STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 16. februára 2022

k návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

(CON/2022/4)

(2022/C 210/05)

Úvod a právny základ

Európska komisia 20. júla 2021 prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (1) [ďalej len „nariadenie o AMLA“ (AMLA – Authority for Anti-Money Laundering and Countering the Financing of Terrorism)].

Európska centrálna banka (ECB) sa domnieva, že navrhované nariadenie patrí do jej rozsahu pôsobnosti, hoci jeho znenie nebolo s ECB konzultované. Vykonáva preto svoje právo predkladať stanoviská v oblasti svojej pôsobnosti príslušným inštitúciám Únie, ako je ustanovené v článku 127 ods. 4 druhej vete Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 zmluvy, keďže nariadenie o AMLA obsahuje ustanovenia, ktoré ovplyvňujú úlohy ECB týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami podľa článku 127 ods. 6 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

1.   Prehľad a úvodné poznámky

1.1.

ECB víta balík štyroch legislatívnych návrhov vrátane nariadenia o AMLA, ktoré Komisia zverejnila 20. júla 2021 s cieľom posilniť pravidlá Únie týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Toto stanovisko sa zameriava na nariadenie o AMLA. Osobitné stanoviská ECB sa týkajú zostávajúcich troch súčastí legislatívneho balíka: a) návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (2) (ďalej len „prvé nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí“); b) návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 (3) (ďalej len „šiesta smernica o boji proti praniu špinavých peňazí“) a c) návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív (prepracované znenie) (4).

1.2.

Ako už bolo uvedené (5), ECB dôrazne podporuje režim Únie, ktorý zabezpečí, aby mali členské štáty, orgány a subjekty Únie, ako aj povinné subjekty v rámci EÚ k dispozícii účinné nástroje na boj proti zneužívaniu finančného systému Únie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu. ECB vyjadrila plnú podporu predchádzajúcej fáze harmonizačného úsilia (6), ktorým sa posilnil mandát Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a víta ďalšiu iteráciu tohto procesu v podobe zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA).

1.3.

Úloha dohľadu nad úverovými inštitúciami v súvislosti s predchádzaním využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu nebola zverená ECB. Článok 127 ods. 6 zmluvy by okrem toho neumožňoval, aby ECB mala právomoci týkajúce sa dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pretože jasne obmedzuje úlohy dohľadu, ktoré možno udeliť ECB, na prudenciálny dohľad. Výsledky dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je však potrebné zvážiť pri vykonávaní úloh ECB v oblasti prudenciálneho dohľadu, keď ECB zohľadňuje získané informácie v rámci príslušných činností prudenciálneho dohľadu vrátane postupov preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu, hodnotení primeranosti riadiacich opatrení, postupov a mechanizmov inštitúcií a hodnotení vhodnosti členov riadiacich orgánov dohliadaných subjektov. Okrem toho sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (7) vyžaduje, aby orgány dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, orgány prudenciálneho dohľadu a finančné spravodajské jednotky (financial intelligence unit – FIU) členských štátov medzi sebou úzko spolupracovali v rámci svojich príslušných právomocí a navzájom si poskytovali informácie dôležité na plnenie ich príslušných úloh.

1.4.

ECB je pripravená spolupracovať s úradom AMLA a podieľať sa na legislatívnom procese okrem iného tým, že sa podelí o svoje skúsenosti, ktoré získala ako orgán prudenciálneho dohľadu na úrovni Únie v prípadoch, keď tieto skúsenosti môžu byť relevantné pre budovanie dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni Únie.

1.5.

Zriadenie úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni Únie je dôležitým krokom k zabezpečeniu harmonizovanejšieho uplatňovania požiadaviek Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej EÚ. Zo skúseností ECB vyplýva, že na to, aby orgán prudenciálneho dohľadu na úrovni Únie uľahčil zbližovanie postupov dohľadu vo viacerých členských štátoch, musí sa mu poskytnúť dostatočná úroveň zodpovednosti za priamy dohľad aj dozor nad činnosťou dohľadu. Tejto zodpovednosti by mali zodpovedať primerané právomoci v oblasti dohľadu. V nariadení o AMLA sa predpokladá, že okrem právomocí priameho dohľadu, ktoré sa budú spočiatku vykonávať nad relatívne obmedzenou skupinou povinných subjektov, bude úrad AMLA vykonávať pravidelné posúdenia orgánov dohľadu nad finančnými a partnerské preskúmania dozorných orgánov nad nefinančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. To úradu AMLA pomôže identifikovať osvedčené postupy na vnútroštátnej úrovni, aby ich mohol použiť v rámci vlastného priameho dohľadu, ako aj zohľadniť v odporúčaniach alebo iných regulačných nástrojoch určených orgánom jednotlivých členských štátov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorých zástupcovia sa budú zúčastňovať aj na činnosti generálnej rady úradu AMLA. Vyššia úroveň harmonizácie a súladu v rámci dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bude prínosom aj pre prudenciálny dohľad.

Konkrétne pripomienky

2.   Rozsah priameho a nepriameho dohľadu úradu AMLA

2.1.

Kritériá na určovanie vybraných povinných subjektov, ktoré budú podliehať priamemu dohľadu úradu AMLA (8), sú pomerne prísne a v dokumentoch doplňujúcich legislatívny návrh Komisie sa predpokladá, že ich splní len približne 12 až 20 povinných subjektov. Neodhaduje sa, koľko z týchto subjektov by malo byť inštitúciami, ktoré patria do rozsahu priameho prudenciálneho dohľadu ECB podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (9). V prípade významných dohliadaných subjektov (10), ktoré sú pod priamym dohľadom ECB a ktoré splnia tieto kritériá, sa úrad AMLA stane partnerom ECB na výmenu informácií a spoluprácu pri každodennom dohľade, posúdeniach vhodnosti a „spoločných postupoch“ (11), ktoré zahŕňajú posúdenia žiadostí o povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie, odňatia takýchto povolení a posúdenia nadobudnutia a prevodu kvalifikovaných účastí. Ak menej významné dohliadané subjekty (12) spĺňajú kritériá stanovené v nariadení o AMLA, spolupráca medzi ECB a úradom AMLA sa obmedzí na príslušné aspekty spoločných postupov.

2.2.

ECB berie na vedomie navrhovaný obmedzený rozsah priameho dohľadu úradu AMLA vzhľadom na rozpočtové obmedzenia návrhu. Zo skúseností ECB vyplýva, že je prospešné mať široký rozsah priameho dohľadu na úrovni Únie a inštitúcie, na ktoré sa bude vzťahovať priamy dohľad, vybrať na základe objektívnych a transparentných kritérií. ECB preto dôrazne podporuje zmenu kritérií na určovanie vybraných povinných subjektov tak, aby výsledkom postupu bol širší okruh povinných subjektov pod priamym dohľadom úradu AMLA, ktorý by mohol zahŕňať povinné subjekty s ústredím v každom členskom štáte a podporiť spoločnú kultúru dohľadu a konvergenciu postupov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Zníži sa tým aj riziko arbitráže. V prípade jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) tento cieľ uľahčili kritériá výberu významných dohliadaných subjektov, pričom v nariadení (EÚ) č. 1024/2013 sa vyžaduje, aby ECB vykonávala úlohy priameho dohľadu voči trom najvýznamnejším úverovým inštitúciám v každom zo zúčastnených členských štátov, pokiaľ si to osobitné okolnosti nevyžadujú inak (13). Vzhľadom na pomerne prísne kritériá výberu založené na posudzovaní rizík stanovené v nariadení o AMLA by uverejnenie zoznamu vybraných povinných subjektov, ako sa predpokladá v AMLAR, zodpovedalo nepriamemu zverejneniu vysokého rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v prípade vybraných dohliadaných subjektov, čo je v súčasnosti dôverná informácia, ktorú si príslušné orgány vymieňajú výhradne v opodstatnených prípadoch. Objektívne kritériá založené na posudzovaní rizík, ktoré nemajú za následok nepriame zverejnenie takýchto dôverných informácií z oblasti dohľadu, by mohli byť vhodnejšie, pretože by nevysielali neúmyselné signály trhom ani nevytvárali riziko poškodenia dobrého mena vybraných povinných subjektov pod priamym dohľadom úradu AMLA. Okrem toho by sa malo doplniť ustanovenie na zabezpečenie komunikácie medzi úradom AMLA a príslušnými orgánmi prudenciálneho dohľadu v rámci Únie počas postupu posudzovania povinných subjektov na výber pred uverejnením zoznamu vybraných povinných subjektov. To by orgánom prudenciálneho dohľadu umožnilo vopred analyzovať možné prudenciálne dôsledky rizík spojených s týmito subjektmi.

2.3.

Pokiaľ ide o takmer všetky významné a menej významné dohliadané subjekty, hlavnými protistranami ECB budú naďalej vnútroštátne orgány dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a jednotky FIU. ECB zaznamenala určitý stupeň rôznorodosti v informáciách, ktoré ECB od začiatku systematickej spolupráce medzi vnútroštátnymi dozornými orgánmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ECB v roku 2019 po legislatívnych zmenách spôsobených smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 (14) poskytujú jednotlivé dozorné orgány v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. To sťažuje dôsledné zohľadňovanie výsledkov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci úloh v oblasti prudenciálneho dohľadu. V tejto súvislosti ECB víta úlohu, ktorú bude úrad AMLA zohrávať pri zlepšovaní harmonizácie posudzovania rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a iných úloh dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré vykonávajú orgány v členských štátoch. Najmä pokiaľ ide o metodiku, ktorú má vypracovať úrad AMLA na klasifikovanie profilu inherentného a reziduálneho rizika povinných subjektov, je dôležité dosiahnuť vysokú úroveň harmonizácie oboch metodík, keďže budú mať vplyv na konzistentnosť poskytovaných informácií, ktoré sa zohľadnia v prudenciálnom dohľade.

2.4.

So zreteľom na budúce preskúmania, ktoré má Komisia podľa nariadenia o AMLA vykonávať (15), by ECB v budúcnosti uvítala rozšírenie rozsahu úloh priameho dohľadu úradu AMLA tak, aby sa vzťahovali na širšiu podskupinu subjektov, ktoré sú pod priamym dohľadom ECB. Mohla by sa tak dosiahnuť vyššia úroveň konzistentnosti posúdení takýchto inštitúcií v súvislosti s dohľadom v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, čo by mohlo pomôcť tiež ďalej podporiť prudenciálny dohľad, ktorý niektoré z týchto posúdení používa ako vstupné informácie.

3.   Spolupráca medzi úradom AMLA a ECB

3.1.

Nariadenie o AMLA upravuje spoluprácu medzi úradom AMLA a orgánmi pôsobiacimi mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (16). ECB víta skutočnosť, že tento pojem zahŕňa štyri typy orgánov vrátane ECB pri vykonávaní svojej úlohy v oblasti prudenciálneho dohľadu (17). Pokiaľ ide o uľahčenie výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a orgánmi prudenciálneho dohľadu, kľúčovou pridanou hodnotou úradu AMLA by skutočne mohla byť možnosť zlepšiť súčasnú spoluprácu, nie stať sa ďalšou úrovňou pri výmene informácií medzi inými orgánmi. V tomto zmysle by sa mala doplniť všeobecná povinnosť úradu AMLA zabezpečiť primerané a účinné využívanie nástrojov spolupráce s cieľom minimalizovať záťaž spojenú s vykazovaním, ktorá spočíva na orgánoch zapojených do spolupráce s orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu prostredníctvom viacerých kanálov okrem iného vrátane kolégií na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, databázy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a dohôd o spolupráci.

3.2.

V nariadení o AMLA sa uvádza, že ak je to potrebné na plnenie úloh úradu AMLA, úrad AMLA musí spolupracovať s orgánmi pôsobiacimi mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (18). Toto ustanovenie by malo byť všeobecnejšie a odkaz na úlohy úradu AMLA by sa mal odstrániť. Spolupráca už zo svojej podstaty musí zohľadňovať úlohy všetkých zúčastnených orgánov. Preto sa napríklad v nariadení (EÚ) č. 1024/2013 (19) vyžaduje, aby ECB spolupracovala s orgánmi, ktoré sú súčasťou európskeho systému orgánov pre finančný dohľad, a v smernici 2013/36/EÚ (20) sa od orgánov pôsobiacich v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a orgánov prudenciálneho dohľadu vyžaduje, aby si vymieňali informácie, ktoré sú dôležité na plnenie úloh prijímajúceho orgánu, bez ohľadu na to, či je takáto výmena informácií potrebná aj na plnenie úloh orgánu, ktorý informácie poskytuje. Hoci v mnohých prípadoch možno takúto potrebu identifikovať, nie je to tak vždy. Preto je vhodnejšie nahradiť odkaz na úlohy úradu AMLA všeobecnejším odkazom, ktorý by od úradu AMLA vyžadoval spoluprácu s orgánmi pôsobiacimi mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci jeho mandátu, aby sa zabezpečilo, že iné dotknuté orgány budú žiadať len o relevantné formy spolupráce. Platí to najmä pre orgány prudenciálneho dohľadu, ako je ECB, vzhľadom na ich povinnosť zohľadniť informácie o dohľade v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo svojich prudenciálnych posúdeniach, pričom pre tieto orgány to je aj obzvlášť relevantné.

3.3.

Nariadenie o AMLA odkazuje na poskytovanie informácií z databázy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorú má úrad AMLA zriadiť podľa nariadenia o AMLA (21). ECB vychádza z toho, že táto nová databáza nahradí databázu nedostatkov súvisiacich s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorú mal orgán EBA vytvoriť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (22). Tieto dve databázy sa líšia v niekoľkých ohľadoch. Zatiaľ čo orgán EBA bol povinný orgánom prudenciálneho dohľadu poskytovať informácie z databázy aj z vlastnej iniciatívy (23), úrad AMLA je povinný ich poskytovať len na žiadosť orgánov prudenciálneho dohľadu (24). Nariadenie o AMLA by sa malo zmeniť s cieľom zabezpečiť, aby úrad AMLA poskytoval informácie aj z vlastnej iniciatívy, a to tak orgánom dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj orgánom dohľadu pôsobiacim mimo tejto oblasti. Ak orgán dohľadu nevie o existencii relevantných informácií, nebude môcť o takéto informácie žiadať podľa nariadenia o AMLA (25).

3.4.

Pokiaľ ide o databázu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, v nariadení o AMLA sa vymedzujú druhy informácií, ktoré majú orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zasielať do databázy (26), pričom väčšina z nich sa prekrýva s informáciami, ktoré sú si orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu povinné vymieňať aj s príslušnými orgánmi prudenciálneho dohľadu v súlade s článkom 117 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ. V súlade s duchom súčasných ustanovení o centrálnej databáze v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 by širšie dostupné centrum údajov mohlo poskytovať cennú službu pri posilňovaní spolupráce medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu a mechanizmom dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to napríklad stavaním na digitálnych riešeniach, ktoré už majú orgány dohľadu EÚ k dispozícii [napr. na spoluprácu medzi jednotným mechanizmom dohľadu (JMD) a jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií]. Touto možnosťou by sa minimalizovala duplicita a zaťaženie orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré by si inak museli tie isté informácie vymieňať dvakrát – s databázou podľa nariadenia o AMLA, ako aj s príslušnými orgánmi prudenciálneho dohľadu v súlade s článkom 117 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ.

3.5.

V nariadení o AMLA sa od orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vyžaduje, aby zasielali do databázy poradenstvo poskytnuté iným „vnútroštátnym“ orgánom v súvislosti s postupmi udeľovania povolení, postupmi odnímania povolení a posudzovaním odbornosti a vhodnosti akcionárov alebo členov riadiaceho orgánu jednotlivých povinných subjektov (27). Slovo „vnútroštátnym“ by sa malo vypustiť, pretože orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu budú v tejto súvislosti poskytovať informácie nielen vnútroštátnym orgánom, ale aj ECB v súlade so smernicou 2013/36/EÚ (28) a šiestou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (29).

3.6.

V nariadení o AMLA sa vyžaduje, aby úrad AMLA podľa potreby uzatváral memorandá o porozumení s orgánmi pôsobiacimi mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (30). Podmienka „podľa potreby“ je užitočná, keďže už existuje viacero platforiem na spoluprácu medzi orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a orgánmi prudenciálneho dohľadu. ECB spolupracuje s orgánmi dohľadu členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu aj na základe dohody, ktorú ECB podpísala 10. januára 2019 (31) v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (32) (ďalej len „dohoda o boji proti praniu špinavých peňazí“). Dohoda o boji proti praniu špinavých peňazí má viac ako 50 signatárov, keďže v každom členskom štáte je zvyčajne viac ako jeden orgán dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a umožňuje dvojstrannú spoluprácu medzi ECB a každým signatárskym orgánom dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Z dôvodu dvojstrannej povahy takejto spolupráce a vzhľadom na to, že celoskupinový dohľad podľa smernice (EÚ) 2015/849 funguje s použitím iných zásad než konsolidovaný dohľad podľa smernice 2013/36/EÚ, sa dohoda o boji proti praniu špinavých peňazí neukázala byť rovnako včasná a účinná ako iné nástroje, ktoré umožňujú mnohostrannú spoluprácu, ako sú kolégiá na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Hoci dohoda o boji proti praniu špinavých peňazí umožňuje úradu AMLA jednoducho k dohode pristúpiť a nariadenie o AMLA úradu AMLA umožňuje tiež uzavrieť osobitnú dohodu medzi ECB a úradom AMLA, ECB víta skutočnosť, že nariadenie o AMLA umožňuje preskúmať, či by to bolo potrebné vzhľadom na dostupnosť iných nástrojov spolupráce, ktoré by mohli umožniť účinnejšiu mnohostrannú spoluprácu, a to aj preto, aby sa úrad AMLA stal viac než len ďalším aktérom v postupe výmeny informácií s ECB.

3.7.

V nariadení o AMLA sa ďalej vyžaduje, aby úrad AMLA zabezpečoval účinnú spoluprácu a výmenu informácií medzi všetkými orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci systému dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a príslušnými orgánmi pôsobiacimi mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (33). ECB víta toto ustanovenie, keďže v posledných rokoch sa zriadilo veľké množstvo platforiem na výmenu informácií pre orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a orgány prudenciálneho dohľadu, ktorých vzájomné pôsobenie nie je vždy jasné. Uvedené orgány dohľadu sú napríklad povinné vymieňať si informácie nielen priamo medzi sebou, ale aj prostredníctvom databázy orgánu EBA v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Toto ustanovenie o zabezpečovaní účinnej spolupráce by sa malo rozšíriť tak, aby zahŕňalo aj jednotky FIU a orgány dohľadu nad inými ako finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Jednotky FIU a orgány prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami sú už povinné spolupracovať podľa smernice 2013/36/EÚ. Keďže generálna rada úradu AMLA zahŕňa aj jednotky FIU všetkých členských štátov a keďže úrad AMLA je povinný prevádzkovať podporný a koordinačný mechanizmus pre jednotky FIU (34), pridať jednotky FIU do rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia sa zdá opodstatnené. Pokiaľ ide o orgány dohľadu nad inými ako finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, orgány prudenciálneho dohľadu s nimi môžu potrebovať spolupracovať, ak sú súčasťou tej istej skupiny ako úverové alebo finančné inštitúcie nefinančné povinné subjekty, napríklad poskytovatelia služieb kryptoaktív. Vo všeobecnejšom kontexte spolupráce s orgánmi dohľadu nad inými ako finančnými subjektmi a ako navrhla ECB v osobitnom stanovisku týkajúcom sa prvého nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí a šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, mohli by sa zaviesť všeobecné zlepšenia povolení na výmenu informácií pre orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby sa im umožnilo vymieňať si informácie so širšou škálou iných orgánov. Týmto zlepšením by sa prostredníctvom nariadenia o AMLA (35) automaticky rozšírili povolenia úradu AMLA na výmenu dôverných informácií s inými orgánmi.

3.8.

Keďže môžu existovať regulačné nástroje ako usmernenia alebo technické predpisy, ktoré sú určené pre orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a orgány prudenciálneho dohľadu alebo iné orgány alebo na ne majú vplyv, je dôležité, aby úrad AMLA pri vývoji týchto regulačných nástrojov spolupracoval s orgánom EBA, Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA). Všeobecná požiadavka, aby úrad AMLA spolupracoval s orgánom EBA (36), by sa mala zmeniť tak, aby zahŕňala konkrétny odkaz na spoluprácu pri vývoji takýchto regulačných nástrojov, podobne navrhuje Komisia v prípade spolupráce medzi úradom AMLA a Európskym výborom pre ochranu údajov (37).

4.   Procesy používané pri priamom a nepriamom dohľade

4.1.

Podobne ako pri plnení úloh ECB v oblasti prudenciálneho dohľadu sa navrhuje, aby úrad AMLA pri svojich úlohách priameho dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu používal spoločné dohliadacie tímy. V nariadení o AMLA sa stanovuje, že spoločné dohliadacie tímy úradu AMLA budú pozostávať zo zamestnancov úradu AMLA a zamestnancov vnútroštátnych orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a že koordinátor spoločného dohliadacieho tímu sa po dohode s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu „deleguje“ z úradu AMLA na vnútroštátny orgán dohľadu nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v členskom štáte, v ktorom má vybraný povinný subjekt ústredie (38). V sprievodnej dokumentácii k legislatívnemu návrhu sa ďalej uvádza, že takmer všetci zamestnanci úradu AMLA, ktorí budú súčasťou spoločných dohliadacích tímov, budú fyzicky pôsobiť v členských štátoch. ECB v tejto súvislosti vychádza z toho, že význam pojmu „deleguje“ (39) je potrebné chápať tak, že koordinátor spoločného dohliadacieho tímu bude zamestnancom úradu AMLA, ale jeho obvyklé pracovisko nebude v ústredí úradu AMLA, ale v členskom štáte, v ktorom má dohliadaný subjekt ústredie. Pojem „deleguje“ teda žiadnym spôsobom neznamená delegovanie právomocí úradu AMLA na vnútroštátny orgán dohľadu nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ani na žiadny iný orgán v členských štátoch. ECB okrem toho poznamenáva, že nariadenie o AMLA poveruje spoločné dohliadacie tímy dohľadom na diaľku aj kontrolami na mieste.

4.2.

ECB víta pridelenie rozhodovacích právomocí v oblasti dohľadu pre vybrané povinné subjekty výkonnej rade úradu AMLA ako významný krok vpred pri posilňovaní dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ. ECB by sa ďalej chcela podeliť o svoje skúsenosti s fungovaním spoločných dohliadacích tímov v rámci JMD, hoci si plne uvedomuje, že dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu si v porovnaní s prudenciálnym dohľadom môže vyžadovať iné fungovanie. Spoločné dohliadacie tímy JMD takisto vedie koordinátor spoločného dohliadacieho tímu, ktorý je vždy zamestnancom ECB. Koordinátor spoločného dohliadacieho tímu á však pôsobí v sídle ECB vo Frankfurte nad Mohanom, a nie na úrovni členského štátu. Pokiaľ ide o ostatných členov spoločného dohliadacieho tímu, patria medzi nich zamestnanci ECB aj zamestnanci príslušných vnútroštátnych orgánov. Členovia spoločného dohliadacieho tímu, ktorí sú zamestnancami ECB, takisto pôsobia v ECB, a nie na úrovni členských štátov. Podľa skúseností ECB to uľahčuje komunikáciu v celej inštitúcii a výmenu osvedčených postupov a pozitívne to prispieva k budovaniu jednotnej kultúry dohľadu. S cieľom stimulovať v rámci spoločného dohliadacieho tímu dialóg o optimálnych postupoch dohľadu pre jednotlivé dohliadané subjekty koordinátor spoločného dohliadacieho tímu v rámci JMD navyše spravidla nepochádza z krajiny, v ktorej má dohliadaná banka ústredie. Nakoniec, koordinátori spoločných dohliadacích tímov sa v zásade vymenúvajú na obdobie troch až piatich rokov a mali by sa pravidelne striedať (pričom platí, že nie je možná rotácia všetkých členov naraz).

4.3.

Pokiaľ ide o sústredenie úloh týkajúcich sa dohľadu na diaľku a kontrol na mieste v tom istom tíme, zo skúseností ECB vyplýva, že nezávislá funkcia vykonávajúca kontroly na mieste v kombinácii s pravidelným dialógom medzi tímami vykonávajúcimi dohľad na diaľku a na mieste zvyšuje kvalitu priebežného dohľadu ECB. Tým sa zabezpečí najmä to, aby stanoviská spoločného dohliadacieho tímu vytvorené na základe predtým získaných informácií nemali vplyv na zistenia kontrol na mieste. Ako sa objasňuje vo všeobecných zásadách previerok na mieste a hodnotenia interných modelov, ktoré vydala ECB, kontroly na mieste sú doplnkom priebežného dohľadu. ECB si udržiava neustály podrobný prehľad o stave úverovej inštitúcie, a to pomocou priebežného dohľadu na diaľku, ktorý sa v prvom rade spolieha na informácie nahlasované úverovou inštitúciou, a prostredníctvom kontrol na mieste ECB kontroluje okrem iného presnosť informácií použitých pri výkone priebežného dohľadu. Tím pre kontrolu na mieste vrátane vedúceho tímu koná nezávisle od spoločného dohliadacieho tímu, avšak v spolupráci s ním. Po prijatí rozhodnutia orgánu dohľadu o uskutočnení kontroly je za jeho výkon výlučne zodpovedný vedúci tímu, ktorý je zodpovedný za zostavenie správy, ktorá obsahuje zistenia kontrolného tímu. Článok 144 nariadenia o rámci JMD stanovuje, že ECB je zodpovedná za vytvorenie a zloženie kontrolných tímov s účasťou príslušných vnútroštátnych orgánov (40). Kontrolný tím sa môže skladať z kontrolórov ECB, pracovníkov dohľadu zamestnaných v príslušných vnútroštátnych orgánoch členského štátu kontrolovaného právneho subjektu a pracovníkov dohľadu z iných príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane členov spoločných dohliadacích tímov a iných osôb poverených ECB. Všetci členovia tímu, bez ohľadu na pôvod, pracujú v mene ECB pod vedením vedúceho tímu. Člen spoločného dohliadacieho tímu nemôže byť vymenovaný za vedúceho tímu. Zo skúseností ECB vyplýva, že môže byť tiež zložité efektívne zabezpečiť ľudské zdroje pre tím, ktorý vykonáva úlohy dohľadu na mieste aj kontroly na diaľku – zdroje, ktoré sa môžu zdať pri každodennej činnosti dostatočné, môžu viesť k nedostatku pracovníkov, keď sa určité časti tímu zúčastnia na kontrole na mieste (41). Zapojenie orgánov dohľadu nad rôznymi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi do tímov pre kontrolu na mieste sa navyše ukázalo ako kľúčové pri vytváraní spoločného prístupu k činnostiam na mieste v rámci JMD.

4.4.

V nariadení o AMLA sa stanovujú právomoci úradu AMLA v oblasti dohľadu (42) vo vzťahu k vybraným povinným subjektom pod jeho priamym dohľadom, ktoré sa pridávajú k právomociam dohľadu, ktoré budú mať k dispozícii všetky vnútroštátne orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (43). Úrad AMLA bude tiež môcť formou pokynov požadovať od vnútroštátnych dozorných orgánov nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby využili svoje právomoci podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve a v súlade s nimi v prípade, že sa úradu AMLA nariadením o AMLA takéto právomoci neudeľujú. Tieto právomoci sa čiastočne prekrývajú s právomocami ECB podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a všeobecnejšie s právomocami orgánov prudenciálneho dohľadu podľa smernice 2013/36/EÚ, napríklad právomoc obmedziť alebo limitovať obchodnú činnosť, operácie alebo sieť dohliadaných subjektov (44) alebo právomoc požadovať zmeny v riadiacom orgáne dohliadaného subjektu (45). K určitému prekrývaniu právomocí v oblasti dohľadu už dochádza v súvislosti s právomocami orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa smernice (EÚ) 2015/849 a vykonávacích vnútroštátnych právnych predpisov. Toto prekrývanie právomocí v oblasti dohľadu si vyžaduje spoluprácu medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu a orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby sa zabránilo konfliktom a neželaným dôsledkom vrátane nekoordinovanej kumulácie opatrení dohľadu určených tej istej úverovej inštitúcii. ECB je v tejto súvislosti pripravená spolupracovať s úradom AMLA, ako aj s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Okrem toho je dôležité zabezpečiť, aby úrad AMLA pred uložením administratívnych sankcií a opatrení povinným subjektom, ktoré podliehajú aj dohľadu iných orgánov, koordinoval svoje opatrenia dohľadu s ostatnými príslušnými orgánmi, a najmä s príslušnými orgánmi prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, ak by tieto opatrenia dohľadu ovplyvnili takéto inštitúcie. ECB preto v osobitnom stanovisku týkajúcom sa šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí navrhuje, aby sa šiesta smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zmenila s cieľom obmedziť nežiaduce účinky potenciálne nekoordinovaného výkonu právomocí v oblasti dohľadu vo vzťahu k tomu istému povinnému subjektu. ECB so zreteľom na príslušné ustanovenia prvého nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí, šiestej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí a nariadenia o AMLA (46) vychádza z toho, že táto požiadavka koordinácie stanovená v šiestej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí by sa vzťahovala na vnútroštátne orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu aj na úrad AMLA.

4.5.

Pokiaľ ide o úlohu úradu AMLA v oblasti nepriameho dohľadu, ECB víta návrh poveriť úrad AMLA úlohou nepriameho dohľadu nad inými ako vybranými povinnými subjektmi, keďže to prispeje ku konvergencii dohľadu a tiež umožní úradu AMLA vyzvať vnútroštátny orgán dohľadu nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby za výnimočných okolností prijal opatrenia dohľadu. V jasne vymedzených prípadoch nariadenie o AMLAR takisto umožňuje úradu AMLA požiadať Komisiu o presun právomocí v oblasti dohľadu nad iným ako vybraným povinným subjektom z vnútroštátneho orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrad AMLA (47). Úrad AMLA môže takúto žiadosť predložiť Komisii, len ak vnútroštátny orgán dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nevyhovie žiadosti úradu AMLA, aby prijal rozhodnutie určeného povinnému subjektu. Hoci v praxi sa môžu vyskytnúť prípady, keď sa vnútroštátny orgán dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu aj úrad AMLA dohodnú na presune právomocí v oblasti dohľadu, nariadenie o AMLA neupravuje postup pre takýto presun v iných prípadoch, než ak vnútroštátny orgán dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu žiadosti úradu AMLA nevyhovie. V tejto súvislosti ECB poznamenáva, že nariadenie (EÚ) č. 1024/2013 (v prípade ECB) aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (48) (v prípade Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií) umožňujú prevzatie právomocí v oblasti dohľadu aj na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu (49). Táto možnosť by sa mala sprístupniť aj v rámci systému dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to počas obdobia do troch rokov. Ak by sa táto možnosť začlenila do nariadenia o AMLA, bolo by potrebné analyzovať primerané zapojenie Komisie do tohto procesu s prihliadnutím okrem iného na obmedzenia stanovené v Meroniho doktríne (50).

4.6.

ECB víta širokú škálu právomocí a nástrojov plánovaných pre úrad AMLA s cieľom umožniť mu vykonávať svoju funkciu dohľadu a zaistiť prísne normy dohľadu v celej Únii. ECB poznamenáva, že súbor nástrojov dohľadu úradu AMLA v oblasti zbierania informácií o iných ako vybraných povinných subjektoch nezahŕňa niektoré nástroje, ktoré má ECB k dispozícii v súvislosti so zbieraním informácií týkajúcich sa menej významných dohliadaných subjektov.

4.7.

Zo skúseností ECB vyplýva, že účinný dozor si vyžaduje rovnováhu medzi podporou zbližovania v oblasti dohľadu a dozorom nad konkrétnymi inštitúciami. Dozor nad konkrétnymi inštitúciami je účinným nástrojom na posúdenie efektívnosti prístupov v oblasti dohľadu zavedených v rôznych členských štátoch a na to, aby orgán nepriameho dohľadu mohol v prípade potreby včas zasiahnuť. ECB poznamenáva, že podľa nariadenia o AMLA sú orgány dohľadu nad finančnými subjektmi povinné poskytovať úradu AMLA informácie o iných ako vybraných povinných subjektoch len vo veľmi obmedzenom počte prípadov (51).

4.8.

ECB by sa chcela podeliť o svoje skúsenosti s fungovaním dohľadu nad menej významnými inštitúciami v rámci JMD. Rámec ustanovuje pre ECB možnosť vytvárať kategórie menej významných inštitúcií na základe ich rizikovosti a vplyvu a od príslušných vnútroštátnych orgánov požadovať rôzne úrovne informácií (napr. oznamovanie vopred iba pre menej významné inštitúcie s vysokou prioritou, zatiaľ čo všetky menej významné inštitúcie patria do rozsahu pôsobnosti požiadaviek týkajúcich sa každoročného vykazovania ex post a oznamovania zhoršenia finančnej situácie). Tento prístup umožňuje, aby bola funkcia dohľadu primeraná a zdroje zameriavala na najkritickejšie prípady. Každoročné vykazovanie minimálneho súboru informácií o všetkých menej významných inštitúciách je užitočné aj pri plnení úloh dohľadu (napr. pri horizontálnych preskúmaniach, posudzovaní situácií konkrétnych inštitúcií alebo vedení informovaného dialógu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi). ECB sa okrem toho zúčastnila aj na niekoľkých kontrolách na mieste týkajúcich sa menej významných inštitúcií, aby tak ešte viac podporila vykonávanie svojej funkcie dohľadu.

4.9.

Podľa nariadenia o AMLA (52) sú orgány dohľadu nad finančnými subjektmi povinné informovať úrad AMLA, ak sa situácia ktoréhokoľvek iného ako vybraného povinného subjektu rýchlo a výrazne zhorší. Keďže tieto kritériá sú pomerne úzke a kumulatívne, v prípade, že by sa situácia iného ako vybraného povinného subjektu zhoršila výrazne, nie však rýchlo, alebo že by si naliehavá situácia vyžadovala okamžitú pozornosť, no nedošlo by k rýchlemu a výraznému zhoršeniu (ak by sa napríklad zistili závažné dlhodobé porušenia), neviedlo by to k takémuto informovaniu úradu AMLA.

4.10.

Podobne ako administratívny revízny výbor podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa v nariadení o AMLA ustanovuje administratívny revízny výbor úradu AMLA (53). ECB poznamenáva, že okrem tohto modelu existujú aj iné možné prístupy, napríklad model používaný v rámci EBA, ESMA, EIOPA a Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, kde odvolacie orgány okrem iného prijímajú rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre príslušné orgány, ktoré následne prijímajú konečné revidované rozhodnutia. Pre návrh najvhodnejšieho riešenia pre úrad AMLA by preto mohlo byť prínosom porovnanie skúseností získaných z fungovania všetkých modelov.

4.11.

Ak zásah úradu AMLA v oblasti dohľadu bude zahŕňať pokyny alebo žiadosti adresované vnútroštátnym orgánom, rozdiely v ich právomociach a povinnostiach podľa vnútroštátnych právnych rámcov vyplývajúce okrem iného z vnútroštátnych správnych právnych predpisov môžu predstavovať dôležité faktory, ktoré treba zohľadniť. V týchto situáciách by pre úrad AMLA bola prínosná pomoc vnútroštátnych orgánov pri analýze účinkov a obmedzení takýchto pokynov vrátane potenciálnej mimozmluvnej zodpovednosti orgánov zapojených do prijímania opatrenia dohľadu. ECB vychádza z toho, že na takúto pomoc by sa vzťahovali všeobecné ustanovenia o spolupráci obsiahnuté v nariadení o AMLA (54).

5.   Štruktúra riadenia úradu AMLA a opatrenia na zabezpečenie kontinuity

5.1.

Generálna rada úradu AMLA bude mať dve zloženia – zloženie dozorných orgánov a zloženie jednotiek FIU (55). Generálna rada v zložení orgánov dohľadu musí ako pozorovateľa pripustiť aj zástupcu ECB nominovaného Radou pre dohľad ECB a zástupcu každého z európskych orgánov dohľadu, ak sa rokuje o záležitostiach patriacich do rozsahu ich príslušných mandátov.

5.2.

ECB víta toto ustanovenie, pretože uľahčí potrebnú interakciu medzi reguláciou a dohľadom v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prudenciálnou reguláciou a dohľadom. ECB v súčasnosti z hľadiska prudenciálneho dohľadu prispieva k práci Stáleho výboru pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci EBA (56). ECB vychádza z toho, že jej úloha pozorovateľa v úrade AMLA v praxi nahradí jej súčasnú úlohu pozorovateľa v stálom výbore v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, keďže tento výbor prestane existovať (57). V tejto súvislosti by sa malo nariadenie o AMLA (58) zmeniť tak, aby odkazovalo na „zástupcu ECB“, a nie na „zástupcu nominovaného Radou pre dohľad ECB“. ECB si uvedomuje, že znenie použité v tomto ustanovení vychádza zo znenia, ktoré sa už použilo v nariadení (EÚ) č. 1093/2010 (59). Zapojenie konkrétnych orgánov ECB do procesu nominovania zástupcov ECB je však záležitosťou právomocí týchto orgánov stanovených najmä zmluvami, štatútom ESCB a ECB a nariadením (EÚ) č. 1024/2013, a teda záležitosťou vnútornej organizácie ECB. Nezdá sa vhodné, aby nariadenie o AMLA zasahovalo do vnútornej organizácie ECB tým, že určí, ktorý orgán ECB by mal byť zodpovedný za nomináciu jej zástupcu.

5.3.

ECB ďalej víta to, že generálna rada úradu AMLA v zložení jednotiek FIU bude zahŕňať aj Európsky úrad pre boj proti podvodom, Europol, Eurojust a Európsku prokuratúru a že nariadenie o AMLA obsahuje požiadavku, aby úrad AMLA s týmito orgánmi Únie spolupracoval (60). Posilnená spolupráca medzi jednotkami FIU a orgánmi Únie s mandátmi týkajúcimi sa trestného práva, ktorú má zabezpečiť úrad AMLA, je dôležitým krokom vpred najmä v boji proti organizovanej trestnej činnosti. V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, navrhované znenie príslušných zmien je uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle EUR-Lex.

---

(1)  COM(2021) 421 final.

(2)  COM(2021) 420 final.

(3)  COM(2021) 423 final.

(4)  COM(2021) 422 final.

(5)  Pozri stanovisko Európskej centrálnej banky CON/2005/2 zo 4. februára 2005 na žiadosť Rady Európskej únie k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prevencii používania finančného systému na účely prania špinavých peňazí, vrátane financovania terorizmu (Ú. v. EÚ C 40, 17.2.2005, s. 9), stanovisko Európskej centrálnej banky CON/2013/32 zo 17. mája 2013 k návrhu smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a k návrhu nariadenia o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ C 166, 12.6.2013, s. 2), stanovisko Európskej centrálnej banky CON/2016/49 z 12. októbra 2016 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernica 2009/101/ES (Ú. v. EÚ C 459, 9.12.2016, s. 3), a stanovisko Európskej centrálnej banky CON/2018/55 zo 7. decembra 2018 k zmenenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), ako aj súvisiace právne predpisy (Ú. v. EÚ C 37, 30.1.2019, s. 1). Všetky stanoviská ECB sú dostupné na webovom sídle EUR-Lex.

(6)  Pozri odsek 1.1 stanoviska ECB CON/2018/55.

(7)  Pozri článok 117 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(8)  Pozri články 12 a 13 nariadenia o AMLA.

(9)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(10)  Ako sú vymedzené v článku 2 bode 16 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1).

(11)  Ako sú vymedzené v článku 2 bode 3 nariadenia o rámci JMD.

(12)  Ako sú vymedzené v článku 2 bode 7 nariadenia o rámci JMD.

(13)  Pozri článok 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).

(15)  Pozri článok 88 nariadenia o AMLA.

(16)  Pozri článok 78 nariadenia o AMLA.

(17)  Pozri článok 2 nariadenia o AMLA.

(18)  Pozri článok 78 ods. 1 nariadenia o AMLA.

(19)  Pozri článok 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(20)  Pozri článok 117 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ.

(21)  Pozri článok 11 a článok 78 ods. 3 nariadenia o AMLA.

(22)  Pozri článok 9a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(23)  Pozri článok 9a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(24)  Pozri článok 11 ods. 1 nariadenia o AMLA, v ktorom sa odkazuje len na orgány dohľadu nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a článok 11 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(25)  Pozri článok 11 ods. 4 nariadenia o AMLA.

(26)  Pozri článok 11 ods. 2 nariadenia o AMLA.

(27)  Pozri článok 11 ods. 2 písm. d) nariadenia o AMLA.

(28)  Pozri článok 117 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ.

(29)  Pozri článok 48 ods. 1 šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

(30)  Pozri článok 78 ods. 2 nariadenia o AMLA.

(31)  Pozri mnohostrannú dohodu o praktických spôsoboch výmeny informácií podľa článku 57a ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849.

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(33)  Pozri článok 78 ods. 3 nariadenia o AMLA.

(34)  Pozri články 33 až 37 nariadenia o AMLA.

(35)  Pozri článok 75 nariadenia o AMLA.

(36)  Pozri článok 77 ods. 1 nariadenia o AMLA.

(37)  Pozri článok 77 ods. 2 nariadenia o AMLA.

(38)  Pozri článok 15 nariadenia o AMLA.

(39)  Pozri článok 15 ods. 2 nariadenia o AMLA.

(40)  Pojem „príslušný vnútroštátny orgán“ je vymedzený v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(41)  V kontexte JMD je dohľad na mieste (t. j. kontroly) osobitnou funkciou, ktorá funguje prostredníctvom osobitných štruktúr v ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane „misií“ad hoc pre každú kontrolu, pričom zamestnanci potrebujú osobitné zručnosti a dostupnosť (dlhé obdobia ďaleko od kancelárie/domova). Pre lepšiu predstavu o rozsahu: v prípade významných inštitúcií JMD ako celok venuje tejto osobitnej funkcii na mieste približne 40 % ekvivalentu plného pracovného času prideleného dohľadu na diaľku (prostredníctvom spoločných dohliadacích tímov).

(42)  Pozri článok 20 nariadenia o AMLA.

(43)  Pozri článok 41 šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

(44)  Pozri článok 20 ods. 2 písm. d) nariadenia o AMLA.

(45)  Pozri článok 41 ods. 1 písm. f) šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

(46)  Pozri najmä článok 20 ods. 3 nariadenia o AMLA, v ktorom sa stanovuje, že úrad AMLA má zároveň právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa príslušného práva Únie dozorné orgány.

(47)  Pozri článok 30 nariadenia o AMLA.

(48)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(49)  Pozri článok 6 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a článok 7 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 806/2014.

(50)  Rozsudok Súdneho dvora z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad, C-9/56, ECLI:EU:C:1958:7, rozsudok Súdneho dvora zo 14. mája 1981, Romano, C-98/80, ECLI:EU:C:1981:104, rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C-154/04 a C-155/04, ECLI:EU:C:2005:449, a rozsudok Súdneho dvora z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C-270/12, ECLI:EU:C:2014:18.

(51)  Pozri články 29 a 30 nariadenia o AMLA.

(52)  Pozri článok 30 ods. 1 nariadenia o AMLA.

(53)  Pozri články 60 až 63 nariadenia o AMLA.

(54)  Pozri článok 7 ods. 2 v súvislosti so všetkými situáciami a článok 14 ods. 2 v súvislosti s dohľadom nad vybranými povinnými subjektmi.

(55)  Pozri článok 46 nariadenia o AMLA.

(56)  Pozri článok 9a ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(57)  Pozri článok 86 nariadenia o AMLA [ktorým sa zrušujú články 9a, 9b a niekoľko ďalších ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1093/2010].

(58)  Pozri článok 46 ods. 4 nariadenia o AMLA.

(59)  Pozri článok 9a ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(60)  Pozri článok 80 nariadenia o AMLA.