EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62020CA0531

Vec C-531/20: Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 28. apríla 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof – Nemecko) – NovaText GmbH/Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Práva duševného vlastníctva – Smernica 2004/48/ES – Článok 3 – Všeobecná povinnosť týkajúca sa opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva – Článok 14 – Pojem „opodstatnené a primerané trovy konania“ – Patentový zástupca – Neexistencia možnosti vnútroštátneho súdu posúdiť opodstatnenosť a primeranosť trov konania, ktoré znáša účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech)

OJ C 237, 20.6.2022, p. 9–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

20.6.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 237/9


Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 28. apríla 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof – Nemecko) – NovaText GmbH/Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg

(Vec C-531/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Práva duševného vlastníctva - Smernica 2004/48/ES - Článok 3 - Všeobecná povinnosť týkajúca sa opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva - Článok 14 - Pojem „opodstatnené a primerané trovy konania“ - Patentový zástupca - Neexistencia možnosti vnútroštátneho súdu posúdiť opodstatnenosť a primeranosť trov konania, ktoré znáša účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech)

(2022/C 237/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: NovaText GmbH

Žalovaná: Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg

Výrok rozsudku

Články 3 a 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo jej výkladu, ktorý neumožňuje súdu rozhodujúcemu v konaní podľa tejto smernice náležite zohľadniť špecifické charakteristiky každého prípadu, o ktorom rozhoduje, na účely posúdenia, či sú trovy konania, ktoré vznikli úspešnému účastníkovi konania, opodstatnené a primerané.


(1)  Ú. v. EÚ C 28, 25.1.2021.


Top