupové body na príslušnej administratívnej úrovni, ktoré umožnia verejnosti jednoduchý a efektívny prístup k týmto informáciám.

(19)

Zo skúseností vyplýva, že v prípade projektov alebo častí projektov, ktoré slúžia na obranné účely, vrátane projektov súvisiacich s činnosťou spojeneckých síl na území členských štátov v súlade s medzinárodnými záväzkami, uplatňovanie smernice 2011/92/EÚ by mohlo mať za následok sprístupnenie príslušných dôverných informácií, ktoré by narušilo obranné účely. Malo by sa preto vypracovať ustanovenie, ktoré by členským štátom v takýchto prípadoch umožnilo uvedenú smernicu v prípade potreby neuplatňovať.

(20)

Zo skúseností vyplýva, že pokiaľ ide o projekty, ktorých jediným účelom je reakcia na mimoriadne udalosti, by mohlo mať dodržiavanie smernice 2011/92/EÚ nepriaznivý vplyv, okrem iného, na životné prostredie, a preto by sa malo vypracovať ustanovenie, ktoré by členským štátom umožnilo v takýchto prípadoch uvedenú smernicu v prípade potreby neuplatňovať.

(21)

Členské štáty majú niekoľko možností na vykonávanie smernice 2011/92/EÚ, pokiaľ ide o integráciu posudzovaní vplyvov na životné prostredie do vnútroštátnych postupov. Prvky týchto vnútroštátnych postupov sa preto môžu odlišovať. Odôvodnený záver, ktorým príslušný orgán ukončí svoje skúmanie vplyvu projektu na životné prostredie, môže byť súčasťou integrovaného povoľovacieho konania, alebo môže byť súčasťou iného záväzného rozhodnutia potrebného na účely dosiahnutia súladu s cieľmi tejto smernice.

(22)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia by zisťovacie konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie mali brať do úvahy vplyv celého daného projektu vrátane, ak je to vhodné, jeho podpovrchovej a podzemnej, stavebnej, prevádzkovej a, ak je to vhodné, demolačnej fázy.

(23)

S cieľom dosiahnuť úplné posúdenie priamych a nepriamych vplyvov projektu na životné prostredie by príslušný orgán mal vykonať analýzu preskúmaním základných informácií poskytnutých navrhovateľom a prijatých prostredníctvom konzultácií, ako aj zohľadnením všetkých doplňujúcich informácií, ak je to vhodné.

(24)

V prípade projektov prijatých osobitnými vnútroštátnymi právnymi predpismi by členské štáty mali zabezpečiť, že ciele tejto smernice týkajúce sa verejnej konzultácie sa dosiahnu prostredníctvom legislatívneho procesu.

(25)

Objektívnosť príslušných orgánov by mala byť zabezpečená. Konfliktom záujmov by sa mohlo predísť okrem iného funkčným oddelením príslušného orgánu a navrhovateľa. V prípadoch, keď príslušný orgán je tiež navrhovateľ, by členské štáty mali aspoň zaviesť v rámci svojej organizácie správnych právomocí náležitú odluku medzi konfliktnými funkciami týchto orgánov vykonávajúcich povinnosti vyplývajúce zo smernice 2011/92/EÚ.

(26)

S cieľom umožniť príslušnému orgánu stanoviť, či by projekty uvedené v prílohe II k smernici 2011/92/EÚ, ich zmeny alebo rozšírenia, mali podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (zisťovacie konanie), mali by sa špecifikovať informácie, ktoré je navrhovateľ povinný predložiť, so zameraním na kľúčové aspekty umožňujúce príslušnému orgánu dospieť k rozhodnutiu. Uvedené rozhodnutie by sa malo sprístupniť verejnosti.

(27)

Zisťovacie konanie by malo zabezpečiť, aby posúdenie vplyvov na životné prostredie bolo potrebné len pre projekty, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie.

(28)

Mali by sa prispôsobiť a objasniť výberové kritériá stanovené v prílohe III k smernici 2011/92/EÚ, ktoré majú členské štáty zohľadniť pri určovaní, ktoré projekty majú podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie na základe ich významného vplyvu na životné prostredie. Zo skúseností napríklad vyplýva, že projekty využívajúce cenné zdroje alebo s vplyvom na cenné zdroje, projekty navrhnuté pre environmentálne citlivé miesta alebo projekty s potenciálne nebezpečným alebo nezvratným vplyvom majú často pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.

(29)

Pri určovaní pravdepodobnosti významného vplyvu projektu na životné prostredie by príslušné orgány mali identifikovať najrelevantnejšie kritériá, ktoré by sa mali zvážiť, a mali by vziať do úvahy informácie, ktoré by mohli byť dostupné na základe iných posúdení vyžadovaných v rámci právnych predpisov Únie v záujme efektívneho a transparentného uplatňovania zisťovacieho konania. V tejto súvislosti je vhodné bližšie určiť obsah rozhodnutia zo zisťovacieho konania, najmä v prípade, keď sa nevyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie. Okrem toho, zohľadňovanie nevyžadovaných pripomienok, ktoré mohli byť prijaté od iných zdrojov, napríklad od verejnosti alebo orgánov verejnej správy, aj keď sa nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania, predstavuje dobrý správny postup.

(30)

Na zlepšenie kvality posúdenia vplyvov na životné prostredie, zjednodušenie postupov a optimalizovanie rozhodovacieho procesu by príslušný orgán mal v prípade žiadosti navrhovateľa vydať stanovisko k rozsahu a úrovni podrobností týkajúcich sa environmentálnych informácií, ktoré sa majú predkladať vo forme správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie („určenie rozsahu hodnotenia“).

(31)

Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie, ktorú musí navrhovateľ pri projekte predložiť, by mala obsahovať opis vhodných alternatív posudzovaných navrhovateľom, ktoré majú význam pre daný projekt vrátane prípadného náčrtu pravdepodobného vývoja súčasného stavu životného prostredia bez realizácie projektu (nulový variant) v záujme zlepšenia kvality procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a s cieľom umožniť v počiatočnej fáze začlenenie environmentálnych aspektov do návrhu projektu.

(32)

Údaje a informácie uvedené navrhovateľom v správach o hodnotení vplyvov na životné prostredie v súlade s prílohou IV k smernici 2011/92/EÚ by mali byť úplné a dostatočne kvalitné. S ohľadom na predchádzanie duplicitnému posudzovaniu, mali by sa v prípade potreby a dostupnosti zohľadňovať výsledky iných posúdení podľa právnych predpisov Únie, ako je napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (15) alebo smernica 2009/71/Euratom, alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(33)

Odborníci, ktorí sa zúčastňujú na vypracovaní správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie, by mali byť kvalifikovaní a kompetentní. Dostatočné odborné znalosti v oblasti týkajúcej sa príslušného projektu sa vyžadujú pri jeho posudzovaní príslušnými orgánmi na účely uistenia, že informácie poskytované navrhovateľom sú úplné a vysoko kvalitné.

(34)

Príslušný orgán by mal byť v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti povinný odôvodniť svoje rozhodnutie udeliť povolenie na projekt a uviesť, že zohľadnil výsledky uskutočnených konzultácií a získané relevantné informácie.

(35)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zmierňujúce a kompenzačné opatrenia boli vykonávané a aby boli ustanovené vhodné postupy týkajúce sa monitorovania významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie vyplývajúcich z výstavby a prevádzky projektu, okrem iného na identifikáciu nepredvídaných významných nepriaznivých účinkov, aby bolo možné vykonávať primerané nápravné opatrenia. Takéto monitorovanie by nemalo byť duplicitné alebo nad rámec monitorovania potrebného podľa právnych predpisov Únie iných ako táto smernica a podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(36)

S cieľom podporiť účinnejšie rozhodovanie a zvýšiť právnu istotu by mali členské štáty zabezpečiť, aby rôzne kroky vykonávané v rámci posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie mali primeranú dĺžku trvania v závislosti na povahe, zložitosti, mieste a veľkosti projektu. Takéto časové rámce by za nijakých okolností nemali ohrozovať súlad s náročnými normami ochrany životného prostredia, najmä s tými, ktoré vyplývajú z právnych predpisov Únie o životnom prostredí iných ako táto smernica, a ani efektívnu účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti.

(37)

S cieľom zlepšiť účinnosť posudzovania, znížiť zložitosť administratívy a zvýšiť hospodársku účinnosť v prípade, ak povinnosť vykonať posudzovanie v súvislosti s otázkami životného prostredia vyplýva z tejto smernice a smernice 92/43/EHS a/alebo smernice 2009/147/ES, by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli ustanovené koordinované a/alebo spoločné postupy, ktoré by boli v súlade s požiadavkami týchto smerníc a v prípade potreby zohľadňovali ich osobitné organizačné charakteristiky. Ak povinnosť vykonať posudzovanie v súvislosti s otázkami životného prostredia vyplýva z tejto smernice a aj z iných právnych predpisov Únie, akými sú smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (16), smernica 2001/42/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (17), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (18), a smernica 2012/18/EÚ, by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť koordinované a/alebo spoločné postupy, ktoré by boli v súlade s požiadavkami príslušných právnych predpisov Únie. Pri zriaďovaní koordinovaných alebo spoločných postupov by mali členské štáty určiť orgán zodpovedný za vykonávanie zodpovedajúcich povinností. Zohľadňujúc inštitucionálne štruktúry by členské štáty mali mať možnosť, ak to považujú za potrebné, určiť viac ako jeden orgán.

(38)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Členské štáty by mali mať voľnosť pri rozhodovaní o druhu alebo forme týchto sankcií. Takto stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(39)

V súlade so zásadami právnej istoty a proporcionality, aby sa zabezpečilo, že prechod od existujúceho režimu ustanoveného v smernici 2011/92/EÚ na nový režim vyplývajúci zo zmeny uvedenej v tejto smernici bude čo najbezproblémovejší, je vhodné ustanoviť prechodné opatrenia. Uvedené opatrenia by mali zabezpečiť, aby sa právne prostredie vo vzťahu k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie nemenilo s ohľadom na konkrétneho navrhovateľa, ak už boli začaté akékoľvek procesné kroky v rámci súčasného režimu a ešte nebolo projektu udelené povolenie alebo iné záväzné rozhodnutie potrebné na dosiahnutie súladu s cieľmi tejto smernice. V súlade s tým by sa súvisiace ustanovenia smernice 2011/92/EÚ pred jej zmenou touto smernicou mali uplatňovať na projekty, u ktorých sa začalo zisťovacie konanie, bol určený rozsah hodnotenia (ak o rozsah hodnotenia žiadal navrhovateľ alebo bolo požadované príslušným orgánom), alebo ak správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie bola predložená pred uplynutím lehoty na transpozíciu.

(40)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (19) sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali doplniť oznámenie ich transpozičných opatrení o jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie takýchto dokumentov za opodstatnené.

(41)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia prostredníctvom stanovenia minimálnych požiadaviek na posudzovanie vplyvov projektov na životné prostredie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu, závažnosti a cezhraničnej povahy environmentálnych aspektov, ktoré treba vyriešiť, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(42)

Smernica 2011/92/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

1.   Posudzovanie vplyvov na životné prostredie identifikuje, opíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo, priame a nepriame významné vplyvy projektu na tieto faktory:

2.   Vplyvy uvedené v odseku 1 na faktory v ňom stanovené zahŕňajú očakávané vplyvy vyplývajúce zo zraniteľnosti projektu voči rizikám závažných havárií a/alebo prírodných katastrof, ktoré majú význam pre dotknutý projekt.“

4.

Článok 4 sa mení takto:

5.

V článku 5 sa odseky 1 až 3 nahrádzajú takto:

„1.   Ak sa vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie, navrhovateľ vypracuje a predloží správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Informácie, ktoré má poskytnúť navrhovateľ, musia obsahovať aspoň:

Ak bolo vydané stanovisko podľa odseku 2 tohto článku, správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie vychádza z uvedeného stanoviska a obsahuje informácie, ktoré možno odôvodnene vyžadovať na dosiahnutie odôvodnených záverov o významných vplyvoch projektu na životné prostredie so zreteľom na súčasné znalosti a metódy posudzovania. Navrhovateľ s cieľom zabrániť duplicite posúdení zohľadní pri príprave správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie dostupné výsledky z iných relevantných posúdení podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

2.   Na žiadosť navrhovateľa príslušný orgán po zohľadnení informácií poskytnutých navrhovateľom, najmä o špecifických vlastnostiach projektu vrátane jeho umiestnenia a technickej kapacity a jeho pravdepodobného vplyvu na životné prostredie, vydá stanovisko o rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré má navrhovateľ uviesť v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie v súlade s odsekom 1 tohto článku. Príslušný orgán uskutoční pred vydaním svojho stanoviska konzultácie s orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1.

Členské štáty môžu tiež požadovať od príslušných orgánov, aby vydali stanovisko uvedené v prvom pododseku bez ohľadu na to, či o to žiada navrhovateľ.

3.   Na zabezpečenie úplnosti a kvality správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie:

6.

Článok 6 sa mení takto:

7.

Článok 7 sa mení takto:

8.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Výsledky konzultácií a informácie získané v súlade s článkami 5 až 7 sa riadne vezmú do úvahy v povoľovacom konaní.“

9.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8a

1.   Rozhodnutie o udelení povolenia zahŕňa aspoň tieto informácie:

2.   Rozhodnutie zamietnuť udelenie povolenia uvedie hlavné dôvody zamietnutia.

3.   V prípade členských štátov využívajúcich postupy uvedené v článku 2 ods. 2, ktoré sú iné ako postupy na udelenie povolenia, sa požiadavky stanovené v odseku 1 prípadne v odseku 2 tohto článku považujú za splnené, ak akékoľvek rozhodnutie vydané v dôsledku týchto postupov obsahuje informácie uvedené v týchto odsekoch a sú zavedené mechanizmy, ktoré umožňujú splnenie požiadaviek uvedených v odseku 6 tohto článku.

4.   V súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 1 písm. b) členské štáty zabezpečia, že vlastnosti projektu a/alebo opatrenia navrhované s cieľom zabrániť, predísť alebo zmierniť, a ak je to možné, nahradiť straty spôsobené pravdepodobne významnými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie, sú realizované navrhovateľom, a stanovia postupy týkajúce sa monitorovania významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.

Typ parametrov, ktoré sa majú monitorovať a dĺžka monitorovania musia byť primerané charakteru, umiestneniu a veľkosti projektu a významu jeho vplyvov na životné prostredie.

Aby sa zabránilo dvojitému monitorovaniu, môžu sa prípadne uplatniť existujúce monitorovacie opatrenia vyplývajúce z právnych predpisov Únie iných ako táto smernica a z vnútroštátnych právnych predpisov.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán prijal všetky rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 v primeranej lehote.

6.   Príslušný orgán musí byť presvedčený, že odôvodnený záver uvedený v článku 1 ods. 2) písm. g) bode iv), alebo akékoľvek rozhodnutie uvedené v odseku 3 tohto článku, sú stále aktuálne pri prijímaní rozhodnutia o udelení povolenia. Na tento účel môžu členské štáty stanoviť časové rámce pre platnosť odôvodneného záveru uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. g) bode iv), alebo akéhokoľvek rozhodnutia uvedeného v odseku 3 tohto článku.“

10.

V článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak sa rozhodlo o udelení alebo zamietnutí povolenia, príslušný orgán alebo orgány o tom čo najskôr informujú verejnosť a orgány uvedené v článku 6 ods. 1 v súlade s vnútroštátnymi postupmi a zabezpečia, aby boli verejnosti a orgánom uvedeným v článku 6 ods. 1 k dispozícii tieto informácie zohľadňujúc podľa potreby prípady uvedené v článku 8a ods. 3:

11.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 9a

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán alebo orgány vykonávali úlohy vyplývajúce z tejto smernice objektívnym spôsobom a neocitli sa v situácii, ktorá by viedla ku konfliktu záujmov.

V prípadoch, keď je príslušný orgán súčasne navrhovateľom, členské štáty aspoň zavedú, v rámci svojej organizácie správnych právomocí, zodpovedajúce oddelenie konfliktných funkcií pri vykonávaní povinností vyplývajúcich z tejto smernice.“

12.

V článku 10 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4/ES, ustanovenia tejto smernice neovplyvňujú záväzok príslušných orgánov dodržiavať obmedzenia stanovené vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami a uznanou právnou praxou vo veci obchodného a priemyselného tajomstva, vrátane duševného vlastníctva a ochrany verejného záujmu.“

13.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách, ktoré sa uplatňujú pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

14.

V článku 12 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Členské štáty informujú Komisiu každých šesť rokov od 16. mája 2017, ak majú takéto údaje k dispozícii, najmä o:

15.

Prílohy smernice 2011/92/EÚ sa menia tak, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici.

a)

sa začal postup týkajúci sa stanoviska uvedený v článku 5 ods. 2 smernice 2011/92/EÚ alebo

b)

boli poskytnuté informácie uvedené v článku 5 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ.