EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32012R0102

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 102/2012 z  27. januára 2012 , ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách, po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009, a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa preskúmania pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Južnej Afrike podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009

OJ L 36, 9.2.2012, p. 1–16 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 11 Volume 118 P. 186 - 201

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 20/04/2018: This act has been changed. Current consolidated version: 20/07/2016

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2012/102/oj

9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 36/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 102/2012

z 27. januára 2012,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách, po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009, a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa preskúmania pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Južnej Afrike podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 2, článok 9 ods. 4 a článok 11 ods. 2,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Európska komisia (ďalej len „Komisia“) po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Predchádzajúce prešetrovania a existujúce opatrenia

(1)

Nariadením (ES) č. 1796/1999 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov (ďalej len „oceľové laná“) s pôvodom okrem iného v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Indii, Južnej Afrike a na Ukrajine. Tieto opatrenia sa budú ďalej uvádzať ako „pôvodné opatrenia“ a prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu opatrení pôvodným nariadením, sa bude ďalej uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

V roku 2001 Rada nariadením (ES) č. 1601/2001 (3) uložila konečné antidumpingové clo pohybujúce sa v rozmedzí od 9,7 % do 50,7 % na dovoz určitých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom okrem iného v Ruskej federácii. Rovnaká úroveň cla bola uložená nariadením Rady (ES) 1279/2007 (4) po čiastočných predbežných preskúmaniach a preskúmaniach pred uplynutím platnosti. V apríli 2004 Rada nariadením (ES) č. 760/2004 (5) rozšírila pôvodné opatrenia na dovoz oceľových lán zasielaných z Moldavska po prešetrovaní obchádzania antidumpingových opatrení uložených na dovoz oceľových lán s pôvodom na Ukrajine cez Moldavsko. Podobne, v októbri 2004 Rada nariadením (ES) č. 1886/2004 (6) rozšírila pôvodné opatrenia proti ČĽR na dovoz oceľových lán zasielaných z Maroka.

(3)

Nariadením (ES) č. 1858/2005 (7) Rada po preskúmaní pred uplynutím platnosti zachovala pôvodné opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia. Tieto opatrenia budú preto ďalej uvádzané ako „platné opatrenia“ a prešetrovanie týkajúce sa preskúmania pred uplynutím platnosti sa bude ďalej uvádzať ako „posledné prešetrovanie“. V máji 2010 Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 400/2010 (8) rozšírila pôvodné opatrenia na dovoz oceľových lán zasielaných z Kórejskej republiky po prešetrení obchádzania antidumpingových opatrení vzťahujúcich sa na dovoz oceľových lán s pôvodom v ČĽR cez Kórejskú republiku.

2.   Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti

(4)

Dňa 13. novembra 2010 Komisia oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie začatie prešetrovania pred uplynutím platnosti (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) (9) antidumpingových opatrení vzťahujúcich sa na dovoz oceľových lán s pôvodom v ČĽR, Južnej Afrike a na Ukrajine podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti podal Koordinačný výbor odvetví oceľových lán Európskej únie (EWRIS) (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie predstavujúcich významný podiel, v tomto prípade viac ako 60 % celkovej výroby oceľových lán v Únii. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie (ďalej len „VOÚ“).

(6)

Keďže neexistujú takéto dôkazy v súvislosti s dovozom s pôvodom v Indii, žiadateľ nepožiadal o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti v súvislosti s dovozom s pôvodom v Indii. Následne sa účinnosť opatrení vzťahujúcich sa na dovoz s pôvodom v Indii skončila 17. novembra 2010 (10).

3.   Prešetrovanie

(7)

Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, o ktorých sa vedelo, a ich združenia, zástupcov vyvážajúcich krajín, žiadateľa a výrobcov z Únie uvedených v žiadosti o začatie preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania.

(8)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výrobcov a dovozcov v Únii zapojených do prešetrovania sa v oznámení o začatí konania pôvodne počítalo s vytvorením vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky skutočne potrebný, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, uvedené strany boli požiadané, aby sa prihlásili do dvoch týždňov od začatia konania a aby poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí konania.

(9)

Vzhľadom na skutočnosť, že iba jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR poskytol informácie požadované v oznámení o začatí konania a vyjadril ochotu ďalej spolupracovať s Komisiou, bolo rozhodnuté o nepoužití vzorky v prípade vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a zaslaní dotazníka uvedenému výrobcovi.

(10)

Dvadsať výrobcov/skupín výrobcov z Únie poskytlo informácie požadované v oznámení o začatí konania a vyjadrilo ochotu spolupracovať s Komisiou. Na základe informácií od výrobcov/skupín výrobcov z Únie Komisia vybrala vzorku troch výrobcov/skupín výrobcov, ktorí sa považovali za reprezentatívnu vzorku VOÚ v zmysle objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii.

(11)

Osem dovozcov poskytlo informácie požadované v oznámení o začatí konania a vyjadrilo ochotu spolupracovať s Komisiou. Keďže však príslušný výrobok dovážali v skutočnosti iba dvaja dovozcovia, Komisia sa rozhodla nepoužiť výber vzorky a zaslala dotazník uvedeným dovozcom.

(12)

Dotazníky boli preto zaslané trom výrobcom/skupinám výrobcov z Únie zaradeným do vzorky, dvom dovozcom a všetkým známym vyvážajúcim výrobcom v troch príslušných krajinách.

(13)

Vyvážajúci výrobca v ČĽR, ktorý odpovedal na otázky vo formulári týkajúcom sa výberu vzorky, následne nepredložil vyplnený dotazník. Preto sa usudzuje, že počas prešetrovania nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia v ČĽR.

(14)

Jeden vyvážajúci výrobca na Ukrajine poskytol v čase začatia prešetrovania obmedzené informácie. Tento výrobca bol vyzvaný, aby vyplnil dotazník, nezaslal však odpovede v dotazníku. Preto sa dospelo k záveru, že počas prešetrovania nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia na Ukrajine.

(15)

Odpovede v dotazníku poskytol jeden vyvážajúci výrobca v Južnej Afrike.

(16)

Odpovede v dotazníku zaslali traja výrobcovia/skupiny výrobcov zaradení do vzorky, dvaja dovozcovia a jeden používateľ z Únie.

(17)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a následnej ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia z Únie:

CASAR Drahtseilwerk Saar GmbH, Nemecko,

spoločnosť BRIDON Group zložená z dvoch spoločností: Bridon International Ltd. Spojené kráľovstvo a BRIDON International GmbH, Nemecko,

REDAELLI Tecna Spa, Taliansko.

b)

Vyvážajúci výrobca v Južnej Afrike:

SCAW Južná Afrika Ltd., Južná Afrika.

c)

Dovozcovia:

HEKO Industrieerzeugnisse GmbH, Nemecko,

SENTECH International, Francúzsko.

d)

Používateľ:

ASCENSORES ORONA S coop, Španielsko.

(18)

Prešetrovanie v súvislosti s pokračovaním alebo opakovaným výskytom dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. októbra 2009 do 30. septembra 2010 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Skúmanie trendov dôležitých pre hodnotenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2007 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(19)

Príslušný výrobok je rovnaký ako v pôvodom prešetrovaní a poslednom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platných opatrení, t. j. oceľové laná a káble vrátane uzavretých lán okrem lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm (v terminológii výrobného odvetvia často uvádzané ako oceľové laná), ktoré sú v súčasnosti zaradené do kódov KN ex 7312 10 81, ex 7312 10 83, ex 7312 10 85, ex 7312 10 89 a ex 7312 10 98 („príslušný výrobok“).

2.   Podobný výrobok

(20)

Ako bolo stanovené v pôvodnom prešetrovaní a poslednom prešetrovaní, toto revízne prešetrovanie potvrdilo, že oceľové laná vyrábané v ČĽR a na Ukrajine a vyvážané do Únie, oceľové laná vyrábané a predávané na domácom trhu v Južnej Afrike a vyvážané do Únie, oceľové laná vyrábané a predávané na domácom trhu v analogickej krajine, v Turecku, a oceľové laná vyrábané a predávané v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a konečných používateľov, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(21)

Dovozca uviedol tvrdenie, ktoré v poslednom prešetrovaní uviedlo aj Európske združenie výrobcov oceľových lán (European Wire Rope Importers Association, EWRIA). Tvrdil, že príslušný výrobok a výrobky vyrábané a predávané v Únii sa líšia a že by sa malo rozlišovať medzi lanami určenými na všeobecný účely a lanami určenými na špeciálne účely. Týmto tvrdeniam boli venovaná náležitá pozornosť v pôvodnom nariadení a poslednom nariadení, ktorými boli uložené dočasné a konečné opatrenia na dovoz príslušného výrobku. Okrem toho vo veci T-369/08 EWRIA proti Európskej komisii Všeobecný súd rozhodol, že Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že pri prešetrovaniach nerozlišovala medzi lanami určenými na všeobecné účely a lanami na špeciálne účely na základe dostupných dôkazov (11).

(22)

Keďže dovozca nepredložil žiadny nový prvok, ktorý by dokázal, že sa zmenil základ, na ktorom stoja pôvodné zistenia, závery prijaté v pôvodnom nariadení a poslednom nariadení sa potvrdzujú.

C.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(23)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmala pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu po možnom uplynutí platnosti platných opatrení.

1.   Predbežné poznámky

(24)

Pokiaľ ide o ČĽR a Ukrajinu, žiaden z vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval v plnej miere. Prihlásil sa jeden vyvážajúci výrobca na Ukrajine a jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR, ktorým bol zaslaný dotazník určený pre vyvážajúcich výrobcov. Ich odpovede v dotazníku boli považované za neúplné a rozporuplné a v ich prevádzkach sa nemohli uskutočniť overovacie návštevy. Príslušné spoločnosti boli riadne písomne informované o tom, že za týchto okolností sa musia použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. V Južnej Afrike jediný známy vyvážajúci výrobca predložil informácie o svojom predaji na vývoz do Únie počas ORP, ktorý predstavoval všetok predaj na vývoz z Južnej Afriky do Únie počas rovnakého obdobia.

(25)

Celkový objem dovozu oceľových lán z ČĽR, Južnej Afriky a Ukrajiny evidovaný Eurostatom dosiahol počas ORP 4 833 ton, čo predstavuje 2,4 % podiel na trhu Únie. Celkový dovoz príslušných krajín dosiahol počas posledného prešetrovania 3 915 ton, čo predstavuje 2,2 % podiel na trhu Únie.

2.   Dumping pri dovoze počas ORP

(26)

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia sa vždy, ak sa okolnosti nezmenili alebo ak boli k dispozícii informácie, použila rovnaká metodika ako v pôvodnom prešetrovaní. V prípade nespolupráce, ako to bolo v prípade ČĽR a Ukrajiny, sa museli použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

2.1.   ČĽR

(27)

Celkový objem dovozu oceľových lán z ČĽR evidovaný Eurostatom dosiahol počas ORP 4 530 ton, čo predstavuje 2,2 % podiel na trhu Únie.

2.1.1.   Analogická krajina

(28)

Nakoľko ČĽR má transformujúcu sa ekonomiku, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia musela odvodiť na základe informácií získaných z vhodnej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom.

(29)

V poslednom prešetrovaní sa ako analogická krajina na účel stanovenia normálnej hodnoty použilo Turecko. V prípade tohto prešetrovania žiadateľ navrhol použiť znova Turecko. Nikto nenamietal proti výberu analogickej krajiny.

(30)

Z prešetrovania vyplynulo, že Turecko má konkurenčný trh pre oceľové laná s troma domácimi výrobcami, ktorí zásobujú približne 53 % trhu, a konkurenciu zo strany dovozu z ďalších tretích krajín. V prípade Turecka nebolo uložené žiadne dovozné clo na príslušný výrobok a neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia dovozu oceľových lán do Turecka. Napokon, ako sa uvádza v odôvodnení 20, výrobok vyrábaný a predávaný na tureckom domácom trhu bol podobný výrobku vyvážanému vyvážajúcim výrobcom z ČĽR do Únie.

(31)

Preto sa dospelo k záveru, že Turecko predstavuje vhodnú analogickú krajinu na účel určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

2.1.2.   Normálna hodnota

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota stanovená na základe informácií získaných od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe ceny zaplatenej alebo splatnej neprepojenými zákazníkmi na domácom trhu Turecka. Informácie, ktoré poskytol tento výrobca, sa analyzovali a zistilo sa, že tento predaj sa uskutočnil pri bežnom obchodovaní a že je reprezentatívny.

(33)

V dôsledku toho bola normálna hodnota stanovená ako vážený priemer cien domáceho predaja spolupracujúceho výrobcu v Turecku neprepojeným zákazníkom.

2.1.3.   Vývozná cena

(34)

V dôsledku toho, že výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, vývozná cena bola v súlade s článkom 18 základného nariadenia stanovená na základe verejne dostupných informácií. Zistilo sa, že informácie zhromaždené na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia sú na výpočet dumpingového rozpätia vhodnejšie ako informácie z Eurostatu, keďže príslušné číselné znaky KN sa vzťahujú na širšie vymedzenie výrobkov ako príslušný výrobok vymedzený v odôvodnení 19.

2.1.4.   Porovnanie

(35)

Na účely vykonania spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou na základe ceny zo závodu a na rovnakej úrovni obchodu sa formou úprav riadne zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na porovnateľnosť cien. Tieto úpravy sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonali s cieľom zohľadniť dopravné a poistné náklady.

2.1.5.   Dumpingové rozpätie

(36)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou do Únie. Toto porovnanie preukázalo existenciu značného dumpingu okolo 38 %.

2.2.   Južná Afrika

(37)

Celkový objem dovozu oceľových lán z Južnej Afriky, evidovaný Eurostatom, dosiahol počas ORP 281 ton, čo predstavuje 0,1 % podiel na trhu Únie, t. j. minimálnu úroveň. Jediný známy vyvážajúci výrobca predstavoval 100 % tohto dovozu.

2.2.1.   Normálna hodnota

(38)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia bola normálna hodnota stanovená na základe ceny, zaplatenej alebo splatnej na domácom trhu v Južnej Afrike neprepojenými zákazníkmi, keďže sa zistilo, že tento predaj sa uskutočnil pri bežnom obchodovaní a že je reprezentatívny.

2.2.2.   Vývozná cena

(39)

Keďže všetok predaj príslušného výrobku na vývoz sa stanovil priamo pre nezávislých zákazníkov v Únii, vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien.

2.2.3.   Porovnanie

(40)

Na účely vykonania spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou na rovnakej úrovni obchodu, na základe ceny zo závodu, sa formou úprav riadne zohľadnili rozdiely, v prípade ktorých sa tvrdilo a preukázalo, že majú vplyv na porovnateľnosť cien. Tieto úpravy sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonali s cieľom zohľadniť dopravné, poistné a úverové náklady.

2.2.4.   Dumpingové rozpätie

(41)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou do Únie podľa druhu výrobku. Toto porovnanie poukázalo na existenciu dumpingu vo výške 17 %, ktorý je nižší ako dumpingové rozpätie 38,6 %, zistené v pôvodnom prešetrovaní.

2.3.   Ukrajina

(42)

Ako bolo zaznamenané v Eurostate, celkový objem dovozu oceľových lán z Ukrajiny predstavoval počas ORP 22 ton, čo predstavuje menej ako 0,1 % podiel na trhu Únie, t. j. minimálnu úroveň.

2.3.1.   Normálna hodnota

(43)

Podľa článku 18 základného nariadenia bola normálna hodnota stanovená na základe informácií uvedených v žiadosti žiadateľa o preskúmanie, čo zodpovedá cene zaplatenej alebo splatnej na domácom trhu na Ukrajine neprepojenými zákazníkmi.

2.3.2.   Vývozná cena

(44)

Keďže ukrajinskí výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe verejne dostupných informácií. Zistilo sa, že informácie zhromaždené na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia sú najvhodnejšie na výpočet dumpingového rozpätia, pretože tieto informácie sa presne týkajú príslušného výrobku vymedzeného v odôvodnení 19.

2.3.3.   Porovnanie

(45)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania sa vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila o náklady na námornú dopravu a poistenie uvedené v žiadosti žiadateľa o preskúmanie. V dôsledku toho sa pre ORP stanovilo dumpingové rozpätie vyššie ako 80 %.

3.   Pravdepodobný vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení

3.1.   Predbežné poznámky

(46)

Žiadny z 28 známych vyvážajúcich výrobcov z ČĽR nespolupracoval.

(47)

Dvaja juhoafrickí vyvážajúci výrobcovia uvedený v žiadosti o preskúmanie odpovedali na otázky Komisie, ale iba jeden z nich, ktorý mal záujem o vývoz do Únie, spolupracoval a vyplnil dotazník. V Južnej Afrike nie sú žiadni ďalší známi výrobcovia.

(48)

Pokiaľ ide o Ukrajinu, známy vyvážajúci výrobca zastavil spoluprácu, ako je vysvetlené v odôvodnení 14. Na Ukrajine nie sú známi žiadni ďalší výrobcovia.

3.2.   ČĽR

3.2.1.   Predbežné poznámky

(49)

V pôvodnom prešetrovaní všetky spoločnosti z ČĽR podliehali jedinému antidumpingovému clu so sadzbou 60,4 %. Objem dovozu z ČĽR sa výrazne znížil z 11 484 ton počas OP pôvodného prešetrovania (EÚ-15) na 1 942 ton počas ORP posledného prešetrovania (EÚ-25), ale potom sa zvýšil na 4 530 ton v súčasnom ORP. Je však potrebné poznamenať, že dovoz z ČĽR má od roku 2001 stúpajúci trend. Súčasný podiel ČĽR na trhu je približne 2,2 %.

(50)

Na určenie pravdepodobnosti, či dumping bude pokračovať v prípade zrušenia opatrení, sa skúmalo cenové správanie vyvážajúcich výrobcov voči iným vývozným trhom, vývozné ceny do Únie, výrobné kapacity a praktiky obchádzania. Informácie týkajúce sa dovozných cien od vývozcov boli stanovené na základe údajov Eurostatu, informácie týkajúce sa objemu vývozu a vývozných cien boli stanovené na základe štatistických informácií ČĽR a informácie týkajúce sa kapacity boli stanovené na základe informácií uvedených v žiadosti. Zistilo sa, že údaje Eurostatu sú najvhodnejšie na účely porovnania s štatistickými informáciami ČĽR, pretože porovnanie bolo možné iba v prípade širšieho vymedzenia výrobku, ako je vysvetlené v nasledujúcom odôvodnení.

3.2.2.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a vývoznými cenami do Únie

(51)

Štatistické informácie, ktoré boli k dispozícii z verejne dostupných databáz ČĽR, sa týkajú širšieho vymedzenia výrobku ako je vymedzenie príslušného výrobku. Preto na základe týchto informácií nebolo možné vykonať zmysluplnú analýzu množstva vyvezeného na ďalšie trhy. Analýza cien, pre ktorú sa mohla použiť databáza ČĽR, je založená na primeraných odhadoch vzhľadom na podobné vlastnosti ostatných výrobkov pravdepodobne zahrnutých do analýzy.

(52)

Na základe dostupných informácií, ako je vysvetlené v predošlom odôvodnení, sa zistilo, že vývozné ceny z ČĽR na ďalšie vývozné trhy boli v priemere značne nižšie ako vývozné ceny do Únie (o približne 30 % pri nezohľadnení zaplatených antidumpingových ciel). Keďže sa predaj na vývoz z ČĽR do Únie, ako sa stanovuje v odôvodnení 36, uskutočnil na dumpingovej úrovni, naznačuje to, že vývoz na trhy ostatných tretích krajín boli pravdepodobne dumpingové ešte vo vyššej miere ako predaj na vývoz do Únie. Preto sa dospelo k záveru, že úroveň vývozných cien pre iné tretie krajiny možno považovať za ukazovateľ pravdepodobnej úrovne cien vývozného predaja do Únie v prípade, že sa opatrenia zrušia. Na základe toho a vzhľadom na nízke cenové úrovne vývozu na trhy tretích krajín sa dospelo k záveru, že existuje výrazný priestor pre zníženie vývozných cien do Únie, v dôsledku čoho by sa tiež zvýšil dumping.

3.2.3.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii

(53)

Zistilo sa tiež, že cenová úroveň predaja realizovaného VOÚ v Únii bola v priemere značne vyššia ako úroveň vývozných cien vývozcu z ČĽR na trhy v ostatných tretích krajinách. Skutočnosť, že všeobecne prevládajúca cenová hladina pre príslušný výrobok na trhu Únie robí z trhu Únie veľmi príťažlivý trh, sa vzťahuje aj na ČĽR. Vyššia cenová úroveň na trhu Únie je stimulom na zvyšovanie vývozu do Únie.

3.2.4.   Dumpingové rozpätie

(54)

Podľa záveru vyvodeného v odôvodnení 36 bol predaj na vývoz z ČĽR do Únie uskutočnený na výrazne dumpingových úrovniach na základe normálnej hodnoty analogickej krajiny. V prípade skončenia opatrení neexistuje dôvod predpokladať, že sa tento dovoz nebude uskutočňovať za podobné dumpingové ceny a vo vyšších množstvách.

3.2.5.   Nevyužitá kapacita a zásoby

(55)

Podľa žiadosti o preskúmanie a na základe krížovej kontroly uskutočnenej na základe verejne dostupných informácií (t. j. informácií, ktoré zverejnili spoločnosti na svojich webových stránkach) boli kapacity všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR odhadnuté na 1 355 000 ton. Odhad žiadateľa týkajúci sa využitia kapacity výrobcov z ČĽR je približne 63 %, čo predstavuje nevyužitú kapacitu viac ako 500 000 ton. Žiadateľ poskytol aj informácie o ďalších výrobných prevádzkach, ktoré sa zriaďujú, a o veľkosti domáceho trhu. Výrobcovia z ČĽR majú teda významné nevyužité kapacity, ktoré prevažne presahujú nielen množstvo vývozu do Únie počas ORP, ale aj celkovú spotrebu Únie. Preto existuje schopnosť výrazne zvýšiť množstvo vývozu do Únie najmä z dôvodu, že neexistujú fakty svedčiace o tom, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by dokázali absorbovať akúkoľvek dodatočnú výrobu v takýchto množstvách. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že je veľmi nepravdepodobné, aby domáci trh v ČĽR dokázal absorbovať akékoľvek nevyužité kapacity v dôsledku prítomnosti značného počtu konkurujúcich výrobcov.

3.2.6.   Praktiky obchádzania

(56)

Zistilo sa, že platné opatrenia vzťahujúce sa na dovoz príslušného výrobku z ČĽR boli obchádzané prostredníctvom dovozu uskutočneného prekládkou cez Maroko v roku 2004 a cez Kórejskú republiku v roku 2010. To naznačuje jasný záujem predajcov oceľových lán z ČĽR o trh Únie a ich neochotu konkurovať na trhu Únie na nedumpingovej úrovni. To sa považuje za ďalší náznak, že objem vývozu z ČĽR by sa mohol zvýšiť a mohol by vstúpiť na trh Únie s dumpingovými cenami, ak by sa opatrenia zrušili.

3.3.   Južná Afrika

3.3.1.   Predbežné poznámky

(57)

V Južnej Afrike existujú dvaja známi výrobcovia. Ako už bolo vysvetlené, počas tohto revízneho prešetrovania spolupracoval jeden vyvážajúci výrobca.

(58)

Druhý známy výrobca nepreukázal žiadny záujem o vývoz do Únie a uviedol, že jeho kapacita výroby je úplne využitá a predáva sa na juhoafrickom domácom trhu.

(59)

Dovoz z Južnej Afriky sa od uloženia pôvodných opatrení značne znížil. Podiel dovozu z Južnej Afriky (0,1 %) na trhu bol nižší ako minimálny prah počas ORP a predstavoval celkove 281 ton. Okrem toho väčšina tohto dovozu bola nakoniec určená na použitie v zahraničí, ktoré sa od predchádzajúceho prešetrovania výrazne rozvinulo, a tento dovoz nebol preclený v EÚ. Len menšie množstvá príslušného výrobku boli prepustené do voľného obehu v EÚ.

(60)

Aby sa stanovilo, či by dumping pokračoval, ak by sa zrušili opatrenia, preskúmali sa informácie, ktoré poskytol spolupracujúci vývozca o objeme vývozu a vývozných cenách do Únie a tretích krajín, nevyužitá kapacita a zásoby a stav juhoafrického domáceho trhu.

3.3.2.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a vývoznými cenami do Únie

(61)

Spolupracujúci vývozca príslušného výrobku poskytol informácie týkajúce sa objemu a cien na iných vývozných trhoch, ako vývozný trh Únie. Vyvážajúci výrobca predáva značnú časť svojej výroby na vývozných trhoch napriek tomu, že objem vývozu sa počas posudzovaného obdobia znížil. Činnosť spoločnosti v oblasti vývozu je zameraná väčšinou na dva špecifické segmenty trhu: laná pre hĺbkovú ťažbu a laná používané na účely súvisiace s vŕtaním na mori.

(62)

Vývozné ceny spoločnosti do tretích krajín porovnané s vývoznými cenami do Únie, vrátane platného antidumpingového cla, boli vo všetkých rokoch v posudzovanom období celkovo značne vyššie (30 % až 70 %). Cenová výhoda dosiahnutá vývozcom na trhoch iných tretích krajín v porovnaní s cenami na trhu Únie poukazuje na to, že vývozca by v budúcnosti nevstúpil na trh Únie so značnými množstvami, ak by sa opatreniami zrušili. V tejto súvislosti sa takisto usúdilo, že ako je vysvetlené v odôvodnení 61, činnosti spoločnosti v oblasti vývozu sú zamerané na výrobky, ktoré nie sú primárne žiadané na trhu Únie.

3.3.3.   Nevyužitá kapacita a zásoby

(63)

Od posledného prešetrovania spolupracujúci vyvážajúci výrobca udržiaval zásoby na stabilnej úrovni. Využitie kapacity (približne 70 – 75 %) bolo tiež na obvyklých úrovniach vzhľadom na technické obmedzenia vo výrobnom procese. Maximálna dostupná nevyužitá kapacita je v rozmedzí 1 500 – 3 500 ton. Vyvážajúci výrobca neplánuje rozšíriť svoje výrobné kapacity o významné množstvá. Zdá sa, že schopnosť zvýšiť množstvo vývozu do Únie je obmedzená vzhľadom na skutočnosť, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by dokázali absorbovať ďalšiu výrobu.

(64)

Okrem toho je potrebné uviesť, že výroba smeruje najmä na domáci trh, na ktorom sa dosahujú veľké zisky, preto táto spoločnosť nemá záujem vyvážať značné množstvá do Únie.

3.4.   Ukrajina

3.4.1.   Predbežné poznámky

(65)

Vzhľadom na to, že známy ukrajinský vývozný výrobca nespolupracoval, ako je uvedené v odôvodnení 14, zistenia boli založené na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Keďže o výrobnom odvetví Ukrajiny je známych málo informácií, nasledujúce závery sa opierajú o informácie uvedené v žiadosti žiadateľa o preskúmanie a verejne dostupné štatistické údaje o obchode. Upozorňujeme, že na Ukrajine nie sú známi žiadni ďalší výrobcovia a že nasledujúce úvahy v súvislosti s konkrétnymi výrobnými kapacitami sa týkajú známeho vyvážajúceho výrobcu.

(66)

Na určenie, či by sa mohol dumping zopakovať, ak by sa zrušili opatrenia, sa skúmali vývozné ceny do tretích krajín a do Únie, nevyužitá kapacita a praktiky obchádzania.

3.4.2.   Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a vývoznými cenami do Únie

(67)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie spoľahlivejšie informácie, zohľadnili sa informácie poskytnuté v žiadosti vo vzťahu k ďalším vývozným trhom, ktoré boli založené na verejne dostupných štatistických údajoch. Analýzou dostupných údajov sa zistilo, že priemerné vývozné ceny do týchto krajín boli podstatne nižšie ako priemerné vývozné ceny do Únie. Ako už bolo vysvetlené v prípade ČĽR a Južnej Afriky, vývozné ceny do iných tretích krajín sa považovali za ukazovateľ pravdepodobnej cenovej úrovne vývozných predajov do Únie, ak by sa zrušili opatrenia. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že existuje značný priestor na zníženie vývozných cien do Únie a s veľkou pravdepodobnosťou na dumpingovú úroveň.

3.4.3.   Nevyužitá kapacita

(68)

V posledných rokoch dvaja predtým známi vyvážajúci výrobcovia zlúčili svoje činnosti. V dôsledku toho sa kapacita výroby stanovená v poslednom prešetrovaní zmenšila. Podľa dôkazov, ktoré boli k dispozícii v žiadosti a ktoré uviedol známy vyvážajúci výrobca, odhadovaná kapacita výroby na Ukrajine je v rozmedzí 35 000 – 40 000 ton, pričom približne 70 % z tohto množstva sa používa na skutočnú výrobu. Nevyužitá kapacita, ktorá je v rozmedzí 10 500 – 12 000 ton, teda svedčí o tom, že schopnosť výrazne zvýšiť množstvo určené na vývoz do Únie skutočne existuje. Skutočná spotreba na Ukrajine vypočítaná na základe známej výroby a štatistických informácií o dovoze a vývoze svedčí o tom, že domáci trh nedokáže absorbovať žiadne ďalšie kapacity. Ukrajina teda zostáva krajinou, z ktorej presmerovanie nevyužitých kapacít na trh Únie je najvýznamnejšie zo všetkých príslušných krajín, najmä preto, že neexistujú žiadne náznaky, že by trhy tretích krajín alebo domáci trh dokázali absorbovať akúkoľvek ďalšiu výrobu.

3.4.4.   Praktiky obchádzania

(69)

Po uložení súčasných opatrení na dovoz oceľových lán z Ukrajiny sa zistilo, že tieto opatrenia sa obchádzajú dovozom oceľových lán z Moldavska. Usúdilo sa, že zistené praktiky obchádzania boli ďalším faktorom poukazujúcim na záujem o vstup na trh Únie a neschopnosť konkurovať na trhu Únie pri nedumpingových úrovniach.

3.5.   Záver

(70)

Pokračovanie značného dumpingu sa zistilo v prípade ČĽR a Ukrajiny a v zníženej miere v prípade v Južnej Afriky, aj keď objem dovozu z Južnej Afriky a Ukrajiny bol na nízkych úrovniach.

(71)

Na účely preskúmania, či by bol opakovaný výskyt dumpingu pravdepodobný v prípade zrušenia antidumpingových opatrení, sa analyzovali nevyužité kapacity a nevyužité zásoby, ako aj cenové a vývozné stratégie na rôznych trhoch. Toto preskúmanie ukázalo, že v ČĽR a v menšej miere na Ukrajine neexistujú významné nevyužité kapacity a nahromadené zásoby. V Južnej Afrike sa nezistili žiadne významné nevyužité kapacity alebo neobvyklé zásoby. Okrem toho sa zistilo, že vývozné ceny do ďalších tretích krajín boli vo všeobecnosti nižšie ako vývozné ceny na trh Únie v prípade ČĽR a Ukrajiny a že Únia preto zostala príťažlivým trhom pre vyvážajúcich výrobcov z týchto krajín. Vývoz z Južnej Afriky do ďalších krajín bol však na výrazne vyšších úrovniach ako vývoz do Únie a zdalo sa, že nie je za dumpingové ceny. Preto sa dospelo k záveru, že je veľmi pravdepodobné, že vývoz z ČĽR a Ukrajiny do tretích krajín bude presmerovaný do Únie, ak by prístup na trh Únie bol bez antidumpingových opatrení. Dostupné nevyužité výrobné kapacity budú tiež pravdepodobne viesť k zvýšenému dovozu z týchto krajín. Pri analýze stratégií tvorby cien sa okrem toho zistilo, že tento vývoz z Ukrajiny a ČĽR by sa veľmi pravdepodobne uskutočnil za dumpingové ceny. V prípade ČĽR a Ukrajiny boli tieto závery posilnené faktom, že sa zistilo obchádzanie existujúcich opatrení dovozom cez iné krajiny, čo naznačuje, že vyvážajúce krajiny neboli schopné konkurovať na trhu Únie za primerané ceny. Naopak, v prípade juhoafrického výrobcu sa usúdilo, že dokáže konkurovať ostatným výrobcom, vrátane výrobcov z Únie, na trhoch ďalších tretích krajín za spravodlivé ceny. Ak zohľadníme uvedené skutočnosti, v prípade ČĽR a Ukrajiny sa stanovuje, že v prípade, že sa povolí skončenie opatrení, dumping by pravdepodobne pokračoval v značnom množstve. Naopak, ak zohľadníme zníženú úroveň dumpingu od pôvodného prešetrovania, skutočnosť, že vývoz do ďalších krajín sa uskutočnil za výrazne vyššie ceny ako vývoz do EÚ a predvídateľne nízky dopyt po výrobkoch z Južnej Afriky, usudzuje sa, že pokračovanie dumpingového dovozu v značnom množstve by vzhľadom na dovoz z Južnej Afriky bolo nepravdepodobné.

(72)

Ukrajinská vláda sa k uvedeným zisteniam vyjadrila a uviedla, že predpoklad, že by zrušenie antidumpingových opatrení viedlo k presmerovaniu výroby ukrajinského výrobcu na trh Únie, je prehnaný a neprimeraný. Na podporu svojho tvrdenia ukrajinská vláda tvrdila, že platné opatrenia viedli k strate odberateľských kontaktov v EÚ a teda k ukončeniu vývozu do Únie, a že namiesto toho sa ukrajinský vývoz teraz zameriava na trhy v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ) a v Ázii. Ukrajinská vláda sa však nevyjadrila k atraktivite trhu Únie, ktorá vyplýva zo značných cenových rozdielov na týchto trhoch, ako je uvedené v odôvodnení 67, a ušlo jej, že je skutočne pravdepodobné, že by bol ukrajinský vývoz presmerovaný do Únie v prípade, že sa povolí skončenie opatrení.

(73)

Po uverejnení žiadateľ tvrdil, že klesajúci objem vývozu na iné trhy zo strany juhoafrického výrobcu podľa predpokladu povedie k zvýšeniu voľnej kapacity, ktorú domáci trh neabsorbuje, čo povedie k zvýšenému dovozu do Únie. Tieto tvrdenia však neboli podložené dôkazmi. Naopak, uviedlo sa, že pokles vývozu spolupracujúceho dovozcu bol počas posudzovaného obdobia zmiernený predajom na domácom trhu, ktorý počas rovnakého obdobia klesol menej. Medzi obdobím od roku 2009 do OP sa tiež zvýšil celkový objem predaja spoločnosti. Nič teda nenasvedčuje tomu, že by argumentácia žiadateľa bola mohla byť odôvodnená.

(74)

Žiadateľ okrem toho kritizoval Komisiu za to, že nezohľadnila nespoluprácu iného juhoafrického výrobcu že skutočnosť, že táto spoločnosť nevyvážala v minulosti neznamená, že nebude vyvážať v budúcnosti. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že počas posudzovaného obdobia táto spoločnosť do Únie nevyvážala. Antidumpingové opatrenia neslúžia ako nástroj na zakazovanie legálneho dovozu do Únie. Toto tvrdenie muselo byť preto zamietnuté.

D.   VÝROBA V ÚNII A VÝROBNÉ ODVETVIE ÚNIE

(75)

Oceľové laná vyrába v rámci Únie viac ako 25 výrobcov/skupín výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(76)

Ako je uvedené v odôvodnení 10, vzorka pozostávajúca z troch výrobcov/skupín výrobcov bola vybraná z týchto 20 výrobcov z Únie, ktorí predložili požadované informácie:

spoločnosť BRIDON Group zložená zo spoločnosti Bridon International Ltd (Spojené kráľovstvo) a spoločnosti Bridon International GmbH (Nemecko),

CASAR Drahtseilwerk Saar GmbH (Nemecko),

Pfeifer Drako Drahtseilwerk GMBH (Nemecko),

Drahtseilwerk Hemer GmbH and Co. KG (Nemecko),

Westfälische Drahtindustrie GmbH (Nemecko),

Teufelberger Seil GmbH (Nemecko),

ZBD Group A.S. (Česká republika),

Cables y Alambres especiales, SA (Španielsko),

Manuel Rodrigues de Oliveira Sa & Filhos, SA (Portugalsko),

D. Koronakis SA (Grécko),

N. Leventeris SA (Grécko),

Drumet SA (Poľsko),

Metizi JSC (Bulharsko),

Arcelor Mittal Wire France (Francúzsko),

Brunton Shaw UK Limited (Spojené kráľovstvo),

Sirme Si Cabluri S.A./CORD S.A. (Rumunsko),

Redaelli Tecna Spa (Taliansko),

Remer SRL (Taliansko),

Metal Press SRL (Taliansko),

Randers Reb International A/S (Dánsko).

(77)

Je potrebné uviesť, že traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky tvorili 40 % celkovej výroby v Únii počas ORP, zatiaľ čo uvedených 20 výrobcov z Únie tvorilo 96 % celkovej výroby Únie počas ORP, čo sa považuje za reprezentatívnu vzorku celkovej výroby Únie.

E.   SITUÁCIA NA TRHU ÚNIE

1.   Spotreba na trhu Únie

(78)

Spotreba Únie sa stanovila na základe objemov predaja VOÚ na trhu Únie a údajov Eurostatu o dovoze do EÚ.

(79)

Spotreba v Únii sa v období od roku 2007 do ORP znížila o 21 % z 255 985 ton na 203 331 ton. Konkrétne, po miernom zvýšení o 1 % v roku 2008 sa v roku 2009 značne znížila o 22 percentuálnych bodov v dôsledku hospodárskeho poklesu a v ORP zostala na podobnej úrovni.

 

2007

2008

2009

ORP

Spotreba v Únii

(v tonách)

255 986

257 652

201 975

203 331

Index

100

101

79

79

2.   Dovoz z príslušných krajín

2.1.   Kumulácia

(80)

V predchádzajúcich prešetrovaniach bol dovoz oceľových lán s pôvodom v ČĽR, Južnej Afrike a na Ukrajine hodnotený kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. Skúmalo sa, či je kumulatívne posudzovanie vhodné aj pre súčasné prešetrovanie.

(81)

V tomto ohľade sa zistilo, že rozpätie dumpingu stanovené v súvislosti s dovozom z každej krajiny bolo vyššie ako minimálna úroveň. Pokiaľ ide o množstvá, uskutočnila sa výhľadová analýza pravdepodobných objemov vývozu v prípade každej krajiny, ak by sa zrušili opatrenia. Zistilo sa, že je pravdepodobné, že dovoz z ČĽR a Ukrajiny by sa na rozdiel od dovozu z Južnej Afriky zvýšil na úrovne výrazne presahujúce úrovne dosiahnuté v ORP a určite by presiahol prah zanedbateľnosti, ak by sa opatrenia zrušili. Pokiaľ ide o Južnú Afriku, zistilo sa, že schopnosť zvýšiť množstvo vývozu do Únie je veľmi obmedzené vzhľadom na nízku nevyužitú kapacitu a skutočnosť, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by dokázali absorbovať ďalšiu výrobu, ak by existovala.

(82)

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami, bolo zistené, že dovoz z Južnej Afriky nekonkuroval priamo dovozu z ostatných dvoch krajín. V tejto súvislosti boli ceny druhov výrobkov dovážaných z Južnej Afriky značne vyššie, ako je uvedené v odôvodneniach 87 a 91, ako dovoz z ostatných dvoch krajín. Tieto vyššie ceny v skutočnosti viedli k neexistencii cenového podhodnotenia dovozom z Južnej Afriky napriek zisteniu značného cenového podhodnotenia dovozom z ostatných dvoch krajín.

(83)

Pokiaľ ide o tieto tri príslušné krajiny, pri prešetrovaní sa zistilo, že dovezené oceľové laná z týchto krajín boli rovnaké vo svojich fyzikálnych a technických vlastnostiach. Okrem toho boli rôzne druhy dovezených oceľových lán nezameniteľné s druhmi vyrábanými v Únii a boli predávané v Únii počas rovnakého obdobia. Z hľadiska uvedeného sa usúdilo, že dovezené oceľové laná s pôvodom v príslušných krajinách konkurovali oceľovým lanám vyrábaným v Únii.

(84)

Na základe uvedeného sa preto dospelo k záveru, že kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia boli splnené vzhľadom na ČĽR a Ukrajinu. Dovoz z týchto dvoch krajín bol preto preskúmaný kumulatívne. Keďže v prípade Južnej Afriky neboli splnené kritériá v článku 3 ods. 4, a najmä podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami, dovoz s pôvodom v tejto krajine bol preskúmaný individuálne.

2.2.   Dovoz z ČĽR a Ukrajiny

2.2.1.   Objem, podiel na trhu a ceny dovozu

(85)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine znížil počas posudzovaného obdobia o 54 %. Bolo zistené značné zníženie o 43 percentuálnych bodov v roku 2009, po ktorom nasledovalo ďalšie zníženie o 13 percentuálnych bodov v ORP.

(86)

Podiel dovozu z ČĽR a ukrajinského dovozu na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil z 3,8 % na 2,2 %.

(87)

Dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 29 %. Po zvýšení o 11 % v roku 2008 sa tieto ceny v roku 2009 ešte zvýšili a v ORP zostali stabilné.

 

2007

2008

2009

ORP

Dovoz

(v tonách)

9 844

10 081

5 830

4 553

Index

100

102

59

46

Podiel na trhu %

3,8

3,9

2,9

2,2

Index

100

102

75

58

Cena dovozu

1 073

1 195

1 394

1 388

Index

100

111

130

129

2.2.2.   Cenové podhodnotenie

(88)

Vzhľadom na to, že vývozcovai z ČĽR a ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, cenové podhodnotenie sa muselo určiť na základe štatistík o dovoze podľa číselného znaku KN pomocou informácií zhromaždených na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia. V ORP sa rozpätie podhodnotenia v prípade dovozu oceľových lán s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine pohybovalo, okrem antidumpingového cla, v rozmedzí od 47,4 % do 58,2 %.

2.3.   Dovoz z Južnej Afriky

2.3.1.   Objem, podiel na trhu a ceny dovozu z Južnej Afriky

(89)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Južnej Afrike počas posudzovaného obdobia znížil o 77 %. Značné zníženie o 94 percentuálnych bodov sa zistilo v roku 2009, po ktorom nasledovalo malé zníženie o 17 percentuálnych bodov v ORP.

(90)

Podiel dovozu z Južnej Afriky sa počas posudzovaného obdobia znížil z 0,5 % na 0,1 %.

(91)

Dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia plynule zvýšili o 52 %.

 

2007

2008

2009

ORP

Dovoz

(v tonách)

1 229

846

73

281

index

100

69

6

23

Podiel na trhu (%)

0,5

0,3

0,0

0,1

index

100

68

7

29

Cena dovozu

1 504

1 929

2 217

2 280

index

100

128

147

152

2.3.2.   Cenové podhodnotenie

(92)

Cenové podhodnotenie bolo stanovené pomocou vývozných cien spolupracujúceho juhoafrického výrobcu, bez antidumpingového cla, a zistilo sa, že je negatívne. Vzhľadom na neexistenciu žiadneho ďalšieho vyvážajúceho výrobcu v Južnej Afrike je tento záver platný aj pre krajinu ako celok.

3.   Dovoz z krajín, na ktoré boli rozšírené opatrenia

3.1.   Kórejská republika

(93)

Ako je uvedené v odôvodnení 3 zistilo sa, že obchádzanie pôvodných opatrení týkajúcich sa ČĽR sa uskutočnilo cez Kórejskú republiku (Južná Kórea). Antidumpingové clo uložené na dovoz s pôvodom v ČĽR bolo preto rozšírené na dovoz tých istých oceľových lán a káblov zasielaných z Južnej Kórey, s výnimkou lán a káblov vyrábaných jedenástimi skutočnými juhokórejskými výrobcami.

(94)

Po prešetrení obchádzania antidumpingových opatrení a rozšírení antidumpingového cla na dovoz zasielaný z Južnej Kórey sa dovoz výrazne znížil a podiel na trhu sa znížil z 18,7 % v roku 2007 na 12,8 % v ORP. Zdá sa, že tento podiel zodpovedá podielu skutočných kórejských vyvážajúcich výrobcov, ktorým bola udelená výnimka.

3.2.   Moldavsko

(95)

Zistilo sa, že dovoz s pôvodom v Moldavsku alebo zasielaný z Moldavska sa počas posudzovaného obdobia blížil k nule. Preto sa usúdilo, že nie je potrebná žiadna ďalšia analýza.

3.3.   Maroko

(96)

Dovoz s pôvodom v Maroku alebo zasielaný z Maroka sa počas posudzovaného obdobia znížil o 51 %. Podiel tohto dovozu na trhu predstavoval počas posudzovaného obdobia menej ako 0,5 %.

4.   Ďalšie krajiny, ktorých sa týkajú antidumpingové opatrenia

(97)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu určitých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Ruskej federácii, ako je vymedzené v článku 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1601/2001 (12), znížil počas posudzovaného obdobia o 41 %.

(98)

Podiel ruského dovozu na trhu sa znížil z 1,5 % v roku 2007 na 1,1 % v ORP.

5.   Hospodárska situácia VOÚ

(99)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav VOÚ.

5.1.   Predbežné poznámky

(100)

Vzhľadom na skutočnosť, že bol použitý výber vzorky, pokiaľ ide o VOÚ, ujma bola posudzovaná na základe informácií zhromaždených na úrovni celého VOÚ, ako je vymedzené v odôvodnení 75, aj na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobcov z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(101)

Tam, kde sa využíva výber vzorky, sa v súlade so zavedenou praxou určité ukazovatele ujmy (výroba, kapacita, produktivita, zásoby, odbyt, podiel na trhu, rast a zamestnanosť) analyzujú za výrobné odvetvie Únie ako celok, kým ukazovatele ujmy, ktoré sa týkajú výsledkov jednotlivých podnikov, t. j. ceny, výrobné náklady, ziskovosť, mzdy, investície, návratnosť investícií, peňažné toky, schopnosť obstarať kapitál, sa skúmajú na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobcov z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(102)

Jeden z výrobcov skupiny Bridon zaradených do vzorky, Bridon International Limited, viedol účtovníctvo počas posudzovaného obdobia v GBP. V dôsledku toho boli určité ukazovatele ujmy počas posudzovaného obdobia ovplyvnené kolísaním výmenného kurzu medzi GBP a EUR.

5.2.   Údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Únie (VOÚ)

a)   Výroba

(103)

Výroba VOÚ sa v období od roku 2007 do ORP znížila o 9 %, t. j. zo 182 681 ton na 165 394 ton. Objem výroby zostal v roku 2008 nezmenený predtým, ako sa v roku 2009 výrazne znížil o 13 % v dôsledku celosvetového hospodárskeho poklesu. Objem výroby sa počas ORP zotavil a zvýšil sa o 4 percentuálne body. Objem výroby sa znížil menej ako spotreba na trhu Únie v dôsledku dopytu na trhoch mimo EÚ.

VOÚ

2007

2008

2009

ORP

Objem výroby

(v tonách)

182 681

182 691

159 266

165 394

index

100

100

87

91

b)   Kapacita a miery využitia kapacity

(104)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia znížila o 6 %. V roku 2009 sa znížila o 10 % predtým, ako sa zvýšila o 4 percentuálne body počas ORP. Keďže výroba sa znížila pomerne viac ako kapacita, výsledné využitie kapacity sa znížilo zo 69 % v roku 2007 na 66 % počas ORP.

VOÚ

2007

2008

2009

ORP

Kapacita

265 779

261 383

239 312

249 254

index

100

98

90

94

Využitie kapacity

69 %

70 %

67 %

66 %

index

100

102

97

97

c)   Zásoby

(105)

Úroveň konečných zásob VOÚ sa v rokoch 2008 a 2009 zvýšila, ale počas ORP sa znížila na úroveň roku 2007.

VOÚ

2007

2008

2009

ORP

Konečné zásoby

(v tonách)

12 656

13 254

12 790

12 651

index

100

105

101

100

d)   Objem predaja

(106)

Predaj uskutočnený VOÚ na trhu Únie v období od roku 2007 do ORP klesol o 20 %. Po znížení o 5 % v roku 2008 sa objem predaja v roku 2009 znížil o 24 percentuálnych bodov v dôsledku hospodárskeho poklesu. Tento vývoj je v súlade s vývojom trhu Únie, ktorý sa v období od roku 2007 do ORP znížil o 21 % v dôsledku hospodárskeho poklesu.

VOÚ

2007

2008

2009

ORP

Predaj neprepojeným stranám v Únii (v tonách)

112 387

106 431

80 340

89 551

index

100

95

71

80

e)   Podiel na trhu

(107)

VOÚ dokázalo udržať svoj podiel na trhu v období od roku 2007 do ORP nezmenený na úrovni 44 %. Podiel na trhu sa však v roku 2008 znížil na 41 % spotreby Únie a v roku 2009 na 40 %.

VOÚ

2007

2008

2009

ORP

Podiel na trhu

44 %

41 %

40 %

44 %

index

100

94

91

100

f)   Rast

(108)

Objem predaja VOÚ v období od roku 2007 do ORP, keď sa spotreba Únie znížila o 21 %, znížil iba o 20 %. VOÚ teda mierne získalo podiel na trhu, zatiaľ čo dovoz z príslušných krajín stratil počas rovnakého obdobia takmer 2 percentuálne body.

g)   Zamestnanosť

(109)

Úroveň zamestnanosti vo VOÚ sa v období od roku 2007 do ORP znížila o 12 %. K hlavnému zníženiu došlo v roku 2009, keď sa zamestnanosť znížila o 8 percentuálnych bodov. To svedčí o tom, že VOÚ sa dokázalo prispôsobiť novej situácii na trhu.

VOÚ

2007

2008

2009

ORP

Zamestnanosť

3 052

2 978

2 752

2 694

index

100

98

90

88

h)   Produktivita

(110)

Produktivita pracovnej sily VOÚ meraná ako produkcia na ekvivalent plného pracovného úväzku (full time equivalent, FTE) využitá za rok bola počas posudzovaného obdobia nestála, keď sa v roku 2008 zvýšila o 2 percentuálne body, potom sa v roku 2009 znížila o 5 percentuálnych bodov, predtým, ako sa počas ORP zvýšila o 6 percentuálnych bodov.

VOÚ

2007

2008

2009

ORP

Produktivita

59,9

61,3

57,9

61,4

index

100

102

97

103

i)   Veľkosť dumpingového rozpätia

(111)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti zistených skutočných rozpätí dumpingu na VOÚ, ktoré boli vysoké, tento vplyv sa vzhľadom na celkový objem dovozu z príslušných krajín a existenciu antidumpingového cla nemôže považovať za významný.

5.3.   Údaje týkajúce sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky

j)   Predajné ceny a faktory ovplyvňujúce domáce ceny

(112)

Jednotkové predajné ceny VOÚ sa v období od roku 2007 do ORP zvýšili o 11 %. Ceny sa do roku 2009 postupne zvyšovali o 16 % a potom sa počas ORP znížili o 5 percentuálnych bodov. Tento cenový vývoj je spojený s tým, že VOÚ dokázalo rozšíriť objednávky s vysokou cenou, ktoré boli prijaté pred hospodárskym poklesom v roku 2009. Je spojený aj s postupným prechodom VOÚ k oceľovým lanám s vyššou cenou, konkrétne oceľovým lanám s väčším priemerom.

Výrobcovia zaradení do vzorky

2007

2008

2009

ORP

Priemerná jednotková predajná cena v EÚ (EUR/t)

3 219

3 492

3 720

3 560

Index

100

108

116

111

k)   Mzdy

(113)

V období od roku 2007 do ORP sa priemerná mzda na FTE znížila o 12 % počas posudzovaného obdobia. Z nasledujúcej tabuľky by sa však nemal vyvodiť žiadny zmysluplný záver, pretože mzdy pripadajúce na zamestnanca boli výrazne ovplyvnené kolísaním výmenného kurzu GBP – EUR počas posudzovaného obdobia.

Výrobcovia zaradení do vzorky

2007

2008

2009

ORP

Mzdy pripadajúce na FTE (EUR)

55 062

50 570

46 638

48 329

index

100

92

85

88

l)   Investície a schopnosť získavať kapitál

(114)

Hoci investície do oceľových lán sa počas posudzovaného obdobia znížili o 32 %, boli významné a predstavovali viac ako 35 miliónov EUR. Investície sa koncentrovali najmä na výnosnejšie oceľové laná. Výrobcovia zaradení do vzorky nečelili počas posudzovaného obdobia ťažkostiam so získavaním kapitálu, keďže investície sa mohli obvykle splatiť do niekoľkých rokov.

Výrobcovia zaradení do vzorky

2007

2008

2009

ORP

Investície

(tis. EUR)

12 331

9 038

6 283

8 406

index

100

73

51

68

m)   Ziskovosť na trhu Únie

(115)

Výrobcom zaradeným do vzorky sa podarilo dosahovať zisky počas celého posudzovaného obdobia. Zisky dosiahnuté od roku 2008 do ORP boli nad úrovňou cieľového zisku 5 %, ktorá bola stanovená v pôvodnom prešetrovaní. Výsledky dosiahnuté výrobcami zaradenými do vzorky možno vysvetliť najmä vývojom cien v období od roku 2007 do ORP a udržaným svetovým dopytom po výrobcoch zaradených do vzorky, čo im umožnilo pokryť fixné náklady. Zníženie ziskovosti v ORP možno vysvetliť poklesom cien a znížením objemu výroby, ktoré mali negatívny vplyv na výrobné náklady.

Výrobcovia zaradení do vzorky

2007

2008

2009

ORP

Ziskovosť na trhu Únie (%)

3,6 %

5,7 %

11,1 %

6,5 %

index

100

158

307

179

n)   Návratnosť investícií

(116)

Návratnosť investícií (return on investments, ROI) vyjadrená ako celkový zisk vytvorený činnosťou výroby oceľových lán v percentách čistej účtovnej hodnoty aktív, ktoré priamo a nepriamo súvisia s výrobou oceľových lán, vo všeobecnosti sledovala uvedené trendy v oblasti ziskovosti počas celého posudzovaného obdobia.

Výrobcovia zaradení do vzorky

2007

2008

2009

ORP

ROI (%)

24,5 %

45 %

76,4 %

69,6 %

index

100

184

312

284

o)   Peňažný tok

(117)

Situácia v oblasti peňažného toku sa v období od roku 2007 do ORP zlepšila a sledovala uvedené trendy v oblasti ziskovosti počas celého posudzovaného obdobia.

Výrobcovia zaradení do vzorky

2007

2008

2009

ORP

Peňažný tok

(tis. EUR)

20 255

38 579

60 276

45 841

index

100

190

298

226

p)   Zotavenie sa z účinkov predchádzajúceho dumpingu

(118)

Hoci už preskúmané ukazovatele svedčia o tom, že VOÚ utrpelo ujmu spôsobenú hospodárskym poklesom, pretože objem predaja, objem výroby, zamestnanosť a investície sa znížili, poukazujú aj na to, že VOÚ prispôsobilo svoje výrobné zariadenia tak, aby sa lepšie vyrovnalo s novým hospodárskym prostredím a dokázalo využiť príležitosti na trhoch EÚ aj mimo nej v segmentoch, v ktorých sa môžu dosiahnuť vysoké rozpätia zisku. Zlepšenie hospodárskej a finančnej situácie VOÚ po uložení antidumpingových opatrení v roku 1999 je dôkazom toho, že opatrenia sú účinné a že VOÚ sa zotavilo z účinkov dumpingových praktík v minulosti.

(119)

Ukrajinská vláda naznačila, že nerozumie tomu, ako by zrušenie antidumpingových ciel na dovoz z Ukrajiny mohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, keď jeho ukazovatele ujmy väčšinou vykazovali pozitívne trendy v období hospodárskej krízy a najmä v období medzi rokom 2009 a ORP. Táto analýza však bola založená na obmedzenom časovom období a nie celom posudzovanom období. Je potrebné poznamenať, že toto obdobie nepredstavuje celkový trend, ktorý sa začal v situácii, keď sa ani nedosahoval cieľový zisk, a ktorý sa nakoniec dosiahol napriek hospodárskej kríze, ktorá mala vplyv na VOÚ a jeho ukazovatele na konci posudzovaného obdobia. Ako je uvedené v odôvodneniach 112 a 115, relatívne pozitívnu celkovú situáciu VOÚ je možné vysvetliť vysokým počtom objednávok na konci roku 2008, ktorý sa premietol do roku 2009, a nárastom spotreby na trhoch mimo EÚ, čo prispelo k celkovým pozitívnym trendom v prípade ukazovateľov súvisiacich so ziskom.

5.4.   Záver

(120)

Hoci sa spotreba znížila o 21 %, VOÚ sa podarilo zachovať svoj podiel na trhu, ceny sa zvýšili o 11 %, zásoby zostali na primeranej úrovni, zatiaľ čo objem výroby sa znížil menej ako spotreba. Pokiaľ ide o ziskovosť, VOÚ bolo ziskové počas celého posudzovaného obdobia. Ak zohľadníme uvedené skutočnosti, možno vyvodiť záver, že VOÚ neutrpelo počas posudzovaného obdobia závažnú ujmu.

F.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

(121)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 55 a 68, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a na Ukrajine majú potenciál výrazne zvýšiť svoj objem vývozu do Únie využitím dostupných nevyužitých kapacít. V skutočnosti sú k dispozícii značné kapacity, ktoré dosahujú hodnotu viac ako 500 000 ton, čo predstavuje celú spotrebu Únie. Je preto pravdepodobné, že na trh Únie prenikne veľké množstvo oceľových lán z ČĽR a ukrajinských oceľových lán, aby znovu získali stratený podiel na trhu a ešte viac ho zvýšili, ak by boli opatrenia zrušené.

(122)

Ako bolo zdôraznené v odôvodnení 88, zistilo sa, že ceny dovozu z ČĽR a Ukrajiny sú nízke a podhodnocujú ceny v EÚ. Je veľmi pravdepodobné, že tieto nízke ceny by sa naďalej účtovali. V prípade Ukrajiny, ako je uvedené v odôvodnení 67, sa ceny môžu v skutočnosti ešte ďalej znižovať. Takéto cenové správanie spojené so schopnosťou vývozcov v týchto krajinách dodávať značné množstvá príslušného výrobku na trhu Únie, by veľmi pravdepodobne malo klesajúci účinok na ceny na trhu Únie, s očakávaným negatívnym vplyvom na hospodársku situáciu VOÚ. Ako už bolo uvedené, finančná výkonnosť VOÚ je úzko spojená s cenovou úrovňou na trhu Únie. Ak by bolo VOÚ vystavené vplyvu zvýšených objemov dovozu z ČĽR a Ukrajiny za dumpingové ceny, pravdepodobne by to viedlo k zhoršeniu jeho finančnej situácie, ako bolo zistené v pôvodnom prešetrovaní. Na tomto základe sa preto dospelo k záveru, že zrušenie opatrení proti dovozu s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine by veľmi pravdepodobne viedlo k opakovanému výskytu ujmy spôsobenej VOÚ.

(123)

Pokiaľ ide o Južnú Afriku a ako je uvedené v odôvodnení 63, zdá sa, že nevyužité kapacity sú obmedzené. Ako je zdôraznené v odôvodnení 92, zistilo sa, že juhoafrické vývozné ceny do EÚ nepodhodnocujú ceny VOÚ. Vzhľadom na nízky objem vyvážaný do EÚ, ktorý vstúpil na trh Únie, vývozné ceny juhoafrických oceľových lán na päť hlavných trhov mimo EÚ boli porovnané aj s cenami VOÚ na základe druhu výrobkov. Zistilo sa, že tieto ceny tiež nepodhodnocujú ceny VOÚ.

(124)

Vzhľadom na obmedzené nevyužité kapacity a neexistenciu cenového podhodnotenia sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení na dovoz s pôvodom v Južnej Afrike by veľmi pravdepodobne neviedlo k opakovanému výskytu ujmy spôsobenej VOÚ.

G.   ZÁUJEM ÚNIE

1.   Úvod

(125)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti ČĽR a Ukrajine bolo proti záujmu Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov. Je potrebné pripomenúť, že v priebehu predchádzajúcich prešetrovaní sa prijatie opatrení nepovažovalo za rozporné so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(126)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu existujú nejaké presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie v tomto konkrétnom prípade zachovať opatrenia proti dovozu s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine.

2.   Záujem VOÚ

(127)

VOÚ preukázalo, že je štrukturálne životaschopným odvetvím. To sa potvrdilo pomerne kladným vývojom jeho hospodárskeho stavu počas posudzovaného obdobia. Najmä skutočnosť, že VOÚ si počas posudzovaného obdobia udržalo svoj podiel na trhu, je v ostrom kontraste so situáciou pred uložením opatrení v roku 1999. Takisto sa uvádza, že VOÚ v období od roku 2007 do ORP zlepšilo svoju situáciu v oblasti zisku. Ďalej pripomíname, že sa zistilo, že opatrenia sa obchádzali prostredníctvom dovozu z Maroka, Moldavska a Južnej Kórey. Ak by nedošlo k tomuto vývoju, situácia by mohla byť dokonca ešte priaznivejšia.

(128)

Možno primerane očakávať, že VOÚ bude mať naďalej prospech z opatrení, ktoré sa majú zachovať. Ak by sa opatrenia proti dovozu s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine nezachovali, je pravdepodobné, že VOÚ začne znova trpieť ujmou spôsobenou zvýšeným dovozom z týchto krajín za dumpingové ceny a že sa jeho finančná situácia zhorší.

3.   Záujem dovozcov

(129)

Pripomíname, že v predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení nebude výrazný. Ako je uvedené v odôvodnení 11, dvaja dovozcovia odpovedali na otázky v dotazníku a v plnej miere spolupracovali v tomto konaní. Uviedli, že opatrenia spôsobili vytláčanie cien nahor. Prešetrovanie však ukázalo, že existujú ďalšie zdroje dodávok a že dovozné ceny z ďalších krajín boli na podobných úrovniach ako ceny ČĽR.

(130)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že súčasné opatrenia zásadným spôsobom neovplyvňujú finančnú situáciu dovozcov a že ich pokračovanie sa ich nijako výraznejšie nedotkne.

4.   Záujem používateľov

(131)

Oceľové laná sa používajú na široké spektrum účelov, a preto by sa mohli týkať veľkého počtu užívateľských odvetví, medzi ktoré patrí rybné hospodárstvo, námorná doprava, odvetvie ropy a plynu, baníctvo, lesné hospodárstvo, letecká doprava, stavebníctvo, konštrukcie, výťahy. Uvedený zoznam užívateľských odvetví je iba orientačný.

(132)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym používateľom. Ako je uvedené v odôvodnení 16, v tomto konaní spolupracoval iba jeden používateľ. Uviedol, že neutrpel ujmu v dôsledku existencie opatrení, keďže boli k dispozícii ďalšie zdroje a že oceľové laná netvoria významný podiel na jeho nákladoch na výrobu. V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, že vzhľadom na zanedbateľný dosah nákladov na oceľové laná na odvetvia používateľov a existenciu ďalších dostupných zdrojov dodávok, platné opatrenia nemajú významný vplyv na odvetvie používateľov.

5.   Záver o záujme Únie

(133)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

H.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(134)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť, aby existujúce opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine boli zachované a aby boli zrušené v prípade dovozu s pôvodom v Južnej Afrike. Bola im tiež poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli predložené žiadne pripomienky takej povahy, aby zmenili uvedené závery.

(135)

Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz oceľových lán s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine by sa v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia mali zachovať. Naopak, malo by sa povoliť ukončenie opatrení vzťahujúcich sa na dovoz z Južnej Afriky.

(136)

Ako je uvedené v odôvodneniach 2 a 3, platné antidumpingové clá na dovoz príslušného výrobku z Ukrajiny a ČĽR boli rozšírené tak, aby sa navyše vzťahovali na dovoz oceľových lán zasielaných z Moldavska, Maroka a Kórejskej republiky, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Moldavsku, Maroku alebo Kórejskej republike. Antidumpingové clo, ktoré má byť zachované na dovoz príslušného výrobku, ako je stanovené v odôvodnení 2, by malo byť naďalej rozšírené na dovoz oceľových lán zasielaných z Moldavska, Maroka a Kórejskej republiky, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Moldavsku, Maroku a Kórejskej republike. Marocký vyvážajúci výrobca, ktorý bol oslobodený od opatrení, ktoré boli rozšírené nariadením (ES) č. 1886/2004, by mal byť oslobodený aj od opatrení uložených týmto nariadením. Jedenásti vyvážajúci výrobcovia v Južnej Kórei, ktorí boli vyňatí z pôsobnosti opatrení stanovených vykonávacím nariadením (ES) č. 400/2010, by mali byť vyňatí aj z pôsobnosti opatrení uložených týmto nariadením,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym prierezom väčším ako 3 mm, ktoré v súčasnosti spadajú pod číselné znaky KN ex 7312 10 81, ex 7312 10 83, ex 7312 10 85, ex 7312 10 89 a ex 7312 10 98 (kódy TARIC 7312108111, 7312108112, 7312108113, 7312108119, 7312108311, 7312108312, 7312108313, 7312108319, 7312108511, 7312108512, 7312108513, 7312108519, 7312108911, 7312108912, 7312108913, 7312108919, 7312109811, 7312109812, 7312109813 a 7312109819), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Únie pred zaplatením cla je pre výrobok opísaný v odseku 1 a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike 60,4 %.

3.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Únie pred zaplatením cla je pre výrobok opísaný v odseku 1 a s pôvodom na Ukrajine 51,8 %.

4.   Týmto sa rozširuje konečné antidumpingové clo vzťahujúce sa na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktoré je stanovené v odseku 2 na dovoz tých istých oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Maroku (kódy TARIC 7312108112, 7312108312, 7312108512, 7312108912 a 7312109812), s výnimkou lán a káblov vyrábaných spoločnosťou Remer Maroc SARL, Zone Industrielle, Tranche 2, Lot 10, Settat, Maroko (doplnkový kód TARIC A567), a na dovoz tých istých oceľových lán a káblov zasielaných z Kórejskej republiky, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Kórejskej republike (kódy TARIC 7312108113, 7312108313, 7312108513, 7312108913 a 7312109813), s výnimkou lán a káblov vyrábaných spoločnosťami uvedenými ďalej v texte:

Krajina

Spoločnosť

Doplnkový kód TARIC

Kórejská republika

Bosung Wire Rope Co, Ltd., 568, Yongdeok-ri, Hallim-myeon, Gimhae-si, Gyeongsangnam-do, 621-872

A969

Chung Woo Rope Co., Ltd. 1682-4, Songjung-Dong, Gangseo-Gu, Busan

A969

CS Co., Ltd, 287-6 Soju-Dong Yangsan-City, Kyoungnam

A969

Cosmo Wire Ltd., 4-10, Koyeon-Ri, Woong Chon-Myon Ulju-Kun, Ulsan

A969

Dae Heung Industrial Co., Ltd., 185 Pyunglim – Ri, Daesan-Myun, Haman – Gun, Gyungnam

A969

DSR Wire Corp., 291, Seonpyong-Ri, Seo-Myon, Suncheon-City, Jeonnam

A969

Kiswire Ltd., 20th Fl. Jangkyo Bldg., 1, Jangkyo-Dong, Chung-Ku, Seoul

A969

Manho Rope & Wire Ltd., Dongho Bldg, 85-2, 4 Street Joongang-Dong, Jong-gu, Busan

A969

Shin Han Rope CO.,LTD, 715-8, Gojan-dong, Namdong-gu, Incheon

A969

Ssang Yong Cable Mfg. Co., Ltd, 1559-4 Song-Jeong Dong, Gang-Seo Gu, Busan

A969

Young Heung Iron & Steel Co., Ltd, 71-1 Sin-Chon Dong, Changwon City, Gyungnam

A969

5.   Konečné antidumpingové clo vzťahujúce sa na dovoz s pôvodom na Ukrajine, tak ako je stanovené v odseku 3, sa týmto rozširuje na dovoz tých istých oceľových lán a káblov zasielaných z Moldavska, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Moldavsku (kódy TARIC 7312108111, 7312108311,7312108511,7312108911 a 7312109811).

6.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

7.   Týmto sa končí konanie vo veci preskúmania týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, s pôvodom v Južnej Afrike, ktoré sa v súčasnosti zaraďujú pod kódy KN ex 7312 10 81, ex 7312 10 83, ex 7312 10 85, ex 7312 10 89 a ex 7312 10 98.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. januára 2012

Za Radu

predseda

N. WAMMEN


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. ES L 217, 17.8.1999, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 211, 4.8.2001, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2007, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 120, 24.4.2004, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 328, 30.10.2004, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2005, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 117, 11.5.2010, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 309, 13.11.2010, s. 6.

(10)  Ú. v. EÚ C 311, 16.11.2010, s. 16.

(11)  Vec T-369/08 Európske združenie dovozcov oceľových lán (European Wire Rope Importers Association, EWRIA) a i./Európska komisia [2010], body 76ff.

(12)  Ú. v. ES L 211, 4.8.2001, s. 1.


Top