EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32013R0525

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z  21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES Text s významom pre EHP

OJ L 165, 18.6.2013, p. 13–40 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 15 Volume 031 P. 251 - 278

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 31/12/2020; Zrušil 32018R1999

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/525/oj

18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/13


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 525/2013

z 21. mája 2013

o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (4) sa zaviedol rámec na monitorovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, hodnotenie pokroku pri plnení záväzkov súvisiacich s týmito emisiami a vykonávanie požiadaviek na ich monitorovanie a nahlasovanie v Únii podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“ – United Nations Framework Convention on Climate Change) (5) a Kjótskeho protokolu (6). S cieľom zohľadniť nedávny a budúci vývoj na medzinárodnej úrovni týkajúci sa UNFCCC a Kjótskeho protokolu a vykonávať nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie stanovené v práve Únie by sa malo rozhodnutie č. 280/2004/ES nahradiť.

(2)

Rozhodnutie č. 280/2004/ES by sa malo nahradiť nariadením z dôvodu širšieho rozsahu pôsobnosti práva Únie, zahrnutia ďalších kategórií osôb, ktorým sú uložené povinnosti, komplexnejšej a vysoko technickej povahy zavedených ustanovení, väčšej potreby jednotných pravidiel uplatniteľných v celej Únii a uľahčenia vykonávania.

(3)

Konečným cieľom UNFCCC je stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému narušeniu klimatického systému ľudskou činnosťou. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sa celosvetová priemerná ročná teplota zemského povrchu nezvýšila o viac ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

(4)

Je potrebné podrobne monitorovať a nahlasovať a pravidelne posudzovať emisie skleníkových plynov v Únii a v členských štátoch, ako aj ich úsilie riešiť zmenu klímy.

(5)

K pokroku pri vyváženom riešení problémov spojených so zmenou klímy významne prispelo rozhodnutie Konferencie zmluvných strán UNFCCC 1/CP.15 (ďalej len „rozhodnutie 1/CP.15“) a rozhodnutie Konferencie zmluvných strán UNFCCC 1/CP.16 (ďalej len „rozhodnutie 1/CP.16“). V týchto rozhodnutiach sa zaviedli nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie, ktoré sa vzťahujú na realizáciu ambicióznych cieľov zníženia emisií, ku ktorým sa zaviazali Únia a jej členské štáty, a poskytuje sa podpora rozvojovým krajinám. Zároveň sa v týchto rozhodnutiach uznalo, že je dôležité venovať adaptácii rovnakú pozornosť ako zmierňovaniu. V rozhodnutí 1/CP.16 sa okrem toho vyžaduje, aby rozvinuté krajiny vypracovali stratégie alebo plány nízkouhlíkového rozvoja. Takéto stratégie alebo plány by podľa očakávania mali prispieť k budovaniu nízkouhlíkovej spoločnosti a zabezpečiť pokračujúci vysoký rast a udržateľný rozvoj, ako aj k nákladovo efektívnemu plneniu dlhodobého klimatického cieľa s náležitým ohľadom na čiastkové etapy. Toto nariadenie by malo uľahčiť vykonávanie týchto požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie.

(6)

Súbor právnych aktov Únie prijatých v roku 2009, ďalej len súhrnne ako „klimaticko-energetický balík“, najmä rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (8), predstavuje ďalší pevný záväzok Únie a členských štátov výrazne znížiť svoje emisie skleníkových plynov. Na základe nových požiadaviek podľa týchto dvoch právnych aktov by sa mal aktualizovať aj systém Únie na monitorovanie a nahlasovanie emisií.

(7)

Podľa UNFCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje rozvíjať, pravidelne aktualizovať, uverejňovať a Konferencii zmluvných strán nahlasovať národné inventúry antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy (9) (ďalej len „Montrealský protokol“), použitím komparatívnych metodík, na ktorých sa dohodne Konferencia zmluvných strán.

(8)

V článku 5 ods. 1 Kjótskeho protokolu sa vyžaduje, aby Únia a členské štáty zriadili a udržiavali národný systém na odhad antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, s cieľom zabezpečiť vykonávanie ostatných ustanovení Kjótskeho protokolu. Únia a členské štáty by pri tom mali uplatňovať usmernenia pre národné systémy stanovené v prílohe k rozhodnutiu 19/CMP.1 Konferencie zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie 19/CMP.1“). V rozhodnutí 1/CP.16 sa navyše vyžaduje zavedenie vnútroštátnych opatrení na odhad antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol. Toto nariadenie by malo umožniť vykonávanie oboch týchto požiadaviek.

(9)

Cyprus a Malta sú zahrnuté do prílohy I k UNFCCC podľa rozhodnutia Konferencie zmluvných strán UNFCCC 10/CP.17 účinného od 9. januára 2013 a rozhodnutia Konferencie zmluvných strán UNFCCC 3/CP.15 účinného od 26. októbra 2010.

(10)

Skúsenosti získané vykonávaním rozhodnutia č. 280/2004/ES preukázali potrebu zvýšiť súčinnosť a súdržnosť s nahlasovaním podľa iných právnych nástrojov, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (10), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (11), so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (12), s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (13) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (14). Hoci si zefektívnenie požiadaviek na nahlasovanie bude vyžadovať zmenu jednotlivých právnych nástrojov, na zaistenie kvality nahlasovania emisií je pri nahlasovaní emisií skleníkových plynov nevyhnutné používať konzistentné údaje.

(11)

Vo štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC – Intergovernmental Panel on Climate Change) sa uvádza, že potenciál globálneho otepľovania (GWP – global warming potential) fluoridu dusitého (NF3) je približne 17 000 ráz vyšší než v prípade oxidu uhličitého (CO2). NF3 sa čoraz viac používa v sektore elektroniky ako náhrada plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC) a fluoridu sírového (SF6). V súlade s článkom 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) musí byť politika Únie v oblasti životného prostredia založená na zásade opatrnosti. Táto zásada si vyžaduje monitorovanie NF3 s cieľom posúdiť úroveň emisií v Únii a v prípade potreby určiť zmierňujúce opatrenie.

(12)

Údaje, ktoré sa v súčasnosti nahlasujú v rámci národných inventúr skleníkových plynov a registrov jednotlivých štátov a Únie, nestačia na to, aby sa na úrovni členských štátov dali určiť emisie CO2 z civilnej leteckej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES. Pri prijímaní povinností nahlasovania by Únia nemala zaťažovať členské štáty a malé a stredné podniky (MSP) viac, ako je primerané sledovaným cieľom. Emisie CO2 z letov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, predstavujú iba veľmi malú časť celkových emisií skleníkových plynov a vytvorenie systému nahlasovania týchto emisií by bolo vzhľadom na existujúce požiadavky pre širší sektor podľa smernice 2003/87/ES neúmerne zaťažujúce. Preto je potrebné emisie CO2 zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ považovať na účely článku 3 a článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rovné nule.

(13)

V záujme zabezpečenia účinnosti mechanizmov monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov je potrebné vyhnúť sa ďalšiemu zvyšovaniu finančného a administratívneho zaťaženia, ktoré už znášajú členské štáty.

(14)

Hoci sa emisie a záchyty skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmeny vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“) započítavajú do cieľa Únie znížiť emisie podľa Kjótskeho protokolu, nie sú súčasťou cieľa znížiť emisie o 20 % do roku 2020 v rámci klimaticko-energetického balíka. V článku 9 rozhodnutia č. 406/2009/ES sa vyžaduje, aby Komisia posúdila podmienky začlenenia emisií a záchytov z činností súvisiacich s LULUCF do záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov, pričom zabezpečí trvanlivosť a environmentálnu integritu prínosu sektora LULUCF a presné monitorovanie a započítavanie príslušných emisií a záchytov. Tiež sa od Komisie vyžaduje, aby v prípade potreby predložila legislatívny návrh tak, aby nadobudol účinnosť od roku 2013. Komisia predložila 12. marca 2012 Európskemu parlamentu a Rade návrh ako prvý krok smerom k začleneniu sektora LULUCF do záväzku Únie znížiť emisie, čo viedlo k prijatiu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (15).

(15)

Únia a členské štáty by sa mali usilovať o poskytovanie čo najaktuálnejších informácií o svojich emisiách skleníkových plynov, a to najmä v rámci stratégie Európa 2020 a v termínoch, ktoré sú v nej určené. Toto nariadenie by malo umožniť vypracovanie takýchto odhadov v čo možno najkratších termínoch za pomoci štatistických a iných informácií, ako sú v prípade potreby satelitné údaje poskytované programom Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť a inými satelitnými systémami.

(16)

Keďže Komisia oznámila, že má v úmysle navrhnúť nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií z námornej dopravy, čo môže podľa potreby zahŕňať aj zmeny tohto nariadenia, týmto nariadením by sa nemal prejudikovať žiaden takýto návrh, a preto by sa doň teraz nemali začleniť ustanovenia o monitorovaní a nahlasovaní emisií z námornej dopravy.

(17)

Skúsenosti získané pri vykonávaní rozhodnutia č. 280/2004/ES ukázali potrebu zlepšiť transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, úplnosť a porovnateľnosť nahlasovaných informácií o politikách a opatreniach a o projekciách. V rozhodnutí č. 406/2009/ES sa vyžaduje, aby členské štáty nahlasovali svoj predpokladaný pokrok pri plnení svojich povinností podľa uvedeného rozhodnutia vrátane informácií o vnútroštátnych politikách a opatreniach a o národných projekciách. V stratégii Európa 2020 sa stanovil integrovaný program hospodárskej politiky, v ktorom sa od Únie a členských štátov vyžaduje väčšie úsilie pri včasnom nahlasovaní politík a opatrení v oblasti zmeny klímy a ich predpokladaných účinkoch na emisie. Vytvorenie systémov na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní by malo významne prispieť k plneniu týchto cieľov. Komisia by mala tiež môcť vypracovať a používať odhady projekcií emisií skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť, aby Únia splnila medzinárodné aj interné požiadavky na nahlasovanie projekcií skleníkových plynov a hodnotila svoj pokrok pri plnení svojich medzinárodných a interných záväzkov a povinností.

(18)

Lepšie informácie od členských štátov sú potrebné na monitorovanie ich pokroku a činnosti v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy. Tieto informácie sú potrebné na vytvorenie komplexnej adaptačnej stratégie Únie podľa bielej knihy Komisie z 1. apríla 2009 s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení. Nahlasovanie informácií o adaptácii umožní členským štátom vymieňať si najlepšie postupy a vyhodnocovať svoje potreby a úroveň pripravenosti vyrovnať sa so zmenou klímy.

(19)

Podľa rozhodnutia 1/CP.15 sa Únia a členské štáty zaviazali poskytovať významnú finančnú podporu na opatrenia zamerané na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách. Podľa odseku 40 rozhodnutia 1/CP.16 musí každá rozvinutá krajina, ktorá je zmluvnou stranou UNFCCC, zlepšiť nahlasovanie informácií o poskytovaní finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Zlepšenie nahlasovania je nevyhnutné pre uznanie úsilia Únie a členských štátov pri plnení ich záväzkov. V rozhodnutí 1/CP.16 sa tiež stanovil nový technologický mechanizmus na podporu medzinárodného prenosu technológií. Toto nariadenie by malo zabezpečiť nahlasovanie aktuálnych informácií o činnostiach v oblasti prenosu technológií rozvojovým krajinám, vychádzajúcich z najlepších dostupných údajov.

(20)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES (16) zmenila smernicu 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Únie. Smernica 2003/87/ES obsahuje ustanovenia o používaní príjmov z aukcií, o nahlasovaní používania príjmov z aukcií členskými štátmi a o opatreniach prijatých podľa článku 3d uvedenej smernice. Smernica 2003/87/ES, zmenená smernicou 2009/29/ES, teraz obsahuje aj ustanovenia o používaní príjmov z aukcií a uvádza, že aspoň 50 % takýchto príjmov by sa malo použiť na účely jedného alebo viacerých opatrení uvedených v článku 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES. Transparentné používanie príjmov z aukčného obchodovania s kvótami podľa smernice 2003/87/ES je kľúčovým prvkom podpory záväzkov Únie.

(21)

Podľa UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, uverejňovali a Konferencii zmluvných strán predkladali národné správy a dvojročné správy, pričom použijú usmernenia, metodiky a formáty, na ktorých sa dohodla Konferencia zmluvných strán. V rozhodnutí 1/CP.16 sa vyžaduje zlepšenie nahlasovania cieľov zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a poskytovania finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru.

(22)

Rozhodnutie č. 406/2009/ES zmenilo súčasný ročný cyklus nahlasovania na ročný cyklus záväzkov, ktorý vyžaduje dôkladné preskúmanie inventúr skleníkových plynov členských štátov v kratšom časovom rámci, než súčasné preskúmanie inventúr podľa UNFCCC, aby sa umožnilo využívanie flexibility a v prípade potreby uplatnenie nápravného opatrenia na konci každého príslušného roka. Zavedenie procesu preskúmania inventúr skleníkových plynov predložených členskými štátmi na úrovni Únie je potrebné na zaistenie toho, aby sa dodržiavanie rozhodnutia č. 406/2009/ES posudzovalo dôveryhodným, konzistentným, transparentným a včasným spôsobom.

(23)

V súčasnosti sa v rámci procesu UNFCCC diskutuje o niekoľkých technických prvkoch týkajúcich sa nahlasovania emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ako je napríklad používanie GWP, rozsah správ o skleníkových plynoch a metodické usmernenie IPCC, ktoré sa má použiť pri príprave národných inventúr skleníkových plynov. Revízie týchto metodických prvkov v kontexte procesu UNFCCC a následné prepočítanie časových radov emisií skleníkových plynov môžu zmeniť úroveň a trendy týchto emisií. Komisia by mala monitorovať tento vývoj na medzinárodnej úrovni a v prípade potreby navrhnúť revíziu tohto nariadenia s cieľom zaistiť konzistentnosť s metodikami používanými v kontexte procesu UNFCCC.

(24)

V súlade so súčasnými usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie skleníkových plynov sa pri výpočte a nahlasovaní emisií metánu vychádza z GWP v časovom horizonte 100 rokov. Vzhľadom na vysoký GWP a relatívne krátku životnosť metánu v atmosfére by Komisia mala analyzovať dôsledky prijatia 20-ročného časového horizontu v prípade metánu pre politiky a opatrenia.

(25)

S ohľadom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2011 o komplexnom prístupe k antropogénnym emisiám látok iných ako CO2, ktoré prispievajú k zmene klímy, a po dosiahnutí dohody v rámci UNFCCC o používaní dohodnutých a uverejnených usmernení IPCC pre monitorovanie a nahlasovanie emisií zo sadze by mala Komisia zanalyzovať dôsledky pre politiky a opatrenia a v prípade potreby zmeniť prílohu I k tomuto nariadeniu.

(26)

Emisie skleníkových plynov v nahlásených časových radoch by sa mali odhadovať pomocou rovnakých metód. Podkladové údaje o činnostiach a emisných faktoroch by sa mali získavať a používať konzistentným spôsobom, čo zaistí, aby zmeny v metódach odhadu alebo predpokladoch nespôsobili zmeny v trendoch emisií. Prepočítavanie emisií skleníkových plynov by sa malo vykonávať v súlade s dohodnutými usmerneniami a s cieľom zlepšiť konzistentnosť, presnosť a úplnosť nahlásených časových radov, ako aj uplatňovanie podrobnejších metód. Keď sa zmení metodika alebo spôsob zhromažďovania podkladových údajov o činnostiach a emisných faktoroch, členské štáty by mali prepočítať inventúry pre nahlásené časové rady a posúdiť potrebu prepočítania na základe dôvodov stanovených v dohodnutých usmerneniach, a to najmä pre kľúčové kategórie. V tomto nariadení by sa malo stanoviť, či a za akých podmienok by sa mali zohľadniť účinky takéhoto prepočítania na účely určenia ročných pridelených emisných kvót.

(27)

Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, a aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov cirrus. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch by sa v rámci tohto nariadenia malo pravidelne vykonávať aktualizované posúdenie vplyvov leteckej dopravy na globálnu klímu, ktoré nesúvisia s CO2. Modelovanie používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by na základe svojho posúdenia týchto vplyvov mohla zvážiť vhodné politické možnosti ich riešenia.

(28)

Cieľom Európskej environmentálnej agentúry je podporovať udržateľný rozvoj a pomáhať pri dosahovaní výrazného a merateľného zlepšenia stavu európskeho životného prostredia poskytovaním včasných, cielených, dôležitých a spoľahlivých informácií tvorcom politík, verejným inštitúciám a verejnosti. Európska environmentálna agentúra by mala Komisii v prípade potreby pomáhať pri monitorovaní a nahlasovaní, najmä v súvislosti s inventarizačným systémom Únie a jej systémom politík a meraní a projekcií, pri vykonávaní každoročných odborných preskúmaní inventúr členských štátov, pri posudzovaní pokroku Únie pri plnení jej záväzkov znižovania emisií, pri vedení európskej platformy pre adaptáciu na zmeny klímy v súvislosti s vplyvom, zraniteľnosťou a adaptáciou na zmenu klímy a pri oznamovaní spoľahlivých informácií o klíme verejnosti.

(29)

Na všetky požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií a údajov podľa tohto nariadenia by sa mali vzťahovať pravidlá Únie pre ochranu údajov a obchodného tajomstva.

(30)

Informácie a údaje zhromaždené na základe tohto nariadenia môžu v budúcnosti prispieť aj k tvorbe a posudzovaniu politiky Únie v oblasti zmeny klímy.

(31)

Komisia by s cieľom zaistiť konzistentnosť mala sledovať vykonávanie požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie podľa tohto nariadenia a budúci vývoj podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. V tejto súvislosti by Komisia mala v prípade potreby predložiť legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 5 ods. 4, článku 7 ods. 7 a 8, článku 8 ods. 2, článku 12 ods. 3, článku 17 ods. 4 a článku 19 ods. 5 a 6 tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa s výnimkou článku 19 ods. 6 mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (17).

(33)

S cieľom stanoviť harmonizované požiadavky na nahlasovanie na účely monitorovania emisií skleníkových plynov a ďalších informácií súvisiacich s politikou v oblasti zmeny klímy by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy I a prílohy III k tomuto nariadeniu v súlade s rozhodnutiami prijatými v rámci UNFCCC a Kjótskeho protokolu, zohľadnenie zmien GWP a medzinárodne dohodnutých usmernení pre inventúru, stanovenie základných požiadaviek na inventarizačný systém Únie a vytvorenie registra Únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(34)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ustanovenie mechanizmu monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej akcie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zavádza mechanizmus na:

a)

zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti nahlasovania Únie a jej členských štátov sekretariátu UNFCCC;

b)

nahlasovanie a overovanie informácií, ktoré sa týkajú záväzkov Únie a jej členských štátov podľa UNFCCC, Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých na ich základe, a na hodnotenie pokroku pri plnení týchto záväzkov;

c)

monitorovanie a nahlasovanie všetkých antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu, v členských štátoch;

d)

monitorovanie, nahlasovanie, preskúmanie a overovanie emisií skleníkových plynov a ďalších informácií podľa článku 6 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

e)

nahlasovanie informácií o používaní príjmov z aukčného obchodovania s kvótami na základe článku 3d ods. 1 alebo 2 alebo článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES v súlade s článkom 3d ods. 4 a článkom 10 ods. 3 uvedenej smernice;

f)

monitorovanie a nahlasovanie opatrení, ktoré členské štáty prijali v záujme adaptácie na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy nákladovo efektívnym spôsobom;

g)

hodnotenie pokroku členských štátov pri plnení ich povinností podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)

nahlasovanie stratégií nízkouhlíkového rozvoja Únie a jej členských štátov a všetkých ich aktualizácií v súlade s rozhodnutím 1/CP.16;

b)

emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu zo sektorov a zdrojov a záchyty, na ktoré sa vzťahujú národné inventúry skleníkových plynov podľa článku 4 ods. 1 písm. a) UNFCC a ktoré boli emitované na územiach členských štátov;

c)

emisie skleníkových plynov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

d)

klimatické vplyvy nesúvisiace s CO2, ktoré sú spojené s emisiami z civilnej leteckej dopravy;

e)

projekcie Únie a jej členských štátov týkajúce sa antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, ako aj na politiky a súvisiace opatrenia členských štátov;

f)

celkovú finančnú a technologickú podporu rozvojovým krajinám v súlade s požiadavkami podľa UNFCCC;

g)

použitie príjmov z aukčného obchodovania s kvótami podľa článku 3d ods. 1 a 2 a článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES;

h)

aktivity členských štátov zamerané na adaptáciu na zmenu klímy.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„potenciál globálneho otepľovania“ alebo „GWP - global warming potential“ plynu je celkový príspevok ku globálnemu otepľovaniu v dôsledku emisie jednej jednotky tohto plynu v pomere k jednej jednotke referenčného plynu, CO2, ktorý má priradenú hodnotu 1;

2.

„národný inventarizačný systém“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných opatrení zriadený v rámci členského štátu na účely odhadu antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, a na nahlasovanie a archiváciu informácií z inventúr v súlade s rozhodnutím 19/CMP.1 alebo inými príslušnými rozhodnutiami orgánov UNFCCC, alebo Kjótskeho protokolu;

3.

„príslušné inventarizačné úrady“ sú úrady poverené podľa národného inventarizačného systému úlohou vypracovať inventúry skleníkových plynov;

4.

„zabezpečenie kvality“ alebo „QA – quality assurance“ je plánovaný systém postupov preskúmania určených na zabezpečenie splnenia cieľov kvality údajov a nahlasovania čo možno najlepších odhadov a informácií na podporu účinnosti programu kontroly kvality a na pomoc členským štátom;

5.

„kontrola kvality“ alebo „QC – quality control“ je systém rutinných technických činností na meranie a kontrolu kvality informácií a odhadov zostavených s cieľom zabezpečiť integritu, správnosť a úplnosť údajov, zistiť a riešiť chyby a opomenutia, zdokumentovať a archivovať údaje a ďalší použitý materiál a zaznamenať všetky činnosti na zabezpečenie kvality;

6.

„ukazovateľ“ je kvantitatívny alebo kvalitatívny faktor alebo premenná, ktorý (ktorá) prispieva k lepšiemu pochopeniu pokroku pri vykonávaní politík a opatrení a trendov emisií skleníkových plynov;

7.

„jednotka prideleného množstva“ alebo „AAU – assigned amount unit“ je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení v prílohe k rozhodnutiu 13/CMP.1 Konferencie zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie 13/CMP.1“) alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

8.

„jednotka záchytu“ alebo „RMU – removal unit“ je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

9.

„jednotka zníženia emisií“ alebo „ERU – emission reduction unit“ je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

10.

„certifikované zníženie emisií“ alebo „CER – certified emission reduction“ je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

11.

„dočasné certifikované zníženie emisií“ alebo „tCER – temporary certified emission reduction“ je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, t. j. kredity udelené za záchyty emisií, ktoré sú certifikované pre projekty zalesňovania alebo obnovy lesa v rámci Mechanizmu čistého rozvoja (CDM – clean development mechanism), nahradia sa po skončení druhého záväzného obdobia;

12.

„dlhodobé certifikované zníženie emisií“ alebo „lCER – long-term certified emission reduction“ je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, t. j. kredity udelené za dlhodobé záchyty emisií, ktoré sú certifikované pre projekty zalesňovania alebo obnovy lesa v rámci CDM, nahradia sa po skončení obdobia kreditovania projektu alebo v prípade reverzie záchytov alebo nepredloženia certifikačnej správy;

13.

„národný register“ je register vo forme štandardizovanej elektronickej databázy, ktorá obsahuje údaje o vydaní, držbe, prevode, nadobudnutí, zrušení, vyradení, prenesení alebo nahradení jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER, alebo zmeny dátumu uplynutia ich platnosti;

14.

„politiky a opatrenia“ sú všetky nástroje, ktorých cieľom je vykonávať záväzky podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a b) UNFCCC, medzi ktoré môžu patriť tie, ktorých primárnym cieľom nie je obmedzenie a zníženie emisií skleníkových plynov;

15.

„systém pre politiky a opatrenia a projekcie“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných opatrení zriadený na nahlasovanie politík a opatrení a projekcií antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, v zmysle požiadaviek článku 12 tohto nariadenia;

16.

„predbežné hodnotenie politík a opatrení“ je hodnotenie predpokladaných účinkov politiky alebo opatrenia;

17.

„následné hodnotenie politík a opatrení“ je hodnotenie účinkov politiky alebo opatrenia, ktoré už nastali;

18.

„projekcie bez opatrení“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré nezahŕňajú účinky všetkých politík a opatrení, ktoré sa plánujú, prijímajú alebo vykonávajú po roku, ktorý bol pre príslušnú projekciu zvolený ako východzí bod;

19.

„projekcie s opatreniami“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré zahŕňajú účinky politík a opatrení, ktoré sa prijali a vykonali, z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov;

20.

„projekcie s dodatočnými opatreniami“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré zahŕňajú účinky politík a opatrení, ktoré sa prijali a vykonali s cieľom zmierniť zmenu klímy, z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov, ako aj účinky politík a opatrení plánovaných na tento účel;

21.

„analýza citlivosti“ je preskúmanie modelového algoritmu alebo predpokladu s cieľom vyčísliť citlivosť alebo stabilitu modelových výstupných údajov vzhľadom na zmeny vo vstupných údajoch alebo v základných predpokladoch. Vykonáva sa zmenou vstupných hodnôt alebo modelových rovníc a sledovaním zodpovedajúcej zmeny výstupu modelu;

22.

„podpora súvisiaca so zmierňovaním zmeny klímy“ je podpora zameraná na činnosti v rozvojových krajinách, ktoré prispievajú k cieľu stabilizácie koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému;

23.

„podpora súvisiaca s adaptáciou na zmenu klímy“ je podpora zameraná na činnosti v rozvojových krajinách, ktorých cieľom je znížiť citlivosť ľudských alebo prírodných systémov na vplyv zmeny klímy a klimatických rizík udržiavaním alebo zvýšením adaptačnej kapacity a odolnosti rozvojových krajín;

24.

„technické opravy“ sú úpravy odhadov národných inventúr skleníkových plynov vykonané v súvislosti s preskúmaním vykonaným podľa článku 19 v prípade, že predložené inventarizačné údaje nie sú úplné alebo sú vypracované spôsobom, ktorý nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými pravidlami alebo usmerneniami alebo s príslušnými pravidlami alebo usmerneniami Únie, a ktoré majú nahradiť pôvodne predložené odhady;

25.

„prepočítanie“ je v súlade s usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie ročných inventúr postup opätovného odhadu antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov z predchádzajúcich predložených inventúr v dôsledku zmien v metodike alebo v spôsobe získavania a využívania údajov o emisných faktoroch a aktivitách, zahrnutia nových kategórií zdrojov či záchytov, alebo nových plynov, alebo zmien GWP skleníkových plynov.

KAPITOLA 2

STRATÉGIE NÍZKOUHLÍKOVÉHO ROZVOJA

Článok 4

Stratégie nízkouhlíkového rozvoja

1.   Členské štáty a Komisia konajúca v mene Únie vypracujú vlastné stratégie nízkouhlíkového rozvoja v súlade so všetkými ustanoveniami v oblasti nahlasovania, ktoré boli dohodnuté na medzinárodnej úrovni v súvislosti s procesom UNFCCC, s cieľom prispieť:

a)

k transparentnému a presnému monitorovaniu skutočného a predpokladaného pokroku, ktorý dosiahli členské štáty (vrátane príspevku opatrení Únie) pri plnení záväzkov Únie a členských štátov v rámci UNFCCC obmedziť alebo znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov;

b)

k plneniu záväzkov členských štátov podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES znížiť emisie skleníkových plynov, dosiahnuť dlhodobé zníženie emisií a zvýšiť záchyt vo všetkých sektoroch v súlade s cieľom Únie nákladovo efektívnym spôsobom znížiť emisie do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to v kontexte znížení, ktoré sú podľa IPCC potrebné zo strany rozvinutých krajín ako skupiny.

2.   Členské štáty nahlásia Komisii stav vykonávania svojej stratégie nízkouhlíkového rozvoja do 9. januára 2015 alebo v súlade s harmonogramom dohodnutým na medzinárodnej úrovni v rámci procesu UNFCCC.

3.   Komisia a členské štáty bezodkladne sprístupnia verejnosti svoje stratégie nízkouhlíkového rozvoja a všetky ich aktualizácie.

KAPITOLA 3

NAHLASOVANIE HISTORICKÝCH EMISIÍ A ZÁCHYTOV SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Článok 5

Národné inventarizačné systémy

1.   Členské štáty zriadia, prevádzkujú a snažia sa neustále zlepšovať národné inventarizačné systémy v súlade s požiadavkami UNFCCC na národné systémy na účely odhadu antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu a zabezpečenia včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti svojich inventúr skleníkových plynov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné inventarizačné úrady mali prístup:

a)

k údajom a metódam nahlasovaným pre činnosti a zariadenia podľa smernice 2003/87/ES na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť konzistentnosť emisií skleníkových plynov nahlásených v rámci systému Únie pre obchodovanie s emisiami a v rámci národných inventúr skleníkových plynov;

b)

ak je to relevantné, k údajom zhromaždeným prostredníctvom systémov nahlasovania fluórovaných plynov v rôznych sektoroch vytvorených podľa článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 842/2006 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;

c)

ak je to relevantné, k emisiám, podkladovým údajom a metodikám, ktoré nahlásili zariadenia podľa nariadenia (ES) č. 166/2006 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;

d)

k údajom nahláseným podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008.

3.   Členské štáty zabezpečia, ak je to relevantné, aby ich príslušné inventarizačné úrady:

a)

využívali systémy nahlasovania vytvorené podľa článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 842/2006 s cieľom zlepšiť odhady fluórovaných plynov v národných inventúrach skleníkových plynov;

b)

boli schopné vykonávať každoročné kontroly konzistencie uvedené v článku 7 ods. 1 písm. l) a m).

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví pravidlá štruktúry, formátu a postupu predkladania informácií súvisiacich s národnými inventarizačnými systémami a požiadavky na zriadenie, prevádzku a fungovanie národných inventarizačných systémov v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

Článok 6

Inventarizačný systém Únie

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje inventarizačný systém Únie, ktorého cieľom je zabezpečiť včasnosť, transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a úplnosť národných inventúr voči inventúre skleníkových plynov Únie. Komisia spravuje, udržiava a snaží sa neustále zlepšovať tento systém, ktorého súčasťou je:

a)

program na zabezpečenie kvality a kontroly kvality, ktorý obsahuje stanovenie kvalitatívnych cieľov a vypracovanie návrhu plánu na zabezpečenie kvality a kontroly kvality inventúry. Komisia pomáha členským štátom pri realizácii ich programov na zabezpečenie kvality a kontroly kvality;

b)

po porade s príslušným členským štátom postup na účely odhadu akýchkoľvek údajov chýbajúcich v národnej inventúre;

c)

preskúmania inventúr skleníkových plynov členských štátov uvedené v článku 19.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25 prijímať delegované akty týkajúce sa základných požiadaviek na inventarizačný systém Únie s cieľom splniť povinnosti podľa rozhodnutia 19/CMP.1. Komisia neprijíma podľa odseku 1 ustanovenia, ktorých plnenie je pre členské štáty zaťažujúcejšie, než sú ustanovenia aktov prijatých podľa článku 3 ods. 3 a článku 4 ods. 2 rozhodnutia č. 280/2004/ES.

Článok 7

Inventúra skleníkových plynov

1.   Členské štáty do 15. januára každého roka („rok X“) stanovia a nahlásia Komisii:

a)

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu a antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v článku 2 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rok X – 2 v súlade s požiadavkami nahlasovania UNFCCC. Bez toho, aby bolo dotknuté nahlasovanie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, sa emisie CO2 zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ považujú na účely článku 3 a článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rovné nule;

b)

údaje v súlade s požiadavkami nahlasovania UNFCCC o svojich antropogénnych emisiách oxidu uhoľnatého (CO), oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx) a prchavých organických zlúčenín, ktoré sú v súlade s už nahlásenými údajmi podľa článku 7 smernice 2001/81/ES a Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov za rok X – 2;

c)

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty CO2 v sektore LULUCF za rok X – 2 v súlade s požiadavkami nahlasovania podľa UNFCCC;

d)

za roky medzi rokom 2008 alebo inými príslušnými rokmi a rokom X – 2 svoje antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty CO2 z činností LULUCF podľa rozhodnutia č. 529/2013/EÚ a Kjótskeho protokolu a informácie o započítavaní týchto emisií a záchytov skleníkových plynov a záchytov z činností LULUCF v súlade s rozhodnutím č. 529/2013/EÚ a s článkom 3 ods. 3 a 4 Kjótskeho protokolu a v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými na jeho základe. Keď členské štáty započítavajú obhospodarovanie ornej pôdy, obhospodarovanie pastvín, obnovy rastlinného porastu alebo odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí, nahlasujú okrem toho pre každú takúto činnosť emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov za príslušný základný rok alebo obdobie uvedené v prílohe VI k rozhodnutiu č. 529/2013/EÚ a v prílohe k rozhodnutiu 13/CMP.1. Členské štáty pri plnení nahlasovacích povinností podľa tohto písmena, a najmä pri podávaní informácií o emisiách a záchytoch v súvislosti so svojimi povinnosťami v oblasti započítavania stanovenými v rozhodnutí č. 529/2013/EÚ predložia informácie, pričom v plnej miere zohľadnia príslušné usmernenia IPCC pre osvedčené postupy v sektore LULUCF;

e)

akékoľvek zmeny informácií uvedených v písmenách a) až d) za roky medzi príslušným základným rokom alebo obdobím a rokom X – 3 s uvedením dôvodov týchto zmien;

f)

informácie o ukazovateľoch uvedených v prílohe III za rok X – 2;

g)

informácie zo svojho národného registra o vydaní, nadobudnutí, držbe, prevode, zrušení, odobratí a prenose jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER za rok X – 1;

h)

súhrnné informácie o uzavretých prevodoch podľa článku 3 ods. 4 a 5 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rok X – 1;

i)

informácie za rok X – 2 o používaní spoločného vykonávania, CDM a medzinárodného obchodovania s emisiami podľa článkov 6, 12 a 17 Kjótskeho protokolu alebo akéhokoľvek iného flexibilného mechanizmu stanoveného v iných nástrojoch prijatých Konferenciou zmluvných strán UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu, s cieľom splniť ich kvantifikované záväzky na obmedzenie alebo zníženie emisií podľa článku 2 rozhodnutia 2002/358/ES a Kjótskeho protokolu alebo akékoľvek budúce záväzky podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

j)

informácie o krokoch prijatých na zlepšenie odhadov inventúry, najmä v oblastiach inventúry, ktoré boli na základe odborných preskúmaní predmetom úprav alebo odporúčaní;

k)

za rok X – 2 skutočné alebo odhadované prideľovanie overených emisií nahlásených zariadeniami a prevádzkovateľmi podľa smernice 2003/87/ES ku kategóriám zdrojov národnej inventúry skleníkových plynov, ak je to možné, a pomer týchto overených emisií k celkovým nahláseným emisiám skleníkových plynov v týchto kategóriách zdrojov;

l)

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistencie emisií nahlásených v inventúrach skleníkových plynov za rok X – 2 s overenými emisiami nahlásenými podľa smernice 2003/87/ES;

m)

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistencie údajov použitých na odhad emisií pri príprave inventúr skleníkových plynov za rok X – 2:

i)

s údajmi použitými pri príprave inventúr látok znečisťujúcich ovzdušie podľa smernice 2001/81/ES;

ii)

s údajmi nahlásenými podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 842/2006;

iii)

s údajmi z oblasti energetiky nahlásenými podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1099/2008 a prílohy B k uvedenému nariadeniu;

n)

opis zmien svojho národného inventarizačného systému;

o)

opis zmien národného registra;

p)

informácie o svojom pláne zabezpečenia kvality a kontroly kvality, všeobecné posúdenie neurčitostí, všeobecné posúdenie úplnosti a, ak sú k dispozícii, ostatné prvky národnej inventarizačnej správy skleníkových plynov potrebné na vypracovanie inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii.

V prvom roku nahlasovania podľa tohto nariadenia členské štáty oznámia Komisii každý zámer využiť článok 3 ods. 4 a 5 rozhodnutia č. 406/2009/ES.

2.   Členské štáty nahlásia Komisii predbežné údaje do 15. januára a konečné údaje do 15. marca druhého roka po skončení každého obdobia započítavania uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu č. 529/2013/EÚ, ako sú pripravené pre ich účty sektora LULUCF za dané obdobie započítavania v súlade s článkom 4 ods. 6 uvedeného rozhodnutia.

3.   Členské štáty do 15. marca každého roka oznámia Komisii úplné a aktuálne národné inventarizačné správy. Takáto správa obsahuje všetky informácie uvedené v odseku 1 a akékoľvek neskoršie aktualizácie týchto informácií.

4.   Členské štáty do 15. apríla každého roka predložia sekretariátu UNFCCC národné inventúry obsahujúce informácie predložené Komisii v súlade s odsekom 3.

5.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi každoročne zostaví inventár skleníkových plynov v Únii a pripraví inventarizačnú správu skleníkových plynov v Únii a do 15. apríla každého roka ich predloží sekretariátu UNFCCC.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25 prijímať delegované akty s cieľom:

a)

v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, dopĺňať látky do zoznamu skleníkových plynov uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo ich z neho odstraňovať, alebo dopĺňať, odstraňovať alebo meniť ukazovatele uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu;

b)

v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, zohľadniť zmeny GWP a medzinárodne dohodnutých usmernení pre inventúry.

7.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých pre členské štáty stanoví štruktúru, formát a postup predkladania inventúr skleníkových plynov podľa odseku 1 v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú. V uvedených vykonávacích aktoch sa stanovia aj termíny pre spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi pri príprave inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

8.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých pre členské štáty stanoví štruktúru, formát a postup predkladania informácií o emisiách a záchytoch skleníkových plynov v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 529/2013/EÚ. Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov Komisia zabezpečí, aby sa dodržali harmonogramy Únie a UNFCCC pre monitorovanie a nahlasovanie týchto informácií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

Článok 8

Približné inventúry skleníkových plynov

1.   Členské štáty podľa možnosti do 31. júla každého roka („rok X“) predložia Komisii približné inventúry skleníkových plynov za rok X – 1. Komisia na základe približných inventúr skleníkových plynov členských štátov alebo, ak niektorý členský štát nezaslal svoje približné inventúry do uvedeného dátumu, na základe vlastných odhadov každý rok vypracuje približnú inventúru skleníkových plynov v Únii. Komisia sprístupní tieto informácie verejnosti každý rok do 30. septembra.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých pre približné inventúry skleníkových plynov členských štátov stanoví štruktúru, formát a postup predkladania podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

Článok 9

Postupy na doplnenie odhadov emisií na účely zostavenia inventúry Únie

1.   Komisia vykoná úvodnú kontrolu údajov predložených členskými štátmi podľa článku 7 ods. 1 z hľadiska presnosti. Výsledky týchto kontrol zašle členským štátom do šiestich týždňov od termínu na predloženie údajov. Členské štáty odpovedia na všetky relevantné otázky položené v rámci úvodnej kontroly do 15. marca spolu s predložením konečnej inventúry za rok X – 2.

2.   Ak členský štát nepredloží inventarizačné údaje potrebné na zostavenie inventúry Únie do 15. marca, Komisia môže po porade a v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom vypracovať odhady na doplnenie údajov, ktoré tento členský štát predložil. Komisia na tento účel použije usmernenia uplatniteľné na vypracovanie národných inventúr skleníkových plynov.

KAPITOLA 4

REGISTRE

Článok 10

Zriadenie a prevádzka registrov

1.   Únia a členské štáty sú povinné zriadiť a viesť registre na účely presného započítavania vydávania, držby, prevodu, nadobúdania, zrušenia, vyradenia, prenesenia a nahradenia jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER alebo zmeny dátumu uplynutia ich platnosti. Členské štáty môžu tieto registre používať aj na presné započítavanie jednotiek uvedených v článku 11a ods. 5 smernice 2003/87/ES.

2.   Únia a členské štáty môžu viesť svoje registre v rámci konsolidovaného systému spoločne s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi.

3.   Údaje uvedené v odseku 1 tohto článku sa sprístupňujú ústrednému správcovi určenému podľa článku 20 smernice 2003/87/ES.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25 prijímať delegované akty s cieľom zriadiť register Únie uvedený v odseku 1 tohto článku.

Článok 11

Vyradenie jednotiek podľa Kjótskeho protokolu

1.   Po ukončení preskúmania svojich národných inventúr podľa Kjótskeho protokolu za každý rok prvého záväzného obdobia podľa Kjótskeho protokolu vrátane vyriešenia akýchkoľvek realizačných problémov vyradia členské štáty z registra jednotky AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER, ktoré zodpovedajú ich čistým emisiám v danom roku.

2.   Za posledný rok prvého záväzného obdobia podľa Kjótskeho protokolu vyradia členské štáty jednotky z registra pred skončením dodatočného obdobia na splnenie záväzkov stanoveného v rozhodnutí 11/CMP.1 Konferencie zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu.

KAPITOLA 5

NAHLASOVANIE POLITÍK A OPATRENÍ A PROJEKCIÍ ANTROPOGÉNNYCH EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ZO ZDROJOV A ZÁCHYTOV

Článok 12

Národné systémy a systém Únie týkajúce sa politík a opatrení a projekcií

1.   Členské štáty a Komisia do 9. júla 2015 zriadia, prevádzkujú a snažia sa neustále zlepšovať národné systémy a systém Únie pre nahlasovanie politík a opatrení a pre nahlasovanie projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov. Súčasťou uvedených systémov sú príslušné inštitucionálne, právne a procesné opatrenia zriadené v rámci členského štátu a Únie na hodnotenie politík a vypracovanie projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov.

2.   Členské štáty a Komisia sa usilujú zabezpečiť včasnosť, transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a úplnosť nahlásených informácií o politikách a opatreniach a o projekciách antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov v zmysle článkov 13 a 14 podľa vhodnosti vrátane použitia a uplatnenia údajov, metód a modelov a vykonávania činností na zabezpečenie kvality a kontroly kvality, ako aj analýzy citlivosti.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví štruktúru, formát a postup predkladania informácií o národných systémoch a systémoch Únie týkajúcich sa politík a opatrení a projekcií podľa odsekov 1a 2 tohto článku, podľa článku 13 a článku 14 ods. 1 a v súlade s príslušnými rozhodnutiami orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú. Komisia zabezpečí súlad s medzinárodne dohodnutými požiadavkami na nahlasovanie, ako aj súlad harmonogramov Únie s medzinárodnými harmonogramami pre monitorovanie a nahlasovanie týchto informácií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

Článok 13

Nahlasovanie politík a opatrení

1.   Do 15. marca 2015 a potom každé dva roky predložia členské štáty Komisii:

a)

opis svojho národného systému nahlasovania politík a opatrení alebo súborov opatrení a nahlasovania projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov podľa článku 12 ods. 1, ak takýto opis ešte neposkytli, alebo v prípade, že už tento opis poskytli, informácie o akýchkoľvek zmenách tohto systému;

b)

aktualizácie, ktoré sa týkajú ich stratégií nízkouhlíkového rozvoja uvedených v článku 4 a pokroku dosiahnutom pri vykonávaní týchto stratégií;

c)

informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach alebo o súboroch opatrení a o vykonávaní politík a opatrení Únie alebo súborov opatrení, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zvyšuje ich záchyt, rozčlenené podľa sektorov a usporiadané podľa plynov alebo skupín plynov (HFC a PFC) uvedených v prílohe I. Tieto informácie odkazujú na uplatniteľné a relevantné vnútroštátne politiky alebo politiky Únie a obsahujú:

i)

cieľ politiky alebo opatrenia a krátky opis politiky alebo opatrenia;

ii)

typ politického nástroja;

iii)

stav vykonávania politiky alebo opatrenia alebo súboru opatrení;

iv)

podľa potreby ukazovatele na monitorovanie a hodnotenie pokroku v čase;

v)

ak sú k dispozícii, kvantitatívne odhady účinkov na emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty skleníkových plynov, rozčlenené na:

výsledky predbežného hodnotenia účinkov jednotlivých politík a opatrení alebo ich súborov zameraných na zmiernenie zmeny klímy. Uvedú sa odhady na obdobie štyroch po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré bezprostredne nasledujú po roku nahlasovania, pričom sa rozlišuje medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, a tými, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie č. 406/2009/ES,

výsledky následného hodnotenia účinkov jednotlivých politík a opatrení alebo ich súborov zameraných na zmiernenie zmeny klímy, pričom sa rozlišuje medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, a tými, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie č. 406/2009/ES;

vi)

ak sú k dispozícii, odhady predpokladaných nákladov a prínosov politík a opatrení a prípadne aj odhady realizovaných nákladov a prínosov politík a opatrení;

vii)

ak sú k dispozícii, všetky odkazy na hodnotenia a podkladové technické správy uvedené v odseku 3;

d)

informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. d) rozhodnutia č. 406/2009/ES;

e)

informácie o rozsahu, v akom činnosť členského štátu predstavuje významný prvok v úsilí realizovanom na vnútroštátnej úrovni, ako aj o rozsahu, v akom predpokladané využitie spoločného vykonávania, CDM a medzinárodného obchodovania s emisiami dopĺňa vnútroštátnu činnosť podľa príslušných ustanovení Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa neho.

2.   Členský štát oznámi Komisii všetky významné zmeny informácií nahlasovaných podľa tohto článku počas prvého roka nahlasovacieho obdobia do 15. marca roka nasledujúceho po predchádzajúcej správe.

3.   Členské štáty v elektronickej forme sprístupnia verejnosti všetky relevantné hodnotenia nákladov a účinkov vnútroštátnych politík a opatrení, ak sú k dispozícii, a všetky relevantné informácie o vykonávaní politík a opatrení Únie, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zvyšuje ich záchyt, spolu so všetkými existujúcimi technickými správami, ktoré tvoria podklad k týmto hodnoteniam. Súčasťou týchto hodnotení by mali byť opisy použitých modelov a metodických prístupov, vymedzenia pojmov a východiskové predpoklady.

Článok 14

Nahlasovanie projekcií

1.   Do 15. marca 2015 a potom každé dva roky predložia členské štáty Komisii národné projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, usporiadané podľa plynu alebo skupiny plynov (HFC a PFC) uvedených v prílohe I a podľa sektorov. Súčasťou týchto projekcií sú kvantitatívne odhady na obdobie štyroch po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré nasledujú bezprostredne po roku nahlasovania. Národné projekcie zohľadňujú všetky politiky a opatrenia prijaté na úrovni Únie a obsahujú:

a)

projekcie bez opatrení, ak sú k dispozícii, projekcie s opatreniami, a ak sú k dispozícii, projekcie s dodatočnými opatreniami;

b)

celkové projekcie skleníkových plynov a samostatné odhady predpokladaných emisií skleníkových plynov pre zdroje emisií, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES a rozhodnutie č. 406/2009/ES;

c)

vplyv politík a opatrení určených podľa článku 13. Ak takéto politiky a opatrenia nie sú zahrnuté, mala by sa táto skutočnosť jasne uviesť a vysvetliť;

d)

výsledky analýzy citlivosti vykonanej na účely projekcií;

e)

všetky relevantné odkazy na hodnotenie a technické správy, ktoré tvoria podklad k projekciám uvedeným v odseku 4.

2.   Členské štáty oznámia Komisii všetky významné zmeny informácií nahlasovaných podľa tohto článku počas prvého roka nahlasovacieho obdobia do 15. marca roka nasledujúceho po predchádzajúcej správe.

3.   Členské štáty nahlasujú najaktuálnejšie projekcie, ktoré majú k dispozícii. Ak členský štát každé dva roky nepredloží do 15. marca úplné odhady projekcií a Komisia na základe postupov na zabezpečenie kvality alebo kontroly kvality dospeje k záveru, že daný členský štát nemôže vyplniť medzery v odhadoch, Komisia môže po porade s dotknutým členským štátom vypracovať odhady potrebné na zostavenie projekcií Únie.

4.   Členské štáty v elektronickej forme sprístupnia verejnosti svoje národné projekcie emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov spolu s relevantnými technickými správami, ktoré tvoria podklad k týmto projekciám. Súčasťou týchto projekcií by mali byť opisy použitých modelov a metodických prístupov, vymedzenia pojmov a východiskové predpoklady.

KAPITOLA 6

NAHLASOVANIE ĎALŠÍCH INFORMÁCIÍ RELEVANTNÝCH Z HĽADISKA ZMENY KLÍMY

Článok 15

Nahlasovanie vnútroštátnych adaptačných opatrení

Členské štáty nahlásia Komisii do 15. marca 2015 a potom každé štyri roky v súlade s termínmi nahlasovania UNFCCC informácie o svojich vnútroštátnych adaptačných plánoch a stratégiách, v ktorých uvedú svoje vykonané alebo plánované opatrenia na uľahčenie adaptácie na zmenu klímy. Súčasťou týchto informácií sú hlavné ciele a kategória vplyvu zmeny klímy, na ktorú sa zameriavajú, napríklad záplavy, zdvihnutie hladiny morí, extrémne teploty, sucho a iné extrémne poveternostné javy.

Článok 16

Nahlasovanie informácií o finančnej a technologickej podpore poskytovanej rozvojovým krajinám

1.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou, aby Únia a jej členské štáty mohli včas a zosúladene nahlásiť informácie o podpore, ktorú poskytujú rozvojovým krajinám v súlade s príslušnými ustanoveniami UNFCCC, podľa potreby vrátane akéhokoľvek spoločného formátu dohodnutého v rámci UNFCCC, a aby sa zabezpečilo každoročné nahlasovanie do 30. septembra.

2.   Ak je to relevantné alebo uplatniteľné v rámci UNFCCC, členské štáty sa usilujú poskytovať informácie o finančných tokoch na základe tzv. Rio-markerov pre podporu súvisiacu so zmierňovaním zmeny klímy a pre podporu súvisiacu s adaptáciou na túto zmenu, ktoré zaviedol Výbor OECD pre rozvojovú pomoc, a metodické informácie o uplatňovaní metodiky Rio-markerov súvisiacich so zmenou klímy.

3.   Ak sa nahlasujú informácie o mobilizácii súkromných finančných tokov, ich súčasťou sú aj informácie o spôsoboch vymedzenia a metodikách použitých na stanovenie všetkých hodnôt.

4.   V súlade s rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, sú súčasťou informácií o poskytnutej podpore aj informácie o podpore zmierňovania, adaptácie, budovania kapacít a prenosu technológií a pokiaľ možno aj informácie o tom, či sú k dispozícii nové a dodatočné finančné zdroje.

Článok 17

Nahlasovanie informácií o používaní príjmov z aukcií a o projektových kreditoch

1.   Členské štáty do 31. júla každého roka („rok X“) predložia Komisii za rok X – 1:

a)

podrobné odôvodnenie uvedené v článku 6 ods. 2 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

b)

informácie o použití príjmov počas roka X – 1 získaných členským štátom aukciou kvót podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES vrátane informácií o takýchto príjmoch, ktoré sa využili na jeden alebo viacero účelov uvedených v článku 10 ods. 3 uvedenej smernice, alebo o ekvivalente týchto príjmov vo finančnej hodnote a o opatreniach vykonaných na základe uvedeného článku;

c)

na základe rozhodnutia členského štátu, informácie o použití všetkých príjmov získaných členským štátom aukciou kvót v leteckej doprave podľa článku 3d ods. 1 alebo 2 smernice 2003/87/ES; tieto informácie sa poskytujú v súlade s článkom 3d ods. 4 uvedenej smernice;

d)

informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. b) rozhodnutia č. 406/2009/ES a informácie o tom, ako ich nákupná politika podporuje dosiahnutie medzinárodnej dohody o zmene klímy;

e)

informácie o uplatňovaní článku 11b ods. 6 smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s projektom výroby elektrickej energie z vodnej energie s výkonom presahujúcim 20 MW.

2.   Príjmy z aukcie, ktoré neboli vyplatené v čase, keď členský štát podáva Komisii správu podľa tohto článku, sa vyčíslia a nahlásia v správach za nasledujúce roky.

3.   Členské štáty sprístupnia verejnosti správy predložené Komisii podľa tohto článku. Komisia sprístupní verejnosti v jednoducho prístupnej forme súhrnné informácie za Úniu.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví štruktúru, formát a postupy predkladania, ktoré sa týkajú nahlasovania informácií členskými štátmi podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

Článok 18

Dvojročné správy a národné správy

1.   Únia a členské štáty predložia sekretariátu UNFCCC dvojročné správy v súlade s rozhodnutím 2/CP.17 Konferencie zmluvných strán UNFCCC (ďalej len „rozhodnutie 2/CP.17“) alebo následnými príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC a národné správy v súlade s článkom 12 UNFCCC.

2.   Členské štáty poskytnú Komisii kópiu národných správ a dvojročných správ predložených sekretariátu UNFCCC.

KAPITOLA 7

ODBORNÉ PRESKÚMANIE EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV, KTORÉ VYKONÁVA ÚNIA

Článok 19

Preskúmanie inventúry

1.   Komisia vykoná celkové preskúmanie údajov národných inventúr predložených členskými štátmi podľa článku 7 ods. 4 tohto nariadenia s cieľom určiť pridelenie ročných emisných kvót uvedené v článku 3 ods. 2 štvrtom pododseku rozhodnutia č. 406/2009/ES na účely uplatnenia článkov 20 a 27 tohto nariadenia a monitorovania úspechu členských štátov pri znižovaní emisií skleníkových plynov alebo pri dosahovaní cieľov zameraných na ich obmedzenie podľa článkov 3 a 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES v rokoch, keď sa vykonáva celkové preskúmanie.

2.   Počínajúc údajmi nahlásenými za rok 2013 vykonáva Komisia ročné preskúmanie údajov národných inventúr predložených členskými štátmi podľa článku 7 ods. 1 tohto nariadenia, ktoré sú relevantné pre monitorovanie zníženia alebo obmedzenia emisií skleníkových plynov členskými štátmi podľa článkov 3 a 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES a všetkých ďalších cieľov zameraných na zníženie alebo obmedzenie emisií skleníkových plynov stanovených v právnych predpisoch Únie. Členské štáty sa v plnej miere zapájajú do tohto procesu.

3.   Celkové preskúmanie uvedené v odseku 1 zahŕňa:

a)

kontroly na overenie transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti predložených informácií;

b)

kontroly na odhalenie prípadov, v ktorých sú inventarizačné údaje vypracované v rozpore s usmerňujúcimi dokumentmi UNFCCC alebo pravidlami Únie, a

c)

v prípade potreby po porade s členskými štátmi výpočet nevyhnutných výsledných technických opráv.

4.   Súčasťou ročných preskúmaní sú kontroly uvedené v odseku 3 písm. a). Na žiadosť členského štátu po porade s Komisiou, alebo ak tieto kontroly odhalia podstatné problémy, ako napríklad, že:

a)

sa neuplatnili odporúčania z predchádzajúcich preskúmaní Únie alebo UNFCCC, alebo členský štát nezodpovedal niektoré otázky, alebo

b)

sa nadhodnotili alebo podhodnotili odhady týkajúce sa kľúčovej kategórie v inventúre členského štátu,

ročné preskúmanie pre daný členský štát zahŕňa tiež kontroly uvedené v odseku 3 písm. b) s cieľom vykonať výpočty uvedené v odseku 3 písm. c).

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví harmonogram a kroky na vykonávanie celkového preskúmania a ročného preskúmania uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku vrátane úloh uvedených v odsekoch 3 a 4 tohto článku, a na zabezpečenie náležitej konzultácie s členskými štátmi vzhľadom na závery preskúmaní. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

6.   Komisia po dokončení príslušného preskúmania stanoví prostredníctvom vykonávacieho aktu celkový súčet emisií za príslušný rok vyplývajúci z opravených inventarizačných údajov pre každý členský štát.

7.   Údaje pre každý členský štát zaznamenané v registroch zriadených podľa článku 11 rozhodnutia č. 406/2009/ES a článku 19 smernice 2003/87/ES ku dňu uplynutia štyroch mesiacov od dátumu uverejnenia vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 6 tohto článku sú relevantné pre uplatnenie článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES. Zahŕňa to aj zmeny týchto údajov vyplývajúce z toho, že členský štát využije možnosti flexibility podľa článkov 3 a 5 rozhodnutia č. 406/2009/ES.

Článok 20

Riešenie účinkov prepočítania

1.   Po dokončení celkového preskúmania inventarizačných údajov za rok 2020 podľa článku 19 vypočíta Komisia podľa vzorca uvedeného v prílohe II súčet účinkov prepočítaných emisií skleníkových plynov pre každý členský štát.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 27 ods. 2 tohto nariadenia, Komisia pri návrhu cieľov zníženia alebo obmedzenia emisií pre každý členský štát na obdobie po roku 2020 podľa článku 14 rozhodnutia č. 406/2009/ES použije okrem iného aj súčet uvedený v odseku 1 tohto článku.

3.   Komisia bezodkladne uverejní výsledky výpočtov vykonaných podľa odseku 1.

KAPITOLA 8

NAHLASOVANIE INFORMÁCIÍ O POKROKU PRI PLNENÍ ZÁVÄZKOV ÚNIE A MEDZINÁRODNÝCH ZÁVÄZKOV

Článok 21

Nahlasovanie informácií o pokroku

1.   Komisia každý rok na základe informácií nahlásených podľa tohto nariadenia a po porade s členskými štátmi posúdi pokrok, ktorý Únia a jej členské štáty dosiahli pri plnení nasledujúcich záväzkov s cieľom zistiť, či je tento pokrok postačujúci:

a)

záväzky podľa článku 4 UNFCCC a článku 3 Kjótskeho protokolu, ako sú ďalej stanovené v rozhodnutiach prijatých Konferenciou zmluvných strán UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu. Toto posúdenie vychádza z informácií nahlasovaných v súlade s článkami 7, 8, 10 a článkami 13 až 17;

b)

povinnosti stanovené v článku 3 rozhodnutia č. 406/2009/ES. Toto posúdenie vychádza z informácií nahlasovaných v súlade s článkami 7, 8, 13 a 14.

2.   Komisia každé dva roky posúdi celkový vplyv leteckej dopravy na celosvetovú klímu vrátane vplyvu iných emisií ako emisií alebo účinkov CO2 na základe údajov o emisiách poskytnutých členskými štátmi podľa článku 7 a podľa potreby zlepší toto posúdenie odkazom na vedecký pokrok a údaje z leteckej dopravy.

3.   Komisia do 31. októbra každého roka predloží Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu súhrn záverov posúdení podľa odsekov 1 a 2.

Článok 22

Správa o dodatočnej lehote na splnenie záväzkov podľa Kjótskeho protokolu

Po uplynutí dodatočnej lehoty na splnenie záväzkov uvedených v odseku 3 rozhodnutia 13/CMP.1 predloží Únia a každý členský štát sekretariátu UNFCCC správu o tejto dodatočnej lehote.

KAPITOLA 9

SPOLUPRÁCA A PODPORA

Článok 23

Spolupráca medzi členskými štátmi a Úniou

Členské štáty a Únia navzájom plne spolupracujú a koordinujú činnosti v súvislosti s povinnosťami podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú:

a)

zostavovania inventúry skleníkových plynov v Únii a prípravy inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii podľa článku 7 ods. 5;

b)

vypracovania národných správ Únie podľa článku 12 UNFCCC a dvojročnej správy Únie podľa rozhodnutia 2/CP.17 alebo následných príslušných rozhodnutí prijatých orgánmi UNFCCC;

c)

postupov preskúmania a zabezpečovania súladu podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu v súlade so všetkými príslušnými rozhodnutiami podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, ako aj postupov Únie pri preskúmaní inventúr skleníkových plynov členských štátov, ako sa uvádza v článku 19 tohto nariadenia;

d)

všetkých úprav podľa článku 5 ods. 2 Kjótskeho protokolu alebo na základe preskúmania Únie, ako sa uvádza v článku 19 tohto nariadenia, alebo iných zmien inventúr a inventarizačných správ, ktoré sa predložia alebo majú predložiť sekretariátu UNFCCC;

e)

zostavenia približnej inventúry skleníkových plynov v Únii podľa článku 8;

f)

nahlasovania vyradenia jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER po uplynutí dodatočnej lehoty uvedenej v odseku 14 rozhodnutia 13/CMP.1 na účely plnenia záväzkov podľa článku 3 ods. 1 Kjótskeho protokolu.

Článok 24

Úloha Európskej environmentálnej agentúry

Európska environmentálna agentúra pomáha Komisii pri dodržiavaní článkov 6 až 9, 12 až 19, 21 a 22 v súlade so svojím ročným pracovným programom. Táto pomoc zahŕňa pomoc pri:

a)

zostavovaní inventúry skleníkových plynov v Únii a vypracovaní inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii;

b)

vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality na účely prípravy inventúry skleníkových plynov v Únii;

c)

vypracovaní odhadov pre údaje, ktoré neboli v rámci národných inventúr skleníkových plynov nahlásené;

d)

vykonávaní preskúmaní;

e)

zostavovaní približnej inventúry skleníkových plynov v Únii;

f)

zhrnutí informácií nahlásených členskými štátmi o politikách a opatreniach a o projekciách;

g)

vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality informácií nahlásených členskými štátmi o projekciách a o politikách a opatreniach;

h)

vypracovaní odhadov pre údaje o projekciách, ktoré členské štáty nenahlásili;

i)

zhrnutí údajov požadovaných pre výročnú správu Európskemu parlamentu a Rade, ktorú vypracúva Komisia;

j)

rozširovaní informácií zhromaždených podľa tohto nariadenia vrátane vedenia a aktualizovania databázy o politikách a opatreniach členských štátov na zmiernenie zmeny klímy a európskej platformy pre adaptáciu na zmeny klímy v súvislosti s vplyvmi, zraniteľnosťou a adaptáciou na zmenu klímy.

KAPITOLA 10

DELEGOVANIE PRÁVOMOCÍ

Článok 25

Vykonávanie delegovania právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 6, 7 a 10 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 8. júla 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 6, 7 a 10 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom stanovený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 6, 7 a 10 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

KAPITOLA 11

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 26

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 27

Preskúmanie

1.   Komisia pravidelne preskúma súlad ustanovení o monitorovaní a nahlasovaní podľa tohto nariadenia s budúcimi rozhodnutiami týkajúcimi sa UNFCCC a Kjótskeho protokolu alebo iných právnych predpisov Únie. Komisia tiež pravidelne posúdi, či vývojom v rámci UNFCCC nevznikla situácia, keď povinnosti podľa tohto nariadenia už nie sú potrebné, primerané zodpovedajúcim prínosom, je potrebné ich upraviť alebo nespĺňajú či zdvojujú požiadavky na nahlasovanie podľa UNFCCC, a v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.

2.   Komisia do decembra 2016 preskúma, či vplyv používania usmernení IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov alebo významná zmena v používaných metodikách UNFCCC pri určovaní inventúr skleníkových plynov vedie k väčšiemu ako 1 % rozdielu v celkových emisiách skleníkových plynov členského štátu relevantných pre článok 3 rozhodnutia č. 406/2009/ES, a môže upraviť ročné pridelené emisné kvóty členských štátov stanovené v článku 3 ods. 2 štvrtom pododseku rozhodnutia č. 406/2009/ES.

Článok 28

Zrušovacie ustanovenie

Rozhodnutie č. 280/2004/ES sa týmto zrušuje. Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 21. mája 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predsedníčka

L. CREIGHTON


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 169.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 51.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 22. apríla 2013.

(4)  Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1.

(5)  Rozhodnutie Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993 o uzavretí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách (Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11).

(6)  Rozhodnutie Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1).

(7)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136.

(8)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63.

(9)  Rozhodnutie Rady 88/540/EHS zo 14. októbra 1988 týkajúce sa uzatvorenia Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 297, 31.10.1988, s. 8).

(10)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(11)  Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1.

(12)  Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22.

(13)  Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.

(15)  Pozri stranu 80 tohto úradného vestníka.

(16)  Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3.

(17)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.


PRÍLOHA I

SKLENÍKOVÉ PLYNY

Oxid uhličitý (CO2)

Metán (CH4)

Oxid dusný (N2O)

Fluorid sírový (SF6)

Fluorid dusitý (NF3)

Fluórované uhľovodíky (HFC):

HFC-23 CHF3

HFC-32 CH2F2

HFC-41 CH3F

HFC-125 CHF2CF3

HFC-134 CHF2CHF2

HFC-134a CH2FCF3

HFC-143 CH2FCHF2

HFC-143a CH3CF3

HFC-152 CH2FCH2F

HFC-152a CH3CHF2

HFC-161 CH3CH2F

HFC-227ea CF3CHFCF3

HFC-236cb CF3CF2CH2F

HFC-236ea CF3CHFCHF2

HFC-236fa CF3CH2CF3

HFC-245fa CHF2CH2CF3

HFC-245ca CH2FCF2CHF2

HFC-365mfc CH3CF2CH2CF3

HFC-43-10mee CF3CHFCHFCF2CF3 alebo (C5H2F10)

Plnofluórované uhľovodíky (PFC):

PFC-14, Tetrafluórmetán, CF4

PFC-116, Hexafluóretán, C2F6

PFC-218, Oktafluórpropán, C3F8

PFC-318, Oktafluórcyklobután, c-C4F8

Hexafluórcyklopropán c-C3F6

PFC-3-1-10, Dekafluórbután, C4F10

PFC-4-1-12, Dodekafluórpentán, C5F12

PFC-5-1-14, Perfluórhexán, C6F14

PFC-9-1-18, C10F18


PRÍLOHA II

Súčet účinkov prepočítaných emisií skleníkových plynov podľa členského štát, ako je uvedené v článku 20 ods. 1

Súčet účinkov prepočítaných emisií skleníkových plynov podľa členského štátu sa vypočíta pomocou tohto vzorca:

Formula

kde:

ti, sú ročné prídelené emisné kvóty členského štátu pre rok i určené podľa článku 3 ods. 2 štvrtého pododseku a článku 10 rozhodnutia č. 406/2009/ES buď tak, ako sú stanovené v roku 2012, alebo prípadne ako sú stanovené v roku 2016 na základe preskúmania vykonaného v súlade s článkom 27 ods. 2 tohto nariadenia a podľa článku 3 ods. 2 rozhodnutia č. 406/2009/ES,

ti,2022 sú ročné pridelené emisné kvóty členského štátu pre rok i podľa článku 3 ods. 2 štvrtého pododseku a článku 10 rozhodnutia č. 406/2009/ES, ako by boli vypočítané, keby sa ako vstupné údaje použili preskúmané inventarizačné údaje predložené v roku 2022,

ei,j sú emisie skleníkových plynov členského štátu pre rok i stanovené podľa aktov prijatých Komisiou podľa článku 19 ods. 6 po odbornom preskúmaní inventúry v roku j.


PRÍLOHA III

ZOZNAM ROČNÝCH UKAZOVATEĽOV

Tabuľka 1:   Zoznam prioritných ukazovateľov  (1)

Číslo

Nomenklatúra ukazovateľov energetickej účinnosti Eurostatu

Ukazovateľ

Čitateľ/Menovateľ

Usmernenia/Definície (2)  (3)

1

MACRO

Celková intenzita CO2 na HDP, t/Mio Euro

Celkové emisie CO2, kt

Celkové emisie CO2 (okrem LULUCF), predložené v CRF

HDP, Bio Euro (EC95)

Hrubý domáci produkt pri stálych cenách z roku 1995 (zdroj: národné účty)

2

MACRO B0

Intenzita CO2 na HDP, týkajúca sa energetiky, t/Mio Euro

Emisie CO2 pochádzajúce zo spotreby energie, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív (kategória zdroja IPCC 1A, sektorový prístup)

HDP, Bio Euro (EC95)

Hrubý domáci produkt pri stálych cenách z roku 1995 (zdroj: národné účty)

3

DOPRAVA C0

Emisie CO2 pochádzajúce z osobných vozidiel, kt

 

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pre všetky dopravné činnosti spojené s osobnými vozidlami (vozidlá vyrobené v prvom rade na prepravu osôb, ktoré majú kapacitu max. 12 osôb, pri celkovej hmotnosti vozidla max. 3 900 kg – kategória zdroja IPCC 1A3bi)

Počet kilometrov na osobné vozidlo, Mkm

 

Počet vozových kilometrov na osobné vozidlo (zdroj: dopravné štatistiky)

Poznámka: Údaje o činnostiach by mali byť konzistentné s emisnými údajmi, ak je to možné.

4

PRIEMYSEL A1

Intenzita CO2, týkajúca sa energetiky priemyslu, t/Mio Euro

Emisie CO2 pochádzajúce z priemyslu, kt

Emisie pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív vo výrobných priemyselných sektoroch, stavebníctva a ťažobného a baníckeho priemyslu (okrem ťažby uhlia, ropy a zemného plynu) vrátane spaľovania na výrobu elektrickej energie a tepla (kategória zdroja 1A2 IPCC). Energia využívaná priemyselnými sektormi na prepravu by mala byť zahrnutá v ukazovateľoch prepravy. Emisie spôsobené dopravou mimo cestných komunikácií a ostatnými mobilnými zariadeniami by mali byť zahrnuté v tomto sektore

Hrubá pridaná hodnota za celé priemyselné odvetvia, Bio Euro (EC95)

Hrubá pridaná hodnota pri stálych cenách z roku 1995 vo výrobných priemyselných odvetviach (NACE 15-22, 24-37), stavebníctve (NACE 45) a ťažobnom a baníckom priemysle (okrem ťažby uhlia, ropy a zemného plynu) (NACE 13-14) (zdroj: národné účty)

5

DOMÁCNOSTI A.1

Špecifické emisie CO2 z domácností, t/bytová jednotka

Emisie CO2 pochádzajúce zo spotreby fosílnych palív v domácnostiach, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív v domácnostiach (kategória zdroja 1A4b IPCC)

Množstvo trvalo obývaných bytových jednotiek, 1 000

Množstvo trvale obývaných bytových jednotiek

6

SLUŽBY A0

Intenzita CO2 v obchodnom a inštitucionálnom sektore, t/Mio Euro

Emisie CO2 pochádzajúce zo spotreby fosílnych palív v obchodnom a inštitucionálnom sektore, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív v obchodných a inštitucionálnych budovách vo verejnom a súkromnom sektore (kategória zdroja 1A4a IPCC). Energia využívaná službami na prepravu by mala byť zahrnutá v ukazovateľoch dopravy.

Hrubá pridaná hodnota za služby, Bio Euro (EC95)

Hrubá pridaná hodnota pri stálych cenách z roku 1995 v službách (NACE 41, 50, 51, 52, 55, 63, 64, 65, 66, 67, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 80, 85, 90, 91, 92, 93, 99) (zdroj: národné účty)

7

TRANSFORMÁCIA B0

Špecifické emisie CO2 z verejných elektrární a z elektrární na vlastnú spotrebu, t/TJ

Emisie CO2 z verejných elektrární a z tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania všetkých fosílnych palív na hrubú výrobu elektrickej energie a tepla verejnými a tepelnými elektrárňami na vlastnú spotrebu a zariadeniami na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Emisie z teplární nie sú zahrnuté

Všetky výrobky – výstup z verejných elektrární a z tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, PJ

Hrubá elektrická energia vyrobená a teplo predané tretím stranám (zariadenia na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla – CHP) verejnými a tepelnými elektrárňami na vlastnú spotrebu a zariadeniami na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Výstupy z teplární nie sú zahrnuté. Verejné tepelné elektrárne vyrábajú elektrickú energiu (a teplo) na predaj tretím stranám ako svoju primárnu činnosť. Môžu byť vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve. Zariadenia na kombinovanú výrobu elektrickej energie (a tepla) čiastočne alebo úplne na vlastnú spotrebu, ako svoju činnosť, ktorá podporuje primárnu činnosť. Výroba hrubej elektrickej energie sa meria ako výstup z hlavných transformátorov, napr. spotreba elektrickej energie v pomocných systémoch a transformátoroch je zahrnutá (zdroj: energetická bilancia)


Tabuľka 2:   Zoznam dodatočných prioritných ukazovateľov  (4)

Číslo

Nomenklatúra ukazovateľov energetickej účinnosti Eurostatu

Ukazovateľ

Čitateľ/Menovateľ

Usmernenia/Definície (5)

1

DOPRAVA D0

Emisie CO2 z cestnej nákladnej dopravy, kt

 

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív na všetky prepravné činnosti s ľahkými dodávkami (vozidlá s celkovou hmotnosťou max. 3 900 kg, určené primárne na prepravu ľahkých nákladov alebo vybavené špeciálnym zariadením, ako je štvorkolesový pohon na dopravu mimo cestných komunikácií – kategória zdroja 1A3bii IPCC), a ťažkými nákladnými vozidlami (všetky vozidlá s celkovou hmotnosťou viac ako 3 900 kg, určené primárne na prepravu ťažkých nákladov – kategória zdroja 1A3biii IPCC okrem autobusov)

Cestná nákladná doprava, Mtkm

 

Počet tonokilometrov prepravených ľahkými a ťažkými nákladnými vozidlami po cestných komunikáciách; jeden tonokilometer predstavuje prepravu jednej tony po cestnej komunikácii na vzdialenosť 1 km (zdroj: dopravné štatistiky)

Poznámka: Údaje o činnostiach by mali byť konzistentné s emisnými údajmi, ak je to možné.

2

PRIEMYSEL A1.1

Celková intenzita CO2 – hutnícky a oceliarsky priemysel, t/Mio Euro

Celkové emisie CO2 z hutníckeho a oceliarskeho priemyslu, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pri výrobe železa a ocele vrátane spaľovania pri výrobe elektrickej energie a tepla (kategória zdroja 1A2a IPCC), pri výrobných procesoch železa a ocele (kategória zdroja 2C1 IPCC) a pri výrobných procesoch ferozliatin (kategória zdroja 2C2 IPCC).

Hrubá pridaná hodnota – hutnícky a oceliarsky priemysel, Bio Euro (EC95)

Hrubá pridaná hodnota pri stálych cenách z roku 1995 vo výrobe surového železa, ocele a ferozliatin (NACE 27.1), výrobe rúrok (NACE 27.2), ďalšieho prvého spracovania železa a ocele (NACE 27.3), odlievania železa (NACE 27.51) a odlievania ocele (NACE 27.52) (zdroj: národné účty)

3

PRIEMYSEL A1.2

Intenzita CO2, týkajúca sa energetiky chemického priemyslu, t/ Mio Euro

Emisie CO2 týkajúce sa energetiky z chemického priemyslu, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pri výrobe chemikálií a chemických výrobkov vrátane spaľovania pri výrobe elektrickej energie a tepla (kategória zdroja 1A2c IPCC)

Hrubá pridaná hodnota chemického priemyslu, Bio Euro (EC95)

Hrubá pridaná hodnota pri stálych cenách z roku 1995 pri výrobe chemikálií a chemických výrobkov (NACE 24) (zdroj: národné účty)

4

PRIEMYSEL A1.3

Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – sklársky a keramický sektor a sektor stavebných materiálov, t/Mio Euro

Emisie CO2 týkajúce sa energetiky zo sklárskeho a keramického sektora a sektora stavebných materiálov, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania palív pri výrobe nekovových minerálnych produktov (NACE 26) vrátane spaľovania pri výrobe elektrickej energie a tepla

Hrubá pridaná hodnota – sklársky a keramický sektor a sektor stavebných materiálov, Bio Euro (EC95)

Hrubá pridaná hodnota pri stálych cenách z roku 1995 pri výrobe nekovových minerálnych produktov (NACE 26) (zdroj: národné účty)

5

PRIEMYSEL C0.1

Špecifické emisie CO2 z hutníckeho a oceliarskeho priemyslu, t/t

Celkové emisie CO2 zo železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pri výrobe železa a ocele vrátane spaľovania pri výrobe elektrickej energie a tepla (kategória zdroja 1A2a IPCC), pri výrobných procesoch železa a ocele (kategória zdroja 2C1 IPCC) a pri výrobných procesoch ferozliatin (kategória zdroja 2C2 IPCC)

Výroba ocele kyslíkovým spôsobom, kt

Výroba ocele kyslíkovým spôsobom (NACE 27) (zdroj: výrobné štatistiky)

6

PRIEMYSEL C0.2

Špecifické emisie CO2, týkajúce sa energetiky z cementárskeho priemyslu, t/t

Emisie CO2, týkajúce sa energetiky zo sklárskeho a keramického sektora a sektora stavebných materiálov, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania palív pri výrobe nekovových minerálnych produktov (NACE 26) vrátane spaľovania pri výrobe elektrickej energie a tepla

Výroba cementu, kt

Výroba cementu (NACE 26) (zdroj: výrobné štatistiky)


Tabuľka 3:   Zoznam dodatkových ukazovateľov

Číslo

Nomenklatúra ukazovateľov energetickej účinnosti Eurostatu

Ukazovateľ

Čitateľ/Menovateľ

Usmernenia/Definície

1

DOPRAVA B0

Špecifické emisie CO2 z nafty z osobných vozidiel, g/ 100 km

Emisie CO2 z osobných vozidiel s dieselovým pohonom, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania nafty pre všetky dopravné činnosti spojené s osobnými vozidlami (vozidlá vyrobené v prvom rade na prepravu osôb, ktoré majú kapacitu max. 12 osôb, pri celkovej hmotnosti vozidla max. 3 900 kg – kategória zdroja 1A3bi IPCC, iba nafta)

Počet kilometrov osobných vozidiel s dieselovým pohonom, Mio km

Počet vozokilometrov všetkých osobných vozidiel s dieselovým pohonom, s oprávnením na použitie na cestných komunikáciách vo verejnej doprave (zdroj: dopravné štatistiky)

2

DOPRAVA B0

Špecifické emisie CO2 z benzínu z osobných vozidiel, g/ 100 km

Emisie CO2 z osobných vozidiel s benzínovým pohonom, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania benzínu pre všetky dopravné činnosti spojené s osobnými vozidlami (vozidlá vyrobené v prvom rade na prepravu osôb, ktoré majú kapacitu max. 12 osôb, pri celkovej hmotnosti vozidla max. 3 900 kg – kategória zdroja 1A3bi IPCC, iba benzín)

Počet kilometrov osobných vozidiel s benzínovým pohonom, Mio km

Počet vozokilometrov všetkých osobných vozidiel s benzínovým pohonom, s oprávnením na použitie na cestných komunikáciách vo verejnej doprave (zdroj: dopravné štatistiky)

3

DOPRAVA C0

Špecifické emisie CO2 z osobných vozidiel, t/pkm

Emisie CO2 pochádzajúce z osobných vozidiel, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pre všetky dopravné činnosti spojené s osobnými automobilmi (automobily vyrobené v prvom rade na prepravu osôb, ktoré majú kapacitu 12 osôb alebo menej, pri celkovej hmotnosti vozidla 3 900 kg alebo menej – kategória zdroja 1A3bi IPCC)

Automobilová preprava osôb, Mpkm

Počet osobokilometrov prepravených v osobných vozidlách; jeden osobokilometer predstavuje prepravu jednej osoby na vzdialenosť jedného kilometra (zdroj: dopravné štatistiky)

Poznámka: Údaje o činnostiach by mali byť konzistentné s emisnými údajmi, ak je to možné.

4

DOPRAVA E1

Špecifické emisie z leteckej dopravy, t/cestujúci

Emisie CO2 z vnútrozemskej leteckej dopravy, kt

Emisie CO2 z vnútrozemskej leteckej dopravy (komerčná, súkromná, poľnohospodárska atď.) vrátane odletov a pristátí (kategória zdroja 1A3aii IPCC). Nezahŕňa spotrebu paliva na letiskách pre pozemnú dopravu. Taktiež nezahŕňa palivo pre nepohyblivé zariadenia na letiskách

Cestujúci vnútrozemskej leteckej dopravy, Mio

Počet osôb mimo posádky lietadiel, cestujúcich letecky (iba pre vnútroštátnu dopravu) (zdroj: dopravné štatistiky)

Poznámka: Údaje o činnostiach by mali byť konzistentné s emisnými údajmi, ak je to možné.

5

PRIEMYSEL A1.4

Intenzita CO2, týkajúca sa energetiky – potravinársky, nápojový a tabakový priemysel t/Mio Euro

Emisie CO2, týkajúce sa energetiky z potravinárskeho priemyslu, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pri výrobe potravinárskych výrobkov, nápojov a tabakových výrobkov vrátane spaľovania pri výrobe elektrickej energie a tepla (kategória zdroja 1A2e IPCC)

Hrubá pridaná hodnota – potravinársky, nápojový a tabakový priemysel, Mio Euro (EC95)

Hrubá pridaná hodnota pri stálych cenách z roku 1995 pri výrobe potravinárskych výrobkov a nápojov (NACE 15) a tabakových výrobkov (NACE 16) (zdroj: národné účty)

6

PRIEMYSEL A1.5

Intenzita CO2, týkajúca sa energetiky – papierenský a tlačiarenský priemysel, t/Mio Euro

Emisie CO2, týkajúce sa energetiky z papierenského a tlačiarenského priemyslu, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pri výrobe celulózy, papiera a papierových výrobkov a publikačných, tlačiarenských činností, reprodukcie záznamových médií vrátane emisií zo spaľovania pri výrobe elektrickej energie a tepla (kategória zdroja 1A2d IPCC)

Hrubá pridaná hodnota – papierenský a tlačiarenský priemysel, Mio Euro (EC95)

Hrubá pridaná hodnota pri stálych cenách z roku 1995 pri výrobe celulózy, papiera a papierových výrobkov (NACE 21) a publikačných, tlačiarenských činností, reprodukcie záznamových médií (NACE 22) (zdroj: vnútroštátne účty)

7

DOMÁCNOSTI A0

Špecifické emisie CO2 z domácností z vykurovania, t/m2

Emisie CO2 z vykurovania domácností, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania palív pri vykurovaní domácností

Plocha trvale obývaných bytových jednotiek, Mio m2

Celková plocha trvale obývaných bytových jednotiek

8

SLUŽBY B0

Špecifické emisie CO2 z vykurovania obchodného a inštitucionálneho sektora, kg/m2

Emisie CO2 z vykurovania obchodného a inštitucionálneho sektora, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pri vykurovaní obchodných a inštitucionálnych budov vo verejnom a súkromnom sektore

Plocha budov služieb, Mio m2

Celková plocha budov služieb (NACE 41, 50, 51, 52, 55, 63, 64, 65, 66, 67, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 80, 85, 90, 91, 92, 93, 99)

9

TRANSFORMÁCIA D0

Špecifické emisie CO2 z verejných elektrární, t/TJ

Emisie CO2 z verejných tepelných elektrární, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania všetkých fosílnych palív na hrubú výrobu elektrickej energie a tepla verejnými tepelnými elektrárňami a zariadeniami na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla (kategória zdroja 1A1ai a 1A1aii IPCC). Emisie z teplární nie sú zahrnuté

Výstup všetkých výrobkov z verejných tepelných elektrární, PJ

Hrubá elektrická energia vyrobená a teplo predané tretím stranám (zariadenia na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla – CHP) verejnými tepelnými elektrárňami a zariadeniami na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Výstupy z teplární nie sú zahrnuté. Verejné tepelné elektrárne vyrábajú elektrickú energiu (a teplo) na predaj tretím stranám ako svoju primárnu činnosť. Môžu byť vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve. Výroba hrubej elektrickej energie sa meria ako výstup z hlavných transformátorov, napr. spotreba elektrickej energie v pomocných systémoch a transformátoroch je zahrnutá (zdroj: energetická bilancia)

10

TRANSFORMÁCIA E0

Špecifické emisie CO2 zo zariadení na vlastnú spotrebu, t/TJ

Emisie CO2 zo zariadení na vlastnú spotrebu, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania všetkých fosílnych palív na hrubú výrobu elektrickej energie a tepla tepelnými elektrárňami na vlastnú spotrebu a zariadeniami na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla

Výstup všetkých výrobkov z tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, PJ

Hrubá elektrická energia vyrobená a teplo predané tretím stranám (zariadenia na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla – CHP) tepelnými elektrárňami na vlastnú spotrebu a zariadeniami na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Tepelné elektrárne na vlastnú spotrebu vyrábajú elektrickú energiu (a tepla) čiastočne alebo úplne na vlastnú spotrebu, ako svoju činnosť, ktorá podporuje ich primárnu činnosť. Výroba hrubej elektrickej energie sa meria ako výstup z hlavných transformátorov, napr. spotreba elektrickej energie v pomocných systémoch a transformátoroch je zahrnutá (zdroj: energetická bilancia)

11

TRANSFORMÁCIA

Intenzita oxidov uhlíka z celkovej výroby energie, t/TJ

Emisie CO2 z klasickej výroby elektrickej energie, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania všetkých fosílnych palív na hrubú výrobu elektrickej energie a tepla verejnými tepelnými elektrárňami,zariadeniami na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla a tepelnými elektrárňami na vlastnú spotrebu. Emisie z teplární nie sú zahrnuté

Výstup všetkých výrobkov z verejných elektrární a elektrární na vlastnú spotrebu, PJ

Hrubá elektrická energia vyrobená a teplo predané tretím stranám (zariadenia na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla – CHP) verejnými elektrárňami a elektrárňami na vlastnú spotrebu a zariadeniami na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Zahŕňa výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie a jadrových zdrojov (zdroj: energetická bilancia)

12

DOPRAVA

Intenzita oxidov uhlíka z dopravy, t/TJ

Emisie CO2 pochádzajúce z dopravy, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pre všetky dopravné činnosti (kategória zdroja 1A3 IPCC)

Celková spotreba energie z dopravy, PJ

Zahŕňa celkovú konečnú spotrebu energie z dopravy zo všetkých energetických zdrojov (vrátane biomasy a spotreby elektrickej energie) (zdroj: energetická bilancia)

13

PRIEMYSEL C0.3

Špecifické emisie CO2, týkajúce sa energetiky z papierenského priemyslu, t/t

Emisie CO2, týkajúce sa energetiky z papierenského a tlačiarenského priemyslu, kt

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív pri výrobe celulózy, papiera a papierových výrobkov a publikačných, tlačiarenských činností, reprodukcie záznamových médií vrátane emisií zo spaľovania pri výrobe elektrickej energie a tepla (kategória zdroja 1A2d IPCC)

Fyzický výstup papiera, kt

Fyzický výstup papiera (NACE 21) (zdroj: výrobné štatistiky)

14

PRIEMYSEL

Emisie CO2 pochádzajúce z priemyselných sektorov, kt

 

Emisie pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív vo výrobných priemyselných sektoroch, stavebníctva a ťažobného a baníckeho priemyslu (okrem ťažby uhlia, ropy a zemného plynu) vrátane spaľovania na výrobu elektrickej energie a tepla (kategória zdroja 1A2 IPCC). Energia využívaná priemyselnými sektormi na prepravu by mala byť zahrnutá v ukazovateľoch dopravy. Emisie spôsobené dopravou mimo cestných komunikácií a ostatnými mobilnými zariadeniami by mali byť zahrnuté v tomto sektore

Celková konečná spotreba energie z priemyslu, PJ

 

Zahŕňa celkovú konečnú spotrebu energie z priemyslu zo všetkých energetických zdrojov (vrátane biomasy a spotreby elektrickej energie) (zdroj: energetická bilancia)

15

DOMÁCNOSTI

Emisie CO2 pochádzajúce z domácností, kt

 

Emisie CO2 pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív v domácnostiach (kategória zdroja 1A4b IPCC)

Celková konečná spotreba energie z domácností, PJ

 

Zahŕňa celkovú konečnú spotrebu energie z domácností zo všetkých energetických zdrojov (vrátane biomasy a spotreby elektrickej energie) (zdroj: energetická bilancia)


(1)  Členské štáty nahlásia čitateľa a menovateľa, ak nie je zahrnutý v spoločnom formáte nahlasovania (CRF).

(2)  Členské štáty by sa mali riadiť týmito usmerneniami. Ak sa nemôžu presne riadiť týmito usmerneniami alebo ak nie je čitateľ a menovateľ úplne stály, členské štáty by to mali jasne oznámiť.

(3)  Odkazy na kategórie zdroja IPCC sa vzťahujú na IPCC (1996) upravené usmernenia 1996 IPCC pre národné inventáre skleníkových plynov.

(4)  Členské štáty nahlásia čitateľa a menovateľa, ak nie je zahrnutý v CRF.

(5)  Členské štáty by sa mali riadiť týmito usmerneniami. Ak sa nemôžu presne riadiť týmito usmerneniami, alebo ak nie je čitateľ a menovateľ úplne stály, členské štáty by to mali jasne oznámiť.


PRÍLOHA IV

TABUĽKA ZHODY

Rozhodnutie č. 280/2004/ES

Toto nariadenie

článok 1

článok 1

článok 2 ods. 1

článok 4 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 4 ods. 3

článok 3 ods. 1

článok 7 ods. 1 a článok 7 ods. 3

článok 3 ods. 2

článok 13 ods. 1 a článok 14 ods. 1

článok 3 ods. 3

článok 12 ods. 3

článok 4 ods. 1

článok 6

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 3

článok 24

článok 4 ods. 4

článok 5 ods. 1

článok 5 ods. 1

článok 21 ods. 1

článok 5 ods. 2

článok 21 ods. 3

článok 5 ods. 3

článok 5 ods. 4

článok 5 ods. 5

článok 22

článok 5 ods. 6

článok 5 ods. 7

článok 24

článok 6 ods. 1

článok 10 ods. 1

článok 6 ods. 2

článok 10 ods. 3

článok 7 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 11 ods. 1 a článok 11 ods. 2

článok 7 ods. 3

článok 8 ods. 1

článok 23

článok 8 ods. 2

článok 7 ods. 4

článok 8 ods. 3

článok 9 ods. 1

článok 26

článok 9 ods. 2

článok 9 ods. 3

článok 10

článok 11

článok 28

článok 12

článok 29


Vyhlásenia Komisie

„Komisia berie na vedomie vypustenie článku 10 jej pôvodného návrhu. V záujme zlepšenia kvality a transparentnosti údajov v súvislosti s emisiami CO2 a inými informáciami o námornej doprave, ktoré sú relevantné z hľadiska klímy, však súhlasí, aby sa táto otázka riešila v rámci jej nadchádzajúcej iniciatívy o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z lodnej dopravy, ktorú sa zaväzuje prijať v prvej polovici roku 2013. V tejto súvislosti Komisia plánuje navrhnúť zmenu a doplnenie tohto nariadenia.“

„Komisia poznamenáva, že na účely zabezpečenia správneho fungovania tohto nariadenia možno budú potrebné doplnkové pravidlá, pokiaľ ide o zriaďovanie, udržiavanie a úpravu systémov politík, opatrení a projekcií Únie, ako aj vypracovanie približných inventúr skleníkových plynov. Začiatkom roka 2013 túto otázku preskúma v úzkej spolupráci s členskými štátmi a prípadne navrhne zmenu a doplnenie nariadenia.“


Top