22.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/10

(1)

Nariadením (ES) č. 1312/98 (2) Rada v nadväznosti na antidumpingové prešetrovanie (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila konečné antidumpingové clá (ďalej len „pôvodné opatrenia“) na dovoz lán zo syntetických vlákien s pôvodom v Indii. Úrovne uloženého cla predstavovali 53 % pre jedného indického vyvážajúceho výrobcu a 82 % pre všetok ostatný dovoz s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušná krajina“).

(2)

Po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „predchádzajúce preskúmanie pred uplynutím platnosti“) Rada zachovala tieto opatrenia nariadením (ES) č. 1736/2004 zo 4. októbra 2004, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz lán zo syntetických vlákien s pôvodom v Indii (3).

(3)

Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia podal 4. mája 2009 koordinačný výbor motúzového, šnúrového a sieťového výrobného odvetvia EÚ (Eurocord) (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov v Únii, ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby lán zo syntetických vlákien v Únii.

(4)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k opakovanému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Po porade s poradným výborom Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania, a dňa 7. októbra 2009 oznámila prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6)

Prešetrovanie týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2008 do 30. septembra 2009 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(7)

Komisia oficiálne informovala známych výrobcov v Únii, vývozcov a vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, zástupcov príslušnej krajiny, dovozcov, ako aj združenie používateľov, o ktorých bolo známe, že sa ich toto konanie týka, o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti.

(8)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(9)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov v Únii a vyvážajúcich výrobcov v Indii sa v súlade s článkom 17 základného nariadenia považovalo za vhodné preskúmať, či by sa malo pristúpiť k výberu vzorky. S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpila boli uvedené strany požiadané, aby sa Komisii prihlásili do 15 dní od začatia preskúmania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(10)

Celkovo sa prihlásili piati indickí výrobcovia, z ktorých dvaja patrili k tej istej skupine, ktorí poskytli požadované informácie v rámci danej lehoty a vyjadrili ochotu byť zaradení do vzorky. Štyri z týchto piatich spoločností počas ORP vyrábali a vyvážali príslušný výrobok na trh Únie. Piata spoločnosť počas ORP nevyvážala príslušný výrobok na trh Únie. Všetkých päť spoločností sa považovalo za spolupracujúce spoločnosti a uvažovalo sa o nich pri výbere vzorky. Úroveň spolupráce z Indie, t. j. percentuálny podiel vývozu indických spolupracujúcich spoločností do Únie v porovnaní s celkovým indickým vývozom do Únie sa nemohol vypočítať, keďže celkový vývoz Únie počas ORP nahlásený piatimi spolupracujúcimi spoločnosťami bol výrazne vyšší ako objem celkového vývozu z Indie zaznamenaný Eurostatom, a to z dôvodov uvedených v odôvodneniach 21 až 23.

(11)

Vzorka bola vybraná po dohode s indickými orgánmi a boli do nej zaradené uvedené štyri spoločnosti, ktoré nahlásili predaj na vývoz do Únie. Dve zo štyroch spoločností zaradených do vzorky boli prepojené. Je potrebné pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní spolupracoval len jeden vyvážajúci výrobca, na ktorého sa v súčasnosti vzťahuje individuálne antidumpingové clo. Je takisto potrebné pripomenúť, že v predchádzajúcom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nespolupracoval žiadny z indických vyvážajúcich výrobcov, a preto boli zistenia založené na dostupných skutočnostiach v súlade s ustanoveniami článku 18 ods. 1 základného nariadenia.

(12)

Osemnásť výrobcov v Únii (všetkých pätnásť navrhovateľov a traja ďalší výrobcovia, ktorí spolu predstavujú 78 % celkovej výroby v Únii) poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Na základe informácií od spolupracujúcich výrobcov v Únii Komisia vybrala vzorku piatich výrobcov v Únii, ktorí predstavujú približne 40 % výrobného odvetvia Únie, ako sa stanovuje v odôvodnení 40, a približne polovicu predaja všetkých spolupracujúcich výrobcov v Únii neprepojeným zákazníkom v Únii. Vzorka bola vybraná na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a geografického zastúpenia výrobcov v Únii, ktoré bolo možné náležite prešetriť v rámci danej lehoty. Jeden z piatich výrobcov v Únii zaradených do vzorky začal svoju činnosť počas posudzovaného obdobia, preto sa jeho údaje nepoužili pri analýze trendov ukazovateľov ujmy, aby sa predišlo skresleniam týchto trendov. Číselné údaje ostatných štyroch výrobcov v Únii zaradených do vzorky, ktoré boli použité pri analýze uvedených trendov, však boli reprezentatívne.

(13)

Komisia zaslala dotazníky piatim výrobcom v Únii zaradeným do vzorky, ako aj štyrom indickým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(14)

Vyplnené dotazníky boli doručené od všetkých piatich výrobcov v Únii zaradených do vzorky. Zo štyroch indických vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky jeden ukončil spoluprácu, zatiaľ čo ostatní traja (z ktorých dvaja boli prepojení) vyplnili dotazník v rámci daných lehôt. Z tohto dôvodu vzorka indických vyvážajúcich výrobcov napokon pozostávala z uvedených troch indických spoločností, ktoré vyplnili dotazník.

(15)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia pokračovania alebo pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu a ujmy, ako aj záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

—

Axiom Imex International Ltd., Boisar,

—

Tufropes Private Limited, Silvassa,

—

India Nets, Indore;

—

Cordoaria Oliveira SÁ (Portugalsko),

—

Eurorope SA (Grécko),

—

Lanex A.S. (Česká republika),

—

Lankhorst Euronete Ropes (Portugalsko),

—

Teufelberger Ges.m.b.H. (Rakúsko).

(16)

Príslušný výrobok je ten istý ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní a vymedzuje sa takto: motúzy, šnúry, povrazy a laná, tiež splietané alebo oplietané a tiež impregnované, potiahnuté, pokryté alebo oplášťované plastmi alebo kaučukom, z polyetylénu alebo polypropylénu, iné ako na viazanie alebo balenie, s dĺžkovou hmotnosťou väčšou ako 50 000 decitexa (5 g/m), ako aj z ostatných syntetických vlákien z nylonu alebo ostatných polyamidov alebo polyesterov, s dĺžkovou hmotnosťou väčšou ako 50 000 decitexa (5 g/m). V súčasnosti je zaradený do kódov KN 5607 49 11, 5607 49 19, 5607 50 11 a 5607 50 19. Príslušný výrobok sa používa na celý rad námorných a priemyselných použití, najmä v lodnom (hlavne na kotvenie) a rybárskom priemysle.

(17)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že kotviace laná, na ktoré sa odkazuje vyššie, nepatria do vymedzenia príslušného výrobku, keďže v dôsledku spojov pripojených k týmto lanám by sa takéto výrobky mali uvádzať ako „výrobky z lán“, ktoré patria do iného kódu KN (pozri odôvodnenie 23). Malo by sa však poznamenať, že odkaz na kotviace laná je uvedený iba v súvislosti s použitiami rôznych typov príslušného výrobku, ktoré sa všetky vymedzujú ako laná zo syntetických vlákien stanovené v odôvodnení (16).

(18)

Ako sa preukázalo v pôvodnom prešetrovaní a ako potvrdilo toto prešetrovanie, príslušný výrobok a laná zo syntetických vlákien vyrábané a predávané indickými vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu, ako aj laná zo syntetických vlákien vyrábané a predávané výrobcami z Únie v Únii sú vo všetkých aspektoch totožné a majú tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie nie je porovnateľný s príslušným výrobkom, keďže výrobcovia v Únii začali používať nový druh suroviny zvanej Dyneema, ktorá je oveľa drahšia ako ostatné suroviny, keďže výrobky z nej vyrobené majú oveľa lepšiu odolnosť. Indickí výrobcovia zaradení do vzorky určite nepoužívajú tento druh suroviny. V prvom rade však treba poukázať na skutočnosť, že príslušné výrobky predstavujú len majú časť výrobkov predávaných výrobcami v Únii. Hoci je určite pravda, že niektorí výrobcovia v Únii používajú čoraz viac tento typ vlákna, laná na báze suroviny Dyneema predstavujú len malý zlomok výroby v Únii. Preto aj napriek skutočnosti, že značný rozdiel v nákladoch na surovinu (ktorá môže byť 25 až 30-krát drahšia) môže mať určitý vplyv najmä na ukazovateľ ujmy týkajúci sa priemernej predajnej ceny výrobného odvetvia Únie, vplyv lán na báze Dyneema na celkové posúdenie zostáva v dôsledku prevládajúceho množstva „štandardných“ lán vyrábaných v Únii obmedzený. Po druhé, všetky výpočty v rámci tohto preskúmania pred uplynutím platnosti boli založené na porovnaní zodpovedajúcich typov výrobku, pričom sa brali do úvahy rozdielne suroviny. Výpočty preto nemôžu byť rozdielom v sortimente výrobkov skreslené. V každom prípade výrobok, na výrobu ktorého sa používajú suroviny ako Dyneema, má stále tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti ako príslušný výrobok. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(20)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmala pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu po možnom uplynutí platnosti opatrení vzťahujúcich sa na Indiu.

(21)

Na základe údajov Eurostatu bol objem dovozu príslušného výrobku z Indie počas posudzovaného obdobia značný. Počas ORP objem dovozu z Indie predstavoval 31 ton, t. j. menej ako 0,1 % spotreby v Únii počas ORP:

(22)

Podľa overených údajov však tri spoločnosti zaradené do vzorky odoslali do Únie počas ORP výrazne vyšší objem príslušného výrobku ako bol objem zaznamenaný Eurostatom. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní dovozcovia poskytli informácie dokazujúce, že určité množstvo príslušného výrobku nakupovaného z Indie sa nedostalo do voľného obchodu na trhu Únie, ale sa uskladnilo v colných skladoch a bolo predané zaoceánskym lodiam alebo námorným ťažobným plošinám. Jeden z výrobcov, ktorí podali podnet, zopakoval toto tvrdenie v tomto prešetrovaní. V dôsledku chýbajúcej spolupráce obchodníkov v prístavoch pri prešetrovaní sa toto tvrdenie nemohlo overiť. Na základe zoznamu zákazníkov, ktorý predložili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, je ale zrejmé, že väčšina zákazníkov sú skutočne dodávatelia pre námorné lode a námorné ťažobné plošiny v prístavoch Únie. Na základe uvedeného sa zdá, že rozdiel medzi štatistickými údajmi a nahlásenými údajmi je spôsobený takýmto predajom.

(23)

Malo by sa takisto poznamenať, že žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti obsahovala tvrdenia o možnej existencii praktík obchádzania. V tejto súvislosti žiadateľ tvrdil, že určitý objem lán zo syntetických vlákien z Indie vstupoval do Únie pod položkou KN 5609 (výrobky z […] motúzov, šnúr, povrazov alebo lán), na ktorú sa opatrenia nevzťahujú. V tomto prešetrovaní však neboli zistené žiadne informácie, ktoré by podporili tento názor.

(24)

Na základe uvedeného sa usudzuje, že v ORP bolo v skutočnosti na colné územie Únie dovezených 31 ton príslušného výrobku. Pokiaľ ide o overený predaj na vývoz do prístavov Únie, ktorý traja indickí výrobcovia zaradení do vzorky neprepustili do voľného obehu na trhu Únie, sa tento predaj považuje za súčasť indického vývozu do iných tretích krajín.

(25)

Vzhľadom na neexistenciu značného objemu dovozu z Indie do Únie nepredstavuje tento dovoz základ pre reprezentatívnu analýzu pravdepodobnosti pokračovania dumpingu alebo ujmy. Na základe takéhoto obmedzeného skutočného objemu dovozu nie je možné dospieť k záveru, že počas ORP existoval poškodzujúci dumping z Indie. Analýza bola preto zameraná na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu a ujmy, ak by platnosť opatrení uplynula.

(26)

Preskúmalo sa, či v príslušnej krajine existuje nevyužitá výrobná kapacita, ktorá by v prípade zrušenia opatrení mohla viesť k obnoveniu dumpingového vývozu.

(27)

Zistilo sa, že výrobná kapacita troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky od roku 2007 do ORP prudko vzrástla, pričom využitie kapacity zároveň pokleslo. Nevyužitá kapacita troch spoločností predstavovala približne 75 % spotreby v Únii v ORP. Táto skutočnosť poukazuje na pravdepodobný nárast objemu vývozu do Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(28)

Pokiaľ ide o ďalších výrobcov lán zo syntetických vlákien v Indii, je známe, že spoločnosť Garware, ktorá po fáze výberu vzorky ukončila spoluprácu, je dôležitým výrobcom a podľa jej oficiálnej webovej stránky má značnú výrobnú kapacitu. Okrem toho sa v žiadosti o preskúmanie pred uplynutím platnosti uvádza zoznam štyroch ďalších veľkých indických výrobcov. V Indii existujú aj strední a malí výrobcovia, ktorí uskutočňujú predaj najmä na domácom trhu. V dôsledku chýbajúcej spolupráce zo strany týchto indických výrobcov nie je ich výrobná kapacita známa, ale je možné predpokladať, že trend spolupracujúcich spoločností je porovnateľný, a teda títo výrobcovia majú ďalšiu nevyužitú kapacitu.

(29)

Po zverejnení zistení všetci indickí výrobcovia zaradení do vzorky vzniesli námietky voči údajom týkajúcim sa ich celkovej nevyužitej kapacity. Všetky tieto údaje však v skutočnosti poskytli samotné spoločnosti a overili sa prostredníctvom prešetrovaní na mieste v priestoroch každej z nich. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(30)

Objem predaja troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na vývoz do iných tretích krajín vrátane predaja do prístavov v Únii, ktorý nevstupuje na colné územie Únie, je značný a počas posudzovaného obdobia vzrástol približne o 80 %, čo predstavuje takmer polovicu celkového predaja vyvážajúcich výrobcov počas ORP.

(31)

Skutočný dovoz do Únie sa po uložení pôvodných opatrení prakticky zastavil. Je však potrebné poznamenať, že objem predaja výrobcov zaradených do vzorky na vývoz do prístavov v Únii v posudzovanom období značne vzrástol, a to zo 61 na 785 ton. Vzhľadom na to, že skutočný predaj dovozu do Únie sa uskutočňoval čiastočne cez tie isté predajné kanály ako v prípade výrobkov predávaných v prístavoch v Únii, táto zvýšená prítomnosť v blízkosti trhu Únie môže naznačovať, že v prípade neexistencie opatrení by v krátkom čase mohli indickí výrobcovia zaradení do vzorky a možno aj iní výrobcovia začať predávať značné množstvo príslušného výrobku na trhu Únie.

(32)

Na základe uvedenej vývoznej orientácie indických výrobcov, ako aj ich zvýšenej prítomnosti v prístavoch v Únii je možné dospieť k záveru, že je vysoko pravdepodobné, že ak by platnosť opatrení uplynula, množstvo indického vývozu do Únie by podstatne vzrástlo.

(33)

Po zverejnení zistení preskúmania jeden indický výrobca poukázal na skutočnosť, že indický vývoz je vo svete a na trhoch s potenciálom rastu dostatočne diverzifikovaný, preto by sa vývoz do Únie v prípade neexistencie opatrení neobnovil v značnom množstve. Je potrebné uznať, že niektorí indickí výrobcovia mohli diverzifikovať predaj na vývoz na rôzne trhy, to sa však nedá považovať za dostatočný dôvod na zmenu záverov vyplývajúcich zo skôr uvedených zistení.

(34)

Orientačný výpočet dumpingu vychádzal z overeného predaja do prístavov v Únii uskutočneného tromi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, ktorý sa síce považuje za súčasť vývozu do ostatných tretích krajín, poskytuje však vhodný údaj o možných cenách indických lán zo syntetických vlákien v prípade neexistencie ciel. Normálne hodnoty boli založené na domácich cenách na indickom trhu. Na základe týchto údajov sa stanovil dumping pre dvoch z troch indických výrobcov zaradených do vzorky. Zistené dumpingové rozpätia predstavovali v priemere 10 %, čo je možné považovať za značné rozpätia, aj keď sú oveľa nižšie ako dumpingové rozpätia stanovené v pôvodnom prešetrovaní.

(35)

Porovnanie cien troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na trhoch iných tretích krajín (s výnimkou predaja do prístavov v Únii) s ich domácimi cenami viedlo k podobnému výsledku, aj keď takto stanovené dumpingové rozpätia boli nižšie.

(36)

Po zverejnení záverov tohto prešetrovania jeden indický výrobca uviedol, že v súvislosti s indickým dovozom do Únie nebol zistený žiadny dumping. Neuskutočňoval sa však ani žiaden skutočný dovoz. Okrem toho dumping bol stanovený v prípade predaja do prístavov v Únii aj v prípade predaja do iných tretích krajín. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(37)

Iná zainteresovaná strana uviedla, že dumpingové rozpätia stanovené týmto preskúmaním sa pri porovnaní s existujúcou úrovňou cla nemôžu považovať za dostatočné vzhľadom na značný rozdiel v nákladoch práce medzi Úniou a Áziou. Je však potrebné poznamenať, že náklady práce v Únii sú pre výpočet dumpingového rozpätia nepodstatné.

(38)

Na základe uvedenej analýzy sa dospelo k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení majú vyvážajúci výrobcovia veľký výrobný potenciál na to, aby znovu začali uskutočňovať vývoz do Únie. Pokiaľ ide o ceny, zistilo sa, že dvaja výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali predaj do iných tretích krajín za dumpingové ceny. Navyše vrátane spoločnosti Garware, ktorá ukončila spoluprácu, existuje ďalších päť veľkých vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete, v súvislosti s ktorými sa na základe dostupných informácií predpokladá, že kopírujú trend spoločností, o ktorých bolo zistené, že uskutočňujú predaj do iných tretích krajín za dumpingové ceny.

(39)

Vzhľadom na náznaky, že indickí vyvážajúci výrobcovia majú i naďalej strategický záujem o trh Únie, čo dokazuje ich rastúci objem vývozu do prístavov v Únii, a na obrovskú dostupnú nevyužitú kapacitu, je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by títo výrobcovia obnovili vývoz do Únie v značnom množstve. Vzhľadom na cenové správanie indických vývozcov na trhoch tretích krajín je vysoko pravdepodobné, že by došlo k obnoveniu vývozu za dumpingové ceny. Dospelo sa preto k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k opakovanému výskytu dumpingu.

(40)

Výrobcovia v Únii, ktorí predstavujú celkovú výrobu v Únii, tvoria výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Počet výrobcov v Únii sa odhaduje približne na štyridsať.

(41)

Pätnásť výrobcov v Únii, v mene ktorých podalo združenie žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti, a traja ďalší výrobcovia v Únii predložili informácie týkajúce sa výberu vzorky požadované v oznámení o začatí preskúmania. Ako sa uvádza v odôvodnení 12, podrobnému prešetrovaniu bola podrobená vzorka piatich výrobcov tvoriacich 40 % výrobného odvetvia Únie. Vzorku tvorili tieto spoločnosti:

(42)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 12, osemnásť spolupracujúcich výrobcov v Únii predstavovalo počas ORP 78 % celkovej výroby v Únii.

(43)

Spotreba lán zo syntetických vlákien sa stanovila na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie (vrátane predaja nespolupracujúcich výrobcov v Únii podľa odhadov združenia, ktoré podalo podnet), ku ktorému sa pripočítal celkový dovoz do Únie podľa údajov Eurostatu.

(44)

Na základe uvedeného je možné stanoviť, že počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii klesla o 7 %. Spotreba v Únii sa v rokoch 2006 a 2007 zvýšila o 16 % a následne v období od roku 2007 do ORP klesla o 20 %.

(45)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, skutočný indický dovoz do Únie bol počas celého posudzovaného obdobia v dôsledku účinných platných antidumpingových opatrení zanedbateľný.

(46)

Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 22, rastie prítomnosť indických výrobcov v blízkosti trhu Únie prostredníctvom predaja na vývoz do prístavov Únie, na ktorý sa nevzťahuje colné odbavenie a ktorý je tak oslobodený od antidumpingových ciel.

(47)

Keďže skutočný indický dovoz do Únie bol zanedbateľný, porovnala sa cena indického vývozu do iných tretích krajín (vrátane vývozu do prístavov v Únii, ktorý nepodlieha antidumpingovým clám) s cenami predaja v Únii uskutočneného výrobcami výrobného odvetvia Únie zaradenými do vzorky.

(48)

Na základe toho sa stanovilo, že indický vývoz do iných tretích krajín sa uskutočnil za predajné ceny, ktoré boli podstatne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Takto zistený cenový rozdiel dosiahol úroveň 46 % a v priemere predstavoval 18 %.

(49)

Hodnota indického predaja na vývoz do iných tretích krajín vzrástla počas posudzovaného obdobia o viac ako 30 %. Takýto predaj predstavoval počas ORP takmer polovicu celkového obratu indických vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(50)

Napriek poklesu v spotrebe na trhu Únie o 7 % sa objem dovozu z iných tretích krajín zvýšil počas posudzovaného obdobia o 18 %. Tým sa podiel tohto dovozu na trhu zvýšil zo 17 % na 22 %.

(51)

Je potrebné poznamenať, že dovoz z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) vzrástol počas posudzovaného obdobia o 46 %, pričom dosiahol podiel na trhu 8,6 % (na rozdiel od 5,5 % v roku 2006). Hoci v dôsledku všeobecného charakteru údajov Eurostatu nie je možné vykonať presné porovnanie podľa typu výrobku, zdá sa, že priemerná cena čínskeho dovozu do Únie je podstatne vyššia ako priemerná cena indického predaja na vývoz. Okrem toho sa zdá, že priemerná cena čínskeho dovozu zodpovedá cenám výrobného odvetvia Únie.

(52)

Podiel dovozu z Kórejskej republiky (ďalej len „Kórea“) do Únie zostal počas posudzovaného obdobia konštantný na úrovni 3 %. Objem tohto dovozu sa však v dôsledku poklesu spotreby znížil o 6 %.

(53)

Podiel dovozu lán zo syntetických vlákien na trh Únie z akejkoľvek inej tretej krajiny predstavoval počas ORP menej ako 2 %.

(54)

Analýze boli podrobené všetky ukazovatele ujmy uvedené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Pokiaľ ide o ukazovatele objemu predaja a podielu na trhu výrobcov v Únii, analyzovali sa na základe údajov zozbieraných za všetkých výrobcov v Únii, t. j. za výrobné odvetvie Únie. Pokiaľ ide o všetky ostatné ukazovatele ujmy, ich preskúmanie vychádzalo z informácií, ktoré predložili výrobcovia v Únii zaradení do vzorky a ktoré boli overené v priestoroch každej spoločnosti uvedenej v odôvodnení 15. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 12, jeden z výrobcov v Únii začal svoju činnosť počas posudzovaného obdobia, preto sa jeho údaje nepoužili pri analýze trendov ukazovateľov ujmy, aby sa predišlo skresleniam týchto trendov.

(55)

Predaj výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia podstatne klesol, a to o 12 %. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 44, spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 7 %, pričom prudký pokles začal od roku 2007. Malo by sa zdôrazniť, že objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesal rýchlejšie ako klesala spotreba:

(56)

Vývoj uvedený v predchádzajúcom odôvodnení a tabuľke viedol k strate podielu výrobného odvetvia Únie na trhu v období od roku 2006 do ORP. Znižovanie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu pokračovalo, až dosiahlo stratu 4,6 percentuálneho bodu:

(57)

Je potrebné poznamenať, že uvedená strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu bola z veľkej časti spôsobená nárastom podielu čínskeho dovozu na trhu (pozri odôvodnenie 50).

(58)

V súlade s vývojom objemu predaja sa objem výroby výrobcov v Únii zaradených do vzorky znižoval porovnateľným tempom a počas posudzovaného obdobia klesol o 17 %. Za rovnaké obdobie sa výrobná kapacita zvýšila o 5 %. To viedlo v období od roku 2008 do ORP k poklesu využitia kapacity o 20 %:

(59)

Pokiaľ ide o zásoby, vo všeobecnosti výrobcovia lán zo syntetických vlákien udržujú úrovne svojich zásob na dosť nízkej úrovni, keďže väčšina výroby sa uskutočňuje na objednávku. Bolo možné pozorovať, že počas posudzovaného obdobia priemerné zásoby vykazovali pokles, najmä v ORP, ktorý bol do veľkej miery spôsobený poklesom výroby lán zo syntetických vlákien.

(60)

Priemerné ceny podobného výrobku predávaného v Únii výrobcami v Únii zaradenými do vzorky počas posudzovaného obdobia do určitej miery vzrástli, a to najmä od roku 2007 do ORP:

(61)

Je však potrebné poznamenať, že uvedená priemerná predajná cena sa vypočítala na základe všetkých typov výrobku vrátane lán zo syntetických vlákien najvyššej kvality, ako sú napríklad laná zo syntetických vlákien vyrobené na báze suroviny nazývanej Dyneema. Cenové rozdiely v súvislosti s týmito rozličnými typmi výrobku sú samozrejme obrovské (pozri odôvodnenie 19). V posledných rokoch výrobné odvetvie Únie zvýšilo výrobu výrobkov vyššej kvality, takže takéto laná zo syntetických vlákien majú v jej sortimente výrobkov rastúci podiel. Tieto nedávne zmeny v sortimente výrobkov sú jedným z dôvodov zvýšenia priemernej jednotkovej predajnej ceny výrobného odvetvia Únie.

(62)

Čiastočne vďaka účinným platným opatreniam a čiastočne vďaka diverzifikácii sortimentu výrobkov bolo výrobné odvetvie Únie schopné udržať stabilnú a zdravú úroveň ziskovosti počas celého posudzovaného obdobia:

(63)

Úroveň investícií bola v rokoch 2006 a 2007 relatívne vysoká a následne klesla o polovicu v porovnaní s predchádzajúcou úrovňou. Počas ORP sa prakticky neuskutočnili žiadne investície.

(64)

V súlade so stabilným trendom ziskovosti sa počas celého posudzovaného obdobia zvyšovala aj návratnosť investícií.

(65)

Peňažný tok výrobcov v Únii zaradených do vzorky zostal počas posudzovaného obdobia na relatívne stabilnej úrovni:

(66)

Situácia týkajúca sa zamestnanosti v prípade výrobcov v Únii zaradených do vzorky sa vyvíjala od roku 2006 do roku 2008 pozitívne. Od roku 2008 do ORP bol však zaznamenaný pokles zamestnanosti v dôsledku klesajúceho dopytu na trhu. Pokles dopytu v dôsledku nižšej výroby takisto viedol k poklesu produktivity od roku 2008 do ORP. Pokiaľ ide o ročné náklady práce na zamestnanca, tie do roku 2008 rástli a počas ORP došlo k miernemu poklesu.

(67)

Od roku 2006 do ORP spotreba v Únii klesla o 7 % (pozri odôvodnenie 44), objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesol o 12 % a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o 6 percentuálnych bodov (pozri odôvodnenia 55 a 56). Na druhej strane zatiaľ čo objem skutočného indického dovozu zostal v dôsledku platných opatrení zanedbateľný, objem dovozu z iných krajín vzrástol o 18 % (najmä v dôsledku dovozu z ČĽR), čím sa ich podiel na trhu zvýšil o ďalších 5 percentuálnych bodov (pozri odôvodnenie 50). Dospelo sa preto k záveru, že na výrobné odvetvie Únie mal pokles v spotrebe a tým aj výraznejšia strata v objeme predaja väčší vplyv ako na ostatných aktérov na trhu.

(68)

Vzhľadom na skutočnosť, že dovoz príslušného výrobku z Indie bol počas ORP zanedbateľný, pre skutočný indický dovoz nebolo možné stanoviť žiadne dumpingové rozpätie. Je však potrebné pripomenúť, že indický vývoz do prístavov v Únii, ktorý nepodlieha colnému odbaveniu, podstatne vzrástol a zistilo sa, že časť tohto predaja sa uskutočňovala za dumpingové ceny.

(69)

Analyzovalo sa, či je výrobné odvetvie Únie ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov dumpingu v minulosti. Usúdilo sa, že výrobné odvetvie Únie sa už do veľkej miery z týchto účinkov dokázalo zotaviť vďaka účinným antidumpingovým opatreniam zavedeným na dlhé obdobie.

(70)

Vďaka zavedeniu účinných antidumpingových opatrení týkajúcich sa dovozu lán zo syntetických vlákien s pôvodom v Indii sa zdá, že výrobné odvetvie Únie sa dokázalo do veľkej miery zotaviť z účinkov poškodzujúceho dumpingu v minulosti.

(71)

Napriek tomu však nie je možné vyvodiť záver, že situácia výrobného odvetvia Únie je bezpečná. Hoci sa zdá, že určité ukazovatele ujmy týkajúce sa finančnej výkonnosti výrobcov v Únii – najmä ziskovosti, návratnosti investícií a peňažného toku – vykazujú relatívne stabilný trend, iné ukazovatele ujmy – najmä objem predaja a podiel na trhu, výroba a využitie kapacity, ako aj investície – jasne naznačujú, že výrobné odvetvie Únie sa na konci ORP stále nachádzalo v pomerne neistej situácii. Po zverejnení zistení tohto prešetrovania jeden indický výrobca uviedol, že výrobné odvetvie Únie počas ORP neutrpelo ujmu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že nebolo uvedené, že výrobné odvetvie Únie počas ORP utrpelo značnú ujmu. Miesto toho záver vyvodený na základe zistení preskúmania spočíval v tom, že niektoré ukazovatele vykazovali stabilný trend, zatiaľ čo iné ukazovatele vykazovali známky ujmy.

(72)

Niektoré strany tvrdili, že negatívne trendy niektorých ukazovateľov ujmy nie sú zapríčinené indickým dovozom, ale svetovou hospodárskou krízou a rastúcim podielom čínskeho dovozu na trhu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že negatívny vývoj určitých ukazovateľov sa nepripisoval takmer neexistujúcemu indickému dovozu. Okrem toho sa preskúmal rastúci čínsky dovoz a zistilo sa, že nemal žiadny vplyv na analýzu pravdepodobnosti opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu.

(73)

So zreteľom na všeobecnú životaschopnosť výrobného odvetvia Únie sa musí poznamenať, že sa zdá, že postupné uvádzanie rôznych výrobkov vysokej kvality na trh Únie aj na trhy tretích krajín zabezpečuje dlhodobej konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Únie dobré vyhliadky, keďže počet výrobcov vyrábajúcich takéto laná zo syntetických vlákien vysokej kvality je na svetovom trhu v súčasnosti obmedzený.

(74)

Ako je uvedené v odôvodnení 25, vzhľadom na zanedbateľný objem dovozu príslušného výrobku z Indie počas ORP sa analýza zameriavala na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu a ujmy.

(75)

Ako už bolo podrobné opísané v odôvodneniach 26 až 28, indickí vyvážajúci výrobcovia disponujú obrovskou nevyužitou kapacitou. Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 30 až 32, indickí výrobcovia majú okrem toho silnú orientáciu a motiváciu predávať svoje výrobky vo veľkom objeme na vývozných trhoch. Ako bolo spomenuté v odôvodnení 31, indickí výrobcovia sú navyše silno a v čoraz väčšej miere prítomní v prístavoch v Únii. Z týchto dôvodov je možné vysloviť záver, že v prípade uplynutia platnosti opatrení dovoz z Indie do Únie s veľkou pravdepodobnosťou dosiahne v krátkom čase značné množstvo.

(76)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 34 a 35, v prípade neexistencie opatrení je pravdepodobné, že sa obnoví indický dovoz za dumpingové ceny. Ako sa uvádza v odôvodneniach 47 a 48, takisto sa zistilo, že skutočnosť, že predajné ceny indických výrobcov sú v priemere o 18 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie (a takýto cenový rozdiel môže dosiahnuť úroveň 46 %) naznačuje, že indickí výrobcovia budú pravdepodobne vyvážať príslušný výrobok na trh Únie za výrazne nižšie ceny ako sú ceny výrobného odvetvia Únie, t. j. pravdepodobne budú podhodnocovať predajné ceny výrobcov v Únii.

(77)

Na základe uvedených skutočností je možné vysloviť záver, že v prípade neexistencie opatrení je vysoko pravdepodobné, že indický dovoz príslušného výrobku sa obnoví v značnom množstve a za ceny, ktoré výrazne podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Únie.

(78)

Vzhľadom na relatívne neistú situáciu výrobného odvetvia Únie, ktorá je vysvetlená v odôvodneniach 71 a 72, je pravdepodobné, že potenciálne masívny opakovaný výskyt dumpingového indického dovozu za ceny, ktoré podhodnocujú ceny v Únii, bude mať škodlivý vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. Je najmä pravdepodobné, že rozsiahle obnovenie dumpingového dovozu bude viesť k ďalšej strate podielu na trhu a objemu predaja výrobného odvetvia Únie, čo povedie k zníženiu výroby a poklesu zamestnanosti. Táto skutočnosť spolu s výrazným cenovým tlakom v dôsledku dovozu podhodnocujúceho predajné ceny výrobcov v Únii by viedla k rýchlemu a vážnemu zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(79)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení je pravdepodobný opakovaný výskyt ujmy spôsobenej obnoveným dumpingovým dovozom príslušného výrobku z Indie.

(80)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku.

(81)

Stanovenie záujmu Únie bolo založené na posúdení všetkých príslušných záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, obchodníkov, veľkoobchodníkov a priemyselných používateľov príslušného výrobku.

(82)

Je potrebné pripomenúť, že v predchádzajúcich prešetrovaniach sa uložené opatrenia nepovažovali za opatrenia v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho je toto prešetrovanie preskúmaním pred uplynutím platnosti, ktorým sa analyzuje situácia, v akej sa zavedené dumpingové opatrenia nachádzajú.

(83)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záveru o pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu a pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy existujú závažné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie.

(84)

Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 56 a 73, výrobnému odvetviu Únie sa podarilo udržať si významný, aj keď klesajúci podiel na trhu a súčasne diverzifikovať svoj sortiment výrobkov uvedením lán zo syntetických vlákien vyššej kvality na trh. Je preto možné usúdiť, že výrobné odvetvie Únie zostalo štrukturálne životaschopné.

(85)

Na základe záverov o situácii výrobného odvetvia Únie stanovených v odôvodneniach 70 až 72 a na základe tvrdení týkajúcich sa analýzy pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy vysvetlenej v odôvodneniach 74 až 79 je takisto možné usúdiť, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by výrobné odvetvie Únie pravdepodobne zaznamenalo ešte vážnejšie zhoršenie svojej finančnej situácie, a to by viedlo k opakovanému výskytu značnej ujmy.

(86)

Vzhľadom na očakávaný objem a ceny dovozu príslušného výrobku z Indie by bolo výrobné odvetvie Únie skutočne vystavené vážnemu riziku. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 78, takýto dovoz by viedol k ďalšiemu poklesu jeho podielu na trhu, objemu predaja, zamestnanosti a cien, čo by mohlo viesť k zhoršeniu jeho ziskovosti na podobnú negatívnu úroveň, aká bola zistená v pôvodnom prešetrovaní.

(87)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na neexistenciu náznakov preukazujúcich opak sa dospelo k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení by nebolo v rozpore so záujmom výrobného odvetvia Únie.

(88)

Komisia zaslala dotazníky desiatim neprepojeným dovozcom/obchodníkom. Reagovala len jedna spoločnosť, ktorá vyjadrila námietku v súvislosti s týmto prípadom. Keďže je však spoločnosť prepojená s indickým výrobcom lán zo syntetických vlákien, nemôže byť považovaná za neprepojeného dovozcu. Keďže je spoločnosť prepojeným dovozcom, jej záujem je vnútorne prepojený so záujmom jej prepojeného indického výrobcu.

(89)

Za týchto okolností sa dospelo k záveru, že ako sa zdá, neexistujú presvedčivé dôkazy, ktoré by naznačovali, že pokračovanie opatrení by nemalo mať výrazný negatívny vplyv na príslušných neprepojených dovozcov/obchodníkov.

(90)

Komisia zaslala list jednému priemyselnému združeniu používateľov príslušného výrobku. Žiadny používateľ nepredložil úplne vyplnený dotazník a od združenia neboli doručené žiadne písomné podania.

(91)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo stranu používateľov a skutočnosť, že vplyv antidumpingových opatrení bude v porovnaní s ostatnými nákladmi hlavných používateľských odvetví, ako je stavba lodí, strojársky priemysel a prevádzkovanie námorných plošín, zanedbateľný, dospelo sa k záveru, že pokračovanie opatrení nebude mať žiadny značný negatívny vplyv na týchto používateľov.

(92)

Je možné očakávať, že pokračovaním opatrení sa zabezpečí, aby sa indický dovoz na trh Únie v krátkom čase neobnovil v značnom množstve. Výrobné odvetvie Únie tak bude naďalej využívať výhody vyplývajúce z podmienok hospodárskej súťaže na trhu Únie a zo zníženia hrozby zatvárania podnikov a poklesu nezamestnanosti. Očakáva sa tiež, že tieto prínosné účinky zabezpečia podmienky na to, aby výrobné odvetvie Únie mohlo vyvíjať inovatívne a technicky vyspelejšie výrobky na nové a osobitné použitia.

(93)

Je tiež potrebné poznamenať, že v nadväznosti na úvahy o záujme dovozcov/obchodníkov, ako aj používateľov v Únie sa zdá, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody dokazujúce, že pokračovanie opatrení by malo výrazný negatívny vplyv.

(94)

Vzhľadom na uvedené závery týkajúce sa vplyvu pokračovania opatrení na rôzne zúčastnené strany na trhu Únie sa dospelo k záveru, že pokračovanie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie.

(95)

Vzhľadom na uvedené skutočností a okrem iného vzhľadom na obrovskú nevyužitú kapacitu indických výrobcov, ich silnú vývoznú orientáciu a rastúcu prítomnosť v blízkosti trhu Únie, cien ich predaja na vývoz na trhy iných tretích krajín, o ktorých sa zistilo, že počas ORP boli nižšie ako normálna hodnota a takisto oveľa nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, a vzhľadom na relatívne neistú situáciu výrobného odvetvia Únie je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa poškodzujúci dovoz z Indie opäť obnovil.

(96)

Všetky príslušné strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánuje odporučiť zachovanie existujúcich opatrení v ich súčasnej forme. Príslušným stranám bola poskytnutá lehota na predloženie pripomienok týkajúcich sa tohto zverejnenia, ale žiadna strana nepredložila pripomienky, ktoré by odôvodňovali zmenu uvedených zistení. Tvrdenia týkajúce sa zverejnenia zistení boli riešené v príslušných odôvodneniach tohto nariadenia.

(97)

Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by sa antidumpingové clá uložené nariadením (ES) č. 1736/2004 mali zachovať.

(98)

Bez toho, aby sa ignorovalo stanovenie pravdepodobnosti opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu, sa však toto konanie vyznačuje osobitnými okolnosťami, najmä dlhodobými platnými opatreniami, ktoré už boli raz predĺžené, a veľmi obmedzeným množstvom skutočného dovozu z Indie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 21 až 24. Tieto skutočnosti by sa mali takisto primerane zohľadniť, pokiaľ ide o trvanie ďalej predĺžených antidumpingových opatrení, ktoré by malo byť tri roky. Po zverejnení žiadateľ uviedol, že opatrenia by sa mali predĺžiť na päť rokov a že dôvod na kratšie trvanie by nebol opodstatnený.

(99)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa predĺženie opatrení spravidla uplatňuje na obdobie päť rokov. V tomto prešetrovaní sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie bolo na konci ORP stále v neistej situácii; malo dlhodobé finančné problémy, ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní. Z toho dôvodu sa z poškodzujúceho dumpingu ešte úplne nezotavilo. Niektoré ukazovatele ujmy však ukazujú, že uloženie opatrení už prinieslo určité podstatné zlepšenie. Analýzou tejto komplexnej situácie sa dospelo k záveru, že úplné a stále zotavenie sa z akéhokoľvek účinku poškodzujúceho dumpingu v minulosti sa pravdepodobne uskutoční za kratšie obdobie ako je obvyklé obdobie päť rokov. Usúdilo sa, že vzhľadom na analýzu celkovej ujmy a pravdepodobný vývoj trhu v prípade existencie zavedených opatrení by malo byť obdobie troch rokov dostatočné dlhé na to, aby výrobné odvetvie dokončilo proces svojho hospodárskeho a finančného zotavenia. Z týchto dôvodov sa nezdá byť zachovanie opatrení na dlhšie obdobie potrebné.

(100)

Preto sa usudzuje, že predĺženie opatrení na plné päťročné obdobie nie je v plnej miere odôvodnené skutočnosťami stanovenými v tomto prešetrovaní a že v dôsledku toho by sa trvanie opatrení malo obmedziť na tri roky.

(101)

Sadzba individuálneho antidumpingového cla uvedená v článku 1 tohto nariadenia sa stanovila na základe zistení pôvodného prešetrovania. Preto odráža situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania, pokiaľ ide o danú spoločnosť. Táto colná sadzba (na rozdiel od celoštátneho cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto uplatňuje výlučne na dovoz výrobkov pochádzajúcich z Indie a vyrábaných príslušnou spoločnosťou, teda konkrétnym uvedeným právnym subjektom. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je konkrétne uvedená v článku 1, vrátane subjektov prepojených s touto konkrétne uvedenou spoločnosťou, sa nemôže vzťahovať táto sadzba a vzťahuje sa na nich celoštátne clo.

(102)

Každú žiadosť o uplatňovanie individuálnej antidumpingovej colnej sadzby (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne clá,