Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52020IP0321

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu (2020/2076(INI))

OJ C 425, 20.10.2021, p. 43–62 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

20.10.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 425/43

P9_TA(2020)0321

Nová priemyselná stratégia pre Európu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu (2020/2076(INI))

(2021/C 425/06)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2, ako aj článok 173, ktorý sa týka priemyselnej politiky EÚ a okrem iného sa vzťahuje na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

—

so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na ZFEÚ a Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej článok 5 ods. 3 a na protokol č. 2 k tejto zmluve o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorý sa týka vnútorného trhu, udržateľného rozvoja a sociálneho trhového hospodárstva,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

—

so zreteľom na zistenia indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2020, ktoré boli uverejnené 11. júna 2020,

—

so zreteľom na dokument Komisie z 2. júna 2020 o pláne farmaceutickej stratégie – včasný prístup pacientov k cenovo dostupným liekom,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

—

so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

—

so zreteľom na správu Komisie z 19. februára 2020 o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy (1),

—

so zreteľom na hospodárske prognózy Európskej komisie: jar 2020,

—

so zreteľom na závery predsedu Európskej rady z 23. apríla 2020 v nadväznosti na videokonferenciu s členmi Európskej rady,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (2),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),

—

so zreteľom na závery predsedu Európskej rady zo 17. marca 2020 v nadväznosti na videokonferenciu s členmi Európskej rady týkajúcu sa ochorenia COVID-19,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2020 s názvom Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19 (COM(2020)0112),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098), na závery s názvom Viac obehovosti – prechod na udržateľnú spoločnosť, ktoré prijala Rada na svojom 3 716. zasadnutí 4. októbra 2019 (12791/19), a na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie zo 4. marca 2020, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (COM(2020)0080),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

—

so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2020 s názvom Ambicióznejšia Únia (COM(2020)0037),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 o investičnom pláne pre udržateľnú Európu (COM(2020)0021),

—

so zreteľom na správu Komisie z 28. novembra 2019 s názvom Hlavný plán pre konkurencieschopnú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ – Podpora klimaticky neutrálneho obehového hospodárstva do roku 2050 (správa Skupiny na vysokej úrovni pre energeticky národné odvetvia),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o spravodlivom zdaňovaní v digitalizovanom a globalizovanom hospodárstve: BEPS 2.0 (4),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019 (EUCO 29/19),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. júna 2019 o novom strategickom programe pre EÚ na obdobie 2019 – 2024 (EUCO 9/19),

—

so zreteľom na závery o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku, ktoré Rada prijala na svojom 3 655. zasadnutí 29. novembra 2018 (14832/2018),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Nová európska stratégia pre kultúru (COM(2018)0267),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ (COM(2017)0479),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (6),

—

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

—

so zreteľom na Parížsku dohodu ratifikovanú Európskym parlamentom 4. októbra 2016,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (8),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016 a 23. júna 2017,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu (9),

—

so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013 a 22. marca 2019 (EUCO 1/19),

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci,

—

so zreteľom na list z Výboru pre rybárstvo,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0197/2020),

A.

keďže Európska únia potrebuje novú priemyselnú stratégiu v súlade s cieľom klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, ktorá vytvorí podmienky pre inovatívnu, inkluzívnu, odolnú a digitalizovanú spoločnosť a významne prispeje ku globálnej konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví; keďže táto stratégia by mala zachovať vysokú úroveň zamestnanosti a kvalitných pracovných miest, pričom sa na nikoho nesmie zabudnúť; keďže takáto stratégia musí zabezpečiť dvojakú transformáciu európskej priemyselnej základne, ktorá je moderná, digitalizovaná, využíva plný potenciál obnoviteľných zdrojov, veľmi efektívne využíva energiu a zdroje a je klimaticky neutrálna; keďže stratégia by tiež mala posilniť vedúce postavenie Európy vo svete a znížiť závislosť Únie od iných častí sveta v strategických hodnotových reťazcoch, a to diverzifikáciou a zvýšením ich udržateľnosti, pričom by sa malo zabrániť premiestňovaniu európskych priemyselných odvetví a zároveň zachovať otvorený trh;

B.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 a jej dôsledky viedli k bezprecedentnému hospodárskemu poklesu v Európe, v dôsledku ktorého sa môžu zhoršiť nerovnosti a sociálne napätie v Únii, najmä medzi najzraniteľnejšími občanmi;

C.

keďže priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti klímy sa navzájom posilňujú a keďže dosiahnutie inovatívnej a klimaticky neutrálnej reindustrializácie vytvorí miestne pracovné miesta a zabezpečí konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva; keďže takýto prístup by sa mal uplatňovať vo všetkých politikách týkajúcich sa ekologickej a digitálnej transformácie;

D.

keďže Únia musí uvoľniť nevyužitý podnikateľský potenciál konkrétnych sociálnych skupín, v ktorých sa musí plne rozvinúť, vrátane mladých ľudí, migrantov, starších ľudí a žien; keďže priemyselná stratégia Únie by mohla byť príležitosťou na podporu podnikateľskej kultúry nedostatočne zastúpených alebo znevýhodnených skupín a na to, aby im umožnila v plnej miere prispievať k digitálnej a ekologickej transformácii;

E.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 a bezprecedentný hospodársky pokles, ktorý spôsobila, mali vplyv na všetky odvetvia hospodárstva, najmä na MSP, pričom fungovanie niektorých odvetví sa dokonca úplne zastavilo; keďže z tohto dôvodu sa rýchla a spravodlivá obnova nedosiahne prostredníctvom nezmeneného prístupu a každá priemyselná stratégia orientovaná na budúcnosť by mala začať riešením priemyselného oživenia a dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti, predovšetkým v odvetviach s rastom a v odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté opatreniami na obmedzenie pohybu v súvislosti s ochorením COVID-19;

F.

keďže nové dlhy na prekonanie hospodárskeho poklesu budú pravdepodobne viesť k nestabilnejšej finančnej štruktúre podnikov, čo z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska spôsobí spomalenie rastu a nedostatok investičných kapacít na súbežný prechod na digitalizované, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje;

G.

keďže za týchto okolností Únia potrebuje priemyselnú stratégiu, ktorá má dve odlišné fázy, pričom jedna sa zameriava na oživenie a druhá na obnovu a odolnosť; keďže hospodárske oživenie by malo byť založené na pevnom sociálnom a environmentálne udržateľnom prístupe a malo by podporovať priemyselnú obnovu smerom k úspešnej digitálnej a ekologickej transformácii, pričom kvalifikované pracovné sily by mali sprevádzať tieto transformácie a zabezpečovať férovú a spravodlivú transformáciu;

H.

keďže priemyselné odvetvie v Európe je veľmi prepojené a existujú silné vzájomné vzťahy medzi členskými štátmi a rôzne prístupy k spoločnostiam rôznych veľkostí; keďže v dôsledku toho koordinovaná európska politika zabezpečujúca, aby celý výrobný reťazec – od veľkých podnikov až po MSP – mohol mať prospech, bude úspešnejšia pri zvyšovaní globálnej konkurencieschopnosti a udržateľnosti Európy;

I.

keďže Únia by mala aj naďalej plniť ambiciózne obchodné dohody, a to na mnohostrannej aj dvojstrannej úrovni; keďže už pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 európsky priemysel, ktorý zostával pilierom európskeho hospodárstva a poskytoval zamestnanie približne 32 miliónom ľudí, stál na rázcestí, pretože jeho príspevok k európskemu HDP klesol za posledných 20 rokov z 23 % na 19 % v súčasnosti; keďže v súčasnosti čelí intenzívnej medzinárodnej konkurencii a často ho postihujú čoraz viac protekcionistické obchodné opatrenia tretích krajín, ktoré neuplatňujú prísne environmentálne a sociálne normy;

J.

keďže nová európska priemyselná stratégia musí zabezpečiť dvojakú transformáciu európskej priemyselnej základne, ktorá je konkurencieschopná a udržateľná; keďže táto transformácia predstavuje pre Európu príležitosť modernizovať svoje priemyselné základy, zachovať a relokalizovať pracovné miesta a kľúčovú priemyselnú výrobu a budovať zručnosti a kapacity nevyhnutné to, aby sa vyvinutím celosvetového úsilia dosiahli ciele stanovené európskym právnym predpisom v oblasti klímy a ciele udržateľného rozvoja;

K.

keďže stratégia musí poskytnúť potrebný regulačný rámec, ktorý umožní dvojakú transformáciu, ako aj potrebnú infraštruktúru a finančné zdroje, a musí sa zamerať na zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, úspory energie a zdrojov, obnoviteľné energetické technológie a energetické technológie s nulovými a nízkymi emisiami CO2, obehovosť a netoxicitu;

L.

keďže okrem krízy spôsobenej ochorením COVID-19 patria zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia naďalej k najväčším výzvam a vyžadujú si komplexný spoločný prístup; keďže priemyselné emisie EÚ prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov v Európe; keďže dekarbonizácia energeticky náročného priemyslu zostáva jednou z najväčších výziev na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050; keďže všetky odvetvia by mali prispievať k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti klímy;

M.

keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na kľúčovú úlohu digitálnych aktív vrátane pripojiteľnosti a sietí, ako aj digitálnych zručností ako nástrojov, ktoré pracovníkom a podnikom umožňujú prispôsobiť spôsob, akým vykonávajú svoje úlohy a operácie, núdzovej situácii; keďže odolnosť digitálnej infraštruktúry a zlepšovanie digitálnych zručností pracovnej sily sú prioritnými oblasťami, pokiaľ ide o posilnenie konkurencieschopnosti európskych podnikov, najmä MSP;

N.

keďže nová priemyselná stratégia Únie by sa mala zamerať na zvýšenú pripojiteľnosť, zlepšené digitálne vrstvy, priemyselný internet vecí, umelú inteligenciu, technológie distribuovaných databáz transakcií, vysokovýkonnú výpočtovú techniku a kvantovú výpočtovú techniku; keďže digitálny sektor prispeje aj k Európskej zelenej dohode a prechodu priemyslu na klimatickú neutralitu, a to ako zdroj technologických riešení a optimalizácie priemyselných procesov, ako aj zlepšením energetickej efektívnosti a výkonnosti obehového hospodárstva samotného digitálneho sektora;

O.

keďže suverenita a strategická autonómia Únie si vyžadujú autonómnu a konkurencieschopnú priemyselnú základňu a rozsiahle investície do výskumu a inovácií s cieľom rozvíjať vedúce postavenie v oblasti kľúčových podporných technológií a inovačných riešení a zabezpečiť globálnu konkurencieschopnosť; keďže priemyselná stratégia Únie by mala obsahovať akčný plán na posilnenie, skrátenie, zvýšenie udržateľnosti a diverzifikáciu dodávateľských reťazcov európskych priemyselných odvetví s cieľom znížiť nadmerné spoliehanie sa na niekoľko trhov a zvýšiť odolnosť týchto reťazcov; keďže by mala existovať aj stratégia inteligentnej relokalizácie s cieľom preskupiť priemyselné odvetvia v Európe, ako aj zvýšiť výrobu a investície a premiestniť priemyselnú výrobu v odvetviach strategického významu pre Úniu;

1.

 domnieva sa, že ústredným prvkom všetkých stratégií Únie by mal byť prechod na sociálne, hospodársky a environmentálne odolnú spoločnosť, strategické vedenie a autonómia a dobre fungujúci jednotný trh; domnieva sa preto, že je potrebné vytvoriť plne funkčný a perspektívny legislatívny a politický rámec založený na pochopení dynamiky medzi plánom obnovy, našimi klimatickými a digitálnymi ambíciami a účinnou priemyselnou stratégiou, ktorá zefektívňuje rôzne prístupy, ciele a zámery; vyzýva Komisiu, aby vymedzila komplexnú revidovanú priemyselnú stratégiu, ktorá poskytne jasný politický rámec a regulačnú istotu, a okrem iného:

a)

vytvára podmienky pre dlhodobý rast, zlepšuje prosperitu Únie založenú na inováciách a globálnu konkurencieschopnosť a dosahuje klimatickú neutralitu;

b)

mobilizuje primerané finančné zdroje vrátane opatrení na obnovu;

c)

podporuje a riadi dvojakú ekologickú a digitálnu transformáciu, pričom zachováva a vytvára vysokokvalitné pracovné miesta;

d)

zabezpečuje plnenie Európskej zelenej dohody;

e)

zabezpečuje, robí udržateľnejšími, diverzifikuje a digitalizuje strategické hodnotové reťazce, a to aj presadzovaním a podporou medzinárodného obchodu založeného na pravidlách;

f)

posilňuje podnikateľského ducha, vytvára priaznivé podnikateľské prostredie, podporuje MSP a povzbudzuje zakladanie a rozširovanie spoločností vrátane startupov;

g)

zlepšuje strategickú odolnosť a autonómiu Únie, a to aj v oblasti surovín, a posilňuje vedúce postavenie v oblasti technológií;

h)

vytvára podmienky pre rovnaký rozvoj a podporuje ho vo všetkých regiónoch Únie, pričom sa na nikoho nezabúda;

2.

 požaduje vytvorenie inkluzívnej priemyselnej stratégie, do rozvoja a vykonávania ktorej budú zapojené všetky priemyselné ekosystémy, MSP, regióny, spoločenstvá a pracovníci; zastáva názor, že silná priemyselná stratégia môže pomôcť preklenúť potenciálne poškodenia a umožniť využiť príležitosti vytvorené dvojakou transformáciou; je presvedčený, že priemyselná stratégia Únie musí byť schopná opierať sa o silný sociálny pilier a včas riešiť sociálne dôsledky štrukturálnej zmeny;

3.

 domnieva sa, že je nevyhnutné investovať do aktívnych trhov práce a poskytovať programy vzdelávania a odbornej prípravy zamerané na uspokojovanie potrieb hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zaviedla politiku Únie, ktorá zosúladí počet pracovných miest, ktoré môžu zaniknúť v tradičných odvetviach, s dopytom po pracovnej sile v odvetviach digitálnej a ekologickej transformácie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby – vzhľadom na to, že je nepravdepodobné, že by sa tieto nové pracovné miesta vytvorili v tých istých regiónoch, ktoré môžu prísť o tradičné priemyselné odvetvia, alebo že by na nich začali pracovať tí istí pracovníci – uľahčili hospodársku a sociálnu revitalizáciu území s rizikom vyľudňovania a chudoby, pričom osobitnú pozornosť treba venovať rodovým rozdielom;

4.

 považuje túto dvojakú transformáciu za príležitosť pre oblasti, v ktorých dominujú fosílne palivá, posunúť sa smerom k prvej línii inovácií a k systému výroby, ktorý je zlučiteľný s cieľmi klimatickej neutrality; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že táto transformácia podporí spravodlivé a sociálne spravodlivé podmienky pre vytváranie pracovných miest v duchu zásady „na nikoho sa nezabúda“, a to ruka v ruke s úplným vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv, zlepšením sociálnej a životnej úrovne a dobrými pracovnými podmienkami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby každé opatrenie, ktoré urýchli dvojakú transformáciu, sprevádzali príslušné politiky a konkrétne opatrenia zamerané na riešenie negatívnych účinkov na regióny, ako aj na najzraniteľnejšie osoby;

5.

 zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné zamerať sa na regionálnu a sociálnu súdržnosť a predvídanie a riadenie reštrukturalizácie, ktoré sú prispôsobené osobitným charakteristikám a potrebám miestneho trhu práce, s cieľom dosiahnuť hospodársku revitalizáciu postihnutých regiónov a tiež bojovať proti nezamestnanosti a podporovať využívanie verejných investícií, a to aj v kľúčových odvetviach, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté pandémiou, s cieľom podporiť kvalitné pracovné miesta v celej Únii; zdôrazňuje význam účasti pracovníkov na riadení a správe spoločností;

6.

 nástojí na identifikovaní budúcich súborov zručností a na zvýšení investícií do ľudských zdrojov, vzdelávania, cielenej odbornej prípravy, zvyšovania úrovne zručností a celoživotného vzdelávania, s cieľom poskytnúť ľuďom a regiónom budúce perspektívy a príjmy, ako aj poskytnúť priemyslu kvalifikovaných pracovníkov; konštatuje, že konkurencieschopný priemysel vo veľkej miere závisí od náboru a udržania si kvalifikovanej pracovnej sily s kľúčovými zručnosťami v oblasti udržateľnosti a digitálnej transformácie podnikov, a že by sa to malo podporovať primeraným financovaním z programu Digitálna Európa a Programu pre jednotný trh;

7.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali s cieľom posilniť koordináciu politík v oblasti vzdelávania, a to rozsiahlymi verejnými investíciami v celej Európe; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila expertnú skupinu zainteresovaných strán, ktorej úlohou bude predvídať budúce medzery a nedostatky v oblasti priemyselných zručností, a to pomocou umelej inteligencie a digitálnych zdrojov, najmä kapacít veľkých dát;

8.

 domnieva sa, že nová dlhodobá stratégia pre priemyselnú budúcnosť Európy by mala prispieť k boju proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov a rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, ktoré stále ovplyvňujú európsky trh práce a európsku spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní európskej priemyselnej stratégie náležite zohľadnila rodový rozmer, a to tak vo fáze oživenia, ako aj vo fáze obnovy a transformácie, a aby pri vymedzovaní finančných nástrojov na podporu priemyselného a hospodárskeho rastu Európskej únie zohľadnila využitie nástrojov na rodové rozpočtovanie;

9.

 zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môže európsky priemysel zohrávať pri aktívnej účasti v prospech ambicióznych environmentálnych, sociálnych a ekonomických cieľov vrátane cieľov v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že na tento účel je potrebné, aby sa Únia vybavila všeobecným rámcom náležitej starostlivosti pre priemysel s cieľom identifikovať vo svojich domácich a globálnych činnostiach, ako aj vo všetkých dodávateľských reťazcoch, environmentálne a sociálne riziká, vplyvy, zneužívanie a poškodzovanie, a zároveň ich vysledovať, im predchádzať, zmierňovať ich a objasňovať s cieľom zabezpečiť minimálne normy a vytvoriť rovnaké podmienky;

10.

 domnieva sa, že Únia potrebuje priemyselnú stratégiu, ktorá prispieva k oživeniu priemyslu po súčasnej hospodárskej kríze, priťahuje investície, uľahčuje prístup ku kapitálu a stimuluje účinnú hospodársku súťaž; domnieva sa preto, že aktualizovaná stratégia by mala zohľadňovať dve hlavné a vzájomne prepojené fázy: jednu zameranú na konsolidáciu pracovných miest, reaktivovanie výroby a jej prispôsobenie „novej normálnej“ situácii po pandémii ochorenia COVID-19 a druhú zameranú na obnovu a transformáciu;

11.

 vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby posilnila príslušné existujúce a budúce právne predpisy s cieľom uprednostniť ekologickú a digitálnu transformáciu a zároveň posilniť dlhodobú konkurencieschopnosť a odolnosť spoločnosti a hospodárstva počas oboch fáz; okrem toho vyzýva Komisiu, aby stimulovala vnútorný dopyt Únie a jej dlhodobý rast prilákaním väčšieho objemu verejných aj súkromných investícií do výskumu a inovácií, do vývoja nových udržateľných a digitálnych technológií, vrátane odvetví s vysokým podielom ľudskej práce, do nových infraštruktúrnych sietí a projektov, ktoré sú zlučiteľné s cieľmi Európskej zelenej dohody, do energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov a do obehového hospodárstva;

12.

 vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú správu, v ktorej posúdi stav hospodárstva Únie a uskutočniteľnosť dvojakej transformácie, pričom zváži príležitosti pre priemysel – vrátane MSP – využívať synergie a minimalizovať riziká, ktoré môžu predstavovať navzájom, a maximalizovať prínosy; žiada Komisiu, aby na základe svojich zistení prispôsobila stratégiu zverejnenú v marci 2020 súčasnej situácii a venovala sa obom fázam, pričom sa bude naďalej zameriavať na ekologickú, digitálnu, férovú a spravodlivú transformáciu, ktorá posilňuje suverenitu Únie a jej strategickú autonómiu;

13.

 zdôrazňuje, že priemyselná stratégia Únie musí sledovať presne vymedzené ciele a v záujme úplnej transparentnosti vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné, explicitné a konkrétne vymedzenia pojmov „strategická“, „autonómia“, „strategická autonómia“, „odolnosť“, „strategická odolnosť“ a iných súvisiacich pojmov, aby sa zabezpečilo, že opatrenia prijaté v súvislosti s týmito pojmami budú konkrétne a zamerané na priority a ciele EÚ;

14.

 domnieva sa, že tradičné poistné nástroje nie sú dostatočné na pokrytie strát spôsobených prerušením podnikania v dôsledku pandémie a že je potrebné ambiciózne celoeurópske riešenie na predvídanie a riadenie negatívnych účinkov budúcej pandémie alebo systémovej krízy na ľudí, podniky a hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o vytvorenie rámca, ktorý by zahŕňal inštitucionálnych investorov, členské štáty a EÚ, s cieľom pokryť straty spôsobené prerušením podnikania v prípade budúcej pandémie;

15.

 víta návrh Komisie na vytvorenie nového nástroja obnovy NextGenerationEU vo výške 750 miliárd EUR; vyjadruje poľutovanie nad škrtmi v programoch orientovaných na budúcnosť – v rámci VFR na roky 2021 – 2027 a NextGenerationEU –, ktoré navrhla Európska rada v júli 2020, a žiada, aby sa výdavky z rozpočtu EÚ na úsilie v oblasti zmeny klímy zvýšili aspoň na 30 % rozpočtu; domnieva sa, že tieto škrty oslabia základy udržateľného a odolného oživenia priemyslu Únie a budú mať negatívne účinky presahovania na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj na sociálnu spravodlivosť a globálnu konkurencieschopnosť; požaduje preto ambiciózny a silnejší dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027, ktorý nebude pod úrovňou návrhu Komisie; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozíciu Európskeho parlamentu k reforme systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zavedenia nových zdrojov, ktoré sú lepšie zosúladené s hlavnými politickými prioritami EÚ a stimulujú ich pokrok;

16.

 víta opatrenia, ktoré prijala Únia na riešenie krízy súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19, poskytnutie likvidity zo strany ECB, zvýšenie kapitálu EIB pre MSP a iniciatívu SURE, s cieľom pomôcť členským štátom financovať režimy skráteného pracovného času, zachovať zamestnanosť a chrániť pracovníkov; víta aj mimoriadne finančné prostriedky poskytnuté z rámca pre štátnu pomoc na podporu inak solventných podnikov a pracovníkov pri prekonávaní hospodárskych dôsledkov pandémie; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, že pomoc poskytnutá v núdzovej fáze je opodstatnená dôsledkami pandémie a nespôsobí nedostatok hospodárskej súťaže a že sa nezanedbá žiadne strategické odvetvie; okrem toho očakáva včasnú revíziu pravidiel Únie v oblasti štátnej pomoci s cieľom poskytnúť členským štátom potrebnú flexibilitu na cielenú podporu pri podnecovaní dekarbonizácie priemyslu a digitalizácie, a najmä usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každá revízia pravidiel štátnej pomoci by mala vychádzať z posúdenia vplyvu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, mala by zohľadňovať možné narušenia na celosvetovej úrovni a mala by byť plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klimatickej neutrality a životného prostredia do roku 2050, ako sa dohodlo v európskom právnom predpise v oblasti klímy;

17.

 zdôrazňuje, že štátna pomoc by sa mala poskytovať len spoločnostiam, ktoré čelia bezprostredným hospodárskym účinkom pandémie ochorenia COVID-19, a že uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci by malo byť časovo obmedzené; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitný režim štátnej pomoci zameraný na podporu odvetví, ktoré najviac postihli núdzové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, ako sú automobilový priemysel, cestovný ruch, letectvo, oceliarsky a kovospracujúci priemysel; vyzýva Komisiu, aby stanovila spoločné minimálne požiadavky pre spoločnosti, ktoré dostávajú finančnú pomoc, aby sa predišlo rozdielnym vnútroštátnym kritériám, ktoré by viedli k ďalším nezrovnalostiam; zdôrazňuje, že prijatá verejná pomoc by mala chrániť pracovné miesta a mala by sa využívať na zosúladenie činností príslušných spoločností s cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality a životného prostredia;

18.

 zdôrazňuje, že v súvislosti s núdzovou pomocou je dôležité poskytovať podporu podnikom, ktoré dodržiavajú platné kolektívne zmluvy a nie sú registrované v daňových rajoch;

19.

 okrem toho zdôrazňuje, že akákoľvek štátna pomoc pridelená v rámci priemyselnej alebo inej politiky by mala byť v súlade so spoločnou „zásadou vyrovnanosti“, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a aby sa predišlo všetkým formám daňového dampingu v rámci EÚ a narušeniu hospodárskej súťaže;

20.

 vyzýva Komisiu, aby stanovila jasný, konzistentný a ľahký prístup k vymedzeniu trhu v prípadoch hospodárskej súťaže v rôznych odvetviach; ďalej zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dostatočnú rýchlosť, transparentnosť a primeranosť v administratívnom a procedurálnom rámci konaní o hospodárskej súťaži EÚ, a najmä pri kontrole koncentrácií v EÚ;

21.

 nabáda Komisiu, aby zaviedla systém podávania správ o spôsobe, akým zahraničný protekcionizmus ovplyvňuje priemysel Únie, a pravidelného posudzovania konkurencieschopnosti rôznych odvetví priemyslu Únie v porovnaní s jej hlavnými konkurentmi a aby konala rýchlo, ak sú potrebné úpravy pravidiel Únie;

22.

 vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na výrazne zmenený celosvetový hospodársky kontext preskúmala antitrustové pravidlá Únie a usilovala sa o rovnováhu medzi potrebou vyrovnať sa s celosvetovou hospodárskou súťažou a ochranou dodávateľského reťazca a spotrebiteľov pred možnými negatívnymi dôsledkami koncentrovanejšieho vnútorného trhu;

23.

 domnieva sa, že hospodárske programy, ktoré jednotlivé členské štáty zaviedli s cieľom pomôcť MSP a spoločnostiam vyrovnať sa s krátkodobou krízou likvidity, sú užitočné, ale v niektorých prípadoch môžu zvýšiť úroveň ich dlhu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala programy EÚ a vnútroštátne programy stimulujúce zvyšovanie kapitálu a aby uľahčovala obnovu;

24.

 vyzýva Komisiu, aby oživila a obnovila ducha iniciatívy „Small Business Act“ prostredníctvom iniciatív zameraných najmä na podporu mikropodnikov a malých podnikov, keďže univerzálne opatrenia, tzv. „one size fits all“, často nie sú vhodné pre mikropodniky a MSP; domnieva sa, že MSP najlepšie vyhovujú podporné ad hoc opatrenia, ktoré zabraňujú byrokratickým prekážkam a zabezpečujú, aby sa potrebná likvidita dostala k spoločnostiam prostredníctvom účinných a dostupných nástrojov a prostredníctvom rýchlych a pružných postupov priaznivých pre MSP; zdôrazňuje, že mnohé MSP nebudú mať likviditu na investovanie do udržateľnej digitálnej transformácie;

25.

 podčiarkuje, že programy financovania EÚ majú vplyv na zvyšovanie úrovne dlhodobého rastu prijímajúcich spoločností, ale zdôrazňuje tiež, že spoločnosti, najmä MSP, čelia značným ťažkostiam pri prístupe k finančným prostriedkom EÚ; žiada preto Komisiu, aby postupovala aj vyskúšanou cestou spolufinancovania vnútroštátnych systémov dočasných daňových úľav zameraných na podporu investícií do digitálnych a environmentálnych technológií;

26.

 pripomína význam opatrení ad hoc na podporu MSP prostredníctvom riadnej finančnej podpory v budúcom VFR; nabáda Komisiu, aby zvážila vytvorenie programu poukážok pre MSP na podporu úsilia MSP vrátane úsilia o modernizáciu zastaraného vybavenia, zlepšenie prenosu znalostí a určenie najúčinnejšieho využívania technológií, ako je priemyselná umelá inteligencia, a zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily s okamžite potrebnými zručnosťami, aby sa umožnila kontrola vzdialených aktív, monitorovanie výroby a spolupráca zamestnancov, ako aj environmentálne udržateľné obchodné modely, prístupy obehového hospodárstva, energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, čo sú oblasti, v ktorých je digitálne know-how často kľúčové a umožňuje MSP udržať si konkurencieschopnosť;

27.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále existuje značná priepasť medzi veľkými spoločnosťami a MSP, pokiaľ ide o integráciu digitálnych technológií do ich podnikateľskej činnosti, ako aj rozdiel medzi priekopníkmi a zaostávajúcimi v oblasti inovácií; zdôrazňuje potrebu zvýšiť príležitosti pre MSP, pokiaľ ide o ich schopnosť absorbovať inovačné technológie a znížiť digitálnu nerovnováhu, pokiaľ ide o infraštruktúru v menších mestách a vidieckych a odľahlých oblastiach; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala európske centrá digitálnych inovácií, ktoré vďaka znalostiam miestnych ekosystémov predstavujú potenciálne účinný spôsob na zmenšenie digitálnej priepasti;

28.

 domnieva sa, že podniky sociálneho hospodárstva by mali byť plne zapojené do výsledku priemyselnej stratégie, pretože vytvárajú verejnú hodnotu a prispievajú aj k rozvoju miestnych spoločenstiev, v ktorých sídlia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní finančných nástrojov a pracovných programov zohľadnila špecifiká tejto kategórie podnikov, s cieľom podporiť ich prístup k financovaniu;

29.

 zdôrazňuje, že existujú špecifické atribúty, vďaka ktorým je ekonomicky udržateľný prechod na klimaticky neutrálne a plne digitálne hospodárstvo obzvlášť vhodný na opatrenia obnovy, ktorých cieľom je rýchlo zvýšiť dopyt spotrebiteľov a zamestnanosť; zdôrazňuje, že dôkazy svedčia o tom, že ekologické a digitálne projekty v porovnaní s tradičnými fiškálnymi stimulmi vytvárajú viac pracovných miest, prinášajú vyššie krátkodobé výnosy na euro a vedú k vyšším dlhodobým úsporám nákladov, pretože sa rýchlo rozvíjajú, keďže technológie sú ľahko dostupné (napr. obnoviteľné zdroje energie), majú tendenciu zapojiť MSP a podporovať miestne ekonomiky prostredníctvom výrazného vplyvu na zamestnanosť, rýchlo zvyšujú disponibilný príjem spotrebiteľov (napr. energetická efektívnosť), a sú menej vystavené vonkajším otrasom, čím prispievajú k odolnejšej sociálnej a hospodárskej obnove;

30.

 berie na vedomie, že s cieľom pomôcť identifikovať investície s veľmi pozitívnym environmentálnym a sociálnym vplyvom taxonómia EÚ, ak je k dispozícii, stanovuje rámec na účely stanovenia miery, do akej je investícia environmentálne udržateľná, a zabezpečuje, aby nedošlo k významnému poškodeniu environmentálnych a sociálnych cieľov;

31.

 domnieva sa, že Únia si vyžaduje inovačnú priemyselnú stratégiu, ktorá urýchľuje digitalizáciu našich priemyselných odvetví a MSP vrátane tradičných odvetví, zlepšuje priemyselnú kapacitu Únie v kľúčových digitálnych infraštruktúrach a kapacitách a posilňuje jednotný digitálny a dátový trh; zastáva názor, že Únia musí podporovať podniky pri automatizácii a digitalizácii ich know-how a odbornej prípravy a pri investovaní do digitálneho vybavenia (hardvér a softvér), pričom osobitnú pozornosť treba venovať podpore účasti žien na procese digitalizácie a modernizácii a zlepšeniu systémov odbornej prípravy a zručností; zdôrazňuje význam programu Digitálna Európa a urýchlenia prijatia podporných a vznikajúcich technológií v priemyselných odvetviach; nabáda na vytvorenie centier digitálnych inovácií v celej EÚ;

32.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali okrem iného do dátového hospodárstva, umelej inteligencie sústredenej na človeka, inteligentnej výroby, internetu vecí, mobility, superpočítania, softvérového inžinierstva a technológií, cloudu, kvantovej technológie, odolných, cenovo dostupných a bezpečných vysokorýchlostných sietí 5G a 6G, technológií distribuovanej databázy transakcií (DLT), robotiky, batérií a satelitného internetu; v tejto súvislosti preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili včasné vykonávanie príslušných kľúčových opatrení odporúčaných v súbore nástrojov pre kybernetickú bezpečnosť 5G, a najmä aby v prípade potreby uplatňovali príslušné obmedzenia týkajúce sa vysokorizikových dodávateľov kľúčových aktív, ktoré sú v koordinovaných posúdeniach rizík Únie vymedzené ako kritické a citlivé.

33.

 zdôrazňuje kľúčovú úlohu digitálneho sektora pri prispievaní k transformácii priemyselného odvetvia ako zdroja čistých technologických riešení, ako aj pri optimalizovaní priemyselných procesov a minimalizovaní ich vplyvu na životné prostredie; vzhľadom na vysokú spotrebu energie a zdrojov spojených s IKT žiada Komisiu, aby posúdila potenciálny vplyv masívneho rozvoja digitálnych riešení na životné prostredie a zároveň zabezpečila vedúce postavenie Európy v oblasti vysoko energeticky efektívnych a obehových digitálnych technológií a dátových centier; žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne spôsoby digitálnych riešení na podporu ekologickej transformácie a aby vytvorila metodiku na monitorovanie a kvantifikáciu rastúceho vplyvu digitálnych technológií na životné prostredie;

34.

 zdôrazňuje, že údaje zohrávajú kľúčovú úlohu pri transformácii európskych priemyselných odvetví, a zdôrazňuje význam inteligentného rastu výroby a digitalizácie; vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednotné európske digitálne a dátové prostredie a zabezpečila a podporovala interoperabilitu, ako aj prístup k bezpečným údajom a softvéru a ich tok v rámci Únie a medzi odvetviami, v spoločnostiach všetkých veľkostí a medzi verejnými inštitúciami; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vedúce postavenie Európy pri stanovovaní noriem orientovaných na budúcnosť a vytváraní nástrojov a infraštruktúr orientovaných na budúcnosť s cieľom uchovávať a spracúvať údaje a zhromažďovať európske údaje v kľúčových odvetviach s celoúniovými spoločnými a interoperabilnými dátovými priestormi; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa zamerala najmä na projekty zamerané na správu a označovanie údajov, štandardizáciu formátu údajov a bezpečnosť údajov, aby rozvíjala a spracúvala údaje na európskej pôde, najmä údaje od verejných orgánov, aby budovala lepší digitálny daňový systém, v ktorom sa zdaňujú zisky a v ktorom majú spoločnosti významnú interakciu s používateľmi, a aby ďalej rozvíjala európske normy a certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, čím sa zabezpečí lepšia konkurencieschopnosť a podporia prelomové technológie, najmä pre kritickú infraštruktúru, a to aj prostredníctvom revízie smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS) a zriadením siete centier kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú platformu pre obchodné vzťahy, ktorá umožní podnikom v EÚ, najmä MSP, účinne využívať údaje vytvorené na platformách;

35.

 uznáva význam európskeho prístupu k dátovému hospodárstvu, ktorý je transparentný, dôveryhodný, interoperabilný a zameraný na človeka; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne znižovali roztrieštenosť rôznych vnútroštátnych stratégií a riešili nerovnováhu trhovej sily, s cieľom podporiť tok údajov, interoperabilitu, správu údajov, ochranu a (opätovné) použitie v celej Únii;

36.

 zdôrazňuje, že je potrebný európsky právny rámec pre umelú inteligenciu, robotiku a súvisiace technológie, ktorý by riešil etické zásady a základné práva pri ich vývoji, zavádzaní a používaní, ako aj otázky bezpečnosti a zodpovednosti; zdôrazňuje, že inovácie a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu si budú vyžadovať horizontálny rámec odrážajúci hodnoty a zásady Únie, s cieľom poskytnúť občanom aj podnikom konkrétne usmernenia a právnu istotu vrátane tých, ktoré sú mimo Únie;

37.

 domnieva sa, že akékoľvek legislatívne opatrenie v súvislosti s revíziou v súčasnosti platného rámca práv duševného vlastníctva treba dôkladne zvážiť, pretože by to mohlo mať významný vplyv na stále krehké a rozvíjajúce sa dátové hospodárstvo EÚ; domnieva sa, že by nemalo existovať žiadne vlastnícke právo založené na duševnom vlastníctve pre iné ako osobné údaje používané a vytvárané technológiami, ako je umelá inteligencia;

38.

 vyzýva Komisiu, aby do plánu obnovy zahrnula konkrétne opatrenia na prilákanie priemyselných odvetví do Európy, zvýšenie, posilnenie a podporu premiestňovania a diverzifikácie európskych priemyselných odvetví z hľadiska ich strategického významu, a aby z hľadiska klimatickej neutrality skracovala a diverzifikovala dodávateľské reťazce; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby Únia vyrábala dostatok strategického tovaru, ako sú lekárske a zdravotnícke zariadenia alebo energia z obnoviteľných zdrojov, aby bola v čase krízy sebestačná, a nabáda na využívanie stimulov na dosiahnutie tohto cieľa, ako je požiadavka nákupu vyššej úrovne miestnej (EÚ/EHP) výroby z odvetví, ktoré dostávajú dočasnú pomoc;

39.

 uznáva, že hrozí, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 bude viesť k zvýšeniu hospodárskeho nacionalizmu a protekcionizmu, čo pre voľný obchod založený na pravidlách a globálne hodnotové reťazce predstavuje veľkú výzvu v dôsledku opätovného znárodňovania výroby a rozpadu týchto reťazcov; na tento účel vyzýva zainteresované strany, aby diverzifikovali a skracovali svoje dodávateľské reťazce a zvýšili ich udržateľnosť, s cieľom znížiť zraniteľnosť;

40.

 v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa zasadzovala za otvorený mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, ktorý je v súlade s globálnym úsilím o zastavenie zmeny klímy a straty biodiverzity a s prísnymi environmentálnymi a sociálnymi normami EÚ, zlepšuje prístup spoločností EÚ na medzinárodné trhy a bráni silným medzinárodným aktérom zneužívať svoju trhovú silu; zastáva názor, že v tejto súvislosti by Únia mala podľa potreby využívať politiku hospodárskej súťaže vo vzťahu k spoločnostiam z tretích krajín, asertívnejšie uplatňovať opatrenia nástroja na ochranu obchodu (TDI) s cieľom systematicky bojovať proti nekalému dumpingu a subvenčným praktikám a posilniť existujúci systém TDI;

41.

 vyzýva Komisiu, aby okamžite navrhla dočasný zákaz zahraničných prevzatí európskych spoločností v strategických odvetviach štátnymi podnikmi alebo spoločnosťami prepojenými s vládami tretích krajín; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila reciprocitu v prístupe na trh, aby posilňovala a systematicky skenovala rámec Únie na preverovanie priamych zahraničných investícií (PZI) s cieľom chrániť prístup k strategickým odvetviam, infraštruktúre, kľúčovým podporným technológiám a iným bezpečnostným aktívam a aktívam v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj zabrániť nepriateľským prevzatiam, a to s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť a znížiť narušenia trhu na jednotnom trhu; v tejto súvislosti víta bielu knihu o vytvorení rovnakých podmienok, pokiaľ ide o zahraničné dotácie; požaduje podstatné posilnenie a urýchlené prijatie nariadenia (EÚ) č. 654/2014 (nariadenie o presadzovaní); zdôrazňuje, že ide o dôležitý nástroj na ochranu záujmov Únie, keď tretie krajiny prijmú nezákonné opatrenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť podniky EÚ;

42.

 vyzýva Radu, aby pokračovala v rokovaniach o nástrojoch medzinárodného obstarávania, ktoré zabezpečujú reciprocitu a vzájomné normy; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodné právne nástroje, ktoré riešia narušenia spôsobené na jednotnom trhu, a to aj v rámci postupov verejného obstarávania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila uprednostňovanie spoločností, ktoré majú a udržiavajú svoje ústredie, výrobu a zamestnanosť v Únii; žiada Komisiu, aby vzhľadom na absenciu silného nástroja medzinárodného obstarávania a účinných globálnych pravidiel prístupu k verejnému obstarávaniu preskúmala zavedenie opatrení na podporu európskych výrobcov, najmä MSP, ktorí čelia rastúcej konkurencii zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, ktoré nedodržiavajú spoločné pravidlá medzinárodného obchodu a sociálne a environmentálne normy;

43.

 domnieva sa, že komplexný prístup k priemyselnej stratégii zahŕňajúci všetky politiky EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu v hospodárskej a „priemyselnej“ diplomacii; nabáda Komisiu, aby aktívne využívala sieť obchodných komôr EÚ v tretích krajinách na vytváranie nových obchodných partnerstiev;

44.

 víta ambíciu vytvoriť vedúce trhy s environmentálne udržateľnými a digitálnymi technológiami a inovačnými riešeniami; domnieva sa, že financovanie výskumu a inovácií má zásadný význam pre inovačné priemyselné projekty a digitálne spôsobilosti, a domnieva sa, že by to malo ísť ruka v ruke so súčasnou analýzou Komisie týkajúcou sa usmernení pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu; zastáva názor, že odolnosť a strategická autonómia by sa mali považovať za vymedzujúce kritériá a že dôležité projekty spoločného európskeho záujmu by mali byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality a digitálnymi cieľmi; vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť pri vykonávaní dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu a zabezpečila účasť MSP; okrem toho vyzýva Komisiu, aby urýchlila vznik európskych lídrov a/alebo ekosystémov v strategických priemyselných odvetviach, ktorí sú schopní konkurovať v celosvetovom meradle a prispejú k dosiahnutiu klimaticky neutrálneho hospodárstva a vedúceho postavenia v digitálnej oblasti, a to bez toho, aby sa narušila hospodárska súťaž v Únii alebo narušila dôvera v otvorenosť trhu a prístup k nemu;

45.

 vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na hodnotových reťazcoch tým, že zabezpečí primerané nadviazanie na opatrenia navrhnuté pre šesť strategických hodnotových reťazcov identifikovaných strategickým fórom o dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu, a aby vytvorila transparentné podmienky uplatňovania spoločných projektov v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, ktoré by boli jednotné vo všetkých členských štátoch, s cieľom zabezpečiť, aby z nich mala prospech Únia ako celok; vyzýva Komisiu, aby v súčasnej kríze investovala do projektov, ktoré majú jednoznačnú európsku pridanú hodnotu, a aby zjednodušila administratívne postupy, rozšírila kritériá pre oprávnené náklady a zvýšila financovanie;

46.

 považuje iniciatívu NextGenerationEU za pilier prvej fázy oživenia priemyslu EÚ po pandémii COVID-19; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rýchlu implementáciu fondu, a žiada, aby bol Európsky parlament plne zapojený do rozhodovacieho procesu a procesu vykonávania, s cieľom zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a maximalizovať transparentnosť a parlamentnú kontrolu; žiada, aby v záujme účinného prednostného pridelenia prostriedkov vo výške 750 miliárd EUR nástroj NextGenerationEU:

a)

zahŕňal ciele pre sociálne, udržateľné a digitálne investície s cieľom minimalizovať škodlivé vplyvy a maximalizovať prínosy, pokiaľ ide o klimatický, environmentálny a sociálny rozmer;

b)

bol osobitne zameraný na MSP, ktoré najviac zasiahla kríza spôsobená ochorením COVID-19, a podporoval ich prístup k financovaniu;

c)

bol pokiaľ možno priamo riadený Komisiou v úzkej spolupráci s členskými štátmi a prostredníctvom európskych programov, aby sa dosiahol koordinovanejší pokrok, lepšie ovplyvnil celosvetový trh a aby sa maximalizovala transparentnosť a parlamentná kontrola a zabránilo sa riziku vnútorného a vonkajšieho narušenia jednotného trhu;

d)

zohľadňoval osobitosti členských štátov, ktoré kríza zasiahla rôznymi spôsobmi;

e)

rozdeľoval finančnú pomoc medzi rôzne priemyselné ekosystémy vrátame mikropodnikov a MSP, a to podľa vzniknutej škody, sociálneho vplyvu, problémov, ktorým čelia, a výšky vnútroštátnej finančnej podpory, ktorá im už bola poskytnutá prostredníctvom vnútroštátnych programov pomoci, zohľadňujúc štrukturálnu previazanosť rôznych hodnotových reťazcov; zohľadňoval ponaučenia z predchádzajúcich opatrení verejnej podpory v reakcii na hospodársku a finančnú krízu v rokoch 2008/2009 a jej vplyv na odolnosť a dlhodobú hospodársku a sociálnu obnovu; zohľadňoval, že fond musí byť podmienený kritériami, ktorými sa zabezpečí, aby sa finančné prostriedky nepoužili na splatenie starých dlhov ani na udržanie zastaraných technológií, a ktorými sa zabezpečí podporovanie spoločností, ktoré prispievajú k dlhodobému rastu a majú veľký potenciál na oživenie hospodárstva; zohľadňoval, že výdavky na obnovu by mali byť nasmerované do odvetví s vysokým multiplikátorom, ktoré sú priaznivé pre klímu a inovácie a ktoré prispejú k budúcej hospodárskej odolnosti EÚ;

f)

podporil vnútroštátne fiškálne schémy, ktoré budú stimulovať kapitálové investície súkromného sektora a umožnia podnikom premeniť časť úverov poskytnutých z fondu na vlastný kapitál;

g)

pridelil finančné prostriedky spoločnostiam, najmä MSP, mikropodnikom a startupom, ktoré majú podnikateľské plány a operácie zahŕňajúce kľúčové inovácie, technológie a služby vrátane pokroku v oblasti digitálnej a ekologickej transformácie, alebo ktorých operácie sú potrebné pre strategickú autonómiu Únie v kritických odvetviach, s osobitným dôrazom na posilnenú obehovosť, efektívne využívanie zdrojov a energie, úspory a prechod na obnoviteľné zdroje energie; prispieval k tomu, aby boli naše dodávateľské reťazce odolnejšie a menej závislé, a to ich relokalizáciou, diverzifikáciou a posilňovaním, a aby zároveň zabraňoval diskriminácii spoločností, ktoré čelia núdzovej situácii a ktoré potrebujú pomoc počas svojej transformácie;

h)

poskytoval finančné prostriedky veľkým spoločnostiam, ktoré majú dôveryhodné plány prechodu na klimaticky neutrálny obchodný model;

i)

posilňoval program záruk EIB a robil z neho doplnok k vnútroštátnym programom, aby mohol fungovať ako cenný doplnok a posilňovať ich vplyv na mieste;

j)

dával prednosť spoločnostiam, ktoré sa zaväzujú k transparentnosti, zabezpečujú viditeľnosť financovania EÚ, zavádzajú systémy povzbudzujúce účasť pracovníkov na záležitostiach spoločnosti a plnia svoje povinnosti týkajúce sa podávania nefinančných správ;

47.

 zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľnú a spravodlivú obnovu, ktorá zabezpečí blahobyt občanov po kríze spôsobenej ochorením COVID-19; zastáva názor, že fond by mal podporovať udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví, ako aj zaručiť férovú a spravodlivú digitálnu a ekologickú priemyselnú transformáciu;

48.

 domnieva sa, že súbežne so súčasnou krízou by Únia mala pripraviť a predvídať druhú fázu svojej priemyselnej stratégie, ktorá zabezpečí konkurencieschopnosť, environmentálnu udržateľnosť a digitalizáciu jej priemyselných odvetví a povedie k dlhodobej odolnosti na sociálne zodpovednom základe; pripomína, že úloha členských štátov bude kľúčová pre úspešnú obnovu pri zmobilizovaní obmedzených zdrojov EÚ, a že priemyselná politika by sa mala stať horizontálnou úlohou Komisie;

49.

 zastáva názor, že Únia potrebuje priemyselnú stratégiu, ktorá zahŕňa ochranu environmentálneho zdravia a biodiverzity, a trvá na tom, že je potrebné urýchliť klimaticky neutrálnu transformáciu nášho priemyslu; zdôrazňuje, že investície musia byť v súlade s cieľmi klimatickej neutrality do roku 2050, pretože inak existuje riziko vytvorenia uviaznutých aktív a efektov odkázanosti na technológie založené na fosílnych palivách a na environmentálne škodlivé technológie;

50.

 zdôrazňuje, že skutočne účinná európska priemyselná stratégia a súvisiaca politika musia vychádzať z ambicióznych opatrení a cieľov v oblasti klímy na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a zabezpečovať plán formovania priemyslu budúcnosti so všetkými odvetviami, ktorý prispeje k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality čo najskôr, najneskôr však do roku 2050;

51.

 zdôrazňuje potrebu zosúladiť novú priemyselnú stratégiu s cieľom klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 a zároveň zdôrazňuje, že európske politiky v oblasti klímy musia byť založené na dôkazoch;

52.

 domnieva sa, že domáce a svetové trhy majú významný potenciál, pokiaľ ide o technológie s nulovými a nízkymi emisiami, obnoviteľné zdroje energie a udržateľné výrobky, procesy a služby v celom hodnotovom reťazci od surovín po energeticky náročné priemyselné odvetvia, spracovateľský priemysel a odvetvie priemyselných služieb; okrem toho sa domnieva, že európsky právny predpis v oblasti klímy výrazne prispeje k zefektívneniu úsilia o dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, stanovujúc v právnych predpisoch Únie klimatické ciele na roky 2030 a 2050; domnieva sa, že na zabezpečenie súdržnosti všetkých politík Únie, dlhodobej istoty investorov a predvídateľnosti regulačných predpisov, súdržného, transparentného a inkluzívneho prístupu riadenia vo všetkých oblastiach politiky je potrebný aj celostnejší a systematickejší politický rámec, ktorý pripraví pôdu pre jasnú a predvídateľnú stratégiu pre európske priemyselné odvetvia;

53.

 víta navrhované priemyselné fórum; vyzýva Komisiu, aby pokročila pri zriaďovaní tohto fóra a aby v tomto rámci vytvorila dialóg s vyváženým zastúpením všetkých relevantných vedeckých odborníkov, organizácií a zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, spotrebiteľských organizácií a odborových zväzov, s cieľom nepretržite monitorovať pokrok jednotlivých priemyselných odvetví na úrovni EÚ pri dosahovaní cieľov klimatickej neutrality, ktoré sa majú dosiahnuť najneskôr do roku 2050, a pravidelne podávať správy o tomto pokroku, a s cieľom poskytovať Komisii poradenstvo o tom, ako investície prispievajú k cieľom EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a ako sú s týmito cieľmi konzistentné, a to v súlade s nariadením o riadení energetickej únie;

54.

 domnieva sa, že všetky odvetvia by mali prispievať k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti klímy, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia vypracovala stratégie špecifické pre jednotlivé odvetvia, ktorými sa stanovia opatrenia potrebné na dosiahnutie týchto cieľov a na zabezpečenie súdržnosti politík; naliehavo vyzýva na rýchle ukončovanie využívania fosílnych palív a zdôrazňuje potrebu vytvoriť vysoko účinný a klimaticky neutrálny energetický systém, v ktorom by priemyselné odvetvia platili globálne konkurencieschopné ceny; zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva čistá, udržateľná a cenovo dostupná energia a suroviny pri prechode na vysoko energeticky účinné a klimaticky neutrálne hospodárstva; poukazuje na to, že sa musí zabezpečiť, aby využívanie zdrojov energie, ako je zemný plyn, malo len prechodný charakter vzhľadom na cieľ klimatickej neutrality, ktorý sa má dosiahnuť najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že ďalšia integrácia trhu EÚ s energiou bude zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok energie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť rozvoj kapacít obnoviteľných zdrojov energie a ich integráciu do energetického mixu a uľahčiť zavádzanie výroby vodíka na základe obnoviteľných zdrojov ako potenciálne prelomovú technológiu pre odvetvia, v ktorých je ťažké znížiť emisie; víta zavedenie aliancie pre čistý vodík a aliancie pre nízkouhlíkové priemyselné odvetvia; zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť výskum rozsiahlej výroby vodíka a ekologických palív, technológií dekarbonizácie, ako je infraštruktúra na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v priemyselných procesoch, bioelektrárne a bioenergetické výrobné zariadenia, s ohľadom na energetickú transformáciu, zároveň skúmajúc aj potenciálne využitie geotermálneho zdroja energie; opakuje, že si to vyžaduje rozsiahlu dostupnosť cenovo dostupnej a čistej energie a podporné infraštruktúry, v súlade s potrebami dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví;

55.

 vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty, regióny, priemysel a všetkých ostatných relevantných aktérov, aby spolupracovali na zlepšovaní európskej energetickej účinnosti, na vytváraní úniových vedúcich trhov s technológiami a inováciami súvisiacimi s klímou a aby uprednostňovali investície do energetických infraštruktúr; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa EIB lepšie využívala ako tzv. klimatická banka Únie s cieľom zlepšiť udržateľné financovanie pre verejný a súkromný sektor a pomáhať spoločnostiam v procese dekarbonizácie;

56.

 zdôrazňuje, že vo všetkých odvetviach hospodárstva sa vyžaduje rozsiahle využívanie nákladovo konkurencieschopných kapacít energie z obnoviteľných zdrojov; uznáva, že EÚ v celosvetovom meradle vlastní 40 % patentov na energiu z obnoviteľných zdrojov, a zdôrazňuje, že by mala zostať lídrom v oblasti prelomových technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti dodávok energie, vedúceho postavenia v oblasti technológií a strategickej autonómie Európy je životne dôležité vypracovať silnú priemyselnú politiku pre obnoviteľné zdroje energie, ktorá bude zahŕňať politiky na strane ponuky aj dopytu a umožní integráciu odvetvia obnoviteľných zdrojov; naliehavo žiada Komisiu, aby technológie energie z obnoviteľných zdrojov uznala ako kľúčový strategický hodnotový reťazec a priemyselný ekosystém, ktorý je oprávnený na financovanie z Nástroja pre strategické investície, a aby zabezpečila ich primerané zastúpenie na nadchádzajúcom priemyselnom fóre; zdôrazňuje, že je potrebné pripraviť podporné opatrenia na rozvoj technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v Európe a zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov z Únie a mimo Únie;

57.

 zdôrazňuje, že ak má byť európsky priemysel konkurencieschopný, musí byť podporený účinnou, udržateľnou a plne prepojenou sieťou dopravnej, digitálnej a energetickej infraštruktúry; požaduje dlhodobú investičnú politiku pre vybavenie a renováciu infraštruktúry a pre zníženie administratívnych prekážok, ktoré bránia rýchlemu rozvoju transeurópskych sietí; žiada viac finančných prostriedkov pre Nástroj na prepájanie Európy v jeho troch odvetviach s cieľom zvýšiť investície do infraštruktúr, prepojení, digitalizácie a inteligentných sietí, a to v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody; ďalej zdôrazňuje potrebu urýchliť projekty spoločného záujmu a čo najskôr revidovať nariadenie o transeurópskych energetických sieťach (TEN-E);

58.

 vyzdvihuje potenciál obehového hospodárstva a hospodárstva s nulovým znečisťovaním pri modernizácii hospodárstva Únie, znižovaní jeho spotreby energie a zdrojov, prioritizácii predchádzania vzniku odpadu, poskytovaní stimulov pre inovácie a transformácii celých priemyselných odvetví a ich hodnotových reťazcov, výrobkov, výrobných procesov a obchodných modelov, čím sa podporí dematerializácia a detoxifikácia hospodárstva Únie a zníži sa závislosť Európy od primárnych surovín a zároveň sa stimulujú inovácie vrátane vytvárania trhov s riešeniami, ktoré majú nulové a nízke emisie a sú obnoviteľné a nahrádzajú výrobky a materiály založené na fosílnych palivách, a rozvoj nových ekologicky navrhnutých technológií a riešení na zabránenie vplyvu na životné prostredie; zdôrazňuje silné synergie medzi opatreniami v oblasti klímy a obehovým hospodárstvom, najmä v odvetviach náročných na energiu a zdroje a v odvetviach renovácie, a zdôrazňuje, že odvetvia majú rôzne spôsoby dekarbonizácie a východiskové body; zdôrazňuje potenciál obehového biohospodárstva a drevospracujúceho priemyslu pri podpore konkurencieschopného a udržateľného priemyslu;

59.

 pripomína, že európska politika v oblasti klímy a energetiky si bude vyžadovať vysoký objem kovov a nerastov pre svoje strategické technológie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Európa je priveľmi závislá od ostatných oblastí sveta, pokiaľ ide o dodávky mnohých z týchto kovov a nerastov, a postupne stráca svoj celosvetový podiel aj v prípade materiálov, pri ktorých má priemyselné kapacity; zdôrazňuje, že autonómiu Európy v strategických odvetviach nemožno dosiahnuť bez konkurencieschopného a udržateľného ekosystému EÚ pre základné, vzácne a kritické suroviny z primárnych a sekundárnych zdrojov; v tejto súvislosti poukazuje na význam akčného plánu obehového hospodárstva, zdôrazňuje však, že Európa musí zvýšiť svoju kapacitu vo všetkých fázach hodnotového reťazca pre suroviny, konkrétne v ťažbe, recyklovaní, tavení, rafinácii a premene; vyjadruje názor, že rozsah pôsobnosti akčného plánu a aliancie pre kritické suroviny by sa nemal obmedzovať na kritické suroviny a mal by byť zameraný na rozvoj integrovaného ekosystému pre celú škálu materiálov, kovov a nerastov potrebných na priemyselnú transformáciu;

60.

 vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu vývozu a dovozu obnoviteľných technológií a technológií účinne využívajúcich zdroje a energiu;

61.

 zdôrazňuje potenciál spájania odvetví a prepojenia odvetví spotrebúvajúcich energiu, ako sú stavebníctvo a doprava, a v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o integrácii energetického systému;

62.

 požaduje podstatné vyčlenenie finančných prostriedkov na energetickú obnovu budov s cieľom podporiť plánovanú iniciatívu „vlna obnovy“ potrebnými finančnými prostriedkami v rámci plánu obnovy; zdôrazňuje, že v súvislosti s nadchádzajúcim návrhom o vlne obnovy a s povinnosťou členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie na dosiahnutie vysoko energeticky účinného a dekarbonizovaného fondu budov by sa mala v plnej miere uprednostniť zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, a tým by sa mala urýchliť hĺbková obnova a nahradenie neefektívnych systémov vykurovania a chladenia založených na fosílnych palivách; zdôrazňuje, že integrované programy hĺbkovej obnovy, ktoré sa vzťahujú na celé obce alebo okresy, možno zaviesť lacnejšie a rýchlejšie, z čoho budú mať prospech spotrebitelia a čím sa znížia náklady na energiu;

63.

 poukazuje na skutočnosť, že proces vykurovania a chladenia zostáva jedným z najvýznamnejších spôsobov využívania energie v priemyselnom odvetví; zdôrazňuje preto, že na urýchlenie úsilia v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v priemysle treba v plnej miere využiť potenciál energetickej účinnosti pri priemyselnom vykurovaní a chladení, pričom treba zvýšiť používanie obnoviteľných zdrojov energie na základe elektrifikácie, tepelných čerpadiel, lepšieho využívania priemyselných klastrov a symbióz, ktoré ponúkajú značný potenciál znižovania v mnohých odvetviach;

64.

 vyzdvihuje potenciál ekologickej mobility vytvárať nové pracovné miesta, stimulovať európsky priemysel a podporovať investície zamerané na rozšírenie udržateľnej dopravnej infraštruktúry, čo by umožnilo dosiahnuť multiplikačný účinok zadávaním objednávok širokému spektru subjektov – dodávateľom, subdodávateľom, poskytovateľom a ich subdodávateľom – a znížiť emisie z odvetvia dopravy; zdôrazňuje potrebu urýchliť vykonávanie Európskej aliancie pre batérie s cieľom uvoľniť potenciál jej strategického hodnotového reťazca, zvýšiť možnosti pre inovatívne miestne vyrábané batérie a recykláciu kovu v Európe, vytvoriť pridanú hodnotu Únie, prispieť ku konkurencieschopnosti automobilového priemyslu Únie a uľahčiť prechod na dekarbonizovaný elektrický systém; požaduje viac investícií do vysokorýchlostných vlakov a renovácie medzimestských železničných sietí, ako aj do verejnej dopravy s nulovými emisiami a nízkymi emisiami; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať ekologickú mobilitu investíciami do lepšej infraštruktúry, ako sú rozšírenejšie nabíjacie stanice; domnieva sa, že vyššia hustota nabíjacích staníc umožní, aby sa trh s elektrickými vozidlami výrazne a rýchlejšie rozšíril, čo bude mať pozitívny vplyv na naše životné prostredie a uhlíkovú stopu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila rozsiahlu stratégiu na zavádzanie rýchlej infraštruktúry nabíjania elektrických vozidiel s cieľom zabezpečiť používanie elektrických vozidiel spotrebiteľmi, čo im poskytne istotu, pokiaľ ide o potenciál tejto technológie a prístup k úzko prepojenej sieti kompatibilných nabíjacích infraštruktúr, a aby podporila európsku výrobu automobilov;

65.

 domnieva sa, že na úspešnú transformáciu energetiky bude Európa potrebovať značné množstvo cenovo dostupnej energie s nulovými/nízkymi emisiami CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá pochádza aj z tretích krajín a využíva podporné infraštruktúry; žiada, aby sa strategické iniciatívy v rámci EÚ a energetická politika stali stredobodom zahraničnej a susedskej politiky Únie vrátane finančnej podpory pre aliancie pre vodík a zelenú energiu založené na obnoviteľných zdrojoch energie; domnieva sa, že tieto aliancie by mali byť tiež súčasťou obchodných dohôd; zdôrazňuje význam silných aliancií pre riešenie nedostatku a udržateľného získavania zdrojov a surovín;

66.

 pripomína hlavný plán EÚ na rok 2019 týkajúci sa konkurencieschopnej transformácie energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorý riadi transformáciu a zároveň zachováva konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví, a vyzýva Komisiu, aby vykonávala svoje odporúčanie pomôcť nahradiť dovoz z tretích krajín, ktorý dostatočne nespĺňa environmentálne normy, a stimulovať u globálnych obchodných partnerov EÚ vyššiu úroveň ambícií v oblasti klímy;

67.

 žiada revíziu systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS) v súlade s klimatickými cieľmi a mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach, s cieľom prispieť k inteligentnej relokalizácii výroby a kratším hodnotovým reťazcom; zdôrazňuje potenciálne významnú úlohu mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach pri predchádzaní únikom uhlíka;

68.

 poukazuje na to, že viac ako polovica celosvetového HDP závisí od povahy a služieb, ktoré poskytuje, pričom niekoľko sektorov je veľmi závislých od prírody; konštatuje, že viac ako 90 % straty biodiverzity a nedostatku vody je spôsobených ťažbou a spracovaním zdrojov; zdôrazňuje, že európska priemyselná politika by mala byť v súlade s cieľmi stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030;

69.

 zdôrazňuje, že na základe prístupu „jedno zdravie“ má zachovanie prírodných ekosystémov zásadný význam pre zabezpečenie základným potrieb ľudstva, ako sú pitná voda, čistý vzduch a úrodná pôda; žiada, aby sa urýchlene vypracovali spoľahlivé ukazovatele na posúdenie vplyvov na biodiverzitu a na zabezpečenie postupného obmedzovania znečistenia, ako sa uvádza v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity;

70.

 poukazuje na to, že priemysel stále významne prispieva k znečisťovaniu životného prostredia uvoľňovaním znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy; zdôrazňuje úlohu smernice o priemyselných emisiách pri stanovovaní povinnosti veľkých zariadení minimalizovať uvoľňovanie znečisťujúcich látok; so záujmom očakáva pripravovaný akčný plán nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy a revíziu smernice o priemyselných emisiách, ktoré by mali viesť k významnému zníženiu priemyselného znečisťovania;

71.

 zdôrazňuje význam regionálneho rozmeru priemyselnej politiky, keďže hospodárske rozdiely medzi regiónmi pretrvávajú a hrozí, že sa prehĺbia v dôsledku krízy koronavírusu; zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť úpadku regiónov a zmierňovať ho musia regionálne asanačné plány dosiahnuť pokrok v stratégiách udržateľnej transformácie a spájať programy hospodárskej revitalizácie s aktívnymi programami trhu práce; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom vypracovať strednodobé a dlhodobé prognózy týkajúce sa zručností, ktoré si vyžaduje trh práce;

72.

 v tejto súvislosti vyzdvihuje význam európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pri podpore vytvárania kvalitných pracovných miest s dôstojnými mzdami, konkurencieschopnosti podnikov, udržateľného hospodárskeho rozvoja a modernizácie a zlepšovania systémov vzdelávania a odbornej prípravy a systémov zdravotnej starostlivosti;

73.

 zdôrazňuje potrebu podporovať férovú, inkluzívnu a spravodlivú transformáciu a riešiť sociálne a hospodárske nerovnosti nad rámec rekvalifikácie a vytvárania nových pracovných miest v nových hospodárskych odvetviach, s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo a aby žiadny pracovník nebol vylúčený z trhu práce; domnieva sa, že dobre navrhnutý Mechanizmus spravodlivej transformácie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu bude dôležitým nástrojom na uľahčenie dvojakej transformácie a dosiahnutie ambicióznych cieľov klimatickej neutrality; zdôrazňuje, že na zaručenie inkluzívnejšej transformácie a riešenie jej sociálneho vplyvu by sa do prípravy a vykonávania plánov spravodlivej transformácie územia mali zahrnúť všetky miestne zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti a zástupcov spoločenstiev; zdôrazňuje, že investície do udržateľných technológií zohrávajú v tejto súvislosti kľúčovú úlohu podporovaním dlhodobého hospodárskeho rozvoja regionálnych hospodárstiev; zdôrazňuje, že rozsiahle financovanie Mechanizmu spravodlivej transformácie, a to aj prostredníctvom významných dodatočných rozpočtových zdrojov by bolo kľúčovým prvkom pre úspešné vykonávanie Európskej zelenej dohody;

74.

 domnieva sa, že je potrebné posilniť medziregionálnu spoluprácu zameranú na udržateľnú a digitálnu transformáciu – tak, ako je to v stratégiách inteligentnej špecializácie – s cieľom stimulovať regionálne ekosystémy; žiada preto Komisiu, aby podporovala rozvoj nástrojov, ktoré môžu poskytnúť jasný plán pre regióny s prístupom, ktorý je prispôsobený ich potrebám, a to s cieľom zabezpečiť vedúce postavenie priemyslu;

75.

 domnieva sa, že priemyselná transformácia si vyžaduje značné zvýšenie úsilia v oblasti výskumu a vývoja a začlenenie nových poznatkov a inovácií do existujúcich trhov a ich uplatňovanie pri vytváraní nových trhov; zdôrazňuje, že inovácia je jedným z hnacích motorov popredných priemyselných ekosystémov a že by sa to malo odraziť v posilnenej podpore inovačnej a podnikateľskej kapacity v každej fáze inovačného cyklu; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť výdavky na výskum, najmä na veľmi kvalitný verejný výskum, vývoj a inovácie ako kľúčové prvky na dosiahnutie dvojakej transformácie, zlepšenie strategickej autonómie Únie a zvýšenie dlhodobej konkurencieschopnosti; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby dodržali svoj záväzok investovať 3 % svojho HDP do výskumu a vývoja, s cieľom zachovať vedúcu úlohu Únie medzi globálnymi konkurentmi; vyjadruje poľutovanie nad súčasným nedostatkom inovačnej kapacity v MSP, a to pre chýbajúci potrebný rizikový kapitál, náklady na administratívne postupy a ich zložitosti, nedostatok primeraných zručností a pre nedostatočný prístup k informáciám;

76.

 zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť rozpočet programov podporujúcich priemyselnú transformáciu Únie, a preto pripomína pozíciu Európskeho parlamentu v prospech zvýšenia rozpočtu programu Horizont Európa na 120 miliárd EUR a zabezpečenia súladu programu s cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality a v prospech podpory Programu InvestEU a programu Digitálna Európa vhodnými nástrojmi financovania na trhový rozvoj prelomových technológií a inovácií, ako aj v prospech posilnenia synergií medzi regionálnymi, národnými, európskymi a súkromnými finančnými zdrojmi; vyzýva na účinnú podporu Európskej rady pre inováciu (EIC) a Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) a na posilnenie ich úloh; trvá na tom, že podstatná časť finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre MSP v rámci programu Horizont Európa, by sa mala implementovať prostredníctvom EIC a častí programu založených na spolupráci, s cieľom vytvoriť nové riešenia a podporiť inováciu, tak postupnú, ako aj prelomovú; podporuje vytvorenie európskych partnerstiev v rámci programu Horizont Európa s cieľom mobilizovať investície súkromného sektora na podporu prenosu vedomostí, technológií a inovácií z výskumných centier a univerzít do priemyselného procesu, pričom sa využije systém priemyselných ekosystémov a podporí sa obnova a ekologická a digitálna transformácia; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a inkluzívnosť týchto partnerstiev počas ich vykonávania, najmä pokiaľ ide o ich strategický výskumný program a ročné pracovné programy; zdôrazňuje, že by mali tiež vylúčiť všetky konflikty záujmov a mali by zaručiť skutočnú pridanú hodnotu pre spoločnosť;

77.

 v tejto súvislosti sa tiež domnieva, že lepšie pripravená a odolnejšia spoločnosť má kľúčový význam pri riešení prelomových udalostí európskeho alebo celosvetového rozsahu a pre poskytovanie komplexných politických odpovedí, a že v tejto súvislosti sú investície do výskumu a vývoja kľúčové; na tento účel vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie špecializovaného nástroja pripravenosti na pandémiu a odolnosti spoločnosti, keďže toto opatrenie by vytvorilo podmienky pre lepšiu koordináciu na úrovni EÚ, identifikovalo prioritné oblasti a začalo činnosti, ktoré si vyžadujú vysokokvalitný lekársky výskum a koordinované investície do výskumu a inovácií;

78.

 pripomína význam farmaceutického priemyslu založeného na výskume, ktorý zásadným spôsobom prispieva k zabezpečeniu kvalitnej výroby a dodávok cenovo dostupných liekov pre všetkých pacientov v núdzi, pričom posilňuje inovácie, odolnosť, prístupnosť a pripravenosť Únie reagovať a pomáha riešiť budúce výzvy; opakuje, že je potrebné zaviesť plán na zmiernenie rizika nedostatku liekov s cieľom riadiť všetky slabé miesta a riziká, ktorým čelí dodávateľský reťazec kritických liekov, zabezpečiť budúce inovácie s cieľom riešiť doteraz neuspokojené potreby a podporovať odolnosť, schopnosť reagovať a pripravenosť systémov zdravotnej starostlivosti riešiť budúce výzvy vrátane pandémie;

79.

 zdôrazňuje úlohu kľúčových podporných technológií pri budovaní technologických a inovačných kapacít v celej Únii; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila program Horizont Európa a jeho priemyselnú stratégiu vývoju, rozširovaniu a komercializácii prelomových technológií a inovácií v Únii tak, aby sa preklenula priepasť medzi inováciou a uvádzaním na trh, a to poskytovaním rizikového financovania pre technológie a demonštračné projekty v počiatočnej fáze a rozvojom raných hodnotových reťazcov s cieľom podporiť v prvom rade technológie a výrobky, procesy, služby a obchodné modely, ktoré sú komerčné, trhové, majú nulové a nízke emisie, sú obnoviteľné, efektívne využívajú energiu a zdroje a sú obehové, ako aj podporovaním rozvoja výskumnej infraštruktúry, a aj s cieľom zmenšiť existujúce medzery medzi členskými štátmi; nabáda Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jednotné kontaktné miesta, ktoré budú efektívne informovať o možnostiach financovania priemyselných demonštračných projektov, pokiaľ ide o prelomové technológie;

80.

 vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia na boj proti potenciálnej strate vedomostí a inovácií počas súčasnej krízy, a to aj prostredníctvom nástrojov na podporu podnikov, ktoré by znalostných pracovníkov dočasne využívali spoločne s verejnými výskumnými inštitúciami a univerzitami, s cieľom umožniť verejno-súkromný výskum týkajúci sa verejných priorít a zachovať zamestnanosť a inovačnú kapacitu v čase krízy;

81.

 vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala potenciálne daňové stimuly na podporu investícií do výskumu a vývoja, ktoré sa znížili v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

82.

 vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala schopnosť európskych spoločností inovovať na základe komplexného režimu duševného vlastníctva, zvyšujúc flexibilitu pri udeľovaní licencií, s cieľom zachovať účinnú ochranu ich investícií do výskumu a vývoja, zabezpečiť spravodlivú návratnosť a zároveň pokračovať vo vývoji noriem týkajúcich sa otvorenej technológie, ktoré podporujú hospodársku súťaž a výber, ako aj účasť priemyslu EÚ na vývoji kľúčových technológií;

83.

 uznáva, že silný a vyvážený rámec práv duševného vlastníctva je rozhodujúcim faktorom podporujúcim európsku konkurencieschopnosť s cieľom bojovať proti priemyselnej špionáži a falšovaniu, a preto vyzýva Komisiu, aby zachovala a posilňovala tento rámec; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vyrovnanie úrovne stimulov duševného vlastníctva v oblasti biologických vied s USA a Čínou, aby Európa zostala atraktívnym miestom pre investície do výskumu a vývoja a priemyselný rozvoj; vyzýva Komisiu, aby zachovala a rozvíjala európsky systém duševného vlastníctva svetovej triedy podporou silnej ochrany duševného vlastníctva, stimulov a mechanizmov odmeňovania v oblasti výskumu a vývoja s cieľom prilákať investície do rozvoja budúcej inovácie v prospech spoločnosti; víta oznámenie akčného plánu v oblasti duševného vlastníctva, ktorý by mohol uľahčiť európsky príspevok k rozvoju noriem; podporuje udržateľnú výrobu a pracovné miesta a zvyšovanie atraktívnosti a dobrej povesti vysokokvalitnej produkcie EÚ na celom svete; vyzýva Komisiu, aby podporovala transfer kľúčových environmentálnych a klimatických technológií do rozvojových krajín udeľovaním otvorených licencií na takéto technológie;

84.

 vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla európsky patent s jednotným účinkom stanovený v dohode o zjednotenej jurisdikcii pre spory súvisiace s patentmi z 19. februára 2013;

85.

 zdôrazňuje význam komplexnej a účinnej celkovej správy priemyselnej transformácie, ktorou sa zabezpečí súlad s príslušnými právnymi predpismi a stratégiami EÚ, najmä s cieľmi Európskej zelenej dohody, ktorá má zásadný význam pre jej úspech; víta skutočnosť, že Komisia identifikovala 14 ekosystémov, a víta inkluzívny prístup spájania všetkých aktérov pôsobiacich v hodnotovom reťazci, s cieľom podporiť vedúce postavenie Európy v strategických odvetviach a konkurencieschopnosť na celosvetovej scéne; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby MSP prosperovali v rámci každého ekosystému; poukazuje na potrebu zabezpečiť transparentnosť identifikovaných priemyselných ekosystémov, najmä pokiaľ ide o kritériá, ktoré sa majú splniť, aby subjekt mohol byť považovaný za súčasť ekosystému, presné rozdelenie podľa typu aktéra v každom identifikovanom ekosystéme a informácie o výsledkoch a témach, o ktorých sa diskutovalo, pričom pripomína aj úlohu priemyselného fóra a aliancií vo vzťahu k týmto ekosystémom; zdôrazňuje, že občianska spoločnosť, spotrebiteľské organizácie a odborové zväzy by mali mať primeranú účasť na vymedzení zastrešujúcich aj odvetvových priemyselných stratégií a priorít; zdôrazňuje, že ekosystémy by mali zahŕňať všetky prepojenia s hodnotovými reťazcami vrátane MSP, a zdôrazňuje, že MSP zohrávajú neoddeliteľnú úlohu pri vytváraní priemyselných aliancií a ich výrobných reťazcov; zdôrazňuje potrebu primeraných finančných nástrojov pre aliancie;

86.

 zastáva názor, že ekosystémy budú kľúčovými prvkami ďalšej priemyselnej revolúcie, budú využívať vyspelú a inteligentnú výrobu a zabezpečovať cenovo dostupnú, čistú, udržateľnú a bezpečnú energiu, ako aj potrebnú energetickú infraštruktúru, transformatívne metódy výroby a poskytovania služieb; požaduje analýzu ekosystémov s cieľom posúdiť potreby každého odvetvia pri jeho transformácii a pomôcť vytvoriť plán transformácie; okrem toho sa domnieva, že podpora spolupráce medzi priemyslom, akademickou obcou, MSP, startupmi a scaleupmi, odborovými zväzmi, občianskou spoločnosťou, organizáciami koncových používateľov a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami bude kľúčom k riešeniu zlyhaní trhu a preklenutiu medzery medzi myšlienkou a jej realizáciou, pričom sa zabezpečí ochrana pracovníkov, a to aj v oblastiach, ktoré ešte nie sú predmetom priemyselných záujmov, ale predstavujú vysokú spoločenskú pridanú hodnotu; vyzýva na riadenie týchto ekosystémov, ktoré by integrovalo všetky príslušné zainteresované strany z priemyselných odvetví, ktoré sú kľúčové na dosiahnutie ekologickej a digitálnej transformácie; zastáva názor, že ekosystémy by mali zohrávať úlohu pri vymedzovaní riešení a opatrení, ktoré sa majú prijať s cieľom vykonávať európsku priemyselnú stratégiu a podporovať silné európske hodnotové reťazce, ktoré sú kľúčové pre dvojakú ekologickú a digitálnu transformáciu;

87.

 zdôrazňuje, že investície do kľúčových hodnotových reťazcov budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zachovaní našej budúcej strategickej autonómie; domnieva sa, že je potrebné uprednostňovať investície do priemyselných odvetví, ktoré majú zásadný význam pre našu strategickú autonómiu, ako sú bezpečnosť, obrana, technológie súvisiace s klímou, potravinová suverenita a zdravie; pripomína najmä význam farmaceutického priemyslu pri zabezpečovaní budúcich inovácií s cieľom riešiť doteraz neuspokojené potreby a pri podpore odolnosti, schopnosti reagovať a pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti riešiť budúce výzvy vrátane pandémie;

88.

 zdôrazňuje význam odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov ako strategického odvetvia umožňujúceho posilniť konkurenčnú výhodu EÚ, dosiahnuť dlhodobú odolnosť a zaistiť energetickú bezpečnosť a zároveň zlepšiť priemyselnú silu; okrem toho zdôrazňuje prínos odvetvia obnoviteľných zdrojov energie k vytváraniu nových miestnych pracovných miest a podnikateľských príležitostí, najmä pre MSP, a k podpore výroby zariadení, ako aj k znižovaniu nákladov na energiu a zvyšovaniu nákladovej konkurencieschopnosti;

89.

 zdôrazňuje, že automobilový priemysel bol výrazne ovplyvnený krízou spôsobenou ochorením COVID-19, ktorá prinútila spoločnosti a pracovníkov, aby sa rýchlo prispôsobili zmenám v dodávkach a novým požiadavkám v oblasti zdravia a bezpečnosti, a to popri procese transformácie, ktorým toto odvetvie prechádzalo už pred pandémiou; zastáva názor, že prechod na inteligentnú a čistejšiu mobilitu je zásadný, pretože sa vyvíjame smerom ku klimaticky neutrálnemu, digitálnemu a odolnejšiemu hospodárstvu, a že by sa to malo považovať aj za príležitosť na vytváranie ekologického rastu a ekologických pracovných miest na základe globálnej konkurenčnej výhody európskeho priemyslu v oblasti technológií vozidiel; vyzýva Komisiu, aby stanovila priority týkajúce sa výskumu a inovácií, digitalizácie a podpory startupov, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to aj v automobilovom priemysle;

90.

 zdôrazňuje, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 veľmi zasiahla aj odvetvie cestovného ruchu, a vyzýva Komisiu, aby stanovila priority týkajúce sa pomoci a podpory obnovy tohto odvetvia vzhľadom na jeho prínos k HDP EÚ a konkurencieschopnosti Únie; vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi členskými štátmi a regiónmi s cieľom vytvárať možnosti pre nové investície a ďalšie inovácie, aby sa tak vytvoril európsky ekosystém cestovného ruchu, ktorý je udržateľný, inovatívny a odolný a chráni práva pracovníkov a spotrebiteľov;

91.

 zdôrazňuje potenciál kultúrnych a kreatívnych sektorov pri podnecovaní inovácií, ktoré pôsobia ako katalyzátor zmien v iných odvetviach a stimulujú vynálezy a pokrok; konštatuje, že inovačné hospodárske odvetvia čoraz viac závisia od tvorivosti, aby si zachovali konkurenčnú výhodu; okrem toho konštatuje, že vzhľadom na vznik postupne zložitejších, kreatívnych a vzájomne prepojených obchodných modelov sa kultúrne a kreatívne sektory čoraz viac stávajú rozhodujúcou zložkou takmer každého produktu a služby; domnieva sa preto, že Európa by mala stavať na svojich kreatívnych a kultúrnych aktívach, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri rozvoji komplexného, súdržného a dlhodobého rámca priemyselnej politiky vrátane prístupu k finančným programom venovali dostatočnú pozornosť kultúrnym a kreatívnym sektorom;

92.

 zdôrazňuje význam politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru, najmä pokiaľ ide o zlepšenie európskych priemyselných kapacít týkajúcich sa kozmického priestoru a uvoľnenie potenciálu synergií s inými kľúčovými odvetviami a politikami, najmä s cieľom rozvíjať špičkové technológie a podporovať priemyselnú transformáciu;

93.

 berie na vedomie prínos chemického priemyslu pre mnohé strategické hodnotové reťazce a pre výrobu obehových technológií a riešení, ktoré sú uhlíkovo neutrálne a ktoré efektívne využívajú zdroje; požaduje politiku v oblasti udržateľnosti chemických látok v súlade s priemyselnou stratégiou;

94.

 vyzýva Európsku environmentálnu agentúru, aby v spolupráci s Európskou chemickou agentúrou vypracovala správu o chemických látkach v životnom prostredí v Európe; domnieva sa, že v tejto správe by sa mala posúdiť systémová povaha nebezpečných chemikálií v rámci európskych systémov výroby a spotreby, ich používanie vo výrobkoch, výskyt v európskom životnom prostredí a škody, ktoré spôsobujú ľudskému zdraviu a ekosystémom;

95.

 zdôrazňuje ústredný význam riadne fungujúceho a konkurencieschopného farmaceutického odvetvia a odvetvia zdravotníckych pomôcok pre zabezpečenie udržateľného prístupu k liekom a zaručenie vysokej úrovne zdravotnej starostlivosti o pacientov v EÚ; domnieva sa, že Komisia by mala uľahčiť dialóg s členskými štátmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vytvorením farmaceutického fóra pod dohľadom Európskej agentúry pre lieky (EMA) s cieľom umožniť komplexnú diskusiu o otázkach týkajúcich sa – okrem iného – udržateľnosti liekov a zavádzania nových technológií do systémov zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že toto fórum by malo zohľadňovať rôzne vnútroštátne prístupy k tvorbe cien a úhradám, ako aj k investíciám do zdravotnej starostlivosti a k jej organizácii;

96.

 domnieva sa, že verejné obstarávanie je rozhodujúcou hnacou silou priemyselnej transformácie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti úplného využitia pákového efektu verejných výdavkov a investícií na dosiahnutie politických cieľov, a to aj posilnením udržateľnosti a postavením verejného obstarávania do stredu plánu hospodárskej obnovy Únie uprednostňovaním a podporou dopytu po ekologicky inovatívnych a udržateľných tovaroch a službách, ako aj umožnením premiestnenia v kľúčových strategických odvetviach, ako sú výrobky súvisiace so zdravím, poľnohospodárstvo a obnoviteľné technológie, pričom sa podporujú kratšie a udržateľné dodávateľské reťazce; vyzýva Komisiu a verejné orgány, aby analyzovali podmienky pre povinné zohľadňovanie udržateľnosti vo verejnom obstarávaní, ktoré by boli založené na environmentálnych, sociálnych a etických kritériách vrátane uhlíkovej stopy, recyklovaného obsahu a pracovných podmienok počas celého životného cyklu, a aby zvyšovali informovanosť o existujúcich systémoch na podporu ekologických služieb a aby ich lepšie využívali; trvá na tom, že MSP by mali mať spravodlivú príležitosť zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní; vyzýva verejných obstarávateľov, aby systematicky využívali prístup založený na najlepšom pomere ceny a kvality počas životnosti výrobkov a služieb; nabáda ich, aby využívali ustanovenie (článok 85 smernice o verejnoprospešných službách), ktoré im umožňuje odmietnuť ponuky, v ktorých podiel výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín presahuje 50 % celkovej hodnoty výrobkov, ktoré tvoria ponuku;

97.

 uznáva prínos normalizácie k európskemu vnútornému trhu a jej prínos k zvýšeniu hospodárskeho, spoločenského a environmentálneho blahobytu vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať, posúdiť a používať harmonizované normy na podporu odvetví vyrábajúcich výrobky, ktoré sú účinné, bezpečné, obehové, udržateľné a opakovateľné, a normy, ktoré zabezpečujú vysokú kvalitu;

98.

 vyzýva Komisiu, aby prijala dôrazný systém kľúčových ukazovateľov výkonnosti (ďalej len „KPI“) s cieľom analyzovať ex-ante vplyv nariadení a nástrojov Únie, ako aj možných potrebných investícií, a monitorovať pokrok a výsledky s prihliadnutím na rozmer MSP; zdôrazňuje, že systém KPI by mal byť založený na cieľoch, ktoré sú špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo orientované;

99.

 vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju prax posúdenia vplyvu a zabezpečila, že pred predložením nových legislatívnych návrhov alebo pred prijatím nových opatrení vykoná podrobné posúdenie vplyvu zamerané na potenciálne náklady na dodržiavanie predpisov, vplyv na zamestnanosť, zaťaženie a potenciálny prínos pre európskych občanov, odvetvia a podniky vrátane MSP; domnieva sa, že hodnotenie právnych predpisov a opatrení Únie by sa malo viac zamerať na vykonávanie v členských štátoch a malo by analyzovať, čo sa deje, keď sa právne predpisy Únie vykonávajú alebo vykladajú spôsobom, ktorým sa vytvárajú zbytočné a neočakávané regulačné prekážky pre MSP a pre väčšie spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby podporovala regulačnú súdržnosť a uznala úsilie o inteligentnú reguláciu zameranú na zníženie byrokratickej záťaže bez toho, aby sa oslabila účinnosť právnych predpisov alebo znížili sociálne a environmentálne normy, najmä ak sa tradičné priemyselné odvetvia musia prispôsobiť v dôsledku regulačných rozhodnutí; domnieva sa, že opatrenia na digitalizáciu a dekarbonizáciu by mali byť navrhnuté tak, aby predstavovali príležitosti pre spoločnosti vrátane MSP a minimalizovali zaťaženie postihnutého odvetvia;

100.

 očakáva, že priemyselná stratégia nebude vytvárať zbytočnú regulačnú záťaž pre podniky, najmä MSP, a bude uplatňovať zásadu „jeden za jeden“, ktorého cieľom je identifikovať vždy, keď sa novými ustanoveniami zavádzajú náklady na dodržiavanie predpisov, existujúce ustanovenia, ktoré je potrebné zrušiť alebo zrevidovať, čím sa zabezpečí, že náklady na dodržiavanie predpisov v danom odvetví sa nezvýšia, bez toho, aby boli dotknuté právomoci spoluzákonodarcu; domnieva sa, že takýto návrh musí byť založený na dôkazoch, musia sa o ňom viesť rozsiahle konzultácie, musí zabezpečovať účinnosť právnych predpisov a sociálnych a environmentálnych noriem a musí poukazovať na jasné výhody európskych opatrení; domnieva sa, že EÚ musí posilniť svoju zásadu „zohrávať zásadnú úlohu v zásadných otázkach a menšiu úlohu v menej dôležitých otázkach“, s cieľom lepšie zabezpečiť proporcionalitu;

101.

 zdôrazňuje, že verejná správa by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní priaznivého podnikateľského prostredia a znižovaní administratívneho zaťaženia podnikov a súčasne zabezpečovať úplné uplatňovanie úniových etických, sociálnych, environmentálnych noriem, noriem v oblasti transparentnosti a pravidiel v oblasti bezpečnosti pracovníkov; domnieva sa, že v rámci verejného sektora a medzi jeho zamestnancami by sa mali podporovať nástroje elektronickej verejnej správy, politiky digitálnej inovácie a zlepšovanie digitálnych zručností; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila výmenu národných a regionálnych najlepších postupov v tejto oblasti s osobitným odkazom na verejné riadenie hospodárskej konkurencieschopnosti;

102.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0124.

(2)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

(3)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

(4)  Prijaté texty, P9_TA(2019)0102.

(5)  Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 124.

(6)  Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 163.

(7)  Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 55.

(8)  Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 21.

(9)  Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 28.

(10)  Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89.

Top