20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/1

(1)

Cieľom európskej politiky v oblasti satelitnej navigácie je poskytnúť Únii dva systémy satelitnej navigácie – systém vytvorený v rámci programu Galileo a systém EGNOS (ďalej len „systémy“). Tieto systémy sa zriaďujú v rámci programov Galileo a EGNOS. Obidve infraštruktúry sa skladajú zo satelitov a siete pozemných staníc.

(2)

Cieľom programu Galileo je zriadiť a prevádzkovať prvú infraštruktúru satelitnej navigácie a určovania polohy špecificky navrhnutú na civilné účely, ktorú môžu používať najrôznejšie verejné a súkromné subjekty v Európe a vo svete. Systém zriadený v rámci programu Galileo funguje nezávisle od ostatných existujúcich alebo potenciálnych systémov, čím prispieva okrem iného k strategickej autonómnosti Únie, ako zdôraznili Európsky parlament a Rada.

(3)

Cieľom programu EGNOS je zlepšiť kvalitu verejne prístupných signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie (ďalej len „GNSS“ – Global Navigation Satellite Systems), ako aj signálov v rámci otvorenej služby, ktorú poskytuje systém zriadený v rámci programu Galileo, keď začnú byť dostupné. Služby poskytované v rámci programu EGNOS by mali prednostne pokrývať územie členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Azory, Kanárske ostrovy a Madeira.

(4)

Európsky parlament, Rada, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov trvalo poskytujú programom Galileo a EGNOS plnú podporu.

(5)

Keďže programy Galileo a EGNOS už značne pokročili a vyúsťujú do systémov vo fáze prevádzky, je potrebné poskytnúť im osobitný právny nástroj, ktorý lepšie naplní ich potreby najmä z hľadiska správy a bezpečnosti a vyhovie požiadavke riadneho finančného hospodárenia a podporí využitie systémov.

(6)

Systémy sú infraštruktúrami zriadenými ako transeurópske siete, ktorých použitie výrazne presahuje hranice členských štátov. Služby poskytované týmito systémami okrem toho prispievajú k širokej škále hospodárskych a sociálnych aktivít, okrem iného k rozvoju transeurópskych sietí v oblasti dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr.

(7)

Programy Galileo a EGNOS predstavujú nástroj priemyselnej politiky a ako vyplýva z oznámenia Komisie zo 17. novembra 2010 s názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“, zapadajú do rámca stratégie Európa 2020. Uvádzajú sa aj v oznámení Komisie zo 4. apríla 2011 pod názvom „Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“. Uvedené programy poskytujú hospodárstvu a občanom Únie mnohé výhody, ktorých celková hodnota za obdobie rokov 2014 – 2034 bola odhadnutá na približne 130 mld. EUR.

(8)

Systémy satelitnej navigácie stále častejšie využíva čoraz väčší počet odvetví hospodárstva, najmä odvetvie dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky. Aj verejné orgány môžu využívať výhody plynúce z týchto systémov, a to v rôznych oblastiach, napríklad v záchranných službách, policajných činnostiach, v krízovom riadení či správe hraníc. Rozvoj využitia satelitnej navigácie predstavuje obrovský prínos pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie. Takéto sociálno-ekonomické prínosy možno rozdeliť do troch hlavných kategórií: priame výhody plynúce z rastu trhu v oblasti vesmíru, priame výhody plynúce z rastu odberateľského trhu s aplikáciami a službami založenými na GNSS a nepriame výhody plynúce z prenikania nových aplikácií do iných odvetví alebo z transferu technológií do iných odvetví, pričom vznikajú nové trhové príležitosti v iných odvetviach, zvyšuje sa produktivita v priemyslovej oblasti a verejným prínosom je zníženie znečisťovania alebo vyššia miera bezpečnosti.

(9)

Je preto dôležité, aby Únia podporovala rozvoj aplikácií a služieb založených na týchto systémoch. Tým sa zabezpečí, že občania Únie budú mať z týchto systémov prospech, a zachová sa dôvera verejnosti v programy Galileo a EGNOS. Vhodným nástrojom na financovanie výskumných a inovatívnych činností týkajúcich sa rozvoja aplikácií založených na GNSS je Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inovácie (ďalej len „program Horizont 2020“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (2). Avšak veľmi osobitná dodávateľská časť činností v oblasti výskumu a inovácií by sa mala financovať z rozpočtu vyčleneného na programy Galileo a EGNOS v rámci tohto nariadenia, ak sa tieto činnosti týkajú základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, ktoré uľahčia rozvoj aplikácií v rozličných odvetviach hospodárstva. Takéto financovanie by však nemalo ohroziť rozmiestňovanie alebo využívanie infraštruktúr vznikajúcich v rámci daných programov.

(10)

So zreteľom na rastúce využívanie satelitnej navigácie v mnohých oblastiach činnosti môže prerušenie dodávky služieb spôsobiť v súčasných spoločnostiach značné škody a mnohým hospodárskym subjektom priniesť materiálne straty. Vzhľadom na svoj strategický rozmer systémy satelitnej navigácie okrem toho predstavujú citlivé infraštruktúry, ktoré môžu byť najmä predmetom zneužitia. Uvedené faktory môžu mať vplyv na bezpečnosť Únie, jej členských štátov a jej občanov. Bezpečnostné požiadavky by sa preto mali zohľadňovať pri navrhovaní, rozvoji, rozmiestňovaní a využívaní infraštruktúr vznikajúcich v rámci programov Galileo a EGNOS v súlade s štandardnými postupmi.

(11)

Program Galileo pozostáva z fázy vymedzenia, ktorá bola ukončená, fázy vývoja a validácie, ktorá by mala skončiť do roku 2013, fázy rozmiestňovania, ktorá sa začala v roku 2008 a mala by skončiť v roku 2020 a z fázy prevádzky, ktorá by sa mala začať postupne v období 2014-2015, aby bol celý systém plne prevádzkyschopný v roku 2020. Prvé štyri prevádzkyschopné satelity boli skonštruované a vypustené počas fázy vývoja a validácie, pričom úplná konštelácia satelitov by mala byť dokončená v priebehu fázy rozmiestňovania a dobudovanie by malo prebehnúť počas fázy využívania. Súvisiaca pozemná infraštruktúra by sa mala vyvinúť a uviesť do prevádzky obdobným spôsobom.

(12)

Program EGNOS je vo fáze využívania od chvíle, kedy bola vyhlásená za prevádzkyschopnú jeho otvorená služba v októbri 2009 a jeho služba nazývaná „Safety of Life“ v marci 2011. S výhradou technických a finančných obmedzení a na základe medzinárodných dohôd by sa mohlo geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS rozšíriť na ďalšie regióny sveta, najmä územia kandidátskych krajín, tretích krajín pridružených k iniciatíve jednotné európske nebo, a krajín európskej susedskej politiky. Toto rozšírenie na ďalšie regióny sveta by sa však nemalo financovať z rozpočtových prostriedkov, ktoré boli vyčlenené na programy Galileo a EGNOS v rámci nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) a nemalo by spôsobiť odklad rozšírenia pokrytia na celé územia členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe.

(13)

Pôvodná koncepcia služby systému Galileo na ochranu života, ktorá sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (4), bola upravená tak, aby sa zabezpečila jej interoperabilita s ostatnými systémami GNSS a aby sa účinne reagovalo na potreby používateľov služieb na ochranu života a zjednodušila potrebná infraštruktúra a znížilo riziko a náklady s ňou spojené.

(14)

V záujme čo najväčšieho rozšírenia služby ochrany života programu EGNOS by sa mala poskytovať priamym používateľov bezplatne. Verejná regulovaná služba (PRS) v rámci systému Galileo by sa v zmysle rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (5), mala poskytovať bezplatne týmto odberateľom PRS: členským štátom, Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu službu (ESVČ) a riadne oprávneným agentúram Únie. Odstránenie poplatkov by sa však nemalo chápať tak, že sú ním dotknuté ustanovenia týkajúce sa nákladov na fungovanie príslušného orgánu PRS, ako sa ustanovuje v rozhodnutí č. 1104/2011/EÚ.

(15)

S cieľom optimalizovať využívanie poskytovaných služieb by systémy, siete a služby zriadené v rámci programov Galileo a EGNOS mali byť podľa možnosti vzájomne kompatibilné a interoperabilné aj s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými prostriedkami navigácie, ak sa takáto kompatibilita a interoperabilita ustanovuje v medzinárodnej dohode a bez toho, aby tým bol dotknutý cieľ strategickej autonómnosti.

(16)

Keďže Únia v podstate zabezpečuje celé financovanie programov Galileo a EGNOS, Únia by aj mala byť vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý sa vytvoril alebo vyvinul v rámci uvedených programov. V záujme úplného dodržiavania všetkých základných práv spojených s vlastníctvom by sa mali s existujúcimi vlastníkmi uzavrieť potrebné zmluvy, najmä s ohľadom na hlavné časti infraštruktúr a ich bezpečnosť. Malo by byť zrejmé, že ustanovenia o vlastníctve hmotných aktív stanovené v tomto nariadení sa nevzťahujú na nehmotné práva, ktoré nie sú v zmysle príslušných vnútroštátnych právnych predpisov prenosné. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, aby Únia v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, sprístupnila takýto majetok tretím stranám alebo sa ho zbavila. Únia by najmä mala mať možnosť preniesť vlastníctvo práv duševného vlastníctva vyplývajúce z práce vykonávanej v rámci programov Galileo a EGNOS na tretie strany alebo na tieto práva udeľovať licenciu. Aby sa uľahčilo uvedenie satelitnej navigácie na trh, je potrebné zabezpečiť, aby tretie strany mohli optimálne využívať najmä práva duševného vlastníctva, ktoré plynú z programov Galileo a EGNOS a prislúchajú Únii, a to aj v sociálno-ekonomickej oblasti.

(17)

Majetok, ktorý bol vytvorený alebo vyvinutý mimo programov Galileo a EGNOS, nie je dotknutý ustanoveniami o vlastníctve stanovenými v tomto nariadení. Takýto majetok však môže byť v niektorých prípadoch významný pre výkon programov. Na podporu vývoja nových technológií mimo programov Galileo a EGNOS by Komisia mala podnecovať tretie strany k tomu, aby venovali pozornosť relevantnému nehmotnému majetku a v prípade, ak by bol pre programy prínosný, mala by rokovať o podmienkach jeho primeraného využitia.

(18)

Fázy rozmiestňovania a využívania programu Galileo a fázu využívania programu EGNOS by mala plne financovať Únia. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6), by však členské štáty mali mať možnosť na základe príslušných zmlúv dodatočne finančne alebo vecne prispieť na programy Galileo a EGNOS na účely financovania dodatočných prvkov programov, ktoré súvisia s prípadnými konkrétnymi cieľmi dotknutých členských štátov. Na programy by mali mať možnosť prispieť aj tretie krajiny a medzinárodné organizácie.

(19)

V záujme zabezpečenie kontinuity a stability programov Galileo a EGNOS a so zreteľom na ich celoeurópsky rozmer a ich skutočnú európsku pridanú hodnotu je potrebné dostatočné a sústavné financovanie v priebehu finančných plánovacích období. Mala by sa tiež stanoviť suma, ktorá bude v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 potrebná na financovanie dokončenia fázy rozmiestňovania programu Galileo, ako aj fáz využívania programov Galileo a EGNOS.

(20)

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 vyčleňuje maximálne 7 071,73 mil. EUR v bežných cenách na financovanie činností súvisiacich s programami Galileo a EGNOS v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Z dôvodu jednoznačnosti a na uľahčenie kontroly nákladov by celková suma mala byť rozdelená do jednotlivých kategórií. V záujme pružnosti a zabezpečenia bezproblémového fungovania programov by však Komisia mala byť schopná prerozdeliť finančné prostriedky z jednej kategórie do inej. Činnosti programu by mali zahŕňať aj ochranu systémov a ich fungovania, a to aj pri vypúšťaní satelitov. Príspevok na náklady služieb, ktoré takúto ochranu môžu zabezpečiť, by sa preto mohol financovať z rozpočtu prideleného na programy Galileo a EGNOS v medziach dostupnosti danej prísnou kontrolou nákladov a s ohľadom na maximálnu sumu, ktorá je stanovená v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Tento príspevok by sa mal použiť iba na poskytovanie údajov a služieb a nie na nákup žiadnej infraštruktúry. Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie na účely pokračovania programov Galileo a EGNOS, ktoré predstavuje základnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (7) pre Európsky parlament a Radu v rámci ročného rozpočtového postupu.

(21)

Činnosti, na ktoré sa majú poskytnúť rozpočtové prostriedky Únie vyčlenené na programy Galileo a EGNOS na obdobie rokov 2014 – 2020 by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. Takéto rozpočtové prostriedky by sa mali poskytnúť predovšetkým na činnosti súvisiace s fázou rozmiestňovania programu Galileo vrátane činností v oblasti riadenia a monitorovania uvedenej fázy a tiež činností súvisiacich s využívaním systému zriadeného v rámci programu Galileo vrátane predbežných a prípravných činností na fázu využívania uvedeného programu, ako aj činností súvisiacich s využívaním systému EGNOS. Mali by sa poskytnúť aj na financovanie niektorých ďalších činností potrebných na riadenie a uskutočňovanie cieľov programov Galileo a EGNOS, najmä podpory výskumu a vývoja základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, vrátane vhodných softvérových modulov slúžiacich na určenie polohy a monitorovanie integrity. Uvedené prvky predstavujú spojenie medzi službami, ktoré poskytujú infraštruktúry a podradené aplikácie, a umožňujú vývoj aplikácií v rôznych odvetviach hospodárstva. Ich rozvoj prispieva k maximalizácii sociálno-ekonomických výhod, pretože uľahčuje trhové uplatnenie ponúkaných služieb. Komisia by mala každoročne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovanej stratégii riadenia nákladov.

(22)

Je potrebné zdôrazniť, že odhadované investičné a prevádzkové náklady na systémy v období rokov 2014 – 2020 nezahŕňajú neplánované finančné záväzky, ktoré môže byť Únia povinná prevziať, najmä záväzky súvisiace so zodpovednosťou vyplývajúcou z výkonu služieb alebo verejného vlastníctva systémov zo strany Únie, osobitne pokiaľ ide o akékoľvek nedostatky vo fungovaní systémov. Uvedené záväzky sú predmetom osobitnej analýzy zo strany Komisie.

(23)

Zároveň treba zdôrazniť, že rozpočtové prostriedky ustanovené týmto nariadením nepokrývajú práce financované z prostriedkov pridelených na program Horizont 2020, ako sú práce spojené s vývojom aplikácií odvodených od systémov. Takéto práce umožnia dosiahnuť optimálnu úroveň využívania služieb ponúkaných v rámci programov Galileo a EGNOS, zabezpečiť primeranú návratnosť investícií Únie v oblasti sociálnych a ekonomických výhod a rozšíriť know-how podnikov Únie o technológiách satelitnej navigácie. Komisia by mala vo vzťahu k jednotlivým zdrojom financovania jednotlivých aspektov programov zabezpečiť transparentnosť a prehľadnosť.

(24)

Okrem toho príjmy zo systémov pochádzajúce najmä z komerčných služieb, ktoré poskytuje systém zavedený v rámci programu Galileo, by mala vyberať Únia, aby sa čiastočne zaistila kompenzácia jej predchádzajúcich investícií, a tieto príjmy by sa mali využiť na podporu cieľov programov Galileo a EGNOS. V zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora by okrem toho malo byť možné stanoviť mechanizmus rozdeľovania príjmov.

(25)

S cieľom zamedziť prekročeniu nákladov a omeškaniam, ktoré v minulosti ovplyvnili priebeh programov Galileo a EGNOS, je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti kontroly rizík zvýšenia nákladov a/alebo omeškaní, ako to požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna2011 o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: posúdenie ich vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania (8) a Rada vo svojich záveroch z 31. marca 2011 a ako to vyplýva z oznámenia Komisie z 29. júna 2011 nazvaného „Rozpočet na stratégiu Európa 2020“.

(26)

Riadne verejná správa programov Galileo a EGNOS si vyžaduje jednak prísne rozdelenie povinností a úloh najmä medzi Komisiu, Agentúru pre európsky GNSS a Európsku vesmírnu agentúru (ESA), a jednak postupné prispôsobenie tejto správy potrebám prevádzky systémov.

(27)

Komisia by ako zástupkyňa Únie, ktorá v podstate sama zabezpečuje financovanie programov Galileo a EGNOS a je vlastníkom systémov, mala zodpovedať za priebeh uvedených programov a zabezpečovať nad ním celkový dohľad. Mala by tiež hospodáriť s finančnými prostriedkami pridelenými na programy na základe tohto nariadenia a zabezpečiť vykonávanie všetkých činností programu a zaručiť jasné rozdelenie povinností a úloh najmä medzi Agentúru pre európsky GNSS a agentúru ESA. Na tento účel je Komisii potrebné prideliť okrem úloh spojených s touto všeobecnou zodpovednosťou a úloh, ktoré jej prislúchajú v zmysle tohto nariadenia, aj určité osobitné úlohy. V záujme optimalizácie zdrojov a odborných znalostí jednotlivých zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť delegovať určité úlohy prostredníctvom dohôd o delegovaní v súlade nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(28)

Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov pre programy Galileo a EGNOS a jej dopad na ich bezpečnosť by určenie lokality infraštruktúry malo byť jednou z osobitných úloh pridelených Komisii. Rozmiestnenie pozemnej infraštruktúry systémov by naďalej malo byť otvoreným a transparentným procesom. Pri určení lokality takejto infraštruktúry by sa mali zohľadniť geografické a technické obmedzenia spojené s optimálnym geografickým rozdelením pozemnej infraštruktúry a možnou prítomnosťou existujúcich zariadení a vybavenia vhodných pre príslušné úlohy, ako aj zabezpečiť súlad s bezpečnostnými potrebami každej pozemnej stanice a s národnými bezpečnostnými požiadavkami každého členského štátu.

(29)

Agentúra pre európsky GNSS bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 (9) na účely plnenia cieľov programov Galileo a EGNOS a vykonávania určitých úloh spojených s priebehom uvedených programov. Je agentúrou Únie, ktorá ako orgán v zmysle nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 podlieha povinnostiam vzťahujúcim sa na agentúry Únie. Mali by sa jej stanoviť určité úlohy spojené s bezpečnosťou programov a s jej prípadným vymenovaním za zodpovedný orgán PRS. Mala by tiež prispievať k propagácii a uvádzaniu systémov na trh, a to i nadväzovaním kontaktov s používateľmi a potenciálnymi používateľmi služieb poskytovaných v rámci programov Galileo a EGNOS, a mala by zbierať informácie o ich požiadavkách a vývoji na trhu satelitnej navigácie. Ďalej by mala plniť úlohy, ktorými ju Komisia môže poveriť prostredníctvom jednej alebo niekoľkých dohôd o delegovaní, ktoré by sa vzťahovali na rôzne osobitné úlohy súvisiace s programami, najmä úlohy spojené s fázami prevádzky systémov, vrátane prevádzkového riadenia programov, propagácie aplikácií a služieb na trhu satelitnej navigácie a propagácie základných prvkov týkajúcich sa programov. Aby mohla Komisia ako zástupca Únie v plnej miere vykonávať svoju kontrolnú právomoc, mali by uvedené dohody o delegovaní obsahovať najmä všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými Agentúre pre európsky GNSS.

Prenos zodpovednosti za úlohy spojené s prevádzkovým riadením programov Galileo a EGNOS a ich využívaním na Agentúru pre európsky GNSS by mal byť postupný a podmienený úspešným dokončením vhodného protokolu o odovzdaní, ako aj pripravenosťou Agentúry pre európsky GNSS prevziať na seba takéto úlohy s cieľom zabezpečiť kontinuitu týchto programov. V prípade programu EGNOS by odovzdanie malo prebehnúť 1. januára 2014, v prípade programu Galileo by k nemu malo dôjsť v roku 2016.

(30)

Na fázu rozmiestňovania programu Galileo by Únia mala uzavrieť s agentúrou ESA dohodu o delegovaní, v ktorej by sa stanovili úlohy agentúry ESA pre túto fázu. Komisia by v zastúpení Únie mala vynaložiť všetko úsilie o uzavretie uvedenej dohody o delegovaní do šiestich mesiacov odo dňa uplatňovania tohto nariadenia. Aby mohla Komisia v plnej miere vykonávať svoju kontrolnú právomoc, mala by táto dohoda o delegovaní obsahovať najmä všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými ESA. Pokiaľ ide o činnosti, ktoré sú financované výlučne Úniou, takéto podmienky by mali zaistiť stupeň kontroly porovnateľný so stupňom, ktorý by sa požadoval, keby ESA bola agentúrou Únie.

(31)

Pre fázu využívania programov Galileo a EGNOS by Európska agentúra pre GNSS mala uzatvoriť pracovné dohody s agentúrou ESA, v ktorých stanoví jej úlohy pri vývoji budúcich generácií systémov a pri poskytovaní technickej podpory existujúcej generácii systémov. Uvedené dohody by mali byť v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Tieto dohody by sa nemali vzťahovať na úlohu agentúry ESA, pokiaľ ide o činnosti týkajúce sa výskumu a technológie, alebo raných fáz činností v oblasti vývoja a výskumu týkajúcich sa infraštruktúr zriadených v rámci programov Galileo a EGNOS. Takéto činnosti by sa mali financovať mimo rámca rozpočtu vyčleneného na tieto programy, napríklad prostredníctvom finančných prostriedkov vyčlenených na program Horizont 2020.

(32)

Zodpovednosť za priebeh programov Galileo a EGNOS zahŕňa najmä zodpovednosť za ich bezpečnosť, za bezpečnosť systémov a ich prevádzky. Okrem prípadov, keď sa uplatňuje jednotná akcia Rady 2004/552/SZBP (10), ktorá sa musí zrevidovať, aby zohľadňovala zmeny v programoch Galileo a EGNOS, ich správu a zmeny Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, zodpovednosť za bezpečnosť nesie Komisia, aj keď sú určité úlohy v oblasti bezpečnosti zverené Agentúre pre európsky GNSS. Komisia je predovšetkým povinná zaviesť vhodné mechanizmy na zabezpečenie primeranej koordinácie medzi jednotlivými subjektmi zodpovednými za bezpečnosť.

(33)

Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala otázky týkajúce sa bezpečnosti konzultovať s príslušnými odborníkmi členských štátov v oblasti bezpečnosti.

(34)

ESVČ je vzhľadom na svoje špecifické odborné znalosti a svoje pravidelné styky s úradmi tretích krajín a medzinárodných organizácií podľa všetkého orgánom, ktorý by mohol pomáhať Komisii pri plnení niektorých úloh týkajúcich sa bezpečnosti systémov a programov Galileo a EGNOS v oblasti vonkajších vzťahov v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (11). Komisia by mala zabezpečiť, aby bola ESVČ pri plnení úloh týkajúcich sa bezpečnosti v oblasti vonkajších vzťahov plne zapojená do jej činností. ESVČ by mala získať na tento účel všetku potrebnú technickú podporu.

(35)

S cieľom zabezpečiť bezpečný pohyb informácií v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by príslušné bezpečnostné predpisy mali poskytovať stupeň ochrany na utajované skutočnosti EÚ, ktorý je rovnocenný stupňu, ktorý poskytujú bezpečnostné predpisy uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (12) a bezpečnostné predpisy Rady uvedené v prílohe k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ (13); Každý členský štát zabezpečí, aby sa jeho vnútroštátne bezpečnostné predpisy vzťahovali na všetky fyzické osoby s pobytom na jeho území a na všetky právne subjekty zriadené na jeho území, ktoré dochádzajú do styku s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa programov Galileo a EGNOS. Bezpečnostné predpisy agentúry ESA a rozhodnutie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. júna 2011 (14) by mali byť považované za rovnocenné k bezpečnostným predpisom bezpečnostným predpisom ustanoveným v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostnými predpismi stanovenými v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ.

(36)

Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce ani budúce predpisy o prístupe k dokumentom prijatým v súlade s článkom 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Okrem toho by sa toto nariadenie nemalo vnímať tak, že ukladá členským štátom povinnosť nezohľadňovať svoje ústavné požiadavky týkajúce sa prístupu k dokumentom.

(37)

Pri prideľovaní finančných prostriedkov Únie poskytovaných na programy Galileo a EGNOS, ktorých výška predstavuje strop, ktorý by Komisia nemala prekročiť, by sa mali uplatniť účinné postupy verejného obstarávania, predovšetkým rokovania o udelení zákazky, ktoré prinesú najlepší pomer medzi kvalitou a cenou, uspokojivé výkony, hladkú kontinuitu programov, správne riadenie rizík a dodržiavanie navrhnutého harmonogramu. Príslušný verejný obstarávateľ by sa mal usilovať splniť uvedené požiadavky.

(38)

Keďže programy Galileo a EGNOS budú v zásade financované Úniou, verejné zákazky uzatvorené v rámci uvedených programov by mali byť v súlade s pravidlami Únie v oblasti verejného obstarávania a mali by predovšetkým priniesť najlepší pomer medzi kvalitou a cenou, kontrolovať náklady, zmierniť riziká, zlepšiť efektívnosť a znížiť závislosť od jedného dodávateľa. Mal by sa zabezpečiť otvorený prístup a spravodlivá hospodárska súťaž v celom dodávateľskom reťazci a vyvážené možnosti účasti priemyselných odvetví na všetkých úrovniach, najmä nových subjektov a malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia a dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia alebo dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. V záujme zmiernenia rizík spojených s programom, zamedzenia závislosti od dodávok z jedného zdroja a zabezpečenia lepšej celkovej kontroly programov, ich nákladov a harmonogramov je potrebné získavať vždy, keď je to možné, dodávky z viacerých zdrojov. Navyše by sa vo všetkých oblastiach týkajúcich sa satelitnej navigácie mal v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorých je Únia zmluvnou stranou, zachovávať a presadzovať rozvoj európskeho priemyslu. Malo by sa čo najviac zmierniť riziko nedostatočného alebo žiadneho plnenia zmluvy. Na tento účel by dodávatelia mali preukázať udržateľnosť svojho zmluvného plnenia, pokiaľ ide o prijaté záväzky a trvanie zmlúv. Verejní obstarávatelia by preto podľa potreby mali spresniť požiadavky týkajúce sa spoľahlivosti dodávok a poskytovania služieb.

Okrem toho v prípade nákupu tovarov a služieb citlivej povahy môžu verejní obstarávatelia podrobiť takýto nákup osobitným požiadavkám, najmä s cieľom zaistiť bezpečnosť informácií. Priemyselné odvetvia Únie by mali mať možnosť využívať na obstarávanie určitých komponentov a služieb zdroje mimo Únie v prípade preukázaných výrazných výhod z hľadiska kvality a nákladov, avšak so zreteľom na strategickú povahu programov a požiadavky Únie v oblasti bezpečnosti a kontroly vývozu. Mali by sa využiť investície verejného sektora a skúsenosti a odborné znalosti subjektov priemyslu vrátane tých, ktoré boli získané počas fáz vymedzenia, vývoja a validácie programov, a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa neporušovali pravidlá konkurenčnej verejnej súťaže.

(39)

S cieľom lepšie posúdiť celkové náklady produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, vrátane ich dlhodobých prevádzkových nákladov, by sa počas obstarávania podľa potreby mali zohľadniť celkové náklad počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom obstarávania, a to použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, ako sú napr. náklady počas celého životného cyklu v prípade obstarávania, pri ktorom je najdôležitejším kritériom na udelenie zákazky ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Verejný obstarávateľ by na tento účel mal zaistiť, že metodika, ktorá sa má použiť na výpočet nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, sa výslovne uvádza v zmluvných dokumentoch alebo v oznámení o zmluve, a že umožňuje overenie presnosti informácií poskytnutých uchádzačmi.

(40)

Satelitná navigácia je komplexná technológia, ktorá sa neustále vyvíja. V súvislosti s verejnými zákazkami uzatvorenými v rámci programov Galileo a EGNOS to vyvoláva neistotu a riziká vzhľadom na skutočnosť, že sa takéto zákazky môžu týkať zariadení alebo dlhodobého poskytovania služieb. Takéto charakteristiky si vyžadujú prijatie osobitných opatrení, ktoré sa budú uplatňovať popri pravidlách stanovených nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Verejný obstarávateľ by mal mať preto možnosť obnoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže v prípade, keď podnik alebo podniky majú už pred verejnou súťažou dôverné informácie o činnostiach súvisiacich s verejnou súťažou. Zároveň by mal mať možnosť uskutočniť obstarávanie formou zákazky rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok, alebo tiež stanoviť minimálny podiel zákazky so subdodávateľským plnením. Napokon z dôvodu neistoty súvisiacej s technológiami, ktorá je pre programy Galileo a EGNOS príznačná, nemôžu byť ceny verejných zákaziek vždy určené presne, a preto by sa mali uzatvárať zmluvy v osobitnej forme, v ktorých by sa neuviedla presná a konečná cena a ktoré by obsahovali doložky o ochrane finančných záujmov Únie.

(41)

Je potrebné poznamenať, že v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii („ZEÚ“) by sa členské štáty mali zdržať akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli poškodiť programy Galileo a EGNOS alebo služby. Malo by sa tiež vyjasniť, že dotknuté členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ochranu pozemných staníc nachádzajúcich sa na ich územiach. Členské štáty a Komisia by navyše mali spoločne s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi zabezpečiť, aby bolo dostupné rádiové frekvenčné spektrum ustanovené v rámci programu Galileo a aby bolo chránené s cieľom umožniť plný rozvoj a využívanie aplikácií založených na uvedenom systéme v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (15).

(42)

So zreteľom na svetový rozmer systémov je dôležité, aby Únia v rámci programov Galileo a EGNOS uzatvárala dohody s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v súlade s článkom 218 ZFEÚ, predovšetkým s cieľom zaistiť ich hladký priebeh, zaoberať sa istými otázkami týkajúcimi sa bezpečnosti a spoplatnenia, optimalizovať služby poskytované občanom Únie a splniť potreby tretích krajín a medzinárodných organizácií. Zároveň je v relevantných prípadoch potrebné prispôsobiť existujúce dohody zmenám v programoch Galileo a EGNOS. Pri príprave alebo vykonávaní týchto dohôd môže Komisia v rozsahu úloh, ktoré jej boli zverené týmto nariadením, požiadať o pomoc ESVČ, agentúru ESA a Agentúru pre európsky GNSS.

(43)

Malo by sa potvrdiť, že Komisia pri plnení niektorých svojich úloh neregulačnej povahy môže v prípade potreby využiť v nevyhnutnom rozsahu technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc môžu využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programov Galileo a EGNOS pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia.

(44)

Únia je založená na dodržiavaní základných práv, a najmä článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, v ktorých sa výslovne uznáva základné právo na súkromie a ochranu osobných údajov. V rámci programov Galileo a EGNOS by sa mala zabezpečiť ochrana osobných údajov a súkromia.

(45)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich zisťovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(46)

Európsky parlament a Rada musia byť pravidelne informovaní o vykonávaní programov Galileo a EGNOS, najmä pokiaľ ide o rizikové riadenie, náklady, časový harmonogram a výkonnosť. Európsky parlament, Rada a Komisia okrem toho zasadnú v medziinštitucionálnom výbore programu Galileo v súlade so spoločným prehlásením o medziinštitucionálnom výbore programu Galileo uverejneným spoločne s týmto nariadením.

(47)

Komisia by mala na základe dohodnutých ukazovateľov vyhodnocovať účinnosť a efektívnosť opatrení prijatých na účely uskutočňovania cieľov programov Galileo a EGNOS.

(48)

S cieľom zaistiť bezpečnosť systémov a ich fungovania by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vysokú mieru objektívnosti potrebnej na zaistenie bezpečnosti systémov a ich fungovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali udeliť Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(50)

Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programov Galileo a EGNOS, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, na práci Výboru pre európske programy GNSS („výbor“) zriadeného na poskytovanie pomoci Komisii by mali mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS a agentúry ESA. Z rovnakých dôvodov by mali mať možnosť zúčastňovať sa na práci výboru zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktorí uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Títo zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS, agentúry ESA, tretích krajín a medzinárodných organizácií nie sú oprávnení zúčastňovať sa hlasovania výboru.

(51)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie a využívanie systémov satelitnej navigácie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože presahuje finančné a technické možnosti jednotlivých členských štátov, ale v dôsledku jeho rozsahu a účinkom ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(52)

Spoločný podnik Galileo vytvorený nariadením Rady (ES) č. 876/2002 (17) ukončil svoju činnosť 31. decembra 2006. Nariadenie (ES) č. 876/2002 by sa preto malo zrušiť.

(53)

Vzhľadom na potrebu vyhodnocovať programy Galileo a EGNOS, rozsah zmien, ktoré sa majú vykonať v nariadení (ES) č. 683/2008 a v záujme jasnosti a právnej istoty by sa nariadenie (ES) č. 683/2008 malo zrušiť,

a)

poskytovať otvorenú službu (Open Service – OS), ktorej používanie je bezplatné a ktorá zabezpečuje informácie o polohe a synchronizácii, určenej najmä na masové používanie satelitnej navigácie;

b)

prispievať prostredníctvom signálov otvorenej služby systému Galileo a/alebo v spolupráci s inými systémami satelitnej navigácie k službám monitorujúcim integritu, ktoré sú zamerané na používateľov aplikácií ochrany života v súlade s medzinárodnými normami;

c)

poskytovať komerčnú službu (Commercial Service – CS) na účely vývoja aplikácií na profesionálne alebo komerčné účely vďaka vyšším výkonom a údajom s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s otvorenou službou;

d)

poskytovať verejnú regulovanú službu (Public Regulated Service – PRS) určenú len pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby, a to bezplatne pre členské štáty, Radu, Komisiu, ESVČ a prípadne riadne oprávnené agentúry Únie; táto služba využíva odolné a šifrované signály. Otázka spoplatnenia služby pre ostatných odberateľov PRS uvedených v článku 2 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ sa bude posudzovať v každom jednotlivom prípade a príslušné ustanovenia sa stanovia v dohodách uzavretých v súlade s článkom 3 ods. 5 uvedeného rozhodnutia;

e)

prispievať k pátracej a záchrannej podpornej službe (Search and Rescue Support Service – SAR) systému COSPAS-SARSAT prostredníctvom detekcie núdzových signálov vysielaných majákmi, lokalizácie týchto majákov a spätného zasielania správ.

a)

poskytovať otvorenú službu (OS), ktorá je pre užívateľa bezplatná a ktorá zabezpečuje informácie o polohe a synchronizácie, určenej najmä na masové používanie satelitnej navigácie v oblasti pokrytej systémom EGNOS;

b)

poskytovať službu šírenia komerčných údajov, a to EGNOS Data Access Service – EDAS, na podporu vývoja aplikácií na profesionálne alebo komerčné účely vďaka vyšším výkonom a údajom s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s otvorenou službou tohto systému;

c)

poskytovanie služby ochrany života (SoL) určenej pre používateľov, pre ktorých je podstatná bezpečnosť; táto služba, ktorá sa poskytuje bez priamych poplatkov pre používateľov, osobitne vyhovuje požiadavkám určitých odvetví na nepretržitosť, dostupnosť a presnosť a zahŕňa správu o integrite, ktorá umožňuje upozorniť používateľa na poruchy alebo signály „mimo tolerancie“ v systémoch zosilnených systémom EGNOS v oblasti pokrytia.

a)

fáza vymedzenia, počas ktorej sa navrhla štruktúra systému a stanovili sa jej prvky a ktorá sa skončila v roku 2001;

b)

fáza vývoja a validácie, ktorá má byť podľa plánu dokončená 31. decembra 2013 a zahŕňa výrobu a vypustenie prvých satelitov, zriadenie prvej pozemnej infraštruktúry a všetky činnosti a úkony potrebné na validáciu systému na obežnej dráhe;

c)

fáza rozmiestňovania, ktorej cieľom je, aby sa ukončila do 31. decembra 2020, a ktorá zahŕňa:

d)

fáza využívania, ktorá zahŕňa:

a)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu vesmírnych infraštruktúr vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

b)

riadenie, údržbu, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochranu pozemných infraštruktúr, najmä sietí, lokalít a podporných zariadení vrátane dobudovania a riadenia zastarávania;

c)

vývoj budúcich generácií systému a rozvoj služieb uvedených v článku 2 ods. 5;

d)

certifikačné a štandardizačné úkony súvisiace s programom;

e)

poskytovanie služieb uvedených v článku 2 ods. 5 a ich uvádzanie na trh;

f)

všetky prvky podávajúce dôkaz o spoľahlivosti systému a jeho využívania;

g)

koordinačné činnosti týkajúce sa dosiahnutia osobitných cieľov v súlade s článkom 2 ods. 5 druhým a tretím pododsekom.

a)

dokončením fázy rozmiestňovania programu Galileo, ako sa uvádza v článku 3 písm. c);

b)

fázou využívania programu Galileo, ako sa uvádza v článku 3 písm. d);

c)

fázou využívania programu EGNOS uvedených v článku 4;

d)

riadením a monitorovaním programov Galileo a EGNOS.

a)

štúdie a stretnutia expertov;

b)

informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ priamo súvisia s cieľmi tohto nariadenia, a najmä vytvorenie súčinnosti s ostatnými relevantnými politikami Únie;

c)

siete informačných technológií (IT), ktorých cieľom je spracovanie alebo výmena informácií;

d)

akúkoľvek technickú alebo administratívnu pomoc Komisii na účely riadenia programov.

a)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. a) 1 930 miliónov EUR;

b)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. b) 3 000 miliónov EUR;

c)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. c) 1 580 miliónov EUR;

d)

na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1) písm. d) a v článku 7 ods. 3) 561,73 miliónov EUR.

a)

prísne rozdelenie úloh a povinností medzi jednotlivé zúčastnené subjekty, najmä medzi Komisiu, Agentúru pre európsky GNSS a agentúru ESA, pričom hlavnú zodpovednosť nesie Komisia;

b)

lojálna spolupráca medzi subjektmi uvedenými v písm. a) a členskými štátmi;

c)

dôsledná kontrola programov vrátane striktného dodržiavania nákladov a harmonogramu všetkými zapojenými subjektmi v rámci ich oblastí zodpovednosti so zreteľom na ciele programov Galileo a EGNOS;

d)

optimalizácia a racionalizácia používania existujúcich štruktúr s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek zdvojovaniu technických znalostí;

e)

využitie osvedčených systémov a techník projektového riadenia na dohľad nad vykonávaním programov Galileo a EGNOS so zreteľom na osobitné požiadavky a s podporou odborníkov v tejto oblasti.

a)

zabezpečuje jasné rozdelenie úloh medzi jednotlivé subjekty zapojené do programov Galileo a EGNOS a najmä prostredníctvom dohôd o delegovaní zveruje na tento účel Agentúre pre európsky GNSS a agentúre ESA úlohy uvedené v článku 14 ods. 2 a v článku 15 v uvedenom poradí;

b)

zabezpečuje včasné vykonávanie programov Galileo a EGNOS v rozsahu zdrojov vyčlenených pre programy a v súlade s cieľmi programov uvedenými v článku 2.

Na tento účel zriaďuje a zavádza vhodné nástroje a štrukturálne opatrenia potrebné na identifikáciu, kontrolu, zmierňovanie a monitorovanie rizík spojených s programami;

c)

riadi v mene Únie a v rámci svojej pôsobnosti vzťahy s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

d)

poskytuje členským štátom a Európskemu parlamentu včas príslušné informácie týkajúce sa programov Galileo a EGNOS, najmä pokiaľ ide o riadenie rizík, celkové náklady, ročné prevádzkové náklady každej významnej položky infraštruktúry programu Galileo, príjmy, harmonogram a výkon, ako aj prehľad vykonávania systémov a techník projektového riadenia uvedených v článku 11 písm. e);

e)

hodnotiť možnosti propagácie a zabezpečenia využívania európskych satelitných navigačných systémov v jednotlivých odvetviach hospodárstva, a to i prostredníctvom analýzy spôsobu, ako možno využívať výhody plynúce z týchto systémov.

a)

riadenie a zmenšenie rizík spojených s priebehom programov Galileo a EGNOS;

b)

vymedzenie fáz rozhodovania rozhodujúcich pre hodnotenie vykonávania programov;

c)

určenie lokalizácie pozemnej infraštruktúry systémov v súlade s bezpečnostnými požiadavkami a v nadväznosti na otvorený a transparentný proces a zabezpečenie jej fungovania;

d)

určenie technických a prevádzkových špecifikácií potrebných na plnenie funkcií uvedených v článku 2 ods. 4 písm. b) a c) a na vykonávanie vývoja systémov.

a)

zohľadňuje potrebu dohľadu a integrácie v rámci všetkých programov týkajúcich sa bezpečnostných požiadaviek a noriem;

b)

zabezpečuje, aby celkový vplyv uvedených požiadaviek a noriem podporoval úspešný priebeh programov, najmä pokiaľ ide o náklady, riadenie rizika a harmonogram;

c)

ustanovuje mechanizmy koordinácie medzi jednotlivými zúčastnenými subjektmi;

d)

zohľadňuje platné bezpečnostné normy a požiadavky s cieľom neznížiť všeobecnú mieru bezpečnosti a neovplyvniť fungovanie existujúcich systémov založené na týchto normách a požiadavkách.

a)

zabezpečuje, pokiaľ ide o bezpečnosť programov Galileo a EGNOS a bez toho, aby boli dotknuté články 13 a 16:

b)

plní úlohy ustanovené v článku 5 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚa pomáha Komisii v súlade s článkom 8 ods. 6 tohto rozhodnutia;

c)

v rámci fáz rozmiestňovania a využívania program Galileo a fázy využívania programu EGNOS prispieva k propagovaniu služieb uvedených v článku 2 ods. 4 a 5 a ich uvádzania na trh, a to i prostredníctvom vykonávania potrebnej analýzu trhu, najmä prostredníctvom správy, o trhu pre aplikácie a služby, ktorú každoročne vypracuje Agentúra pre európske GNSS, nadviazaním úzkych kontaktov z používateľmi a potenciálnymi používateľmi systémov s cieľom zhromaždiť informácie o ich potrebách, sledovaním vývoja na podradených trhoch satelitnej navigácie a vypracovaním akčného plánu zameraného na prijatie služieb uvedených v článku 2 ods. 4 a 5 spoločenstvom používateľov, ktoré zahŕňajú najmä príslušné normalizačné a certifikačné činnosti.

a)

prevádzkové činnosti vrátane riadenia infraštruktúry systémov, údržby a neustáleho zdokonaľovania a obnovy systémov, certifikačných a štandardizačných úkonov v rámci programov a s poskytovaním služieb uvedených v článku 2 ods. 4 a 5;

b)

vývojové činnosti a činnosti rozmiestňovania súvisiace s vývojom a budúcimi generáciami systémov a prispievanie k vymedzeniu vývoja služieb vrátane obstarávania;

c)

podporu rozvoja aplikácií a služieb založených na systémoch, ako aj zvyšovanie povedomia o uvedených aplikáciách a službách vrátane určovania, prepájania a koordinácie siete európskych centier excelentnosti v oblasti aplikácií a služieb GNSS, využitie odborných znalostí verejného a súkromného sektora a hodnotiace opatrenia týkajúce sa tejto propagácie a zvyšovania povedomia;

d)

podpora rozvoja základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače podporované programom Galileo.

a)

koncepciu, návrh, verejné obstarávanie, monitorovanie a validáciu v rámci vývoja budúcich generácií systémov;

b)

technickú podporu v rámci prevádzky a údržby existujúcej generácie systémov.

a)

každý členský štát zabezpečí, aby jeho vnútroštátne bezpečnostné predpisy poskytovali stupeň ochrany utajovaných skutočností EÚ, ktorý je rovnocenný stupňu, aký poskytujú bezpečnostné predpisy uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohe k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ;

b)

členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o vnútroštátnych bezpečnostných predpisoch uvedených v písmene a);

c)

fyzické osoby s pobytom a právnické osoby usadené v tretích krajinách môžu narábať s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa programov Galileo a EGNOS, len ak sa na ne v týchto krajinách vzťahujú bezpečnostné predpisy zabezpečujúce aspoň taký stupeň ochrany, aký zaručujú bezpečnostné predpisy Komisie ustanovené v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostné predpisy Rady ustanovené v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ. Rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretích krajinách alebo medzinárodných organizáciách sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, a to v súlade s postupom ustanoveným v článku 218 ZFEÚ a so zreteľom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ;

d)

bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktorými sa riadi oblasť priemyselnej bezpečnosti, uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom, sa fyzickým osobám alebo právnickým osobám, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám môže podľa potreby a na individuálnom základe poskytnúť prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ, a to podľa povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať takéto skutočnosti a stupňa výhodnosti pre Úniu.

a)

presadzovanie čo najširšej a čo najviac otvorenej účasti všetkých podnikov, najmä nových subjektov a MSP, v celej Únii, a to aj tým, že uchádzači sa budú nabádať k zadávaniu zákaziek subdodávateľom;

b)

zamedzenie možnému zneužívaniu dominantného postavenia a závislosti od jedného dodávateľa;

c)

využitie predchádzajúcich investícií verejného sektora a získaných poznatkov, ako aj skúseností a odborných znalostí subjektov priemyslu vrátane tých, ktoré sa získali počas fázy vymedzenia, fázy vývoja a validácie a fázy rozmiestňovania programov Galileo a EGNOS, pričom je potrebné zabezpečiť dodržiavanie pravidiel konkurenčnej verejnej súťaže;

d)

využitie viacerých zdrojov vždy, keď je to vhodné, aby sa zabezpečilo lepšie celkové riadenie programov Galileo a EGNOS, ich nákladov a harmonogramu;

e)

zohľadnenie vždy, keď je to vhodné, celkových nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania.

a)

môže tento podnik značne zvýhodniť z hľadiska dôverných informácií a teda vyvolať obavy, či bude dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania; alebo

b)

má vplyv na obvyklé súťažné podmienky alebo na nestrannosť a objektívnosť alebo plnenie zmlúv.

a)

zákazka sa vzťahuje na prvky, ktoré sú veľmi komplexné alebo sa v spojitosti s nimi využíva nová technológia, a preto sú s ňou spojené značné technické riziká; alebo

b)

činnosti, ktoré sú predmetom zákazky, musia z prevádzkových dôvodov začať bezodkladne, aj keď ešte nemožno stanoviť celkovú pevnú a konečnú cenu, pretože jestvujú značné riziká alebo plnenie zmluvy sčasti závisí od plnenia iných zmlúv.

a)

povaha zákazky, t. j. že je to zákazka s nákladovo kalkulovanou cenou všetkých alebo časti výkonov v rozsahu cenového stropu;

b)

v prípade zákazky s nákladovo kalkulovanou cenou časti výkonov položky zákazky, ktoré sú zahrnuté do kontrolovaných nákladov;

c)

výška cenového stropu;

d)

kritériá na vyhodnotenie ponuky, na základe ktorých sa musí dať posúdiť pravdepodobnosť dodržania plánovaného rozpočtu, nahraditeľných nákladov, mechanizmov určenia uvedených nákladov, zisku uvedeného v ponuke;

e)

druh sumy uvedenej v odseku 1, ktorá sa pripočíta k výdavkom;

f)

pravidlá a postupy zisťovania oprávnenosti nákladov na plnenie zmluvy plánovaných uchádzačom v súlade so zásadami uvedenými v odseku 5;

g)

účtovné pravidlá, ktorými sa musia riadiť uchádzači;

h)

parametre zmeny v prípade zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou časti výkonov, ktorá sa má zmeniť na zmluvu s pevnou a konečnou cenou.

a)

boli skutočne vynaložené počas trvania zmluvy, s výnimkou nákladov na zariadenia, infraštruktúry a nehmotný majetok nevyhnutný na plnenie zmluvy, ktoré možno považovať za oprávnené v celom rozsahu ich kúpnej hodnoty;

b)

sú uvedené v plánovanom rozpočte, ktorý bol prípadne upravený dodatkami k pôvodnej zmluve;

c)

sú nevyhnutné na plnenie zmluvy;

d)

vyplývajú z plnenia zmluvy a boli vynaložené v súvislosti s ňou;

e)

dajú sa identifikovať, overiť, vykázať v účtovníctve dodávateľa a určiť v súlade s účtovnými normami uvedenými v technických špecifikáciách a v zmluve;

f)

sú v súlade s ustanoveniami platných daňových právnych predpisov a právnych predpisov sociálneho zabezpečenia;

g)

neodchyľujú sa od podmienok zmluvy;

h)

sú primerané, opodstatnené a vyhovujú požiadavkám riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť.

a)

určenie, čo možno najrealistickejší cenový strop, pričom vezme do úvahy flexibilitu potrebnú na zohľadnenie technických rizík;

b)

zmena zmluvy s nákladovo kalkulovanou cenou časti výkonov na zmluvu s celkovou pevnou a konečnou cenou hneď, ako bude počas plnenia zmluvy možné stanoviť takúto pevnú a konečnú cenu; na tento účel určí parametre zmeny, na základe ktorých sa uzavretá zmluva s nákladovo kalkulovanou cenou zmení na zmluvu s pevnou a konečnou cenou;

c)

prijatie opatrení na monitorovanie a kontrolu, ktorými ustanoví najmä schému zálohových platieb na úhradu nákladov;

d)

určenie príslušných zásad, nástrojov a postupov na plnenie zmluvy, najmä na účely zistenia a kontroly oprávnenosti nákladov vynaložených dodávateľom alebo jeho subdodávateľmi počas plnenia zmluvy a na účely pripojenia dodatkov k zmluve;

e)

kontrola, či sa dodávateľ a jeho subdodávatelia riadia účtovnými normami stanovenými v zmluve a povinnosťou predložiť preukazné účtovné doklady;

f)

nepretržitá kontrola účinnosti zásad, nástrojov a postupov uvedených v písm. d) počas plnenia zmluvy.

a)

nemení predmet zmluvy;

b)

nenarúša ekonomickú rovnováhu zmluvy;

c)

nezavádza podmienky, ktoré by umožnili, ak by boli na začiatku stanovené v súťažných podkladoch, prijatie iných ako pôvodných uchádzačov, alebo výber inej ako pôvodne vybranej ponuky.

a)

prehľad prideľovania a využívania finančných prostriedkov vyčlenených na programy, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4;

b)

informácie o stratégii riadenia nákladov, ktorú sleduje Komisia podľa článku 9 ods. 6;

c)

hodnotenie správy práv duševného vlastníctva;

d)

prehľad zavádzania systémov a techník projektového riadenia vrátane systémov a techník riadenia rizík, ako sa uvádza v článku 12 ods. 2 písm. d);

e)

hodnotenie opatrení prijatých na maximalizáciu sociálno-ekonomických prínosov programov.

a)

každom prerozdelení finančných prostriedkov do kategórií výdavkov vynaložených v zmysle článku 9 ods. 3;

b)

každom vplyve uplatňovania článku 8 ods. 2 na programy Galileo a EGNOS;

a)

uskutočňovania cieľov týchto opatrení z hľadiska výsledkov, ako aj z hľadiska vplyvov;

b)

efektívnosti využívania zdrojov;

c)

európskej pridanej hodnoty.

a)

v prípade programu Galileo a pokiaľ ide o:

b)

v prípade programu EGNOS a pokiaľ ide o: